Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 2, 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010332
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7818010332.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa

02.12.2020 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku obžalovaného X. B., nar. XX.XX.XXXX v
O., trvale bytom T. P. XXX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry Rožňava, sp. zn. Pv 317/2017 zo dňa 18.09.2018 za

skutokprávnekvalifikovanýakozločinskráteniadaneapoistnéhopodľa§276odsek1,odsek2písmeno
d/ Trestného zákona a prečin daňového podvodu podľa § 277a odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal
spáchať tak, že

ako konateľ obchodnej spoločnosti D., s. r. o., so sídlom O., A. T. D. Č.. X, IČO: XXXXXXXX, daňový
subjekt - mesačný platca dane z pridanej hodnoty, v daňovom priznaní podanom dňa 26.10.2015 za
zdaňovacie obdobie mesiaca september 2015, v úmysle neoprávnene si uplatniť nárok na vrátenie dane

z pridanej hodnoty a znížiť daňovú povinnosť neoprávnene zaúčtoval dodávateľské faktúry za dodané
služby, pod číslami:

- 2015/10 zo dňa 30.09.2015, základ dane 11.000 EUR, daň z pridanej hodnoty 2.200 EUR, celková
suma 13.200 EUR za prenájom hnuteľných vecí,
- 2015/11 zo dňa 30.09.2015, základ dane 7.500 EUR, daň z pridanej hodnoty 1.500 EUR, celková suma
9.000 EUR za čistiace a upratovacie práce,
- 2015/12 zo dňa 30.09.2015, základ dane 10.000 EUR, daň z pridanej hodnoty 2.000 EUR, celková

suma 12.000 EUR za prenájom hnuteľných vecí,
- 2015/13 zo dňa 30.09.2015, základ dane 4.000 EUR, daň z pridanej hodnoty 800 EUR, celková suma
4.800 EUR za čistiace a upratovacie práce,
- 2015/14 zo dňa 30.09.2015, základ dane 6.850 EUR, daň z pridanej hodnoty 1.370 EUR, celková suma
8.220 EUR za čistiace a upratovacie práce,
- 2015/17 zo dňa 30.09.2015, základ dane 1.200 EUR, daň z pridanej hodnoty 240 EUR, celková suma
1.440 EUR za čistiace a upratovacie práce,

- 2015/18 zo dňa 30.09.2015, základ dane 2.100 EUR, daň z pridanej hodnoty 420 EUR, celková suma
2.520 EUR za čistiace a upratovacie práce,
- 2015/19 zo dňa 30.09.2015, základ dane 3.900 EUR, daň z pridanej hodnoty 780 EUR, celková suma
4.680 EUR za čistiace a upratovacie práce,
- 2015/20 zo dňa 30.09.2015, základ dane 3.500 EUR, daň z pridanej hodnoty 700 EUR, celková suma
4.200 EUR za sprostredkovanie v oblasti obchodu,
- 2015/21 zo dňa 30.09.2015, základ dane 3.450 EUR, daň z pridanej hodnoty 690 EUR, celková suma

4.140 EUR za prenájom hnuteľných vecí,- 2015/22 zo dňa 30.09.2015, základ dane 4.100 EUR, daň z pridanej hodnoty 820 EUR, celková suma
4.920 EUR za čistiace a upratovacie práce,
- 2015/23 zo dňa 30.09.2015, základ dane 3.400 EUR, daň z pridanej hodnoty 680 EUR, celková suma

4.080 EUR za čistiace a upratovacie práce,
od spoločnosti J.-J., s. r. o., so sídlom P., A. C. XX, okres O., IČO: XXXXXXXX, pričom k zdaniteľnému
plneniu v skutočnosti nedošlo, čím skrátil daň o sumu 3.884,12 EUR a neoprávnene si uplatnil nárok
na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 8.315,88 EUR, ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky, v zastúpení Daňovým úradom Košice, Pobočka Rožňava, pretože nebolo dokázané, že sa

stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry v Rožňave podal dňa 18.09.2018 obžalobu na obvineného X. B. pre
zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. a prečin daňového
podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako to je opísané vo výroku tohto
oslobodzujúceho rozsudku.

V predmetnej trestnej veci už bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 03.04.2019. Po podaní odvolania
prokurátorom krajský súd rozhodnutím zo dňa 20.12.2019 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovaprejednalarozhodol.Krajskýsúdvodôvodnenísvojho
rozhodnutia okrem iného uviedol: „rozhodnutie okresného súdu je predčasné a dôkazy boli v tomto

štádiu konania vyhodnotené jednoznačne, v prospech obžalovaného. Rozsudok súdu o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby sa musí vždy opierať o nepochybne zistené závery. V trestnom konaní
sú predmetom dokazovania všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej. Predmetom
dokazovania sú aj všetky skutočnosti, z ktorých možno zistiť, za akých okolností, a z akých príčin
bol trestný čin spáchaný. Odvolací súd poukazuje, že spravidla vždy existujú dve skupiny dôkazov, a

to dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného a dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Úlohou súdu
je preto veľmi citlivo a uvážlivo vyhodnocovať každý dôkaz samostatne a zároveň všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti. Nie je možné iba mechanicky pri existencii protichodných dôkazov poukázať na
zásadu „in dubio pro reo“. Je potrebné, aby súd zákonným spôsobom získané dôkazy prísne logicky
vyhodnotil a poukázal na ich vierohodnosť a pravdivosť. Použitie zásady „in dubio pro reo“ je možné

len vtedy, keď súd po vykonaní všetkých dostupných dôkazov a po ich vecnom zhodnotení nemôže
bezpečne ustáliť, ktorá z viacerých verzií zodpovedá objektívnej pravde. Vykonanie všetkých potrebných
dôkazov slúži súdu, aby ich mohol náležite zákonným spôsobom vyhodnotiť a dospieť k spoľahlivému
záveru. Je nepochybné, že pri vzájomnom obchodovaní medzi firmami D. s.r.o. a J. - J. s.r.o. sa
zistili typicky podozrivé spôsoby podvodného správania sa (okolnosti zistené daňovým úradom vo

