Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 26, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200416
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8019200416.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu:
OPAL - FYTOS, s.r.o., Petrovany - Vysielač 573, 08253Petrovany, IČO: 34 761 543, právne zastúpený:
JUDr. Ivo Babjak, advokát advokátskej kancelárie so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného pod č. 100782289/2019 zo dňa
3. apríla 2019, na základe všeobecnej správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu dňa 17.06.2019 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného pod č. 100782289/2019 zo dňa 03.04.2019.

2. Správny orgán I. stupňa vykonal v zmysle § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňovú kontrolu na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 a júl 2012. Daňová kontrola bola začatá na
základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 20302559/2015 zo dňa 01.06.2015, ktoré bolo doručené
daňovému subjektu dňa 05.06.2015. Daňová kontrola sa v zmysle zaslaného oznámenia začala dňa
23.06.2015.

3. Z dôvodu zaslania žiadosti o MVI Daňový úrad Prešov (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) vydal
rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty podľa § 61 ods. 1 Daňového
poriadku č. 21471738/2015 zo dňa 16.12.2015, ktorým bola kontrola za zdaňovacie obdobia február
2012 a júl 2012 odo dňa 21.12.2015 prerušená. Po prijatí poslednej odpovede na zaslané žiadosti dňa
1.2 2018 pominuli dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila a správca dane uvedené oznámil daňovému
subjektu zaslaním Oznámenia č. 100389725/2018 zo dňa 16.02.2018 ktoré bolo doručené daňovému
subjektu dňa 05.03.2018. Správca dane následne zaslal ďalšie žiadosti o MVI a vydal rozhodnutie č.

100580697/2018zodňa19.03.2018,ktorébolodoručenédaňovémusubjektudňa23.03.2018akontrola
bola prerušená od 22.03.2018. Po doručení poslednej odpovede na predmetné žiadosti, t. j. dňa 26. 4.
2018 správca dane zaslal daňovému subjektu Oznámenie č. 100877428/2018 zo dňa 03.05.2018, ktorébolo daňovému subjektu doručené dňa 05.05.2018 a v ktorom oznámil, že 26.04.2018 pominuli dôvody
na prerušenie daňovej kontroly a správca dane pokračuje v jej výkone.

4. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101537600/2018
zo dňa 08.08.2018, ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokoleč.
101540381/2018 zo dňa 09.08.2018 doručený daňovému subjektu dňa 31.08.2018.

5. Na správny orgán I. stupňa bolo dňa 24.09. 2018 zo strany daňového subjektu OPÁL - FYTOS, s.r.o.

(ďalej len „žalobca“) uskutočnené podanie č. 6/12608667/2018, ktorého prílohou bola Plná moc zo dňa
24.09.2018. V nej spoločnosť žalobcu splnomocnila E.. E. Y. na zastupovanie spoločnosti v daňovom
konaní nasledujúcom po daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február
2012 a júl 2012.

6. V lehote stanovenej správcom dane vo výzve podal splnomocnený zástupca spoločnosti

dňa12.10.2018 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly č. 101537600/2018,
ktorému bolo pridelené evidenčné číslo 6/13405350/2018.

7. Žalobcapodal za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2012 riadne daňové priznanie dňa 24.08.2012,
v ktorom deklaroval vlastnú daňovú povinnosť v sume 32.353,32 EUR. Správca dane upravil vzťah k

štátnemu rozpočtu tak, že zvýšil vlastnú daňovú povinnosť na sumu 145.909,17 EUR, čím vznikol rozdiel
dane v sume 113.555,85 EUR.

8. Žalobca v zdaňovacom období 2012 deklaroval dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane
podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v sume 726.768,10 EUR. Správca dane neuznal daňovému subjektu

nárok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. pri dodaní tovaru odberateľom v
iných členských krajinách EÚ v sume 681.335,10 EUR. Zároveň správca dane považoval takéto dodanie
za dodanie tovaru v tuzemsku, ktoré podlieha sadzbe dane 20% a rozdiel tvoril základ dane v zmysle
§ 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.

9. Žalobca deklaroval v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2012 dodanie tovaru a
služiebs oslobodením od dane v sume 726.768,10 EUR a dodanie tovarov a služieb s oslobodením od
dane podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona v sume 726.768,10 EUR.

10. Správca dane neuznal nárok oslobodenie od dane pri dodaní tovaru pre odberateľov KBC-HU

KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁL TATÓ KORLÁTOLT FELELOSSÉGU TÁRSASÁG, 1141 BUDAPEST,
MISKOLCI ÚT 63 (do 9.1.2013-4600 KISVÁRDA KÓDÁLY Z. UTCA 17), Maďarsko, IČ DPH
HU2355501(ďalej len „KBC-HU“). Žalobca deklaroval dodanie tovaru odberateľovi KBC-HU v sume
323.275,80 EUR.

11. Žalobca deklaroval dodanie tovaru odberateľoviSTRATO GREEN KERESKEDELMI KORLÁTOLT
FELELOSSÉGU TÁRSASÁG, 4400 Nyiregyháza, István Utca 6, Maďarsko, IČ DPH HU23861710 (ďalej
len „STRATO GREEN“) v sume 286.101,30 EUR.

Daňový subjekt deklaroval dodanie tovaru odberateľovi L.-Y. C. H., O. XX, XX-XXX V.. J., IČ DPH

PL6462440156 (ďalej len „BIO-Y. C. H.“)v sume 71 958.00 EUR.

12. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 101537600/2018 zo dňa 8.08.2018,
ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu doručený daňovému subjektu dňa 31.08.2018.
Daňový subjekt podal vyjadrenie k protokolu dňa 12.10.2018.

13. V podanom vyjadrení žalobcauviedol, že zo strany správcu dane došlo k nedostatočne zistenému
skutkovému stavu, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pri výkone daňovej kontroly sa vyskytla
vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Poukázal na
zistenia zMVI, ktoré považuje za nedostatočné. Dal do pozornosti správcu dane unesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1V.ÚS 116/2013, judikatúru Súdneho dvora EÚ - rozsudok vo veci
C-273/11 Mecsek-Gabona Kft. Poukázal na dĺžku vykonávania daňovej kontroly.14. Na základe podaného vyjadrenia k protokolu správca dane vo vyrubovacom konaní overoval údaje
týkajúce sa dodávky tovaru pre českého odberateľa Slovatrade s.r.o. zaslaním výziev pre Železnice
Slovenskej republiky Bratislava a Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.

15. Správca dane pripomienky k protokolu prerokoval na ústnom pojednávaní za účasti daňového
subjektu a splnomocneného zástupcu. Z ústneho pojednávania bola spísaná Zápisnica č.
102586844/2018 zo dňa 13.12.2018.

16. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly konštatoval, že žalobca si svoju dôkaznú
povinnosť nesplnil ani v priebehu výkonu daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania a
nepredložil správcovi dane relevantné dôkazy o tom, že pri dodávkach tovarov pre odberateľov v iných
členských štátoch uvedených v rozhodnutí splnil podmienky pre oslobodenie od dane v zmysle § 43
zákona č. 222/2004 Z.z.

17. Správca dane všetky skutočnosti zistené v priebehu vykonanej daňovej kontroly a v priebehu
vyrubovacieho konania vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, a to pri využití zásady voľného
hodnotenia dôkazov a vyrubil daňovému subjektu OPÁL - FYTOS, s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2012
rozdiel dane v sume 113 555,85 EUR podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku.

18. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

19. Na základe uvedeného následne vydal správny orgán I. stupňa dňa 19.12.2018 rozhodnutie pod č.
102644090/2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 113.555,85 EUR.

II.

Stručné zhrnutie žalobou napadaného rozhodnutia

20. Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím pod č. 100782289/2019 zo dňa 03.04.2019, ktorým podľa §74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. 102644090/2018 zo dňa 19.12.2018, ktorým
daňový úrad podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní Daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 113.555,85 EUR, žalobcovi, potvrdil.

21. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že od k námietke žalobcu k nedodržaniu
lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil nasledovné
skutočnosti.

22.Daňovákontrolasavykonávapodľa§44ods.1druhávetaDaňovéhoporiadkuvrozsahunevyhnutne

potrebnom na dosiahnutie jej účelu. Daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval
dodanie tovarov do iných členských štátov EÚ s oslobodením od dane podľa § 43 Daňového poriadku.
Za účelom preverenia deklarovaných dodávok a preverenia prepravy tovarov do iných členských
štátov EÚ zaslal správca dane žiadosti o MVI. V zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b) Daňového
poriadkusprávcadanemôžedaňovúkontroluprerušiť,akjepotrebnézískaťinformáciespôsobompodľa

osobitného predpisu - zákona č.442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a
Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použijú ustanovenia
§61 Daňového poriadku (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku).

23. V dôsledku zaslaných žiadostí správca dane daňovú kontrolu prerušil dvakrát, a to na základe

rozhodnutiač.21471738/2015zodňa16.12.2015,kontrolabolaprerušenáod21.12.2015do01.02.2018
a na základe rozhodnutia č. 100580697/2018 zo dňa 19.03.2018, kontrola bola prerušená od 22.03.2018
do 26.04.2018. Podľa ustanovania § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené
lehoty podľa tohto zákona neplynú.24. Samotný výkon daňovej kontroly bol v čase od 23.06.2015 do 20.12.2015, t.j. 181 dní,od 02. 02.
2018 do 21. 03. 2018 t.j. 48 dní a od 27. 04. 2018 do 31. 08. 2018 t.j. 127 dní.

25. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2012 a júl 2012 bola
ukončená v zmysle § 46 ods. 9 zákona Daňového poriadku doručením Protokolu z daňovej kontroly č.
101537600/2018 zo dňa 08.08.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
č. 101540381/2018 zo dňa 09. 08. 2018. Písomnosti boli doručené daňovému subjektu dňa 31. 08.2018.

26. Z uvedeného vyplýva, že správca dane vykonával daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia február 2012 a júl 2012 celkom v trvaní 356 dní.

27. Závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. z.n. III. ÚS 24/2010 zo dňa
29.06.2010, na ktoré žalobca poukázal v závere odvolania sa na daný prípad neaplikujú. Ústavný súd

sa v predmetnom náleze vyjadril k povahe lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 30a ods.
7 v tom čase platného zákona č. 511/1992 Zb. o práve daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších prepisov. Ústavný súd konštatoval, že u sťažovateľa
nebola začatá daňová kontrola riadne ukončená, preto správca dane v jej výkone ďalej pokračoval,
pričom daňová kontrola u sťažovateľa prebiehala viac ako štyri roky a štyri mesiace. Podstatné podľa

názoru Ústavného súdu Slovenskej republikybolo to, že daňová kontrola nebola zákonom predpísaným
spôsobom ukončená, pritom z obsahu sťažnosti a jej príloh pre ústavný súd nevyplynulo, že by
sťažovateľ v pozícii kontrolovaného daňového subjektu nebol poskytol daňovému úradu pri daňovej
kontrole potrebnú súčinnosť.

28. U žalobcu bola daňová kontrola ukončená zákonným spôsobom podľa § 46 ods. 9 Daňového
poriadku,t.j.doručenímprotokoluzdaňovejkontrolyatovlehotepodľa§46ods.10Daňovéhoporiadku.

29. Ani závery vyplývajúce z viacerých rozsudkov NajvyššiehoSlovenskej republiky, ktoré žalobca
uviedol v závere odvolania, nie je možné aplikovať na výkon daňovej kontroly u žalobcu, nakoľko tieto

rozsudky poukazujú síce na nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly zo strany správcov dane,
ale z rôznych iných dôvodov, ktoré boli v rozsudkoch objasňované. Väčšinou ide o rozsudky týkajúce
sa dodržiavania lehôt na vykonanie daňovej kontroly podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov platnom
do 31.12.2011, pri ktorých správcovia dane nedodržali lehotu na vykonanie daňovej kontroly napr. pre

nesprávne doručenie protokolu z daňovej kontroly alebo jeho prerokovanie po uplynutí lehoty jedného
roka.

30. Z rozsudkov Najvyššieho súduSlovenskej republikysp. zn. 5Sžfk/3/2016 zo dňa 24.08.2017 a sp.
zn. 5Sžfk/6/2016 zo dňa 18.09.2017, ktoré taktiež žalobca v odvolaní uvádza, vyplýva, že sa týkajú

nedodržania ročnej lehoty daňovej kontroly avšak z dôvodu doručenia protokolu z kontroly po uplynutí
lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Do lehoty na vykonanie daňovej kontroly bola súdom zohľadnená
doba, počas ktorej bola daňová kontrola prerušená z dôvodu zaslaných žiadostí o MV1.

