Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 20, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616216014
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7616216014.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: S. M., A.. XX.XX.XXXX, W. Š. XXX,
zastúpený Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Za Šestnástkou
17, proti žalovaným: 1/ CASSOVIA REALITAS Košice s.r.o., so sídlom v Košiciach, Tolstého 158/3, IČO
36 762 385, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Nerudova 14, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Masarykova 21, IČO
36 583 936, zastúpený JUDr. Ján Mikuľak, advokát, so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, 3/ F. W.,
A.. XX.X.XXXX, W. Š. XXX, zastúpený Bečarik & partners, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná

37, 4/ Y. M., A.. XX.XX.XXXX, bytom v X. A. Q., E. XXX/XX, zastúpená Mgr. Juraj Berčo, advokát, so
sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.6.2017, sp. zn. 9C/270/2016

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.6.2017, č.k. 9C/270/2016-119 tak, že
určuje,žedražbanehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXX,O..Ú..Š.,E.Š.,E.L.akorodinnýdomsúpisné
č. XXX, X. A. F. Č.. XXX/X, parcela č. XXX - záhrady s výmerou 76 m2 a parcela č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria s výmerou 667 m2, konaná dňa 26.7.2016, osvedčená notárskou zápisnicou A. XXXX/

XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa 26.7.2016, spísanou notárom P.. Q. O., je neplatná.

Žalobca má proti žalovaným nárok na náhradu trov celého konania, vrátane trov dovolacieho konania,
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom
zo dňa 20.6.2017, č.k. 9C/270/2016-119 zamietol žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. Š., ako sú špecifikované v petite tohto rozhodnutia,
konanej dňa 26.7.2016.

2.Vykonanýmdokazovanímvzalzapreukázanéuzavretiezmluvyoposkytnutíúveru„HypoPôžička“č.J.
XXXXX-XX medzi veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava a dlžníkom T. M. dňa 6.6.2007.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 6.970,72 € (210.000,00 Sk), ktorý sa dlžník zaviazal
splácať v 180 mesačných splátkach po 80,33 € (2.420,00 Sk). Celková výška úveru je zmluve uvedená v
sume 7.218,00 € (217.450,00 Sk). Dňa 6.6.2007 bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam č. N. XXXXX-XX medzi záložným veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s.,

Bratislava a záložcom P. Š.O. na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička
zo dňa 6.6.2007 vo výške 7.218,00 € (217.450,00 Sk). Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX, kat. úz. Š., a to rodinný dom súpisné č. XXX, stojaci na parcele O. I. XXX/X Y. F. O.
I. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 667 m2 a O. I. XXX- záhrady s výmerou 76 m2,v celosti vo vlastníctve záložcu. Zmluvné strany súhlasili s hodnotou zálohu 21.576,05 € (650.000,00
Sk), stanovenou na základe ohodnotenia programu HYPO dňa 28.5.2007. Listom zo dňa 24.5.2010
pôvodný veriteľ oznámil dlžníkovi T. M. vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru č. J. XXXXX s tým, že

výška záväzku ku dňu 24.5.2010 činila 7.079,51 €, úhrada ktorej mala byť zrealizovaná do 30 dní odo
dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Zároveň bol dlžník týmto listom upozornený, že márnym
uplynutím uvedenej lehoty pristúpi veriteľ k realizácii záložného práva v súlade s dojednaniami zmluvy
č. N. XXXXX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. Š. mal súd preukázané, že pred dražbou
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, boli žalobca a žalovaná v

