Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 15, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/244/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417215586
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4417215586.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. v právnej veci žalobcu: S. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. O., J. XX, zastúpený: JUDr. Ing. Mikuláš Práznovszky, CSc., advokát so sídlom Nové Zámky,
Bočná 26, IČO: 11 728 094, proti žalovanej: Obec Dvory nad Žitavou, Dvory nad Žitavou, Hlavné nám.
6, IČO: 00 308 897, zastúpená: JUDr. Martin Kanás, advokát so sídlom Nitra, Školská 3, IČO: 42 119

987, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/135/2017- 206 zo dňa 29. júla
2019 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Súd
žalobu vrátane alternatívneho petitu žaloby zamieta. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým súd rozhodne o výše náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia
§ 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 123, § 130 ods.1,

§ 132 ods.1, § 133 ods.2, § 134 ods.1,2,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len Občiansky zákonník), § 1, § 8 ods.1, 6, § 10 ods.1, § 13 ods. 1, 5 zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení (v znení účinnom v roku 2005), § 9 ods.2 písm. a) zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí (v znení účinnom v roku 2005), § 28 ods.2 zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnosti (katastrálny zákon), čl. 11
ods.1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 20 ods.1 Ústavy Slovenskej
republiky. V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 2.10.2017 domáhal

určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 49/2005 zo
dňa 5.5.2005 ako parcely registra „C“ č. XX/X o výmere 31 m2, ktorá bola vytvorená z parcely registra
„C“ č. XX o výmere 568 m2, ktorá je zapísaná na LV č. X k.ú. E.. Žalobu žalobca zdôvodnil tým,
že dňa 19.8.2005 obecné zastupiteľstvo žalovaného na svojom zasadnutí prijalo uznesenie, ktorým
schváliloodpredajnehnuteľnosti,ktorábolavytvorenágeometrickýmplánomč.49/2005zodňa5.5.2005
ako parcely registra „C“ č. XX/X o výmere 31 m2, ktorá bola vytvorená z parcely registra „C“

č. XX o výmere 568 m2, ktorá je zapísaná na LV č. X k.ú. E. nad O. a to pre žalobcu, ktorý dňa
22.11.2005 zaplatil do pokladnice žalovaného v hotovosti kúpnu cenu 3.410,- Sk (31 m2 x 110 Sk/m2).
Žalobca bol od 22.11.2005 dobromyseľný o tom, že mu predmetná nehnuteľnosť patrí a ako oprávnenýdržiteľ ju užíval aspoň do konca mája 2017. Ďalej uviedol, že bývalý starosta žalovaného Ing. Jozef
Kálazi, ktorý bol starostom v rokoch 2002 - 2014 vyhlásením zo dňa 25.9.2017 potvrdil, že výkon
uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného nepozastavil a že k nezapísaniu vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností v prospech žalobcu došlo výhradne z dôvodu zlyhania vybavenia potrebných
administratívnych úkonov na strane žalovaného. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný listom zo
dňa 24.5.2017 oznámil žalobcovi začatie konania o dodatočnom povolení stavby - oplotenia, brány a
prístrešku na parcele č. XX, v ktorom vyzval žalobcu, aby preukázal, že je vlastníkom uvedenej parcely
alebo že má k tomuto pozemku iné právo. Následne žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

listom zo dňa 21.8.2017 požiadal žalovaného o stanovisko, či uznáva vlastnícke právo
žalobcu k predmetnému pozemku nadobudnuté vydržaním podľa § 134 ods. 1 s poukazom na ust. §
130 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ak vlastnícke právo žalobca uznáva, aby zabezpečil perfektný
dvojstranný právny úkon predaja spornej nehnuteľnosti žalobcovi. Žalovaný odpovedal listom zo dňa
8.8.2017, ktorým oznámil, že vyhotoveniu kúpnej zmluvy nemôže vyhovieť, keďže právo z uznesenia
žalovaného je premlčané, že uznesenie sa v archíve žalovaného nenachádza a že vlastnícke právo

k nehnuteľnosti vzniká až zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Žalobca k žalobe
pripojil uznesenie zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.8.2005, geometrický
plán č. 49/2005, LV č. X k parcele registra „C“ č. XX k.ú. E. nad O., doklad o zaplatení sumy 3410,- Sk,
vyhláseniebývaléhostarostužalovanéhoIng.JozefaKálazihozodňa25.9.2017,oznámeniežalovaného
zo dňa 24.5.2017 o začatí dodatočného povolenia stavby, žiadosť právneho zástupcu žalobcu zo dňa

21.8.2017, odpoveď žalovaného zo dňa 8.8.2017. K žalobe sa podaním zo dňa 30.10.2017 vyjadril
žalovaný, ktorý žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Okrem iného uviedol, že žalovaný nepopiera skutkové
tvrdenia žalobcu ohľadne schválenia odpredaja 31 m2 z parcely č. XX podľa geometrického plánu č.
49/2005, ani skutočnosť, že žalobca zaplatil v hotovosti do pokladne žalovaného 3410,- Sk a uviedol, že
žalovaný až potom čo žalobca 11.7.2007 listom požadoval uzatvorenie kúpnej zmluvy z titulu zaplatenia

kúpnej ceny zistil, že suma 3410,- Sk predstavuje zaplatenie novovytvorenej parcely XX/X. Keďže k
prevodu vlastníckeho práva k predmetnej parcele nedošlo, žalovaný listom z 8.8.2017
oznámil žalobcovi, že sumu 113,19 eur (3410,- Sk) mu vracia poštovou poukážkou, pričom žalobca
uvedenú sumu v odbernej lehote neprevzal. V uvedenom podaní žalovaný uviedol, že popiera tvrdenie
žalobcu o jeho domnelej dobromyseľnosti, ktorú mal od 22.11.2005 do konca mája 2017 o tom, že

mu nehnuteľnosť patrí, poukázal na ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca
nepreukázal existenciu písomnej kúpnej zmluvy, ktorou by v prípade jej uzatvorenia mal disponovať a
uviedol, že samotné zaplatenie kúpnej ceny nemá spôsobilosť zakladať právny vzťah ohľadne zmeny
v osobe vlastníka nehnuteľnosti. Uviedol, že ak sa žalobca mylne domnieval, že vlastníctvo k spornej
nehnuteľnosti nadobudol na základe uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného a následným

zaplatením schválenej kúpnej ceny, jeho omyl nie je ospravedlniteľný. Zároveň žalovaný poukázal na
to, že pokiaľ sa žalobca domnieval, že nadobudol vlastníctvo k novovytvorenej parcele registra „C“
č. XX/X, bolo jeho povinnosťou podľa § 18 zákona 582/2004 počnúc 1.1.2006 podať daňové priznanie,
avšak žalobca tak neučinil počas celej doby užívania predmetného pozemku, pričom konal aj v rozpore
so stavebným zákonom, keďže na uvedenej parcele postavil čiernu stavbu. Uviedol, že správanie

žalobcu je nezlučiteľné s dobrou vierou a preto nemá požívať právnu ochranu, keďže žalobca svoj
domnelý vlastnícky vzťah k pozemku deklaroval, až keď mal preukázať svoj vlastnícky vzťah k
nemu z dôvodu zriadenia čiernej stavby. Žalovaný ďalej uviedol, že opiera aspoň čiastočne skutkové
tvrdenia bývalého starostu žalovaného s tým, že svoje námietky predloží písomne na pojednávaní.
Poukázal na ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na uznesenia Najvyššieho súdu SR č.

5Cdo/30/2010, 2Cdo/271/2007, 3Cdo/17/2016, 4Cdo/287/2006. V uvedenom podaní žalovaný uviedol,
že pri normálnej obvyklej opatrnosti žalobca nemohol nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie,
že sporná nehnuteľnosť mu fyzicky patrí, pričom nadobúdajúcim titulom nemôže byť listina, ktorou sa
právo samo o sebe nenadobúda a nemôže ním byť ani uznesenie obecného zastupiteľstva. Žalobca sa
nepresvedčil, či vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudol, nepodal daňové priznanie tak, ako

mutoukladázákon,nikdysaneinformovalnastavebnomúradeopodmienkachpostaveniastavbyateda
jeho správanie nesvedčí o jeho dobromyseľnosti. Žalovaný poukázal na list právneho zástupcu žalobcu
zo dňa 21.8.2017, ktorým vyzval žalovaného na „neodkladné zabezpečenie perfektného dvojstranného
právneho úkonu predaja predmetnej nehnuteľnosti tak, ako to obec E. urobila v prípade predaja
nehnuteľnosti ďalším trom osobám označeným v zápisnici z 24 zasadnutia obecného zastupiteľstva

19.8.2005.“ Žalovaný sa k uvedenému vyjadril tak, že jediným do úvahy pripadajúcim
spôsobom deklarovania nadobudnutia vlastníctva žalobcu vydržaním by bolo postupovať podľa § 63
zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti formou osvedčenia vyhlásenia o vydržaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v notárskej zápisnici. Uviedol, že žiadosti o uzavretie kúpnej zmluvynemohol vyhovieť, keďže uznesenie zo dňa 19.8.2005 nie je relevantným podkladom pre jeho uzavretie,
keďže právo z neho pre žalobcu vyplývajúce je podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčané.
Napokon uviedol, že žalobca sa v žalobe nevysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu a

neuplatnil také prostriedky procesného útoku, ktoré by nasvedčovali existencii dobromyseľnosti jeho
držby. K uvedenému podaniu pripojil doklad o zaslaní sumy 113,19 eur žalobcovi dňa 7.8.2017 a list
žalovaného zo dňa 7.9.2017. K uvedenému podaniu sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním
zo dňa 24.11.2017, v ktorom uviedol, že na pokladničnom doklade č. 1358/05 zo dňa 22.11.2005 je
výslovne uvedený ako účel platby „pozemok p.č.XX/X 31m2,“ pričom aj v uznesení žalovaného zo dňa

19.8.2005 je uvedené, že sa schvaľuje odpredaj parcely č. XX/X o výmere 31 m2 za 110,- Sk/m2. V
uvedenom podaní uviedol, že na vznik vlastníckeho práva nie je potrebná perfektná písomná kúpna
zmluva a na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností tiež nie, pričom na vznik vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti stačí aj neperfektná písomná zmluva, ak sú zároveň splnené zákonné podmienky
na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a vlastníckeho právo nadobudnuté vydržaním vzniká
priamo zo zákon, pričom vklad do katastra nehnuteľností má len deklaratórnu povahu. Uviedol, že

nepodanie daňového priznania podľa § 18 zákona č. 582/2004 Z.z. nie je v príčinnej súvislosti s
nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním. Uviedol, že žalovaný dvakrát prejavil úmysel vzdať sa
spornej nehnuteľnosti v prospech žalobcu a to jednak vo forme uznesenia obecného zastupiteľstva
žalovaného zo dňa 19.8.2005 a jednak vydaním príjmového pokladničného dokladu zo dňa 22.11.2005
o prijatí kúpnej ceny 3410,- Sk. Poukázal tiež na to, že ani v jedno zo štyroch rozhodnutí Najvyššieho

súdu, ktorý žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení, nie je rozhodnutím zásadného významu, pričom
tieto pochádzajú z rozhodnutí po roku 2005,v ktorom mala začať v danom prípade plynúť
10 ročná lehota na vznik vlastníckeho práva žalobcu vydržaním, pričom uviedol, že vydržacia lehota
začala plynúť v roku 200,5 pričom žalobca nebol dobromyseľný iba na základe jeho subjektívneho
hľadiska a jeho omyl je ospravedlniteľný. V uvedenom vyjadrení právny zástupca žalobcu ďalej uviedol,