31. V súvislosti s dodržiavaním lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalobca uviedol Nariadenie Rady

(EÚ) č. 904/2010, kde článok 10 s prihliadnutím na bod 25 preambuly sa dotýka lehôt. V tejto súvislosti
napadol zákonnosť prerušenia daňovej kontroly a uviedol, že ak sa prerušuje daňová kontrola z dôvodu
potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu, potom je potrebné pre zákonnosť
rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly dodržať spôsob podľa osobitných predpisov.

32. Žalovaný uviedol, že podľa článkov 10 až 12 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 z 7. októbra 2010
o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty žiadaný orgán
poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po
dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne
na jeden mesiac. V niektorých osobitných kategóriách prípadov si môžu žiadaný a žiadajúci orgán

navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v článku 10. Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný
odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch,
prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. Z citovaných článkov
Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 teda priamo vyplýva možnosť, že vybavenie žiadosti o MVI môžetrvať i dlhšie, ako je to uvedené v nariadení, pričom treba mať na zreteli skutočnosť, že správca dane
z členského štátu, ktorý o informácie žiada, nemá možnosť ovplyvniť trvanie vybavovania jeho žiadosti
v inom Členskom štáte. Nedodržanie lehôt stanovených v nariadení zo strany dožiadaného členského

štátu EÚ potom nemožno posudzovať v neprospech správcu dane, ktorý o poskytnutie informácií žiada
a ktorý svoje povinnosti neporušil.

33. K uvedenému sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republikyv uznesení sp. zn. IV. ÚS
116/2013-11, ktorý za konformne odôvodnený považoval záver Krajského súdu v Prešove, že v dôsledku

riadneho prerušenia konania neplynú lehoty na konanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené
pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých nedodržali dožiadané orgány lehoty určené v
predmetnom nariadení.

34. Žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/205/2016 zo dňa
10.07.2018, v ktorom súd uviedol: „ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku je potrebné vykladať v kontexte

uvedených smerníc, t.j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené
maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácii.“

35. Uvedenú argumentáciu z rozsudku Krajského súdu v Bratislave považoval žalovaný vzhľadom na
vyššie uvedený právny názor Ústavného súdu Slovenskej republikyuvedený v uznesení sp. zn. IV. ÚS

116/2013-11 za bezpredmetnú.

36. K rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016, na ktorý rovnako žalobca v odvolaní
poukázal,žalovanýuviedol,žepodľapredmetnéhorozsudkujedinounámietkou,ktoráboladôvodompre
vyhovenie žalobnému návrhu bola námietka neúčelného a nedôvodného predlžovania lehôt súvisiacich

s prerušením daňovej kontroly. Žalovanýkonštatoval, že žalobca nepreukázal, že skutkový stav v danom
prípade sa zhoduje so skutkovým stavom v predmetnom rozsudku Krajského súdu v Trnave a že v
prípade prerušenia daňovej kontroly u žalobcu došlo k neúčelnému.

37.VsúvislostisposudzovanímlehotynavykonaniedaňovejkontrolyžalovanýnarozsudkyNajvyššieho

súduSlovenskej republikysp. zn. 5Sžť/63/2016 zo dňa 29.06.2017 a 5 Sžfk/6/2016 zo 18.09.2017. V
predmetných rozsudkoch bola posudzovaná otázka dodržania ročnej lehoty daňovej kontroly v prípade
prerušenia daňovej kontroly z dôvodu zaslania žiadosti Z odôvodnenia predmetných rozsudkov vyplýva,
že NS SR do lehoty na vykonanie daňovej kontroly nepočítal dobu, po ktorú bola daňová kontrola
prerušená z dôvodu žiadosti o MVI.

38. Z vyššie uvedených dôvodovžalovaný neakceptoval námietku žalobcu, že správca dane nedodržal
lehotu na vykonanie daňovej kontroly vyplývajúcu z ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Daňová
kontrola bola u žalobcu vykonaná v zákonnej lehote jeden rok od jej začatia.

39. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že informácie získané v rámci MVI nemožno použiť ako
dôkazy v daňovom konaní, pretože tieto majú charakter informácií, ktorými sa preveruje skutkový
stav veci, ktorý má byť následne potvrdený vykonaným dokazovaním, uviedol, že správca dane musí
vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu. V tejto súvislosti poukázal na
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republikysp.zn. IV.ÚS 116/2013, sp.zn. I.ÚS 314/2015, rozsudok

Súdneho dvora EU vo veci C-184/05 Tvoh International BV.

40. K týmto námietkam žalovanýuviedol, že podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno
použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností zhodujúcich pre správne určenie
dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Daňový poriadok

v predmetnom ustanovení len príkladmo uvádza, čo môže byť použité ako dôkaz. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi z doklady k nim. V konečnom dôsledku voľba dôkazného prostriedku závisí od
skutočnosti, ktorú je potrebné dokázať.

41. Žalobcav podanom odvolaní účelovo citoval z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republikysp. z.n.
IV.ÚS 116/2013 text, že: „samotná žiadosť o poskytnutie informácie je procesný úkon, ktorým sa majú
získať informácie, ku ktorým sa následne môže dotknutá osoba vyjadriť, a nie dôkazný prostriedok .“Žalovaný po oboznámení sa s obsahom predmetného uznesenia ústavného súdu, zistil, že ústavný
súd týmto právnym názorom reagoval na námietku sťažovateľky, ktorá v ústavnej sťažnosti uviedla,
že daňový' úrad podávaním medzinárodných dožiadaní vykonáva dokazovanie, o ktorom sťažovateľka

nemá žiadnu vedomosť, a nie je umožnené sa jej k nemu vyjadriť. Ústavný súd v predmetnom náleze
ďalej uviedol, že: „Správca dane je pritom oprávnený vykonať dokazovanie v rozsahu vlastnej úvahy,
preto nemusí ani vopred kontrolovanému subjektu objasňovať, aké okolnosti, akým spôsobom a z akých
dôvodov zisťuje. Opačný záver by mohol viesť aj k znefunkčneniu získavania dôkazov v daňovom
konaní. Ako vyplýva z predložených podkladov, sťažovateľka mala možnosť vyjadriť sa k výsledku,

ku ktorému predmetné žiadosti o poskytnutie informácie viedli. Podľa názoru ústavného súdu je preto
argumentácia krajského súdu týkajúca sa rozsahu dokazovania daňovým úradom a jeho právomoci
podať žiadosť o poskytnutie informácie ústavne udržateľná.

42. Uvedené právne závery sú plne aplikovateľné aj na posudzovaný prípad žalobcu. Správca dane
so zisteniami z MVI týkajúcimi sa dodania tovarov pre odberateľov KBC-HU, STRATO GREEN, BIO-

ŠLASK C. H. oboznámil. B. daňovému subjektu výzvu č.100892115/2018 zo dňa 07.05.2018 vydanú v
zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorou ho vyzval na odstránenie pochybností ohľadom dodávok
tovarov pre jednotlivých odberateľov tovaru v členských štátoch EÚ. Žalobca na výzvu správcu dane
reagoval podaním zo dňa 05.06.2018.

43. Dňa 18.05.2018 zaslal správca dane žalobcovi oboznámenie č. 100983590/2018, ktorým oboznámil
daňový subjekt so všetkými zaslanými dožiadaniami, odpoveďami na ne, so zaslanými výzvami a
všetkými ďalšími úkonmi správcu dane vykonanými počas daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia február 2012 a júl 2012. Žalobca na uvedené oznámenie reagoval svojim podaním
zo dňa 22.06.2018.

44. Ako je vidno z vyššie uvedených úkonov, správca dane umožnil žalobcovi oboznámiť sa so zistenými
skutočnosťami, teda aj so skutočnosťami získanými v rámci MVI. Zároveň správca dane umožnil
žalobcovi vyjadriť sa a poskytnúť dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia správcu dane o tom, že nebolo
preukázané skutočné dodanie tovaru do iných členských štátov, resp. jeho preprava pre odberateľov v

iných členských štátoch EÚ. Správca dane všetky získané skutočnosti, ako aj vyjadrenia žalobcu zobral
do úvahy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a riadne ich vyhodnotil.

45. Uvedené svedčí o tom, že správca dane vykonával dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho
objektivitu, oboznámil daňový subjekt so zistenými skutočnosťami, umožnil mu vyjadriť sa k nim,

predložiť dôkazy vyvracajúce pochybnosti správcu dane. Všetky dôkazy v procese dokazovania správca
dane získal postupom zákonne konformným a v súlade správnym názorom Ústavného súdu Slovenskej
republikyuvedeného v náleze sp. zn. I.ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015. Všetky zistené skutočnosti
správca dane uviedol v Protokole o daňovej kontrole č. 101537600/2018 zo dňa 08.08.2018, z čoho
možno uzavrieť, že protokol obsahuje kontrolné zistenia v zmysle § 47 písm. h) Daňového poriadku.

46. K citovanému rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-184/05 Tvoh International BV žalovanýuviedol,
že v danej veci Súdny dvor rozhodol tak, že: „...daňové orgány členského štátu, z ktorého územia
je tovar prepravený alebo odoslaný v rámci dodávky vnútri Spoločenstva, nie sú povinné požadovať
informácie od orgánov členského štátu určenia uvedeného dodávateľom.“ Uvedené znamená len to, že

daňové orgány nemajú povinnosť požadovať informácie, ale môžu tak urobiť, ako to vyplýva z bodu 32.
predmetného rozsudku. V tomto bode je okrem iného uvedené, že: „Je v právomoci každého členského
štátu upraviť osobitné prípady, v ktorých sú informácie o predmetných transakciách zdaniteľných
osôb so sídlom na jeho území nedostatočné a rozhodnúť, či takýto prípad odôvodňuje predloženie
žiadosti o informáciu od iného členského štátu.“ Vzhľadom na charakter deklarovaných obchodov

(intrakomunitáme dodávky) bolo tieto potrebné preveriť prostredníctvom žiadosti o MVI, čo nie je v
rozpore s citovaným rozsudkom Súdneho dvora EÚ.

47. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že odpovede zahraničnej daňovej správy len deklarujú stav,
vakom sa nachádza dožiadaný daňový subjekt v čase výkonu daňovej kontroly, ale to v žiadnom

prípade nevylučuje, že v reálnom čase k deklarovaným obchodom nedošlo, žalovanýuviedol, že
podľa predloženého spisového materiálu správca dane všetky zistené skutočnosti vyplývajúce z
odpovedí na MVI posudzoval jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Predmetom zisťovaní boli tak
skutočnosti týkajúce sa osoby nadobúdateľa tovaru podľa predložených faktúr, ako aj preprava tovaru.Správca dane nitoval skutkový stav aj nahliadaním do spisu daňového subjektu OPÁL-FYTOS s.r.o.
za zdaňovacie obdobie december 2011 v súvislosti s výsluchom svedka p. Veszprémiho za účelom
objasnenia obchodných vzťahov so spoločnosťou KBC-HU (úradný záznam č.1012044255/2018 zo

dňa 20.06.2018). Konateľa spoločnosti KBC-HU p. Šárközyho, ktorý bol čase podania žiadosti o MVI
nekontaktný, správca dane kontaktoval v Ústave pre výkon väzby a chcel ho vypočuť ako svedka k
zdaniteľným obchodom so spoločnosťou KBC-HU, svedok odmietol vypovedať.

48. Zo spisového materiálu je teda zrejmé, že správca dane zisťoval skutkový stav, vykonal rozsiahle

dokazovanie, vykonával úkony smerujúce k tomu, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Závery
správcu dane nie sú založené len zistení, že niektoré subjekty boli nekontaktné v čase zaslania žiadosti
o MVI.

49. Vo vzťahu k vyjadreniužalobcu k obozretnosti pri uzatváraní záväzkového vzťahu s žalobcužalovaný
zo spisového materiálu zistil, že tieto skutočnosti boli predmetom ústneho pojednávania vo veci

prerokovania pripomienok k protokolu vo vyrubovacom konám dňa 13.12.2018 (Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 100257810/2018 zo dňa 31.01.2018). Išlo o konštatovanie správcu dane, ktoré samé o
sebe nemalo priamy vplyv na neuznanie nároku na oslobodenie od dane. Správca dane poukázal na
to, že skutočnosti ohľadom preverenia si obchodného partnera sú pre riadne fungovanie dodávateľskú -
odberateľských vzťahov podstatné. Z predloženého spisového materiálu napríklad vyplýva, že v prípade

odberateľa KBC-HU bola deklarovaná dodávka tovaru v júli 2012 v celkovom objeme 323.275,80 EUR
(číslo faktúry 1921255 zo dňa 09.07.2012). S uvedeným odberateľom žalobca nemal uzatvorenú žiadnu
zmluvu, čo je pri takomto objeme vzájomnej obchodnej spolupráce dosť neobvyklé. Jediným konateľom
maďarskej spoločnosti v čase uskutočnenia obchodov bol občan SR C. Y.. Zamestnanci správcu dane
mali snahu vypočuť túto osobu ako svedka, aby sa vyjadril k činnosti spoločnosti KBC-HU v období

rokov 2011 a 2012, keď bol konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti. Pán C. Y. odmietol vypovedať
k činnosti spoločnosti KBC-HU (Úradný záznam č. 100967753/2018).

