Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202110
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8816202110.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcov: 1/ I. D., B..

X.XX.XXXX, O. X. G. XX, P. B. O. 2/ Y.. W. U. D., B.. XX.XX.XXXX, O. X. U. XXX, P. B. O. obaja
zastúpení: JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom, AK Námestie slobody 1, Vranov nad Topľou, IČO: 42 231
621 proti žalovanému: STELL s.r.o. so sídlom Dobrianskeho 1580, Vranov nad Topľou, IČO: 36 500 771
zastúpený: JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou, AK Štefánikova 8, Michalovce, IČO: 35 540 150 o
zaplatenie sumy XXX,XX eur s príslušenstvom a XX.XXX Q. s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 266,50 eur s 5,00 %
úrokom z omeškania odo dňa 26.02.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalobu žalobcu v 1.rade v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalobca v 1.rade má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 38 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom
uznesení.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 12.100 eur s 5,00 %
úrokom z omeškania odo dňa 26.02.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobu žalobkyne v 2. rade v prevyšujúcej časti zamieta.

VI. Žalobkyňa v 2. rade má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 54 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom

uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa pôvodne podanou žalobou domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 15.000
eur spolu s úrokom z omeškania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v 2.rade na základe
splnomocnenia od žalobcu v 1.rade uzatvorila so žalovaným v septembri 2015 ústnu zmluvu, na
základe ktorej mal žalovaný vykonať rekonštrukčné práce na rodinnom dome na adrese U. XXX, P. B..
Rekonštrukčné práce začal žalovaný realizovať 14.09.2015. Išlo o práce v interiéri rodinného domu ako
napr. úprava plafónov, stierky, murovanie priečok a iné. Práce ešte neboli dokončené, boli realizované

len do 18.12.2015, nakoľko z dôvodu vianočných sviatkov mal žalovaný celozávodnú dovolenku. Za
práce vykonané v roku 2015 konkrétne od 14.09.2015 do 18.12.2015 bola žalovaným vyfakturovaná
suma 15.460 eur, za september 2015 to bolo 1850 eur, za október 2015 suma 4400 eur, za november
2015 suma 5850 eur, za december 2015 suma 3360 eur. Žalovanému bola vyplatená suma 12.100eur za práce za mesiac september až november 2015, a to prevodom na účet. Pár dní po ukončení
prác vykonaných žalovaným, po vianočných sviatkoch, začali vznikať na stenách a na stropoch v
predmetnom dome praskliny, dutiny a došlo k opadávaniu omietok zo stropu. Keďže praskliny sa v celom

dome neustále zväčšovali, pričom došlo až k posunu omietky do priestoru, žalobca v 2.rade telefonicky
kontaktoval žalovaného, s ktorým mal ústnu dohodu na realizovanie rekonštrukčných prác, za účelom
stretnutia sa, uplatnenia reklamácie a posúdenia stavu vykonaných prác. Stretnutia sa zúčastnil konateľ
firmyvpredmetnomdomedňa11.01.2016asámuznal,žekuvznikuškôddošlo.Nakoľkood11.01.2016,
kedy si žalobca uplatnil reklamáciu do 15.02.2016 sa žalovaný neozval a ani neprejavil záujem odstrániť

škody dňa 15.02.2016 bol vyzvaný na zaplatenie škody. Na túto výzvu však reagoval tým, že neeviduje
žiadnu objednávku na uvádzané rekonštrukčné práce a žiadal predložiť doklady ako sú zmluva o dielo,
reklamácia. Žalovaný do dnešného dňa nezaplatil žalobcovi sumu, ktorú si žalobcovia nárokujú z
dôvodu zaplatených faktúr za neodborne vykonané práce pri rekonštrukcii za škody, ktoré boli ním
spôsobené a za náklady, ktoré vznikli pri ich odstraňovaní.

2. Žalovaný so žalobu nesúhlasil. Uviedol, že namieta pasívnu legitimáciu žalovaného. So žalobcami
nikdy neuzavrel zmluvu o dielo, neprevzal žiadnu zálohu a dielo nerealizoval. So žalobcami nemala
žalovaná spoločnosť nikdy uzavretý žiadny zmluvný vzťah. Pre uzavretie uvedeného zmluvného vzťahu
je potrebné uzavretie zmluvy o dielo, čo žalovaný popiera. Žalobca sa odvoláva na ústnu zmluvu o
dielo s N.. L. Š., konateľom spoločnosti. S ohľadom na konateľské oprávnenie štatutárnych zástupcov

spoločnosti žalovaného je zrejmé, že za spoločnosť konajú spoločne dvaja konatelia, preto pre platné
uzavretie zmluvy o dielo sa vyžaduje súhlas oboch konateľov spoločne.

3. Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa, vo veci okrem iného žalovaný naďalej so žalobou
nesúhlasil, neuznával nárok žalobcu ani z titulu nároku z vád a aj z titulu náhrady škody. Uviedol,

že krajský súd v bode 41. uviedol prvoinštančnému súdu, aby sa vysporiadal s námietkou, či ide
o náhradu škody, nárok za zodpovednosť za vady alebo či ide o kumuláciu týchto dvoch nárokov.
Ďalej sa sudca mal vysporiadať s aktívnou legitimáciou jednotlivých žalobcov, nakoľko nároky z vád
vznikajú medzi zmluvnými stranami a škoda môže vzniknúť aj osobe, ktorá nie je súčasťou záväzkového
vzťahu. Ďalej súd mal vyzvať žalobcu, aby odstránil zmätočnosť uplatneného nároku, pretože si

uplatnil návrh na sumu 15 000 eur, následne táto bola písomným vyjadrením zo dňa 17. januára 2017
upresnená na sumu 16 106,50 eur. Pokiaľ ide o prvú výhradu odvolacieho súdu, tak žalobcovia sa
vyjadrili vo svojom vyjadrení zo dňa 7.8.2019, že ide o nárok na náhradu škody ako aj o nárok zo
zodpovednosti za vady, čiže kumulácia obidvoch nárokov. V súvislosti s aktívnou legitimáciou uviedli,
že sú legitimovaní obidvaja a uplatnili si sumu, teda zotrvali na sume 16 106,50 eur, ktorú si uplatňujú.

Ďalej poukazovali na to, že dielo resp. práce boli vykonané vadne. Týmito prácami žalovaný údajne
spôsobil škodu na ich majetku, a to žalobcu v 1.rade, čo sa týkalo repasu okien, znalečného, odstránenie
zle urobených vnútorných omietok, odstránenia nefunkčného murovaného sprchovacieho kútu. Ďalej
vo svojom vyjadrení 12.9.2019 upresnili svoj petit, a to tak, že rozšpecifikovali sumu na 386,50 eur s
5% úrokom od 25.2.2016 do zaplatenia pre žalobcu v 1. rade a pre žalobcu v 2.rade si uplatnili sumu

15 720 eur s 5% úrokom z omeškania od 25.2.2016, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
vrátane toho, že si uplatnili trovy právneho zastúpenia. V písomnom vyjadrení 25.10.2019 uviedli, že
suma 3 400 eur, ktorú žalobkyňa 2.rade zaplatila za odstránenie zle urobených vnútorných omietok,
za odstránenie omietok kvôli oprave prevŕtaných elektrických káblov a za odstránenie nefunkčného
murovaného sprchového kúta, ktoré plocha rekonštruovaná bola približne 640m2, priložili k tomu prílohu

rozpočet s uvedením ceny a navrhovali, aby znaleckým posudkom, aby bol ako dôkaz, aby znaleckým
posudkom bola určená suma, ktorá je bežná za osekanie omietok. V tejto súvislosti poukazujú, že
predpokladom na priznanie nároku zo zodpovednosti za vady pri zmluve o oprave a oprave veci, ku
ktorej dospel odvolací súd, podľa ustanovenia § 499 Občianskeho zákonníka vzniká zodpovednosť
za vady, vtedy ak jedna strana prenechá inému za odplatu vec, ktorá v čase plnenia nemá vlastnosti

výslovne vymienené alebo obvyklé, nemožno ju použiť podľa povahy a účelu alebo podľa toho čo
účastníci dojednali a že vec nemá právne vady. Ďalej podľa § 510 Občianskeho zákonníka - uplatnenie
nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla. Čo si
uplatnil vlastne žalobca v 1.rade. Podľa ustanovenia § 652, ak ide o opravu alebo opravu veci, vznikne
objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu a úpravu veci. Doposiaľ

nemajú preukázané, v akom rozsahu žalobcovia požadovali opravu alebo úpravu veci. Ďalej chce
poukázať na to, že podľa § 653 zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava
pri prevzatí veci objednávateľom ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí v záručnej dobe. Podľa
ods.2 zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť aleboupraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov
neupozornil. Poukázal na to, že doposiaľ bolo preukázané, že opravovaná alebo upravovaná vec nebola
odovzdaná, pretože de fakto došlo k odstúpeniu od zmluvy, nakoľko podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka je vlastne daný zákonný nárok ako sa má postupovať pri uplatňovaní zodpovednosti za
vady. Podľa ustanovenia § 655 Občianskeho zákonníka - ak je vec opravená alebo upravená vadne má
objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Samotná žalobkyňa v 2.rade potvrdila, že žalovaný
jej chcel tieto vady opraviť, avšak ona už nemala dôveru v jeho prácu, preto povedala, že už nechcú
aby na tieto práce nastúpili. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej

lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu má objednávateľ podľa § 655 právo na zrušenie zmluvy. To
znamená, že právo na zrušenie zmluvy mohla mať žalobkyňa až potom, pokiaľ by tieto vady, ktoré
vytýkala, navrhovateľ chcel dobrovoľne opraviť a pokiaľ by nebola spokojná s opravou týchto vád potom
mohla odstúpiť od zmluvy a uplatňovať si právo zo zodpovednosti za vady. Podľa § 507 Občianskeho
zákonníka, ak vadu nemožno odstrániť alebo ak nemožno pre ňu vec dohodnutým spôsobom alebo
riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy, inak sa môže nadobúdateľ domáhať

primeranej ceny zľavy alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba. Doposiaľ žalobcovia nepredložili
žiaden doklad o tom, ktorým by žiadali od žalovaného odstránenie vád diela. Bolo to preukázané len
svedeckou výpoveďou, čo potvrdila samotná žalobkyňa vo svojej svedeckej výpovedi, že nechcela
opravu od pána Š., pretože už nemala dôveru v odborné práce, ktoré táto firma vykonáva. To znamená,
že podľa tohto vyjadrenia žalobca si nemôže uplatňovať ani nárok na náhradu škody, nakoľko si

neuplatnil reklamáciu v rámci, ktorej mal právo na bezplatné odstránenie vád. Pri uplatnení práva na
náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Škodou,
sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne
vyjadriť v peniazoch, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné,
v zmysle judikatúry. Skutočnou škodou sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá

spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobré, dobre možné alebo účelné.
Poukázal na znenie ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody sa vychádza z
ceny v čase poškodenia. Žalobcovia doposiaľ nepreukázali žiadnym relevantným dôkazom akú hodnotu

mali poškodené veci, aby sa výška škody mohla ustáliť. Tak isto nepredložili výšku škody, znaleckým
posudkom požadovali od súdu, aby bola stanovená cena, ktorú mali údajne zaplatiť za vykonané
práce týkajúce sa opravy. Pokiaľ si uplatňujem právo na náhradu škody ja, túto škodu musím reálne
vyčísliť, doposiaľ ani z jedného dôkazu táto škoda nebola reálne vyčíslená, nebol predložený žiaden
daňový doklad o tom - koľko materiálu nakúpili, koľko zaplatili konkrétne pracovníkom vykonávajúcim

na oprave po žalovanom na tomto objekte. Ďalej, predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody je teda preukázanie aj porušenia právnej povinnosti, teda vzniku škody a príčinnej
súvislosti medzi konaním, čiže porušenie právnej povinnosti, ktorej následkom je zvyknutá škoda.
Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením
právnej povinnosti a príčinná súvislosť musí byť nie len tvrdená, čiže domnelá ale musí byť preukázaná

bezpečne,pričompovinnosťtvrdenia,bremenotvrdenia,dôkaznúpovinnosť,dôkaznébremenotýkajúce
sa príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané,
teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezpečne preukázaný. Subjekt môže
byť zodpovedný za škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa Občianskeho
zákonníka spojená zodpovednosť za škodu t.j. protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna

udalosť škodu skutočne spôsobila. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na
jednejstraneaškodounastranedruhejexistovalvzťahpríčinyanásledku.Vzťahpríčinyanásledkumusí
byť teda bezprostredný a priamy, nepostačuje ak je tento vzťah iba sprostredkovaný t.j. ako následok
škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej sa protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Zákon
totiž existenciu príčinnej súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s

ním vzniknutou škodou a nie medzi udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a
ďalšou škodou. Zo zodpovednosťou za škodu poukazujeme na to, že je spätá aj zásada prevencie,
ktorá je vyjadrená v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej je každý povinný počínať
si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom
prostredí, čiže táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávneho vzťahu a má

formu generálnej prevencie. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti vzniku škody, vzniká zodpovednosť za
škodu medzi takýmto porušením, pričom dôležitý je práve kauzálny nexus, teda táto príčinná súvislosť.
V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu každý, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda, ktorá v tomto konanínebola preukázaná. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka sa vychádza z ceny v čase poškodenia pri
určení výšky škody. Skutočná škoda je teda rozdiel medzi pôvodnou hodnotou a z nákladov na vykonanú
opravu. Pokiaľ vo vzťahu k žalobcovi v 1.rade, ktorý si uplatnil náhradu škody vo výške 386,50 eur s 5%

