Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 22, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010091
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1619010091.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Márie
Šimkovej a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného K. W., pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Malacky z 12.04.2021 sp. zn. 1T/18/2019, na verejnom zasadnutí konanom
23. septembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného K. W., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 12.04.2021 sp. zn. 1T/18/2019 bol obžalovaný K. W. uznaný
za vinného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., na
tom skutkovom základe, že dňa 01.08.2018 v čase o 17.20 hod. viedol po ceste III/1113 v smere jazdy
Rohožník - Malacky osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia, strieborná metalíza svetlá, evidenčného

čísla J napriek tomu, že mal v tejto dobe trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa
03.03.2017, sp. zn. 1T/22/2017, právoplatným dňa 24.08.2017, uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 3 rokov, pričom o uvedenom treste zákazu činnosti vedel.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36
písm. l/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov vo výmere 3 roky.

ProtitomutorozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolanieobžalovanýK.W.,smerujúcevýlučnedovýroku
o treste. V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
konštatoval, že trest považuje za neprimeraný a nezákonný a to aj z dôvodu, že súd pri ukladaní trestu
nezohľadnil dôsledne všetky zásady pre ukladanie trestu uvedené v § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Tr.
zák. V tomto smere poukázal nielen na ustálenú prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - judikát

R 16/1977, ale aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.US 106/2011-85 zo dňa 28.11.2012.
Z tohto nálezu vyplynulo, že neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je
vždy len primeraný trest. Odvolateľ dodal, že po dobu 4 mesiacov bude vytrhnutý zo svojho bežného
života, čo ovplyvní nielen jeho pracovný život, ale i rodinný život. Taktiež je tu predpoklad, že po výkone
celého trestu odňatia slobody bude mať problém so zamestnaním a zaradením sa do spoločnosti, čo
sa odrazí na zhoršení kvality jeho života. Obžalovaný zdôraznil fakt, že sa k predmetnému skutku

priznal a ten úprimne oľutoval. Už samotné trestné stíhanie je pre neho dostatočným ponaučením
a odstrašujúcim príkladom, aby sa do budúcnosti vyvaroval akejkoľvek ďalšej protiprávnej činnosti.Vyslovil názor, že súd pri výmere trestu neaplikoval trest proporcionality. V jeho ponímaní, výška trestu
musí vždy odpovedať závažnosti spáchaného trestného činu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme
individualizácie trestu mal súd prihliadať na následky spôsobené trestným činom, pohnútku, či spôsob

spáchania trestného činu, na ktoré súd síce prihliadol, avšak vo veľkej miere sa zameral na jeho
predchádzajúcu trestnú a priestupkovú činnosť. Obžalovaný vyslovil názor, že súd si odporuje, nakoľko
sám v tejto súvislosti poukázal na fakt, že závažnosť situácie, ktorá nastala spôsobením trestného činu
je zásadne menšia, ako závažnosť skutočnosti, že páchateľ bol už odsúdený. Vzhľadom na uvedené
obžalovaný sa domáhal, aby odvolací súd prehodnotil uložený trest za predmetný trestný čin. Účel trestu

by bol naplnený aj trestom zákazu činnosti a to v trvaní 3 roky. Záverom navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril aj prokurátor. V tomto vyjadrení konštatoval, že uložený
trest považuje za zákonný, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku. Súd vo vzťahu k výroku o
treste uviedol v napadnutom rozsudku náležité, dokonca až precízne odôvodnenie. Apel obžalovaného

na uloženie alternatívneho trestu nie je opodstatnený. Bez povšimnutia nemôže ostať spáchanie 11
priestupkov na úseku dopravy, za ktoré bol obžalovaný postihnutý aj zákazom činnosti, ktorý v minulosti
taktiež ignoroval. Pokiaľ obžalovaný poukázal na skutočnosť, že k spáchaniu skutku sa priznal a tento
oľutoval, táto skutočnosť mu bola súdom adekvátne zohľadnená. Rovnako nemôže obstáť ani poukaz
obžalovaného na skutočnosť, že bude na 4 mesiace vytrhnutý zo svojho bežného života, že bude mať