50. Podnikateľským subjektom síce všeobecné právne predpisy priamo neukladajú povinnosť, aby si
preverovali svojich obchodných partnerov, avšak vo vlastnom záujme každého subjektu vstupujúceho

do obchodných vzťahov je zachovávanie určitej miery obozretnosti a zabezpečenie si potrebných
podkladovnapreukázanienárokunaoslobodenieoddane.Akžalobcavosvojichobchodnýchprípadoch
neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť
uniesť dôkazné bremeno.

51. K predloženiu dokladov ku kontrole, na ktoré poukázalžalobca v odvolaní a tiež aj na svoje vyjadrenia
zo dňa 05.06.2018, 22.06.2018, 02.08.2018 a 11.10.2018 žalovanýuviedol, že žalobca v kontrolovanom
zdaňovacom období deklaroval dodanie tovaru s nárokom na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č.
222/2004Z.z.Vzmyslecitovanéhoustanoveniajeoslobodenéoddanedodanietovaru,ktorýjeodoslaný
alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo na

ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte (intrakomunitáme
dodanie). Tieto takzvané intrakomunitáme obchody prebiehajú tak, že na strane dodávateľa dochádza
k intrakomunitámemu dodaniu, ktoré je oslobodené od dane a na strane nadobúdateľa dochádza k
intrakomunitámemu nadobudnutiu, ktoré je zdaňované.

52. V systéme uplatňovania dane v členských Štátoch EÚ platí základný princíp výberu dane z pridanej
hodnoty členským štátom určenia, t.j. v členkom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava
tovaru. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. je
zaťažený dôkazným bremenom, preukázať, že tovar bol reálne odoslaný alebo prepravený z územia
členského štátu dodania do iného členského štátu,že došlo k reálnemu pohybu tovaru medzi členským

štátmi. Oslobodenie od dane daňový subjekt preukazuje listinnými dokladmi uvedenými v už citovanom
ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2012, pričom tieto doklady musia
mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade. Preukázanie dodania tovaru len
formálnymi dôkazmi nie je postačujúce. Primáme je potrebné uniesť dôkazné bremeno na strane
daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na oslobodenie od dane. Dokazovanie zo strany správcu

dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.53. Zo šetrenia správcu dane vykonaného v daňovej kontrole vyplynulo, že žalobca vierohodným
spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č.
222/2004 Z.z.

54. Na základe vykonaného dokazovania bola spochybnená vierohodnosť predložených dokladov a
reálnosť dodania tovaru do iných členských štátov EÚ.

55. V prípade spoločnosti KBC-HU maďarská daňová správa uviedla, že tovar tejto spoločnosti nebol

dodaný a v prípade prepravcov TTR TRANSPORT Kft a SZABÓ TRANS TANKER Kft preprava z ich
strany nebola jednoznačne preukázaná. Na základe uvedených zistení bola spochybnená reálnosť
intrakomunitámeho dodania tovaru. Taktiež neboli jednoznačne potvrdené prepravy tovaru v zmysle
medzinárodných nákladných listov.

56. Rovnako v prípade spoločnosti STRATO GREEN reálnosť intrakomunitámeho dodania tovaru pre

uvedeného odberateľa nebola potvrdená, maďarská daňová správa uviedla, že spoločnosť STRATO
GREEN nedeklarovala nadobudnutie tovarov v III.Q 2012 a vodič nepotvrdil prepravu tovaru na všetkých
medzinárodných nákladných listoch.

57. Na základe poskytnutých údajov z Elektronického mýtneho systému o využívaní vymedzených

úsekov ciest v SR bola potvrdená registrácia motorového vozidla s EČV LOF 770 a správcovi dane
boli zaslané údaje o pohybe vozidla po vymedzených úsekov ciest v Slovenskej republike, avšak takto
poskytnuté údaje nepreukázali, že tieto motorové vozidlá boli využívané na prepravu základového oleja
pre odberateľa STRATO GREEN.

58. U daňového subjektuBIO-ŠLASK Aleksander Musialik poľská daňová správa uviedla, že uvedený
daňový subjekt nevykonával obchodnú činnosť, nemal žiaden majetok, zamestnancov, p. Musialik
poskytol svoje kontaktné údaje tretím osobám na vykonávanie fiktívnych transakcií zahrňujúcich
intrakomunitáme dodania a intrakomunitáme nadobudnutia tovaru, okrem iných aj s repkovým olejom.
Z uvedeného vyplýva, že zo strany daňového subjektu BIOŠLASK C. H. nedošlo k nadobudnutiu tovaru

v zmysle predložených faktúr, napriek tomu, že je na faktúrach ako odberateľ uvedený.

59. Správcovi dane na základe poskytnutých údajov z Elektronického mýtneho systému o využívaní
vymedzených úsekov ciest v Slovenskej republikebola potvrdená registrácia motorového vozidla s EČV
SK9198W a správcovi dane boli zaslané údaje o pohybe motorového vozidlá po vymedzených úsekov

ciest v Slovenskej republikev dňoch uvádzaných na prepravných listoch. Nebolo však preukázané, že
išlo o prepravu tovaru pre odberateľa BIO-ŠLASK C. H..

60. Žalobca pochybnosti správcu dane, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania neodstránil,
nepredložil vierohodné dôkazy o dodaní tovaru do iného členského štátu a o preprave tovaru.

Predmetom dodávky tovarov pre odberateľov KBC-HU, STRATO GREEN a BIO-ŠLASK C. H. bol
repkový olej. Podľa vyjadrenia žalobca k predmetným dodaniam, tovar sa ml skladovať a nakladať
v skladových priestoroch dodávateľov VENAS a.s. a VENERG, s.r.o. v Strede nad Bodrogom. S
tovarom manipulovali zamestnanci uvedených spoločností, ktorí zabezpečovali také činnosti ako
vypisovanie medzinárodných nákladných listov pre odberateľov žalobcu,opatrovanie týchto prepravných

dokumentov pečiatkou spoločnosti žalobcu, nakladanie tovaru pre odberateľov. Za žalobcu sa týchto
úkonov nikto nezúčastňoval, čo je neobvyklé a zároveň aj rizikové, ak napríklad pečiatka spoločnosti je
k dispozícií zamestnancom iných spoločností, ktorí s ňou voľne disponujú.

61. Žalobcapri dodávkach pri dodávkach tovarov pre všetkých odberateľov uviedol dodaciuEX Works

(named place), čo znamená dodanie tovaru priamo zo závodu (dohodnuté miesto). Uvedenie tejto
podmienky na faktúrach nezbavuje daňový subjektpreukázať skutočné dodanie tovaru do iného
členského štátu za účelomcenia od dane.

62. Úhrady faktúr preložené daňovým subjektom nie sú dôkazom, že k dodaniu tovarov došlo. Čísla

vozidiel, ktoré boli uvedené na medzinárodných nákladných listoch sav záznamoch poskytnutých.
Národnou diaľničnou spoločnosťou, ale nepreukazujú,pre určeného odberateľa sa v nich nachádzal.63. K vyjadreniu daňového subjektu k výsluchu svedkov (F., Y.) žalovaný, že z predloženého spisového
materiálu vyplýva, že so zdaňovacím obdobím júl 2012 súvisí len výsluch svedka p. Y.. Výsluch svedka
p. F. sa viaže k zdaňovaciemu obdobiu február 2012 a so zdaňovacím obdobím júl 2012 nesúvisí.

64. Svedok p. Y. bol štatutárom spoločnosti VENAS, a.s., ktorý do zápisnice u správcu rane uviedol, že
tovar žalobcu bol skladovaný v priestoroch spoločnosti VENAS, a.s., pričom skladovanie bolo zahrnuté
v cene tovaru; v priestoroch VENAS, a.s. bol skladovaný tovar aj pre iné spoločnosti; pri vyskladňovaní
tovaru nebol nikdy prítomný zástupca žalobcu; nevedel uviesť, kto vypisoval -medzinárodné nákladné

listy pre odberateľov žalobcu, ktorým mal byť tovar vyskladňovaný; pečiatky žalobcu boli k dispozícií
obsluhe na váhe, ktorá opečiatkovala príslušnou pečiatkou medzinárodné nákladné listy; takýto postup
bol medzi žalobcom a VENAS. a.s. na základe ústnej dohody (Úradný záznam Č. 101204255/2018).

65. Svedok nepreukázali svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi a samotné tvrdenia svedka neprispeli
dostatočným spôsobom k preukázaniu skutočného dodania tovaru žalobcom odberateľom do iných

členských štátov EÚ.

66. Žalobca v odvolaní tvrdil, že záznamy Sky Toll a Cargo Slovakia potvrdzujú jeho prepravu do iného
členského štátu EÚ. Navyše pri nakládke tovaru nakúpeného od spoločnosti All Sped v Senici bol
prítomný aj colník, čo správca dane nikdy nespochybnil.

67. K tomuto tvrdeniu žalovanýuviedol, že správca dane zisťoval pohyb vozidiel s evidenčnými číslami,
ktoré sa nachádzali na medzinárodných nákladných listoch, a to zaslaním výzvy spoločnosti Národná
diaľničná spoločnosť, a.s. V odpovediach na výzvy poskytla spoločnosť SkyToll, a.s. výpisy mýtnych
transakcií, z ktorých vyplýva, že vozidlá s príslušnými evidenčnými číslami sa pohybovali v približných

časoch na deklarovaných trasách v SR. Tovar pre odberateľov v iných členských štátoch KBC -
HU, STRATO GREEN a BIO-Y. C. H. mal byť nakladaný v Strede nad Bodrogom, pričom v Strede
nad Bodrogom malo sídlo a skladovacie priestory viacero firiem, ktoré sa zaoberali obchodom s
rovnakýmikomoditami,pretoúdajezosystémuSkyToll,a.s.považovalsprávcadanelenzainformatívne.
Záznamy SkyToll preukazujú pohyb motorových vozidiel po území SR, ale tieto skutočnosti správca

dane posudzoval vo väzbe na preverované skutočnosti u prepravcov.

68. K vyjadreniu žalobcu, že pri nakládke tovaru nakúpeného od spoločnosti All Sped v Senici bol
prítomný colník, žalovanýuviedol, že uvedené sa týka zdaňovacieho obdobia február 2012.

69. Žalobca v odvolaní uviedol, že správca dane sa v priebehu daňovej kontroly nevysporiadal so
skutočnosťou, že išlo o reálne a nie fiktívne obchody, reálnu prepravu do iného členského štátu, v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C- 273/11 Mecsek-Gabona Kíl., z ktorého
cituje body 42 a 43.

70. Podľa predloženého spisového materiálu správca dane nikde v protokole a ani vo vydanom
rozhodnutí neuviedol pojem „fiktívne obchody.“ Výsledkom kontroly a vyrubovacieho konania bolo
neuznanie nároku na oslobodenie od dane z dôvodu nepreukázania dodania tovarov do iných členských
štátov a nepreukázania prepravy tohto tovaru

71. Žalobcom citované body 42. a 43. z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C- 273/11 Mecsek-Gabona
Kít., považuje žalovaný za účelové, vytrhnuté z kontextu a bez uvedenia ďalších súvislostí, ktoré by
preukázali, že závery uvedené v predmetných bodoch sú skutkovo totožné so skutkovými zisteniami u
žalobcu a mali by byť aplikovateľné.