úrokom od 25.2.2016 do zaplatenia, ktorá sa týkala opravy okien a podlahy, žalobca v 1. rade nepredložil
žiaden daňový doklad ani iný doklad ani hodnotu veci, ktorú by táto vec mala v čase poškodenia. Vo
vzťahu k žalobkyni v 2.rade, ktorá si uplatnila náhradu vo výške 15 720 eur s 5% úrokom od 25.2.2016
do zaplatenia uvádzame, že žalobkyňa nekonkretizovala, ktorý nárok a v akej výške je uplatňovaný, to
znamená, že nevieme v akej výške je uplatňovaný nárok na náhradu škody a v akej výške uplatňovaný

nárok plnenie z vád. Poukázal na to, že zároveň si uplatnili žalobcovia úrok z omeškania od 25.2.2016.
25.2.2016 bol ešte termín, kedy bola splatnosť pohľadávky, na ktorú bol vyzvaný žalovaný listom zo dňa
15.2.2016 to znamená, že plynutie úroku z omeškania by mohlo byť najskôr až deň po tomto termíne.
Po vykonanom dokazovaní žalobcami predložených dôkazov nie je zrejmé, či zo strany žalovaného
došlo k vykonaniu opravy úpravy veci celkom alebo čiastočne, ďalej bolo zrejmé z výpovedi svedkov,
že nedošlo k odovzdaniu diela. Nie je zrejmé v akom rozsahu boli vady reklamované, je zrejmé iba

uplatnenie reklamácie ústnej ohľadne omietok, ktoré žalovaný chcel opraviť avšak žalobkyňa v 2. rade
mu to zamietla a tým de facto odstúpila od zmluvy, keďže už neumožnila žalovanému nastúpiť na
opravu ani na ďalšie práce, pretože nemala dôveru. Z dôkazov, ktoré boli v konaní produkované je
ustanovené, že žalovaný ponúkol žalobkyni takúto možnosť, ktorá však túto možnosť odmietla a zároveň
odstúpila od zmluvy a požadovala úhradu škody, ktorú si sama vyčíslila aj napriek tomu, lebo vlastne

to vyčíslenie škody tých 15 000 euro bolo v písomnom vyjadrení, ktoré bolo zaslané žalovanému
15.2.2016, avšak z jej výpovede vyplynulo, že znalecký posudok bol urobený až po tomto termíne,
čiže po tomto termíne. Ani tento znalecký posudok neobsahuje vyčíslenie tejto škody na sumu, ktorú
pôvodne ustálila na 15 000 eur žalobkyňa v 2. rade. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si
žalobcovia uplatnili voči žalovanému nárok na odstránenie vád ani to, že by mali obžalovaného súhlas

na to, aby si tieto vady odstránili prostredníctvom tretej osoby. Takto vzniknuté náklady žalobcov na
odstránenie nimi uvádzaných vád nemôžu mať povahu škody, ktorá by vznikla žalobcom bezprostredne
ako následok protiprávneho konania žalovaného, a teda nejde o reparáciu ujmy vzniknutej zvady diela,
ale o nápravu vadného plnenia. Žalobcovia by mali nárok na náhradu škody len v takom rozsahu, ktorý
by bol preukázateľne dôsledkom vadného plnenia žalovaného, a teda ak by mu použitím vadného diela

alebo vykonávaných prác vznikla škoda. Ak sú škodou len náklady vynaložené na odstránenie vád
takáto oprava vád nespĺňa predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody, pretože táto nevznikla v
dôsledku vadného plnenia ale v dôsledku odstraňovania vád diela. Náhradu škody by si tak žalobcovia
mohli z tohto titulu uplatňovať len vtedy, ak by im vznikla skutočná škoda. Žalobcovia mali postupovať
tak, že mali trvať na oprave vád diela vo vzťahu k žalovanému, a to v zákonom stanovenej lehote,

v dôsledku čoho by nevznikli náklady na opravu, ktoré inak vynaložili žalobcovia. Fotodokumentácia
predložená žalobcami nie je dostatočne vierohodným dôkazom o tom, že zachycuje vady a nedorobky
tej časti diela, ktorú vykonával na stavbe žalovaný, pretože dokazovaním bolo preukázané, že na tej
istej stavbe pracovali aj viaceré skupiny pracovníkov resp. živnostníkov, nie len skupina žalovaného.
Postup žalobcov ako objednávateľov predpokladá v takomto prípade okrem oznámenia vád na diele

a reklamácie doručenej žalovanému ako zhotoviteľovi, o ktorej sa musí dozvedieť aj voľbu práva
stanovenia lehoty do kedy je povinný si toto právo uplatniť voči žalovanému ako zhotoviteľovi aj súdnou
cestou. Ak tak nepostupoval v rámci práv zo zodpovednosti závady a na odstránenie vád a dokončenie
diela zo strany žalovaného nemal súhlas, nie je možné jeho návrhu na náhradu škody vyhovieť. Nárok,
ktorý si uplatnili žalobcovia v tomto konaní titulom náhrady škody predstavuje vo svojej podstate náhradu

nákladov, ktoré sami vynaložili na odstránenie vád diela namiesto žalovaného, pričom takáto oprava
nespĺňa predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody pretože nevznikla z vadného plnenia ale v
dôsledku odstraňovania vád diela. Náhradu škody by si žalobcovia mohli uplatniť len vtedy, ak by im
vznikla škoda použitím vadného diela. Na základe uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť
a priznať trovy konania.

4. Rozsudkom zo dňa 10.01.2018, č.k. 4C/68/2016-37 súd žalobu zamietol. Dôvodom zamietnutia
bolo to, že v konaní nebolo preukázané uzavretie zmluvy o dielo žalobcov so žalovanou spoločnosťou.

5. Po podaní odvolania žalobcami Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.05.2019, č.k.

3Co/8/2019 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie. Vo
svojom odôvodnení uviedol, že na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru,
že medzi žalobkyňou v 2.rade a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu ústnej zmluvy o oprave
a úprave veci podľa § 652 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľzaviazal vykonať opravu a úpravu rodinného domu na adrese U. XXX, P. B. O. a žalobkyni v 2.rade
ako objednávateľke vznikla povinnosť zaplatiť cenu za opravu alebo úpravu veci. Čo sa týka právneho
záveru súdu prvej inštancie, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy v dôsledku, že na platnosť

úkonu v mene spoločnosti sa podľa Obchodného registra Slovenskej republiky vyžaduje konanie oboch
spoločníkov súčasne, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak tretia osoba nemohla vedieť,
že konajúca osoba na to nie je oprávnená. K obdobnému právnemu záveru, čo sa týka aplikácie
ustanovenia § 16 Obchodného zákonníka, dospel aj Veľký senát Najvyššieho súdu Českej republiky v

rozhodnutí sp.zn. 31Odo/11/2016 z 15.10.2008: „A konečně je třeba uvést i to, že obchodní zákoník
zajišťuje i ochranu třetích osob, které uzavřou smlouvu či učiní jiný právní úkon ve vztahu k obchodní
společnosti nebo družstvu v dobré víře. Pro takový případ se nepochybně uplatní pravidlo formulované v
§ 16 obch. zák. a obchodní společnost nebo družstvo budou vázány právním úkonem svého statutárního
orgánu nebo jeho člena jednajícího jako tzv. nezmocněný jednatel, tj. právním úkonem který učiní v
jejich provozovně, v rámci činnosti prováděné v této provozovně, za podmínek § 16 obch. zák. Ve

vztahu ke společnosti pak ponese takový člen statutárního orgánu plnou odpovědnost za to, že nejednal
s péčí řádného hospodáře.“ Odvolací súd z predložených listinných dokladov mal za preukázané, že
N.. L. Š. vystupoval ako osoba oprávnená uzatvárať zmluvy za žalovaného. Uvedené korešponduje
skutočnosti, že po uzatvorení zmluvy nastúpili na výkon rekonštrukčných prác na rodinnom dome - D.,
zamestnanci žalovaného, a to v čase od 7:30 do 15., resp. 16. hodiny, teda z uvedeného jednoznačne

vyplýva, že v rámci pracovného času vykonávali práce, ktoré im boli pridelené zamestnávateľom p.
Š.. Zmluvný vzťah medzi jednotlivými robotníkmi na stavbe a žalobkyňou v 2. rade nebol preukázaný.
Táto robotníkom prácu neprideľovala ani ich nevyplácala. Naopak z vykonaného dokazovania mal
odvolací súd za preukázané, že p. Š. prideľoval jednotlivým zamestnancom prácu, viedol záznamy o
vykonanej práci, tieto následne predkladal žalobkyni v 2.rade za účelom vyúčtovania vykonaných prác a

vyplatenia vyúčtovanej ceny, zabezpečoval dovoz zamestnancov na stavbu, zabezpečoval materiál ako
aj vyplácal jednotlivých zamestnancov za vykonanú prácu. Z dôkazov predložených žalovaným, teda z
Cenovej ponuky na stavbu Rekonštrukčné práce vo vestibule a vstupnej chodbe ako aj z ďakovného
listu nájomníkov bytového domu XXXX/X, U. N., P. B. O. zo dňa 14.3.2014, vyplýva, že aj v týchto
prípadoch konal za spoločnosť iba N.. Š., teda tento bol oprávnený na kontraktačný proces ako aj

konanie za žalovanú spoločnosť. K uvedenému záveru dospel odvolací súd aj z toho dôvodu, že aj vo
vyššie spomínanej Cenovej ponuke absentuje podpis konateľky J. I., z čoho vyplýva, že išlo o bežný
postup obchodnej spoločnosti, ak za ňu vystupoval len p.Š. ako oprávnený na konanie za žalovanú
spoločnosť podľa § 16 Obchodného zákonníka. Z výpovede J. I. zo dňa 13.12.2017 vyplýva, že jej
činnosť v spoločnosti spočívala v starostlivosti o kanceláriu a administratívne práce a taktiež podpisovala

zmluvy. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v prípade uzatvorenia ústnej zmluvy o
oprave a úprave veci- RD D. mala žalobkyňa v 2. rade dobrú vieru, že N.. Š., s ktorým uzatvárala zmluvu
mal oprávnenie podľa § 16 Obchodného zákonníka na konanie za spoločnosť, nakoľko z predložených
listinných dôkazov (súpis vykonaných prác, rekapitulácia, dodacie listy pre žalovanú spoločnosť a v
neposlednom rade aj samotný výkon dojednaných opráv a úprav rodinného domu zamestnancami

žalovaného) je zrejmé, že tento konal v mene žalovanej spoločnosti, keďže doklady označoval názvom
žalovanej spoločnosti a na oprave a úprave veci sa podieľali zamestnanci žalovaného. V dôsledku
uvedeného odvolací súd právne uzatvoril, že došlo k platnému dojednaniu ústnej zmluvy o oprave a
úprave veci medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, za ktorého konal N.. L. Š. podľa § 16 Obchodného
zákonníka, na základe ktorej žalovaný vykonal rekonštrukčné práce na rodinnom dome na adrese U.

XXX, P. B. O., za ktoré žalobkyňa v 2. rade zaplatila dojednanú odplatu. Pokiaľ ide o žalobcami uplatnený
nárokvpredmetnomkonaní,súdprvejinštancievbodoch83a84napadnutéhorozhodnutiakonštatoval,
že v spore nebolo preukázané splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti
za škodu, nakoľko žalobcovia žiadali priznať sumu 15.000,- eur, ktorú podaním zo dňa 17.1.2017
špecifikovali v sume 16.106,50 eur, pričom samotnú výšku škody (spočívajúcu v zaplatení ceny za

vydanie odborného vyjadrenia v sume 200,- Eur, sumy 3.400,- Eur za odstránenie omietok a sumy
266,50 Eur za prebrúsenie parkiet), v spore nepreukázali. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že
nakoľko zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu vecí, o existenciu
právneho vzťahu medzi stranami sporu a v súvisiacej pasívnej legitimácie žalovaného, súd prvej
inštancie sa v konaní bližšie nezaoberal uplatneným nárokom na zaplatenie sumy 15.000,- eur. Pokiaľ

súd prvej inštancie vytýkal nedostatok žaloby spočívajúcej v tom, že žalobcovia neuviedli ustanovenia,
na základe ktorých si uplatnili nárok na zaplatenie sumy 15.000,- eur, odvolací súd poznamenáva, že je
úlohou súdu posúdiť charakter uplatneného nároku po právnej stránke, nakoľko povinnosťou žalobcov
podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku je uviesť v žalobe okrem všeobecných náležitostípodania iba označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov
na ich preukázanie a žalobný návrh. Na základe uvedeného boli žalobcovia povinní iba pravdivo opísať
skutkový stav, avšak neboli povinní vyjadrovať sa k právnemu posúdeniu veci. Nemožno teda žalobcov

sankcionovať zamietnutím žaloby z dôvodu, že títo neuviedli konkrétne ustanovenia právnych predpisov,
na základe ktorých si nárok uplatnili. Právne posúdenie veci je úlohou súdu, ktorý má strany sporu
oboznámiť s predbežným právnym posúdením, oboznámiť im čo považuje za preukázané a čo nie a
umožniť im predložiť návrhy na doplnenie dokazovania za účelom preukázania ich uplatnených nárokov
a nimi tvrdených skutočností. Na základe uvedeného odvolací súd v dôsledku nesprávneho právneho

posúdenia veci a s tým súvisiaceho dokazovania podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového
poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, nakoľko mal za preukázanú existenciu ústnej
zmluvy o oprave a úprave veci medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 351 ods. 2 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa vysporiadať s
uplatneným nárokom žalobcov, teda so samotným charakterom nároku, či sa jedná o náhradu škody

alebo nárok zo zodpovednosti za vady, prípadne či sa jedná o nárok vychádzajúci kumulatívne z oboch
inštitútovpodľa§510ods.2Občianskehozákonníka.Následnebudesúdprvejinštanciepovinnýposúdiť
splnenie podmienok ustanovených zákonom na priznanie jednotlivých nárokov, v závislosti od návrhov
nadoplneniedokazovania,dokazovaniedoplniťanazákladetaktozistenéhoskutkovéhostavuopätovne
vo veci rozhodnúť. V závislosti od toho ako posúdi charakter uplatneného nároku, bude povinný sa

opätovne zaoberať aj aktívnou legitimáciou jednotlivých žalobcov, nakoľko nároky z vád diela vznikajú
medzi zmluvnými stranami, avšak nárok na náhradu škody vzniká aj osobe, ktorá nie je súčasťou
záväzkovéhovzťahu.Vsúvislostiskonštatovanímsúduprvejinštancieozmätočnomuplatnenísamotnej
výšky nároku na náhradu škodu (zo žaloby vyplýva výška uplatneného nároku vo výške 15.000,- Eur,
pričom z vyjadrenia zo dňa 17.1.2017 je škoda špecifikovaná vo výške 16.106,50 Eur), odvolací súd

poukazuje na ustanovenie § 129 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého je súd povinný vyzvať
toho, kto zmätočné podanie urobil, aby podanie doplnil, opravil alebo vysvetlil tie skutočností, ktoré súd
považuje za zmätočné.

6. Vzhľadom na zmätočnosť žalobného návrhu súd opakovane vyzýval žalobcov na jeho spresnenie a

úpravu.Poslednúzmenuz11.09.2019súdpripustiluznesenímzodňa19.09.2020atotak,žežalovanýje
povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 386,50 eur s 5,00 % úrokom z omeškania odo dňa 25.02.2016
dozaplatenia,žalobcoviv2.radesumu15.720,00eurs5,00%úrokomzomeškaniaododňa25.02.2016
dozaplatenia,atodotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Žalovanýjepovinnýuhradiťnaúčetprávneho
zástupcu žalobcov trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Na základe uvedeného preto súd v zmysle pokynu krajského súdu vec opätovne prejednal.
Súd vychádzal z právneho záveru krajského súdu, ktorým je viazaný, že medzi žalobkyňou v 2. rade a
žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, a to zmluvy o oprave a úprave veci.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi, a to výzvou
žalobcov z 15.02.2016, vyjadrením žalovaného z 18.02.2016, výpisom z účtu na čl. 6, vyjadrením
žalovaného zo dňa 30.06.2016, výpisom z obchodného registra žalovaného, vyjadrením žalovaného
zo dňa 24.11.2016, vzorovou zmluvou o dielo na čl. 54-60, cenovou ponukou na čl. 61 (vzorovou)
ďakovným listom na čl. 62,63, vyjadrením žalobcu zo dňa 17.01.2017, odborným stanoviskom č.

