Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/250/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109200117
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109200117.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu:
P. W., bytom U. B. Q. XX, U., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
pôdohospodárstva SR, Dobrovičova 12, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. februára 2016 č.k. 9C 1/2009-198 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovaného

domáhal náhrady škody v sume 700 458 Eur (21102 000 Sk) titulom zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom Okresného úradu v Prešove z dôvodu jeho zbytočných
prieťahov v konaní, keď mal za to, že jeho reštitučnej žiadosti mohlo byť vyhovené už v roku 1992, čím
by sa predišlo škode vzniknutej mu tým na majetku, ktorú škodu vyčíslil ako ušlý zisk z nevyužívania
tohto majetku a nemajetkovej ujmy. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu, že dňa 24.2.1992 si uplatnil reštitučný nárok

podľa zákona č. 229/1991 Zb. na Pozemkovom úrade v Prešove na vydanie nehnuteľnosti č. XXXX/X,
XXXX/X J. XXXX v kat. území Prešov, ktoré boli vyvlastnené jeho rodičom T. W. a L. W. vyvlastňovacím
rozhodnutím č. Výst. 7977/1960 zo dňa 10.11.1960 v celkovej výmere 6956 m2 podľa § 18 a § 22
zák. č. 87/1958 Zb. a § 43, § 49 vyhlášky č. 144/59 Ú.v. na výstavbu 7 montovaných domov. Okresný
úrad v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vydal dňa 30.9.1996
rozhodnutie č.j.444/1992-Tur./182, podľa ktorého nemal ako oprávnená osoba spĺňať podmienky § 6
písm. n/ zákona, z ktorého dôvodu mu pozemky neboli vydané. Podľa tohto rozhodnutia nehnuteľnosti v

časevyvlastneniabolicharakterizovanéakoroleazáhrada,vyvlastňovacierozhodnutieVýst.7977/1960
bolo právoplatné a za pozemky podľa tohto rozhodnutia bola poskytnutá finančná náhrada. Žalobca
podal návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach majúc za to, že pozemkový
úrad nedostatočne preskúmal jeho reštitučný nárok a dôsledne nepreveril všetky skutočnosti a doklady.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 25.4.1997 č.k. 5S 311/96-7 zrušil rozhodnutie Okresného
úradu v Prešove zo dňa 30.9.1996 č.j. 444/92-Tur./182 a vrátil ho tomuto úradu na ďalšie konanie,
pričom v odôvodnení okrem iného uviedol, že pre záver, ktorému mala brániť prekážka uvedená v §

11 ods. 1 písm. a/ zákona o pôde, neboli dostatočné podklady a Okresnému úradu v Prešove, odboru
pozemkovému, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva bolo uložené zabezpečiť ďalšie dôkazy, na
základe ktorých by bolo možné spoľahlivo preukázať či nie sú splnené podmienky reštitúcie podľa § 6
ods. 1 písm. m/ alebo písm. p/ zákona o pôde. Zistil, že Okresný úrad Prešov, odbor pozemkového,poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vydal ďalšie rozhodnutie č.j. OPPaLH 2001/112 VSL zo
dňa 21.3.2001, ktoré bolo následne rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.4.2003 č.k. 5Sp
6/03-13 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Následne Obvodný pozemkový úrad v Prešove

vydal dňa 14.9.2004 rozhodnutie č. OPU-2004/1127-18 Fe, ktoré bolo tiež rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 15.3.2005 č.k. 3Sp 38/2004 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Obvodný
pozemkovýúradvPrešovepotomdňa2.5.2006vydalrozhodnutieč.OPÚ-2006/81-57/Fe,podľaktorého
žalobca ako oprávnená osoba spĺňa podmienky § 6 ods. 1 písm. n/,p/ a r/zákona s tým, že sa mu
nehnuteľnosti nevydávajú podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona. Preto žalobca požiadal o preskúmanie

tohto rozhodnutia Krajský súd v Prešove, ktorý potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu zo
dňa 2.5.2006 a následne aj Najvyšší súd SR. na základe čoho toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.2.2008.

3. Konštatoval, že žalobca dňa 27.2.2008 požiadal Obvodný pozemkový úrad Prešov o náhradu škody
podľa zákona č 514/2003 Z.z, ktorý jeho žiadosť odstúpil v zmysle § 4 ods. 3 zákona Ministerstvu

hospodárstva SR, odbor právny, pozemkový a toto žalobcovi listom zo dňa 14.4.2008 oznámilo, že
tvrdenie o škode nie je podložené dikciou zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu a že jeho
podanie považujú len za snahu urýchliť doriešenie uplatnených reštitučných nárokov. Dňa 16.5.2008
žalobca podal na Ministerstvo pôdohospodárstva SR žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré žalobcovi oznámilo, že jeho

nárok považuje za premlčaný.

4. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 22.6.2010 č.k. 9C 1/2009-75, ktorým
žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Odôvodnenie tohto rozhodnutie
obsahovalo len citáciu ustanovení § 3 ods. 1,2, § 9 ods. 1, 2 § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

a § 100 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka a po vecnej stránke len toľko, že mal za zrejmé, že právo
žalobcu bolo uplatnené po uplynutí subjektívnej trojročnej premlčacej lehoty stanovenej v ust. § 19 ods.
1 zák. č. 514/2003 Z.z. s tým, že žalobca sa o škode dozvedel dňa 27.5.1999, kedy mu bol doručený
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.4.1997 sp.zn. 5S 311/96 prostredníctvom jeho právneho
zástupcu. Mal za to, že žalobca sa dozvedel o škode dňa 27.5.1997 a premlčacia lehota mu uplynula

dňa 27.5.2000, preto vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania žalobu žalobcu zamietol.

5. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd
odvolacíuznesenímzodňa31.Januára2012č.k.4Co26/2011-92zrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie
z dôvodu, že súd prvej inštancie len stručne skonštatoval, že právo žalobcu bolo uplatnené po uplynutí

subjektívnej premlčacej lehoty stanovenej ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá mu uplynula dňa
27.5.2000 s poukazom na skutočnosť, že žalobca sa o škode dozvedel dňa 27.5.1997, kedy mu bol
doručený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.4.1997 sp.zn. 5S 311/96 prostredníctvom jeho
právneho zástupcu. Odvolací súd vyslovil názor, že pre správne posúdenie otázky premlčania nároku
žalobcu je rozhodujúce správne stanoviť začiatok plynutia premlčacej lehoty, keď pre zistenie tejto

skutočnosti vo všeobecnosti platí, že právo môže byť vykonané po prvýkrát ako náhle vznikne možnosť
podať na jej základe žalobu a súd prvej inštancie tejto skutočnosti nevenoval dostatočnú pozornosť
svoje rozhodnutie ani dostatočne neodôvodnil, nevyhodnotil zistený skutkový stav pre posúdenie svojho
záveru, z ktorého dôvodu považoval rozsudok súdu prvej inštancie za predčasne vydaný.

6. V ďalšom konaní žalobca uviedol, že svoj nárok neopiera o nezákonné rozhodnutie, ale vyvodzuje ho
v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. z nesprávneho úradného postupu Pozemkového úradu v Prešove
od marca 1992, ktorý sa opakoval až do 2.5.2006, ktorý nesprávny úradný postup spôsobil, že náhrada
za nevydané mu pozemky nebola riešená tak ako mala byť. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť
z dôvodu, že žalobca nepreukázal nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradná postup, vzniknutú mu

škodu a ani príčinnú súvislosť medzi nimi a škodou.

7. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom zo dňa 21.3.2013 č.k. 9C 1/2009-115 žalobu žalobcu
zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vyslovil názor, že keďže ku škode malo dôjsť
nesprávnym úradným postupom pred 1.7.2004, bolo potrebné vzhľadom na ust. § 27ods. 2 zákona

č. 514/2003 Z.z. posudzovať nárok žalobcu podľa zákona č. 58/1969 Zb., napriek vyššie uvedenému.
Vychádzal tak z ust. § 18 ods. 1 tohto zákona a konštatoval, čo možno považovať za nesprávny
úradný postup, pojem škody a príčinnú súvislosť, keďže zákon č. 58/1969 Zb. tieto nedefinuje. Svoje
rozhodnutie odôvodnil len tým, že žalobca sa v danej veci domáhal náhrady škody, ktorú špecifikoval akomajetkovú škodu na ušlom zisku, ktorá predstavuje hodnotu finančných prostriedkov, ktoré by žalobca
získal podnikaním na pozemkoch, ktoré mu mali byť vydané na základe reštitučnej žiadosti, a že si
uplatnil aj nemajetkovú škodu na zdraví a zdraví jeho manželky podľa § 415, § 420 a § 424 Občianskeho

zákonníka vo výške 100 000 Eur a nemajetkovú ujmu za porušenie práva na ochranu jeho osobnosti a
jeho rodičov podľa § 11, §13 a § 15 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že k súčasnému splneniu
podmienok vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup nedošlo a že žalobca v konaní
nepreukázal vznik škody, ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch ani existenciu príčinnej súvislosti
medzi nesprávny, úradným postupom orgánov štátu a nížením jeho majetku. Neboli tak podľa neho

splnené podmienky pre zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.