72. V predmetnom rozsudku riešil súd prejudiciálne otázky položené maďarskou vládou týkajúce sa
podmienok oslobodenia od dane pri plnení v rámci Spoločenstva, v prípade ktorého má nadobúdateľ
povinnosť zabezpečiť prepravu tovaru, s ktorým môže od okamihu jeho naloženia nakladať ako vlastník,
povinnosť predávajúceho preukázať, že tovar fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Podľa
bodu 37. predmetného rozsudku maďarské právo neupravuje konkrétne povinnosti, ako napríklad

povinnosť predložiť príslušným orgánom zoznam dokumentov na účely uplatnenia oslobodenia od
dane v prípade dodania v rámci Spoločenstva. Podľa vysvetlení poskytnutých maďarskou vládou na
pojednávaní pred Súdnym dvorom, maďarská právna úprava stanovuje len to, že dodanie musí byť
potvrdené a že úroveň požadovaných dôkazov závisí od konkrétnych okolností dotknutého plnenia. Vbode 38. rozsudku súd uviedol, že: ..Za týchto podmienok musia byť povinnosti, ktoré má zdaniteľná
osoba v oblasti dokazovania, určené v závislosti od podmienok výslovne uvedených vo vnútroštátnej
právnej úprave a od obvyklej praxe stanovenej pre podobné transakcie.“ Z dôvodov uvedených v

rozsudku Súdny dvor EÚ rozhodol tak, že: „Článok 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES... sa
má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa za okolností ako sú tie, o ktoré ide vo veci
samej, predávajúcemu zamietlo priznanie práva na oslobodenia od dane v prípade dodania v rámci
Spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si nesplnil
povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania...“.

73.Slovenskáprávnaúpravaobsahujevustanovení§43ods.5zákonač.222/2004Z.z.vzneníplatnom
v roku 2012 na základe akých dokladov platiteľ dane (žalobca) preukazuje, že sú splnené podmienky na
oslobodenie od dane, pričom tieto doklady musia preukazovať materiálnu stránku veci. Žalobca počas
daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by materiálnu stránku veci
preukázali.

74. Zo šetrení vykonaných správcom dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní vyplýva,
že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal splnenie povinností uložených v oblasti
dokazovania, vyplývajúcich z ustanovenia § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona č.222/2004 Z.z.

75. V tejto súvislosti žalovanýpoukázal na rozsudok Najvyššieho súduSlovenskej republikysp.zn.
5Sžf/63/2016, ktorý posudzoval skutkovo totožnú vec ako v prípade žalobcu, t.j. splnenie podmienok
na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004Z.z. vo väzbe na rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona Kft v odôvodnení rozsudku súd uviedol, že : „Aby išlo o v
danom prípade o intrakomunitámy obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné

podmienky, to jednak, že to var bol prepravený do iného členského štátu, a že tovar bol dodaný osobe
identifikovanej pre daň.“ A ďalej súd uviedol, že: „ Posudzujúc vec z hľadiska daňového práva nebolo
možné priznať žalobcovi právny nárok, ak nepreukázal splnenie zákonných podmienok na uplatnenie
oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ. Relevantným pre daňové orgány
bolo preukázanie nesplnenia týchto zákonných podmienok a nie dôvodov, prečo sa tak stalo. Podľa

najvyššieho súdu takýto záver je aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie C-273/11, v
zmysle ktorého čl. 138 ods. 1 Smernice 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu,
aby sa za okolností ako sú tie, o ktoré ide vo veci samej, predávajúcemu zamietlo priznanie práva na
oslobodeniaoddanevprípadedodaniavrámcispoločenstva,aksasohľadomnaobjektívneskutočnosti
preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania. To,

že žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné, relevantné dôkazy, ktoré
by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, znamená v podstate neunesenie
dôkazného bremena ním samotným na preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie
dane...“.

76. Právne závery vyplývajúce z rozsudku C-273/11 a rozsudku NajvyššiehoSlovenskej republikysp.
zn. 5Sžf 63/2016 sú aplikovateľné na zistený skutkový stav u žalobcu v tom smere, že žalobcovi bolo
možnézamietnuťuplatnenéprávonaoslobodenieoddanezdôvodunesplneniasidôkaznýchpovinností
vyplývajúcich z ustanovenia § 43 zákona č.222/2004 Z.z.

77. Preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu
žalovanýkonštatoval, že správca dane postupoval v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, dbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
danebolizistené,čonajúplnejšie.Zatýmúčelomvykonalrozsiahledokazovanieazabezpečilsidostatok
dôkazov pre svoje rozhodnutie, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov,

pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. So zistenými skutočnosťami správca
dane priebežne počas daňovej kontroly oboznamoval žalobca a dal mu tak možnosť vyjadriť sa k
zisteným skutočnostiam a odstrániť pochybnosti správcu dane. Žalobca ani počas daňovej kontroly a
ani vo vyrubovacom konaní nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by preukázal, že boli splnené
podmienkynaoslobodenieoddanevzmysle§43zákonač.222/2004Z.z.,t.j.tovarnebolodoslanýalebo

prepravený z územia členského štátu dodania, t.j. z územia SR nadobúdateľovi vínom členskom štáte,
preto daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. dňom
dodania tovaru a povinnosť zaplatiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Daňová povinnosť
bola vypočítaná zo základu dane podľa § 22 ods. 1 zákona č.222/2004 Z.z.78. Na základe výsledkov kontroly vydal správca dane odvolaním napadnuté rozhodnutie č.
102644090/2018 zo dňa 19.12.2018, ktoré má obsahové a formálne náležitosti vyplývajúce z

ustanovenia § 63 Daňového poriadku.

79. Na základe takto zistených skutočností bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

III.

Argumenty žalobcu k podanej žalobe

80. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného.

81. K podanej žalobe ako žalobné námietky uvádzal:
1. Nedodržanie lehoty na prerušenie daňovej kontroly v zmysle článku 10 Nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010, čo spôsobuje nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly, 2.Porušenie § 63 ods. 5
Daňového poriadku zo strany správcu dane, ktorý sa žiadnym konkrétnym spôsobom v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal s námietkou tykajúcou sa aplikácie rozsudkov Krajského súdu v

Bratislave sp.zn. 5S/205/2016 a Krajského súdu v Trnave sp.zn. 14S/2/2016 na konkrétny prípad.
3. Žalobca nikdy netvrdil, že porušením daňovej kontroly nad rámec lehoty uvedenej v článku 10
Nariadenia rady č. 904/2010 došlo k nečinnosti správcu dane
4. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, keď sám správca dane vo svojom rozhodnutí priznal,
že nezodpovedá za spôsob vypracovania odpovede, prípadnú nekonkrétnosť alebo neúplnosť.

82. Na podporu svojich žalobných námietok rozsiahlym spôsobom poukázal na judikatúru Ústavného
súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Českej republiky a Súdneho
dvora Európskej únie.

83. Na základe uvedených žalobných námietok žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie
žalovaného, ako aj správneho orgánu I. stupňa a vec vrátil správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie
konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

84. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 24.07.2019, v ktorom uviedol, že
žalobné body uvedené pod bodom II. žaloby sa týkajú dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly,

prerušenia kontroly z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii (ďalej len „žiadosť o
MVI"), dodržania lehôt v zmysle Nariadenia Rady (EU) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010“).

85. K uvedenému žalobca citoval z viacerých uznesení a nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky,

poukázal na niektoré rozsudky Najvyššieho súduSlovenskej republiky.

86. Žalobca citoval z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republikysp. zn. I.ÚS 241/07 z 18.09.2008 v
súvislosti so zásadou zákonnosti ako základnou zásadou daňového konania. Z obsahu predmetného
nálezu vyplýva, že otázka zákonnosti bola posudzovaná vo vzťahu k aplikácii hmotno-právneho

predpisu, kedy spornou bola otázka, či podľa hmotno-právnej úpravy dane z príjmov v posudzovanom
zdaňovacom období 1997 a 1998 platnosť, resp. neplatnosť zmluvy (právneho úkonu, išlo o lízingovú
zmluvu) z pohľadu súkromnoprávneho mala vplyv na skutočnosť, či výdavky realizované na jej základe
sú alebo nie sú daňovým výdavkom.

87. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republikysp. zn. I.ÚS 214/2015 zo dňa 16.12.2015 bola
riešená sťažnosť sťažovateľky týkajúca sa daňovej kontroly, a na jej podklade vydaných rozhodnutí,
ktorú sťažovateľka považovala za nezákonnú, keďže v skutočnosti išlo o opakovanú kontrolu, ďalšouzásadnou námietkou sťažovateľky bolo. že neprebehlo prvostupňové konanie, nebola dodržaná
zákonná lehota na vykonanie dôkazov a nezákonne vykonané dôkazy boli nesprávne vyhodnotené.

88. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republikysp. zn. I.ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2008
sťažovateľka namietala predovšetkým nedostatky konania pred prvostupňovým daňovým orgánom.
Tvrdila, že boli porušené základné zásady daňového konania, pretože v napadnutej veci ani neprebehlo
prvostupňové daňové konanie, keďže daňová kontrola nie je daňovým konaním.

89. Vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. PL.ÚS 36/95 sa ústavný súd
vyjadril k nesúladu niektorých ustanovení zákona Najvyššieho súduSlovenskej republikyč. 180/1995
Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a vyslovil, že nie sú v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky.

90. Závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republikysp. zn. III. ÚS 24/2010 zo

dňa 29.06.2010, na ktoré žalobca poukázal sa Slovenskej republikyprávneho názoru Ústavného súdu
Slovenskej republikyk povahe lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 30a ods. 7 v tom čase
platného zákona č. 511/1992 Zb. o práve daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov. Ústavný súd konštatoval, že u sťažovateľa nebola začatá daňová
kontrola riadne ukončená, preto správca dane v jej výkone ďalej pokračoval, pričom daňová kontrola

u sťažovateľa prebiehala viac ako štyri roky a štyri mesiace. Podstatné podľa názoru Ústavného súdu
Slovenskej republikybolo to, že daňová kontrola nebola zákonom predpísaným spôsobom ukončená,
pritom z obsahu sťažnosti a jej príloh pre ústavný súd nevyplynulo, že by sťažovateľ v pozícii
kontrolovaného daňového subjektu nebol poskytol daňovému úradu pri daňovej kontrole potrebnú
súčinnosť.

91. Vo vzťahu k odkazovaným uzneseniam, nálezom a rozsudkom žalovaný uviedol, že pokiaľ sa
žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom konaní odvoláva na niektoré rozsudky, je jeho dôkazným
bremenom preukázať, že ide o skutkovo a právne rovnaký stav, ako v jeho prejednávanej veci, nielen
poukázať na niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené.

92. Žalovaný sa nestotožnil s tým, že tieto závery je možné aplikovať na prípad žalobcu na preukázanie
nezákonnosti postupu správcu dane a žalovaného.

93. Podľa názoru žalovaného sila právnej argumentácie nespočíva len v čo najväčšom počte citovaných

judikátov. Uvádzaná judikatúra bez konkrétnej aplikácie na daný konkrétny prípad uvedením prvkov,
ktoré sú totožné u žalobcu a v prípadoch podľa judikatúry. nemá spôsobilosť spochybniť tak správnosť
postupu, ako aj závery uvádzané v rozhodnutí správcu dane a žalovaného.

94. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

95. Podľa § 44 ods. 1 Daňového daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová

kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

96. Podľa § 46 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole.

97. Podľa § 46 ods. 10 prvá a druhá veta Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej je jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

98. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť,
že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti

rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu.99. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí
o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané
roštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia

zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

100. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo

ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi
účastníkom konania.

101. Podľa § 61 ods. 5 ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

102. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február a júl 2012 bola začatá v

deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole č.20302559/2015 zo dňa 01. 06. 2015 t-j. 23. 06. 2015.

103. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval dodanie tovarov do iných členských
štátov EÚ s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov. Za účelom preverenia deklarovaných dodávok a preverenia prepravy tovarov do

iných členských štátov EÚ zaslal správca dane žiadosti o MVI. V zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 písm.
b) Daňového poriadku správca dane môže daňovú kontrolu prerušiť, ak je potrebné získať informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu - zákona č.442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri
správe daní a Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použijú
ustanovenia §61 Daňového poriadku (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku).

104. V dôsledku zaslaných žiadostí správca dane daňovú kontrolu prerušil dvakrát, a to na základe
rozhodnutiač.21471738/2015zodňa16.12.2015,kontrolabolaprerušenáod21.12.2015do01.02.2018
ana základe rozhodnutia č. 100580697/2018 zo dňa 19.03.2018,kontrola bola prerušená od 22.03.2018
do 26.04.2018. Podľa ustanovenia § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené

lehoty podľa tohto zákona neplynú.

105. Samotný výkon daňovej kontroly bol v čase od 23.06.2015 do 20.12.2015, t.j. 181 dní, od
02.02.2018 do 21.03.2018, t.j. 48 dní a od 27.04.2018 do 31.08.2018, t.j. 127 dní. Daňová kontrola na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2012 a júl 2012 bola ukončená v zmysle § 46

ods. 9 zákona Daňového poriadku doručením Protokolu z daňovej kontroly č. 101537600/2018 zo dňa
08.08.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101540381/2018 zo
dňa 09.08.2018. Písomnosti boli doručenéžalobcovi dňa 31.08.2018.