14/2016, vyjadrením žalovaného z 20.02.2017 a prílohami, a to listom Tatra banky z 03.02.2017,
výpisom z účtu na čl. 92-93, fotodokumentáciou na čl. 107-110 ako aj listinami v prílohovej obálke,
písomnosťami na čl. 111-128, ide o súpisy prác, rekapitulácie a pod a doplneným dokazovaním, a to
vyjadrením žalobcov zo dňa 11.09.2019, z 17.09.2019, vyjadrením žalobcov z 22.10.2019, rozpočtom
na čl. 226, vyjadrením žalobcov z 14.01.2020, z 09.01.2020, fotodokumentáciou na čl. 240-241,

prehlásením firmy REINTER na čl. 242, rozpočtom na čl. 243, písomným vyjadrením svedka na čl.
249,250, vyjadrením žalobcov z 09.04.2020, výsluchom svedka U. V..

9. Zvýzvyžalobcovzodňa 15.02.2016vyplýva,ževyzývaližalovanéhonazaplateniesumy15.000eur
z dôvodu, že v letných mesiacoch 2015 došlo medzi nimi a žalovanou firmou k uzavretiu ústnej dohody,

na základe ktorej mala žalovaná spoločnosť vykonávať a realizovať rekonštrukčné práce v rodinnom
dome na ulici U. XXX, P. B.. Práce sa realizovali od 9/2015 s tým, že predpokladaný termín ukončenia
prác bol dohodnutý a špecifikovaný na konci roka 2015, resp. január 2016. Za práce bolo uhradených
12.100 eur. Približne do týždňa po plánovanej odstávke v decembri 2015, z dôvodu vianočných sviatkov,začali vznikať na stenách a stropoch v celom vyššie uvedenom dome praskliny, dutiny a došlo aj k
opadávaniu časti stropu. Na základe tejto skutočnosti došlo dňa 11.01.2016 k reklamácii u konateľa
firmy N.. L. Š. na mieste samom, ktorý vzniknuté škody aj registroval a priznal. Uviedli, že práce boli

vykonané neodborne a v dôsledku nesprávnych technologických postupov. Uviedli, že od uplatnenia
reklamácie uplynul viac ako mesiaca a nedošlo k náprave. O úhradu žiadali do 25.02.2016.

10. Z odpovede žalovaného zo dňa 18.02.2016 vyplýva, že žalovaná spoločnosť neeviduje
žiadnu objednávku na žalobcami uvádzane práce vo výzve zo dňa 15.02.2016. Požiadali žalobcov o

predloženie dokladov ohľadom uzavretej zmluvy o dielo, reklamácie, potvrdenia o prevzatí, resp. úhrade
finančnej hotovosti vo výške 12.100 eur.

11. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že za žalovanú spoločnosť konajú konatelia
tak, že k vytlačenému obchodnému názvu spoločnosti pripoja svoje vlastnoručné podpisy. Teda z
uvedeného vyplýva, že konateľské oprávnenie štatutárnych zástupcov je spoločné. Za spoločnosť

konajú spoločne dva konatelia.

12. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.11.2016 vyplýva okrem iného, že namieta pasívnu legitimáciu
žalovaného.

13. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.01.2017 vyplýva, že o akceptovaní ústne uzavretej zmluvy
s firmou STELL s.r.o. za účelom rekonštrukcie rodinného domu dokazuje to, že jej zamestnanci
niekedy na začiatku septembra 2015 nastúpili na výkon dohodnutých prác, ktoré od samého začiatku
riadil a kontroloval konateľ firmy N.. Š.. Dôkazy predložili spolu so žalobou. O tomto svedčia fotky
zamestnancov. Fotodokumentácia svedčí o neodbornej práci. Nezodpovedným prístupom žalovaného si

museli žalobcovia odstrániť škody na vlastné náklady. Priložili fotky a odborné stanovisko N.. B.. Škoda
pozostáva z preplatených faktúr 12.100 eur, sumy 200 eur za platbu za odborné stanovisko, sumy
120 eur za prebrúsenie parkiet, sumy 266,50 eur za opravu poškodených okien, sumy 3.400 eur za
odstránenie vnútorných omietok, spolu 16.106,50 eur.

14. Z odborného stanoviska č. 14/2016 znalca N.. J. B. vyplýva, že znalec na otázku čo bolo príčinou
popukania novo urobených omietok na stenách a stopoch v rodinnom dome uviedol, že príčinou vzniku
trhlín vnútorných omietok na rodinného domu na ul. U. v k.ú. Č. je nedostatočná príprava podkladu,
muriva steny, na ktoré sa nanášali jadrové omietky, ktoré sú predmetom posúdenia. Z fotodokumentácie
je zrejmé, že omietky sa nanášali aj na čiastočne pôvodné omietky (pôvodne ručne robené omietky bez

zaručenej pevnosti a súdržnosti), na ktorých boli pôvodné maľby, ktoré neboli celoplošne odstránené,
iba zdrsnené zásekmi, pričom pri odstránení novej omietky pri obhliadke dňa 7.2.2016 bol na pôvodných
omietkach stavebný prach, ktorý bol na tehlovom murive. Z dôvodu kombinácie nedostatočnej prípravy
podkladu neodstránenie stavebného prachu, neodstránenie pôvodných omietok s maľbou, nesprávnej
alebo nedostatočnej penetrácie podkladu (adhézny mostík, ktorý sa používa na zvýšenie priľnavosti

omietok), resp. nepoužitia prednástreku (cementový špríc) došlo po aplikácii jadrových a finálnych
stierok k zmrašťovaniu (zmena objemu vplyvom tvrdnutia a vysychania omietok) a v kombinácii z
nedostatočne pripraveným podkladom došlo k plošnému odtrhnutiu týchto omietok od podkladu (pri
poklepanínaomietkudutýzvuk,vidvideonaCDnosičivpríloheposudku).Rozdeleniepríčinpoškodenia
vnútornýchomietokaichprejav:Nedostatočnápenetráciapodkladu:Zdôvodunedostatočnejpenetrácie

podkladu (zjednotenie savosti podkladu pod jadrovú omietku, regulácia savosti podkladu pod jadrovú
omietku) došlo k predčasnému vyschnutiu jadrovej omietky, z dôvodu prestupu vlhkosti určenej na
hydratáciu omietky do podkladu a tým k nedostatočnej hydratácii (vyzretiu) jadrovej omietky čim došlo
k zníženiu pevnosti jadrovej omietky a následnému odtrhnutiu jadrovej omietky pri zmrašťovaní od
podkladu. Neodstránenie pôvodnej nesúdržnej jadrovej omietky: Nakoľko nebola odstránená pôvodná

podkladná omietka, ktorá nebola súdržná (nemala rovnakú pevnosť ako nová vrchná vrstva z
cementového lepidla a sieťky), táto podkladná omietka pri zrení vrchnej vrstvy (lepidlo + sieťka) a
zmrašťovaní čiastočne ostala po odtrhnutí na novourobenej vrstve (cementové lepidlo zo sieťkou)
a čiastočne ostala na pôvodnej tehle. Pri realizácii omietok bolo potrebné urobiť odtrhové skúšky
na pôvodnej omietke. Keďže na stavbe bolo použité lepidlo CEMIX Štandard", v technickom liste

predpísanýpodkladmin.kategórieCSIIpevnosťvtlaku1,5-5,0Mpa.VýrobcaCEMIXpredpisujepevnosť
podkladovej vrstvy vždy o jednu triedu vyššiu ako je pevnosť nasledujúcej omietky. Neodstránenie
pôvodných malieb, resp.: Keďže pôvodné maľby neboli odstránené celoplošne a nebola urobená
penetrácia, resp. nebola urobená podľa technických podmienok výrobcu, pri dotyku ruky ostala pôvodnámaľba (čiastočky maľby) na ruke, viď fotodokumentácia, maľovka je na časti lepidla zo sieťkou, a
čiastočne na pôvodnom podklade. Poznámka: penetrácia slúži k spevneniu a zjednoteniu nasiakavosti
podkladu a pôsobí ako adhézny mostík pre ďalšie materiály ako sú vodou riaditeľné náterové hmoty,

lepidlá, akrylátové fasádne náterové hmoty, syntetické omietkoviny podkladu. Pri viacerých počtoch
vrstiev malieb hĺbková penetrácia neúčinná. Znalec na otázku, či je nutné novo vytvorené omietky
odstrániť uviedol, že keďže novovytvorené omietky sú v miestach praslín odtrhnuté od podkladu, čo
predstavovalo asi 30 až 40% plochy omietok pri obhliadke 7.2.2016. Pri obhliadke dňa 25.2.2016 boli
trhlinyrozšírenéajnaďalšiemiesta(zdôvoduzmrašťovaniaazreniaomietok).Ztohovyplýva,žeoprava

iba v mieste praskliny a odtrhnutia omietky by bola neefektívna, nakoľko počas zrenia omietok (do 3
až 4 mesiacov od aplikácie omietky) by mohlo dochádzať k vzniku ďalších trhlín a odtrhom omietky od
podkladu. Omietky odtrhnuté od podkladu už nie sú funkčné. Znalec na otázku č. 3, akým spôsobom
by mohlo dôjsť k oprave novo vytvorených omietok uviedol, že keďže interiérové omietky sú odtrhnuté
od podkladu (tehla, pôvodná omietka) nie je možné urobiť sanáciu týchto vrchných omietok z dôvodu
nesprávne použitej technológie (lepidlo + sklotextilná sieťka). Keďže bol aj porušený technologický

postup pri realizácii omietok, podkladné omietky by mali vykazovať väčšiu pevnosť ako nasledujúce
omietky a taktiež omietky bližšie k povrchu by mali mať väčšiu priepustnosť vodných pár Súčiniteľ
difúzneho odporu (p), čim je hodnota difúzneho odporu (priepustnosť vodnej pary) nižšia, tým lepšie
materiál prepúšťa vodnú paru. je paropriepustný. p lepidla Cemix špeciál je max 20. p jadrovej omietky
je 9-11). Z uvedeného je zrejmé že lepidlo + sietka ako vrchná vrstva je menej priepustné ako podkladná

vápenno cementová jadrová vrstva, čo by malo pri ďalšie následky (oddelovanie vrchnej omietky od
jadrovej omietky) pri užívaní.

15. Z vyjadrení žalovaného okrem iného vyplýva, že neuznáva nárok žalobcov z dôvodu nedostatku
pasívnej legitimácie žalovaného. Žalovaný so žalobcami nikdy neuzavrel zmluvu o dielo, neprevzal

žiadnu zálohu a ani dielo nerealizoval.

16. K rozsahu uplatnenia nároku žalovaný uviedol, že bode IV. žalobného návrhu zo dňa 16.03.2016
(doručené súdu 17.03.2016 ) sa spomínajú iba praskliny na omietke a posun omietky, a takisto aj
vo výzve na zaplatenie spôsobenej škody zo dňa 15.02.2016 sa uvádzajú iba praskliny, dutiny a

opadávanie častí stropu. Vo vyjadrení žalobcu zo dňa 17.01.2017 sú v celkovej škode uplatnené aj
nároky na prebrúsenie parkiet a oprava poškodených okien, ktoré v rámci reklamácie neboli uplatnené.
Žiadajú teda špecifikáciu rozsahu uplatneného nároku a jeho dôvodnosť. K vyjadreniu žalobcu, ohľadne
fotodokumentácie škôd, spôsobených údajnou neodbornou prácou a nezodpovedným prístupom
žalovaného, ktoré žalobca musel na vlastné náklady odstrániť uviedli, že zdokumentované škody na

majetku žalovaného (poškodenie rámov okien, poškodenie podlahy, poškodenie múrika sprchového
kúta, sadrokartón nenamontovaný do vodováhy, prevŕtané elektrické káble) neboli uplatnené u
žalovaného. Žiadajú, aby žalovaný predložil relevantný dôkaz o ich uplatnení u žalovaného, ako aj
faktúrualebopríjmovédokladypreukazujúce,vakejvýškebolzakúpenýmateriálnaopravuresp.úhrada
za vykonané stavebné práce a zdokumentovanie stavu pred opravou a po oprave. K predloženému

odbornému stanovisku č. 14/2016 znalca N.. J. B., k predloženému odbornému posudku nemá žalovaný
žiadne výhrady a stotožňuje sa so závermi ako aj s odborným posúdením. K nároku na náhradu škody
uviedli, že podľa výkladu súdnej praxe sa škodou rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné
objektívne vyjadriť v peniazoch. V zmysle Judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma
vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje

majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v
peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné
alebo účelné. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody upozorňuje žalovaný na ust. § 642
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, cit.: „ Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od
zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ

zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. " Na záver by
chceli uviesť, že sú im známe aktivity žalobcu, na základe ktorých chce zvrátiť výsledok tohto konania
vo svoj prospech.

17. Z výpisu na čl. 6-7 vyplýva, že žalobkyňa poslala na účet konateľa žalovaného sumu 12.100 eur.

Túto sumu, jej výšku žalovaný nerozporoval.18. Z listu Tatra banky z 03.02.2017 vyplýva, že platba vo výške 1000 eur zo dňa 18.11.2015 bol N..
L. Š. požiadaný o vrátenie platby na základe žiadosti VÚB, banky, a.s., ktorá bola omylom poukázaná
na jeho účet.

19. Súd sa ďalej oboznámil s fotodokumentáciou na čl. 107-110 a fotodokumentáciou v prílohovej
obálke, z ktorej vyplývajú skutočnosti ohľadom vykonávania stavebných prác v rodinnom dome žalobcu
v 1. rade a určitých poškodení omietok v rodinnom dome. Toto žalovaný nespochybnil.

20. Z písomnosti na čl. 111-128 ako sú súpisy prác, rekapitulácie, dokladov o nákupe stavebného
materiálu vyplýva, aké práce boli v rodinnom dome žalobcu v 1.rade vykonávané, cena a časové
rozpätie vykonávaných prác.

21. Zo súpisu prác vyplýva, že boli vykonané práce v rozsahu 1016,52 m2.

22. Z predloženej fotodokumentácie v prílohovej obálke vyplývajú skutočnosti okrem tvrdenia o
realizácii prác aj skutočnosti o poškodení rámov okien a parapetných dosiek.