8. Na odvolanie žalobcu bol uvedený rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v
Bratislave ako odvolacieho súdu uznesením zo dňa 1.10.2015 č.k. 4Co 413/2013-139 zrušený a vec
mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že z odôvodnenia j rozhodnutia nie
je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie zaoberal, keď dospel k záveru o nedôvodnosti

uplatneného nároku žalobcu a jednotlivé aspekty ním uplatnených nárokov nerozobral, a nevysvetlil,
či k ich založeniu došlo alebo nie a prečo. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie mal vysvetliť, či
na základe vykonaného dokazovania došlo alebo nedošlo v postupe označeného orgánu verejnej
moci k nesprávnemu úradnému postupu a v čom takýto nesprávny úradný postup spočíval alebo
nespočíval, vysvetliť, či vykonaným dokazovaním bol preukázaný vznik škody vo forme ušlého zisku

z podnikania v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom alebo nie a prečo, prípadne, či
takýto prípadný ušlý zisk je reálny aj nárokovateľný alebo ide o hypotetický ušlý zisk a v takom prípade
sa zaoberať dôvodnosťou nároku naň i z tohto aspektu, vysvetliť, či v danom prípade a na základe
akých hmotnoprávnych noriem má alebo nemá žalobca nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy za škodu
na zdraví, a či táto ujma je alebo nie je preukázateľne v príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym

úradným postupom orgánov verejnej moci, vyjadriť sa k jeho aktívnej legitimácii vo vzťahu ku škode na
zdraví u jeho manželky. Uviedol tiež, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo rozobrať v odôvodnení
svojho rozhodnutia základné predpoklady pre vznik nároku na ochranu osobnosti, vyjadriť sa k aktívnej
legitimácii žalobcu k nároku na ochranu osobnosti jeho rodičov a ustáliť v jeho prípade došlo alebo
nedošlo a k akým konkrétnym konaním k neoprávneným zásahom do jeho osobnostnej sféry a z akého

dôvodu i takýto prípadný zásah neodôvodňuje priznanie nemajetkovej ujmy a zaujať aj stanovisko k
pasívnej legitimácii žalovaného v súvislosti s týmito nárokmi. Súd prvej inštancie sa v danom rozhodnutí
nevysporiadalanisnámietkoupremlčaniavznesenoužalovaným.Absenciavšetkýchtýchtonedostatkov
v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie tak robila jeho rozhodnutie nepreskúmateľným.

9. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu a zástupcu
žalovaného, rozhodnutím Okresného úradu v Prešove zo dňa 30.9.1996 č.j. 444/1992-Tur./182,
rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.4.1997 sp.zn. 5S 311/96-7, rozhodnutím Obvodného
pozemkového úradu v Prešove, žiadosťou žalobcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu
škody, obsahom spisov Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 4Sp 21/2006, 5S 311/96, Obvodného

pozemkového úradu v Prešove OPÚ-2010/2213-3/FM a ďalšími listinnými dôkazmi.

10. Na základe vyššie uvedeného dokazovania napadnutým (v poradí tretím) rozsudkom zo dňa
23.2.20165 č.k. 9C1/2009-198 zamietol žalobu žalobcu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
Vychádzalzvyššieuvedenýchskutkovýchzisteníapoprávnejstránkevecodôvodnilcitáciouustanovení

§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 a 3, § 9 ods. 1, 2 a 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 12, § zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, definoval význam pojmov, ako nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou.

11. Konštatoval, že súd v konaní o nároku na náhradu škody ako aj o nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. určitý postup orgánov štátu nemôže posudzovať z hľadiska
nesprávneho úradného postupu. Obsahom týchto rozhodnutí sa môže zaoberať jedine príslušný orgán
pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a ktorého výsledkom je súd v občianskom súdnom konaní
viazaný, pri opačnom výklade by došlo zo strany súdov rozhodujúcich v rámci civilného procesu k

neprípustnému zásahu do výkonu pôsobnosti orgánov štátu. Uviedol, že žalobca sa v predmetnej veci
domáhal náhrady škody, ktorú špecifikoval ako majetkovú škodu na ušlom zisku, ktorá predstavuje
hodnotu finančných prostriedkov, ktoré by žalobca získal podnikaním na pozemkoch, ktoré mu mali
byť vydané na základe reštitučnej žiadosti. Vyslovil, že ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že upoškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s
ohľadom na pravidelný beh veci dalo očakávať. Ušlý zisk sa podľa neho nespravuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív, ako to je u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).