106. Z uvedeného vyplýva, že správca dane vykonával daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobia február 2012 a júl 2012 celkom v trvaní 356 dní.

107. Vyššie uvedené postupy svedčia o tom, že správca dane v daňovej kontrole postupoval v zmysle
citovaných zákonných ustanovení, používal prostriedky stanovené zákonom.

108. Zásadnou námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a v podanej
žalobe je údajné nedodržanie lehoty na vybavenie žiadosti o MVI, čo má za následok nezákonnú dĺžku
prerušenia daňovej kontroly.

109. K tomuto žalovaný uviedol, že žalobca v zdaňovacom období júl 2012 deklaroval dodanie tovarov

a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) v sume 726 768,10 EUR. Išlo o odberateľov:
- KBC - HU KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁL TATO KORLÁTOLT FELELOSSÉGU "ARSASÁG, 1141
BUDAPEŠŤ, MISKOLCI ÚT 63 (do 9. 1. 2013 - 4600 KISVÁRDA KÓDÁLY Z. UTCA 17), MAĎARSKO,
IČ DPH HU23555501 (ďalej KBC - HU

- STRATO GREEN KERESKEDELMI KORLÁTOLT FELELOSSÉGU TÁRSASÁG, 4400 Nyiregyháza,
István Utca 6, Maďarsko, IČ DPH HU23861710 (ďalej STRATO GREEN)
- BIO-ŠLASK Aleksander Musialik, Fabryczna 11, 43-100 TYCHY, Poľsko, IČ DPH PL6462440156 (ďalej
BIO-ŠLASK Aleksander Musialik).110. Správca dane v daňovej kontrole preveroval, či došlo k dodaniu tovaru uvedeným odberateľom a
či boli splnené podmienky na oslobodenie od dane.

111. Keďže sa jednalo o zdaniteľné obchody, ktoré žalobca vykonával so zahraničnými subjektmi a
správca dane nemal možnosť tieto informácie získať vlastnými poznatkami, musel tieto poznatky získať
prostredníctvom dožiadaného orgánu v inom členskom štáte, pričom správca dane postupoval v zmysle
Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010.

112. Nariadenie Rady EU č. 904/2010 upravuje lehoty na vybavenie žiadosti o MYI v článkoch 0 až
12. Žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no
najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má,
lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac (čl. 10). V niektorých osobitných kategóriách prípadov
si môžu žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v článku 10 (čl.

11). Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne
informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne
schopný odpovedať (čl. 12)

113. Z citovaných článkov Nariadenia Rady (EU) č. 904/2010 teda priamo vyplýva možnosť, že

vybavenie žiadosti o MVI môže trvať i dlhšie, ako je to uvedené v nariadení, pričom treba mať na zreteli
skutočnosť, že správca dane z členského štátu, ktorý o informácie žiada, nemá možnosť ovplyvniť
trvanie vybavovania jeho žiadosti v inom členskom štáte. Nedodržanie lehôt stanovených v nariadení
zo strany dožiadaného členského štátu EU potom nemožnoposudzovať v neprospech správcu dane,
ktorý o poskytnutie informácií žiada a ktorý svoje povinnosti neporušil.

114. Zo súpisového materiálu vyplýva, že správca dane za účelom preverenia dodaní tovarov a
preverenia prepravy tovarov do iných členských štátov zaslal žiadosti o MVI a následne vydal
rozhodnutie č. 21471738/2015 zo dňa 16.12.2015, doručené žalobcovi dňa 21.12.2015, ktorým podľa
§ 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že je potrebné získať

informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Kontrola bola odo dňa 21.12.2015. V priebehu
prerušenia daňovej kontroly boli na daňový úrad doručované čiastočné ako aj konečné odpovede
zahraničných daňových správ. Posledná odpoveď na žiadosť o MVI bola doručená na Daňový úrad
Prešov dňa 1.2.2018. Išlo o odpoveď na žiadosť č. 1644544/2015, ktorá bola na oddelenie CLO
FinančnéhoriaditeľstvaSRzaslanádňa09.11.2015.Vpredmetnejžiadostisprávcadanežiadaltaliansku

daňovú správu o preverenie dodaní tovaru pre taliansku spoločnosť G.V.ITALIA SRL., VIA ISONZO
PARCOREA,80034MARIGLIANO,IČDPHIT04629511215.Správcadanevzáujmezískaniaodpovede
od talianskej daňovej správy pravidelne zasielal urgencie na vybavenie tejto žiadosti. Išlo o urgencie zo
dňa 26.04.2016, 05.8.2016, 17.01.2017, 19.04.2017, 12.07.2017 a 20.11.2017. Odpoveď zahraničnej
daňovej správy č. 79506A/15For bola na Daňový úrad Prešov doručená ako je už uvedené, dňa

01.02.2018 a bolo jej pridelené číslo 74762/2018.

115. Doručenou odpoveďou pominuli dôvody na prerušenie daňovej kontroly a správca dane zaslal
žalobcovi oznámenie č. 100389725/2018 zo dňa 16.02.2018, doručené dňa 05.03.2018, v ktorom
oznámil, že dňa 01.02.2018 pominuli dôvody na prerušenie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobia február a júl 2012 a správca dane pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej
dňa 23.06.2015.

116. Následne správca dane zaslal žiadosti o MVI č. 100551478/2018 zo dňa 14.03.2018, č.
100551275/2018 zo dňa 14.03.2018 a č. 100550724/2018 zo dňa 14.03.2018. Na základe zaslaných

žiadostí bolo vydané rozhodnutie č. 100580697/2018 zo dňa 19.03.2018, doručené dňa 23.03.2018,
ktorým bola daňová kontrola prerušená od 22.03.2018. Po doručení odpovedí na predmetné žiadosti,
t.j. dňa 26.04.2018 správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie č. 100877428/2018 zo dňa
26.04.2018, doručené dňa 05.05.2018, v ktorom oznámil, že dňa 26.04.2018 pominuli dôvody na
prerušenie daňovej kontroly a správca dane pokračuje v jej výkone.

117. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade prerušenia daňovej kontroly na základe rozhodnutia č.
21471738/2015 zo dňa 16.12.2015 správca nebol pasívny, ale vybavenieprípade prerušenia daňovejkontroly na základe rozhodnutia č.100580697/2018 zo dňa 19.03.2018, zaslané žiadosti boli vybavené
v priebehu niečo viac ako mesiac, t.j. v lehote podľa čl. 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010.

118. K rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/205/2016, na ktorý sa žalobca odvolával,
žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje so závermi v ňom uvedenými. Súd svoju argumentáciu v
predmetnom rozsudku opiera o ust. § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z., podľa ktorého je príslušný
orgán daného štátu povinný poskytnúť informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však šesť mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch

mesiacov od uvedeného dňa. Ďalej súd poukázal na čl. 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, ktorý v čl.
10 stanovil ešte prísnejšiu lehotu a uviedol, že žiadaný orgán má poskytnúť informáciu tak rýchlo ako
je to možné, najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú informáciu
už má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

119. Pri takejto interpretácií lehôt na vybavenie žiadosti o MVI ako ju prezentuje súd, by podľa názoru

žalovaného stratili opodstatnenie čl. 11 a 12 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, podľa ktorých si členské
štáty môžu dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v čl. 10, resp. ak žiadaný orgán nie je schopný
odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak
neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať (čl. 12). Skutočnosti podľa čl.
12 predmetného nariadenia žiadajúci orgán nevie nijako dopredu odhadnúť ani ovplyvniť, preto to ani

nemôže spoľahlivo uviesť do výroku rozhodnutia o prerušení kontroly.

120. Pri prerušení daňovej kontroly správa dane postupuje podľa § 61 Daňového poriadku a toto
ustanovenieneupravuje lehotu, po ktorú je možné daňové konanie, resp. daňovú kontrolu prerušiť, s
výnimkou, ak to zhodne navrhnú účastníci konania, čo v prípade žiadosti o MVI nie je možné aplikovať.

Rovnako Daňový poriadok v ustanovení § 61 nelimituje prerušenie daňovej kontroly dodržaním lehôt
podľa Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. V nadväznosti na uvedené, podľa názoru žalovaného, nie je
možné aplikovať ani taký názor súdu, že správca dane mal v daňovej kontrole pokračovať, po tom čo
uplynula lehota na vybavenie žiadosti o MVI, pretože podľa § 61 ods. 4 Daňového o poriadku správca
dane pokračuje v daňovej kontrole len čo pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

Inými slovami správca dane nemôže v daňovej kontrole pokračovať z iného dôvodu, než ktorý uviedol
v rozhodnutí o prerušení kontroly.

121. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 14S/2/2016. na ktorý žalobca taktiež poukázal, obsahuje
rovnaké právne posúdenie prerušenia daňovej kontroly z dôvodu zaslania žiadosti o MVI ako rozsudok

Krajského súdu v Bratislave.

122. Keďže so závermi v uvedených rozsudkoch sa žalovaný nestotožňuje, poukázal v odôvodnení
svojho rozhodnutia na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republikysp.zn. IV.ÚS 116/2013-11,
ktorý za konformne odôvodnený považoval záver Krajského súdu v Prešove, že v dôsledku riadneho

prerušenia konania neplynú lehoty na konanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre
medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých nedodržali dožiadané orgány lehoty určené v
predmetnom nariadení.

123. Žalobca k citácii z uznesenia ústavného súdu sp. zn. IV.ÚS 116/2013 uviedol, že ju považuje

za vytrhnutú z kontextu, pretože predmetom úvah súdu bolo posudzovanie či prerušenie lehoty na
vykonanie daňovej kontroly a neukončenie daňovej kontroly v zákonom stanovenej lehote, sa má
považovať za nečinnosť daňového úradu. Žalovaný nesúhlasí s takouto interpretáciou a považuje
ju za účelovú. Z obsahu obidvoch rozhodnutí (rozsudok Krajského súdu v Prešove a uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky) vyplýva, že kontrola bola v posudzovanom prípade prerušená

z dôvodu podania žiadosti o MVI. Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku uviedol že: „...v
dôsledku riadneho prerušenia konania neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie
prerušené pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých nedodržali dožiadané orgány lehoty
určené v predmetnom nariadení:“ Ústavný súd v uznesení sp. zn. IV.ÚS 116/2013 uviedol, že:
„...nepovažuje tento záver za svojvoľný, odporujúci účelu a zmyslu aplikovateľných noriem a tento záver

krajského súdu je aj ústavne konformným spôsobom odôvodnený.“ Z uvedeného je zrejmé, že citácia
z predmetného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorú žalovaný uviedol v odôvodnení
svojho rozhodnutia nebola vytrhnutá z kontextu, ale bola použitá z toho dôvodu, že išlo o posudzovanie
rovnakej právnej otázky, t.j. či nedodržanie lehoty na vybavenie žiadosti o MVI zo strany žiadanéhoorgánu má za následok nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly a z toho vyplývajúce dôsledky napr.
nečinnosť správneho orgánu alebo nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly.

124. Žalobca v podanej žalobe konštatačne uviedol, že v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku
sa medzinárodná výmena informácií uskutočňuje podľa osobitného predpisu, t.j. mimo právny rámec
Daňového poriadku a v súvislosti s tým cituje z rozsudku Nejvyššího správniho soudu sp. zn. 9 Aps
5/2010 zo dňa 16.11.2010. v ktorom súd výslovne uviedol, že: výmena informácii či žiadosť o poskytnutie
informáciejezhľadiskaprávnejúpravysamostatným,nadaňovomkonanínezávislýmprocesom,ktorého

primárnym cieľom je úzka spolupráca správnych orgánov členských štátov Európskej únie príslušných
ku správe DPH v boji proti daňovým únikom v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty.“ Žalobca ale už
neuvádza v súvislosti s predmetným rozsudkom žiadne úvahy k tomu, v čom je použitá citácia tak
zásadná pre posúdenie jeho veci.

125. To, že sa pri medzinárodnej výmene informácii postupuje podľa osobitných predpisov a že je to

mimo právny rámec Daňového poriadku je známe, o tom nie sú žiadne pochybnosti. Daňový poriadok
v ustanovení § 61 ods. 1 písm. b) v poznámke pod čiarou odkazuje príkladmo na zákon č. 442/2012 o
medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. a na nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.