po výkone trestu problém zamestnať sa, keďže na uvedené mal obžalovaný myslieť pred spáchaním
žalovaného skutku, kedy mal možnosť uvedomiť si možné následky svojho konania a to aj s poukazom
na plynúcu skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu obžalovaného o
tom, že výška trestu nezodpovedá závažnosti spáchaného trestného činu, keďže súdom uložený trest je
na dolnej hranici trestnej sadzby, čím je jednoznačne primeraný závažnosti spáchaného skutku a jeho

následkom. Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili obhajca obžalovaného a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné

zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného v zmysle § 293 ods. 5 Tr. por., nakoľko na takýto postup
mal splnené všetky zákonné podmienky. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podaním jednak
ústne do zápisnice, jednak písomne zo dňa 23.09.2021 (zaslané odvolaciemu súdu elektronicky bez
zaručeného elektronického podpisu), síce ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí zo
zdravotných dôvodov, o čom aj doložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, na strane druhej

vôbec nepožiadal, aby sa verejné zasadnutie odročilo, ani netrval na tom, že sa chce tohto procesného
úkonu zúčastniť. K tomu treba dodať, že obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia upovedomený
dňa 26.08.2021, pričom lehota na prípravu verejného zasadnutia bola zachovaná. V neposlednom rade
treba poukázať na ustanovenie § 120 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého, v prípade ospravedlnenej neúčasti
obvinenéhonaúkoneorgánučinnéhovtrestnomkonaníalebosúduzozdravotnýchdôvodovjeobvinený

povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na
úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhol, aby krajský súd zrušil

napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Alternatívne navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol rozsudkom a obžalovanému uložil miernejší trest.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla, aby odvolanie obžalovaného bolo ako
nedôvodné zamietnuté.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa

pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného K.a W.a nie je
dôvodné.Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z

uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany
obžalovaného iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu
prieskumnej povinnosti, odvolací súd už nepreskúmaval výrok o vine, ani výrok o náhrade škody.

Odvolacísúdvtomtosmereibakonštatuje,žesúdI.stupňavykonalhlavnépojednávanievneprítomnosti
obžalovaného, nakoľko tento požiadal, aby sa vykonalo v jeho neprítomnosti. Pred okresným súdom

na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie takým spôsobom, že bola prečítaná výpoveď
obžalovaného K.a W.a z prípravného konania, boli prečítané výpovede svedkov W. Q. a S. W.ovej
z prípravného konania, boli oboznámené všetky relevantné listinné dôkazy zabezpečené orgánmi
činnými v trestnom konaní, boli prečítané listinné dôkazy k osobe obžalovaného (súdom vyžiadaný
aktualizovaný odpis z registra trestov a lustrácia z centrálnej evidencie priestupkov) a napokon

bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom. Možno preto uzavrieť, že v konaní, ktoré predchádzalo
napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci
a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu.

Na podklade odvolania obžalovaného, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého

rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému K.ovi W.ovi bol v predmetnej
trestnej veci uložený primeraný a spravodlivý trest, vrátane jeho výmery. Obžalovanému priťažuje
predovšetkým to, že sa súdeného skutku (činu) dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
(trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 03.03.2017 sp. zn. 1T/22/2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.08.2017).

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel
trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie

predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák.
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Po preskúmaní obsahu spisu a po vyhodnotení dôkazov vzťahujúcich sa k výroku o treste, odvolací
súd dospel k názoru, že uložený trest ako celok, či už trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky, je dostatočným trestom a odráža primeranosť
trestu predovšetkým s ohľadom na spôsob spáchania činu (obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo

napriek tomu, že mal súdnym rozhodnutím uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po
dobu 3 rokov) a rovnako zohľadňuje osobu obžalovaného ako páchateľa súdeného trestného činu (ide
o páchateľa, ktorý sa v minulosti opakovane dopusti protiprávneho konania tak v podobe trestných
činov ako aj priestupkov). Treba si uvedomiť, že pod pojmom „výrok o treste“ v zmysle ustanovenia §
321 ods. 1, ods. 3 Tr. por. treba rozumieť súhrn všetkých čiastkových výrokov týkajúcich sa určitého

trestu, alebo aj viac trestov popri sebe. Z tohto pohľadu nemožno izolovane hodnotiť primeranosť alebo
neprimeranosť iba jedného trestu z viacerých trestov uložených popri sebe, ale toto hodnotenie sa musí
vzťahovať na celý uložený trest.Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
prihliadol na spôsob spáchania činu, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť nápravy.

