Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 6, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 73S/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200306
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6021200306.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: H.M.H. - Drevovýroba Kociha,
s.r.o., so sídlom Kociha 106, 980 52 Kociha, IČO: 36 464 937, právne zast.: AK Pekár s.r.o., so sídlom
Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100843464/2021 zo dňa 17.05.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 14.07.2021 na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100843464/2021 zo dňa 17.05.2021,
ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100140645/2021 zo

dňa 28.01.2021, ktorým správca dane určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 745,75 EUR na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 a znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie jún 2012 zo sumy 32 559,67 EUR na sumu 31 813,92 EUR.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). Uvedený návrh žalobca

odôvodnil tým, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z daňovej kontroly, v ktorej
správca dane kontroloval spolu 8 zdaňovacích období, výsledkom čoho je 8 rozhodnutí, pričom proti
každému z nich podal správnu žalobu. Celkový súčet vyrubeného rozdielu dane v zmysle týchto
rozhodnutí je 60 362,92 EUR, čo je podľa žalobcu pre jeho spoločnosť absolútne likvidačná povinnosť,
nakoľko za rok 2020 dosiahol zisk 36 710, -EUR a za rok 2019 46 562,- EUR. Na preukázanie
uvedeného predložil správnemu súdu 8 napadnutých rozhodnutí žalovaného, ročnú účtovnú závierku

za rok 2020, finančno-ekonomickú analýzu a potvrdenie Sociálnej poisťovne o evidencii zamestnancov.
Uviedol, že v prípade, ak žalovaný pristúpi k vymáhaniu predmetnej sumy, dôjde k zablokovaniu účtov
a žalobcovi bude obmedzená možnosť nakladania s jeho aktívami, čo povedie k nemožnosti uhrádzať
záväzky voči ostatným obchodným partnerom, k platobnej neschopnosti a nakoniec ku konkurzu a
zániku žalobcu. Rozdiel dane predstavuje sumu, ktorá viac ako 1,6 násobne prevyšuje minuloročný
zisk. Žalobca uviedol, že v zmysle finančno-ekonomickej analýzy ku dňu 31.12.2020 má veľmi nízke

ukazovatele likvidity a prekročil hranicu optimálnej zadlženosti. Okamžitý výkon napadnutých rozhodnutí
by bez pochyby viedol k ďalšiemu zníženiu likvidity a zvýšeniu zadlženosti žalobcu, čo by smerovalo k
jeho úpadku. Ku dňu podania žaloby žalobca zamestnáva 74 zamestnancov na trvalý pracovný pomer
a 13 zamestnancov na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Všetci títo zamestnanci
v prípade nepriznania odkladného účinku prídu v krátkom časovom horizonte o svoje zamestnanie a
živobytie. Aj v prípade povolenia platenia uvedenej sumy v splátkach podľa § 57 Daňového poriadku

budemaťtátoskutočnosťzanásledokvznikznačnejhospodárskejškodyžalobcu,nakoľkovzmysle§57
ods.3Daňovéhoporiadkusplateniedanevsplátkachmôžesprávcadanepovoliťnajviacna24mesiacovodo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani. Uvedené podľa žalobcu znamená,
že žalobca by bol povinný splatiť v priebehu 2 rokov sumu, ktorá prevyšuje jeho čistý zisk z roku 2020
1,6-násobne. Aj v prípade schválenia splátkového kalendára by žalobca musel utlmiť podnikateľskú

činnosť a prepustiť desiatky zamestnancov. Žalobca zároveň poukázal, že v obdobnej skutkovej veci
priznal správny súd správnej žalobe odkladný účinok (sp. zn. 23S/44/2019 až 23S/53/2019 všetky zo
dňa 13.06.2019). S prihliadnutím na obdobný skutkový a právny stav má žalobca za to, že aj v tejto
veci by mal byť v súlade s princípom právnej istoty priznaný odkladný účinok, nakoľko jeho nepriznaním
dôjde k zmareniu právnej ochrany, ktorej sa správnou žalobou domáha a k závažnému odmietnutiu

spravodlivosti.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.

4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca
neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovanéhohrozilaznačnáhospodárskaškodaalebofinančnáškoda,prípadneinývážnynenapraviteľný
následok.