4. rade, každý v podiele 1, ktorý podiel získali titulom osvedčenia o dedičstve sp. zn. 6D/13/2013 zo
dňa 22.5.2013. V časti C listu vlastníctva bolo zapísané záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech
žalovaného v 1. rade (pôvodný záložný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava) pod č. N.
XXXXX-XX zo dňa 6.6.2007, N. XXXXX-XX zo dňa 8.11.2007 a N. XXXXX-XX zo dňa 27.10.2008.
Listom zo dňa 20.8.2015 oznámila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., žalovanej v 4. rade,
že Všeobecná úverová banka, a.s., postúpila ku dňu 1.8.2015 svoju pohľadávku zo zmluvy č. M.,

uzatvorenej s dlžníkom Y. M., s prvým čerpaním úveru dňa 12.11.2007, spoločnosti Cassovia Realitas
Košice, s.r.o. Z oznámenia o dražbe č. XXXXX bolo zistené, že prvá dražba nehnuteľností sa uskutočnila
dňa 19.6.2014 o 10.00 hod. na návrh záložného veriteľa Všeobecnej úverovej banky, a.s., Bratislava.
Hodnota nehnuteľností pri tejto dražbe bola určená vo výške 28.000,00 € na základe znaleckého
posudku G.. U. L., znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Dražba bola

vykonávaná dražobníkom Dražby a aukcie, s.r.o., Martin. Dňa 26.7.2016 o 10.00 hod. v priestoroch
žalovaného v 2. rade uskutočnil dražobník - žalovaný v 2. rade dobrovoľnú dražbu, a to na návrh
záložného veriteľa - žalovaného v 1. rade. Vydražiteľom, teda vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli
predmetom dražby, sa stal žalovaný v 3. rade. Priebeh dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou
zápisnicou notára P.. Q. O. Č.. A. XXXX/XXXX zo dňa 26.7.2016. Predmetom dobrovoľnej dražby

boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX O.. Ú.. Š. v celosti. Hodnota predmetu dražby
bola stanovená znaleckým posudkom č. 95/2016 zo dňa 17.4.2016 vypracovaným znalcom G.. P. C.
v sume 17.500,00 €. Notárskou zápisnicou bolo osvedčené, že vydražiteľom uvedených nehnuteľností
sa stal žalovaný v 3. rade za najnižšie podanie, t.j. 17.500,00 €. Výška zloženej dražobnej zábezpeky
predstavovala 5.000,00 €. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo zverejnené v Obchodnom vestníku

121/2016 dňa 23.6.2016 a dlžníčke T. M. bolo zaslané spolu s výzvou na umožnenie prehliadky
nehnuteľností listom zo dňa 20.6.2016. Opis predmetu dražby bol zverejnený aj na internetovej stránke
žalovaného v 2. rade vrátane jeho opisu a uvedenia výšky najnižšieho podania a výšky zábezpeky.
Žalovaný v 1. rade predložil aj fotografiu, z ktorej je zrejmé, že predmet dražby bol aj označený v
zmysle platných právnych predpisov. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené dňa 1.7.2016 v regionálnych

novinách Spišský denník. Dňa 16.6.2016 žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ predložil žalovanému v
2. rade vyhlásenie o tom, že predmet dražby je možné dražiť s tým, že predmet dražby je v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v 4. rade v spoluvlastníckom podiele 1/2. Zároveň predložil
vyhlásenie o pravosti, splatnosti a výške pohľadávky. Z uvedeného prehlásenia je zrejmé, že vymáhaný
nárok oprávneného ku dňu 4.8.2015 je v celkovej výške 8.421,98 € z úveru č. J. - XXXXX-XX, v celkovej

výške 9.568,22 € z úveru č. J. - XXXXX-XX a v celkovej výške 9.653,89 € z úveru č. J. - XXXXX-XX,
spolu 27.644,09 €. Dňa 26.7.2016 žalovaný v 3. rade predložil čestné prehlásenie, že je spôsobilým
byť účastníkom dražby a nie je osobou vylúčenou z dražby organizovanou žalovaným v 2. rade dňa
26.7.2016 o 10.00 hod. Dražobník zároveň potvrdil prevzatie dražobnej zábezpeky od žalovaného v
3. rade v sume 5.000,00 €. Podľa oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby PDS č. XXX/X-XXXX zo