Mal za to, že pritom nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené
na tom, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti)
mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku
konania škodcu (škodovej udalosti). Na základe toho vyvodil, že žalobca v danom prípade nepreukázal
vznik škody na ušlom zisku ani priamu príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou na ušlom zisku a

nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. K nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu na jeho zdraví
a zdraví jeho manželky podľa § 415, § 420 a § 424 Občianskeho zákonníka vo výške 100 000 Eur
uviedol, že pri preukázaní vzniku nemajetkovej ujmy možnosť jej náhrady v peniazoch je podmienená
tým, že vzhľadom na spôsobenú ujmu iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením a že ujmu nie je možné uspokojiť inak. Dospel k názoru, že žalobca nepreukázal
splnenie uvedených podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch, keď súd pri rozhodovaní o

náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch nemôže brať ohľad na ujmu, ktorá nevznikla priamo žalobcovi,
resp. ak sa ho dotkla, tak len sprostredkovane. Nemal za danú priamu príčinnú súvislosť tejto ujmy
s postupom orgánov štátu. Bol toho názoru, že žalobca nebol aktívne legitimovaný domáhať sa
náhrady škody za svoju manželku. Uviedol, že škoda na zdraví žalobcu a zdraví jeho manželky nebola
žalobcom špecifikovaná, preukázaná a nebola ani preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodením

zdravia žalobcu a jeho manželky a nesprávnym úradným postupom orgánov štátu K nároku žalobcu na
nemajetkovú ujmu za porušenie práva na ochranu jeho osobnosti a jeho rodičov podľa § 11, § 13 a § 15
Občianskeho zákonníka uviedol, že ani v tejto časti nároku žalobca nepreukázal splnenie podmienok
pre možnosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a ani tento nárok nepovažoval žalobcom
za špecifikovaný, preukázaný a ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi tvrdenou ujmou a nesprávny,

úradným postupom orgánov štátu.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ô 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. (účinného
do 30.6.2016) a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu
trovy konania v konaní nevznikli.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie považujúc odôvodnenie
jeho rozhodnutia za nezrozumiteľné, v ktorom sa súd prvej inštancie opiera aj o novelizované znenie
zákona č.514/2003 Z.z., čo považoval za retroaktívne. Namietal, že súd prvej inštancie vo svojom

rozhodnutí namiesto rozboru veci opísal časti zákona č. 514/2003 Z.z., nezaoberal sa konaním orgánov
verejnej moci porovnaním s príslušnými zneniami jednotlivých, veci sa týkajúcich ustanovení zákona č.
71/1967 Zb. upravujúcich ich procesný postup a konanie v oblasti verejnej správy a podľa ktorého sa
riadilipozemkovéúradyvreštitučnomkonaní,vktoromrozhodovaliojehoprávachaprávomchránených
záujmoch ako oprávnenej osoby a v zmysle § 1 ods. 1, § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. Považoval

to za vadu v postupe súdu prvej inštancie, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje nesprávny úradný
postup, majúc za to, že tento je definovaný v ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od
1.7.2004. Rovnako sa nestotožnil s jeho názorom, že zákon bližšie nedefinuje pojem škody a neupravuje
rozsah jej náhrady. Bol toho názoru, že tento zákon možno nie, ale Ústavný súd SR opakovane definoval

pojem ušlého zisku, ohľadom jeho definovania poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Cdo 319/2008 z 28.4.2010. Uviedol, že súd prvej inštancie si mal uvedomiť, že reštitučné konanie je
hmotnoprávnym konaním, ktoré rozhoduje o majetku a nedisponovanie vlastníka týmto majetkom kvôli
prieťahom v konaní obmedzuje jeho ústavné práva, že kladným rozhodnutím príslušného pozemkového
úradu sa oprávnenej osobe vracajú alebo poskytujú náhradné pozemky, ktoré majú hodnotu vyčísliteľnú