že dňa 30.9.2004 žalobca písomne požiadal žalovaného o odpredaj spornej nehnuteľnosti a
žalobca bol z výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.8.2005 uzrozumený
o vôli žalovaného predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi odpredať, pričom zaplatil aj kúpnu cenu uvedenú
vo výpise z uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného a teda žalovaný mal za to, že došlo k
dvojstrannému písomnému úkonu o prevode nehnuteľnosti a mal za to, že mu sporná nehnuteľnosť

patrí a preto ju od 19.8.2005 užíval ako svoju. Poukázal na ust. § 40 ods. 3, § 46 ods. 2, § 50a ods.
1, § 588 Občianskeho zákonníka. Ďalej v uvedenom podaní uviedol, že podstatnými náležitosťami
kúpnej zmluvy okrem označenia jej účastníkov, je predmet a kúpna cena, pričom žalobca so žalovaným
dohodli obe podstatné náležitosti a tiež dohodli aj podstatné náležitosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
nehnuteľnosti. Uviedol, že omyl žalobcu v tom, že prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine a že

v zmluve o budúcej zmluve je potrebné dohodnúť aj dobu, do ktorej sa má budúca zmluva uzavrieť,
možno vzhľadom na nedostatok právneho vzdelania žalobcu považovať za ospravedlniteľný, pričom
žalobca o týchto vadách nemohol pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú od neho možno očakávať,
vedieť. Uviedol, že žalobca bol ako držiteľ spornej nehnuteľnosti počas celej 10 ročnej doby potrebné
na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že

predmetná nehnuteľnosť mu patrí, pričom pri pochybnostiach sa predpokladá že držba je oprávnená
podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobca sa preto po uplynutí 10 rokov oprávnenej držby
spornej nehnuteľnosti stal jej vlastníkom so zákona podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej
uviedol, že nič nebráni tom aby sa kúpna zmluva uzavrela ja po uplynutí premlčacej doby podľa §
110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu podľa §

137 písmeno c) CSP vyplýva priamo z povahy sporu, keďže v prípade úspechu žalobcu v
tomto konaní môže dôjsť na základe rozhodnutia súdu k zmene vlastníckeho práva žalobca k spornej
nehnuteľnosti a v takomto prípade je naliehavý právny záujem daný vždy. Poukázal na to, že žalovaný
vyše 10 rokov, takmer 12 rokov nerušene užíval spornú nehnuteľnosť ako svoju, pričom žalovaný mu
vo výpise z uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.8.2005 nariadil

spornú nehnuteľnosť oplotiť a dokonca určil aj spôsob a vzhľad oplotenia. Napokon poukázal na ust.
§ 6 ods. 1 veta druhá zákona č. 13/1991 Zb. o majetku obcí. K uvedenému podaniu pripojil žiadosť
žalobcu R. J. o odpredaj spornej nehnuteľnosti zo dňa 30.9.2004.Na pojednávaní dňa 11.12.2018
zástupkyňa žalovaného uviedla, že v záujme zmierčieho vyriešenia veci požiada obecné zastupiteľstvo
žalovaného, či schvaľuje odpredaj predmetnej nehnuteľnosti tak, ako je to uvedené v uznesení zo dňa

19.8.2005. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobu dopĺňa o alternatívny
petit nasledujúceho znenia: „Žalovaný je povinný uzavrieť so žalobcom písomnú kúpnu zmluvu na
predaj nehnuteľnosti v k.ú. E. nad O. označenej v geometrickom pláne č. 49/2005 zo dňa 5.5.2005
ako parc. č. XX/X o výmere 31 m2, ktorá je vyčlenená z nehnuteľnosti v k.ú. E. nad O. vedenej naLV č. X ako parc. č. XX o výmere 568 m2.“ Zároveň žiada, aby súd pripustil zmenu žaloby v
zmysle uvedeného. Na základe výzvy konajúceho súdu Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor
podaním zo dňa 5.2.2019 oznámil konajúcemu súdu, že ak by došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy k spornej

nehnuteľnosti medzi stranami sporu, uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.8.2005
by bolo možné v rámci vkladového konania považovať za dostatočné, ak nebolo obecným zastupiteľstvo
zrušené. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 18.2.2019, v ktorom uviedol, že k
záväznému vyjadreniu žalovaného, či uzatvorí so žalobcom zmier alebo nie, je nevyhnuté, aby nárok
žalobcu bol prerokovaný v orgáne, ktorý ako jediný je povolaný v danej veci rozhodnúť a to

obecné zastupiteľstvo žalovaného, pričom obecné zastupiteľstvo by sa malo uskutočniť do 30.4.2019.
Žalovaný podaním zo dňa 23.4.2019 zaslal konajúcemu súdu výpisy z uznesenia zo zasadnutia
obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 9.4.2019 č. 64/09042019, 65/042019, 66/09042019 zo dňa
9.4.2019 z ktorých vyplýva, že obecné zastupiteľstvo zobralo na vedomie informáciu o súdnom spore
č. 6C/135/2017, že neuznáva S. Z. za dobromyseľného držiteľa spornej parcely č. XX/X a že ruší v
celom rozsahu uznesenie zo dňa 19.8.2005, ktorým bol schválený odpredaj parcely č. XX/X o výmere

31 m2 žalovanému a to z dôvodu podstatných zmien zastavovacieho plánu centrálnej zóny obce a
vo verejnom záujme (plánovaná výstavba odstavných plôch - parkoviska kultúrneho domu). Vo veci
sa vyjadril právny zástupca žalobcu zo dňa 3.6.2019, v ktorom k uzneseniu obecného zastupiteľstva
žalovaného č. 65 uviedol, že žalovaný pri výpočte okolností prípadu opomenul, že žalobca zaplatil
kúpnu cenu nehnuteľnosti, že svoju nehnuteľnosť oplotil, a že ju nerušene užíval najmenej 10 rokov

a zároveň k uzneseniu č. 66 obecného zastupiteľstva žalovaného uviedol, že ani zákon o obecnom
zriadení, ani iný všeobecne záväzný právny predpis nepozná inštitút zrušenia uznesenia obecného
zastupiteľstva a neupravuje ani jeho právne dôsledky a uviedol, že takýto právny akt je v rozpore s
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a preto je neúčinný s tým, že protiprávne/protiústavné
konanie nezakladá právo a nepožíva právnu ochranu. Ďalej uviedol, že zrušenie uznesenia obecného

zastupiteľstva nemôže mať spätný účinok na právo žalobcu, ktoré už nadobudol; bolo by to v rozpore
s princípom právnej istoty v demokratickom a právnom štáte, ku ktorému sa Slovenská republika hlási
(čl. 1 ods. 1 ústavy). Uviedol, že odstavná plocha - parkovisko kultúrneho domu je už postavené, preto
tento zámer žalovaného nie je opodstatnený a pre žalobcu nie je ani záväzný. Na pojednávaní dňa
29.7.2019 právny zástupca žalobcu uviedol k okolnostiam uznesenia, ktorým obecné zastupiteľstvo

žalovaného zrušilo uznesenie zo dňa 19.8.2005, že zasadnutie obecného zastupiteľstva sa konalo a to
vo februári 2019, avšak tento bod sa z neznámych dôvodov neprerokoval. K prerokovaniu uznesenia
z roku 2005 došlo až na nasledujúcom zasadnutí v apríli 2019, na ktorom boli prítomní dcéra žalobcu
D. Q. Z. a jej manžel S.. I. Q.. Uviedol, že starosta obce hovoril v ich prítomnosti dovtedy, kým nemalo
dôjsť k hlasovaniu o platnosti uznesenia z roku 2005 a vtedy ich starosta z rokovacej miestnosti vykázal

napriek tomu, že zasadnutie je verejné, vec bola vo verejnom záujme nakoľko išlo o majetok obce,
teda nešlo o utajované skutočnosti. Do tej doby kým boli prítomní v rokovacej miestnosti S.. I. Q.
zhotovil zvukový záznam z prednesu J.. K. L., ktorý založil do spisu. Z tohto prednesu je zrejmé, že
účelom zrušenia uznesenia z roku 2005 o odpredaji predmetnej nehnuteľnosti žalobcovi mali byť „závery
revitalizácie obce s vybudovaním parkoviska pre návštevníkov kultúrneho domu“. Poukázal na to, že

žalobca vzhľadom na prednej J.. L. si je vedomý toho, že zrušením uznesenia z roku 2005 návrh žalobcu
bude podstatne zoslabený tým, že toto uznesenie bude zrušené. Uviedol, že účel zrušenia uznesenia z
roku 2005 pre vybudovanie parkoviska pre návštevníkom kultúrneho domu považuje za bezpredmetný,
lebo parkovisko je už vybudované bez toho, aby k tomu bolo potrebné využiť nehnuteľnosť, ktorá je
predmetom sporu. Ako dôkaz predložil 2 ks fotografii parkoviska, na ktorom je vidieť už vybudované

parkovisko, ktoré bolo vybudované v roku 2017 pričom pri vybudovaní parkoviska medzi parkoviskom a
vedľajšou nehnuteľnosťou nechal žalovaný zhotoviť múr vysoký asi 50 cm, ktorý považuje za neobvyklý,
keďže hranica medzi parkoviskom a chodníkom alebo trávnikom sa obyčajne ohraničuje obrubníkom
vysokým 10 cm tak, aby v prípade potreby mohli vozidlá túto prekážku prekonať. Podľa názoru žalobcu
bol múr vysoký 50 cm zhotovený zámerne a nie preto že si to vyžadovali technické podmienky výstavby

parkoviska. V tomto konaní žalovaného žalobca nevidí verejnoprospešný cieľ, ale schválnosť a
zlomyseľnosť. Žiadal aby boli vypočutí ako svedkovia v Ing. I. Q. a S.. D. Q. Z.. Predložil súdu GP č.
49/2005 zo dňa 5.52005, na ktorom je zelenou farbou vyznačené predmetná nehnuteľnosť, zelenou
šípkou sú vyznačené prístupové cesty, horná šípka znázorňuje prístup parkoviska a je zrejmé, že
predmetná nehnuteľnosť leží voči parkovisku na odľahlom mieste a teda že to nebolo potrebné pre účely