dňa 26.7.2016 vydražením nehnuteľností bola dosiahnutá cena 17.500,00 €, ktorú je vydražiteľ povinný
uhradiť do 15 dní odo dňa skončenia dražby. Žalovaný v 2. rade vydal dňa 26.7.2016 potvrdenie o
splatení ceny dosiahnutej vydražením, podľa ktorého po skončení dražby dňa 26.7.2016 vydražiteľ -
žalovaný v 3. rade splatil cenu dosiahnutú vydražením vo výške 17.500,00 €. V uvedený deň žalovaný
v 2. rade podal zároveň žiadosť na zápis vydražiteľa ako vlastníka vydraženého predmetu dražby a

výmaz poznámok a záložných práv zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. Š. Okresnému úradu,
katastrálny odbor L., na základe ktorej bol žalovaný v 3. rade zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, O.. Ú..
Š. ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností. Dňa 1.8.2016 žalovaný v 2. rade zaslal žalovanému
v 1. rade písomnú správu o výkone záložného práva k predmetu dražby.

3. Právne posudzoval vec podľa ustanovení § 7, § 11 ods. 4, 5, § 12 ods. 4, 5, § 19 ods. 1 písm. b/, k/, §
20 ods. 2, § 21 ods. 2, 4 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v spojení s ust. § 100, § 101, §
111, § 151a, § 151b, § 151e a § 151j Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a na základe vykonanéhodokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože v konaní neboli preukázané žalobcom
tvrdené dôvody neplatnosti dražby - porušenie ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba bola podaná včas, za preukázanú
mal aj aktívnu a pasívnu legitimáciu strán sporu a za nedôvodnú považoval žalobcom vznesenú
námietkupremlčaniasamotnejpohľadávkyzabezpečenejzáložnýmprávom,akoajnámietkupremlčania
výkonu záložného práva. K námietke nesprávnej hodnoty dražených nehnuteľností súd uviedol, že
všeobecná hodnota dražených nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom, tento bol žalobcovi

doručený, pričom žalobca cenu predmetu dražby nenamietal v zmysle ust. § 12 ods. 5 zák. č. 527/2002
Z.z. Konštatoval, že pri dražbe nebolo porušené ust. § 12 zák. č. 527/2002 Z.z. Za nepreukázanú súd
považoval aj námietku ohľadne výšky zabezpečenej pohľadávky a v konaní tak nebol preukázaný dôvod
pre vznik povinnosti dražobníka upustiť od dražby podľa § 19 ods. 1 písm. k/ zák. 527/2002 Z.z. Uzavrel,
že zo strany žalovaného v 1. rade bolo v konaní preukázané splnenie všetkých povinností, ktoré žalobca
namietal. Žalovaný predložil súdu vyhlásenie zo dňa 16.6.2016 o tom, že predmet dražby je možné

dražiť a zároveň vyhlásenie o pravosti, splatnosti a výške pohľadávky, pričom označil v nich oboch
podielových spoluvlastníkov dražených nehnuteľností. Zároveň bola splnená ohlasovacia povinnosť,
týkajúca sa predmetnej dražby, čo súd vzal za preukázané rovnako z listinami predloženými žalovaným
v 1. rade. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené v Obchodnom vestníku, na internete, v regionálnych
novinách a predmet dražby bol označený v súlade so zákonom.

5. Súd konštatoval, že je pravdou, že nebolo v konaní preukázané zverejnenie oznámenia o dražbe na
úradnej tabuli obce (Š. - pozn. odvolacieho súdu), mal však za to, že uvedené nemalo za následok ujmu
na právach žalobcu, pretože informácia o vykonaní dražby bola zverejnená na draženej nehnuteľnosti,
aj v regionálnych novinách, a preto o vykonaní dražby bola informovaná dostatočne široká verejnosť,

ktorá by mala záujem zúčastniť sa dražby predmetnej nehnuteľnosti. Zo strany žalovaného v 3. rade
ako vydražiteľa bolo doložené čestné prehlásenie o tom, že nie je osobou vylúčenou z dražby a taktiež
z jeho strany bola včas zložená určená záloha a po vykonaní dražby splatená celá suma dosiahnutá
vydražením.