Nepochybil okresný súd, keď vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný
sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), pričom
nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť a súčasne vo výroku o treste aplikoval ustanovenie § 38 ods.
3 Tr. zák.

Za situácie ak prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, prichádzalo do úvahy zníženie hornej hranice
trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu.

Východisko pre ukladanie trestu odňatia slobody prestavovala základná trestná sadzba podľa § 348
ods. 1 Tr. zák. od 0 do 2 rokov. Nakoľko v posudzovanej veci sa vychádzalo z rozpätia trestnej

sadzby upravenej podľa režimu § 38 ods. 3 Tr. zák. od 0 rokov do 1 roka a 4 mesiacov, v jej rámci bol
obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, t. j. pri dolnej hranici takto upravenej
trestnej sadzby. Podľa názoru odvolacieho súdu, ide o výmeru trestu odňatia slobody primeranú a
zákonnú.

S poukazom na osobu obžalovaného i jeho kriminálnu minulosť (navyše posudzovaný skutok spáchal
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia), krajský súd vyvodil, že uloženie iného druhu trestu,
akým je iba nepodmienečný trest odňatia slobody, neprichádza vôbec do úvahy. V tomto smere je preto
odôvodnené také preventívne pôsobenie na obžalovaného, ktoré mu účinne zabraní v dopúšťaní sa
trestnej činnosti, pričom je nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť represiou v podobe nepodmienečného

trestu odňatia slobody. Takýto druh trestu odráža v sebe nielen minulosť obžalovaného z hľadiska
jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, ale tiež jeho vývoj z hľadiska možného
páchania trestnej činnosti.

Vzhľadom na uvedené, požiadavka obžalovaného, aby mu odvolací súd uložil iba trest zákazu činnosti,

bola zjavne neopodstatnená.

Okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za

úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).

Pokiaľ obžalovaný v dôvodoch podaného odvolania namietal, že uložený trest odňatia slobody veľmi
citeľne zasiahne do jeho rodinného a pracovného života, tak nadriadený súd konštatuje, že týchto
okolností si musel byť obžalovaný vedomý aj v čase spáchania skutku, keďže posudzovaný skutok

spáchal v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia (trestný rozkaz Okresného súdu
Bratislava V z 03.03.2017 sp. zn. 1T/22/2017). Ak obžalovaný znovu spáchal prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia, evidentne chcel postúpiť riziko, že týmto konaním si môže skomplikovať rodinný
a pracovný život. Treba vysloviť aj to, že samotným uložením trestu páchateľovi trestného činu sa
nepriamo postihne i jeho rodina a jemu blízke osoby, ak sú závislé od jeho príjmov, starostlivosti alebo

ostatného zabezpečenia rodiny. Preto nie je možné za každých okolností zabezpečiť (ako to bolo aj
v tomto posudzovanom prípade), aby sa trest uložený obžalovanému nedotkol jeho rodiny a blízkych
osôb. Aj samotné ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák. sa môže aplikovať iba v rámci zákonných podmienok
pre uloženie konkrétneho druhu trestu.

Zákonným kritériám zodpovedá aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 3 rokov, pričom výmeru tohto trestu odvolací súd považuje za dostatočnú aj z hľadiska
individuálnej a generálnej prevencie. Pri preskúmaní výroku o treste zákazu činnosti napadnutého
rozsudku teda krajský súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné považovať výmeru
tohto druhu trestu za neprimeranú.

Neuniklo však pozornosti odvolaciemu súdu, že pri správnom postupe mal súd I. stupňa pri ukladaní
trestu zákazu činnosti, aplikovať ustanovenie § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., nie iba ustanovenie § 61
ods. 2 Tr. zák. Krajský súd vychádzajúc z princípu stability súdnych rozhodnutí na uvedené formálnepochybenie len upozorňuje, bez potreby ho korigovať, lebo z materiálneho hľadiska naznačený stav
nemá vplyv na meritum veci.

Odvolací súd na podklade uvedených úvah, keďže nezistil riadny relevantný dôvod na prípadnú zmenu
rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolanie obžalovaného K.a W. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.