vzťahu k svedkovi I. J., vystavenie faktúr v jeden deň, neurčité výpovede svedkov, ktorí si pamätali
iba tie skutočnosti, ktoré neboli rozhodné pre trestné stíhanie a podobne). Úlohou okresného súdu
bude preto doplniť znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva tak, ako to navrhol odvolateľ vo
vzťahu k pravosti podpisov svedka I. J. na faktúrach, ako i ostatných listinách, ktoré podpisoval v
mene spoločnosti J. - J. s.r.o. Taktiež je na zváženie, či nie je potrebné pribrať do konania i znalca z

odboru ekonomika - účtovníctvo, ktorý by z existujúcich materiálov vedel vyhodnotiť účtovný pohyb
medzi oboma spoločnosťami, vrátane pohybu na účtoch v bankách, stav peňazí v pokladni, ekonomickú
situáciu v spoločnostiach (či boli v pluse alebo mínuse), oprávnenosť fakturácii vzhľadom na reálnosť
týchto úkonov. Javí sa za vhodné zistiť, či mala spoločnosť J. - J. s.r.o. aj iné obchodné aktivity v
rozhodnom období.“

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalcov,
listinnými dôkazmi a po zrušení veci krajským súdom znaleckým dokazovaním a na základe toho zistil
skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný sa vo výpovedi v prípravnom konaní dňa 23.10.2017 obmedzil na tvrdenie, že služby
fakturované spoločnosťou J.-J. s.r.o. boli pre jeho spoločnosť riadne vykonané a zúčtované v
účtovníctve. Išlo o upratovacie práce a prenájom hnuteľných vecí na stavbách, na ktorých boli práce
vykonávané spoločnosťou D. s.r.o. Z týchto dôvodov sa necíti byť vinným. Obžalovaný následne počas
celého priebehu trestného stíhania využil svoje právo a odmietol vypovedať.Svedok I. J., konateľ spoločnosti J.-J. s.r.o., na hlavnom pojednávaní v súlade s § 130 Tr. por. využil svoje
právo a odmietol vypovedať. Súd v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por. prečítal jeho výpoveď z prípravného
konania zo dňa 16.11.2017 (č. l. 35-36), kedy bol vypočutý po začatí trestného stíhania a vznesení

obvinenia. Z prečítanej výpovede tohto svedka vyplýva, že spoločnosť J.-J. s.r.o. bola už dávnejšie
predaná, nepamätal si však komu. Osobu obžalovaného X. B. pozná, pretože s ním bol v obchodných
vzťahoch. Robil pre neho upratovacie práce na stavbách. Tieto boli riadne vyfakturované a faktúry mu
boli aj preplatené. Obžalovanému tiež prenajímal rôzne mechanizmy potrebné k prácam, ktoré mal on
sám v prenájme z Maďarska. Nepamätal si, aké množstvo zákaziek pre neho robil. Účtovníctvo mu robila

jedna pani, ktorej meno nevedel uviesť. Nevedel sa vyjadriť k jednotlivým faktúram, ktoré sú predmetom
skutku. Práce boli vykonávané na rôznych miestach na Slovensku. Vykonávali ich živnostníci, ktorých
platil na ruku. Napriek výzve vyšetrovateľa nepredložil žiadne doklady súvisiace s činnosťou spoločnosti,
pretože ich odovzdal jej novému majiteľovi.

Z protokolu daňového úradu Košice č. 94771/2016 zo dňa 31.05.2016 (č. l. 109-115, 250-256),

vypracovaného svedkyňou Mgr. I. Y. vyplýva, že platiteľ dane podal za kontrolované obdobie, t. j.
september2015,daňovépriznaniekdanizpridanejhodnoty,vktoromuviedolnadmernýodpočetvsume
8.315,88 EUR. Správca dane preveroval zdaniteľné odvody so spoločnosťou J.-J. s.r.o. Preverených
bolo dokopy 12 faktúr konkrétnych spoločností, ako sú opísané v protokole, predmetom ktorých bol
prenájom hnuteľných vecí a čistiace a upratovacie práce. V rámci preverovania Daňový úrad Košice aj

prostredníctvom svojich daňových orgánov a miestneho zisťovania u I. J. dňa 19.02.2016 zistil, že od
28.08.2015, kedy sa stal konateľom spoločnosti J.-J. s.r.o., ako sám uviedol na základe predložených
faktúr, práce vykonané neboli, nevyhotovoval žiadne faktúry, podpis na faktúrach nepatril jemu a
jeho spoločnosť nemala žiadnu pečiatku. Ďalej uviedol, že nevie predložiť žiadne doklady. Konateľom
spoločnosti sa stal tak, že ho oslovil neznámy človek, dal mu podpísať nejaké doklady, za čo mu sľúbil

finančnú odmenu, ktorú nikdy nedostal. Z protokolu je ďalej zrejmé, že I. J. ešte v tento deň telefonicky
kontaktoval pracovníkov, ktorý vykonávali miestne šetrenie s tým, že chce zmeniť výpoveď. Stalo sa
tak dňa 24.02.2016, kedy už uviedol, že pri pôvodnej výpovedi nevypovedal pravdu, pretože bol pod
vplyvom alkoholu z predchádzajúcej oslavy. Potvrdil, že preverované faktúry sám vystavil a aj podpísal a
k plneniu došlo na základe zmluvy uzavretej s jedným kolegom z Maďarska, ktorý mu dovážal hnuteľné

veci, s ktorými sa ďalej pracovalo pre spoločnosť D. s.r.o. Na základe vyššie uvedeného správca
dane nadobudol podozrenie, že výpoveď tohto svedka sa nezakladá na pravde a nemôže potvrdiť, že
fakturované práce boli aj reálne vykonané. Správca dane potom prešetroval miestnym zisťovaním, či
boli vykonávané práce tak, ako sú deklarované, a to konkrétne na dvoch faktúrach č. 2015/17 a č.
2015/18 zo dňa 30.09.2015. Toto miestne zisťovanie bolo vykonané na Obecnom úrade Trakovice a

na Slovenskej pošte, pobočka Horné Otrokovce. Z odpovedí na dožiadanie vyplýva, že daňový subjekt
Slovenská pošta, a. s., ani Obecný úrad Trakovice nemali žiadny obchodný vzťah so spoločnosťou J.-
J. s.r.o. ani so spoločnosťou D. s.r.o.