6. Vyporiadal sa aj s námietkou žalobcu o porušení jeho ústavného práva na obydlie s poukazom na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 10.9.2014 vo veci C 34/13 (Monika Kušionová c/s SMART
Capital a.s.) a s poukazom na skutočnosť, že zákon 527/2002 Z.z. garantuje ochranu jeho ústavných
práv. Keďže súd nezistil žiaden dôvod pre určenie neplatnosti dražby, t.j. žiadne porušenie zákona o
dobrovoľných dražbách a ani neplatnosť záložnej zmluvy (platnosť tejto zmluvy ani nebola namietaná),

žalobu zamietol.

7. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v 1. a 3.
rade priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a úspešným
žalovaným v 2. a 4. rade náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že tieto im nevznikli.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že súd podanej žalobe vyhovie (určí neplatnosť dobrovoľnej dražby - poznámka odvolacieho
súdu) a zaviaže žalovaných k náhrade trov celého konania. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nezohľadnil
ústavné právo žalobcu na obydlie, že vec posudzoval len z pohľadu zákona o dobrovoľných dražbách

a nezohľadnil uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 23/2014, v zmysle ktorého podľa platnej
právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu
záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby a takáto
následná prípadná žaloba je podstatne sťažená. Zákon o dobrovoľných dražbách do určitej miery
nadraďuje záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky pred záujmom dlžníka na ponechaní si veci.

Vytýkal súdu, že neprihliadol ani na jeho obmedzené možnosti účinne sa brániť proti vykonanej dražbe,
nakoľko nebol ani dlžníkom a ani záložcom. Z tohto dôvodu nemohol mať k dispozícii ani žiadne dôkazy,
preukazujúce skutočnú výšku dlhov, zabezpečených záložným právom, a preto v tomto smere nemohol
niesť dôkazné bremeno. Namietal ďalej, že hoci súd vzal za preukázané nesplnenie oznamovacej
povinnosti podľa § 11 ods. 4 zákona 527/2002 Z.z. v celom rozsahu, keď nedošlo k oznámeniu o

dražbe na úradnej tabuli obce, súd toto porušenie bagatelizoval tým, že žalovaný splnil túto povinnosť
uverejnením dražby v regionálnych novinách. Zákon 527/2002 Z.z. však takúto možnosť substitúcie
oznamovacích povinností nepozná a je potrebné striktne trvať na splnení všetkých povinností uložených
zákonom. Za nesprávnu považoval aj interpretáciu rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C 34/13 zodňa 10.9.2014. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o trovách konania, keďže je osobou v hmotnej núdzi, čo
preukázal rozhodnutím Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci.

9. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
V plnom rozsahu sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie vo vzťahu k jednotlivým žalobcom
tvrdeným dôvodom neplatnosti dražby. Vo vzťahu k nepreukázaniu splnenia oznamovacej povinnosti
podľa § 11 ods. 4 zákona 527/2002 Z.z. poukázal na to, že v zmysle judikatúry súdov nie každé
porušeniezákonaodobrovoľnýchdražbáchmázanásledokvyhláseniejejneplatnosti.Medziporušením

niektorého zákonného ustanovenia a zásahom do práva žalobcu musí byť priama príčinná súvislosť,
a teda žalobca musí byť dotknutý na svojich právach v dôsledku porušenia konkrétnych zákonných
ustanovení. Ak sa v dôsledku porušenia zákona nijako nezhoršila procesná pozícia žalobcu v konaní
o dobrovoľnej dražbe, nemohlo takéto porušenie zasiahnuť do jeho práva. Súd jednoznačne uviedol,
že uvedené nemalo za následok ujmu na právach žalobcu, pretože informácia o vykonaní dražby bola
zverejnená na draženej nehnuteľnosti, ako aj v regionálnych novinách, a preto o vykonaní dražby