vybudovania parkoviska. Vybudovanie 50 cm vysokého múru bolo potrebné len preto, aby žalovaný
zabránil žalobcovi prístup do zadnej časti jeho predajne pre účely zásobovania tovaru. Aj táto skutočnosť
svedčí o tom, že úmysel žalovaného nie je vážny, nie je vo verejnom záujme, ale slúži opäť iba
schválnosti voči žalobcovi. Uviedol, že medzičasom žalobca získal kúpnu zmluvu uzavretú s jedným zoštyroch kupujúcich podľa uznesenia z 19.8.2015. Od ostatných dvoch kupujúcich túto zmluvu nevedeli
získať, lebo súčasní vlastníci už nie sú pôvodní kupujúci, ale ich ďalší právni nástupcovia. Svedčí to
o tom, že spomedzi štyroch kupujúcich so všetkými troma bolo uznesenie z roku 2005 zrealizované,

iba so žalobcom nie. Predložil kúpnu zmluvu uzavretú s pani V.. Na uvedenom pojednávaní žalobca
uviedol, že má za to, že uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu, lebo za predmetnú nehnuteľnosť zaplatil
tak, ako to bolo uvedené v uznesení obecného zastupiteľstva žalovaného, pričom S.. Q. ako bývalý
starosta v tom čase a p. D., ktoré robila na obecnom úrade sľúbili, že všetko potrebné vybavia. Mal
za to, že je to preto, lebo pán P. má vedľa apartmán. Uviedol, že kúpnu, ani inú zmluvu ohľadne

predmetnej nehnuteľnosti s ním žalovaný neuzatvoril. Uviedol, že daň za uvedenú nehnuteľnosť neplatil,
lebo ho k tomu žalovaný nevyzýval, pričom ho vždy vyzýval k plateniu iných nehnuteľností, ktoré
mal vo vlastníctve. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že zasadnutie
obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 9.4.2019 sa konalo v súlade so zákonom, na základe
toho bolo predložený výpis z uznesenia ktorým sa ruší v celom rozsahu uznesenie D24/5 zo dňa
19.8.2005, ktorým bol schválený odpredaj spornej nehnuteľnosti, uviedla, že uzavretie kúpnej zmluvy

nebolo vykonané a žalobe nemožno vyhovieť, keďže uznesenie schválené 19.8.2005 nie je relevantným
podkladom pre uzavretie kúpnej zmluvy, keďže bolo zrušené v celom rozsahu. Uviedla, že uvedené
právo bolo premlčané podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom žalobca nepodával daňové
priznanie,neplatildaň,uvedenédôkazy,ktorépredložilžalobcasúkonštruované,nepresné,nezmyselné
a domýšľavé a dodatočné uzavretie kúpnej zmluvy nie je možné a dobromyseľnosť a oprávnenosť držby

zo strany žalobcu neuznávame, nakoľko nemôžeme vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa pozemku. Na otázku súdu čo žalovaný žiada udáva, že žalovaný žiada žalobu zamietnuť. Na
uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že kúpna zmluva existuje a to v písomnej
forme, keďže žalobca písomne požiadal žalovaného o odpredaj nehnuteľnosti a má písomný doklad
o zaplatení kúpnej ceny, na ktorom je predmetná nehnuteľnosť označená parcelným číslom. Žalovaný

svoju vôľu odpredať nehnuteľnosť tiež prejavil písomnou formou a to v uznesení zo dňa 19.8.2005 a
teda jediná vada písomnej kúpnej zmluvy spočíva v tom, že nie je na jednej listine. Opätovne poukázal
na obsah vyhlásenia bývalého starostu S.. Q. zo dňa 25.9.2017, v ktorom uviedol, že pán Z. ako kupujúci
splnil všetky svoje povinnosti potrebné k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ostatné
formality najmä vyhotovenie písomnej kúpnej zmluvy a podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností zabezpečovala obec, pričom v prípade žalobcu sa tak nestalo výhradne z dôvodu
zlyhania vybavenia potrebných administratívnych úkonov zo strany obce. Poukázal na posledný odsek,
v ktorom sa uvádza, že po kladnom písomnom vyrozumení, bolo zároveň uvedené, aby žiadatelia v
uvedenej lehote zaplatili kúpnu cenu s tým, že boli uvedené aj ďalšie podmienky. V prípade žalobcu
to bola konkrétne povinnosť oplatiť pozemok murovaným alebo iným neprehľadným plotom. Aj tieto

skutočnosti svedčia o tom, že v prípade žalobcu nejde o jeho subjektívne presvedčenie o tom,
že predmetná vec mu patrí, ale že sa tak stalo na výslovné a písomné ubezpečenie žalovaného. Žiadal
žalobe vyhovieť z titulu vydržania vlastníckeho práva, resp. z titulu uloženia povinnosti žalovanému
vyhotoviť perfektnú kúpnu zmluvu. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného uviedla,
že na základe odpovede na žiadosť o vyhotovenie kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2017 sa žalovaný vyjadril,

že kúpna zmluva z roku 2005 ktorá by podľa žalobcu mala existovať sa v jeho archívnych dokumentoch
nenachádza, kópiu kúpnej zmluvy na výzvu žalovaného žalobca nevedel predložiť. Uviedla, že kúpna
zmluva nebola vyhotovená pravdepodobne z dôvodu zlyhania možno administratívnych úkonov, avšak
to neospravedlňuje žalobcu v tom období, vyzvať obec na uzavretie kúpnej zmluvy, čo neurobil a z tohto
dôvodužiadalažalobuzamietnuť.Nauvedenompojednávaníprávnyzástupcažalobcuuviedol,žepokiaľ

by existovala perfektná kúpna zmluva, tak by žalobca žalobu nepodal. Práve z toho dôvodu zákonodarca
upravil ďalší spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a to vydržaním, čo je tento prípad. Uznesenie o
schválení odpredaja je dokument, ktorý obecné zastupiteľstvo a starostu k niečomu zaväzuje a tomuto
záväzkuniejemožnénevyhovieť.ZároveňnavrholvypočuťsvedkaS..Q..Súduznesenímnauvedenom
pojednávaní upustil od ďalšieho dokazovania navrhovaného právnym zástupcom žalobcu. Súd po

oboznámení sa so žalobou a s pripojenými dokladmi k žalobe, ako i s dokladmi založenými v
spise a tiež na základe vyjadrení strán zistil, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Súd mal za preukázané,
že obecné zastupiteľstvo Obce E. nad O. dňa 19.8.2005 podľa § 9 ods. 2 písmeno a) zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí účinného v roku 2005 vyslovilo súhlas s odpredajom predmetnej spornej
nehnuteľnosti. Táto skutočnosť vyplýva z uznesenia z 24 riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva

žalobcu, v ktorom sa v časti B/24/2005 v bode 3 uvádza, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje odpredaj
nehnuteľností pozemku v katastrálnom území Obce E. nad O. v GP č. 49/2005 ako parcela č. XX/
X o výmere 31 m2 za 110,- Sk/m2 pre žalobcu. Súd mal za preukázané z pokladničného dokladu
žalovaného zo dňa 22.11.2005, že žalovaný zaplatil za uvedený pozemok sumu 3.410,- Sk. Súd maltiež za preukázané z vyjadrení oboch strán, ako i z listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.8.2017
(čl. 13), že medzi stranami kúpna zmluva na predmetnú nehnuteľnosť nebola doposiaľ uzavretá. Z
uznesenia zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 9.4.2019 (čl. 161) vyplýva, že obecné

zastupiteľstvo žalobcu zrušilo uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.8.2005. V
priebehu konania nebolo ani preukázané, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve
podľa§50aObčianskehozákonníka,zktorejbyvyplývalapovinnosťobochstránuzavrieťkúpnuzmluvu,
ktorej predmetom by bola sporná nehnuteľnosť. Z vyjadrení oboch strán mal súd za preukázané, že
žalobca za predmetnú spornú nehnuteľnosť daň z nehnuteľností neplatil, hoci túto nerušene

užíval od roku 2005, t.j. vyše 10 rokov. Súd na základe uvedených skutočností mal teda za preukázané,
že medzi stranami nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva spornej nehnuteľnosti v prospech
žalobcu žiadnym zo spôsobov uvedených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. kúpnou zmluvou,
darovacouzmluvou,zámennouzmluvou(hociineplatnou)aleboinýmzákonompredpísanýmspôsobom
vrátane vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Konajúci súd na rozdiel od právneho názoru
právneho zástupcu žalobcu mal za to, že v danom prípade zo strany žalobcu nešlo o

dobromyseľnú držbu predmetnej spornej nehnuteľnosti, keďže v danom prípade nedošlo medzi stranami
k uzavretiu žiadnej zmluvy, ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva zákonom predpísaným spôsobom, a
teda žalobca nemohol mať ani presvedčenie, že mu vec právom patrí, keďže žalobca vedel, resp. mal
vedieť, že samotný súhlas obecného zastupiteľstva s predajom nehnuteľnosti nie je možné zamieňať
s právnym titulom nadobudnutia vlastníctva, t.j. kúpnou, darovacou, resp. zámennou zmluvou, pričom

mal a mohol vedieť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda až vkladom
do katastra nehnuteľností podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 28 ods. 2 zákona č.
162/1995 o katastri nehnuteľností. Za daných okolností žalobca nemohol byť dobromyseľný, že mu vec,
t.j. sporná nehnuteľnosť patrí, čoho dôkazom je aj list jeho právneho zástupcu zo dňa 21.8.2017, ktorým
požaduje uzatvorenie kúpnej zmluvy na spornú nehnuteľnosť, ako i skutočnosť, že žalobca neplatil

daň z nehnuteľnosti za predmetnú nehnuteľnosť. Na tomto konštatovaní nemení nič skutočnosť, že
žalobca vyplatil kúpnu cenu za spornú nehnuteľnosť, ktorú odsúhlasilo obecné zastupiteľstvo. Konajúci
súd mal za to, že schválenie prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce obecným zastupiteľstvom
nemožno zamieňať s prejavom vôle obce uzavrieť kúpnu zmluvu, keďže obec prejavuje svoju vôľu
v súvislosti s právnym úkonom prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, t.j. starostu obce pod ľa

§ 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. Súd mal teda za preukázané, že vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti žalobca nenadobudol žiadnym zo spôsobov uvedených v § 132 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a to ani vydržaním, keďže zo strany žalobcu nebola splnená podmienka dobromyseľnosti.
Čo sa týka alternatívneho petitu žaloby, ktorým žalobca požadoval aby konajúci súd uložil žalovanému
povinnosť uzavrieť so žalobcom písomnú kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti v k.ú. E. označenej v

geometrickom pláne č. 49/2005 zo dňa 5.5.2005 ako parc. č. XX/X o výmere 31 m2, ktorá je vyčlenená
z nehnuteľnosti v k.ú. E. nad O. vedenej na LV č. X ako parc. č. XX o výmere 568 m2, mal konajúci súd
za to, že aj v tomto smere je žaloba žalobcu nedôvodná, nakoľko na to nebol žiadny zákonný
dôvod a ani ho právny zástupca žalobcu neuviedol, keďže medzi stranami nedošlo k uzavretiu žiadnej
zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka a ak by tomu aj bolo, alternatívny

petit žaloby nezodpovedal ust. § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa uvádza, že sa možno
domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Ak by teda medzi stranami
aj bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, žalobca sa mal
právo domáhať na súde len toho, aby vyhlásenie vôle strán bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Z
týchto dôvodov preto súd žalobu ohľadne alternatívneho petitu zamietol. Čo sa týka tvrdenia právneho

zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 29.7.2019, že medzi stranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy
na spornú nehnuteľnosť a to tým, že obecné zastupiteľstvo schválilo odpredaj tejto nehnuteľnosti a že
žalobca schválenú kúpnu cenu zaplatil, mal konajúci súd za to, že v danom prípade nedošlo k žiadnemu
uzavretiu kúpnej zmluvy, keďže neboli splnené náležitosti kúpnej zmluvy podľa § 46 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keďže podpisy strán musia byť na tej istej listine, pričom v danom prípade podľa § 13 ods.