126. Žalovaný sa oboznámil s obsahom rozsudku NajvyššiehoSlovenskej republiky sp. zn. 9Aps 5/2010

a vyplýva z neho. že predmetom posudzovania bolo zamietnutie žaloby na ochranu pred nezákonným
zásahom spočívajúcim v odoslaní formulárov SCAC 2004 obsahujúcich informáciu o tom, že sťažovateľ
je účastníkom podvodných transakcií a ochrany pred nezákonným zásahom spočívajúcim v jeho
(sťažovateľa) evidovaní v registri EUROCANET a bolo posudzované, či odoslanie formulárov SCAC
2004 alebo evidencia v registri EUROCANET boli vykonávané v rámci daňového konania alebo mimo

neho. Z čoho následne vyplynul žalobcom citovaný záver NSS ČR. Žalovaný konštatoval, že uvedená
problematika nie je skutkovo totožná s posudzovanou vecou u žalobcu.
127. Pod bodom III. žaloby žalobca namietal, že skutkový stav bol zistený nedostatočne a vec bola po
právnej stránke posúdená nesprávne. Uviedol, že správca dane založil svoje závery len na odpovediach
z MVI, opakovane cituje z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republikysp. zn. IV. ÚS 116/2013,

nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 auvádza už zmieňovaný rozsudok NSS 9 Aps 5/2010.
Namieta, že protokol o daňovej kontrole neobsahuje kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov.

128. Novo formulovaná je námietka žalobcu, keď uviedol, že vo svojom vyjadrení k oboznámeniu č.
100983590/2018 zo dňa 18.05.2018 poukázal na neúplnosť odpovedí z MVI a ich nízku vypovedaciu

schopnosť. Do protokolu ako základného dôkazného prostriedku sám správca dane uviedol že:
„...odpovede daňových správ iných členských štátov boli uvedené do oboznámenia tak. ako boli
doručené sú správcovi dane. Správca dane nezodpovedá za spôsob vypracovania odpovede, prípadnú
nekonkrétnosť alebo neúplnosť.“

129. Túto argumentáciu žalobca uviedol až v podanej žalobe. Vyjadrenie k protokolu ani podané
odvolanie, toto tvrdenie neobsahujú. Ak aj správca dane takéto vyjadrenie v protokole uviedol, bolo to v
tej súvislosti, že šetrenia na základe žiadosti o MVI vykonáva žiadaný orgán v rámci svojej pôsobnosti
v príslušnom členskom štáte. Žiadajúci orgán preto nemá možnosť preveriť spôsob vykonania šetrení,
ich rozsah, úplnosť. Pokiaľ žalobca mal zato, že odpovede neboli úplné, mohol správcovi dane predložiť

dôkazy, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania.

130. K argumentácii z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republikysp. zn. IV. ÚS 116/2013, že
samotná žiadosť o MVI je procesný úkon. ktorým sa majú získať informácie, ku ktorým sa následne môže
dotknutá osoba vyjadriť a k citácii z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 314/2015 k tomu, že správca

dane musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, sa žalovaný vyjadril v
odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa
s obsahom predmetného uznesenia ústavného súdu, zistil, že ústavný súd týmto právnym názorom
reagoval na námietku sťažovateľky, ktorá v ústavnej sťažnosti uviedla, že daňový úrad podávaním
medzinárodných dožiadaní vykonáva dokazovanie, o ktorom sťažovateľka nemá žiadnu vedomosť,

a nie je umožnené sa jej k nemu vyjadriť. Ústavný súd v predmetnom náleze ďalej uviedol, že:
„Správca dane je pritom oprávnený vykonať dokazovanie v rozsahu vlastnej úvahy, preto nemusí ani
vopred kontrolovanému subjektu objasňovať, aké okolnosti, akým spôsobom a z akých dôvodov zisťuje.
Opačný záver by mohol viesť aj k znefunkčneniu získavania dôkazov v daňovom konaní. Ako vyplývaz predložených podkladov, sťažovateľka mala možnosť vyjadriť sa k výsledku, ku ktorému predmetné
žiadosti o poskytnutie informácie viedli. Podľa názoru ústavného súdu je preto argumentácia krajského
súdu týkajúca sa rozsahu dokazovania daňovým úradom a jeho právomoci podať žiadosť o poskytnutie

informácie ústavne udržateľná.“

131. Uvedené právne závery sú plne aplikovateľné aj na posudzovaný prípad žalobcu. Správca dane
so zisteniami z MVI týkajúcimi sa dodania tovarov pre odberateľov KBC-HU, STRATO GREEN, BIO-
ŠLASK C. H. oboznámil. Zaslal daňovému subjektu výzvu č.100892115/2018 zo dňa 07.05.2018 vydanú

vzmysle§46ods.5Daňovéhoporiadku,ktorouhovyzvalnaodstráneniepochybnostíohľadomdodávok
tovarov pre jednotlivých odberateľov tovaru v členských štátoch EÚ. Žalobca na výzvu správcu dane
reagoval podaním zo dňa 05.06.2018.

132. Dňa 18.05.2018 zaslal správca dane žalobcovi oboznámenie č.100983590/2018, ktorým ho
oboznámil so všetkými zaslanými dožiadaniami, odpoveďami na ne, so zaslanými výzvami a všetkými

ďalšími úkonmi správcu dane vykonanými počas daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia február 2012 a júl 2012. Žalobca na uvedené oznámenie reagoval svojim podaním
zo dňa 22.06.2018.

133. Ako vyplýva z vyššie uvedených úkonov, správca dane umožnil žalobcovi oboznámiť sa so

zistenými skutočnosťami, teda aj so skutočnosťami získanými v rámci MVI. Zároveň správca dane
umožnil žalobcovi vyjadriť sa a poskytnúť dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia správcu dane o tom.
že nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru do iných členských štátov resp. jeho preprava pre
odberateľov v iných členských štátoch EÚ. Správca dane všetky získané skutočnosti, ako aj vyjadrenia
žalobcu zobral do úvahy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a riadne ich vyhodnotil.

134. Uvedené svedčí o tom. že správca dane vykonával dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho
objektivitu, oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami, umožnil mu vyjadriť sa k nim, predložiť
dôkazy vyvracajúce pochybnosti správcu dane. Všetky dôkazy v procese dokazovania správca dane
získal postupom zákonne konformným a v súlade správnym názorom Ústavného súdu SR uvedeného

v náleze sp.zn. I.ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015.

135. Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie,
podrobne zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Protokol z daňovej kontroly č.
101537600/2018 zo dňa 08.08.2018, obsahuje všetky zistené skutočnosti, všetky procesné úkony, ktoré

správca dane vykonal, z čoho možno uzavrieť, že protokol obsahuje kontrolné zistenia v zmysle §
47 písm. h) Daňového poriadku. Všetky získané dôkazy správca dne vyhodnotil v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov, každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

136. Tvrdenie žalobcu, že správca dane vychádzal len z odpovedí na žiadosti o MVI, nevyhodnotil
napríklad úhrady za nakúpený tovar, nie je pravdivé a nemá oporou v spisovom materiáli.

137. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že úhrady faktúr nie sú dôkazom, že k
dodaniu tovarov došlo.

138. Dôsledne sa správca dane zaoberal aj prepravou tovaru do iného členského štátu. Zistenia a závery
súuvedenévprotokoleodaňovejkontroleavrozhodnutísprávcudane.Nazákladeodpovedínažiadosti
o MVI správca dane konštatoval, že doprava nebola jednoznačne preukázaná.

139. Šetrením pohybu vozidiel na území Slovenska správca dane z odpovedí zaslaných Národnou
diaľničnou spoločnosťou zistil, že evidenčné čísla vozidiel, ktoré boli uvedené na medzinárodných
nákladných listoch sa nachádzali v záznamoch Národnej diaľničnej spoločnosti, ale nepreukazujú, že
tovar pre určených odberateľov sa v nich nachádzal. Takže ani argument žalobcu, že správca dane
nesprávne vyhodnotil prepravu tovaru, nemá oporu v spisovom materiáli.

140. Žalobca v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach deklaroval dodanie tovaru do iného členského
štátu s nárokom na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. preto bolo jeho
dôkazným bremenom preukázať, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa,keď predávajúci (žalobca) preukáže že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu,
že v dôsledku jeho prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania a bol dodaný odberateľovi.
Žalobca nepreukázal, že dodávky tovarov pre odberateľov v iných členských štátoch spĺňali podmienky

na oslobodenie od dane.

141. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný zastáva názor, že všetky žalobné dôvody žalobcu
nepreukazujú nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného, žalobca nebol ukrátený na svojich
právach a právom chránených záujmoch. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností

správca dane, ako aj žalovaný, vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Postup
správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi. Správca dane pri
určení rozdielu dane za preverované zdaňovacie obdobie postupoval v súlade s platnými právnymi
predpismi.

142. Na základe uvedeného žalovaný navrhoval, aby správny súd žalobu zamietol.

V.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

143. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa 16.08.2019, v ktorom
uviedol, že v predmetnom vyjadrení sa žalovaný obmedzil len na všeobecné frázy, že tak správca dane,
ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom.

144. Žalobca považuje toto vyjadrenie žalovaného za prísne účelové, ktoré nenapomáha súdu k

tomu, aby tento mohol nestranne posúdiť, aké má žalovaný právne výhrady ku konkrétnym žalobným
námietkam uvedeným v písomnom vyhotovení žaloby a aby ich súd moholskonfrontovať a nezávisle
posúdiť, a v rozsudku riadnym spôsobom uviesť svoj právny názor.

145. Aj v konaní pred súdom žalobca tvrdí, že podstatným porušením zákona zo strany správcu

dane bolo nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola bola začatá
dňa 23.06.2015a v súlade s ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku mala byť ukončená
dňa23.06.2016.Táto daňová kontrola bola však ukončená až dňa 31.08.2018, a tovzhľadom najmä na
jej prerušenie od 21.12.2015 do 01.02.2018 nepovažuje žalobca za zákonné. Tento svoj názor žalobca
oprel o už v žalobe spomínané rozsudky Krajských súdov v Bratislave a v Trnave. Do pozornosti

Krajského súdu v Prešove chce žalobca v tejto súvislosti dať aj jeden z novších rozsudkov Najvyššieho
súdu Slovenskej republikysp. zn. 4Sžfk/62/2018zodňa 02.07.2019,ktorý v bode 61 odôvodnenia uviedol,
že „podľa názoru kasačného súdu, dĺžkaprerušenia daňového konania z dôvodu medzinárodnej výmeny
informácií je determinovaná lehotou, v ktorej sú žiadané orgány povinné poskytnúť informácie na
základečlánkov 7, 9 a 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 o administratívnej

spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty,“ čím potvrdil žalobcom citované
závery krajských súdov v Trnave a Bratislave.

146. Za zákonné je v tomto prípade potrebné považovať prerušenie daňovej kontroly na základe
rozhodnutia č. 21471738/2018 na dobu maximálne tri mesiacea tiež prerušenie na základe rozhodnutia

č. 100580697/2018 na dobu 36 dní. Daňová kontrola tak malabyť ukončenánajneskoršie dňa
31.10.2016.

147. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca zastával názor, že vyjadrenie žalovanéhoč.
101803143/2019 zo dňa 24.07.2019 žiadnym spôsobom nespochybnilo odôvodnenosť žaloby zo dňa

10.06.2019 vo všetkých v nej uvedených námietkach.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

148. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.149. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2013
(ďalej len „Zákon o DPH") predmetom dane je

a)dodanietovaruzaprotihodnotuvtuzemskuuskutočnenézdaniteľnouosobou, ktorákonávpostavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu EURópskej únie (ďalej len

„členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

150. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a

bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na EURá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným EURópskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

151. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

152. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania

tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

153. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi.

154. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

155. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

156. Podľa § 43 ods. 2 Zákona o DPH Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku,

ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim
alebo kupujúcim alebo na ich účet.

157. Podľa § 43 ods. 3 Zákona o DPH Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom
spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu

predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného
členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou
osoboupodľaprávainéhočlenskéhoštátuaniejeidentifikovanápredaň,aakpovinnosťplatiťspotrebnú
daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

158. Podľa § 43 ods. 4 Zákona o DPH Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby
z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre
inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.159. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,

4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

160. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

161. Podľa § 49 ods. 2 Zákona Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a
služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ

môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

162. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,

c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

163. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o DPH Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri

a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,
b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť
daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane,
c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu,

d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku,
e) dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43,
f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d),
g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c).

164. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o DPH Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu
s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť
faktúru podľa tohto zákona pri dodaní služby a prijatí platby pred dodaním služby. Podľa § 3 Daňového
poriadku ods. 1 Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia
sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových

subjektov a iných osôb.

165. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 2 správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,ak tak ustanoví tento zákon. Správny orgán I. stupňa je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je
predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

166. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 3 správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

167. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 4 Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha
to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-
zvukové záznamy.

168. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 5 správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,

a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

169. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 6 Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti

uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

170. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 7 daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a

povinnosti.

171. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 8 právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb
podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

172. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 9 správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo
zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

173. Podľa § 3 Daňového poriadku ods. 10 ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj
na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií

Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných
predpisov.

174. Podľa § 23 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať
do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe

ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, je daňový subjekt alebo
jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je
použiteľný ako dôkaz pri správe daní; to neplatí, ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný
orgán zmluvného štátu, ktorému bola poskytnutá informácia o daňovom subjekte podľa osobitného
predpisu, uviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností. Správca dane je povinný o

každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je
oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, do dokumentov, sprístupnením
ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by
mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému
sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov, do informácií o oznámení alebo

sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní, a do
súhrnného protokolu podľa § 19a; to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní.

175. Podľa § 23 ods. 2 Daňového poriadku na žiadosť daňového subjektu alebo jeho zástupcu správca
dane zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, vydá rovnopis, alebo vyhotoví fotokópie alebo

listinnú podobu elektronického dokumentu a vydá ich daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi a na
ich požiadanie osvedčí ich zhodu s originálom.

176. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku daňový subjekt preukazujea) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

177. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

178. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

179. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca
má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

180. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

181. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová

kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

182. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

183. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených

žalobných dôvodov (§ 134 ods. 1 SSP ), napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho
konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia ( § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

184. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych

ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho
aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o
DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený
skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej
povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl júl 2012 a v neposlednom rade preveriť zákonné

náležitosti výroku prvostupňového rozhodnutia.

185. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca podal dňa 24.08.2012
riadne daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 , z ktorého vyplýva,
že si uplatnil podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona o DPH oslobodenie od dane v sume 726.768,10 EUR, daňová

povinnosť mu vznikla v sume 32353,32 EUR.

186. Správca dane vykonal u daňového subjektu - žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobia február a júl 2012, daňová kontrola bola začatá dňa 23.06.2015 na základe
oznámenia o daňovej kontrole č. 20302559/2015 zo dňa 01.06.2015. Výsledky daňovej kontroly

boli zosumarizované v Protokole z daňovej kontroly č. 101537600/2018 zo dňa 8.8.2018 (ďalej len
ako „Protokol"), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č.
101540381/2018 zo dňa 9.8.2018 doručený daňovému subjektu- žalobcovi dňa 31. augusta 2018,
ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku.187.ZobsahuProtokolutýkajúcehosazdaňovaciehoobdobiajúl2012vyplýva,žesprávcadaneuzavrel,
že v prípade faktúry č. 19121255 zo dňa 09.07.2012 odberateľovi KBC-HU , faktúr č. 18931255 zo dňa

9.7.2012,faktúry č. 20181255 zo dňa 20.07.2012, faktúry č. 20761255 zo dňa 25.7.2012 , faktúry č.
21241255 zo dňa 25.07.2012 odberateľovi STRATO GREEN spolu v sume 286.101,30 EUR a v prípade
faktúr č. 20441255 zo dňa 23.07.2012, faktúry č. 20671255 zo dňa 25.07.2012 a faktúry č. 20771255 zo
dňa 26.07.2012 vystavených pre odberateľa BIO-Ślask Aleksander Musialikv celkovej sume 71.958,00
EUR neboli splnené podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH a to z

dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovarov deklarovaných na faktúrach jednotlivým odberateľom.

188. Na základe uvedeného mal správca dane za to, že dodávky boli uskutočnené v zmysle § 13 ods. 1
písm. a) zákona o DPH, v zmysle § 8 v nadväznosti na § 19 zákona o DPH a daň z pridanej hodnoty mala
byť z týchto faktúr v celkovej výške 681.335,10 EUR odvedená do štátneho rozpočtu SR, keďže žalobca
bol v zmysle § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. osobou povinnou platiť daň z uvedených dodávok.

189. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd rovnako preukázané, že žalobca bol výzvou
zo dňa 18.05.2018 a 26.06.2018 vyzvaný podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, aby sa vyjadril k
pochybnostiam správcu dane, doplnil neúplné údaje, vysvetlil nejasnosti a riadne preukázal pravdivosť
údajov týkajúcich sa vyššie uvedených faktúr.

190. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 13.12. 2018, z ktorého bola spísaná správcom dane podľa
§ 19 v nadväznosti na § 68 ods. 3 daňového poriadku posledná zápisnica, bol žalobca oboznámený o
priebehu a výsledkoch dokazovania.

191. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že v zásade totožné námietky
ako uviedol žalobca v podanej žalobe, podal aj v odvolaní podanom proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu. Súčasne správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými
námietkami sa žalovaný v žalobou napádanom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou
správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími

námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania.

192. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení
svojhorozhodnutiavysporiadalsjednotlivýmiodvolacíminámietkamižalobcuakoodvolateľa.Správnym
posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.

193. K tomuto správny súd uvádza, že v konaní o všeobecnej žalobe proti rozhodnutiu správneho
orgánu platí dispozičná zásada, je na žalobcovi, aby vymedzil žalobné body a vymedzil tak rozsah
súdnej kontroly, pričom uvedenie konkrétnych žalobných námietok nie je možné nahradiť zopakovaním
námietok uvedených v odvolaní, pripadne samotným odkazom na odvolanie. Nie je povinnosťou ani

právom súdu namiesto žalobcu dohľadávať skutkové a právne dôvody nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia. V opačnom prípade by sa súd ocitol v pozícii žalobcovho advokáta a ignoroval by tak
dispozičnú zásadu. Pokiaľ sa s odvolacími námietkami už vysporiadal žalovaný, a tieto námietky
potom žalobca iba „skopíroval“ do žalôb, mieria žaloby de facto iba voči rozhodnutiam orgánu prvého
stupňa. Práve v napádanom rozhodnutí je uvedená argumentácia správneho orgánu, ktorá sa s týmito

námietkami vysporiadala, pričom pokiaľ žalobca v žalobe proti tejto argumentácii žalovaného neuviedol
žiadne námietky, nie je súd oprávnený za žalobcu domýšľať jednotlivé skutkové a právne dôvody,
ktoré by argumentáciu žalovaného vecne napadli a spochybnili. Takýmto žalobám potom absentuje
v podstate právny základ pre súdny prieskum, t.j. spôsobilé žalobné body. Zopakovaním odvolacích
námietok žalobca iba vyslovil nesúhlas so spôsobom, akým sa s týmito námietkami vysporiadal žalovaný

v napádanom rozhodnutí, pričom samotnú existenciu nesúhlasu nie je možné hodnotiť ako dôvod pre
vecný prieskum napádaných rozhodnutí, pokiaľ k tomu chýbajú spôsobilé žalobné body.

194. Nič teda nebráni žalobcovi v tom, aby v rámci žalobných bodov zopakoval svoje argumenty
vyjadrené v priebehu konania pred správnymi orgánmi. Musí však vziať do úvahy, že žalobou napáda

práve rozhodnutie o odvolaní, ktoré sa vysporiadalo s ním uplatnenými odvolacími argumentmi
uplatnenými v odvolacom konaní a žalobné body by sa mali vzťahovať práve k obsahu napádaných
rozhodnutí, prípadne k postupu žalovaného správneho orgánu pri vydaní napadnutého rozhodnutia.195. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
zo dňa 20.11.2013 pod číslom jednania 4As/78/2012-125, rozsudok číslo jednania 8Afs/55/2005-74
zo dňa 22.01.2007 a rozsudok 8Afs/5/2006-56 zo dňa 20.04.2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie

odvolacích námietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov,
ktoré majú právne - argumentačný význam aj v prejednávanej veci.

196. Pokiaľ žalobca namietal nezrozumiteľnosť žalobou napádaného rozhodnutia, k tomu správny súd
uvádza, že z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu vyplýva, že právo na

riadne odôvodnenie tak súdneho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné
zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, resp. zamieňať s
právom na úspech účastníka v konaní. (obdobne v rozhodnutiach ústavného súdu napr. IV. ÚS 203/09,
II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08).

197. Na doplnenie k jednotlivým žalobným bodom žaloby správny súd uvádza:

198. K podstatnej žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa prekročenia lehoty na výkon daňovej kontroly
správny súd uvádza:

199. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február a júl 2012 bola začatá

na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 203025559/2015 zo dňa 01.06.2015 a začala v deň,
ktorý bol uvedený v tomto oznámení, t.j. dňom 23.06.2015. Z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií bola daňová kontrola prerušená dvakrát, a to na základe rozhodnutia č. 21471738/2015 zo
dňa 16.12.2015. Kontrola bola prerušená od 21.12.2015 do 01.02.2018 a na základe rozhodnutia č.
100580697/2018 zo dňa 19.03.2018 kontrola bola prerušená od 22.03.2018 do 26.04.2018. Samotný

výkon daňovej kontroly bol v čase od 23.06.2015 do 20.12.2015, t.j. 181 dní, od 02.02.2018 do
21.03.2018, t.j. 48 dní a od 27.04.2018 do 31.08.2018, t.j. 127 dní. Daňová kontrola bola ukončená
doručením protokolu z daňovej kontroly č. 1015376100/2018 zo dňa 08.08.2018 spolu s výzvou na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101540381/2018 zo dňa 09.08.2018, ktoré boli
žalobcovi doručené dňa 31.08.2018. Z uvedeného vyplýva, že správca dane vykonával daňovú kontrolu

na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2012 a júl 2012 celkovo v trvaní 356 dní.

200. Lehoty na poskytovanie informácií v rámci podávania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií
sú upravené v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti daní z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie“).

201. Podľa bodu 25 citovaného Nariadenia lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie
informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká,
že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii,
mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu.

202. Podľa článku 10 oddiel 2 nariadenia lehota na poskytovanie informácií žiadaný orgán poskytne
informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni
prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na
jeden mesiac.

203. Podľa ustanovenia článku 12 oddiel 2 Nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať
na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak
neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

204. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správny orgán I. stupňa zasielal žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií, súčasne zistil, že správny orgán I. stupňa v tomto prípade
nebol nečinný a aktívne získaval informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktoré boli pre
posudzovanú vec relevantné.

205. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly a
jej vplyvu na protokol z daňovej kontroly ako zákonný dôkazný prostriedok sa zaoberal Ústavný súd
Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn.: III. ÚS 726/2016-20, v ktorom ústavný súd konštatoval
okrem iného nasledovné:„Ešte raz ústavný súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne)
nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období
prerušenia správny orgán I. stupňa nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové

predĺženie stavu právnej neistoty žalobcu , keďže je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz skončí
(rovnako ako samotná daňová kontrola) a následne bude musieť dôjsť k meritórnemu daňovému
rozhodnutiu. Takto ponímané ústavné právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé
vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku a preto
nie sú samy osebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.“.

206. K uvedenej námietke správny súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, pričom nezistil dôvod na
odklon v posúdení tejto právnej otázky. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp.
zn. 8Sžf/51/2016 zo dňa 23. augusta 2018, ktorý bol aj publikovaný v časopise Dane v súdnej praxi
pod č. 36/2018 pod názvom Prerušenie daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií
- nezapočítanie lehoty na výkon daňovej kontroly : „ Správca dane môže prerušiť konanie na čas

potrebný na zistenie skutočností potrebných na správne vymeranie dane. Prerušenie konania nemožno
zo zákona napadnúť ani odvolaním. Počas prerušenia daňového konania neplynú žiadne procesné
lehoty. Znamená to, že neplynú lehoty na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní alebo na ukončenie
daňovej kontroly.“.

207. Rovnako v rozsudku sp. zn. 8Sžf/62/2015 zo dňa 29. marca 2018 , ktorý bol publikovaný v časopise
Dane v súdnej praxi pod č. 17/2018 najvyšší súd uviedol:“ Správca dane, je oprávnený prerušiť výkon
daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 a za použitia § 61 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový
poriadok) tak, aby bol naplnený účel a cieľ daňovej kontroly, t.j. správne určenie a zaplatenie dane.