bola informovaná dostatočne široká verejnosť, ktorá mala by záujem zúčastniť sa dražby predmetnej
nehnuteľnosti. K právu na ochranu obydlia uviedol, že slovenský právny poriadok poskytuje osobám,
ktorých práva boli dotknuté, vrátane záložcu, prostriedok na ochranu svojich práv v prípadoch výkonu
záložného práva v rozpore so zákonom a takýmto prostriedkom je možnosť podania žaloby o neplatnosť
dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona 527/2002 Z.z.

10. Žalobca v replike zotrval na odvolacích námietkach a zdôraznil, že nesplnenie povinnosti podľa
§ 11 ods. 4 zákona 527/2002 Z.z. je porušením ustanovení zákona, s čím zákon spája vyslovenie
neplatnosti dražby. Súd postupoval pri posudzovaní (ne)splnenia dôvodov pre vyslovenie neplatnosti
dražby extrémne formálne a porušenie tejto povinnosti zo strany žalovaného bagatelizoval.

11. Žalovaná v 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí.

12. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

13. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 10.7.2018 č. k. 5Co/475/2017-194 potvrdil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

14. Na základe dovolania podaného žalobcom a žalovanou v 4. rade proti vyššie uvedenému rozsudku
Krajského súdu v Košiciach, Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 25.2.2021 sp. zn. 5Cdo/241/2018 zrušil

rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.7.2018 sp. zn. 5Co/475/2017 vo výroku, ktorým potvrdil
rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vrátil
vec Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

15. Najvyšší súd SR vo vyššie citovanom uznesení dospel k záveru, že odvolací súd nesprávne právne

posúdil otázku, či porušenie povinnosti dražobníka zverejniť najmenej 15 dní vopred oznámenie o
dražbe, ak je jej predmetom byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť na úradnej tabuli obce,
na území ktorej sa predmet dražby nachádza, je takým porušením zákona o dražbách, v prípade ktorého
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby.

16. S poukazom na ust. § 11 ods. 4 a § 21 ods. 2 zákona 527/2002 Z.z. uviedol, že jednou z podmienok
úspešného vykonania dobrovoľnej dražby je dostatočné informovanie o jej uskutočnení. Povinnosť
zverejniť konanie dražby na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa dražobná nehnuteľnosť nachádza,
je daná v § 11 ods. 4 zákona 527/2002 Z.z. od počiatku účinnosti (1.1.2003) tejto právnej úpravy.

K zásadnej novelizácii tohto ustanovenia na jeho takmer dnešnú podobu (s výnimkou textu alebo
na elektronickej úradnej tabuli) došlo zákonom 568/2007 Z.z., účinným od 1.1.2008. Ako vyplýva z
dôvodovej správy k tejto právnej norme, navrhované ustanovenie predstavuje snahu o posilnenie prvkov
publicity a zvýšenie transparentnosti dražieb. Dovolací súd zdôraznil, že dobrovoľná dražba nemusí
slúžiť len na uspokojenie záložného veriteľa z predmetu zálohu, ale môže umožniť aj vlastníkovi predať

predmet dražby rýchlo a efektívne za čo najvýhodnejšiu cenu. Dôležité je preto zabezpečiť na dražbe
čo najväčší počet účastníkov dražby (potencionálnych kupujúcich), a tým zabezpečiť čo najvyššiu cenu
vydraženia. Dosiahnutie tohto cieľa predpokladá dostatočné zverejnenie dražby, preto zákonodarca v §
11ods.4zákona527/2002Z.z.postupnerozširovaltaxatívnyvýpočetspôsobovzverejneniadražbybytu,respektíve domu. Zverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet
dražby nachádza, zvyšuje informovanosť jej obyvateľov aj návštevníkov o existencii bytu, respektíve
domu, ku ktorému je možné nadobudnúť vlastníctvo v dražbe a o podmienkach dražby, čo má vplyv na

