Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 7, 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23P/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420203395
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6420203395.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

navrhovateľky P.. T. L., H.. U., A.. XX.XX.XXXX, W. G. T. X. XX/X, XXXX L., H.X., štátny občan SR,
zast. JUDr. Mgr. Viliamom Kuteničom LL.M., advokátom so sídlom SNP 147, 965 01 Žiar nad Hronom,
proti manželovi H. L., A.. XX.XX.XXXX, W. P.X. XX/X, XXXX Y., H., štátny občan SR, zast. JUDr. Luciou
Sklenárovou, advokátkou so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, o rozvod manželstva a úpravu
výkonu práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva: T. L., A.. XX.XX.XXXX,
P. L., A.. XX.XX.XXXX Y. A. L., A.. XX.XX.XXXX, všetky bytom ako navrhovateľka, štátne občianstvo
SR, zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica ako

kolíznym opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo H. L., A.. XX.XX.XXXX Y. P.. T. L., H.. U., A.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX
Q. A. W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A. W., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane
XX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

II. Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom T. L.C., A.. XX.XX.XXXX, P. L., A.. XX.XX.XXXX Y. A. L., A.. XX.XX.XXXX na čas po

rozvode manželstva a konanie v tejto časti zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.10.2020, doplneným dňa 31.12.2020 a dňa
10.08.2021, domáhala rozvodu manželstva účastníkov konania a zároveň žiadala upraviť výkon
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom pochádzajúcim z
manželstva. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo prechádza dlhodobou krízou, a to najmä z
dôvodu manželovej nevery, jeho násilného správania a skutočnosti, že bez jej vedomia užíva spoločné
finančné prostriedky. Manželia už v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, a nie je nádej na
obnovenie ich manželského spolužitia. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že posledné spoločné bydlisko

manželov bolo na adrese G. T. X. XX/X, XXXX L., H.. Na uvedenej adrese žije navrhovateľka i naďalej,
spolu s ich maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva. Navrhovateľka spolu s maloletými deťmi žije
v H. dlhodobo, pracuje tam a poberá rodinné prídavky na maloleté deti.

2. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak
tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej

podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

3. Jednou z procesných podmienok konania, ktorú je súd povinný vždy skúmať, je právomoc súdov
Slovenskej republiky. Splnenie procesnej podmienky právomoci skúma súd z úradnej povinnosti vkaždom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu
konania, ktorá zásadne vedie k zastaveniu konania. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci ide o
konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas

po rozvode manželstva, ktorého účastníci, jednak manželia, ako aj maloleté deti majú obvyklý pobyt na
území H., súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie.

4. V prípade výskytu cudzieho prvku v konaní sa právomoc súdov Slovenskej republiky ako členského
štátu Európskej únie spravuje predovšetkým úniovým právom tvoreným nariadeniami vydávanými

Radou a Európskou komisiou. Keďže ide o občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý
sa týka členských štátov Európskej únie, súd postupoval podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o
súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských
práv a povinností (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa“) a Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci,
rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej
„Nariadenie o výživnom“).

5. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa majú právomoc súdy členského štátu
a) na ktorého území:
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam

má „domicil“;
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú
obaja manželia „domicil“.

6. Podľa § 22 ods. 1 prvej vety zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,

zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v
čase začatia konania.

7. Z vyššie citovaného čl. 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia Brusel IIa vyplýva, že tunajší súd má právomoc
konať vo veci rozvodu manželstva, pretože obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej

republiky. Rozhodným právom bude právo slovenské.

8. Súd na konanie o rozvod manželstva aplikoval nasledovné ustanovenia Zákona o rodine:

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 08.10.2021 za osobnej prítomnosti účastníkov konania. Na
základe výsluchu manželov mal súd preukázaný kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo neplnísvoje funkcie, keďže manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nevychovávajú maloleté deti a
ani spolu intímne nežijú, ani spolu nehospodária, preto v danom prípade nie je predpoklad obnovenia
manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že sú splnené

podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom a preto návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo
účastníkov konania rozviedol.

10. Podľa článku 8 odseku 1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia

konania.

11. Podľa článku 12 odseku 1 Nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci
podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v
každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:
a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu, a

b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným
jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

12. Podľa článku 17 Nariadenia Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v
ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci

súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

13. Podľa článku 3 písm. a) až d) Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach
vyživovacej povinnosti daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo

b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a

povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

14. Odlišná situácia nastáva v časti konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie právomoci súdu na konanie o

úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je v zmysle čl. 8 Nariadenia Brusel
IIa určenie členského štátu, v ktorom má maloleté dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. Ide
o miesto faktického sa zdržiavania maloletého dieťaťa, ktoré musí trvať určitý čas, aby nadobudlo
predpoklad obvyklosti. Je to zároveň miesto, na ktoré má maloleté dieťa osobné, kultúrne, sociálne a
ekonomické väzby, čím sa toto miesto stane centrom jeho života. Existencia úmyslu zdržiavať sa trvalo

na tomto mieste nie je smerodajným kritériom, ale len jedným z mnohých ďalších kritérií, ktoré je súd pri
posudzovaní obvyklého pobytu maloletého dieťaťa povinný vziať do úvahy.

15. Súd mal v konaní preukázané, že maloleté deti pochádzajúce z manželstva žijú dlhodobo na území
H., kde majú vytvorené rodinné zázemie a sociálne väzby, navštevujú tam školské a predškolské

zariadenie, a teda majú tam centrum svojich záujmov. Vzhľadom na uvedené je nutné považovať
za krajinu obvyklého pobytu maloletých detí H., ktorého príslušný súd má v zmysle citovaného čl. 8
Nariadenia Brusel IIa právomoc konať vo veci rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. I
napriek tomu, že rodičia maloletých detí prijali v zmysle čl. 12 bod 1. písm. b.) Nariadenia Brusel IIa
právomoctunajšiehosúdukonaťvoveci úpravyprávapovinnostíkmaloletýchdeťomnačasporozvode

manželstva, súd ma za to, že nie je splnená podmienka najlepšieho záujmu maloletých detí zakotvená
v tomto ustanovení pre založenie právomoci tunajšieho súdu. Súd dospel k záveru, že je v najlepšom
záujme maloletých detí, aby o nich rozhodoval súd príslušný podľa ich obvyklého pobytu, ktorý ako
znalý pomerov maloletých detí môže poskytnúť lepší priestor pre uplatnenie práv a ochranu maloletých
detí. Vzhľadom na uvedené tunajší súd v súlade s článkom 17 Nariadenia Brusel IIa vyhlásil, že nemá

právomoc konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva a zároveň v zmysle § 161 ods. 1 a 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov

náhradu trov konania nežiadal priznať.

17. V prejednávanej veci bol rozsudok na pojednávaní dňa 08.10.2021 vyhlásený za prítomnosti
všetkých účastníkov, ktorí sa po jeho vyhlásení vzdali odvolania voči nemu, čo potvrdili svojimi podpismi
na písomnom potvrdení, ktoré bolo spísané po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o

odvolaní, preto v zmysle § 221 písm. a) CSP písomné vyhotovenie rozsudku neobsahuje podrobné
odôvodnenie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozhodnutie smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Toto právo nemajú účastníci

konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.