5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení by kúpna zmluva musela byť podpísaná štatutárnym
orgánom obce a to starostom obce. Zároveň konajúci súd poukazuje na to, že medzi stranami nebola
uzatvorená písomná zmluva, ako to ukladá ustanovenie § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže
predmetom kúpnej zmluvy mala byť nehnuteľnosť. Aj z tohto dôvodu mal konajúci súd za to, že neboli
splnené zákonné podmienky dobromyseľnosti žalobcu podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

keďže za daných okolností nemohol byť dobromyseľný, že mu predmetná nehnuteľnosť patrí už aj z toho
dôvodu,žepoukazovalnato,ževobdobnýchprípadochsinýmiosobamižalovanýuzavrelkúpnezmluvy
na základe predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva žalovaného, pričom v jeho prípade sa
tak nestalo. Konajúci súd nepripustil vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ďalšie dokazovanie a tovýsluchom žalobcom navrhovaných svedkov keďže títo by zrejme len potvrdili skutočnosti uvádzané
žalobcom, resp. žalovaným, resp. by potvrdili priebeh zasadnutia obecného zastupiteľstva žalobcu dňa
9.4.2019, pričom rozhodnutie obecného zastupiteľstva o zrušení uznesenia obecného zastupiteľstva zo

dňa 19.8.2005 konajúci súd nepovažoval za smerodajné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov
preto súd žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako i ohľadne alternatívneho
petitu žaloby, ktorým žalobca žiadal uložil žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom písomnú kúpnu
zmluvu k predmetnej spornej nehnuteľnosti, zamietol. Súd rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 odsek 1, 2
CSP o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému, ktorý bol v plnom rozsahu úspešný, priznal

nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. V odvolaní navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods.1 písm. b) a c) CSP a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že v žalobe označil žalovaného
názvom „E. nad O.“, napriek tomu súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku označil žalovaného

ako „N. E. nad O.“ bez toho, aby žalobca zmenil názov žalovaného, ktorá skutočnosť je v rozpore s
dispozičnou zásadou žalobcu podľa § 132 ods.1 časť pred čiarkou CSP, teda súd prvej inštancie vyhlásil
napadnutý rozsudok s takým žalovaným, ktorý nie je uvedený v žalobe. S poukazom na ustanovenie
§ 133 ods. 2 CSP, tabuľku č. 01 vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 597/2002 Z. z.
uviedol, že obec s názvom „Obec E. nad O.“ neexistuje, nemá právnu subjektivitu, čo je vadou podľa

§ 420 písm. b) CSP, vadou konania podľa § 132 ods.1, čl. 7 ods.1 CSP. S poukazom na ustanovenie
§ 141 CSP uviedol, že na pojednávaní dňa 11.12.2018 potom čo súd prvej inštancie doručil žalobu
žalovanému, žalobca požiadal súd prvej inštancie o pripustenie zmeny - doplnenie žaloby o eventuálny
petit, súd prvej inštancie bol povinný o pripustení zmeny žaloby rozhodnúť, čo opomenul. V dôsledku
tejto vady konania súd prvej inštancie rozhodol meritórne o doplnenom eventuálnom petite bez toho,

aby zmenu žaloby pripustil, čo je vadou podľa čl.7 ods.1 CSP. S poukazom na ustanovenie §
183 ods.1 CSP uviedol, že súd prvej inštancie pred otvorením pojednávania dňa 11.12.2018 odročil
pojednávanie a žalovanému uložil, aby súdu oznámil výsledok zo zasadnutia obecného zastupiteľstva
žalovaného ohľadne odpredaja nehnuteľností, ktoré sú uvedené v uznesení obecného zastupiteľstva
žalovaného zo dňa 19.08.2005, pričom dôvod odročenia pojednávania na návrh žalovaného nielenže

nebol dôležitý, ale nebol dôvodom odročenia pojednávania vôbec (§ 183 ods.1 prvá veta CSP). Na
odročenie pojednávania neboli dané relevantné zákonné dôvody. Odročenie pojednávania nebolo na
mieste ani z vecných dôvodov. Obecné zastupiteľstvo žalovaného uznesením zo dňa 19.08.2005
vydalo súhlas s odpredajom nehnuteľností a tento súhlas trval aj počas pojednávania dňa 11.12.2018,
čo žalobcovi na unesenie bremena dôkazu vo vzťahu k doplnenému eventuálnemu petitu stačilo.

Namiesto toho, aby súd neodkladne rozhodol o žalobe bez toho, aby vykonal na tomto pojednávaní
dokazovanie, bez relevantného dôvodu pojednávanie odročil, aby žalovanému umožnil opakovane
rozhodnúť o trvaní už raz vydaného a platného súhlasu s odpredajom nehnuteľností s údajným cieľom
„zmieršieho vyriešenia veci„. Súdu muselo byť zrejmé, že obecné zastupiteľstvo žalovaného mohlo o
odpredaji nehnuteľnosti opakovane rozhodnúť iba dvoma spôsobmi, a to že s ním súhlasí alebo nie.

Pre účely opakovaného súhlasu s odpredajom nebolo potrebné pojednávanie odročiť, lebo súhlas tu
už bol a to bez časového obmedzenia. Odročenie pojednávania mohlo sledovať iba jediný vopred
premyslený cieľ, poskytnúť žalovanému príležitosť, aby jeho obecné zastupiteľstvo svoj predchádzajúci
súhlas s odpredajom anulovalo, čo sa aj stalo. Odročenie pojednávania poslúžilo súdu v končenom
dôsledku nie ako podklad na schválenie zmieru, ale na neskoršie meritórne rozhodnutie v prospech

žalovaného z dôvodu anulovania jeho predchádzajúceho súhlasu s odpredajom nehnuteľnosti. Vyššie
uvedený postup súdu je v rozpore s čl. 7 ods.2 a § 148 CSP. Zákon o obecnom zriadení inštitút
opakovaného súhlasu obecného zastupiteľstva s raz už vydaným súhlasom nevyžaduje, ani nepozná,
nepozná ani možnosť zrušenia uznesenia obecného zastupiteľstva a logicky preto neupravuje ani
podmienky, za ktorých tak môže urobiť. V danej veci nie je možné určiť, či uznesenie obecného

zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 bolo zrušené v súlade so zákonom a za splnenia
zákonných podmienok. Zrušenie uznesenia obecného zastupiteľstva je preto v rozpore s čl. 2 ods.2
Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol, že požiada
Okresnú úrad Nové Zámky, katastrálny odbor o oznámenie, či ak by došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy
v zmysle uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 19.08.2005, či by akceptoval uvedené uznesenie

pre účely zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu vkladom do katastra nehnuteľností, podľa
názoru žalobcu je toto oznámenie zbytočné z dôvodov, že zodpovedanie otázky akceptácie uznesenia
Obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 katastrálnym odborom Okresného úradu Nové
Zámky nebolo úlohou súdu pre účely výroku rozsudku, ani pre účely predbežného právneho posúdenia.Otázka akceptácie uznesenia v katastrálnom konaní je otázkou až následného konania pred iným
orgánom verejnej moci, než je súd. Ak by predbežné posúdenie tejto otázky aj bolo potrebné pre
meritórne rozhodnutie, mal by ju súd posúdiť sám. V prípade úspešnosti prvého žalobného návrhu

by sa zápis vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti nadobudnutý vydržaním vykonal na základe
súdneho rozhodnutia, v tomto prípade, je uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 19.08.2005 pre
katastrálne konanie úplne zbytočné. V prípade úspešnosti žalobcu ohľadne druhého eventuálneho
žalobného návrhu by sa zápis vlastníckeho práva vykonal na základe kúpnej zmluvy v spojení s
uznesenímobecnéhozastupiteľstvažalovaného.Otázkuakceptácieuzneseniaobecnéhozastupiteľstva