Svedkyňa Mgr. I. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne s tým, ako je to podrobne opísané

vo vyššie uvedenom protokole z daňovej kontroly. U daňového subjektu S. F. s.r.o., ktorý je právnym
nástupcom spoločnosti D. s.r.o., bola vykonaná daňová kontrola. Preverované boli vecné, reálne
uskutočnenia obchodov. Daňový úrad na základe výsledkov daňovej kontroly, najmä vzhľadom na
obsah výpovedí I. J., ktorý odvolal svoje pôvodné tvrdenia, nadobudol pochybnosti a predpokladal, že
predmetné práce neboli v skutočnosti vykonané. Z tohto dôvodu vykonal následne hlbšie zisťovanie

vo vzťahu k náhodne vybratým subjektom, materskej škole v obci Trakovice a Slovenskej pošte a.s. v
Horných Otrokovciach. Preveril tvrdenia I. J. a predmet vystavených faktúr v súvislosti s upratovacími
prácami. Keďže nebolo potvrdené vykonávanie prác, daňový úrad neuznal vystavené faktúry. Svedkyňa
ďalej uviedla, že v ostatných faktúrach správca dane nepreveroval písomne, ani miestnym zisťovaním, či
práce boli vykonané. Podklady k daňovej kontrole boli daňovému úradu zaslané konateľom spoločnosti

D. s.r.o. Nepamätala sa, ktoré z faktúr boli uhrádzané prevodným príkazom a ktoré v hotovosti. Pokiaľ
boli faktúry uhrádzané v hotovosti mohli to byť len faktúry do výšky 5.000,- EUR a mal by byť vyhotovený
príjmový, alebo výdavkový pokladničný doklad. Svedkyňa taktiež uviedla, že spoločnosťou D. s.r.o.
im boli zaslané aj ďalšie doklady, avšak ani u jednej z faktúr neskúmala, či došlo reálne k prevodom
cez bankové účty. V súčasnosti sa v zmysle právneho poriadku táto skutočnosť pre potreby daňového

konania neskúma. Na hlavnom pojednávaní dňa 03.04.2019 bola svedkyňa opätovne vypočutá a v
tejto výpovedi uviedla, že príjmové a výdavkové doklady pri faktúrach do 5000,- EUR daňový úrad
nemal k dispozícii, pretože bol predpoklad, že práce ktoré boli fakturované neboli reálne vykonané. Z
týchto dôvodov ani výpisy z účtov o pohybe fakturovaných súm v peňažnom ústave Tatrabanka neboliskúmané, zhodne tak ani fotokópie zmlúv medzi oboma subjektmi. Pre pracovníkoch daňového úradu
pri kontrole boli podstatné závery miestneho zisťovania a konkrétna rozporná výpoveď svedka I. J..
Svedkyňa na hlavnom pojednávaní sa podrobnejšie vyjadrovala k faktúre 2015/17 a 2015/18. Išlo o

práce na objekte materskej škole Trakovice a Obecnom úrad Horné Otrokovce. Na základe vyžiadaných
potvrdení z obecného úradu, ktorých obsahom bol záver, že práce vykonávané neboli sa aj pracovníci
daňového úradu s tým stotožnili. Svedkyňa potvrdila, že v čase vykonávania daňovej kontroly nemala k
dispozícii výpoveď svedka C. C., ktorý tieto práce vykonával a v subdodávke sa na prácach podieľala
aj stavebná spoločnosť D. s. r .o., Rožňava. Ďalej uviedla, že ak by neuznala iba faktúry vystavené za

práce vykonané v materskej škole a na pošte, výška rozdielu medzi uplatneným nadmerným odpočtom
a tým, ktorý by bol daňovým úradom uznaný, by predstavovala sumu 660,- EUR.

Svedkyňa S. J. vypovedala, že v minulosti pre spoločnosti O.-D. s.r.o. a spoločnosť D. s.r.o. vykonávala
účtovníctvo. Konateľmi týchto spoločností boli C. K. a C. Ü., ktorých osobne poznala. V roku 2015 sa
spoločnosti stali platcami DPH, čo majiteľom nevyhovovalo, a preto bol uskutočnený odpredaj týchto

spoločností. Spoločnosť O.-D. s.r.o. bola predaná I. J., s novým názvom J.-J. s.r.o. a spoločnosť D. s.r.o.
bola predaná obžalovanému X. B.. Ako účtovníčka sa podieľala na vyhotovovaní zmlúv, ktoré následne
boli overované a novými majiteľmi zaslané na registráciu do obchodného registra. S obžalovaným X.
B. sa dohodla na sprostredkovaní prác v súvislosti s vyhotovovaním výkazov na odoslanie daňových
priznaní, poradenstva, ostatných ekonomických vecí, a to prostredníctvom elektronickej komunikácie,

ktoré následne zasielala daňovému úradu. Na vyhotovovaných faktúrach označovala, o akú platbu ide,
či je to platba bankovým prevodom alebo v hotovosti. Na faktúrach kontrolovala ich správnosť z hľadiska
účtovníctva a pokiaľ neboli úplné, tak sa následne doplňovali. Na predložených faktúrach je jej podpis
a pečiatka, čím potvrdzovala ich úhrady. Je tam aj poznámka, či to bolo bankovým prevodom alebo v
hotovosti a v pečiatke na faktúre je uvedený dátum, kedy podľa výpisu účtu mala byť prevedená úhrada.