ich prípadné rozhodnutie uchádzať sa riadne a včas o vydraženie nehnuteľnosti.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd preto dospel k záveru, že porušenie povinnosti
dražobníka zverejniť najmenej 15 dní vopred oznámenie o dražbe, ak je jej predmetom byt, dom, iná
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, na úradnej tabuli obce, na území ktorej sa predmet dražby

nachádza, je takým porušením zákona o dražbách, v prípade ktorého môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Žalobca ako jeden
z pôvodných podielových spoluvlastníkov predmetu dražby takouto osobou je, pretože nezverejnenie
oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce znižuje možnosť reálneho dosiahnutia vyššie uvedeného
účelu dražby.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval najvyšší súd dovolanie za prípustné a aj dôvodné
a zrušil preto rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým,
že odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle § 455 CSP a rozhodne tak o
trovách pôvodného konania, ako aj o trovách dovolacieho konania s odkazom na § 453 ods. 3 CSP.

19. Po doručení uznesenia Najvyššieho súdu SR stranám sporu, resp. ich právnym zástupcom žalovaný
v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal súdu potvrdenie o zverejnení oznámenia
o dobrovoľnej dražbe na úradnej tabuli obce Š.r zo dňa 14.4.2021, vystavené starostom obce Š. (č.l.
240 spisu), záznam z registratúrneho denníka zo dňa 21.6.2016 a samotné oznámenie o dobrovoľnej
dražbe spolu so sprievodným listom s podacou pečiatkou obecného úradu Š. (č.l. 241 až 242 spisu),

ktorými preukazuje, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli obce Š. dňa
21.6.2016.

20. Rovnaké doklady zaslal aj žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

21. Žalovaní v 2. a 3. rade vo svojich podaniach neuviedli žiadne dôvody, pre ktoré nemohli tieto dôkazy
ako prostriedky procesnej obrany uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) CSP).

22. Uvedené listinné dôkazy odvolací súd pred prejednaním odvolania doručil právnemu zástupcovi
žalobcu a umožnil mu k týmto listinám sa vyjadriť, avšak právny zástupca žalobcu toto svoje právo

nevyužil.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) opätovne prejednal odvolanie žalobcu
ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysleust.§385ods.1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcom

z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/
CSP) a vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR, vysloveného v jeho uznesení sp. zn.
5Cdo/241/2018 zo dňa 25.2.2021, ktorým záverom je v zmysle ust. § 455 CSP viazaný, dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie napadnutého rozsudku, ani pre jeho zrušenie, preto
napadnutý rozsudok zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

24.RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciachdňa21.septembra2021o9.30hod.v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 14. septembra 2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. §
219 ods. 1, 3 CSP.

25. Vychádzajúc zo záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, vysloveného v jeho uznesení
sp. zn. 5Cdo/241/2018 z 25.2.2021, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, ak dospel k záveru, že porušenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 11 ods. 4 zák. č.
527/2002 Z.z. (porušenie povinnosti dražobníka zverejniť najmenej 15 dní vopred oznámenie o dražbe,

ak je jej predmetom, v danom prípade rodinný dom, na úradnej tabuli obce Švedlár) nie je takým
porušením zák. č. 527/2002 Z.z., ktorý má za následok neplatnosť dražby v zmysle ust. § 21 ods. 2
zák. č. 527/2002 Z.z.26. Podľa § 21 ods. 2 prvej vety zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, účinného ku dňu
vykonania dražby dňa 26.7.2016, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli
porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,

požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

27. Podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik
alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o
dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej

tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní
oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa
predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo
opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

28. Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z., o neplatnosti dražby môže

súd rozhodnúť len v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade so zák. č. 527/2002 Z.z. a
podmienkou takého rozhodnutia je aj dôkaz o tom, že boli dotknuté práva osoby, ktorá podala žalobu.
Medzi porušením ustanovení uvedeného zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby pritom
musí existovať príčinná súvislosť.

