Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Er/461/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210204055
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8210204055.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, pr. zast.: Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36865141, proti
povinnému: D.. X. L., Z.. XX.XX.XXXX, B. H. XX, o vymoženie 3 003,37 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y l u č u j e súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie vedenej na
tunajšom súde pod sp.zn. 3Er/461/2010.

II. Súd exekúciu v časti o vymoženie zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 3 003,37 EUR za
obdobie od 05.01.2010 do zaplatenia vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a v tomto rozsahu ju z a s t a v u j e .

III. V zvyšnom rozsahu exekúcia p o k r a č u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice súdneho exekútora dňa 11.05.2010 sa začalo na
exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého predmetné exekučné konanie. Exekučným titulom v tomto
prípade je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 01034/10 zo dňa 19.03.2010.
Súdujezúradnejčinnostiznáme,žesúdnyexekútorJUDr.RudolfKrutývosvojichžiadostiachoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdu oznamuje podľa ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, že pred

začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o..
Zároveň súdny exekútor vo svojich žiadostiach poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky, a to na nález sp.zn. III.ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011, v ktorom Ústavný súd všeobecne
konštatoval vylúčenie súdneho exekútora z výkonu exekučnej činnosti pre pomer k oprávnenému,
ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Súdny exekútor upozorňuje na skutočnosť, že nález bol
vydaný v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti,

čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným súdom v
Žiari nad Hronom pod sp.zn. 5Er/934/2008. Súdny exekútor zároveň uviedol, že spomínaný nález
ústavného súdu a na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom
zasahujú do jeho základných práv. Ďalej súdny exekútor uvádza, že nález Ústavného súdu SR zo dňa
13.04.2011 sp.zn. III.ÚS 322/2010 je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je
limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom

pod sp.zn. 5Er/934/2008 a akékoľvek závery ústavného súdu poňaté do obsahu vyššie označeného
rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania, v okolnostiach prípadu
najmä porušovateľa. Okrem iného súdny exekútor tiež uvádza, že proti označenému rozhodnutiu, keďže
ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom zasiahlo do jeho základných práv, bol
súdny exekútor nútený podať v zmysle čl. 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článkov 45
a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské práva individuálnu sťažnosť. Súdny exekútor

tiež uvádza, že postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého argumentačnýzáklad nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Podľa ustanovenia § 3 Exekučného poriadku (ďalej len EP), exekútor vykonáva exekučnú činnosť

nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými
zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými
všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v
exekučnom konaní.
Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 EP, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho

pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom,
možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Podľa ustanovenia § 30 ods. 3 EP, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,
oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také
úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Podľaustanovenia§30ods.7EP,exekútorpredložívecnarozhodnutiesúduonámietkebezzbytočného

odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.
Podľaustanovenia§30ods.11EP,aksúdvylúčiexekútorazvykonávaniaexekúcie,vexekúciipokračuje
ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.
Nestrannosťanezávislosťsúdnehoexekútoraprivýkoneexekučnejčinnostisúzákonnýmipredpokladmi
výkonu exekúcie. Ak určité okolnosti vzbudzujú objektívnu pochybnosť o nestrannosti, resp. nezaujatosti

súdneho exekútora, nemôže súdny exekútor exekúciu vykonávať a vzhľadom na citované ustanovenie
§ 30 ods. 1 EP je z vykonávania exekúcie vylúčený. Pre vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania
exekúcie postačuje možnosť pochybnosti o jeho nezaujatosti, nemusí aj reálne dôjsť k takému konaniu
súdneho exekútora, z ktorého by jeho zaujatosť bola zrejmá. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD.
súdu oznámil, že pred začatím exekučnej činnosti bol zamestnancom oprávneného.

Nakoľko sa súdnym exekútorom uvádzané skutočnosti týkajúce sa konania vedeného na Okresnom
súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 5Er/934/2008 ako aj následného konania na Ústavnom súde SR
týkajú len účastníkov toho konania, teda konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod
sp.zn. 5Er/934/2008 a súdneho exekútora, súd pri posudzovaní otázky vylúčenia súdneho exekútora v
exekučnej veci vedenej na tunajšom súde nemohol prihliadať na uvedené konanie na Okresnom súde

Žiar nad Hronom a na Ústavnom súde SR ani na právne závery z neho. Rovnako súd pri posudzovaní
otázky vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nemôže byť ovplyvňovaný ani vyjadrením
uvedeným súdnym exekútorom, a to že postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor,
ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej
náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z ktorého v

kontexte celého vyjadrenia súdneho exekútora pre súd vyznieva upozornenie na následné uplatnenie si
náhrady škody voči súdu v prípade vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie z dôvodu, že súdny
exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného. V zmysle čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR
súd rozhoduje (aj) otázku vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie nestranne a nezávisle. Je
pri tom viazaný Ústavou SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy

SR a zákonom. Záver, teda rozhodnutie, si po preskúmaní skutkových okolností prípadu a právnych
predpisov robí súd sám.
Inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky
nestrannosti orgánov súdnej ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom stanovených
predpokladov. Exekútor môže byť vylúčený z exekučného konania na základe námietky zaujatosti

uplatnenej účastníkom exekučného konania (§ 30 ods. 5 EP) alebo na základe oznámenia exekútora
o skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený (§ 30 ods. 3 EP). Nestranný je len taký súdny
exekútor, ktorý podľa svojho svedomia a vedomia je nezávislý od prejednávanej veci a od strán sporu
v tom zmysle, že je voči ním neutrálny, že voči ním nemá predsudky, sympatie ani antipatie, že strany
sporu sú v jeho očiach úplne rovné, že ani jedna z nich nemá v jeho očiach a priori žiadnu výhodu ani

nevýhodu, prednosť ani nedostatok, že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým,
ako mu bola vec zverená na rozhodnutie, a že preto bude môcť posudzovať vec absolútne nezávisle a
slobodne. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska exekútora, ale podľa
objektívnych symptómov. Exekútor môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu
jeho nestrannosť môže byť subjektívne vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho

status alebo funkcie, ktoré vo veci vykonával. Uplatňuje sa tu teória zdania, podľa ktorej nestačí, že
exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán, a to nielen
účastníkov, ale aj verejnosti.Zamestnanecký vzťah (hoci aj bývalý) medzi účastníkom konania (zákon nevyžaduje, aby to bol
len povinný) a súdnym exekútorom, ktorý má exekúciu vykonať, sám osebe vyvoláva pochybnosť o
nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. Súd zvážil všetky okolnosti prípadu a dospel

k názoru, že o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie vedenej na jeho exekútorskom
úrade pod spisovou značkou EX 4814/10 možno mať objektívnu pochybnosť vzhľadom na jeho pomer
k účastníkovi exekučného konania, a to oprávnenému, nakoľko súdny exekútor bol pred začatím
vykonávania exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného.
Z vyššie uvedeného dôvodu súd vylúčil podľa ust. § 30 ods. 7 EP z ďalšieho vedenia exekúcie súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pre jeho pomer k oprávnenému.
Vzhľadom na ustanovenie § 30 ods. 11 EP oprávnený je povinný po doručení tohto uznesenia navrhnúť
súdneho exekútora, ktorého má súd poveriť vykonaním tejto exekúcie namiesto vylúčeného exekútora.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj
bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súd sa v ďalšom zaoberal posúdením prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie. Vychádzal zo
zistenia, že exekučným titulom vo veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., ktorým boli oprávnenému priznané nároky zo zabezpečovacej vlastnej zmenky,
vystavenej povinným dňa 18.05.2009. Zmenka bola vystavená ako blankozmenka bez uvedenia sumy

a dátumu začiatku jej úročenia. Pre neplnenie vlastného záväzku oprávnený zmenku vyplnil v súlade
s vyplňovacím právom a dňa 04.01.2010 predložil povinnému na zaplatenie. Zmenka bola splatná na
videnie, teda dňom jej predloženia. Keďže povinný nároky zo zmenky nesplnil, domáhal sa oprávnený
plnenia v rozhodcovskom konaní. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, a preto je možné v
exekučnom konaní posudzovať ním priznané plnenia aj z hľadiska jeho dovolenosti podľa § 45 ods. 2 v

spojení s ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Súd konštatuje, že exekučným titulom priznaný úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 3003,57 EUR
je v časti pripadajúcej na obdobie od splatnosti zmenky do zaplatenia zmenkovej sumy nedovoleným
plnením. Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. totiž úročenie zmenkovej sumy po splatnosti
zmenky nepripúšťa (s výnimkou zákonného 6 % úroku). Vo vzťahu k úročeniu zmenkovej sumy tak zák.

č. 191/1950 Zb. v čl. I § 5 ods. 1 zdanlivo preferuje vista zmenku a lehotnú vista zmenku pred dato
zmenkou (splatnosť po uplynutí určitej doby po vystavení) a fixnou zmenkou (splatnosť v konkrétny
uvedený deň). V skutočnosti však môže byť úrok zo zmenkovej sumy zahrnutý aj v dato zmenke a fixnej
zmenke. Pretože je však známy deň ich splatnosti, je známe aj obdobie úročenia, a tak možno úrok
vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy.