Keď išlo o úhradu v hotovosti nachádza sa tam poznámka „V-HP“ k čomu mali byť vystavené aj príjmové
avýdavkovépokladničnédoklady.Nachádzasatamdátumúhradyvhotovosti.Privypĺňanítýchtoúdajov
musela mať k dispozícii pokladničné doklady týkajúce sa úhrad konkrétnych faktúr, pretože inak by
ich nevedela vyplniť. Ďalej uviedla, že v čase, keď mala byť vykonaná daňová kontrola spoločnosti D.
s.r.o. zhromaždila všetky potrebné doklady podľa požiadavky daňového úradu. Tieto doklady odovzdala

obžalovanému, ktorý ich mal zaslať na daňový úrad. Ten doplnenie dokladov nežiadal. K predloženým
faktúram, ktoré sú aj predmetom skutku sa vyjadriť nevedela. Potvrdila však, že ona vyhotovovala
záznamy tak, ako sú uvedené v knihe záväzkov (č. l. 157 a nasl.). Z týchto výpisov vyplýva, že k dátumu
30.09.2015, kedy mali byť vystavené všetky faktúry, spoločnosť D. s.r.o. evidovala ešte neuhradené
faktúry. Ovšem k dátumu 31.12.2015 už faktúry pre spoločnosť J.-J. s.r.o. boli uhradené. V súvislosti

s firmou konateľa I. J. J.-J. s.r.o. sa vyjadriť nevedela. Stretla sa iba s účtovnými dokladmi od tejto
spoločnosti, a to v súvislosti s faktúrami spoločnosti D. s.r.o. Na hlavnom pojednávaní dňa 03.04.2019
v podstate zopakovala podstatné okolnosti akým spôsobom a v akom rozsahu pomáhala s účtovnými
dokladmi spoločnosti D. s. r. o., O.. Kompletizovala faktúry na požiadanie obžalovaného a vrátane
kompletného účtovníctva bolo povinnosťou obžalovaného to zaslať daňovému úradu. Svedkyňa sa

vyjadrovala, že mala k dispozícii pri kompletizovaní faktúr aj pokladničné doklady, pričom postačovalo
v tom čase, aby mala k dispozícii výdavkový pokladničný doklad spoločnosti D. s. r. o., O., pretože na
tomto výdavkovom pokladničnom doklade bol už zároveň podpis príjemcu spoločnosti J.-J. s. r. o., P..

Z obsahu výpovedí svedkov S. T., I. I. a B. D., majiteľov stavebných firiem, vyplýva, že spolupracovali

so spoločnosťou D. s.r.o. v súvislosti so stavebnými prácami. Svedkovia sa nepamätajú, či na stavbách
robila aj firma J.-J. s.r.o. Posledný menovaný svedok sa vyjadroval aj k tomu, že niektoré firmy si v
súvislosti so stavebnými prácami fakturovali aj dodávku pracovných náradí, či upratovacie a čistiace
práce. Výpovede týchto svedkov sú dokumentované aj listinnými dôkazmi, a to pripojenými fotokópiami
faktúr a výpismi z bankových účtov (č. l. 72-79). Pochopiteľne sú to doklady, ktoré sa týkajú iných

prác vykonaných obžalovaným prostredníctvom svojej spoločnosti D. s.r.o. pre už vyššie uvedené
spoločnosti.

Svedok C. C. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že firma obžalovaného, subdodávateľsky vykonávala
pre jeho firmu stavebné práce na rekonštrukcii pošty v Horných Otrokovciach a rekonštrukciu materskej

škôlky v obci Trakovice. Išlo o rôzne búracie práce, prerábanie omietok, obkladov, dlažby. Používali sa
pritom rôzne pracovné nástroje, vŕtačky, kladivá, zbíjačky. Tieto práce, pokiaľ si svedok pamätal, boli
vykonávané pred tromi rokmi v priebehu necelých troch mesiacov. Za vykonané práce boli vyhotovené
faktúry, ktoré boli aj riadne preplatené (č. l. 427-430).Z listinných dôkazov (č. l. 279-289), ale aj fotokópií faktúr vyplýva, že v mesiaci september 2015 boli
vykonávané stavebné práce na vyššie uvedených objektoch. Tieto práce vykonávala firma D. s.r.o.,

Horné Otrokovce, ktorej konateľom bol svedok C. C.. Na prácach sa podieľala aj firma obžalovaného X.
B., D. s.r.o., ktorej konateľ práce vyfakturoval a tieto mu boli preplatené.

V trestnom spise sú založené aj listinné dôkazy, a to Protokol Daňového úradu Košice č. 94771/2016
zo dňa 31.05.2016 (č. l. 109 - 115, duplicitne aj na č. l. 250 - 256) a tomuto protokolu predchádzajúce

listiny daňových úradov o poverení daňovej kontroly, o oznámení daňovej kontroly, výzvy na predloženie
dokladov a zápisníc z ústneho pojednávania a vypočutia obžalovaného Daňovým úradom Košice (č. l.
120-124) a zápisnice z ústneho pojednávania svedka I. J. z Daňového úradu Banská Bystrica (to isté
aj na č. l. 227-239).

V rozhodnutí Daňového úradu Košice č. 1195015/2016 zo dňa 29.06.2016 (č. l. 136-140, 257-261) boli

vyrubené daňovému subjektu S. F. s.r.o., W. X, T., ako právnemu nástupcovi spoločnosti D. s.r.o., v
rámci vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015
suma 3.884,12 EUR a nepriznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september
2015 suma 8.315,88 EUR.