v peniazoch alebo v príslušnom ekvivalente, nevydaním rozhodnutia v zákonom určenej lehote zo
strany štátu bol porušený pravidelný beh veci, čím vznikla škodová udalosť. Oprávnená osoba, ako
poškodený, podľa neho márne očakáva zväčšenie svojho majetku, ktorý zadržiava škodca, v danom
prípade Slovenská republika, ktorá prenajímaním zadržiavaného majetku získava neoprávnený úžitok
- zisk. Poukázal na stanovisko NS SR z 29.3.2007 sp.zn. 3Cdo 32/2007, podľa ktorého poškodená

strana nie ej povinná preukázať podrobne a presne výšku ušlého zisku, ale musí preukázať túto stratu
s rozumnou mierou istoty, a že súdu doložil špecifikáciu výšky škody podľa zvolenej metodiky a škodu
presne vypočítal ako ušlý zisk. Poukázal na skutočnosť, že o nesprávnom úradnom postupe vo veci
rozhodli tri krajské súdy, ktorých rozhodnutie bolo podľa § 250r O.s.p. pre konajúce správne orgányštátu záväzné a je záväzné podľa neho aj pre súdy konajúce vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1
písm. a/ bod 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Vytýkal súdu prvej inštancie, že tak ako v predchádzajúcich jeho
rozsudkoch, ani v tomto napadnutom rozsudku neodpovedal na otázky položené mu odvolacím súdom a

právne názory podstatné pre výrok súdu. Nebola podľa neho dodržaná forma určujúca obsah rozsudku
v zmysle ustanovení § 132, § 157 ods. 2 O.s.p.

14. Žalovaný odvolanie, ani vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“)
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) a skutkovým stavom súdu prvej inštancie,
ktorý nepotreboval doplniť (§ 383 C.s.p.), keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť ním
vykonané dokazovanie (§ 385 ods. 1 C.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom
podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

16. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia § 470 ods.1 a 2 C.s.p., keď napadnutý rozsudok bol
vydaný a odvolanie podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, t.j. do 30.6.2016 preskúmal
odvolací súd vec z hľadiska aj v tom čase platných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a vec

prejednalpodľaustanoveníúčinnýchvčaserozhodovania,t.j.ustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadku,
účinného od 1.7.2016.

19. Podľa § 387 ods.1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Podľa § 387 ods. 3 C.s.p. odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesených v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je stručné a nevystihujúce dostatočne vysporiadanie sa so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie
vo veci. Avšak aj vzhľadom na hospodárnosť konania postupoval v zmysle vyššie uvedených ustanovení
Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, a to ust § 387 ods. 1 C.s.p. umožňujúceho

odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď je vo výroku vecne správne a ust.
§ 387 ods. 3 C.s.p. umožňujúceho zaoberať sa odvolaciemu súdu podstatnými vyjadreniami strán
prednesených v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie.

22. Podstata základného práva na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 ústavy spočíva v oprávnení
každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo
nesprávneho úradného postupu. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne
vo veci konať tak, aby bola označenému právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v
medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na náhradu škody vykonávajú (čl. 46

ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy).

23. Podľa § 27 ods. 2 zákona e. 514/2003 Z.z., účinného od 1.7.2004, zodpovednosť?za škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje

doterajšími predpismi.

24. Žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody v sume 700 458 Eur (21102 000
Sk) titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom v zmysle §9 zákona č. 514/2003 Z.z., a to Okresného pozemkového úradu v Prešove z dôvodu jeho zbytočných
prieťahov v konaní, keď mal za to, že jeho reštitučnej žiadosti mohlo byť vyhovené už v roku 1992, čím by
sa predišlo škode vzniknutej mu tým na majetku, ktorú škodu vyčíslil ako ušlý zisk z nevyužívania tohto

majetku a nemajetkovej ujmy. Zo skutkového vymedzenia jeho nároku v žalobe, ako aj z jeho vyjadrení
v konaní žalobca videl nesprávny úradný postup nielen do rozhodnutia Okresného úradu v Prešove,
odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 30.9.1996 č.j. 444/1992-Tur./182,
podľa ktorého nemal ako oprávnená osoba spĺňať podmienky § 6 písm. n/ zákona, z ktorého dôvodu
mu pozemky neboli vydané, ale aj z následného postupu ohľadom jeho návrhu na preskúmanie tohto

rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach ktorý rozsudkom zo dňa 25.4.1997 č.k. 5S 311/96-7 zrušil
rozhodnutie Okresného úradu v Prešove zo dňa 30.9.1996 č.j. 444/92-Tur./182 a vrátil ho tomuto
úradu na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení okrem iného uviedol, že pre záver, ktorému mala brániť
prekážka uvedená v § 11 ods.1 písm. a/ zákona o pôde, neboli dostatočné podklady a Okresnému
úradu v Prešove, odboru pozemkovému, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva bolo uložené
zabezpečiť ďalšie dôkazy, na základe ktorých by bolo možné spoľahlivo preukázať či nie sú splnené

podmienky reštitúcie podľa § 6 ods. 1 písm. m/ alebo písm. p/ zákona o pôde, keď Okresný úrad Prešov,
odbor pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vydal ďalšie rozhodnutie č.j. OPPaLH
2001/112 VSL zo dňa 21.3.2001, ktoré bolo následne rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
25.4.2003 č.k. 5Sp 6/03-13 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a že následne Obvodný
pozemkový úrad v Prešove vydal dňa 14.9.2004 rozhodnutie č. OPU-2004/1127-18 Fe, ktoré bolo tiež

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.3.2005 č.k. 3Sp 38/2004 zrušené a vec vrátená
na ďalšie konanie. Obvodný pozemkový úrad v Prešove potom dňa 2.5.2006 vydal rozhodnutie č.
OPÚ-2006/81-57/Fe, podľa ktorého žalobca ako oprávnená osoba spĺňa podmienky § 6 ods. 1 písm.
n/,p/ a r/zákona s tým, že sa mu nehnuteľnosti nevydávajú podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona. Preto
žalobca požiadal o preskúmanie tohto rozhodnutia Krajský súd v Prešove, ktorý potvrdil rozhodnutie

Obvodného pozemkového úradu zo dňa 2.5.2006 a následne aj Najvyšší súd SR, na základe čoho toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2008. V konaní žalobca uviedol, že svoj nárok vyvodzuje
v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. z nesprávneho úradného postupu Pozemkového úradu v Prešove
od marca 1992, ktorý sa opakoval až do 2.5.2006, ktorý nesprávny úradný postup spôsobil, že náhrada
za nevydané mu pozemky nebola riešená tak ako mala byť.

25. Na základe vyššie uvedeného bolo preto treba posudzovať nárok žalobcu titulom ním uplatneného
nesprávneho úradného postupu podľa zákona č.514/2003 Z.z., účinného od 1.7.2004.Vzhľadom na
vyššie uvedené nebola tak dôvodná námietka premlčania vznesená žalovaným s poukazom na to,
že žalobca mohol zistiť nesprávny úradný postup v roku 1997, keď bolo rozhodnutie Okresného

úradu v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 30.9.1996
č.j. 444/1992-Tur./182 zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.4.1997 č.k. 5Sp
311/96-7 a bol tak nesprávny právny názor súdu prvej inštancie v jeho predchádzajúcom rozhodnutí,
že žalobca sa mohol l dozvedieť o tom, že mu vznikla škoda dňa 27.5.1997, kedy mu bol doručený
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.4.1997 sp.zn. 5S 311/96 prostredníctvom jeho právneho

zástupcu a že premlčacia lehota mu uplynula dňa 27.5.2000. Týmto rozsudkom bolo len rozhodnutie
Okresného úradu v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa
30.9.1996 č.j.444/1992-Tur./182 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, takže nešlo o
konečné rozhodnutie, ale postup Okresného pozemkového úradu v Prešove ďalej pokračoval a o tom,
že žalobcovi nebudú predmetné pozemky vydané, teda že mu tým vznikla škoda, sa mohol dozvedieť

až právoplatným rozhodnutím Okresného pozemkového úradu v Prešove č.j. OPÚ-2006/81-57/Fe zo
dňa 2.5.2006 v spojení s rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR, v zmysle
ktorého mal už oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu splniť podmienky oprávnenej osoby v zmysle § 6
ods. 1 písm. n/, p/ a r/ zákona o pôde, ale že sa mu predmetné nehnuteľnosti podľa § 11 ods. 1 písm.
a/ a d/ zákona.

26. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení
troch podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom splnenie týchto podmienok je

navrhovateľ, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, povinný tvrdiť a aj preukázať.

27. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnejmociurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomstanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmoci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,

komu bola takým postupom spôsobená škoda.