V záujme jednoznačnosti a prehľadnosti zmenkových vzťahov preto zákon pod sankciou neplatnosti
úrokovej doložky núti vystaviteľa dato zmenky a fixnej zmenky prípadný úrok vyčísliť a zahrnúť do
zmenkovej sumy. Je potom zrejmé, že zákaz úrokovej doložky v dato zmenke a fixnej zmenke umožňuje
úročiť zmenkovú sumu iba do splatnosti zmenky. Záver, podľa ktorého by bolo možné zmenkovú sumu
pri vista zmenke a lehotnej vista zmenke úročiť aj po splatnosti zmenky by potom vyústil do situácie,

kedy by možnosť, či nemožnosť uplatnenia toho istého nároku zmenkou záležala iba od spôsobu určenia
jej splatnosti. Súd má však za to, že pokiaľ je konkrétny nárok pri zmenke prípustný, musí byť prípustný
pri každej zmenke, bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. A naopak, pokiaľ nejaký nárok zmenkou
uplatniť nemožno, platí to bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti.
Zo zákazu úročenia zmenkovej sumy po splatnosti dato zmenky a fixnej zmenky potom vyplýva, že

tento zákaz sa vzťahuje aj na oba druhy vista zmenky. Zákaz úročenia zmenkovej sumy po splatnosti
je zastávaný aj v odbornej literatúre (Kotásek, J., Pokorná, J. Raban, P. a kol. Kurs obchodního práva.
Právo cenných papírů. 3. vydání. Praha : C.H. Beck, 2003, 354 s. ; ASPI ID: LIT597SK. Rouček,
František. Výklad pojmů. Náležitosti směnky: 4. Vymíněné úroky). Keďže zmenkový úrok po splatnosti
zmenky zákon nepripúšťa, je toto plnenie plnením nedovoleným a oprávnenému patrí iba zmenkový

úrok od 04.11.2009 do dňa splatnosti zmenky, teda dňa 04.01.2010.
Aj keď je pravdou, že povinný voči použitiu zmenky neuplatnil v zákonnom rozhodcovskom konaní ani v
exekučnom konaní žiadne námietky, avšak súd zdôrazňuje, že Exekučný poriadok ukladá exekučnému
súdu pri posudzovaní prípustnosti exekúcie preskúmať aj súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,

ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov
vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vust.§45priznávaexekučnémusúduprávopreskúmavaťrozhodcovskýrozsudokajzhľadiskahmotného
práva.
Vzmyslezák.č.191/1950Zb.zákonzmenkovýašekovýpripostihuposplatnostizmenkysimôžemajiteľ

zmenky voči dlžníkovi uplatniť: samotnú zmenkovú sumu, dohodnutý úrok, zákonný úrok vo výške 6 %,
útraty protestu, útraty notifikácie a iné náklady, odmenu vo výške 1/3 (províziu). Pokiaľ ide o dohodnutý
úrok (v danom prípade 0,25 % denne zo zmenkovej sumy), je možné ho žiadať, ak je zo zákona (čl. I § 5
ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb zákon zmenkový a šekový) prípustný a ak je v zmenke uvedená jeho výška.
Dohodnutý zmenkový úrok je možné uplatniť odo dňa vystavenia zmenky, ak v zmenke nie je uvedený

iný dátum až do jej splatnosti. Z uvedeného dôvodu súd pristúpil k čiastočnému zastaveniu exekúcie.
Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 26.01.2011 JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora so sídlom
v Bratislave. Oprávnený písomným podaním doručeným exekútorskému úradu dňa 21.01.2016 a
prostredníctvom súdneho exekútora súdu dňa 24.03.2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie tak,
že opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným. Z doplnenia návrhu
vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený na základe zmluvy o úvere.

Zo zmluvy vyplýva, že povinný ju uzatváral ako podnikateľ, preto nejde o spotrebiteľský právny
vzťah. Z ustanovení zmluvy je nesporné, že bola uzatváraná medzi podnikateľskými subjektmi a týka
sa podnikateľskej činnosti. Zo zmluvy o úvere č. 8056139 zo dňa 18.05.2009 vyplýva, že povinný
pri rokovaní o uzavretí zmluvy s oprávneným vystupoval ako podnikateľ, v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Z úverovej zmluvy vyplývajú všetky údaje identifikujúceho ho v právnych

vzťahoch ako podnikateľa (IČO, miesto podnikania), ako aj účel uzavretia zmluvy - poskytnutie
finančných prostriedkov na výkon podnikania. rozhodcovský súd, podľa exekučného titulu neskúmal
dôvod vystavenia zmenky (tzv. zmenkovú kauzu). Vo veci rozhodol výlučne na podklade návrhu
oprávneného, pričom ako listinný dôkaz posudzoval len predloženú zmenku, a to výlučne jej formálne
náležitosti.

Podľa § 243f ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa
odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa

ustanovenie § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.
Podľa § 243f ods. 4, 5 a 6 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na

vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté

na:
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

27. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

28. Po preskúmaní podania oprávneného ako aj predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru,
že v danom prípade nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva o úvere bola uzatvorená s
povinným ako dlžníkom, ktorý sa v zmluve identifikoval ako fyzická osoba - podnikateľ (uvedením IČO,
miesta podnikania). Zároveň vychádzajúc z predloženej úverovej zmluvy, úver bol dlžníkovi poskytnutý
na podnikateľské účely. Z uvedených dôvodov nemožno predmetnú úverovú zmluvu považovať za

spotrebiteľskú.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na zastavenie
konania podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a preto v súlade s § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku rozhodol, že je možné v exekúcii pokračovať.

Poučenie:

Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Bardejov.

Proti výroku I. a III. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.