Z Protokolu o dodaní tovaru a služieb (č. l. 143-151) vyplýva, že spoločnosť D. s.r.o. ako platiteľ dane
podal za kontrolované zdaňovacie obdobie, mesiac september 2015, daňové priznanie, v ktorom uviedol
ako základ dane sumu 61.621,- EUR, z čoho predstavuje základná sadzba dane sumu 20.640,08 EUR a
daňsumu12.324,20EUR.Nadmernýodpočetuviedolvovýške8.315,88EUR.DaňovýsubjektSTOPKA
s.r.o. uskutočnil dodanie tovarov a služieb vo výške základu dane v sume 61.621,- EUR, ako to vyplýva

z evidencie DPH (č. l. 143-151) pre odberateľov X. I., E. I. - V., spoločnosť D. s.r.o., spoločnosť B.. D.
s.r.o. - B. D., a spoločnosť T. s.r.o. - S. T.. Z týchto listinných dôkazov (č. l. 152) vyplýva, že hlavným
dodávateľom tovaru a služieb v danom zdaňovacom období bola spoločnosť J.-J. s.r.o., a to vychádzajúc
z uplatneného odpočtu dane z tovarov a služieb v celkovej sume 20.648,01 EUR.

Súd prečítal aj listinné dôkazy (č. l. 156-157), na ktoré poukázala pri výpovedi svedkyňa Ing. S. J.
v súvislosti s vyhotovovaním účtovných dokladov, a to knihy záväzkov, keď k termínu 30.09.2015
spoločnosť D. s.r.o. evidovala svoje peňažné záväzky podľa jednotlivých faktúr, ako sú opísané v
obžalobnom návrhu, ktoré boli dňom 31.12.2015 uhradené pre spoločnosť J.-J. s.r.o.

Fotokópie faktúr, Zmluvy o prenájme pracovného náradia, základné podmienky o prenájme, preberacie
protokoly a konkrétny opis prenajatých pracovných nástrojov s uvedením ich hodnoty podľa jednotlivých
dní a cenových relácii (č. l. 163-220) dokumentujú vzájomné obchodné vzťahy medzi spoločnosťami
J.-J. s.r.o. a spoločnosťou D. s.r.o. Z fotokópie faktúr je tiež evidentné, že každá faktúra má potrebné
náležitosti, spôsob úhrady, či už platobným príkazom alebo v hotovosti, dátum kedy bola faktúra

uhradená, ako to vypovedala svedkyňa Ing. S. J..

Z obsahu výpisov z účtov Tatra banky a. s. (č. l. 268-269, 274-276) je evidentné, že faktúry č. 2015/10
až č. 2015/14 boli poukazované z účtu spoločnosti D. s.r.o. na účet spoločnosti J.-J. s.r.o.

Z obsahu správy (č. l. 279) vyplýva, že na základe nájomnej zmluvy v obecných priestoroch Horné
Otrokovce Slovenská pošta prevádzkuje poštové služby. Zároveň bolo z tejto správy potvrdené, že v
kritickom období boli realizované rekonštrukčné práce na náklady obce. Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo
správyč.l.281.VmaterskejškôlkevobciTrakovicebolitaktiežvykonávanéstavebnéprácevmesiacoch
júl až august. Práce vykonávala spoločnosť D. s.r.o. Horné Otrokovice. Vykonanie týchto stavebných

prác je dokladované aj fotokópiami faktúr (č. l. 282-284, 293).

Svedok mjr. Ing. O. V. vypovedal, že z obchodného registra skúmal spôsob zániku spoločností D. s.r.o.
a J.-J. s.r.o. Vo všeobecnosti platí, že spoločnosti sa zlučujú spôsobom, akým k tomu došlo aj v tomto
prípade, vtedy, keď majú v úmysle jednak sa zbaviť účtovných dokladov, jednak svojich povinností

voči daňovému úradu. Obe tieto spoločnosti zanikli zlúčením tak, že na konci pod poslednou zlúčenou
spoločnosťou, kde sa nachádza aj J.-J. s.r.o. je zlúčených rádovo sto až dvesto firiem. V ostatnom
vychádzal z previerky daňového úradu.Svedok JUDr. M. Y. sa na hlavnom pojednávaní vyjadroval iba všeobecne k výsledkom daňovej kontroly
ako to vyplýva z konečného protokolu o tejto kontrole.

Rešpektujúc pokyn krajského súdu prvostupňový súd pribral do konania Kriminalistický a expertízny
ústav Policajného zboru za účelom preverenia podpisov I. J., či podpisy na predložených dokumentoch
sú pravé a zhodné. Zo záverov znaleckého posudku predneseného znalcom na hlavnom pojednávaní
vyplýva, že niektoré porovnávacie vzorky neboli vhodné na skúmanie, nakoľko predložené kópie sa
úplne alebo vo väčšej časti prekrývali s kópiou odtlačku pečiatky, teda tieto sporné podpisy boli

hodnotené ako neskúmateľné. Niektoré vzorky boli hodnotené ako ťažšie skúmateľné a to vzhľadom
na jednoduchosť podpisu. V prípade porovnávacích podpisov vhodných na skúmanie dospeli k záveru,
že sporné podpisy vyhotovila jedna a tá isté osoba, resp. nemôžu potvrdiť ani vylúčiť I. J. ako pisateľa
sporných podpisov.

Rovnako súd postupujúc v intenciách rozhodnutia krajského súdu pribral do konania znalkyňu Ing. C.