28. Nesprávnym úradným postupom je taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s
právnou úpravou, ide o úradný postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie

alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup
taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej
moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo
koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné
prieťahy v konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb. Prieťahy v súdnom konaní treba považovať za protiprávny stav, v každom
okamihu ktorého dochádza k rovnakému porušovaniu práva účastníka konania na prejednanie veci bez
zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

29. Zákonodarca v snahe postihnúť čo možno najväčší okruh pochybení štátu pri výkone verejnej

moci nepristúpil k definícii nesprávneho postupu orgánu štátu a ponechal a v § 9 zákona ť. 514/2003
Z.z. sú príkladom uvedené pochybenia orgánu štátu spadajúce pod nesprávny úradný postup. Z
hľadiska právnej kvalifikácie pochybenia orgánu štátu pri výkone verejnej moci a zodpovednosti štátu
za toto pochybenie osobitne dôležitý považuje odvolací súd právny názor, podľa ktorého ak orgán
štátu zvažuje splnenie podmienok pre vydanie rozhodnutia za tým účelom zhromažďuje podklady pre

rozhodnutie(dôkazy),hodnotízistenéskutočnosti,právneichposudzuje,ideočinnosťpriamosmerujúcu
k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní týchto podkladov sa prejavujú práve v
obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť zvažované jedine podľa ustanovení
príslušného zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu,
Za nesprávny úradný postup orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci teda ne možno považovať

pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán, resp. orgán verejnej moci pred svojim
rozhodnutím nezadovážil všetky dôkazy alebo nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že
v dôsledku toho bolo jeho rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne, že malo byť vydané
v inej podobe v inej podobe či za iných okolností. Navyše sám účastník takého konania, v ktorom bolo
vydané príslušné rozhodnutie, môže namietať pochybenie orgánu štátu pri zisťovaní podkladov pre

vydanie rozhodnutia alebo pri ich hodnotení v opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu. Orgán,
príslušný rozhodnúť o opravnom prostriedku, následne posúdi, či došlo k namietanému pochybeniu.

30. V danom prípade žalobca vyvodzoval nesprávny úradný postu Okresného pozemkového úradu v
Prešove v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., a to z dôvodu jeho zbytočných prieťahov v konaní,

keď mal za to, že jeho reštitučnej žiadosti mohlo byť vyhovené už v roku 1992, čím by sa predišlo
škode vzniknutej mu tým na majetku, ktorú škodu vyčíslil ako ušlý zisk z nevyužívania tohto majetku
a nemajetkovej ujmy. Nesprávny úradný postup nielen do rozhodnutia Okresného úradu v Prešove,
odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 30.9.1996 č.j. 444/1992-Tur./182,
ale aj z následného postupu ohľadom jeho návrhu na preskúmanie tohto rozhodnutia na Krajský súd

v Košiciach ktorý rozsudkom zo dňa 25.4.1997 č.k. 5S311/96-7 zrušil rozhodnutie Okresného úradu v
Prešove zo dňa 30.9.1996 č.j. 444/92-Tur./182 a vrátil ho tomuto úradu na ďalšie konanie, pričom v
odôvodneníokreminéhouviedol,žeprezáver,ktorémumalabrániťprekážkauvedenáv§11ods.1písm.
a/ zákona o pôde, neboli dostatočné podklady a Okresnému úradu v Prešove, odboru pozemkovému,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva bolo uložené zabezpečiť ďalšie dôkazy, na základe ktorých

by bolo možné spoľahlivo preukázať či nie sú splnené podmienky reštitúcie podľa § 6 ods. 1 písm. m/
alebopísm.p/zákonaopôdeanásledneOkresnýúradPrešov,odborpozemkového,poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva vydal ďalšie rozhodnutie č.j. OPPaLH 2001/112 VSL zo dňa 21.3.2001, ktoré
bolo následne rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.4.2003 č.k. 5Sp 6/03-13 zrušené a vec
bola vrátená na ďalšie konanie. Obvodný pozemkový úrad v Prešove vydal dňa 14.9.2004 rozhodnutie

č. OPU-2004/1127-18 Fe, ktoré bolo tiež rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.3.2005 č.k.
3Sp 38/2004 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Obvodný pozemkový úrad v Prešove potom dňa
2.5.2006 vydal rozhodnutie č. OPÚ-2006/81-57/Fe, podľa ktorého žalobca ako oprávnená osoba spĺňapodmienky § 6 ods. 1 písm. n/,p/ a r/zákona s tým, že sa mu nehnuteľnosti nevydávajú podľa § 11 ods.
1 písm. a/ a d/ zákona.