23. Z výpovede žalobcu v 1.rade vyplýva, že prišla za ním jeho neter - žalovaná v 2.rade aby
jej prenajal jeho nehnuteľnosť do nájmu s tým, že oni tam vykonajú úpravy, aby mali kde bývať. Sú to

mladí ľudia. Žalobca v 1.rade na dotaz súdu, aby ozrejmil skutočnosti ohľadom uzavretia zmluvy na
vykonávanie prác so žalovaným, uviedol, že on všetkým poveril neter s tým, že so všetkým on skončil.
Uviedol, že nehnuteľnosť má on vo vlastníctve. Neter uvedenú nehnuteľnosť užíva. So žalovaným on
žiadnu zmluvu neuzatváral. Len to, čo povedal.

24. Z výpovede žalobkyne v 2.rade vyplýva, že mala záujem o vykonanie rekonštrukčných prác. Bola
na firme STELL. Povedala svoju predstavu, čo by chcela realizovať. Dohodli sa, že jej urobia cenovú
ponuku, koľko, ako to bude stáť. Bola jej povedaná cena. Po dohode doma sa rozhodli, že to vezmú.
Zavolala následne p. Š., že môžu nastúpiť. Do týždňa - dvoch prišla firma a začali sa rekonštrukčné
práce. Zmluva bola uzavretá ústne. Čo sa týka vykonaných prác, na dotaz súdu, aby uviedla s kým

zmluvu uzavrela, uviedla, že hovorila s konateľom pánom Š.. Boli tam ešte ďalšie 2 osoby, aké to však
neuviedla.

25. Žalobkyňa, na výzvu súdu súvislosti so zmenou skutkovej a právnej situácie, aby uviedla,
odkedy dokedy dielo bolo vykonávané, kedy bolo odovzdané, kedy boli zistené vady a kedy boli vady u

žalovaného reklamované, žalobkyňa uviedla, že dielo sa začalo vykonávať v septembri 2015 s tým, že
bolo oznámené, že len do polovice decembra, nakoľko majú celozávodnú odstávku.

26. Na otázku súdu ako dielo bolo odovzdané, či bolo písomne, ústne, ako to prebehlo, uviedla, že
začalo sa niečo vyskytovať. Začali sa vyskytovať vady, nezrovnalosti v cenách. Povedali, že nemajú o

ich nekvalitnú prácu záujem. Na dotaz súdu, kedy to bolo, uviedla, že bolo to v decembri. Viditeľných
nedostatkov začalo byť stále viac a viac. Žalobkyňa uviedla, že mala pocit, že sa viac opravuje ako sa
postupuje ďalej. Aj sám pán Š. videl, že sú už praskliny. Bola tam ona, keď vravel chlapom - povedal
im, aby sa to zahladilo predtým ako pôjdu na odstávku. Už vtedy tam boli praskliny, ktoré videl. Sám
upozorňoval, aby sa nedostatky odstránili. Boli to len tie nedostatky, ktoré videli. Následne pána Š.

zavolali prvý alebo druhý januárový týždeň. Už počas sviatkov, nevie, či to nebolo dokonca deň pred
štedrým dňom, spadla polka stropu v kuchyni. Boli sviatky. Bol tam aj jej manžel. Pán Š. sa čudoval, že
prečo to spadlo. Jeho riešením bolo to, že nemusíme zaplatiť decembrové vyúčtovanie. Bola tam suma
okolo 3-4.000,- že to platiť nemusia, že to opravia tak - uviedol, že tam, kde sú praskliny sa to vyreže,
zahladí sa to nanovo. Oni s tým nesúhlasili. Bola štuková omietka a bolo by to vidno. Bolo to v strede

izby. Bolo by to vidno a s týmto nesúhlasili. Následne odišiel nahnevaný a neozval sa im. Bol si vedomý
toho, že to reklamujú. Následne vyzvali firmu, že sa neozývajú. Oni to chceli riešiť inak, nie vyrezaním.
Na dotaz súdu, akú výzvu má na mysli, z ktorého dňa, uviedla, že má na mysli výzvu zo dňa 15.02. Už
vedeli, čo sa stalo, nakoľko tam bol aj znalec. Na otázku súdu, či im žalovaný odpovedal, uviedla, že im
odpovedal, že tam firma nebola. Ide o odpoveď z 18.02.2016 .

27. Na otázku ako postupovala pri odstránení týchto poškodení, žalobkyňa uviedla, že nakoľko
nevedeli, aké sú to vady, čo sa dialo zavolali si, aby sa vyhli poškodeniu znalca, aby vedeli, čo
majú robiť. Bol asi dvakrát alebo trikrát na ohliadke. Zakaždým to bolo v rozpätí jedného mesiaca.Vady boli stále horšie a horšie. Povedal, že je to celé zlé. Absolútne nestačí vyrezať dieru, lebo je zlý
podklad. Aj technologický postup nebol použitý správne. Navrhované riešenie zo strany konateľa je
bezvýznamné, nakoľko by sa to v ďalšom čase zopakovalo. Mohlo to stále ďalej a ďalej pokračovať. Po

tomto stanovisku, keď im povedal, že je to všetko zlé a že to musí ísť komplet dole, začali sa objavovať
ďalšie vady, resp. neodborne vykonané práce, napr. prevŕtané elektrické káble. Museli kompletne
vymeniť z izby až na chodbu, nakoľko na chodbe bola rozvodná skriňa. Domurované múriky boli urobené
zlé. Pri rozbití zistili, že nie sú upevnené, že výška 1,80 m bola uchytená len troma klincami a úplne
celé sa to kolísalo. Na dotaz súdu, ako to opravili, uviedla, že zavolali si chlapov, ktorí to obili, až po

odbornom stanovisku. Na dotaz súdu, či dávali urobiť veci nanovo, uviedla, že áno. Robili to títo chlapi.
Bolo tam asi 5-6 chlapov. Právny zástupca žalobkyne dodal, že čiastočne si niečo robili sami. Nevedeli
obiť v kuchyni dlaždičky, museli to urobiť sami. Žalobkyňa ďalej k veci uviedla, že trvali na tom, aby zlé
veci boli odstránené. Konateľ firmy hovoril, že to netreba. Navrhovali, že budú lepiť obkladačky nové na
staré, pričom ona to takto nechcela, my sme to nechceli takto. Povedal im, že to netreba. Manžel si bol
požičať preto zbíjačku a začal obíjať staré obkladačky, aby nové nenalepili na staré. Keď vravela, že

chcela dať nalepiť kameň na stenu, išlo o úzky priestor, bola tam 3-4 centimetrová vrstva, kameň má
ďalšie 3 centimetre, zmenší sa to. Povedali im, že to netreba obíjať. Žalobkyňa uviedla, že oni sa snažili
tak, aby bolo to čo najlepšie a upozorňovali sme ho.

28. Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného, či si v rámci náhrady škody uplatňuje úhradu

nákladov na materiál a práce v súvislosti s odstránením zistených nedostatkov, žalobkyňa uviedla, že
uplatňuje si to, čo sa vyjadrila vo vyjadreniach. Bolo tam konkrétne rozpísané, čo si uplatňuje a prečo.
Uviedla, že si uplatňuje sumu 15.700,- eur, ktorá bola rozpísaná, čo predstavuje. Je to vyjadrenie z
11.09.2019, 07.08.2019, 17.01.2017 plus to, čo je uvedené v žalobe. Žalobkyňa na otázku právneho
zástupcu žalovaného, či bola niekedy prítomná, keď zamestnanci vykonávali práce, žalobkyňa uviedla,

že prišla sa tam pozrieť. Deň s nimi tam netrávila. Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného,
či upozornila pracovníkov, ktorí vykonávali práce, či ich upozornila na to, že im poškodzujú parkety,
žalobkyňa uviedla, že áno. Hneď v prvý deň. Žalobkyňa uviedla, že upozornila ľudí, ktorí to realizovali.
Povedala to aj konateľovi, keď prišiel. Hneď prvý deň, keď obíjali, hneď prvý deň si to písala - 14.09.
tam boli dvaja chlapi. Do dvoch tretín izbu len očuchali farbu možno za 10 hodín. Boli na parketách.

Mali tam vedro s vodou na parketách. Bolo povylievané, bolo to hneď v prvý deň a následne sa to stále
opakovalo. Až možno po dvoch týždňoch konečne si tam dali fólie. Upozorňovala aj tých, ktorí to priamo
realizovali a potom aj keď prišiel konateľ Š., že sú celé parkety mokré, že ako tak robia.

29. Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného, keď napriek jej upozorneniam poškodzovali

majetok, prečo neodstúpila od zmluvy, žalobkyňa uviedla, že bolo to asi pred koncom, že sa viac
opravovalo. Do Vianoc to len dookola opravovali. Tri týždne brúsili sadrokartón v hale, pričom ide o izbu
7 na 5 metrov. Robili to dvaja chlapi tri týždne. Po týchto opravách im povedala, aby nechodili. Na dotaz
súdu, či týmto odstúpila, uvádza, že áno.

30. Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného, či okrem firmy STELL nejaké iné práce robil
ešte niekto iný, žalobkyňa uviedla, že áno, robili tam napríklad elektrikári. Žalobkyňa na otázku právneho
zástupcu žalovaného, kedy bol prvýkrát pozrieť znalec na práce a nedostatky, žalobkyňa uviedla, že
keďže prešlo 5 rokov, presný dátum sa nepamätá. Žalobkyňa uviedla, že znalca zavolala vtedy, keď pán
Š. povedal, že chce vyrezávať diery do steny. Určite to bolo pred februárom, keď objednávka je z 15.02.

Bol to prelom január - február. Žalobkyňa na otázku právneho zástupcu žalovaného, ako vedela, keď
zasielala výzvu 15.02., že výška škody je 15.000,- eur, keď znalec tam bol po 15.tom, žalobkyňa uviedla,
že stačí si spočítať to, čo som zaplatila.

31. Z výpovede konateľa žalovaného N.. L. Š. vyplýva, že, s prítomnými žalobcami boli priatelia, aj

poslaneckí kolegovia. Žalobkyňu v 2. rade bral ako vlastnú dcéru a kde sa dalo, vždy som jej pomohol.
Pomáhali im aj pri rekonštrukcií rodinného domu v prvej časti. Pomáhali aj pri výstavbe novostavbe
výstavby rodinného domu syna právneho zástupcu. Takisto pomáhali pri úprave priestorov žalobcu v
1.rade. Počas vykonávania práv v Trnave prítomná žalobkyňa v 2. rade mu oznámila, že by chcela
vykonávaťrekonštrukčnépráceajvdruhejčastirodinnéhodomu,či rozprávalsjejotcomačiniečootom

vie. V tom období nevedel nič, až keď sa ukončili práce v Trnave. Vo Vranove ho oslovil právny zástupca
žalobcov a pani žalobkyňa v 2. rade, že by chceli rekonštruovať druhú časť rodinného domu. Dozvedel
sa od nich, že táto časť rodinného domu je dlhodobo neobývaná. Myslí si, že ide o dobu vyše 20 rokov,
kde boli urobené určité čiastočné práce a niektoré práce urobené neboli. Najviac nebolo spojazdnenékúrenie. Boli zrealizované omietky, parkety, okná, dvere. Neboli to priestory súce na obývanie ihneď. Až
na stretnutí sa dozvedel, že táto časť rodinného domu patrí prítomnému žalobcovi v 1. rade. Projektová
dokumentácia nebola žiadna. Ohlásenie stavby, resp. povolenie nebolo žiadne. S prítomnou žalobkyňou

v 1. rade a právnym zástupcom si túto časť rodinného domu prešli. Oboznámili sa so stavom, aký tam
je. Bolo mu povedané, akú majú predstavu. Nie všetko bolo doriešené, napr. kúpeľne, ktoré s prítomnou
žalobkyňou v 2. rade riešili osobne dispozične. Osobne prechádzali jednotlivé miestnosti. On meral
a žalobkyňa v 2. rade spisovala práce. Na základe toho im potom spracoval nejakú orientačnú cenu,
čo by tieto práce stáli, keby to chceli dokončiť. Povedal im, že sú dve možnosti, ako sa dá pomôcť.

Buď im pomôže ako stavebný dozor, na čo má oprávnenie alebo im to môže zrealizovať ako firma.
Právny zástupca žalobcov na otázku, či by to bolo zrealizované prostredníctvom firmy povedal, že
nie, pretože by to bolo drahé. Chcel, aby to robili svojpomocne, tak ako to robili v Trnave, resp. tak,
ako rekonštruovali priestory v prvej časti, to zn. že materiál si zaplatí sám. Zabezpečí mu odborných
remeselníkov. Požiadavka bola taká, aby im zabezpečil tých chlapcov, ktorí robili v Trnave a žeby im
to zmenežoval. Na práce sa nastúpilo, tak ako hovorila žalobkyňa v 2.rade v septembri. Súhlasil s tým,