žalovaného zo dňa 19.08.2005 ani v tomto prípade súd nebol povinný riešiť, lebo toto uznesenie bolo
nielen v čase podania žaloby, ale aj v čase konania pojednávania dňa 11.12.2018 platné. Bolo by
stačilo vykonať dokazovanie aspoň uznesením obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005
a následne žalovanému uložiť povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť. Žalobca s poukazom
na obsah správy Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor zo dňa 05.02.2019 uviedol, že
uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného bolo zrušené až počas súdneho konania na základe už

známej aktívnej súčinnosti súdu prvej inštancie. Žalobca sa domnieva, že súd si vyžiadal stanovisko
Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor preto, lebo v rozpore s dôkaznou situáciou, ktorá
svedčila v prospech žalobcu, zamýšľal za každú cenu rozhodnúť v prospech žalovaného, len k tomu
potreboval odstrániť podozrenie svojej nestrannosti formou alibistického podkladu od tretej osoby vo
forme stanoviska Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor zo dňa 05.02.2019. Vyššie dve

uvedené exkluzivity, ktoré súd poskytol žalovanému, sa podľa názoru žalobcu neposkytujú ako dôsledok
opomenutia, ale sa domnieva, že majú hlbší dôvod, najmä ak si uvedomíme, že otcom starostu
žalovaného je pán T. P., bývalý minister pôdohospodárstva a súčasný vplyvný prominent nielen v obci
žalovaného, ale aj vo vládnych kruhoch. Ak je domnienka žalobcu pravdivá, potom je otázne už len to,
či súd poskytol žalovanému exkluzivitu, ktorá sa nakoniec premietla do napadnutého rozsudku, na svoj

vlastný podnet alebo na podnet tretej osoby. Žalobca si kladie otázku, či takýto postup konajúceho súdu
nie je spôsobilý aspoň na disciplinárne konanie. Žalobca s poukazom na uznesenie Ústavného súdu
SR zo dňa 04.09.2011 sp. zn. III. ÚS 378/2011 uviedol, že procesný postup súdu v danej veci zakladá
vážne pochybnosti o tom, či postupoval neutrálne a nezaujato, či neposkytol jednej strane neprimerané
výhody na úkor druhej strany. Navrhol, odvolaciemu súdu, aby sa vyporiadal s otázkou, či u konajúceho

sudcu nie súd pochybnosti o jeho nestrannosti. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 181 ods.2,3
CSP uviedol, že súd uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci až na konci dokazovania, čím
konal v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením, čím neumožnil žalobcovi najmä, aby si prostriedky
svojho procesného útoku a procesnej obrany náležite prispôsobil. Žalobcu až do uvedenia predbežného
právneho posúdenia držal v mylnom presvedčení, že uplatnené prostriedky jeho procesného útoku

a procesnej obrany sú postačujúce na to, aby uniesol bremeno dôkazu. Zároveň tým, že súd uviedol
právneposúdenieveciažnakoncidokazovania,defactoprejudikovalsvojerozhodnutie,ktoréjepovinný
vyhlásiť spôsobom a za podmienok ustanovených v § 219 CSP a nie v rámci konania vo veci samej.
Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie odmietol vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom
svedka Ing. J. Q., ktorý bol v čase prijatia uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa

19.08.2005 starostom žalovaného a ktorý bol podľa jeho písomného vyjadrenia zo dňa 25.09.2017
spôsobilý vypovedať o tom, že k nezapísaniu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností došlo
výhradne z dôvodu zlyhania vybavenia potrebných administratívnych úkonov na strane žalovaného,
ako aj o skutočnostiach, ktoré zakladali dobromyseľnosť žalobcu o tom, že predmetná nehnuteľnosť
mu patrí. Súd prvej inštancie odmietol vykonať aj dôkaz výsluchom svedkov Ing. D. Q. Z., S.. I. Q.,

ktorí boli prítomní na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného konaného dňa 09.04.2019 (okrem
hlasovania o súhlase s predajom nehnuteľnosti žalobcovi) a z ich výpovedí sa súd mohol dozvedieť o
dôležitých okolnostiach, za ktorých k hlasovaniu o zrušení uznesenia zo dňa 19.08.2005 došlo, najmä
či obecné zastupiteľstvo hlasovalo na základe slobodnej vôle jeho poslancov alebo pod nátlakom, či
hrozbou inej ujmy, ktoré okolnosti sú rozhodujúce pre rozhodnutie súdu o doplnenom, eventuálnom

petite. Súd odôvodnil nevykonanie výsluchu žalobcom navrhnutých svedkov len tým, že „títo by zrejme
len potvrdili skutočnosti uvádzané žalobcom, resp. žalovaným, resp. by potvrdili priebeh zasadnutia
obecnéhozastupiteľstvažalobcudňa09.04.2019...“Žalobcaspoukazomnaznenieods.23odôvodnenia
napadnutého rozsudku uviedol, že súd mal zrejme na mysli prevod vlastníctva medzi stranami a nie
jeho nadobudnutie alebo len nadobudnutie vlastníctva žalovaným a nie medzi stranami, Medzi stranami

sa vlastníctvo prevádza a nie nadobúda s tým, že vlastníctvo nadobúda jedna zo strán. Bez ohľadu
na vyššie uvedenú zmätočnosť je toto zistenie súdu samoúčelné a nadbytočné, lebo žalobca by sa
nebol domáhal svojho vlastníckeho práva na súde titulom vydržania, resp. uloženia povinnosti uzavrieť
kúpnu zmluvu, ak by takúto perfektnú zmluvu o prevode vlastníctva mal. V tomto prípade by bol dávnopodaný návrh na vklad vlastníckeho práva v katastrálnom konaní. Tým, že žalobca sa domáha svojho
vlastníckeho práva určovacou žalobou a eventuálne žalobou na uloženie povinnosti, muselo byť súdu
evidentné, že žalobca si je v čase podania žaloby vedomý toho, že nemá k dispozícii listinu spôsobilú

na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. O tom však nevedel od začiatku, o tom sa
dozvedel až neskôr. Podľa zistenia súdu žalobca nemohol mať presvedčenie o tom, že mu vec patrí,
lebo medzi stranami nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva k spornej nehnuteľnosti v prospech žalobcu
„ani iným zákonom predpísaným spôsobom vrátane vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka.“
Súd odvodzuje nedostatok presvedčenia o tom, že vec patrí žalobcovi od nedostatku vydržania podľa

§ 134 Občianskeho zákonníka, pritom opomenul zásadnú vec, že dobromyseľnosť je v § 130 ods.1
Občianskeho zákonníka predpokladom oprávnenej držby a tým aj predpokladom vydržania a nie jeho
dôsledkom tak, ako to nesprávne vyplýva zo zistenia súdu. Súd si zamenil príčinu s dôsledkom. Ďalším
dôkazom nedostatku presvedčenia (zrejme dobromyseľnosti) žalobcu má byť podľa zistenia súdu „...aj
list jeho právneho zástupcu zo dňa 21.08.2017, ktorým požaduje uzatvorenie kúpnej zmluvy na spornú
nehnuteľnosť, ako i skutočnosť, že žalobca neplatil daň z nehnuteľnosti za predmetnú nehnuteľnosť.“

Súd prvej inštancie sa opäť dopustil zásadného omylu v tom, že presvedčenie žalobcu o tom, že mu vec
patrí, podmieňuje existenciou perfektnej kúpnej zmluvy, ktorej uzavretie od žalovaného požadoval. Ak
by žalobca takúto zmluvu mal, jeho presvedčenie by mu bolo úplne ľahostajné, lebo vlastnícke právo by
mu svedčilo na základe zápisu v katastri nehnuteľnosti na základe takejto zmluvy. Žalobca požadoval
uzatvorenie kúpnej zmluvy na spornú nehnuteľnosť až na základe výzvy žalovaného č. 534/2017 zo dňa

24.05.2017, ktorá výzva je súdu známa ako dôkaz č.9 žaloby. Do tej doby bol žalobca dobromyseľný v
tom, že predmetná nehnuteľnosť mu patrí, teda bol oprávneným držiteľom, lebo pre nedostatok dôkazu
opaku sa v pochybnostiach predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods.1druhá veta Občianskeho
zákonníka). Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, lebo žalovaný svoju vôľu
uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti oznámil žalobcovi, čo malo vyplynúť z

navrhovaného, ale súdom nevykonaného výsluchu bývalého starostu žalovaného Ing. J. Q., čím vznikol
návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a ods.1 Občianskeho zákonníka a žalobca návrh na uzavretie
zmluvy prijal, čoho dôkazom je aspoň to, že následne dňa 22.11.2005 zaplatil kúpnu cenu (§ 43c
Občianskeho zákonníka) a žalovaný ju prijal, o čom žalovaný vystavil písomný príjmový pokladničný
doklad č. 1358/05, čím sa návrh na uzavretie zmluvy stal neodvolateľným, lebo odvolanie návrhu vo

forme zrušenia uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 uznesením č. 66 zo
dňa 09.04.2019 došlo až neskôr, než žalobca návrh dňa 22.11.2005 prijal (§ 43a ods.3 Občianskeho
zákonníka). Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu písomnej kúpnej zmluvy, lebo žalovaný
uznesením zo dňa 19.08.2005 písomne vyjadril vôľu predmetnú nehnuteľnosť odpredať žalobcovi
a previesť na neho vlastnícke právo, z nevykonaného výsluchu starostu žalovaného Ing. J. Q. malo

vyplynúť, že žalovaný predmet kúpy odovzdal žalobcovi, dokonca mu prikázal nehnuteľnosť oplotiť,
že žalobca ju prevzal a oplotil, že nerušene ju užíval do tej doby, kým žalovaný už prostredníctvom
terajšieho starostu listom č. 534/2017 zo dňa 24.05.2017 nevyzval žalobcu, aby svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti preukázal, čím naplnil všetky pojmové znaky písomnej kúpnej zmluvy podľa § 46
ods.1, § 588 Občianskeho zákonníka. Jediným nedostatkom písomnej kúpnej zmluvy je to, že prejavy

účastníkov nie sú na tej istej listine (§ 46 ods.2 druhá veta Občianskeho zákonníka). Z nezaplatenia
dane z nehnuteľnosti nie je možné bez ďalšieho vyvodiť nedostatok dobromyseľnej držby. Súd prvej
inštancie má síce správne za to, že „...schválenie prevodu vlastníckeho práva nehnuteľného majetku
obce obecným zastupiteľstvom nemožno zamieňať s prejavom vôle obce uzavrieť kúpnu zmluvu, keďže
obec prejavuje svoju vôľu v súvislosti s právnym úkonom prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu,

t.j. starostu obce podľa § 13 ods.5 zákona č. 369/1990 Zb.“ až na to, že opäť do komplikovaných a ťažko
zrozumiteľnýchvietzahrnulvšetko,lenniepodstatu,obecsvojuvôľuuzavrieťkúpnuzmluvuprejavilaato
hneď viacerými spôsobmi a) oznámením uznesenia z 24. riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva
zo dňa 19.08.2005 žalobcovi s výzvou, aby zaplatil kúpnu cenu vo výške 3.410 Sk, ako inak by sa bol
žalobca dozvedel, že má zaplatiť kúpnu cenu, b) dňa 22.11.2005 obec kúpnu cenu prijala, čím vznikla

neperfektná kúpna zmluva, jednak žalovaný potvrdil svoju vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu (dôkaz č.4).
Žalobca s poukazom na prvú vetu ods. 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že sa domnieva,
že súd si želal stručne a jednoducho vyjadriť to, že alternatívny (správne eventuálny petit) na nahradenie
prejavu vôle žalovaného nie je preto dôvodný, lebo medzi stranami nebola uzavretá zmluva o budúcej
zmluve. Súd opomenul, že ustanovenie § 50a upravuje iba vyhlásenie vôle formou zmluvy o budúcej

zmluve, čo nevylučuje, aby vyhlásenie vôle mohlo byť vyjadrené aj v inej forme, že zmluva o budúcej
zmluvejedvojstrannýprávnyúkon,kýmvyhlásenievôlejeprávnymúkonomjednostranným,ktorémôže,
ale nemusí byť obsahom dvojstranného právneho úkonu, že žalovaný svoju vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu
vyjadril vo forme jednostranného právneho úkonu, oznámením uznesenia obecného zastupiteľstvažalovaného zo dňa 19.08.2005 žalobcovi, inak by sa žalobca nebol býval dozvedel, že má zaplatiť kúpnu
cenu (dôkaz - nevykonaný výsluch bývalého starostu Ing. Q.). Žalobca uviedol, že nesúhlasí s právnym
názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v druhej vete ods.24 odôvodnenia napadnutého rozsudku,

keďže súd neguje viac skutočností a to, že žalobca má právo domáhať sa svojho práva eventuálnym
petitom, že domáhanie sa práva na súde jedným petitom nevylučuje možnosť domáhať sa svojho
práva aj iným, eventuálnym petitom, iný právny názor by znamenal negáciu podstaty eventuálneho
petitu, ktorý má žalobcovi slúžiť práve pre prípad, že by prvému petitu nebolo vyhovené, že neúspech
žalobcu ohľadne jedného petitu nemá bez ďalšieho za následok neúspech ohľadne eventuálneho petitu,