9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu
subjektívnychpráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinností,ktorúbymohloposkytnúťrozhodnutie
správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe

10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že by
mu okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma, spočívajúca v povinnosti uhradiť sumu
vyrubeného rozdielu dane v zmysle ôsmich rozhodnutí žalovaného za celkovo 8 zdaňovacích období
toho istého kalendárneho roka v celkovej výške 60 362,92 EUR. Správny súd po preskúmaním

predložených listinných dôkazov (8 rozhodnutí žalovaného za zdaňovacie obdobie toho istého roka,
účtová závierka za rok 2020, finančno-ekonomická analýza za rok 2020 k 31.12.2020 a potvrdenie
Sociálnej poisťovne o počte zamestnancov) a tvrdení žalobcu však nedospel k záveru, že žalobca
dostatočným spôsobom osvedčil, že by mu výkonom napadnutého rozhodnutia v spojení s ďalšími
rozhodnutiami žalovaného hrozila závažná ujma. Predložené listinné dôkazy preukazujú okrem počtu

zamestnancov žalobcu len výšku čistého zisku za rok 2020. Samotná informácia o dosiahnutom zisku
s predloženou účtovnou závierkou nie je dostatočnou informáciou o hospodárení žalobcu a o celkovej
príjmovej a výdavkovej časti podnikateľskej činnosti žalobcu. Z uvedeného tak nie je možné vyvodiť
záver, že by výkon správnou žalobou napadnutého rozhodnutia mal pre žalobcu za následok závažnúujmu.Rozdieldanevprípadevšetkýchrozhodnutížalovaného,vychádzajúcichzjednejdaňovejkontroly,
predstavuje 60 362,92 EUR, t.j. 1,6 násobok minuloročného zisku žalobcu. Na základe uvedeného je
zrejmé, že v tomto prípade ide o odlišnú situáciu ako v žalobcom odkazovaných rozhodnutiach (sp.

zn. 23S/44/2019, 23S/45/2019, 23S/46/2019, 23S/47/2019, 23S/48/2019, 23S/49/2019, 23S/50/2019,
23S/51/2019, 23S/52/2019 a 23S/53/2019), kde bol správnym žalobám priznaný odkladný účinok,
nakoľko tam predstavovala výška rozdielu vyrubenej dane celkovo sumu 21 9085,75 EUR, ktorá 8,6-
násobne a 5,5-násobne prevyšovala dosiahnutý zisk, čo predstavuje značný rozdiel.

11. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy žalobca podložil len jeho hypotetickými úvahami o
možných následkoch, ktoré ale neosvedčil. Žalobca poukazoval na pokles jeho príjmov, avšak nijako
neosvedčil výdavkovú časť jeho podnikateľskej činnosti, ktorá je pre osvedčenie závažných dopadov
preskúmavaných rozhodnutí podstatná. Taktiež nebolo osvedčené ani to, že by hrozila závažná ujma
žalobcoviakozamestnávateľovi.Žalobcaneuviedoltakéskutkovéokolnosti,zktorýchbyboloobjektívne
možné dospieť k záveru, že zaplatenie vyrubeného rozdielu dane je pre žalobcu ujmou. Koncepcia

odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového
stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu
právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné
rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a
toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím

vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako
celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre
mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP
slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na

životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom
dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm.
a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho
opodstatnenosť.

12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že
preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To,
že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

13. Správny súd zastáva názor, že hrozba daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným
dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť

jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o
tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon
rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm.
a)SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo
namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je

tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil.

14. Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli
nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej
exekúcie, z dôvodov vyššie uvedených, takýmto dôvodom nie je.

15. Správny súd poznamenáva, že daňová exekúcia je osobitným konaním orgánu verejnej správy,
v rámci ktorého sú inštitúty zmierňujúce dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia (napríklad odklad
daňovej exekúcie, povolenie splátok a pod.). Inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe v
rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov je len sekundárnou

ochranou daňového subjektu - žalobcu, avšak len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.

16. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanierozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených

v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.

17. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci

nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením
o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s §

147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).