29. V prejednávanej veci nebolo sporným porušenie povinnosti dražobníka v zmysle § 11 ods. 4
prvej vety zák. č. 527/2002 Z.z., pretože v konaní nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi splnenie tejto
povinnosti dražobníkom a tak súd prvej inštancie, odvolací súd v konaní 5Co/475/2017, ako aj Najvyšší
súd SR v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 5Cdo/241/2018 vychádzali zo skutkového stavu, v
zmysle ktorého splnenie povinnosti dražobníka zverejniť najmenej 15 dní vopred oznámenie o dražbe,

ktorej predmetom bol rodinný dom, na úradnej tabuli obce Švedlár, nebolo preukázané.

30. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu a zo záveru, že žalobca ako podielový
spoluvlastník predmetu dražby a právny nástupca pôvodného záložcu (pôvodnou vlastníčkou predmetu
zálohu bola P. Š., po smrti ktorej nehnuteľnosť sa stala podielovým spoluvlastníctvom žalobcu a

žalovanej v 4. rade - poznámka odvolacieho súdu) bol porušením vyššie uvedenej povinnosti dražobníka
dotknutý na svojich právach, pretože nezverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce znížilo
možnosť reálneho dosiahnutia vyššie uvedeného účelu dražby, odvolací súd dospel k záveru o splnení
podmienok v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. a určil neplatnosť dražby nehnuteľností,
zapísaných na LV č. XXX, kat. územie Š., ako sú tieto špecifikované v enunciáte tohto rozhodnutia,

konanej dňa 26.7.2016 a osvedčenej notárskou zápisnicou z toho istého dňa.

31. Vzhľadom na tento dôvod neplatnosti dražby odvolací súd sa ostatnými dôvodmi neplatnosti dražby,
ktoré sú žalobcom namietané v odvolaní, z hľadiska posudzovania správnosti záverov súdu prvej
inštancie nezaoberal, keďže nemohli by mať vplyv na výsledok odvolacieho konania.

32. V odvolacom konaní po zrušení rozsudku krajského súdu najvyšším súdom nebolo možné prihliadať
na dodatočne predložené dôkazy žalovanými v 2. a 3. rade o splnení povinnosti žalovaného v 2. rade
ako dražobníka oznámiť na úradnej tabuli obce konanie dražby (potvrdenie o zverejnení oznámenia
o dobrovoľnej dražbe na úradnej tabuli a záznam v registratúrnom denníku, vrátane oznámenia o

dobrovoľnej dražbe s doručenkou Obecného úradu Š. - č.l. 240 až 243 spisu), pretože nejde o novoty
v odvolacom konaní (§ 366 CSP).

33. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú

procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

34. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred

súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na
vyjadrenie k odvolaniu (§ 373 ods. 4 CSP).35. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP).

36. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).

37. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, novoty v odvolacom konaní sú prípustné

iba za podmienok ustanovených vyššie citovaným § 366 CSP v spojení s ust. § 373 ods. 4 CSP.

38. Ustanovenie § 366 CSP má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a 154 CSP. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366, §
373 ods. 4 CSP.

39. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy.
Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len za splnenia podmienok
uvedených v § 366 CSP.

40. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní.

41. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca namietal nesplnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 11
ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. prvá veta už v žalobe a žalovaní mali možnosť preukázať splnenie tejto

povinnosti už vo vyjadrení k žalobe a následne aj na pojednávaní vo veci samej (20.6.2017).

42. Žalovaný v 2. rade bol počas celého konania pasívny, nevyjadril sa k žalobe, nebol prítomný ani
na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku a žalovaní v 1. a 3. rade nepredložili žiadne
dôkazy o splnení oznamovacej povinnosti žalovaného v 2. rade o konaní dobrovoľnej dražby na úradnej

tabuli obce Š..