že automatické zamietnutie eventuálneho petitu len preto, že žalobca sa domáhal svojho práva aj
iným petitom, je hrubým porušením práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie a je odmietnutím
prerokovania jeho veci súdom, čo je v rozpore s čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň aj s
čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd. Žalobca s poukazom na prvú vetu
ods.25odôvodnenianapadnutéhorozsudkuuviedol,ženesúhlasísvyslovenýmprávnymnázoromsúdu
prvejinštancie zdôvodov:-nedostatoksplnenianáležitostíkúpnejzmluvypodľa§46ods.2Občianskeho

zákonníka nie je prekážkou, ale práve naopak nevyhnutnou podmienkou k tomu, aby mohli byť naplnené
znaky právneho inštitútu vydržania, inak by pri existencii perfektnej kúpnej zmluvy uplatnenie právneho
inštitútu bolo úplne zbytočné, - úvaha súdu prevej inštancie o tom, že kúpna zmluva by musela byť
podpísaná štatutárnym orgánom obce a to starostom, platí iba pre prípad existencie perfektnej kúpnej
zmluvy, čo nie je tento prípad, -pozornosti súdu prvej inštancie ušlo, že právny zástupca na pojednávaní

dňa 29.07.2019 netvrdil, že boli splnené náležitosti kúpnej zmluvy podľa § 46 ods.2 Občianskeho
zákonníka, to zn. náležitosti perfektnej zmluvy, právny zástupca tvrdil iba to, že bola uzavretá písomná
kúpna zmluva, pričom uviedol, že „Jediná vada písomnej kúpnej zmluvy spočíva v tom, že nie je na
jednej listine“, - právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.07.2019 k svojmu stanovisku podľa
predchádzajúceho bodu dodal, že „pokiaľ by existovala perfektná kúpna zmluva, tak dnes tu nesedíme“,

- súd prvej inštancie vyvodil zo zisteného skutkového stavu nesprávny záver. Žalobca ďalej uviedol, že
súd prvej inštancie namiesto toho, aby sa pre nedostatok perfektnej kúpnej zmluvy podľa § 46 ods.1
Občianskeho zákonníka zaoberal kardinálnou otázkou potrebnou pre rozhodnutie o prvom petite, teda
tým, či na strane žalobcu sú splnené znaky jeho dobromyseľnosti ako podmienky vydržania podľa
§ 130 ods.1 Občianskeho zákonníka, predčasne žalobu zamietol aj ohľadne tohto petitu. Súd prvej

inštancie sa pre účely rozhodnutia o prvom petite vôbec nevysporiadal s tým, aký nedostatok kúpnej
zmluvy podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ešte prípustný k tomu, aby žalobca bol považovaný
za dobromyseľného držiteľa, či podmienky podľa predchádzajúceho písmena upravuje zákon, ako
riešia otázky podľa písmena a) stanoviská Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutia súdov
Slovenskej republiky slúžiace na zjednotenie rozhodovacej praxe súdov, ako aj samotná rozhodovacia

prax súdov. Bez zodpovedania týchto otázok nemá rozhodnutie súdu oporu vo vykonanom dokazovaní a
jepretonepreskúmateľné.Žalobcaspoukazomnadruhúatretiuvetuods.25odôvodnenianapadnutého
rozsudku uviedol, - že nesúhlasí s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, lebo zmluva podľa § 46
ods.1 Občianskeho zákonníka uzavretá bola, lebo bola uzavretá v písomnej forme až na to, že prejavy
účastníkov nie sú na tej istej listine,- žalobca síce poukazoval na to, že „...v obdobných prípadoch s inými

osobami uzavrel kúpne zmluvy...“ ale súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou, kedy sa žalobca o tejto
skutočnosti dozvedel,- že žalobca sa o tom dozvedel až od svojho právneho zástupcu, teda aspoň po
28.06.2019 (dátum podpísania plnomocenstva), kedy už dávno uplynula zákonná lehota na vydržanie
nehnuteľnosti. Žalobca s poukazom na štvrtú vetu ods. 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol,
že nesúhlasí s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, lebo: - zrejme alebo určite ?, ak zrejme

potom ide o bezdôvodné odmietnutie vykonať dôkaz navrhovanými svedkami, iba ktorí mohli ozrejmiť
udalosti v roku 2005 a okolnosti za ktorých sa uskutočnilo zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa
09.04.2019, na ktorom zrušilo svoje uznesenie zo dňa 19.08.2005, ak určite, potom súd opomenul
odôvodniť, na základe čoho dospel k presvedčeniu o obsahu nevykonaných dôkazov,- bezdôvodné
odmietnutie vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom výsluchom svedkov je odvolacím dôvodom podľa §

389ods.1písm.b)CSP,-aksúdprvejinštancie„rozhodnutieobecnéhozastupiteľstvazodňa19.08.2005
konajúci súd nepovažoval za smerodajné pre rozhodnutie vo veci“, potom sa žalobca pýta, prečo súd
bezprecedentným spôsobom odročil pojednávanie konané dňa 12.11.2018 práve za tým účelom, -
uložil žalovanému, „aby súdu oznámil výsledok zasadnutia obecného zastupiteľstva ohľadne odpredaja
nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v uznesení obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005“,

- a zároveň požiadal Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor o oznámenie, „či by akceptoval
uvedené uznesenie pre účely zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu vkladom do katastra
nehnuteľností“, - rozhodnutie obecného zastupiteľstva o zrušení uznesenia obecného zastupiteľstva zo
dňa 19.08.2005 skutočne nie je smerodajné pre rozhodnutie vo veci, lebo zákon o obecnom zriadeníinštitút opakovaného súhlasu obecného zastupiteľstva s raz už vydaným súhlasom nevyžaduje a
ani ho nepozná, pričom zákon nepozná ani možnosť zrušenia uznesenia obecného zastupiteľstva a
logicky preto neupravuje ani podmienky, za ktorých tak môže urobiť, - k zrušeniu uznesenia obecného

zastupiteľstva došlo po uplynutí zákonnej lehoty na vydržanie nehnuteľností, kedy žalobca už vlastnícke
právovydržanímnadobudolstým,žezrušenieuznesenianemôžemaťspätnýúčinoknaužnadobudnuté
právo. Vyslovenie nedostatku smerodajnosti uznesenia obecného zastupiteľstva o zrušení svojho
skoršieho uznesenia zo dňa 19.08.2019 si protirečí so skorším úmyslom súdu prvej inštancie ohľadne
odročenia pojednávania konaného dňa 12.11.2018 práve za účelom opätovného prerokovania platnosti

tohto uznesenia.

3. Žalovaný sa nevyjadril k podanému odvolaniu žalobcu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj
ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom

stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za
splnenie povinnosti ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil, čiastočne z iných právnych dôvodov.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. V danej právnej veci sa žalobca žalobou zo dňa 02.10.2017 domáhal určenia, že je vlastníkom

nehnuteľnosti pozemku v kat. úz. E. nad O. označenej podľa geometrického plánu č. 49/2005 zo
dňa 5.5.2005 ako parc. č. XX/X o výmere 31 m2, ktorá bola vyčlenená z nehnuteľnosti v kat. úz.
E. vedenej na LV č. 1 ako parc. č. XX o výmere 568 m2 na skutkovom základe, že dňa 19.8.2005
obecné zastupiteľstvo žalovaného na svojom24. riadnom zasadnutí prijalo uznesenie, ktorým schválilo
odpredaj spornej nehnuteľnosti pre žalobcu, ktorý dňa 22.11.2005 zaplatil žalovanému kúpnu cenu

3.410,- Sk a žalobca bol odo dňa 22.11.2005 dobromyseľný, že mu sporná nehnuteľnosť patrí a ako
oprávnený držiteľ ju v tomto vedomý užíval aspoň do konca mája 2017. S., J. Q. (starosta žalovaného
v období rokov 2002-2014) potvrdil, že výkon uznesenia žalovaného nepozastavil, k nezapísaniu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností došlo výhradne z dôvodu zlyhania vybavenia potrebných
administratívnych úkonov na strane žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 24.05.2017 oznámil žalobcovi

začatie konania o dodatočnom povolení stavby- oplotenia, brány, prístrešku na parc. č. XX, vyzval
žalobcu na preukázanie vlastníckeho práva, resp. iného práva k spornej nehnuteľnosti. Žalobca listom
zo dňa 21.08.2017 vyžiadal od žalovaného stanovisko, či uznával vlastnícke právo žalobcu k spornej
nehnuteľnosti nadobudnuté vydržaním, ak áno, vyzval žalovaného, aby vyhotovil perfektný dvojstranný
právny úkon predaja spornej nehnuteľnosti žalobcovi. Žalovaný listom zo dňa 08.08.2017 oznámil