že práce zrealizujú tak, ako to chceli žalobcovia. Práce sa realizovali v 9., 10., 11. a čiastočne aj v
12.mesiaci. Stretávali sa skoro každé ráno s pani žalobkyňou v 2. rade priamo na stavbe, kde sa určil
vždy nejaký rozsah prác v danej miestnosti, čo a ako sa bude robiť. Poprípade sa stretli poobede a tam
sa to dodatočne ujasnilo. Z rozsahom na konci mesiaca kontroloval kvalitu prác, s čím neboli spokojní.
Hovorili remeselníkomnásledne,abytoopravili.Pomáhalimprivýberedodávateľov,čosatýkakomínov,

okien, kúrenia. Navrhoval im dispozičné riešenie kúpeľne, riešili sme umiestnenie jednotlivých sektorov,
ako by to malo v dome vyzerať. Bral ju ako dcéru, aby jej čo najviac pomohol. Na konci mesiaca sa
robilo vyúčtovanie, zrátal sa materiál a práca. V prvom a v druhom mesiaci si to odsúhlasila žalobkyňa
v 2. rade. Pri jednom vyúčtovaní bol prítomný aj právny zástupca. V 11.mesiaci tam bola so svojim
manželom, nakoľko sa vydala. Vždy práce boli odsúhlasené. Po odsúhlasení mu žalobkyňa v 2. rade

poslala finančné prostriedky. Nedávala mu ich nikdy v hotovosti. Posielala mu ich na jeho osobný účet,
aby vyplatil materiál a remeselníkov. Takto to bolo do 12.mesiaca. V 12.mesiaci im bolo oznámené
telefonicky zo strany jej manžela, že nech títo remeselníci ďalej nepokračujú, že oni si to budú realizovať
svojpomocne. Keď sa žalobkyne v 2. spýtal, čo sa deje, povedala mu, že sa do toho nechce miešať,
že si vytrpela dosť a prenecháva to na manžela. Takto spolupráca skončila a v januári, keď doniesol

vyúčtovanie za december mu za účasti Y.. W.Í. D. a jej manžela a jej mamy V. D. boli ukázané, aké
sú nedostatky na stavbe. Bolo to zhruba 3-4 týždne po jeho odchode a odchode remeselníkov. Pred
odchodom chlapcom odkázal, aby si skontrolovali, či tam nie sú nejaké nedorobky v prípade, ak si to
budú sami maľovať, aby sa nehanbili, že niečo bolo urobené zlé. Nedorobky neboli žiadne, preto pri
januárovom stretnutí bol prekvapený a šokovaný prečo vznikli pukliny na jednotlivých stenách. Nevedel

sa k tomu vyjadriť. Snažil sa zistiť skutočnosti, ktoré tomu predchádzali. Pred odchodom manžela
žalobkyne v 2. rade vyzval, ak bude niekto pokračovať ďalej, aby mal na vedomí, že priestory, v ktorých
sa realizovali práce boli temperované, nakoľko 20 rokov tieto priestory neboli vykurované. Prebiehali
tam mokré procesy, stavba má svoju vlhkosť. Bolo potrebné, aby priestory boli temperované pri teplote
od 12 do 15 stupňov a po týždni postupne zvyšovať. S takýmto vysvetlením odchádzal preč. Ďalej tomu

nevenoval pozornosť. Keď vznikli tieto pukliny, pýtal sa pána G., ktorý tam montoval kúrenie, či nemá
o tom nejakú vedomosť. Bolo mu povedané, že priestory boli prekúrené a teplota bola navýšená. Pri
vyzvaní zo strany J.. D. prišiel pán G., ktorý povedal, aby mohol realizovať práce, chcel znížiť kúrenie,
musel znížiť kúrenie. Čo sa týka puklín - v priestoroch boli vlásočnicové pukliny na novej omietke a
bol dutý zvuk hrubých omietok pôvodných, ktoré tam boli niekoľko rokov. Tieto omietky navrhoval pani

D., aby sa osekali, nakoľko priestory neboli vykurované. Nevedel ako bude reagovať stará omietka s
novými omietkami, že je potrebné ich osekať. Pán doktor D. povedal, že nie, nakoľko omietky sú dobre
zrealizované a predražilo by to stavbu. Urobili to tak, ako chceli.

32. ZvýpovedesvedkaQ.G.vyplýva,ževie,čojepredmetomkonania,stranyvkonanípozná.Svedok

na dotaz súdu, aby uviedol, čo vie o vykonávaní prác v rodinnom dome žalobcov firmou žalovaného,
svedok uviedol, že vykonával tam kurenárske práce. Svedok na dotaz súdu uvádza, že o tom, že by ta
mala byť nejaká firma nevie nič. Robil tam vodu a kúrenie, a to priamo pre pána D. alebo pre dcéru W. D..
Nové meno nevie. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či mal uzavretú nejakú zmluvu s
paniD.,svedokuviedol,žeL.hopoprosil,činebudemaťčasupreW.D.urobiťvoduakúrenievrodinnom

dome za dobrú cenu. Povedal, že áno. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, na základe
čoho tam robil, či mal nejaký uzavretý zmluvný vzťah, s kým, na dotaz pre koho robil, svedok uviedol,
že s pani D.. Aj faktúry vystavoval pre pani D.. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného,
či vie uviesť, či v rodinnom dome vykonávala nejaké práce firma STELL, svedok uviedol, že o firmeSTELL nevie, žeby tam robila. Robil tam Peter nejaké konzultácie pánovi D.. Svedok na otázku právneho
zástupcu žalovaného, či má uzavretý nejaký zmluvný vzťah s firmou STELL, na ďalší dotaz, kde by
poskytoval dodávateľský nejaké svoje služby, svedok uviedol, že pokiaľ robí pre firmu STELL na nejakej

zákazke, mal uzavretú s nimi zmluvu a fakturuje priamo firme STELL. Svedok na otázku právneho
zástupcu žalovaného, keď vykonával práce u pána D., aký bol systém prác, ako to tam prebiehalo,
svedok uviedol, že on si robil svoje. Sledoval si svoju robotu a ostatné si až tak nevšimol. Svedok na
otázku právneho zástupcu žalovaného, či má vedomosť o tom, žeby došlo k nejakému sporu medzi
žalobcami a firmou STELL, svedok uviedol, že nie. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného,

v akej pozícií tam bol pán Š., svedok uviedol, že bol v pozícií, že niečo poradil, čo sa týka stavebných
prác. Ináč o tom nevie. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má vedomosť o tom, že
by mal pán Š. osobne alebo firma STELL uzavretú nejakú zmluvu so žalobcami, svedok uviedol, že nie.
Svedok na dotaz právneho zástupcu žalovaného, na základe čoho tam bol pán Š., svedok uviedol, že
nevie, asi to bola dohoda medzi nimi, že niečo poradí. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného,
či má vedomosť o tom, že bol nejaký problém s kúrením, svedok uviedol, že pokiaľ sa pamätá, v čase,

keď končili, bolo to pred Vianocami, sa nastavilo na požiadavku Petra, nastavila sa teplota nejakých
15 stupňov, aby to postupne schlo. Takto to nastavil, kotol, takto aj radiátory a podlahovku, aby bola
primeraná teplota, aby to nebolo prehriate. Došiel tam zhruba za 4 dni a bolo tam pretopené. Niekto
musel niečo nastavovať na teplote ináč. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie zistiť
to, či bolo manipulované s kotlom, svedok uviedol, že teplota by sa sama od seba nezvýšila, pokiaľ bola

nastavená. Keď tam bol, bola nastavená na 15 až 18 stupňov. Svedok na otázku právneho zástupcu
žalovaného, či mohla mať zvýšená teplota vplyv na stavebné práce, svedok uviedol, že nie je odborník
na murárske práce, ak je pretopené, môže sa stať, že omietky spukajú. Svedok na otázku právneho
zástupcu žalovaného, kto mu povedal, aby bol nastavil teplotu na 15 stupňov, svedok uviedol, že povedal
mu to L., aby nastavil na takú teplotu, aby sa to neprehrialo, aby nedošlo k poškodeniu omietok. Svedok

na otázku právneho zástupcu žalovaného, ako reagoval na informáciu, že niekto manipuloval s kotlom,
že sa dvihla teplota, svedok uviedol, že po tých troch alebo štyroch dňoch mu volal, keď tam došiel,
že je vyššia teplota a že podlahovka je horúca, že je vo vnútri dusno. Svedok na otázku právneho
zástupcu žalobcov, či vie uviesť, koľko stupňov bolo prekúrené, svedok uviedol, že to, koľko stupňov
bolo prekúrené nevie, ale určite tam bolo viac ako 18 stupňov. Svedok poukázal, že pamätá sa, že to

možno povedal aj žalobcom. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcov, ako musí byť nastavený
kotol, aby bolo 30 stupňov, svedok uviedol, že pokiaľ bol kotol nastavený a pridaný na 60 stupňov, mohlo
tam byť. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, ako môže dokázať, že niekto druhý nastavil
teplotu, svedok uviedol, že preto, že keď tam bol, bola tam teplota celý deň 18 stupňov a potom, keď
prišiel, bolo dusno a bolo pretopené. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcov, kedy tam prišiel,

svedok uviedol, v ktorom období, uviedol, že má dojem, že tam boli pred Vianocami. Chlapi, ktorí tam
boli, končili. On nastavoval teplotu. V tej miestnosti celý deň bol on. Mal teplomer, bolo to nastavené.
Keď došiel o tri-štyri dni bolo tam dusno. Na dotaz, či to bolo po Vianociach alebo pred Vianocami,
svedok uviedol, že to sa už nepamätá. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcov, či objektívne
meral teplotu a niekomu to preukazoval a či to niekomu predložil, svedok uviedol, že na požiadanie

Petra, keď mal nastaviť 15 až 18 stupňov, takto ju nastavil s tým, že to zmeral aj teplomerom. Mal tam
vlastný teplomer. Nastavil takú teplotu, akú potrebovali a bol tam celý deň. Svedok uviedol, že teplotu 30
stupňov už nemeral avšak bolo objektívne dusno a horúco a podlahovka bola horúcejšia na dotyk ako
keď nastavoval. Svedok na otázku, aby objektívne uviedol, koľko stupňov nameral a komu to predložil,
svedok uviedol, že nikomu to nepredložil. Vo vlastnom záujme, keď má niečo robiť, robí to poriadne.

Právny zástupca žalobcov poukázal, že v uvedenom čase tam bol a vznikol tam jeden problém.

33. Z výpovede svedka U. V.Á. na otázku súdu, aby sa vyjadril k prácam v dome žalobcu, ktorú
mala objednávať žalobkyňa v 2. rade, pre koho pracoval, kto ho objednával, aké práce sa jednalo
vyplýva, že pracoval tam prostredníctvom pána Š., vykonával tam obklady dlažby, kúpeľní a vo wc a

prostredníctvom pána Š. tam pracoval zhruba dva alebo tri týždne. Dátum presne nevie, bolo to na
konci roka, asi 5 rokov dozadu. Svedok na dotaz súdu, či sa vie vyjadriť k nejakým vadám, ktoré tam
na realizovaných stavebných prácach uviedol, že v období, keď spracoval prostredníctvom pána Š.,
nepostrehol nejaké chyby alebo vady. Svedok na otázku žalobkyne v 2. rade, či trvá na celom obsahu
jeho písomného vyjadrenia svedok uviedol, že áno, neskôr uviedol, že netrvá. Na otázku či on písal

prehlásenie uviedol, že, bola to jeho partnerka. Svedok na otázku žalobkyne v 2. rade, aby uviedol kedy
nastúpil na rekonštrukciu stavby cez firmu STELL s.r.o. Svedok uviedol, že tak, ako to uviedol dva tri
týždne tam bol koncom roka. Žalobkyňa poukázala k výpovedi svedka, že sa vyjadruje vo veciach, ktoré
v decembri vidieť nemohol. Svedok k tomu dodáva, že áno, nakoľko po tejto dobe robil samostatnerekonštrukčné práce. Dotazovala svedka ako mohol vedieť, že steny boli plesnivé a zamoknuté parkety
v období september - október 2015, keď nastúpil až v decembri. Svedok na dotaz žalobkyne, ako
mohol vidieť plesnivé steny a zamoknuté parkety v čase keď tam nebol uviedol, že tam, keď sa robila

rekonštrukcia zateplenia domu, mali sme vo vnútri tej časti materiál a náradie. Žalobkyňa poukázala, že
to nie je pravda a či to vie svedok dokázať, ten uviedol, že to nevie zdokumentovať. Na otázku žalobkyne
v 2. rade, či videl aké boli steny a parkety septembri uviedol, že nie. Uviedol, že v septembri ho nevidel,
to je pravda. Svedok na dotaz súdu, kedy videl, že steny boli plesnivé a zamoknuté, svedok uviedol, že
nevie. Bolo to možno dva roky dozadu. Na dotaz súdu, aby bližšie špecifikoval obdobie, o ktorom hovorí

či má na mysli dva roky pred rekonštrukciou. Uviedol, že áno.

34. Žalobkyňa poukázala, že doložili fotky spolu s písomným vyjadrením z 9.1.2020, ktoré sú
vyhotovené zo septembra resp. októbra 2015 a je na nich vidno komplet suché steny bez poškodenej
maľby, sú tam parkety samozrejme zašpinené po prácach firmy STELL, čiže žiadne plesne a namoknutie
tam nie je vidno, ten dom plesnivý nebol. Svedok na otázku, aby uviedol, čo si pamätá čo v tom dome

bolo, uviedol, že v kuchyni v tej časti domu, ktorá bola rekonštruovaná mali materiál. V kuchyni bola
kuchynská linka. Na otázku právneho zástupcu žalobcu v akom stave bola uviedol, že v dobrom stave.
Na otázku, čo ešte tam bolo napr. v hale uviedol, si myslí, že nič, len parkety. Svedok na dotaz právneho
zástupcu žalobcu, či si pamätá, že tam nebolo zariadenie, uskladnený nábytok uviedol, že nepamätá si.
To, že tam boli koberce si tiež nepamätá. Dodal, že v čase keď sa robilo zateplenie, jeden alebo dva dni

pršalo, zvnútra robili vysprávky okolo okien, myslí, si, že to bolo v hale. Uviedol, že nešlo o vlhkú pleseň
ale suchú okolo okien ktorá sa rozsypávala. K čomu právny zástupca žalobcu poukazuje, že je pravdou,
že bolo otvorené okno, zatiekla tam voda a zamoklo jeden čas. Svedok na otázku právneho zástupcu
žalobcu, či vie uviesť ako dlho tam boli koberce a linka svedok uviedol, že nie. Právny zástupca žalobcu
poukázal, že bolo to tam prinajmenšom 30-40 rokov. Žalobkyňa aj právny zástupca žalobcu uviedli, že

všetko čo bolo v dome kuchynská linka, koberce, stena a gaučová súprava sa používajú a sú ako nové
a v prípade, že by tam bola pleseň, ako to svedok popisuje, myslí, že by to bolo po 30 a 35 rokoch
zničené. Svedok uviedol, že odborník na plesne nie je, je vyučený stolár. Svedok na otázku žalobkyne v
2. rade, vzhľadom na jeho vyjadrenie, že nie všetky steny boli popukané, boli popukané najmä tie, kde
nebola osekaná omietka ako to vie svedok uviedol, že po následnej rekonštrukcii to dávali dole. Svedok

na dotaz právneho zástupcu žalobcu akú rekonštrukciu má na mysli uviedol, že v čase keď tam robil on,
potom ako tam skončila firma STELL. Svedok na otázku žalobkyne v 2. rade, na základe čoho hodnotí,
že oni chceli osekať všetky steny aj dobré uviedol, uviedol, že oni to chceli.

35. Žalobkyňa poukazuje, že svedok uvádza, že chceli osekať niečo čo bolo dobré. Svedok na

otázku odkiaľ to vie uviedol, že vie to, lebo tam robil, po skončení firmy STELL, som tam ešte robil
rekonštrukciu. Svedok poukazuje, že bolo rozprávané tak, že oni to chceli, aby sa predišlo tomu aby v
budúcnosti to nepraskalo niekde inde.

36. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcov odkiaľ to vie, keď v čase keď prišiel bolo

to už v čase, keď bol urobený bordel zo strany STELL, či tieto skutočnosti priamo videl, alebo to vie
sprostredkovane od niekoho ďalšieho uviedol, že bolo to sprostredkované, presne nevie, ale asi od
nejakých kolegov. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby uviedol v akej firme kolegovia, od
ktorých sa to dozvedel pracovali uviedol, že oni pracovali spolu s ním vo firme STELL.