J., z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorá na hlavnom predniesla
závery ňou vypracovaného posudku, podľa ktorého došlo k hotovostným platbám v sledovanom období
september2015vúhrnnejvýške4.608,-EURsosmeromplatiebzoD.s.r.o.doJ.-J.s.r.o.Bezhotovostné
platby v období od 01.09.2015 až 31.12.2015 boli vo výške 173.214,- EUR. Fakturované služby zo
strany J.-J., s.r.o. pre spoločnosť D., s.r.o. v období september 2015 boli v úhrne 61.000,- EUR

(čistiace a upratovacie práce 33.050,- EUR, prenájom hnuteľných vecí 24.450,- EUR a sprostredkovanie
obchodu 3.500,- EUR). K pohybom na účte v bankách oboch spoločností uviedla, že kreditné pohyby
na bankovom účte spoločnosti J.-J., s.r.o. v období od 01.09.2015 do 31.12.2015 pozostávajú z
bezhotovostných prevodov prevažne od spoločnosti D. s.r.o. (z celkových kreditných pohybov na
bankovom účte tvoria 71%, 26% od spoločnosti K. P. D., s.r.o., jeden prípad je od spoločnosti F. s.r.o.

a nevýznamnou položkou v dvoch prípadoch je úhrada od O. C. /2x200,- EUR/ a úhrada od T. C.
200,- EUR). Debetné pohyby v období od 01.09.2015 do 31.12.2015 pozostávajú predovšetkým z
hotovostných výberov z bankového účtu priamo alebo prostredníctvom bankomatu, tieto transakcie
tvoria 94 % všetkých pohybov. Dňa 30.09. bola vykonaná jedna bezhotovostná platba vo výške 15.000,-
EUR.VdvochprípadochdošlokbezhotovostnejúhradeDPHnaúčetsprávcudane.Znalkyňaupozornila

na skutočnosť, že po nabehnutí kreditu na bankový účet bol vykonaný za krátky čas výber týchto
prostriedkov v hotovosti. K debetným pohybom z bankového účtu J.-J. s.r.o. uviedla, že v období
od 01.09.2015 až 31.12.2015 boli tieto v celkovej výške 243107,66 EUR, z toho výbery hotovosti z
bankového účtu boli vo výške 227.930,- EUR, t.j. 94 %. Z pohybov na bankovom
účte nevyplýva, že by spoločnosť J.-J. s.r.o. používala prijaté peňažné prostriedky na

zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti. Pri objeme 173.214,- EUR, ktoré spoločnosť D. s.r.o.
poukázala v období od 01.09.2015 až 31.12.2015 na účet spoločnosti J.-J. s.r.o. sa na účte spoločnosti
J.-J., s.r.o. nachádza jediná debetná platba vo výške 15.000,- EUR, ktorá mohla predstavovať platbu
faktúry za nakúpené služby. Reálnosť poskytnutia služieb na faktúrach úzko súvisí s osobami, ktoré tieto
služby mohli reálne vykonať. Znalkyňa na základe dostupných podkladov nevedela určiť stav peňazí

v pokladni a celkovú ekonomickú situáciu spoločnosti J.-J., s.r.o. Stav spoločnosti D. s.r.o., teda stav
pokladne ku dňu 30.09.2015 bol vo výške 2.751,85 EUR. Hospodársky výsledok spoločnosti STOPKA
s.r.o. za obdobie september 2015 bol vo výške 12.262,65 EUR. Znalkyňa vyjadrila názor, že vo veci
reálnosti uskutočnenia deklarovaných plnení je potrebné nazerať na spoločnosť J.-J. s.r.o., či spoločnosť
bez prevádzky, zamestnancov a s pohybmi na bankovom účte mohla služby, ktoré sú predmetom

fakturácie skutočne vykonať. Okrem iného znalkyňa konštatovala, že okrem aktivít so spoločnosťou D.
s.r.o., mala spoločnosť J.-J. s.r.o. aktivity aj so subjektom K. P. D. s.r.o. Obchodným aktivitám s inými
subjektmi pohyby na bankovom účte nenasvedčujú. K daňovým povinnostiam znalkyňa predniesla, že
za zdaňovacie obdobie september 2015 je výsledkom nadmerný odpočet vo výške 8.315,88
EUR, ako to vyčíslil daňový subjekt D. s.r.o. v podanom daňovom priznaní. Po vylúčení predmetných

prijatých faktúr do spoločnosti J.-J. s.r.o., z ktorých DPH predstavuje čiastku 12.200,- EUR, by bola
daňová povinnosť vo výške 3.884,12 EUR. V závere posudku znalkyňa predniesla, že prostredníctvom
doložených zmlúv ku každej spornej faktúre sa daňový subjekt D. s.r.o. snažil preukázať a formálne aj
preukázal, že nakúpené služby bezprostredne súvisia s jeho ekonomickou činnosťou. Vecné naplnenie
dodávky služieb od spoločnosti J.-J. s.r.o. preukázané nebolo.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa okrem iného zvýraznila, že vychádzala len z dokladov, ktoré mala k
dispozícii, teda z výpisov z bankového účtu za obdobie september 2015 až december 2015 a mala len
účtovné doklady od spoločnosti D. len za september 2015. Na základe týchto dokladov za septembernevedela potvrdiť ani vyvrátiť úhradu sumy 47.220,- EUR. Uviedla však, že na faktúrach sa nachádza
poznámka účtovníčky o hotovostnej platbe, na základe čoho predpokladá, že k hotovostnej úhrade
došlo. Rovnako predniesla, že dohodnutá suma mohla byť teoreticky uhradená aj mimo mesiacov

september- december 2015 hoci aj bankovým prevodom. Taktiež podľa znalkyne mohlo dôjsť aj k
zálohovej platbe pred septembrom, pričom nevylúčila platbu v hotovosti pre pána J..