žalobcovi, že jeho výzve nemôže vyhovieť, pretože právo z uznesenia je premlčané, uznesenie sa v
archíve žalovaného sa nenachádza, vlastnícke právo k nehnuteľnosti vzniká až zápisom vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2017 k
žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť dôvodiac tým, že uznáva, že obecné zastupiteľstvo
žalovaného dňa 19.08.2005 schválilo odpredaj spornej nehnuteľnosti, ktorý bol vyčlenený doposiaľ

nezapísanýmgeometrickýmplánomč.49/2005ažežalovanýuhradilžalovanémusumu3.410Sk,avšak
táto platba nebola priradená k žiadnemu platnému právnemu úkonu, nakoľko parc. č. XX/X uvedená na
príjmovom doklade právne neexistuje. Žalobca oznámil žalovanému, že spornú nehnuteľnosť považuje
za vlastnú, keďže jej odpredaj žalobcovi bol žalovaným schválený v roku 2005 a žalobca zaplatil
žalovanému kúpnu cenu, až potom, čo žalobca prevzal oznámenie žalovaného o začatí stavebného

konania dodatočného povolenia stavby na cudzom pozemku zo dňa 24.05.2017, v ktorom žalovaný
vyzval žalobcu na predloženie dokladu preukazujúceho právny vzťah k parc. č. XX. Nakoľko k prevodu
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti nedošlo, žalovaný oznámil listom zo dňa 08.08.2017, že
mu vracia sumu 113,19 eur (3.410 Sk) poštovou poukážkou, ktorú sumu žalobca neprevzal. Uviedol,
že popiera skutkové tvrdenia žalobcu o domnelej dobromyseľnej držbe spornej nehnuteľnosti, keď

podľa tvrdenia žalobcu mal byť žalobca od 22.11.2005 aspoň do konca mája 2017 dobromyseľný
v tom, že mu nehnuteľnosť patrí s poukazom na ustanovenie § 133 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Žalobca nepreukázal existenciu písomnej kúpnej zmluvy. I v prípade, že by sa preukázalo, že žalovaný
nezabezpečil potrebné administratívne záležitosti, nevyzval žalobcu k dostaveniu sa na podpis kúpnejzmluvy, pri náležitej starostlivosti ktorá sa od budúcej zmluvnej strany očakáva, žalobca sa mal a
mohol domáhať jej uzatvorenia. Samotné zaplatenie kúpnej ceny nie je spôsobilé zakladať žiadny
právny vzťah k zmene v osobe vlastníka nehnuteľnosti. Ak sa žalobca mylne domnieval, že vlastníctvo

k spornej nehnuteľnosti nadobudol ma základe uznesení obecného zastupiteľstva a následného
zaplatenia zastupiteľstvom schválenej kúpnej ceny, jeho omyl nie je ospravedlniteľný. Pokiaľ sa žalobca
mylne domnieval, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nadobudol zaplatením kúpnej ceny, bolo jeho
povinnosť podľa § 18 zákona č. 582/2004 Z. z. počnúc 01.01.2006 podať daňové priznanie, žalobca tak
neučinil, daňové priznanie nepodal počas celej doby užívania spornej nehnuteľnosti a konal aj v rozpore

so stavebným zákonom, keď na spornej nehnuteľnosti bez ohlásenia postavil čiernu stavbu. Pokiaľ
by bol žalobca dobromyseľným držiteľom, očakávalo by sa od neho, že bude konať podľa príslušných
ustanovení zákona o miestnych daniach a poplatkoch, ako aj stavebného zákona. Uvedené správanie
žalobcu je nezlučiteľné s dobrou vierou, preto nemá požívať právnu ochranu. Žalobca svoj domnelý
vlastnícky vzťah k spornej nehnuteľnosti deklaroval až vtedy, keď mal preukázať svoj vlastnícky vzťah
k nemu z dôvodu zriadenia čiernej stavby. Žalovaný ďalej poprel skutkové tvrdenia (aspoň čiastočne)

bývalého starostu žalovaného Ing. J. Q., ktorý nie je oprávnený prejudikovať rozhodnutie súdu prvej
inštancie tak, ako je uvedené v jeho vyhlásení. Žalovaný v otázke nedostatku dobromyseľnosti na
strane žalobcu poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 30/2010
z 1. marca 2011, sp. zn. 2 Cdo 271/2007, sp. zn. 3 Cdo 17/2016, sp. zn. 4 Cdo 287/2006. Ďalej
uviedol, že žalobca pri obvyklej opatrnosti nemohol nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie, že

muspornánehnuteľnosťvlastníckypatrí.Nadobúdacímtitulomnemôžebyťlistina,ktorousaprávosamo
osebe nenadobúda, nemôže byť ním ani uznesenie obecného zastupiteľstva. Žalobca nepostupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú by bolo možné so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu od
každého požadovať. Nepresvedčil sa, či vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti skutočne nadobudol,
nepodal daňové priznanie tak, ako mu to ukladá zákon, pričom k ostatným svojim nehnuteľnostiam

daňové priznanie riadne a včas podal, nikdy sa neinformoval ani na stavebnom úrade žalovaného,
o podmienkach postavenia stavby. Správanie žalobcu nesvedčí o jeho dobromyseľnosti. Žalovaný sa
začal vlastnícky správať k spornej nehnuteľnosti až v apríli 2017, keď bol vyzvaný, aby preukázal svoj
vlastnícky vzťah k pozemku-časti parc. č. XX. Žalobca vyzval dňa 21.08.2017 žalovaného, aby zaujal
stanovisko k otázke vlastníckeho práva žalobcu vydržaním podľa § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka,

v prípade jeho uznania žiadal žalovaného o neodkladné zabezpečenie dvojstranného právneho úkonu
predaja nehnuteľnosti žalobcovi tak, ako žalovaný urobil v prípade predaja nehnuteľnosti ďalším trom
osobám označeným v zápisnici o zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005.
Žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť z viacerých dôvodov a to, že
perfektný dvojstranný právny úkon-kúpnu zmluvu, tak ako žalovaný postupoval v ostatných prípadoch

prevodu vlastníctva, na ktoré sa žalobca odvolal, žalovaný so žalobcom by nemohol uzatvoriť ani v
tom prípade, ak by jeho oprávnenú držbu uznal, nakoľko jedine do úvahy pripadajúcim spôsobom
deklarovania nadobudnutia vlastníctva žalobcu vydržaním, by bolo postupovať v zmysle § 63 zákona
č. 323/1993 Zb. formou osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou
notárskej zápisnice, a ani preto, lebo uznesenie zo dňa 19.08.2005 nie je relevantným podkladom pre

jej uzavretie a to z dôvodu, že právo z neho pre žalobcu vyplývajúce je podľa § 110 ods.1
Občianskeho zákonníka premlčané. Bol názoru, že žalobca sa v žalobe s otázkou naliehavého právneho
záujmunapožadovanomurčenípodľa§137písm.c)CSPnevysporiadal.Žalobcavpísomnomvyjadrení
zo dňa 27.11.2017 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa
22.11.2005 č. 1358/05 je výslovne uvedené, že žalovaný prijal od žalobcu sumu 3.410 Sk na účel

„pozemok p. č. XX/X 31 m2“. V uznesení obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 je
uvedené, že žalobcovi sa schvaľuje odpredaj nehnuteľnosti-pozemku v kat. úz. Obce E. nad O. v GDP
č. 49/2005 vedené ako parc. č. XX/X o výmere 31 m2 za 110 Sk/m2. Bol názoru, že parc č. XX/X
právne neexituje, ale podľa písomného prejavu vôle žalovaného vo forme príjmového pokladničného
dokladu č. 1358/05 zo dňa 22.11.2005 a zápisnice z uznesenia č.24 zo dňa 19.08.2005 existovať

mala. Ak žalovaný tvrdí, že žalobcu zaplatil do pokladnice žalovaného dňa 22.11.2005 za parc. č. XX/
X, ktorá neexistuje a túto platbu takmer 12 rokov nerušene viedol vo svojej účtovnej evidencii, potom ak
žalobca mal konať v omyle, žalobcu do omylu priviedol žalovaný, za čo v plnej miere zodpovedá. Omyl
žalobcu ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva zaplatením kúpnej ceny nehnuteľnosti, preto nie je
neospravedlniteľný. Žalobca ďalej uviedol, že na vznik vlastníckeho práva nie je potrebná perfektná

písomná kúpna zmluva a zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ale stačí aj neperfektná
písomnákúpnazmluva,aksúzároveňsplnenézákonnépodmienkynanadobudnutievlastníckehopráva
vydržaním.Nepodaniedaňovéhopriznaniapodľa§18zákonač.582/2004Z.z.niejepojmovýmznakom
vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka a nie je v príčinnej súvislosti snadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Pojmovým znakom vydržania a v príčinnej
súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním je úmysel vlastníka vzdať sa svojho vlastníctva
v prospech držiteľa a odovzdať mu predmet vydržania do užívania, držiteľ by musel mať úmysel, že vec

nadobúda už do svojej moci ako vlastník, aj keď obidvaja si pritom boli vedomí, že formálne k prevodu
vlastníckeho práva nedochádza, ale že stav, ktorý takto nastal, rešpektujú (rozsudok OS Košice sp.
zn. 38C/84/2010), nečinnosť vlastníka počas doby ovládania veci držiteľom (5Cdo 30/2010). Vlastník
nehnuteľnosti, žalovaný dvakrát prejavil úmysel vzdať sa nehnuteľnosti v prospech žalovaného ako
držiteľa, prvýkrát výslovne vo forme uznesenia žalovaného č. 24 zo dňa 19.08.2005 a výpisu z neho

zaslaného žalobcovi a druhýkrát tiež výslovne vydaním peňažného pokladničného dokladu č. 1358/05
zo dňa 22.11.2005 o prijatí kúpnej ceny od žalobcu. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
citované žalovaným v jeho vyjadrení nie sú rozhodnutiami zásadného právneho významu, pochádzajú z
obdobia po roku 2005, v ktorom roku mala začať plynúť desať ročná lehota na vznik vlastníckeho práva
žalobcu vydržaním. Tieto rozhodnutia nie je možné použiť na aplikáciu práva platného v roku 2005. Po
vecnej stránke žalobca nebol dobromyseľný iba na základe svojho subjektívneho hľadiska (osobného

presvedčenia), jeho právny omyl je ospravedlniteľný (5Cdo 30/2010). Dobromyseľnosť žalobcu nie je
založená iba na podklade jeho subjektívnych pocitov, ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva nemal
pochybnosti (2 Cdo 271/2007). Žalobca nadobudol držbu nehnuteľnosti dobromyseľne, lebo je tu kúpna
zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (3 Cdo 17/2016). Nie je vylúčené, aby k vydržaniu
vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu. Žalobca neodvodzuje svoje vlastnícke

právo iba z tej skutočnosti, že došlo k peňažnému plneniu (4Cdo 287/2006). Žalobca dňa 30.09.2004
písomne požiadal žalovaného o odpredaj spornej nehnuteľnosti, žalobca bol na základe výpisu z
uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného č. 24 zo dňa 19.08.2005, ktorý bol podľa vyjadrenia zo
dňa 15.11.2017 vtedajšieho starostu žalovaného žalobcovi zaslaný, v písomnej forme uzrozumený o vôli
žalovaného spornú nehnuteľnosť žalobcovi odpredať. Žalobca na základe výpisu z uznesenia obecného

zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005, podľa ktorého mal vo výpise uvedenej lehote zaplatiť
kúpnu cenu nehnuteľnosti, túto kúpnu cenu aj zaplatil, o čom mu žalovaný vydal potvrdenie. Na základe
vyššie uvedených dvojstranných písomných právnych úkonov bol presvedčený, že nekoná bezprávne,
že došlo k dvojstrannému písomnému právnemu úkonu o prevode nehnuteľnosti, na základe ktorého
mu nehnuteľnosť právom patrí a v tomto vedomí ju začal užívať ako svoju aspoň od 19.08.2005. S