37. Žalobkyňa vo veci poukázala na jeho vyjadrenie, že sa nakoniec rozhodli osekať všetko, nakoľko
chceli hladké omietky, žalobkyňa poukazuje na znalecký posudok. Steny sa dali osekať až potom keď
sa znalec vyjadril, keďže novovytvorené omietky sú na niektorých miestach prasknuté, odtrhnuté od
podkladu, čo predstavovalo 30-40% plochy pri ohliadke zo dňa 7.2. Pri ohliadke zo dňa 25.2. boli trhliny
rozšírené aj na ďalšie miesta. Z toho vyplýva, že oprava v mieste praskliny a odtrhnutia omietky by bola

neefektívna a došlo by k vzniku ďalších trhlín. Uviedla, že svedok hodnotí veci, ktoré nevidel.

38. Svedok na otázku žalobkyne v 2. rade, či trvá na ďalších nezmysloch ohľadom jej osoby nakoľko
podnikne ďalšie kroky. Žalobkyňa poukazuje, že všetko vie vyhrať, svedok uviedol, že netrvá. Svedok na
otázku žalobkyne v 2.rade či je to vymyslené uviedol, že vymyslené to nie je, ale nevie to zdokladovať

ani zdokumentovať.

39. Žalobkyňa ďalej k veci uviedla, že svedok s pánom D. nemal žiadnu dohodu, čo má robiť kedy a
za koľko. Sám sa ponúkol, že odíde z firmy Stone a príde k ním robiť, keď sa dozvedel cenu. Uviedla, žepeniaze im boli platené vopred, po dvoch týždňoch, keď sa mu nikto nevedeli dovolať, ani oni a ani jeho
kolegovia, prišiel s tým, že ak mu nezaplatíme 2 000 eur nedokončí pivnicu. Uviedla, že mu nedlhuje,
nakoľko sa na cene dohodli. Pokiaľ ide o tvrdenia, že niekto niekoho nepustil do dvora, uviedla, že jeho

kamarát skočil do jej manžela a povedala mu aby odišiel z dvora.

40. Svedok na otázku žalobkyne v 2. rade, či sa s ním niekto rozprával ohľadom žaloby uviedol, že
nie. Žalobu a spis nevidel. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, odkiaľ tvrdí skutočnosti vo
svojom písomnom vyjadrení, keď nevidel ani spis a nepozná ani obsah žaloby uviedol, že z toho, že som

tam následne pracoval, viem aké tam boli problémy. K čomu žalobkyňa poukazuje, že päť bodov, ktoré
spomína sa presne uvádzajú v žalobe, odkiaľ to vie. Svedok na otázku žalobkyne, či po Novom roku,
keď sa robili omietky, či napenetrákoval steny uviedol, že áno. Svedok na otázku žalobkyne v 2.rade, či
prikryli okná a parkety uviedol, že áno. Svedok na otázku či prikryli podlahy uviedol, že áno. Svedok na
otázku právneho zástupcu žalobcu, či boli obité steny do tehly v čase, keď prišiel, uvádza áno. Svedok
na otázku súdu, či vie povedať koľko, akú sumu mu žalobcovia vyplatili v súvislosti s opravou omietok

uviedol, že presne to nevie, nakoľko robili aj kúpeľňu kde neboli obkladačky. Presnú cenu čisto za
omietky nevie povedať. Svedok uvádza celkovo za všetky práce suma 15 000 eur. Žalobkyňa poukázala,
že to bolo 3x 3 400 eur + materiál. Právny zástupca žalobcu poukazuje, že museli mať náklady na
obíjanie omietok.

41. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, čo bolo dôvodom, že odišiel z firmy STELL a
išiel pracovať k žalobkyni uviedol, že lepší zárobok. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného,
predtým ako tam robil, či mala žalobkyňa požiadavku aby zakryli okná podlahu uviedol, že nevie si
spomenúť. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, čo konkrétne robil, keď tam bol cez pána
Š. uviedol, že robil som tam obklady, dlažby vo wc a v kúpeľni. Svedok na otázku právneho zástupcu

žalovaného, či tam robili aj nejaký iní ľudia, ktorí nepracovali vo firme pána Š. uviedol, že áno. Chodili
tam stolári merať linku, dvere a také veci, elektrikári. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného,
či potom ako skončil pracovať pre pána Š., či sa tam menili okná alebo opravovali uviedol, že menili
sa, určite vie, že v hornej kúpeľni, menila sa sklenená výplň. Svedok na otázku právneho zástupcu
žalovaného, či v čase keď vykonával práce prvýkrát, či mala žalobkyňa nejaké výhrady voči práci ľuďom

ktorí tam robili uviedol, že nevie, čo sa týka mojej práce, myslím že výhrady nemali, čo sa týka ostatných
nevie. Svedok na otázku žalobkyne, aby uviedol od kedy do kedy robil fušku pre pána Š. uviedol, že
robil dva - tri týždne, skončili sme pred Vianocami.

42. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

43. Podľa ust. § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

44. Podľa ust. § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej

škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

45. Podľa ust. § 490 ods. 1 OZ vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami
§ 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

46. Podľa ust. § 631 OZ zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

47. Podľa ust. § 632 OZ ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať
objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie

predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

48. Podľa ust. § 633 ods. 1,2 OZ zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v
dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme. Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho

osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.

49. Podľa ust. § 634 ods. 1,2 OZ ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými
predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela.Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu
bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

50. Podľa ust. § 499 OZ kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia
má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo
podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

51. Podľa ust. § 500 ods. 1 OZ ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej

evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne
ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.

52. Podľa ust. § 502 ods. 1,2,3 OZ zákon, jeho vykonávací predpis, dohoda účastníkov alebo
jednostranné vyhlásenie scudziteľa môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch sa zodpovedá za vady, ktoré
sa vyskytujú do určenej alebo dojednanej doby po splnení. Účastníci môžu tiež dohodnúť zodpovednosť

za vady, ktoré sa vyskytnú do určenej alebo dojednanej doby od splnenia, alebo zodpovednosť podľa
prísnejších zásad, než ustanovuje zákon. O takej dohode vydá povinná osoba oprávnenej osobe
písomnépotvrdenie(záručnýlist).Záručnýlistobsahujemenoapriezvisko,obchodnémenoalebonázov
predávajúceho,jehosídloalebomiestopodnikania,obsahzáruky,jejrozsahapodmienky,dĺžkuzáručnej
doby a údaje potrebné na uplatnenie záruky. Ak záručný list neobsahuje všetky náležitosti, nespôsobuje

to neplatnosť záruky.

53. Podľa ust. § 503 OZ ak chce nadobúdateľ uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, pretože
si tretie osoby robia nárok na vec, musí to bez zbytočného odkladu oznámiť svojmu predchodcovi. Ak
tak neurobí, nestratí síce svoj nárok zo zodpovednosti za vady, ale jeho predchodca môže proti nemu

uplatniť všetky námietky, ktoré neboli uplatnené proti tretej osobe.

54. Podľa ust. § 505 OZ ak ide o vady, za ktoré sa zodpovedá podľa § 502 , vadu treba vytknúť do
šiestich mesiacov od zistenia vady, najneskôr do uplynutia určenej záručnej doby.

55. Podľa ust. § 507 ods. 1,2 OZ ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať
dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa
môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho,
čo chýba. Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené
zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.

56. Podľaust.§633ods.1OZzhotoviteľjepovinnýdielovykonaťpodľazmluvy,riadneavdohodnutom
čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto
norme.

57. Podľa ust. § 642 ods. 2 OZ objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé,
že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v
poskytnutej primeranej lehote.

58. Podľa ust. § 652 ods.1, 2 OZ ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby

mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby
mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä
odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť,
ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.

59. Podľa ust. § 653 ods. 1,2 OZ zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo
úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej
dobe. Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo
upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov
neupozornil.

60. Podľa ust. § 654 ods. ,1,2,3 OZ Záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo osobitnými
predpismi ustanovená inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť mesiacov. Ak
účelom opravy alebo úpravy je, aby sa vec mohla aj naďalej po dlhší čas užívať, ustanovia osobitnépredpisy pre opravu alebo úpravu veci záručnú dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak sa nedojednalo inak.
Záručná doba presahujúca tri mesiace sa môže týkať i len niektorej súčiastky. Zhotoviteľ je povinný
vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej doby. Vyhlásením v záručnom liste vydanom

objednávateľovi môže zhotoviteľ poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto
zákone. V záručnom liste určí zhotoviteľ podmienky a rozsah tejto záruky.

61. Podľa ust. § 655 ods. 1,2 OZ ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ
právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote.

Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada
vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy
alebo úpravy. Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak
zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby nepočíta.
Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní
opravy alebo úpravy a o čase jej trvania.

62. Podľa ust. § 656 ods. 1,2,3 OZ objednávateľ je povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného
mesiaca od uplynutia času, keď sa oprava alebo úprava mala vykonať, a ak bola vykonaná neskôr,
do jedného mesiaca od upovedomenia o jej vykonaní. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok za
uskladnenie. Ak si objednávateľ nevyzdvihne vec v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď bol povinný

ju vyzdvihnúť, má zhotoviteľ právo vec predať. Ak zhotoviteľ pozná adresu objednávateľa a ak ide o
vec väčšej hodnoty, je zhotoviteľ povinný o zamýšľanom predaji objednávateľa vopred upovedomiť a
poskytnúť mu primeranú dodatočnú lehotu na vyzdvihnutie veci. Ak dôjde k predaju nevyzdvihnutej veci,
vyplatí zhotoviteľ objednávateľovi výťažok predaja po odpočítaní ceny opravy alebo úpravy, poplatku za
uskladnenie a nákladov predaja. Právo na výťažok predaja musí objednávateľ uplatniť u zhotoviteľa.

63. Podľa ust. § 420 ods. 1,2,3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

64. Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný.

65. Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;
ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

66. Podľa ust. § 40a. OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a považuje

sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu
nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40. Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne
záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu,
ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

67. Podľa ust. § 133 ods. 1,2,3,4 ObZ štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne,
ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba. Obmedziť
konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je

však voči tretím osobám neúčinné. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo
iných fyzických osôb.

68. Podľa ust. § 134 ObZ na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti
konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

69. V § 631 OZ je vymedzená neobchodná zmluva o dielo, ktorá sa vzťahuje aj na prípady, keď
zhotoviteľom je podnikateľ a objednávateľom je nepodnikajúca osoba, či už fyzická alebo právnická.
Zmluva o dielo je dvojstrannou odplatnou zmluvou. Má charakter konsenzuálnej zmluvy a vzniknemomentom jej uzavretia. Vznik zmluvy o dielo predpokladá dohodu strán o jej podstatných obsahových
náležitostiach, t.j. o predmete a o odmene. Na platnosť nie je predpísaná osobitná forma okrem
prípadu že ide o nehnuteľnosť. Ak nedôjde k vykonaniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať

objednávateľovi písomné potvrdenie o uzavretí zmluvy. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o dielo patrí
určenie diela, určenie ceny diela a vykonanie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa. Lehota a miesto
vykonania nepatria medzi podstatné náležitosti.

70. Podstatou záväzku zo zmluvy o dielo je konanie, resp. činnosť smerujúca k určitému výsledku,

ktoré má materiálnu podobu. Dielom sa rozumie aj úpravu určitej veci. Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci ak nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy
alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy
zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby a jej časti. Pre platnosť zmluvy o dielo je
potrebné aby bolo dielo v zmluve dostatočne určené.

71. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o dielo patrí dohoda o cene, pretože ide o odplatnú zmluvu.
Na vznik zmluvy sa vyžaduje dojednanie povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi odmenu za
vykonanie diela. Dohoda účastníkov zmluvy o cene je nevyhnutným predpokladom pre vznik zmluvy.
Odmena môže spočívať v peňažnom prípadne aj v nepeňažnom plnení a ak nebolo dohovorené inak
zahŕňa aj DPH.

72. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

73. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

74. Podľa ust. § 151ods, 1,2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

75. Podľa ust. § 153 ods. 1,2,3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie

sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

76. Podľa ust. čl. 3 ods.1,2 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom

na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách
a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu
a zmyslu podľa odseku 1.

77. Podľa ust. čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo

veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

78. Podľa ust. čl. 15 ods. 1,2CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v
súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

79. Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a)splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

80. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prejednal predmetnú vec postupom podľa
civilného sporového poriadku.

81. Zámerom nového Civilného sporového poriadku je snaha o zrýchlenie konania a vytvorenie takých

pravidiel ktoré priebeh konania zhospodárnia a zároveň vytvoria rámec na efektívnu ochranu celého
spektra práv vyplývajúcich z hmotného práva.

82. Jedným z hlavných cieľov je zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou
zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu je tiež zvýšenie požiadaviek na
procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami

v prípadoch procesnej pasivity. Jednou zo základných zmien, ktoré odrážajú predmetnú požiadavku
aktivity sporových strán je skutočnosť, že po novom budú účastníci konania povinní predložiť dôkazy
a rozhodné skutočnosti v zákonných alebo súdom určených lehotách pod hrozbou neprihliadania na
skutočnosti predložené po uplynutí určenej lehoty.

83. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou

povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených
a vykonaných dôkazov.

84. Súd vykonal dôkazy, ktoré každá zo strán navrhla a ich vykonanie oznámila v lehotách určených
súdom a vyhádzal z ich tvrdení a vyjadrení .

85. Žalobcovia sa pôvodne podanou žalobou domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 15.000
eur spolu s úrokom z omeškania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobkyňa v 2. rade na základe
splnomocnenia od žalobcu v 1.rade uzatvorila so žalovaným v septembri 2015 ústnu zmluvu, na
základe ktorej mal žalovaný vykonať rekonštrukčné práce na rodinnom dome na adrese U. XXX, P. B..

Rekonštrukčné práce začal žalovaný realizovať 14.09.2015. Išlo o práce v interiéri rodinného domu ako
napr. úprava plafónov, stierky, murovanie priečok a iné. Práce ešte neboli dokončené, boli realizované
len do 18.12.2015, nakoľko z dôvodu vianočných sviatkov mal žalovaný celozávodnú dovolenku. Za
práce vykonané v roku 2015 konkrétne od 14.09.2015 do 18.12.2015 bola žalovaným vyfakturovaná
suma 15.460 eur, za september 2015 to bolo 1850 eur, za október 2015 4400 eur, za november

2015 suma 5850 eur, za december 2015 suma 3360 eur. Žalovanému bola vyplatená suma 12.100
eur za práce za mesiac september až november 2015, a to prevodom na účet. Pár dní po ukončení
prác vykonaných žalovaným po vianočných sviatkoch začali vznikať na stenách a na stropoch v
predmetnom dome praskliny, dutiny a došlo k opadávaniu omietok zo stropu. Keďže praskliny sa v celom
dome neustále zväčšovali, pričom došlo až k posunu omietky do priestoru, žalobca v 2. rade telefonicky

kontaktoval žalovaného, s ktorým mal ústnu dohodu na realizáciu rekonštrukčných prác za účelom
stretnutia sa, uplatnenia reklamácie a posúdenia stavu vykonaných prác. Konateľ firmy v predmetnom
dome dňa 11.01.2016 sám uznal, že ku vzniku škôd došlo. Nakoľko od 11.01.2016, kedy si žalobca
uplatnil reklamáciu do 15.02.2016 sa žalovaný neozval a ani neprejavil záujem odstrániť škody dňa
15.02.2016 bol vyzvaný na zaplatenie škody.