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolnostíprípadujednotlivoavichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Súd obdobne ako v rozsudku zo dňa 03.04.2019 dôvodí, že trestné stíhanie proti obžalovanému
bolo začaté na podklade daňovej kontroly vykonanej pracovníkmi Daňového úradu Košice a na
podklade vyhotoveného protokolu. V zmysle týchto dôkazov malo byť zistené, že spoločnosť J.-J.
s.r.o. nevykonávala žiadne práce deklarované vo faktúrach, a preto obžalovaný X. B. nebol oprávnený
uplatňovať si v mene spoločnosti D. s.r.o. žiadny odpočet dane. V zmysle už citovaných protokolov

daňového úradu mali byť tieto skutočnosti preverované aj miestnym zisťovaním a opakovaným
výsluchom svedka I. J., konateľa spoločnosti J.-J. s.r.o. Pracovníčky daňového úradu vykonávajúce
kontrolu považovali napriek všetkým ďalším skutočnostiam za objektívnu jeho výpoveď zo dňa
19.02.2016, v ktorej uviedol, že jeho spoločnosť žiadne práce nevykonávala, nemá ani pečiatku
a na dokladoch nie sú jeho podpisy. V rámci miestneho zisťovania bol tento svedok opakovane

daňovým úradom vypočutý dňa 22.02.2016. Svoju pôvodnú výpoveď v celom rozsahu zmenil a potvrdil
vykonávanie prác. Rozpor vysvetlil tým, že prvýkrát bol po oslave a vypovedal zle. Podľa názoru súdu
výpoveď tohto svedka zo dňa 19.02.2016 nemôže byť objektívna, aj z toho dôvodu, že spoločnosť J.-J.
s.r.o. mala vlastnú pečiatku a jej odtlačky sa nachádzajú na faktúrach a tiež je tam podpis svedka I. J..
Týmito skutočnosťami je podľa názoru súdu v celom rozsahu vyvrátená úvaha svedkyne Mgr. Y. o tom,

ktorá z výpovedí svedka I. J. je pravdivá a ktorá nie je pravdivá. Závery svedkyňa premietla aj do celkovej
kontroly. V súvislosti s miestnym zisťovaním boli preverované dve faktúry, konkrétne na Obecnom úrade
Trakovice a Slovenskej pošte a.s., pobočka Horné Otrokovce. Dôkazmi bola preukázaná skutočnosť,
že stavebné práce boli vykonávané spoločnosťou D. s.r.o. a pre túto spoločnosť boli subdodávateľsky
vykonávané práce spoločnosťou obžalovaného X. B., čo potvrdil svedok C. C., konateľ spoločnosti D.

s.r.o.

Vypočutí svedkovia S. T., E. I. a B. D. potvrdili, že s firmou obžalovaného v minulosti spolupracovali pri
vykonávaní rôznych stavebných prác. B. D. potvrdil, že bežnou praxou medzi firmami je aj účtovanie
prenájmu stavebného náradia alebo strojov či upratovacie a čistiace práce. V nadväznosti na vyššie

uvedené súd poukazuje na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise na (č. l. 163-220), kde okrem
fotokópii faktúr sú pripojené aj zmluvy o prenájme pracovného náradia, podmienky prenájmu, preberacie
protokoly, konkrétny opis prenajatých pracovných nástrojov, ich hodnota na celkovú dĺžku prenájmu a
to medzi spoločnosťami J.-J. s.r.o. a spoločnosťou D. s.r.o.

AkovyplývazobsahuvýpovedesvedkyneMgr.I.Y.,daňovýúradnatietodôkazyvôbecneprihliadol,hoci
svedčia o reálnosti vykonávaných prác a následne aj opodstatnenosti uplatnenia nárokov na vrátenie
dane v zmysle jednotlivých faktúr. Svedkyňa potvrdila, že daňovému úradu boli doručené výpisy z účtu
spoločnosti J.-J. s.r.o. a D. s.r.o., a to konkrétne vo faktúrach č. 2015/10 až 2015/14. Napriek tejto
skutočnosti vyššie uvedená svedkyňa potvrdila, že tieto skutočnosti neboli vôbec predmetom skúmania.

Okrem vyššie uvedeného Daňový úrad Košice nezohľadnil ani ďalší dôkaz. Na č. l. 156 je založená
fotokópia výpisu z knihy záväzkov spoločnosti D. s.r.o. ku dňu 30.09.2015. Z jeho obsahu je evidentné,
že ku dňu 30.09.2015 táto spoločnosť dlhovala podľa jednotlivých faktúr záväzky pre spoločnosť J.-J.
s.r.o. vo výške, ako je to ustálené v skutku obžaloby. Na druhej strane, na č. l. 157 je výpis z knihy
záväzkov ku dňu 31.12.2015, z ktorého je evidentné, že k tomuto dátumu došlo k úhrade všetkých faktúr

pre oprávnenú spoločnosť. Daňový úrad pri tom postupoval v súlade s právnym poriadkom a predpismi,
ktoré ho v daňovom konaní zaväzujú. Podľa názoru súdu však ide o dôležité dôkazy, ktoré významne
ovplyvňujú dôkaznú situáciu v trestnom konaní.Dokazovaním nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že obžalovaný svojím konaním
naplnil všetky obligatórne znaky skutkových podstát žalovaných skutkov, a teda, že úmyselným konaním
dosiahol, že mu v porovnaní so sumou dane určenej zákonom nebola zo strany príslušného orgánu

vyrubená žiadna daň, čím došlo k skráteniu dane vo väčšom rozsahu, a že si týmto konaním navyše
neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo väčšom rozsahu. Uvedené nebolo
podložené ani doplneným dokazovaním v intenciách pokynu krajského súdu, kedy znalkyňa nevyvrátila
možnosť úhrady faktúr mimo mesiacov september až december 2015 hotovostne, či hoci aj bankovým
prevodom, resp. zálohovou formou.

Podľa obžaloby prokurátora konanie obžalovaného spočívalo v tom, že ako konateľ obchodnej
spoločnosti D. s.r.o., ktorá bola mesačným platcom dane z pridanej hodnoty, v daňovom priznaní
podanom dňa 26.10.2015 za zdaňovacie obdobie mesiaca september 2015 v úmysle neoprávnene
si uplatniť nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a znížiť daňovú povinnosť neoprávnene
zaúčtoval dodávateľské faktúry za dodané čistiace a upratovacie práce a prenájom hnuteľných vecí

od spoločnosti J.-J. s.r.o., pričom k zdaniteľnému plneniu v skutočnosti nedošlo, čím mal skrátiť daň
o sumu 3.884,12 EUR a neoprávnene si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške
8.315,88 EUR. Na hlavnom pojednávaním však vykonané dokazovanie nedalo podklad na vyvodenie
záveru, že čistiace a upratovacie práce ani prenájom hnuteľných vecí spoločnosťou J.-J. s.r.o. sa
napriek vystaveným faktúram a bankovým prevodom reálne neuskutočnili, čím došlo k protiprávnemu

konaniu vykazujúcemu znaky žalovaných trestných činov. Zo spisu daňového úradu vyplýva, že faktúry
vystavené za dodané služby boli riadne zaevidované a obsahovali predpísané náležitosti. Z bankových
účtov oboch spoločností boli vykonané transakcie korešpondujúce s fakturovanými cenami služieb.
V prípade platby v hotovosti vo veciach faktúr nepresahujúcich zákonom predpísanú sumu 5.000,-
EUR síce neboli predložené výdavkové pokladničné doklady, avšak táto skutočnosť sama osebe ešte

nevyvracia, že položka mohla byť reálne naozaj zaplatená. Aj keď žiadny z vypočutých svedkov nemohol
potvrdiť, že by si spomínal na spoločnosť J.-J. s.r.o., ktorá mala na stavbách subdodávateľsky vykonávať
služby pre spoločnosť obžalovaného, každý z nich pripustil, že je možné, že táto spoločnosť na stavbách
pracovala bez ich vedomia. Dôkazy vykonané v súdnom konaní svojou kvalitou a kvantitou neviedli k
potvrdeniu obžalobného návrhu a zároveň sa im nepodarilo vyvrátiť vyhlásenia obžalovaného o nevine,

na ktoré sa zúžili jeho obhajobné tvrdenia po tom, čo v konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať,
a to ani vo vzťahu k prácam vykonaným na Obecnom úrade Trakovice a Slovenskej pošte a.s., pobočka
Horné Otrokovce.

Súd pripomína, že jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio pro

reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. Z uvedeného vyplýva, že o skutkovom stave
preukazujúcom vinu páchateľa nesmú byť žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia
sám osebe nestačí na to, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. Použitie
tejto zásady prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť

k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Výrok o vine zo spáchania trestného činu, nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, alebo
len na pravdepodobných skutkových záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o

ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov.

K dokazovaniu daňových trestných činov je nutné poznamenať, že daňové konanie a trestné kona-
nie majú svoje špecifiká. V daňovom konaní sa uplatňuje obrátené dôkazné bremeno a prezumpcia
pravdivosti záverov správcu dane. V trestnom konaní sa uplatňuje prezumpcia neviny až do času

kým súd právoplatným rozsudkom na podklade vykonaných dôkazov nevysloví opak, pričom povinnosť
dokazovať vinu majú orgány činné v trestnom konaní. Obe konania sú samostatné a navzájom sa
dopĺňajú, najmä prostredníctvom preberania výsledkov daňových kontrol do trestného konania, avšak
sú na sebe nezávislé.

Okresný súd aj po doplnení dokazovania v intenciách rozhodnutia krajského súdu nedospel k inému
záveru ako pri prvom rozhodnutí a teda nebolo jednoznačne bez pochybností preukázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Okresný súd v celom rozsahu splnil pokyn krajského súdu.
Úlohy boli vykonané, avšak ani ich výsledok nespôsobil dôkaznú situáciu, na základe ktorej by bolomožno uzavrieť, že obžalovaný je vinným zo žalovaného skutku. Na základe úloh uložených krajským
súdom a ich výsledku taktiež nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súd zohľadňoval závery nadriadeného orgánu uvedené v rozhodnutí,

že pri vzájomnom obchodovaní medzi firmami D. s.r.o. a J.-J. s.r.o. sa zistili typicky podozrivé spôsoby
podvodného správania sa (okolnosti zistené daňovým úradom vo vzťahu k svedkovi I. J., vystavenie
faktúr v jeden deň, neurčité výpovede svedkov, ktorí si pamätali iba tie skutočnosti, ktoré neboli rozhodné
pre trestné stíhanie a podobne), avšak tieto podozrivé spôsoby neboli jasne preukázané, preto súd
za takejto dôkaznej situácie nemohol učiniť iné rozhodnutie ako postupom podľa § 285 o oslobodení

spod obžaloby. Vzhľadom na dôkaznú núdzu je súd toho názoru, že v konaní nebolo bez akýchkoľvek
rozumnýchpochybnostípreukázané,žeskutok,prektorýjeobžalovanýtrestnestíhaný,saskutočnestal,
t. j. že si obžalovaný v úmysle neoprávnene uplatniť nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a znížiť
daňovú povinnosť neoprávnene zaúčtoval dodávateľské faktúry za dodané čistiace a upratovacie práce
a prenájom hnuteľných vecí, na základe čoho ho bolo nevyhnutné podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava oslobodiť. Vzhľadom na množstvo objektívnych

dôkazov ktoré sú citované v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku nie je možné sa
uspokojiť iba s obsahom správy, respektíve protokolu o daňovej kontrole a vychádzať z toho, že vôbec
nedošlo k reálnemu výkonu prác, ktoré boli následne aj fakturované. V posudzovanej veci
bolo preto nevyhnutné použiť zásadu „in dubio pro reo“, ktorá vyplýva z ustanovenia 2 ods. 4 Tr. por.,
keďže aj po vykonaní dôkazov v súdnom konaní a ich následnom zhodnotení, stále zostali pochybnosti

o dokazovaných skutočnostiach (porovnaj R 28/1998). Keďže súd dospel k záveru, že nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý sa vedie stíhanie, v rozsudku sa nevenoval naplneniu jednotlivých znakov
skutkových podstát žalovaných trestných činov.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.