31. Vyššie zvedený postup Okresného pozemkového úradu v Prešove vzhľadom na vyššie uvedené
nebolo možné považovať za nesprávny úradný postup, teda za úradný postup, pri ktorom došlo k
porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda nešlo o postup nezákonný.

32. Žalobca si uplatnil voči žalovanému náhradu škody spočívajúcu v ušlom zisku z nevyužívania
mu nevydaného majetku. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív,
ako je to v prípade skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom len
pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí ísť o postavenie, že pri pravidelnom behu vecí
(nebyť konania škodcu alebo škodovej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho
majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku tohto konania škodcu alebo škodovej udalosti. Pre výšku

ušlého zisku je rozhodujúce akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu
(škodová udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. Táto podmienka
nebola splnená a nemožno vychádzať len z pravdepodobnosti očakávaného ušlého zisku.

33. Nesprávny úradný postup orgán štátu alebo orgánu verejnej moci musí mať tiež za následok

vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá
bola priamo a nesprostredkovanie spôsobenej práve, resp. iba takýmto postupom, keďže atribútom
príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezpečne
preukázaný aj bezprostredný, čo konštatoval aj Ústavný súd SR (Nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS 177/08). Štát

nezodpovedá automaticky za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného pri prípadnom
nesprávnom úradnom postupe

34. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i

len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť. To znamená, že ak osoba, ktorá sa cíti byť poškodená
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, neunesie dôkazné bremeno preukázania nesprávneho
úradného postupu a vzniku škody, nemožno hovoriť ani o príčinnej súvislosti medzi nimi.

35. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal konaním orgánov verejnej

moci porovnaním s príslušnými zneniami jednotlivých, veci týkajúcich sa ustanovení zákona č.71/1967
Zb. upravujúcich ich procesný postup a konanie v oblasti verejnej správy a podľa ktorého sa riadili
pozemkové úrady v reštitučnom konaní, v ktorom rozhodovali o jeho právach a právom chránených
záujmoch ako oprávnenej osoby a v zmysle § 1 ods. 1, § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. nebola dôvodná,
nakoľko nejde o správne konanie preskúmavajúce rozhodnutia Okresného pozemkového úradu, resp.

ich postup v správnom konaní, ale o konanie o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone orgánov
verejnej moci podľa ona č. 514/2003 Z.z. Nemožno sa stotožniť ani s jeho odvolacou námietkou, že
o nesprávnom úradnom postupe vo veci rozhodli tri krajské súdy, ktorých rozhodnutie bolo podľa §
250r O.s.p. pre konajúce správne orgány štátu záväzné a je záväzné podľa neho aj pre súdy konajúce
vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zák. č. 514/2003 Z.z., pretože rozhodnutiami

Krajského súdu v Košiciach nebol skonštatovaný nesprávny úradná postup Okresného pozemkového
úradu v Prešove, teda o postup, ktorý pri ktorom došlo k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti, teda že by bolo išlo o postup nezákonný.

36. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

37. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva

na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Obč. zák.).38. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Obč. zák.).

39. Na základe vyššie uvedeného nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu, preto nebol dôvodný
ani jeho nárok na ním uplatnenú ochranu v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Co sa týka výšky
nemajetkovej ujmy v peniazoch, táto by musela byť daní intenzitou zásahu do jeho práva spočívajúceho
v znížení jeho dôstojnosti, vážnosti v spoločnosti (§ 13 ods. 2 Obč. zák.), čo bližšie ani nešpecifikoval

v čom mal údajný zásah do jeho osobnostného práv spočívať a pokiaľ sa chcel domáhať nemajetkovej
ujmy v peniazoch v mene svojej manželky, nebola daná jeho aktívna legitimácia na uplatnenie takéhoto
nároku. Napokon žalobca v odvolaní zamietnutie žaloby v časti zamietnutia žaloby ohľadom týchto ním
uplatnených nárokov ani nenamietal.

40. Žalobca vo svojom odvolaní nenamietal ani zamietnutie žaloby v časti nároku na nemajetkovú ujmu

za porušenie práva na ochranu jeho osobnosti jeho rodičov v zmysle § 15 Obč. zák. Odvolací súd k tomu
len poznamenáva, že túto tiež bližšie nešpecifikoval a ktorá ani s daným konaním nemá žiadnu súvislosť.

41. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1§, 453 ods. 3 C.s.p., a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.