43. Napriek poučeniu zo strany súdu v zmysle § 154 CSP, žalovaní v 1. a 3. rade prítomní na pojednávaní
(ich právni zástupcovia) nenavrhli vykonanie iných dôkazov, žalovaný v 2. rade sa realizácie tohto práva
vzdal sám tým, že hoci bol riadne predvolaný na pojednávanie, tohto sa nezúčastnil bez existencie

takej prekážky, ktorá by bola dôvodom odročenia tohto pojednávania a prvýkrát žalovaní v 2. a 3. rade
predkladajú na svoju procesnú obranu dôkazy, majúce preukázať splnenie oznamovacej povinnosti
žalovaného v 2. rade, až v odvolacom konaní po zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu
Najvyšším súdom SR, pričom netvrdia a ani nepreukázali, že by tieto listinné dôkazy nemohli bez svojej
viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie a nejde ani o iný z prípadov uvedených v citovanom

ustanovení § 366 CSP pod písm. a/ až c/.

44. Možno teda konštatovať, že žalovaní v 2. a 3. rade až potom, čo sa z odôvodnenia uznesenia
Najvyššieho súdu SR dozvedeli, že nesplnenie povinnosti žalovaného v 2. rade oznámiť konanie
dobrovoľnej dražby na úradnej tabuli obce Š. je porušením zákona č. 527/2002 Z.z. spôsobilým privodiť

neplatnosť dražby, predložili v novom odvolacom konaní (hoci takúto povinnosť mali v prípade splnenia
podmienok v zmysle § 366 CSP už vo vyjadrení k odvolaniu v zmysle § 373 ods. 4 CSP) listinné dôkazy
o splnení tejto povinnosti.

45. Ako vyplýva z týchto listinných dôkazov, tieto boli k dispozícii už dňa 21.6.2016 (oznámenie o

dobrovoľnej dražbe s doručenkou obecného úradu Š. a záznam v registratúrnom denníku obce Š. zo
dňa 21.6.2016) a potvrdenie starostu obce o zverejnení oznámenia o dobrovoľnej dražbe na úradnej
tabuli bolo možné zabezpečiť tiež už odo dňa 21.6.2016.46. Odvolací súd teda nezistil žiadne objektívne prekážky, ktoré by bránili žalovaným tieto dôkazy
(prostriedky procesnej obrany) uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí (dňa 20.6.2017), preto na tieto nové listinné dôkazy v odvolacom konaní

nebolo možné prihliadnuť a vychádzať z iných skutkových zistení a z iného skutkového stavu, než bol
zistený súdom prvej inštancie.

47. V zmysle ust. § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

48. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 (§ 384 ods. 3 CSP).

49. Keďže podmienky pre doplnenie dokazovania v zmysle § 366 splnené neboli, odvolací súd
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, z ktorého vyplynulo nesplnenie
povinnosti dražobníka zverejniť na úradnej tabuli obce Š. konanie dobrovoľnej dražby, pričom

nesplnenímtejtopovinnostibolžalobcadotknutýnasvojichprávach,keďževdôsledkudražbyvykonanej
v rozpore so zákonom stratil svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá zároveň je jeho obydlím,
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 388 CSP tak, že vyslovil neplatnosť dražby konanej
dňa 26.7.2016 ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. Š..

50. O nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho) a trov dovolacieho
konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1, 2 CSP a § 453 ods. 3 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

51. Po rozhodnutí odvolacieho súdu je výsledok konania taký, že úspešným v konaní je žalobca, žalobca

bol úspešný aj v dovolacom konaní, preto mu odvolací súd priznal proti neúspešným žalovaným náhradu
trov celého konania, t.j. pred súdom prvej inštancie, odvolacieho konania a aj dovolacieho konania v
plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).