86. Počas konania pri opätovnom prejednaní veci vzhľadom na zmätočnosť ich žaloby a vyjadrení
na výzvu súdu žalobcovia upravili petit tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu
386,50 eur s 5,00 % úrokom z omeškania odo dňa 25.02.2016 do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade sumu
15.720,00 eur s 5,00 % úrokom z omeškania odo dňa 25.02.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

87. Na výzvu súdu uviedli, že nárok žalobcu v 1. rade v sume 386,50 eur je nárokom na náhradu
škody (poškodenie okien a parkiet) za poškodenia na rodinnom dome, kde sa vykonávali stavbe práce,nakoľko je žalobca v 1. rade vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Žalobkyňa v 2. rade požadovala sumu
15.720 eur titulom náhrady škody a nároku z vád diela vykonaného žalovaným.

88. V zmysle právneho názoru Krajského súdu v Prešove, ktorý vo vyššie citovanom uznesení uviedol,
že došlo k platnému dojednaniu zmluvy o úprave a oprave. Súd vyzval žalobcov o jeho špecifikovanie,
či sa jedná o nárok z vád alebo nárok na náhradu škody. Následne mal súd posúdiť aktívnu legitimáciu
a uplatnené nároky.

89. Vykonaním dokazovaním bolo teda preukázané, že medzi žalobkyňou v 1.rade ako
objednávateľom a žalovaným bola uzavretá ústna zmluva o oprave a úprave ( § 652 a nasl. OZ ), ide
vlastne o zmluvu dielo ( § 631 OZ). Vyplýva to z právneho názoru Krajského súdu v Prešove, ktorým je
súd viazaný. Súd vychádzal preto z toho, že zmluva uzavretá bola.

90. Z dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa v 2. rade v dôsledku tohto, že bolo zrejme, že

dielo má vady a nebude riadne vykonané od zmluvy odstúpila. Vyplýva to z jej výpovede, že nemala
ďalej záujem na plnení diela, ktoré nie je riadne vykonávané, má väčšie množstvo vád. Na odstúpenie
od zmluvy poukazovala aj samotná právna zástupkyňa žalovaného. Žalobkyňa v 2. rade na otázku
súdu, či od zmluvy odstúpila uviedla, že áno. Nepriamo to potvrdil aj konateľ žalovaného vo svojej
výpovedi, čl. 104 spisu ( ktorý uviedol, týmto spolupráca skončila). Dielo malo byť vykonané od 9/2015

do 12/2015 respektíve do 1/2016. Dokazovaním bolo v konaní preukázané, že dielo ako celok vykonané
riadne ešte nebolo a nedošlo ani k jeho odovzdaniu. Pred jeho odovzdaním došlo k odstúpeniu od
zmluvy o dielo. O tom, že k tomu došlo svedčí aj fakt, že práce, ktoré mali byť vykonávané až 1/2016
a tieto boli prerušené pred Vianocami, t.j. v decembri 2015 z dôvodu dovolenky zhotoviteľa ďalšie
práce vykonávané žalovaným už v novom roku 2016 neboli. Toto medzi stranami sporu nebolo sporné.

Ďalšie práce, ktoré boli žalobkyňou realizované boli realizované už inými osobami. Dokazovaním bolo
preukázané, že žalobkyňa o vyskytnutých vadách počas realizácie diela ústne pri realizácii zhotoviteľa,
žalovaného informovala počas vykonávania diela. Vyplýva to z jej výpovede, aj z výpovede konateľa
(čl. 104) zhotoviteľa a vypočutých svedkov. Konateľ skutočnosti o vadách nepriamo to potvrdil, nakoľko
o vadách evidentne vedel.

91. O vyskytnutých vádach diela svedčí bezpochyby žalobcami predložené odborné vyjadrenie a
záver znalca, ktorý presne stanovuje, čo bolo príčinou týchto vád, zjednodušene by sa dalo povedať,
že príčinou bol zlý technologický postup. Presne je to popísané v závere odborného vyjadrenia. O tom,
že žalovaný ako zhotoviteľ vady neodstránil svedčí výpoveď žalovaného a jeho list z 18.02.2016, keď

uviedol, že žalovaný žiadnu objednávku na rekonštrukčné práce neeviduje. Nepriamo z tohto vyplýva,
že ich odmietol odstrániť respektíve jeho postup na odstránenie vad , ktorý navrhol, teda, že sa budú
opravovať osobitne praskliny bol nesprávny a neprispel by k ich odstráneniu. Praskliny by sa ďalej
rozširovali.

92. Súd poukazuje, že žalobcovia aj napriek opakovaným výzvam na spresnenie žaloby,
špecifikovanie čo sa týka právneho nároku, žalobcovia ho špecifikovali naďalej len všeobecne ako nárok
z vád a náhradu škody.

93. Podľa ust. § 642 ods. 2 OZ objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé,

že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v
poskytnutej primeranej lehote.

94. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že medzi stranami, a to medzi
žalobkyňou v 2. rade a žalovaným bola uzavretá ústna zmluva o dielo, zmluva o oprave a úprave),

ktorého predmetom mala byť rekonštrukcia rodinného domu žalobcu v 1.rade žalobkyňou v 2.rade ako
objednávateľom. Žalobkyňa postupne zaplatila žalovanému preddavok na cenu diela v sume 12.100
eur. Posledný preddavok za mesiac december 2015 nebola povinná už zaplatiť, vzhľadom na práve
vyskytnuté vady. Dielo ako vyplynulo z vykonaného dokazovania bolo realizované s nedostatkami. Z
vykonaných dôkazov nevyplynuli skutkové zistenia, ktoré by preukazovali prevzatie diela žalobkyňou

v 2. rade. Naopak z dokazovania vyplynuli skutočnosti svedčiace o tom, že dielo riadne dokončené
nebolo z dôvodu vád a žalobkyňa v 2. rade od zmluvy odstúpila pred jeho dokončením. Na otázku súdu či
odstúpila uviedla, že áno a vyplýva to aj z tohto, že nechcela, čo žalovanému oznámila, aby pokračovalivo vykonávaní prác. Na odstúpenie od zmluvy poukazovala v konečnom dôsledku aj právna zástupkyňa
žalovaného.

95. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo je osobitným prípadom odstúpenie od zmluvy a preto
z neho vyplýva aj osobitný režim vysporiadania strán. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny
úkon objednávateľa adresovaný zhotoviteľovi. Zákon nevyžaduje ani písomnú formu. V danom prípade
bola zmluva uzavretá ústne a ústne žalobkyňa v 2.rade odstúpila od zmluvy. V konaní bolo preukázané,
že zhotoviteľovi konateľovi bolo oznámené, pred dokončením diela, že z dôvodu vád a nedostatkov

nechce v jeho vykonávaní žalovaným pokračovať. Je nepochybné, že k odstúpeniu preto došlo pred
jeho zhotovením a odovzdaním (prevzatím), vyplýva to z výpovedi strán a svedkov a toho, že práce
boli prerušené v decembri a ďalej v nich žalovaný nepokračoval, čo je tiež nepochybné. Je zrejmé, že
k odstúpeniu došlo z dôvodu, že dielo nebude riadne vykonané, pretože má množstvo vád. Potvrdila
to aj samotná žalobkyňa (výpoveď na čl. 229, druhá strana). Vyplýva to aj z výpovede svedka V., ktorý
uviedol, že práce v rodinnom dome dokončoval, ale už nepracoval pre žalovaného ale mal dohodu so

žalobkyňou v 2.rade. Tvrdenia o vadách diela jednoznačne vyplývajú z podaného odborného vyjadrenia.

96. Pod riadnym vykonaním diela sa rozumie vyhotovenie diela bez vád a nedostatkov, tak aby dielo
vyhovovalo požiadavkám a potrebe zhotoviteľa, teda aby z jeho pohľadu upotrebiteľné. Týmto kritériám
nezodpovedá dielo ak dielo už procese vyhotovenia vykazuje také vady a nedostatky, ktoré sú buď

neodstrániteľné alebo nie sú odstrániteľne v čase, v ktorom má byť dielo hotové. Z hľadiska uplatnenia
práva na odstúpenie od zmluvy o dielo nie je rozhodujúce, či ide objektívne o podstatnú vadu alebo
nie. Určujúcim kritériom je upotrebiteľnosť diela z hľadiska požiadaviek objednávateľa.

97. Odstúpením od zmluvy sa zmluva o dielo od začiatku zrušuje, čím zanikajú práva a povinnosti

účastníkov zmluvy. K tomuto došlo aj v danom prípade.

98. Ak dôjde k účinnému odstúpeniu od zmluvy o dielo alebo zrušeniu zmluvy pre vady sú účastníci
zmluvy v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie získané plnením na základe právneho
dôvodu, ktorý odpadol povinní si vzájomne vrátiť všetko , čo sa základe zaniknutej zmluvy dostali.

Pokiaľ vrátenie prijatého plnenia nie je dobre možné (napr. u opravy alebo opravy, keď plnenie spočívalo
vo výkonoch ) je účastník povinný poskytnúť peňažnú náhradu za plnenie.

99. Žalobkyňa ako objednávateľ má preto právo na vrátenie už zaplatenie ceny, resp. preddavku,
ktorý zaplatila v sume 12.100 eur. V danom prípade nie je možné vrátiť zo strany objednávateľa to,

čo zhotoviteľ vykonal, ( nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalobcu v 1.rade, nie žalobkyne v 2. rade) a
ani zapracovaný materiál, ktorý bol navyše spracovaný a následne v dôsledku vadného plnenia aj
odstránený. Náhradu nákladov objednávateľa upravuje ust. § 639 OZ.

100. Zhotoviteľ je naopak povinný vrátiť žalobkyni poskytnutú a vyplatenú cenu, jej časť zloženú ako

preddavok, t.j. sumu 12.100 eur, ktorú preukázateľne žalobkyňa v 2.rade žalovanému vyplatila, ktorú
výšku žalovaný nerozporoval. Preto v tejto časti považoval nárok žalobkyne v 2. rade za dôvodný
a vyhovel mu. Súd poukazuje, že žalovaný si v konaní z titulu odstúpenia od zmluvy neuplatnil voči
žalobcom žiadne nároky.

101. Žalobkyňa sa môže domáhať z dôvodu zrušenia zmluvy v dôsledku odstúpenie od nej len vydania
bezdôvodného obohatenia ( ide o časť žaloby o zaplatenie sumy 12.100 eur ) a nie nároku z vád a za
určitých podmienok nároku na náhradu škody.

102. V prejednávanej veci boli zistené skutočnosti, ktoré umožňovali prijať záver o splnení podmienok

pre odstúpenie od zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia. V čase odstúpenia od zmluvy bola vadnosť
diela zrejmá, pričom žalovaným nebola urobená náprava. Vzhľadom na povahu, určenie a funkčnosť
budúceho diela, nedostatky pri jeho realizácii mali za následok, že ho nebolo možné považovať za
vykonané riadne, t.j. v obvyklej kvalite a bez vád, a teda za zhotovené. Vady spočívali v rozsiahlych
puklinách omietok, s ďalším rozširovaním týchto prasklín ako aj v nedostatočnom ukotvení múru

( sprchovacieho kútu ) v kúpelni. Uvedené pukliny nebolo možné odstrániť len tým, že by sa vyrezala
vadna časť, došlo by postupne k ďalšiemu opukavaniu omietky, ktorá bola vadne, zlým technologickým
postupom urobená, čo vyplýva z odborného vyjadrenia. Za takýchto podmienok by dielo nebolo množné
riadneužívať.Stavzhotoveniadielajetotiždanýmomentom,odktoréhodielomôžebyťužívanévsúlades jeho účelovým určením bez toho, aby v užívaní bránili zistené vady a nedorobky. Keďže žalobkyňa
v 2. rade mala právo na riadne vykonanie diela, nebola povinná prevziať dielo, ktoré túto požiadavku
nespĺňalo a ani ho neprevzala. Až do zhotovenia diela mohla využiť postup podľa § 642 ods. 2 Obč.

zákonníka, čo aj urobila. Vylúčenie tejto možnosti by nastalo, ak by dielo, napriek zisteným vadám,
žalobkyňa v 2.rade ako objednávateľ dielo prevzala, čo neurobila. V danom prípade žalobkyňa dielo
neprevzala. Len v prípade prevzatia, by si mohla uplatňovať práva zo zodpovednosti za jeho vady
diela, no nie v prípade odstúpenia od zmluvy, kedy prichádza do úvahy už iné vyporiadanie vzájomných
záväzkov.

103. V zmysle ust. § 633 ods. 1 OZ dielo musí byť zodpovedať svojou povahou, rozsahom, akosťou a
ďalšími vlastnosťami dohode účastní kov. Pokiaľ dielo nie je vykonávané riadne, objednávateľ nie je
povinný ho prevziať. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy od dielo je upravené citovanom ustanovení
§ 642 OZ podľa ktorého objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo
nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej

primeranej lehote.

104. V zmysle citovaného ustanovenia § 633 ods. 1 Obč. zákonníka dielo musí zodpovedať svojou
povahou, rozsahom, akosťou a ďalšími vlastnosťami dohode účastníkov. Ak sú na vykonanie diela
stanovené technické požiadavky, musí zhotoviteľ dbať, aby vykonanie tieto požiadavky spĺňalo. Ak akosť

diela nebola záväzne stanovená ani výslovne dohodnutá, je zhotoviteľ - podnikateľ povinný dielo dodať
v akosti obvyklej. Zhotoviteľ musí postupovať odborne, t.j. spôsobom, akým sa obvykle pri vykonaní
takéhoto diela na to kvalifikovanými osobami postupuje. Povinnosť vykonať dielo riadne znamená
vykonať ho v obvyklej kvalite a bez vád. Pokiaľ dielo nie je vykonané riadne, objednávateľ nie je povinný
ho prevziať.

105. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo upravené v citovanom ustanovení § 642 ods. 2 Obč.
zákonníka je spojené s nedostatkami na strane zhotoviteľa. Ide o preventívne právo na odstúpenie od
zmluvy, ktorým objednávateľ môže zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov s ohľadom na
postup prác zhotoviteľa. Pri tomto tzv. predpokladanom porušení zmluvy o dielo sa objednávateľovi

umožňuje za určených podmienok odstúpiť od zmluvy až do zhotovenia diela. V prípadoch obavy
objednávateľa z riadneho vykonania diela právo odstúpiť od zmluvy predpokladá vadnosť budúceho
diela alebo oneskorenosť jeho vykonania, ktorá musí byť v dobe odstúpenia zrejmá, ďalej poskytnutie
primeranej lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na zjednanie nápravy a to, že ani v tejto lehote zhotoviteľ
nápravu neurobil.

106. Preto pre riešenie situácie a vysporiadania vzájomných záväzkov, keďže došlo k platnému
odstúpeniu od zmluvy ako je to vyššie uvedené prichádza vzájomne vyporiadanie z titulu bezdôvodného
obohatenia, nie z titulu nároku z vád ako uviedla žalobkyňa a ani z titulu nároku na náhradu škody. Na
toto tiež poukazoval samotný žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, teda že v danom

prípade prichádza do úvahy iné vzájomne vyporiadanie( záverečný návrh právneho zástupcu).

107. Ak odstúpil objednávateľ platne od zmluvy o dielo, nemôže sa domáhať náhrady škody spočívajúcej
v zmenšení jeho majetku, ku ktorému došlo v súvislosti s vynaložením preukázateľných nákladov na
odstránenie vád diela, ale len vysporiadania zo zaniknutej zmluvy o dielo z titulu tohto odstúpenia.

Náhrady škody by sa mohli domáhať len pokiaľ ide ďalšiu škodu, ktorá im vznikla porušením právnej
povinnosti zo zmluvy a to nad rámec uvedeného vyporiadania ( rozhodnutie Ro NS ČR z 15.04.20144
29 Odo 556/2003).

108. Krajský súd uviedol, žalobcovia sú povinní iba pravdivo opísať skutkový stav, neboli povinní

vyjadrovať sa k právnemu posúdeniu veci. Nemožno teda žalobcov sankcionovať zamietnutím žaloby
z dôvodu, že títo neuviedli konkrétne ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých si nárok
uplatnili. Právne posúdenie veci je úlohou súdu, ktorý má strany sporu oboznámiť s predbežným
právnymposúdením,oboznámiťimčopovažujezapreukázanéačonieaumožniťimpredložiťnávrhyna
doplnenie dokazovania za účelom preukázania ich uplatnených nárokov a nimi tvrdených skutočností.

109. Čo sa týka nároku žalobkyne v 2. rade na zaplatenie sumy 3.400 eur ako nároku, ktorý žalobkyňa
špecifikovala ako nárok na náhradu škody a nárok z vád ( sumy, ktorú zaplatila za odstránenie vadneurobených omietok ). Ako už súd uviedol, keďže došlo k jej zrušeniu sa žalobkyňa nemôže domáhať
tejto sumy ako nároku z vád diela, ale len určitej náhrady škody.

110. Pokiaľ ide o náhradu škody, ak odstúpil objednávateľ platne od zmluvy o dielo, nemôže sa domáhať
náhrady škody spočívajúcej v zmenšení jeho majetku, ku ktorému došlo v súvislosti s vynaložením
preukázateľných nákladov na odstránenie vád diela ako je to v tomto prípade, ale len vysporiadania
záväzkov zo zaniknutej zmluvy o dielo z titulu tohto odstúpenia. Náhrady škody by sa mohla žalobkyňa
v 2.rade domáhať len pokiaľ ide ďalšiu škodu, ktorá im vznikla porušením právnej povinnosti zo zmluvy

a to nad rámec uvedeného vyporiadania ( rozhodnutie Ro NS ČR z 15.04.20144 29 Odo 556/2003).
Teda, že vadným plnením došlo k poškodeniu jej majetku, napr. rodinného domu, ktorý však nie jej
vlastníctvom. Takejto škody sa žalobkyňa v 2 rade nedomáha. Preto jej ďalšie tvrdenia o zmenšení jej
majetku v dôsledku vynaloženia finančných prostriedkov na odstránenie vád pre splnenie zákonných
predpokladov pre vznik skôd sú nedôvodné.

111. Súd preto musel posudzovať nárok na zaplatenie sumy 3.400 eur ako nárok na náhradu škody, nie
nárok z vád, tento je nedôvodný vzhľadom na odstúpenie od zmluvy vôbec. Keďže od zmluvy žalobkyňa
odstúpila nemôže sa domáhať nároku z vád. Ako však súd uviedol nejde ani o nárok na náhradu ďalšej
škody. Nie sú splnené zákonné predpoklady pre jej priznanie.

112. Suma 3.400 eur ako aj suma 220 eur za vypracovanie odborného vyjadrenia, je nárok na náhradu
škody, ktorá vyplýva z vadného plnenia, (ide o škodu vzniknutú odstraňovaním vadného plnenia)
nejde o následnú škodu, ktorá vznikla na majetku objednávateľa z dôvodu vadného plnenia. Ako bolo
preukázané nehnuteľnosť žalobkyni v 2.rade nepatrila, preto jej ani na majetku ďalšia škoda vzniknúť
nemohla. Vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola opravovaná je žalobca v 1.rade (táto skutočnosť v konaní

rozporovaná nebola) a ten požadoval náhradu škody v sume 266,50 eur a 120 eur.

113. Na základe vyššie uvedeného preto súd nárok žalobkyne v 2.rade na zaplatenie sumy 3.400 eur
a v sume 220 eur ako nedôvodný zamietol. Tento nárok by bol dôvodný len v prípade ak by si uplatnila
nároky z vád, no tie si pri odstúpení do zmluvy uplatniť nemôže.

114. Podľa ust. § 420 ods. 1,2,3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

115. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1,2,3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,

uhrádza sa škoda uvedením do predošlého

116. Predpokladmi pre vznik zodpovednosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení pre vznik škody
sú protiprávny úkon, ujma-škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie.
Prvé tri predpoklad majú objektívnu povahu a musí ich preukázať poškodený. Občiansky zákonník

uvádza ešte zavinenie, ktoré má povahu subjektívnu a túto predpokladá. Exkulpácia škodcu je založená
na preukázaní tohto, že škodu nezavinil. Prezumpcia zavinenia je vyvrátiteľnou domnienkou.

117. Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie
právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne

správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak
zavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie
(zavinený protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou
zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná.
Musí ísť o úkon, t. j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním,

lebo inak by bolo právnej irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. PV
prípade, keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednosti dôsledky nahradiť škodu viaže aj na
pôsobenie udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale
z iných dôvodov, v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie akoprejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie
(správanie aktívneho charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru -
omisívne). Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej

v Obchodnom zákonníku to zn., že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (§373),
ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§757). Obchodný zákonník na
viacerých miestach ustanovuje obdobnú platnosť §373 a nasl., a to aj pre prípady, keď škoda nevznikla
ako dôsledok porušenia povinnosti (napr. §353,357). V prípade, keď škoda nevznikne ako dôsledok
porušenia povinnosti ,chýba protiprávny úkon, a preto nemožno hovoriť ani o zodpovednosti. Platí

zásada, že bez protiprávnosti nieto zodpovednosti. V týchto prípadoch sa síce využíva mechanizmus
náhrady škody (§373 a nasl.), ale škoda tu nie je zodpovednostnou sankciou. Povinnosť nahradiť škodu
nemá zodpovednostný charakter.

118. Ďalším predpokladom náhrady škody je existencia škody, t. j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví v
majetku poškodeného. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý

zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného
a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda môže mať rôzne podoby. Spravidla sa
prejavívzmenšenímajetkupoškodenéhotým,žesapoškodiaalebozničiavecipoškodeného.Charakter
skutočnejškodymajúajnáklady,ktorépoškodenýmárnevynaložil(napr.priprípraveplnenia)aktorésav
dôsledku škodnej udalosti ukázali ako zbytočné. Súčasťou skutočnej škody je aj ujma, ktorá poškodenej

strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Niekedy
sa tieto náklady uvádzajú ako samostatná zložka popri skutočnej škode. Ušlý zisk je majetková ujma
spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré , nebyť vzniku škody, bolo
možné vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí) odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý
zisk spolu predstavujú všetko škodu.

119. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti. Príčinná súvislosť
znamená,žemedziporušenímpovinnosti(príčinou)avznikomškody(následkom)musíbyťvzťahpríčiny
a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti (škodnej udalosti) by škoda nevznikla. Táto príčina
je právne relevantná len vtedy, keď je priama a nie sprostredkovaná. Príčinná súvislosť je kategória

prírodnáaspoločenská.Máobjektívnupovahu.Jejaplikáciavoblastiprávaspočívavskutkovomzistení.
Príčinnúsúvislosťspravidladokazujepoškodený.VObchodnomzákonníkusúvšakupravenéajprípady,
keď príčinnú súvislosť zákon predpokladá (§533 ods. 1. § 622 ods.1). S kauzálnym nexom určitým
spôsobom súvisí aj problematika predvídateľnosti škody, ktorá obmedzuje povinnosť nahradiť škodu len
na predvídateľnú škodu a vylučuje zodpovednosť v rozsahu, v akom škodu nebolo možné predvídať. O

nepredvídateľnosti škody pozri vo výklade o rozsahu škody.

120. Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať
splnenie danej povinnosti, resp. osoba voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade
porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej

povinnosti. V prípade náhrady škody z porušenia mimozáväzkovej zákonom ustanovenej povinnosti
môže byť oprávnenou osobou len ten, voči komu sa škodca dopustil porušenia tejto povinnosti. Rozsah
protiprávnosti ako základy predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný
k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten , kto podľa zákona
za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten ,kto porušil záväzok. Môže ňou byť

dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ), ktorá sama neporušila
záväzok, a to vtedy ,a keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady zodpovednosti za
osobu použitú na splnenie(§ 331). V zásade platí, že v prípade porušenia povinnosti zo záväzku je ten,
kto svoju povinnosť porušil, zodpovedný voči druhej zmluvnej strane. V ňom Najvyšší súd ČR dospel k
záveru, že „porušenie zmluvnej povinnosti je protiprávnym úkonom aj vo vzťahu k poškodenému, ktorý

nie je účastníkom zmluvy“(R 56/2004). Z neho vyplynul záver, že právo na náhradu škody môže mať
aj tretia osoba, pokiaľ záväzok, ktorý bol porušený, mal dopad na právnu sféru poškodeného. Začiatok
plynutia premlčacej doby pri práve na náhradu škody upravuje § 398. Ustanovenie je dispozitívne, a
preto si zmluvné strany môžu dohodnúť aj iný zodpovednostný systém náhrady škody, prípadne ho
modifikovať.

121. Pokiaľ sa týka nároku žalobcu v 1. rade na zaplatenie 386,50 eur ako škody, ktorá pozostáva zo
sumy 266,50 eur za opravu poškodených okien a sumy 120 eur za opravu poškodených parkiet tento
nárok považoval súd za dôvodný len čiastočne. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, žežalobca v 1. rade preukázal len nárok na zaplatenie škody v sume 266,50 eur. Žalobca v konaním ničím,
žiadaným listinným dôkazom a ani iným nepreukázal že musel zaplatiť sumu 120 eur za prebrúsenie
parkiet v jeho rodinnom dome, poškodených v dôsledku vykonávania diela žalovaným a že ich skutočne

on osobne zaplatil. Aj keď je možné predpokladať, že došlo k ich poškodeniu, nebola preukázané výška
škody a teda jeden z viacerých vyššie uvedených zákonných predpokladov pre priznanie nároku na
náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená v dôsledku vadného vykonávania diela žalovaným počas,
ktorého došlo činnosťou žalovaného k poškodeniu parkiet. Ide len o jeho tvrdenie, ktoré nie je ničím,
žiadnymhodnovernýmdôkazompreukázanénebolo,žetútosumuzaplatilžalobcav1.rade.Jedôvodné

sa domnievať, že ich zrejme zaplatila žalobkyňa v 2. rade.

122. Ako je to uvedené pre vznik nároku zo zodpovednosti za škodu musia byť splnené všetky zákonné
predpoklad pre vznik škody vrátane preukázania výšky škody. Toto bolo preukázané len ohľadom
poškodenia okien. Z faktúry na čl. 212 vyplýva suma 266,50 eur vynaložená na opravu okien. Na základe
uvedeného preto považoval žalobu čo sa týka žalobcu v 1.rade za dôvodnú len ohľadom sumy 266,50

eur a preto vyhovel žalobe žalobcu v 1.rade len čo sa týka sumy 266,50 eur a zvyšný nárok na sumu
120 ako škody za poškodenia parkiet ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol.

123. Žalobcovia okrem nároku na zaplatenie dlžných súm požadovali aj úroky z omeškania od
25.02.2016 do zaplatenia. Žalobcovia výzvou zo dňa 15.02.2016 vyzvali žalovaného na zaplatenie

dlžnej sumy do 25.02.2016. Z odpovede žalovanej zo dňa 18.02.2016 vyplýva, že výzvu žalobcov
obdŕžali a sumu dlhu neuhradili. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol preto v omeškaní. O tejto
lehote musel vedieť. Keďže však mal uhradiť dlh do 25.02.2016, do omeškania sa mohol dostať až
od 26.05.2016, deň 25.06.2016 bol posledný deň na úhradu. Na základe uvedeného, preto súd priznal
žalobcom úroky z omeškania v zákonnej výške 5% ročne, no až od 26.05.2016 do zaplatenia, no len

zo súm, ktoré žalobcom priznal ako dôvodné, teda žalobcovi v 1.rade zo sumy 266,50 eur a žalobkyni
v 2. rade zo sumy 12.100 eur. Zvyšok nároku na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol. Ak nie je
dôvodný nárok, istina, nie sú dôvodné ani úroky z omeškania z neho.

124. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

125. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

126. Pokiaľ ide o žalobcu v 1. rade ten bol po prepočte úspešný v rozsahu 69% a neúspešný 31%. Pomer
jeho úspechu je tak 38% (69-31). Žalobkyňa v 2.rade bola po prepočte v konaní úspešná v rozsahu
77% a neúspešná v rozsahu 23%, Pomer jej úspechu bola tak 54 %.

127. Vzhľadom na uvedené, majú preto žalobcovia preto nárok na náhradu trov konania v pomere ich
úspechu, tak ako je to vyššie uvedené. Preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v tomto
rozsahu úspechu, t.j. 38% pokiaľ ide o žalobcu v 1. rade a v rozsahu 54 % pokiaľ ide o žalobkyňu v 2.
rade. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku.