Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 10, 2020

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11C/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200879
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2619200879.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v spore žalobkyne: A. Q., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX B. O. W. XXX, štátna občianka SR, právne zast.: JUDr. Edita Lehocká, advokátka so
sídlom Štúrova 1267, 908 41 Šaštín - Stráže, proti žalovanému: A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
M. XXXX/X, XXX XX S., štátny občan SR, právne zast.: JUDr. Marta Vícenová, advokátka so sídlom
Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške

tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na súde dňa 26.04.2019 domáhala toho, aby súd určil, že
žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1-ice nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pre
obecak.ú.B.O..W.,parc.registra„C“,evidovanénakatastrálnejmapeakoparc.č.XXXvovýmereXXX
m2-zastavanéplochyanádvoria,tiežsiuplatnilanáhradutrovkonania.Žalobuodôvodnilatým,žepodľa
súčasnej evidencie v KN vlastní žalobkyňa spornú nehnuteľnosť v podiele 1-iny a žalovaný v podiele 3-
ín. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy spásanej
formou notárskej zápisnice N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa 23.03.1976, podľa ktorej jej predali vtedy

predávajúciW.S.Ú.amanželkaX.S.nehnuteľnostiato:rodinnýdoms.č.XXsozastavanýmpozemkom
parc. č. XXX vo výmere XXX m2, a príslušný podiel v spoločnom dvore označenom ako parc. č. XXX
vo výmere XXX m2. Štátne notárstvo si k danej kúpnej zmluve nechalo vypracovať znalecký posudok,
ktorého predmetom bolo posúdenie všeobecnej ceny prevádzaných nehnuteľností, pričom zo ZP Y.. Š.
T. zo dňa 04.03.1976 je zrejmé, že znalec posudzoval hodnotu prevádzaných nehnuteľností nasledovne:
parc. č. XXX bola vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX bola vo výmere 316 m2, ktorej zodpovedal podiel 1-
ice. Skutočnosť, že manželia S. vlastnili parc. č. XXX v celosti podporuje i skutočnosť, že dňa 18.09.1967

vydal L.Ý. O. A. O. rozsudok č. k.: XC/XX/XX, ktorým rozhodol, že vlastníkmi parc. č. XXX a č. XXX k. ú.
B. O.A.. W. zapísaných vtedy vo vl. č. XXXX k. ú. B. O.. W. sú W. S. a X. S.. Taktiež pozemno-knižný výpis
vyhotovený dňa 05.05.1967 a výpis z pozemkovej knihy č. XXXX zo dňa 19.03.1987 preukazujú, že parc.
č. XXX a parc. č. XXX k. ú. B. O.. W., zapísané vo vl. č. XXXX vlastnil v celosti 1/1 W. D., od ktorého W. S.
a X. S. tieto parcely ešte v roku XXXX odkúpili, avšak kúpna zmluva bola zrejme nedopatrením stratená
a vlastnícke právo na Š. S. a manželku X. prevedené v KN nebolo. Žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel
na parc. č. XXX v súčasnej dobe neužíva, nakoľko žalovaný oddelil parc. č. XXX a XXX kovovou bránou

a žalobkyni tak bráni vo vstupe na parc. č. XXX a v užívaní jen spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa
má na tomto určení naliehavý právny záujem, nakoľko jej postavenie je neisté a len súdne rozhodnutie
môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v KN.2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril prostredníctvom svojej PZ podaním zo dňa 14.08.2019 tak, že
navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Potvrdil, že parc. č. XXX je pôvodný spoločný dvor viažuci
sa k domom evidovaným pôvodne vo vl. č. XXXX, XXX, XXX X. XXX. Aktuálne je tento spoločný dvor

evidovaný na LV č. XXX ako parcela registra „C“ č. XXX vo výmere XXX m2. Stav v registroch „E“ a
„C“ je totožný. Podľa katastrálnych bulletinov (napr. 1/2007) a inej literatúry, je spoločný dvor osobitným
špecifickým druhom spoluvlastníctva k pozemku. Podiel na spoločnom dvore sa viaže k nehnuteľnosti
- k stavbe, nie ku konkrétnemu vlastníkovi. S prevodom stavby sa prevádza ak príslušný podiel na
spoločnom dvore. Dôvodom pre takýto postup je riadne užívanie stavby. Na prevod k spoločnému dvoru

sa nevzťahuje ustanovenie § 140 OZ a z uvedeného dôvodu nie je možné nakladať so spoluvlastníckym
podielom k spoločnému dvoru bez stavby ku ktorej sa viaže. Pôvodný spoločný dvor je vedený vo
vložkách : vl. č. XXXX - dom s. č. XX postavený na parc. č. XXX (predtým vo vl. č. XXX), vl. č. XXX - dom
s. č. XX postavený na parc. č. XXX, vl. č. XXX - dom bez uvedenia s. č. na parc. č. XXX a vl. č. XXX - dom
s. č. XX postavený na parc. č. XXX. Vo všetkých vložkách sú pri parc. č. XXX uvedené odkazy na ostatné
vložky (namiesto pôvodnej označenej vl. č. XXX z ktorej boli p. č. XXX a XXX odpísané a zapísané do

vl. č. XXXX). Zo snímky z katastrálnej mapy (KM) je zrejmé, že domy na parc. č. XXX, XXX, XXX X.
XXX sú umiestnené za sebou a sú spojené parcelou č. XXX - spoločným dvorom. Podiel žalobkyne
na spoločnom dvore sa odvodzuje od domu postavenom na parc. č. XXX, ktorý je evidovaný na LV č.
XXX. Podiely žalovaného na spoločnom dvore sa odvodzujú od domov pôvodne postavených na parc.
č. XXX, XXX X. XXX evidovaných na LV č. XXXX. Je teda preukázané, že žalovanému ako vlastníkovi

pôvodne troch domov (dom na parc. č. XXX v súčasnosti už neexistuje) patria 3-iny na spoločnom dvore
a žalobkyni ako vlastníčke jedného domu patrí podiel 1-iny a na spoločnom dvore. Rozsudok, na ktorý
sa odvoláva žalobkyňa, ktorým bolo je právnym predchodcom priznané vlastnícke právo k parc. č. XXX
X. XXX sa odvoláva na LV č. XXXX a neuvádza sa v ňom konkrétny spoluvlastnícky podiel vo vzťahu k
parc. č. XXX. Takisto nie je presne špecifikovaný spoluvlastnícky podiel k parc. č. XXX ani v následnej

kúpnej zmluve spísanej formou notárskej zápisnice N XXX/XX- v nej sa uvádza tiež len príslušný podiel
a táto sa odvoláva na LV č. XXX a XXX. ak aj znalec v ZP uvádza podiel 1-ice z parc. č. XXX, toto
nezakladá vlastnícke právo žalobkyne.

3. Žalobkyňa sa vo veci vyjadrila prostredníctvom svojej PZ podaním zo dňa 16.09.2019 tak, že v

plnom rozsahu zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že nastúpením účinnosti zák. č. 141/1950 Zb. od
01.01.1950 sa prestalo aplikovať dovtedy na Slovensku platné občianske obyčajové právo (§ 562, § 568)
V zmysle § 865 OZ č. 40/1964 Zb., účinného od 01.04.1964: „sa ustanoveniami tohto zákona spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.1964, pokiaľ nie je uvedené inak, pričom vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté ú pred 01.04.1964 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.“ V

dôsledku účinnosti OZ č. 40/1964 Zb. ako i zrušenia PK sa teda na spoluvlastnícke vzťahy, týkajúce sa
spoločného dvora začali vzťahovať ustanovenia § 1378 až § 142 o podielovom spoluvlastníctve. Zápis
spoločného dvora v KN (na LV) je preto potrebné vyhodnotiť cez prizmu podielového spoluvlastníctva
(rozsudokKSBratislavač.k.:XCo/XXX/XXXXzodňa27.04.2018).Zožiadostioznámeniapodkladovpre
zápis v EN porovnaním PK a EN zo dňa 28.07.1967 č. XXX/XX je zrejmé, že parc. č. XXX bola v užívaní

len dvoch užívateľov a to S. Š. a K. D.. Neboli teda vlastníkmi tejto parcely ale len užívateľmi. Vlastnícke
právo k parc. č. XXX a XXX nadobudli právni predchodcovia žalobkyne až na základe rozsudku OS
Senica č. k.: XC/XX/XX zo dňa 18.09.1967, teda až po vydaní žiadosti zo dňa 28.07.1967. V zmysle
ustanovení OZ môžu byť nehnuteľnosti len vo výlučnom vlastníctve, bezpodielovom spoluvlastníctve,
podielovom spoluvlastníctve a iné formy vlastníctva nie sú prípustné. Keďže pri spoločných dvoroch je

viacero vlastníkov a títo nemusia byť manželmi, spoločný dvor je nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom
spoluvlastníctve. Spoločné dvory preto musia predstavovať samostatnú nehnuteľnosť, ktorej právny
osud nezávisí od vlastníctva iných nehnuteľností teda nie je možné vlastníctvo k spoločnému dvoru
viazať na vlastníctvo k iným nehnuteľnostiam. Existuje nespočet prípadov, kedy vlastníci nehnuteľnosti
neboli a nie sú podielovými spoluvlastníkmi podielu na spoločnom dvore. Nie je pravdivá premisia

uvedená v katastrálnom bulletine 1/2007, ktorú uvádza žalovaný, že podiel na spoločnom dvore sa viaže
k nehnuteľnosti - stavbe a nie ku konkrétnemu vlastníkovi a s prevodom stavby sa prevádza aj podiel
zo spoločného dvora.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výpisom z LV pre obec a k. ú B. O.. W. č. XXX,

Notárskou zápisnicou C. XXX/XX, C. XXX/XX zo dňa 23.03.1976 (ďalej len sporná darovacia zmluva)
Znaleckým posudkom W., pripojeným spisom OS Senica sp. zn.: XC/XX/XX (z tohto najmä rozsudkom
č. k.: XCXX/XX zo dňa 15.09.1967, identifikáciou parc. č. XXX, výpisom z PK č. XXXX a XXX pre k. ú.
B.Ý. O.. W., uznesení č. d. XXXX/XX z 27.09.1945), výpisom z PK k. ú B. O.. W.. č. XXXX, XXX, XXX,XXX, XXX, výpisom z LV pre obec a k. ú B. O.. W. č. XXX,XXXX, snímkou z katastrálnej mapy ohľadom
par. č. XXX, žiadosťou o oznámenie podkladov pre zápis V EN zo dňa 28.07.1967, ohliadkou zo dňa
02.12.2019, dokladmi od OU Senica o pohybe vlastníckych práv k parc. č. XXX (najmä PK výpisy, kúpna

zmluva RI - XXX/83 Darovacia zmluva V - XXXX/XX a dedičské rozhodnutia), a zistil tento skutkový
stav veci:

5. Podľa súčasného LV č. XXX pre obec a k. ú B. O.. W.án, žalobkyňa vlastní parc. č. XXX podiele 1-iny,
pričom ako titul nadobudnutia je tu uvedená kúpna zmluva R I- XXX/XX a žalovaný vlastní zvyšný podiel

3-ín, pričom ako titul nadobudnutia je tu uvedená kúpna zmluva U.-XXX/XX na podiel 1-iny a Darovacia
zmluva A.-XXXX/XX na podiel 2/4-ín.

6. Z dokladov o pohybe vlastníckych práv k parc. č. XXX k. ú. B. O. O.. W. je zrejmé, že táto parcela bola
pôvodne zapísaná v štyroch PK vložkách a to ako spoločný dvor, viažuci sa k štyrom rodinným domom
a to s domom č. XX postavenom na parc. č. XXX (vl. č. XXXX a predtým vl. č. XXX) s domom s. č. XX

postavenom a parcele č. XXX (vl. č. XXX), s domom bez s. č. o postavenom na parc. č. XXX (vl. č. XXX)
a s domom s. č. 66 postavenom na parc. č. XXX (vl. č. XXX). Ani v jednej v týchto PK vložiek nie je
uvedený konkrétny podiel na spoločnom dvore viažuci sa ku konkrétnemu domu.

7. Zo spisu OS Senica XC/XX/XX je zrejmé, že rozsudkom OS Senica č. k.: XC/XX/XX-XX zo dňa

15.09.1967, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa súd určil, že vtedy žalobcovia: W. S. a manželka X. S.
sú vlastníkmi p. č. XXX X. XXX v k. ú. B. O.. W., zapísaných vo vl. č. XXXX k. ú. B. O.. W. na meno
vtedy žalovaného W. D.. Ohľadom parc. č. XXX bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že v čase vydania
rozhodnutiatútoparceluvtedyžalobcoviaužvlastnili.Zodôvodneniatohtorozhodnutiavyplýva,žepodľa
tvrdenia vtedy žalobcov, títo v roku 1940 odkúpili od vtedy žalovaného p. č. XXX, XXX X. XXX v k. ú. B.

O.. Ján, pričom kúpnu zmluvu zaplatili tak že za žalovaného zaplatili ťarchy na týchto nehnuteľnostiach
viaznuce.Bolaotomtovyhotovenáajkúpnazmluva,avšaknedopatrenímasistratenáatedanezapísaná
do EN. Predmetné nehnuteľnosti držali aj užívali od roku 1940 ako svoje vlastné. V čase rozhodovania
súdu bol vtedy žalovaný nezvestný, podľa vyjadrenia vtedy žalobcov bol tento počas II. Svetovej vojny
deportovaný ako občan židovského pôvodu do koncentračného tábora a odtiaľ sa nevrátil. Podkladom

pre toto rozhodnutie bol okrem výpisov z PK vl. č. XXX X. XXXX aj uznesenie súdu č. d.XXXX/XX zo
dňa 27.09.1945 ktorým súd okrem iných povolil zápis vo vložke č. XXX pozemkovej knihy k. ú. B. O.. W.
na nehnuteľnosti pod A. I. parc. č. XXX, XXX, XXX a pod B 2 v celku na W. D..

8. Notárskou zápisnicou C. XXX/XX, C. XXX/XX zo dňa 23.03.1976 (registrovanou pod R XXX/XX)

odpredali W. S. a manželka X. S. ako predávajúci žalobkyni ako kupujúcej parc. č. XXX spolu s rodinným
domom s. č. XX (predtým s. č. XX) postaveným na parc. č. XXX a parc. č. XXX ako spoločný dvor „v
príslušnom podiele“

9. Znaleckým posudkom W. S. (ktorý bol podkladom pre kúpnu zmluvu R XXX/XX znalec určoval cenu

prevádzaných nehnuteľnosti, pričom parc. č. XXX o výmere XXX m2 v ňom ocenil v podiele 1-ie, t. j.
XXX m2.

10. Notárskou zápisnicou C. XXX/XX, C. XXX/XX registrovanou pod U.-XXX/XX odpredal W. S., nar.
XXXX ako predávajúci žalovanému ako kupujúcemu parc. č. XXX spolu s rodinným domom s. č. XXX

(predtým č. XX, a predtým XX) vo výmere XX m2 postaveným na parc. č. XXX, parc. č. XXX ako spoločný
dvor „v príslušnej časti “ aj iné parcely (ktoré nie sú predmetom sporu). Predávajúci W. S., nar. XXXX
zdedil „príslušnú časť“ spoločného dvora parc. č. XXX po svojej matke R. S., rod. N., zomretej v roku
1982 na základe dedičského rozhodnutia bývalého ŠN v Senici č. Q. XXX/XX-XX zo dňa 26.04.1982,
právoplatného dňa 30.06.1982.

11. Rozhodnutím bývalého ŠN v Senici Q. XXXX/XX zo dňa 31.07.1984, právoplatného dňa 10.10.1984
po neb. W. K., rod. N., nar. XXXX a zomretej XXXX zdedili „príslušnú časť“ spoločného dvora, t. j. parc.
č. XXX (X/XX) W. K., nar. XXXX a W. K., nar. XXXX.

12. Uznesením bývalého ŠN v Senici Q. XXXX/XX zo dňa 26.09.1984, právoplatného dňa 05.12.1984
po neb. N. Š.L., rod. T., zomretej 1937 zdedili „príslušnú časť“ spoločného dvora t.j. parc. č. XXX (X/
XX) B. T., nar. XXXX a X. Š., nar. XXXX.Kúpnou zmluvou zo dňa 08.07.1985 registrovanou pod R
Y. XXX/XX predali tieto dedičky svoje podiely na spoločnom dvore D. K., nar. 1902. Osvedčením odedičstve Q. XXXX/XX, Q. C. XXX/XX zo dňa 25.09.1997, právoplatným dňa 11.10.1997 po neb. D.
K.hovi, nar. XXXX, zomretom XXXX nadobudol parc. č. XXX vo výmere 633 m2 v príslušnom podiele
syn W. K., nar. XXXX. Kúpnou zmluvou zo dňa 21.11.1997 vloženou do KN pod č. V-XXXX/XX odpredal

W. K., nar. XXXX príslušný podiel v spoločnom dvore a to parc. č. XXX W. K., nar. XXXX. Darovacou
zmluvou zo dňa 20.11.2002 vloženou do KN pod č. V-XXXX/XX daroval W. K., nar. XXXX príslušný
podiel na spoločnom dvore parc. č. XXX obdarovanej B. K. rod. W., nar. XXXX. Darovacou zmluvou
zo dňa 08.10.2010 vloženou do KN pod č. v XXXX/XX daroval W. K., nar. XXXX podiel na spoločnom
dvore parc. č. XXX (X-ina) žalovanému. Osvedčením o dedičstve XXD/XXX/XXXX, Q. XX/XXXX zo dňa

16.11.2010, právoplatným dňa 16.11.2010 po neb. B. K. rod. W., nar. XXXX, zomretej XXXX nadobudol
parc. č. XXX vo výmere XXX m2 v príslušnom podiele manžel W. K., nar. XXXX a žalovaný (syn).

13. Zo snímky z katastrálnej mapy (KM) je zrejmé, že domy na parc. č. XXX, XXX, XXX a XXX sú
umiestnené za sebou a sú spojené parcelou č. XXX - spoločným dvorom.

14. V žiadosti o oznámenie podkladov pre zápis V EN zo dňa 28.07.1967 sú uvedení ako užívatelia parc.
č. XXX (dvor) S. A. vo výmere XXX m2 a K. D. vo výmere XXX m2.

15. Ohliadkou zo dňa 02.12.2019 v bolo zistené, že po vstupe do dvora žalobkyne (dvor žalobkyne
podľa snímky z mapy by mala byť parc. č. XXX) sa po pravej strane nachádzal rodinný dom žalobkyne a

na samom konci sa nachádzala šopa, ktorú si už postavila žalobkyňa. Pozemok je ukončený železnou
bránou červenej farby, ktorá by mala oddeľovať parc. č. XXX od parc č. XXX. Túto bránu postavil
otec žalovaného v rokoch XXXX-XXXX. Je teda zrejmé, že od tejto doby žalobkyňa neužíva ani sčasti
spoločný dvor, t. j. parcelu č. XXX. Strany sporu zhodne uviedli, že cez dvor žalobkyne žalovaný
prechádzal až do roku 2008. Podľa vyjadrenia žalovaného za terajšou bránou boli pôvodne ešte tri domy,

ktoré vlastnícky patrili rôznym majiteľom teraz sú tam už len dva, pretože z dvoch bol údajne urobený
jeden. Po vstupe do dvora žalovaného sa tu nachádzal po ľavej strane dom žalovaného (tento zdedil),
pričom na samom konci pri železnej bráne bol ešte jeden dom bielej farby, ktorý kúpil žalovaný v roku
XXXX od p. S.. Tieto domy boli navzájom spojené.

16. Strany sporu pri svojej výpovedi zotrvali na svojich písomných podaniach.

17. Podľa § 137 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o
a) splnení povinnosti
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu
c) o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem
nie potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Z výsledkov vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobu sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd určil, že žalobkyňa
je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1-ice nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pre obec a k.
ú. B. Sv. W., parc. registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX vo výmere XXX m2 -
zastavané plochy a nádvoria (ďalej len sporná nehnuteľnosť). Podiel žalobkyne v spornej nehnuteľnosti

vo výške 1-iny sporný nebol, sporným zostal len podiel 1-iny z 3-ín, ktoré sú v EN zapísané v prospech
žalovaného.

19. Pokiaľ ide o parc. č. XXX táto bola pôvodne evidovaná ako spoločný dvor a bola vedená (evidovaná)
vo vložkách: vl. č. XXXX spolu s domom s. č. XX postavenom na parc. č. XXX (predtým vo vl. č. XXX),vl.

č. XXX spolu s domom s. č. XX postavenom na parc. č. XXX, vl. č. XXX spolu s domom bez uvedenia
s. č. na parc. č. XXX a vo vl. č. XXX - spolu s domom s. č. XX postavenom na parc. č. XXX. Vo všetkých
vložkách sú pri parc. č. XXX uvedené odkazy na ostatné vložky (namiesto pôvodnej označenej vl. č.
XXX, z ktorej boli p. č. XXX a XXX odpísané a zapísané do vl. č. XXXX).

20.Inštitút"spoločnéhodvora"vzákonenenájdeme,jetohistorickýinštitút.Vstarýchpozemno-knižných
vložkách bol spoločný dvor vedený (užívateľa) v celosti na viacerých vložkách a tak je tomu aj v danom
prípade. Vlastníctvo k spoločnému dvoru v takomto prípade svedčí v prospech všetkých vlastníkov
domov v rovnakom podiele. Na takúto situáciu sa plne uplatnia ustanovenia Občianskeho zákonníkao podielovom spoluvlastníctve, teda ustanovenia § 137 až XXX. Podľa týchto ustanovení platí, že
právo užívať vec prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne a mierou
oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel. Inak povedané, každý zo spoluvlastníkov

môže spoločnú vec užívať v takom rozsahu aký zodpovedá výške jeho spoluvlastníckeho podielu.
Ako konkrétne užívať spoločnú vec - spoločný dvor, závisí vždy na dohode spoluvlastníkov. Ak sa
spoluvlastníci nebudú vedieť dohodnúť na užívaní spoločného dvora, na návrh ktoréhokoľvek z nich o
tom rozhodne súd.

21. Spoločný dvor mal špecifické postavenie aj v evidencii nehnuteľností, najskôr to bolo v pozemkovej
knihe. Pod spoločným dvorom možno rozumieť pozemok - dvor slúžiaci spoločne vlastníkom alebo
spoluvlastníkom viacerých domov. Problematika spoločného dvora, spôsob evidovania pozemno-
knižného telesa bol upravený v § 51 a § 55 pozemno-knižného poriadku. Ku každému takémuto telesu
malo byť zapísané vlastnícke právo buď jednotlivca alebo i viacerých osôb, ak išlo o nerozdeliteľné
teleso [§ 55 písm. a)], alebo spoluvlastníkov spolu s vyznačením spoluvlastníckeho podielu [§ 55 písm.

b)]. Nariadenie ministerstva spravodlivosti č 19.665 zo dňa 26. mája 1893, tzv. „vložkárska úprava“ sa
v § 114 priamo zaoberalo i zápisom spoločného dvora. V zmysle tohto ustanovenia mal byť spoločný
dvor zapísaný pod osobitným parcelným číslom vo všetkých vložkách, v ktorých boli zapísané domy,
ku ktorým sa vzťahoval. Z každej vložky malo byť zjavné, že ide o spoločný dvor, pričom sa malo
vyznačovať i parcelné číslo pozemku, na ktorom stál druhý dom, resp. ostatné domy a v zátvorke

i čísla príslušných vložiek. Zo znenia § 114 ako i príslušných vzoriek pozemno-knižného poriadku
však v podstate vyplynulo, že napriek príklonu k princípu reálnych fólií boli spoločné dvory evidované
naďalej v systéme personálnej fólie, pretože v pozemno-knižnej vložke boli viazané na osobu vlastníka,
resp. spoluvlastníkov. Spoločný dvor teda nebol zapísaný v časti A jednej pozemno-knižnej vložky s
tým, že v časti B tejto vložky boli k nemu zapísaní jeho spoluvlastníci a v časti C ťarchy (bremená).

Zápis spoločného dvora sa uskutočňoval tak, že tento bol zapísaný do každej pozemno-knižnej vložky,
v ktorej bol evidovaný dom, k užívaniu ktorého slúžil, a to bez uvedenia spoluvlastníckeho podielu.
Opísaná úprava zápisu však v praxi spôsobovala neprehľadnosť a komplikácie (napr. vo vzťahu k vzniku
záložných práv).Tieto skutočnosti sa následne premietli do zmeny právnej úpravy reprezentovanej
nariadením ministerstva spravodlivosti č. 37748/32 zo dňa 23. augusta 1932 o zapisovaní spoločných

dvorov. Týmto nariadením sa reagovalo aj na neúspešné návrhy katastrálnych meračských úradov
na zápis spoločných dvorov do samostatných vložiek pri zakladaní nových pozemkových kníh, ktoré
neboli akceptované súdmi s odvolaním sa na znenie § 114 vložkárskej úpravy a najmä jej vzoriek
XVIII/c-d. Podľa daného nariadenia „Taký spoločný dvor nie je v spoluvlastníctve určitých, individuálne
pomenovaných osôb, ale náleží ako ideálne podiely ku všetkým domom (nehnuteľnostiam), ktorých

vlastníci ho spoločne užívajú (podobne ako napríklad spoločná cesta niekoľkých nehnuteľností, alebo
pasienkov a pod., spoločná niekoľkým usadlostiam), tvorí hospodársky celok s týmito domami, slúži
ich potrebe a nemôže byť oddelený, aby tým neboli nehnuteľnosti znehodnotené a nebolo ich užívanie
znemožnené.“ Vo vzťahu k vykonaniu zápisu spoločného dvora do pozemkovej knihy predmetné
nariadenia ustanovilo, že „Spoločný dvor treba zapísať pod zvláštnym parcelným číslom do samostatnej

knihovnej vložky a nie ako čiastku knihovného telesa do všetkých vložiek zriadených pre domy, ku
ktorým náleží. V tejto vložke treba potom prepísať ideálny podiel vlastníkom jednotlivých domov, ale
bez uvedenia určitých individuálne pomenovaných osôb.“ Nariadenie ministerstva č. 37748/32 teda v
podstate neupravilo len zápis spoločného dvora do pozemkovej knihy, ale vymedzilo spoločný dvor
i hmotnoprávne - ako predmet spoluvlastníckeho práva sui generis. Spoluvlastníctvo však bolo v

rozhodnej dobe založené na tom, že spoluvlastnícky podiel sa viazal na osobu spoluvlastníka, ktorý s
ním mohol plne disponovať, pričom ak výška spoluvlastníckeho podielu nebola určená, malo sa za to,
že všetky spoluvlastnícke podiely sú rovnaké (pozri FAJNOR, V. - ZÁTURECKÝ. A.: Nástin súkromného
práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Heuréka 1998, s. 145). V dôsledku predmetného
nariadenia ako keby spoluvlastnícke podiely na spoločnom dvore prestali byť individuálne spôsobilým

predmetom občianskoprávnych vzťahov a dispozícia s nimi sa neoddeliteľne zviazala s nakladaním s
„hlavnými“ nehnuteľnosťami - domami. Konkrétne spoluvlastník podielu na spoločnom dvore nemohol
s týmto podielom nakladať samostatne a k platnému scudzeniu tohto podielu mohlo dôjsť len, ak došlo
k prevodu vlastníctva na dome, ku ktorému spoločný dvor patril.

22. Hmotnoprávne teda aj bez normatívnej úpravy príslušných občianskoprávnych ustanovení získal
spoločný dvor povahu nehnuteľnej veci v nezrušiteľnom spoluvlastníctve. V tejto súvislosti je
však potrebné dodať aj to, že občianske právo platné na Slovensku v medzivojnovom období
pozostávalo z roztrúsených predpisov starších i novších, ktorých medzery vyplňovalo obyčajové právoa Československý obecný zákonník občanský a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej
Rusi. Forma zápisu spoločného dvora v pozemkovej knihe bez uvedenia konkrétnych spoluvlastníkov
bola na jednej strane „praktická“, pretože každá zmena vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho pomeru

na „hlavnej“ nehnuteľnosti znamenala automaticky i zmenu spoluvlastníctva na spoločnom dvore.
Negatívny vplyv v tejto súvislosti malo i zrušenie konštitutívneho zápisu do pozemkovej knihy od 1.
januára 1951. Dňom 1. apríla 1964 bola pozemková kniha nahradená evidenciou nehnuteľností. Zápisy
z pozemkovej knihy do evidencie nehnuteľností boli preberané v tzv. druhej etape od roku 1967, pričom
v nezmenenej podobe boli prevzaté a naďalej i vykonávané aj zápisy týkajúce sa spoločných dvorov.

Dňom 1. januára 1993 bola evidencia nehnuteľností nahradená katastrom nehnuteľností. Prebraním
zápisov z pozemkovej knihy do evidencie nehnuteľností a prevzatím operátu evidencie nehnuteľností
do katastra nehnuteľností sa tak v tomto ocitli na listoch vlastníctva také zápisy spoločných dvorov, v
ktorých v časti B - vlastníci neboli uvedené konkrétne osoby spoluvlastníkov, ale len odkazy na čísla
iných listov vlastníctva, na ktorých boli zapísané domy, ku ktorým spoločný dvor prináležal. Zároveň na
listoch vlastníctva, v ktorých boli zapísané domy, boli v časti D vyznačené odkazy na list vlastníctva so

spoločným dvorom. Na základe toho sa následne v praxi ako i v postupe a rozhodovaní katastrálnych
orgánov vyskytli aplikačné problémy spojené so spoluvlastníctvom spoločného dvora.

23. Pre správne pochopenie je potrebné vymedziť, akú právnu povahu má spoločný dvor de lege
lata. Spoločný dvor ako inštitút sui generis nebol priamo normatívne upravený hmotnými predpismi

občianskeho práva, ale právnymi predpismi upravujúcimi vykonávanie zápisov do pozemkovej knihy,
pričom jeho chápanie bolo doplnené i príslušnou judikatúrou. Nastúpením účinnosti Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Zb. od 1. januára 1951 sa prestalo aplikovať dovtedy na Slovensku platné
občianske obyčajové právo (§ 562, § 568). V zmysle § 865 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.,
účinného od 1. apríla 1964, sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred

1. aprílom 1964, pokiaľ nie je uvedené inak, pričom vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z
nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. V dôsledku účinnosti
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. ako i zrušenia pozemkovej knihy sa teda na spoluvlastnícke
vzťahy týkajúce sa spoločného dvora začali vzťahovať ustanovenia § 137 až § 142 o podielovom
spoluvlastníctve. Zápis spoločného dvora v katastri nehnuteľností (na liste vlastníctva) je preto v

súčasnosti potrebné vyhodnotiť cez prizmu podielového spoluvlastníctva. Nemožno sa preto stotožniť
s názorom Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, že spoločný dvor naďalej
predstavuje taký špecifický druh spoluvlastníctva, aký mu priznávali právne predpisy, resp. obyčajové
právo do roku 1951. Žiadne ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a ani

iného platného a účinného právneho predpisu nebránia samostatnému nakladaniu so spoluvlastníckym
podielom na spoločnom dvore, a to či už vo forme jeho scudzenia, založenia alebo uplatnenia si
predkupného práva.

24. Vo vzťahu k zápisom spoločných dvorov na listoch vlastníctva je nutné sa vyporiadať aj s

otázkami týkajúcimi sa formy zápisu spoluvlastníkov a stanovenia výšky ich spoluvlastníckych podielov.
Vlastnícke vzťahy k spoločným dvorom bývajú v dôsledku nástupníctva po pozemkovej knihe a evidencii
nehnuteľností v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva vyznačené tak, že v časti B - vlastníci nie
sú uvedení konkrétni vlastníci, t. j. priamo určené fyzické alebo právnické osoby, ale je tu len odkaz na
vlastníkov zapísaných na iných listoch vlastníctva. Okrem toho, že výpovedná hodnota takéhoto zápisu

je značne znížená, nemožno ho považovať ani za súladný s § 8 ods. 1 písm. b) bod 2 katastrálneho
zákona. Vymedzenie listu vlastníctva a jeho obsahových náležitostí bolo do katastrálneho zákona
doplnené až jeho novelou zákonom č. 304/2009 Z. z. účinným od 1. septembra 2009. Dovtedy bol
list vlastníctva vrátane jeho náležitostí upravený len v § 15 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, hoci viaceré

ustanovenia katastrálneho zákona na list vlastníctva odkazovali, resp. s ním alebo zápismi v ňom
spájali právne následky, v zmysle ktorého má byť vlastník na liste vlastníctva určený uvedením mena,
priezviska, rodného priezviska a názvu, ako aj ďalších identifikačných údajov. Správa katastra by teda
mala takéto vlastnícke zápisy na listoch vlastníctva nahradiť zápismi konkrétnych spoluvlastníkov s
tým, že zapísaním konkrétnych spoluvlastníkov nedochádza k žiadnej zmene vlastníckeho režimu, ale

list vlastníctva sa len upravil do podoby súladnej s katastrálnym zákonom. Správa katastra je teda
oprávnená urobiť takúto zmenu neformálne aj bez návrhu, pričom na jej vykonanie bude odkazovať len
príslušné číslo zmeny. Pokiaľ však správa katastra zistí, že u niektorého z konkrétnych spoluvlastníkov
nedošlo k nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na spoločnom dvore (napríklad tento bol opomenutýv prevodnej zmluve alebo dedičskom rozhodnutí), je oprávnená v správnom konaní o oprave chýb v
katastrálnom operáte - v zmysle § 59 ods. 1 písm. a), ods. 4 a 5 katastrálneho zákona začatom aj bez
návrhu - rozhodnúť o zmene zápisu príslušného spoluvlastníka na liste vlastníctva. V takomto konaní

sa však môže skúmať len súlad vlastníctva vyznačeného v katastri nehnuteľností (na liste vlastníctva)
s posledným (najmladším) nadobúdacím titulom. Pokiaľ nie je na liste vlastníctva uvedená výška
podielu na spoločnom dvore, je ohľadom jej stanovenia nosným ustanovenie § 137 ods. 2 Občianskeho
zákonníka., pričom prioritný význam pri určení výšky spoluvlastníckych podielov v zmysle § 137 ods. 2
Občianskeho zákonníka má dohoda spoluvlastníkov a pri jej nedosiahnutí zákonná domnienka rovnakej

výšky podielu každého spoluvlastníka. Na druhej strane však spoluvlastníkom spoločného dvora nič
nebráni, aby si na ňom určili spoluvlastnícke podiely aj v inej výške. Ak teda nedôjde k dohode, je
potrebné zohľadniť skutočnosť, že spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore v pozemkovej knihe bol
spojený s vlastníctvom (spoluvlastníctvom) domov a nie počtom ich vlastníkov (spoluvlastníkov).Na
základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že spoločný dvor predstavuje vo vzťahu k súčasnému
katastru nehnuteľností určitý právny relikt, pričom de lege lata neexistuje relevantný dôvod, aby sa

spoločný dvor po právnej stránke posudzoval odlišne od ktoréhokoľvek iného pozemku.

25. V konaní bolo preukázané, a to najmä z dokladov špecifikovaných vyššie od Okresného úradu
Senica, odbor katastrálny o pohybe vlastníckych práv k spornej nehnuteľnosti, že vlastnícke právo v
spornej nehnuteľnosti svedčiace žalobkyni vo výške 1-iny a žalovanému vo výške 3-ín, teda tak ako je

zapísané v KN je zapísané správne, pretože zápisy ohľadom zmien vlastníckeho práva k parc. č. XXX
sú podopreté konkrétnymi právnymi úkonmi, ktoré im predchádzali t.j. kúpne zmluvy, darovacie zmluvy,
dedičské rozhodnutia a súdne rozhodnutie. Ani v jednom z týchto právnych dokumentov nebol uvedený
konkrétny podiel spornej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu resp. súdneho konania. Naopak,
vo všetkých týchto dokumentoch bolo uvedené pri prevode spornej nehnuteľnosti len „ príslušný podiel“

resp. „príslušná časť“. Jediným doklad z ktorého by bolo možné sa domnievať, že žalobkyňa na spornej
nehnuteľnosti vlastní podiel 1-ice je ZP W. S. (ktorý bol podkladom pre kúpnu zmluvu R XXX/XX) v
ktorom znalec určoval cenu prevádzaných nehnuteľnosti, pričom z parc. č. XXX o výmere XXX m2, v
ňom ocenil podiel X-ice, t. j. XXX m2.Tento doklad však nezakladá vlastnícke právo žalobkyne k spornej
nehnuteľnosti a je z hľadiska rozhodnutia vo veci irelevantný. Toto tvrdenie podporuje i fakt, že žalovaná

nikdy spornú nehnuteľnosť neužívala vo väčšom rozsahu ako v rozsahu zodpovedajúcom jej podielu
v KN, t. j. vo výške 1-iny, čo je zrejmé jednak z výpovedí strán sporu a jednak z vykonanej ohliadky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech,

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a
nasl. CMP.