Počas prerušenia daňovej kontroly lehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú.“

208. Ďalej z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva:“ Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu vzťahujúcu sa
na nesprávny procesný postup správcu dane v priebehu daňovej kontroly v súvislosti s prerokovaním
protokolu o jej výsledku spolu s jej dodatkom, vrátane prekročenia lehoty na jej vykonanie z dôvodu

plynutia lehoty počas prerušenia jej výkonu z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií, s
touto sa odvolací súd nestotožňuje. V súvislosti s námietkou žalobcu napádajúcou prerušenie výkonu
daňovej kontroly správcom dane, v nadväznosti na prekročenie zákonnej lehoty na jej vykonanie,
odvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane prerušil výkon daňovej kontroly
v súlade s § 61 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní , najvyšší súd poznamenáva, že správca dane

postupoval v súlade s § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z., ako aj § 61 zákona č. 563/2009 Z.z.
Primeranosť použitia inštitútu prerušenia konania počas daňovej kontroly nie je vylúčená a správca
dane postupoval v súlade so zákonom. Inštitút prerušenia daňového konania sa totiž primerane
použije podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. aj na daňovú kontrolu, hoci ide o dva rozdielne
pojmy. V tejto súvislosti nemožno prisvedčiť názoru žalobcu, že realizáciou medzinárodnej výmeny

informácií správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, následkom čoho lehota
na jej vykonanie ďalej plynula. Prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupoval do súkromnej
autonómie žalobcu, neuplatňoval voči nemu svoje práva, ani nepožadoval od neho plnenie povinností
vyplývajúce mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, vzhľadom na dôvodné podozrenie
o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ

podľa § 43 zákona o DPH, správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona na naplnenie
účelu správy daní, t.j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overoval podklady potrebné na
správne a úplné určenie dane. Bola to legitímna činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa
mu do dispozície dostali informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Išlo o spontánnu
výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra

2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo 7. októbra 2010
prepracované znenie, ďalej len "Nariadenie Rady"). Medzinárodná výmena daňových informácií v
súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych obchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi
maďarskej daňovej správy a daňovými orgánmi slovenskej daňovej správy spolupracujúcimi na základe
vyššie uvedeného Nariadenia Rady, ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých

členských štátoch. Toto svojím obsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným
daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie,
ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH,
najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1Nariadenia Rady). Na základe obsahu administratívneho spisu je možné vyhodnotiť, že jednotlivé
procesné úkony zo strany správcu dane v rámci vykonávaného dokazovania prebiehali v časovom slede
bez zbytočných prieťahov, taktiež po ukončení prerušenia výkonu daňovej kontroly. Zároveň je potrebné

prihliadnuť na nevyhnutnosť preverenia skutočného dodania tovaru registrovanému platiteľovi na DPH
v inom členskom štáte EÚ. Z uvedených dôvodov nemožno ako dôvodnú akceptovať námietku žalobcu
o nedodržaní zákonom stanovenej lehoty na vykonanie predmetnej daňovej kontroly, ktorá je postavená
na argumentácii nemožnosti prerušenia výkonu daňovej kontroly s účinkom spočívania lehoty na jej
vykonanie. „.

209. Rovnako v aktuálnej rozhodovacej činnosti v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/62/2018 zo dňa 18.12.2019
najvyšší súd konštatoval:“ Vo vzťahu k námietke prerušenia (aj opakovaného) výkonu daňovej kontroly
z dôvodov vykonávania medzinárodnej výmeny informácii kasačný súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/46/2015 zo dňa 27. júla 2016, z neho na
právne vety : ,, I. Ak v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom

priznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z dôvodu deklarovaného
uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru dodávateľovi registrovanému na daň z
pridanej hodnoty v Maďarskej republike, bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku
podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorým
je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu (§ 43 ods. 1,

ods. 5 písm. a), ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov).
Túto skutočnosť je podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, a to bez ohľadu na
jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov, a
to čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru. II. Ak správca dane preruší výkon

daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by
správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z
tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca
dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani
nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly.

Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho
dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo
zákonaprenaplnenieúčelusprávydaní,t.j.využitímmedzinárodnejvýmenyinformáciíoverujepodklady
potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej

sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše
ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003
zo dňa 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo
dňa 7. októbra 2010 prepracované znenie). “

210. S týmto právnym posúdením sa správny súd stotožňuje a preto nezistil dôvod na odklon od
svojich predchádzajúcich rozhodnutí, kde sa rovnakým spôsobom vysporiadal s totožnými žalobnými
námietkami, napr. rozsudok tunajšieho súdu pod sp. zn. 5 S 44/2017 zo dňa 18. apríla 2018, rozsudok
3 S 8/2018 zo dňa 5. decembra 2018 a množstvo ďalších. Z vyššie uvedeného je aj zrejmá odpoveď
na žalobnú námietku žalobcu prečo nebola zohľadnená správnym orgánom v rozhodnutí súdna prax

prezentovaná rozsudkami Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016 a Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 5S/205/2016, ktorú správny súd nepovažuje za ustálenú rozhodovaciu prax súdov.

211. K žalobnej námietke poukazujúcej na nedostatočne zistený skutkový stav v predmetnom konaní a s
tým súvisiace nesprávne právne posúdenie veci , keď podľa žalobcu vychádzal správca dane i žalovaný

výlučne z nejasných odpovedí na zaslané dožiadania o MVI správny súd uvádza, že dôkazné bremeno
v posudzovanom konaní zaťažuje žalobcu pokiaľ ide o preukázanie splnenia podmienok podľa § 43 ods.
5 zákona o DPH. Pokiaľ správca dane oznámil žalobcovi svoje pochybnosti o reálnosti dodávky tovarov
ním deklarovaným subjektom, došlo k prenosu dôkazného bremeno na žalobcu, tento mal vytvorenú
možnosť aby preukázal reálne - nielen formálne dodanie tovarov odberateľom.

212. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.Dokazovaniezostranysprávcudaneslúžinanáslednúverifikáciuskutočnostíadokladovpredkladaných
daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca
dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Preto je

na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom
dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z
realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

213. Ak v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom priznanej dane
bolo ním uvedené oslobodenie od DPH z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho
obchodu dodaním tovaru odberateľovi registrovanému na DPH v Maďarsku, Poľsku resp. Českej
republike , bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou preveriť
základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie
prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu (§ 43 ods. 1, ods. 5 písm. a), ods. 8 zákona

o DPH). Túto je podľa zákona o DPH povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského
štátu, a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých
obchodných partnerov čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru.

214. Vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj výsledky vykonaného dokazovania vyplývajúce z obsahu

administratívnehospisu,nemožnoprisvedčiťobranežalobcuspočívajúcejlenvpoukazenaneprimeraný
prenos dôkazného bremena na jeho osobu, či v dodatočne uplatňovaných námietkach proti procesným
pochybeniam. V danom prípade je spochybnené predovšetkým samotné dodanie tovaru do členského
štátu EÚ ako podstatného atribútu intrakomunitárneho obchodu oslobodeného od dane podľa § 43
zákona o DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie.

215. Správny súd predovšetkým považuje za potrebné poukázať na to, že rozhodnutia žalovaného (i
správcu dane) nie sú založené na tom, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a 2
Zákona o DPH. Rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) neboli založené ani na tom, že správny orgán
I. stupňa má podozrenie, že žalobca sa dopustil, alebo bol súčasťou (či už vedomou alebo nevedomou)

daňového podvodu.

216. Rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) boli založené na tom, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok oslobodenia dane pri dodaní tovaru žalobcom do iného členského štátu odberateľom
uvedeným na preverovaných faktúrach v zmysle § 43 Zákona o DPH s odôvodnením, že žalobca

nepredložil v priebehu daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania relevantné dôkazy,
ktorými by vierohodným spôsobom preukázal svoje tvrdenie, t.j. že tovar skutočne dodal do iného
členského štátu tým osobám identifikovaným pre daň v tomto inom členskom štáte, ktoré uvádza na
predložených faktúrach. Žalovaný i správny orgán I. stupňa následne uviedli, že ani preverovaním
vykonaným správcom dane tieto skutočnosti neboli potvrdené. V tejto súvislosti správny súd považuje

za potrebné uviesť, že preverovaním vykonaným správcom dane prostredníctvom MVI dodanie tovaru
žalobcom nebolo potvrdené.

217. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že splnenie podmienok oslobodenia od dane pri
dodaní tovaru do členského štátu EÚ žalobca predložením dokladov nepreukázal s tým, že splnenie

týchto podmienok u žalobcu nespočíva len v ich formálnej deklarácii, t.j. v predložení dokladov s
predpísaným obsahom. Žalovaný vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy v zmysle § 43 ods. 5 písm.
b) Zákona o DPH ako formálne, konštatoval, že žalobca predloženými dokladmi stanovenými v § 43
ods. 5 Zákona o DPH nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane.

218. Pokiaľ ide o dodávku vo vzťahu k odberateľovi KBC-HU, zo zistených informácií poskytnutých
maďarskou daňovou správou vyplýva, že dodávaný tovar neprišiel na územie Maďarska,
intrakomunitárne nadobudnutie touto maďarskou spoločnosťou nebolo možné potvrdiť, pričom ku
skutočnému nákupu tohto tovaru nedošlo, tovar nebol zaúčtovaný a priznaný spoločnosťou KBC-
HU, pričom súčasne názov adresy na ktorej bol tovar doručený je neznámy. Maďarská spoločnosť

je nekontaktná, nevykonávala obchodnú činnosť. Konateľka spoločnosti A. H. Y. V. sa nezúčastnila
intrakomunitárnychobchodov,nebolasivedomá,pričompredošlýštatutár,vsúčasnostiväzobnestíhaný,
C. R., občan Slovenskej republiky bol už v čase vybavovania žiadosti nekontaktný. Z odpovede
maďarskej daňovej správy vyplýva, že nepotvrdzuje dodanie tovaru, jeho zaplatenie ani zaúčtovaniek skutočnému nákupu tovaru nedošlo, neboli nájdené žiadne doklady týkajúce sa intrakomunitárneho
nadobudnutia tovaru. Vo vzťahu k odberateľovi STRATO GREEN, rovnako informácie poskytnuté v
rámci MVI maďarskou finančnou správou, nepotvrdili prijatie ani zaúčtovanie tohto tovaru. Uvedená

spoločnosť nedeklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v DPH priznanie za III. kvartál 2012,
spoločnosť je nekontaktná, nepredložila doklady. Správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že pri
poskytnutí vysvetlenia konateľ spoločnosti uviedol, že podpis na CMR doklade nie je jeho. Rovnako
vo vzťahu k tretiemu preverovanému subjektu odberateľoviBIO-ŠLASK C. H. potvrdené prijatie tovaru
ani jeho zaúčtovanie poľským daňovým subjektom. V odpovedi finančnej správy sa uvádza, že C. H.

poskytol svoje kontaktné údaje na výkon tretím osobám na vykonanie fiktívnych transakcií zahŕňajúcich
intrakomunitárne dodania, intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, okrem iných aj s repkovým olejom.
C. H. nevykonával obchodnú aktivitu na adrese miesta podnikania V., ulica O. XX a nikdy neuskutočnil
nákup tovaru, nikdy tovar nevidel, ani ho nepredal.

219. Správny súd vyslovuje názor, že ak žalobca v preverovanom zdaňovacom období uplatnil

oslobodenie od dane pri dodávkach vyššie uvedeným zahraničným spoločnostiam , musel byť schopný
preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Reálne dodanie tovaru
uvedeným odberateľom nebolo preukázané ani zo strany daňového subjektu, ani zo strany dodávateľov
a nebolo preukázané ani dokazovaním vykonaným správcom dane. Naopak správca dane tieto
skutočnosti preveroval a zistil formou zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, pričom ani

v jednom prípade nebolo možné potvrdiť obchodovanie podľa jednotlivých faktúr a doložených dokladov
o preprave a potvrdiť skončenie prepravy. Žalobca nezvrátil tieto zistenia žiadnou argumentáciou.

220.Niejepravdivétvrdeniežalobcu,žežalovanývychádzalprirozhodovanívýlučnezodpovedínaMVI,
keď z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie

vypočutím svedkov, zabezpečením listinných dôkazov , preverovaním prepravy tovaru prostredníctvom
overovania pohybu vozidiel a vyžiadaním informácií v rámci MVI. Ku všetkým produkovaným dôkazom
sa mal možnosť žalobca vyjadriť a navrhnúť doplnenie dokazovania. Súd hodnotí túto žalobnú námietku
ako nedôvodnú.

221. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok
uvedených v § 43 zákona o DPH v súvislosti s prezentovaným intrakomunitárnym dodaním repkového
oleja a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

222. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému

nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný nepreukázal, aby mu vzniklo právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania voči žalobcovi v zmysle § 168 SSP, preto mu takisto právo na
náhradu trov konania nepriznal.

223. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní
od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský
súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej

pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).