Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by JUDr. Štefan Juhás
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4Er/53/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411200511
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6411200511.2
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnému: E. F., H.. XX. XX. XXXX, R. C. H. C., N.edenej pod sp. zn. EX 17680/10 súdnym exekútorom:
JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 1 080,13
€ s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Exekúciu z a s t a v u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) poveril 19. 01. 2011 súdneho
exekútora vykonaním exekúcie v zmysle exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. K. XXXXX/XX
z 27. 10. 2010 a na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
2. Dňa 23. 03. 2016 postúpil súdny exekútor okresnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie
uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená
na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri
uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Predmetná skutočnosť musí
byť súdnemu exekútorovi známa, ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na
vykonanie exekúcie, a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Oprávnený je
toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie
v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči
povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Zároveň oprávnený poukazuje na § 39 ods. 4 Exekučného poriadku,
ktoré odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah ako
aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa. Vzhľadom k
uvedenému oprávnený má za to, že sa predmetné ustanovenia na dané exekučné konanie nemôžu
aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase
podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
3. Z predloženého rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na
peňažnéplnenienazákladezmenky.Poukázalnauzavretúdohoduovyplnenízmenkymedziúčastníkmi
konania. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou
(blankozmenkou) vystavenou 18. 11. 2009, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako
remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal
dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku 09. 05. 2010. Oprávnený vyplnil 07. 08. 2010
zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 1 080,13 € s dátumom začiatkuúročenia 09. 05. 2010 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie 12. 08. 2010. Po preskúmaní
podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v rozsahu 1 080,13
€ s príslušenstvom, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový
záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky.
4. Zo zmluvy o úvere z 18. 11. 2009 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným (ďalej len „zmluva
o úvere“) vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 500 €, pričom povinný sa
zaviazal vrátiť úver navýšený o poplatok v sume 364 € v 8 mesačných splátkach po 108 € počnúc 25.
12. 2009. V zmluve je označený povinný svojim menom, priezviskom, rodným číslom, IČO-m a ďalšími
údajmi. Vzhľadom na označenie dlžníka (povinného) v predmetnej úverovej zmluve nie je z jej obsahu
možné ustáliť, či povinný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uvedené nemožno bezpečne ustáliť
s poukazom na „dvojaké“ označenie povinného v tejto zmluve tak osobnými údajmi, ktoré sú typické
pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé
bydlisko) ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto
podnikania). Z uvedených údajov dokonca možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný uvedenú zmluvu
uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán,
ktorébycharakterizovalipovinnéhoakopodnikateľa,súvoľnedostupnévoverejnejčastiživnostenského
registra alebo tiež z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak údaje charakterizujúce povinného
ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo
poskytnutých povinným, napríklad z občianskeho preukazu. Zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé,
že verejná listina (napr. Občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu
dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto
údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté. Preto sa dá predpokladať, že dlžník v uvedenom vzťahu
vystupoval ako spotrebiteľ. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský
vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ,
oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom
nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je)
všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, prípadne uvedenie identifikačného čísla
osoby a ani údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Takéto
údajeneposkytujúodpoveďnaotázku,vakomodborepodnikaniapovinnývykonávasvojupodnikateľskú
činnosť a akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou vôbec uzavretie zmluvy o úvere má.
Iné dôkazy okrem predmetnej zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávnený
nepredložil. Oprávnenému sa nepodarilo preukázať, že povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva
má nespotrebiteľský charakter. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s poukazom na vyššie uvedené
má súd za to, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu
uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal exekučný súd
preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ÚP, na
ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu
na dohodu strán.
5. Dňa 23. 12. 2015 nadobudla účinnosť novela zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktorá zaviedla do Exekučného poriadku ustanovenie § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý znie: V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto
zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
náležitosti, podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods.
4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
6. Okresný súd konštatuje, že oprávnený si splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie
podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, nakoľko návrh doplnil u súdneho exekútora 21.
01. 2016.7. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“), neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.
8. Podľa § 29b zákona o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
9. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v čase uzavretia zmluvy o
úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
10. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
12. Vo všeobecnosti každá zmluva obsahuje ako svoju podstatnú náležitosť vymedzenie predmetu
zmluvy a označenie zmluvných strán. Zo znenia zmluvy o úvere (predovšetkým z jej grafickej úpravy)
je však možné dospieť k záveru, že predmetná zmluva o úvere tvorí vopred predtlačený formulár,
ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, návrh zmluvy bol
teda vytvorený veriteľom a dlžník k nemu len „pristúpil“. Platí teda všeobecne platný princíp, podľa
ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť
spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je
neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenia pripúšťajúce rozdielny výklad a následne v zlej
viere využiť mnohoznačnosti použitých zmluvných ustanovení na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.
Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že oprávnený
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako
fyzickou osobou, na základe uvedeného mal exekučný súd preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu.
13. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase vystavenia
zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby bolo zakázané splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmelprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.
15. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.16. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, súd exekúciu
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
17. Z predloženej kópie zmenky vyplýva, že neúplná zmenka (blankozmenka) bola vystavená 18.
11. 2009, t. j. v čase, keď bolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh
alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru.
18. Na základe vyššie uvedených skutočností s ohľadom na vyššie citované ustanovenia okresný
súd dospel k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo
prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky. Je potrebné konštatovať, že okresný
súd tiež preskúmal aj rozhodcovskú doložku a dospel k záveru, že rozhodcovský súd nemal platne
založenú právomoc vydať v predmetnej veci rozhodcovský rozsudok. Z tohto dôvodu okresný súd
exekúciu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
19. Okresný súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.