poukazom na ustanovenia § 40 ods.3, § 46 ods.2 Občianskeho zákonníka uviedol, že žalobca nemá
právnické vzdelanie, preto nie je možné od neho spravodlivo očakávať, aby bol spôsobilý náležite si
vyložiť obsah ustanovenia § 42 ods.2 druhá veta Občianskeho zákonníka. S poukazom na ustanovenia
§ 50a ods.1 a § 588 Občianskeho zákonníka uviedol, že § 50a neustanovuje žiadne ďalšie obsahové,
ani formálne náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy, okrem

označeniaúčastníkovjepredmetkúpnejzmluvyakúpnacena,žalobcasitýmdohodolsožalovanýmobe
náležitosti kúpnej zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že si dohodol so žalovaným všetky podstatné náležitosti
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nehnuteľnosti. Vzhľadom na nedostatok právneho vzdelania žalobcu
opäť nie je možné spravodlivo od neho očakávať, aby si bol vedomý potreby dohodnúť aj dobu, do ktorej
majú budúcu kúpnu zmluvu uzavrieť. Omyl žalobcu v tom, že prejavy účastníkov musia byť na tej istej

listine(§46ods.2OZ)aževzmluveobudúcejzmluvejepotrebnédohodnúťajdobu,doktorejsabudúca
zmluva má uzavrieť (§ 50a ods.1 OZ), možno vzhľadom na nedostatok právneho vzdelania žalobcu
považovať za ospravedlniteľný. Žalobca o týchto vadách nemohol pri zachovaní obvyklej opatrnosti,
ktorú od neho možno spravodlivo očakávať, vedieť (5 Cdo 30/2010). Žalobca ako držiteľ predmetnej
nehnuteľnosti bol preto počas celej desaťročnej doby potrebnej na nadobudnutie vlastníckeho práva

vydržaním s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že predmetná nehnuteľnosť mu patrí,
pričom pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods.1 OZ). Žalobca sa preto
po uplynutí desiatich rokov oprávnenej držby nehnuteľnosti stal jej vlastníkom zo zákona (§ 134 ods.1
OZ), pričom na nadobudnutie vlastníckeho práva nebol potrebný zápis do katastra nehnuteľností
(nepriamo z§133ods.2OZ).Ustanovenie§63zákonač.323/1992Zb.nijakoneobmedzujezmluvnú

voľnosť žalobcu a žalovaného. Premlčaním právo nezaniká. Ustanovenie § 110 ods.1 Občianskeho
zákonníka platí na premlčanie práva, ktoré bolo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím súdu a
na písomné uznanie práva dlžníkom čo do dôvodu a výšky. Žalovaný nepreukázal, že by vo vzťahu
k predmetu sporu existovalo právoplatné rozhodnutie súdu alebo písomné uznanie práva, ktoré by
bolo možné subsumovať pod § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ustanovenie §

137 písm. c) CSP uviedol, že v prípade úspechu v konaní môže dôjsť na zákale rozhodnutia súdu k
zmene zápisu vlastníckeho práva žalobcu k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti a v takom
prípade je naliehavý právny záujem daný vždy (rozsudok OS Košice z 26.09.2013 sp. zn. 38C/84/2010).
Žalovaný vyše desať rokov, takmer dvanásť rokov, spornú nehnuteľnosť nerušene užíval ako svoju.Žalovaný mu vo výpise z uznesenia o 24. zasadnutí obecného zastupiteľstva nariadil nehnuteľnosť
oplotiť a vzhľadom na osobitnú polohu nehnuteľnosti určil aj spôsob a vzhľad oplotenia. Žalobca s
poukazom na ustanovenie § 6 ods.1 druhá veta zákona č. 138/1991 Zb. uviedol, že ak sa predpokladá,

že titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom neexistuje, potom s poukazom na citované zákonné
ustanovenie tu musí byť iný titul, ktorý zakladal oprávnenú držbu žalobcu (napr. písomná nájomná
zmluva). Takýto iný právny titul držby nehnuteľnosti žalobcom nebol preukázaný. Pokiaľ žalovaný takýto
iný právny titul držby na strane žalobcu nepreukáže, platí opak predpokladanej skutočnosti, to zn., že titul
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobcom existuje. Okresný súd v Nitre uznesením

č. k. 6C/135/2017-42 zo dňa 18.12.2017 konanie vo veci zastavil s poukazom na ustanovenia § 61,
§ 161 ods.1 CSP, § 18 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.1, § 1a ods.1 zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení, keď žalobca označil žalovaného v podaní zo dňa 07.12.2017 len ako „E.,
opakovane neuviedol, či ide o obec alebo iný subjekt podľa § 18 ods.1,2 Občianskeho zákonníka tak,
aby súd mohol konať so žalovaným ako osobou spôsobilou byť účastníkom konania podľa § 61 CSP.
Označeniežalovaného„E.nadO.“bezuvedenia,čiideoosobuspôsobilúbyťstranoukonaniaspôsobilo,

že ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a tento mal za následok zastavenie konania
podľa § 161 ods.2 CSP. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd na odvolanie žalobcu uznesením č.
k. 8Co/101/2018- 73 zo dňa 31. júla 2018 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 61,
§ 133 ods.2 CSP, § 18 ods.1,2, § 19b Občianskeho zákonníka, čl. 65 Ústavy Slovenskej republiky,

§ 1 ods.1, § 1a ods.1, 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 9 ods.2 zákona č. 272/2015
Z.z. dôvodiac tým, že žalobca nekvalifikovaným spôsobom označil za žalovaného kvalifikovaný subjekt,
teda toho kto mal procesnú subjektivitu., keď z obsahu spisu najmä žaloby mal za preukázané, že
žalobca žalovaného-obec viní z porušenia vlastníckeho práva, žalobcu, označil žalovaného v žalobe
názvom E., sídlo obecného úradu Hlavné nám. 6, Dvory nad Žitavou, identifikoval ho tiež IČO: 00

308 897. Na výzvu súdu prvej inštancie výslovne uviedol, že názov žalovaného označuje obec, nie
obecný úrad. Týmto podaním odstránil akékoľvek pochybnosti, ktoré mohol mať súd prvej inštancie,
keď bolo jednoznačne uvedené, že žalovaným je obec E.. Napriek tomu, že žalobca označil žalovaného
len názvom E. nad O., nemožno dospieť k záveru, že v žalobe je za žalovaného označená právnická
osobabezprocesnejsubjektivity.Žalovanýbolidentifikovanýjedinečnýmidentifikačnýmčíslomasídlom,

v danej veci je vylúčená akákoľvek zámena subjektov v dôsledku ich nedostatočnej identifikácie. Z
názvu subjektu žalovaného označeného ako E. nad O., sídla žalovaného - Hlavné nám. 6, IČO: 00
308 897 je nepochybné, koho žalobca v žalobnom návrhu označil ako stranu sporu, proti ktorej sa
žalobcadomáhaurčeniavlastníckehopráva,keďneuvedenieoznačeniažalovanéhotak,akojeuvedené
v záhlaví rozhodnutia odvolacieho súdu, nie je nedostatkom, preto ktorý nemožno v konaní pokračovať.

Žalobca dňa 11.12.2017 uviedol do zápisnice súdu prvej inštancie, že dopĺňa žalobu o alternatívny petit
a navrhol, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že „žalovaný je povinný uzavrieť so žalobcom
písomnú kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti v k. ú. E. nad O. označenej v geometrickom pláne č.
49/2005 zo dňa 5.5.2005 ako parc. č. XX/X o výmere 31 m2, ktorá je vyčlenená z nehnuteľnosti v k.ú.
E. nad O. vedenej na LV č. X ako parc. č. XX o výmere 568 m2. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa

03.06.2019 k žalovaným predloženým uzneseniam č. 65, č.66 obecného zastupiteľstva žalovaného zo
dňa 09.04.2019 uviedol, že žalovaný pri výpočte okolností prípadu opomenul, že žalobca zaplatil kúpnu
cenu nehnuteľnosti, že svoju nehnuteľnosť oplotil, že ju nerušene užíval najmenej 10 rokov. Zákon o
obecnom zriadením ani iný všeobecne záväzný právny predpis nepozná inštitút zrušenia uznesenia
obecného zastupiteľstva a neupravuje ani jeho právne dôsledky, takýto právny akt je v rozpore s čl. 2

ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, zrušenie uznesenia obecného zastupiteľstva nemôže mať spätný
účinok na právo žalobcom, ktoré už nadobudol, bolo by to v rozpore s princípom právnej istoty v
demokratickom a právnom štáte (čl. 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky). Na nariadenom pojednávaní
dňa 29.07.2019 právny zástupca žalobcu navrhol výsluch svedkov D. Q. Z. a S.. I. Q., prítomných
na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného dňa 09.04.2019, s výnimkou hlasovania o zrušení

uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005, ako aj svedka S.. J. Q. starostu
žalovaného v rozhodnom období, ktorý vystavil písomné vyhlásenie zo dňa 15.11.2017, ktoré svedčí o
úmysle žalovaného odpredať spornú nehnuteľnosť žalobcovi. Ďalej uviedol, že kúpna zmluva existuje
v písomnej forme, žalobca písomne požiadal žalovaného o odpredaj spornej nehnuteľnosti, žalovaný
má písomný doklad o zaplatení kúpnej ceny na ktorom je sporná nehnuteľnosť označená parcelným

číslom, žalovaný prejavil svoju vôľu odpredať spornú nehnuteľnosť písomnou formou uznesením
obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 a jediná vada písomnej formy spočíva v tom,
že nie je na jednej listine. Ohľadom dobromyseľnej držby žalobcu poukázal tiež na obsah písomného
vyhlásenia S.. J. Q. zo dňa 15.11.2017, na obsah uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa19.08.2005 tiež ohľadom lehoty na zaplatenie kúpnej ceny spornej nehnuteľnosti a ďalšie podmienky -
oplotenia pozemku. Navrhol žalobe vyhovieť z titulu vydržania vlastníckeho práva alebo z titulu uloženia
povinnosti žalovanému vyhotoviť perfektnú kúpnu zmluvu. Žalobca na nariadenom pojednávaní uviedol,

že má za to, že uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu lebo za spornú nehnuteľnosť zaplatil kúpnu
cenu podľa uznesenia obecného zastupiteľstva, bývalý starosta žalovaného a p. D. sľúbili, že všetko
potrebné vybavia. Následne žalobca uviedol na otázku súdu, že kúpnu, ani inú zmluvu so žalovaným
neuzatvoril. Žalovaný na tomto nariadenom pojednávaní navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z
dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe, ďalej uviedol, že kúpna zmluva nebola vyhotovená

pravdepodobne z dôvodu zlyhania možno administratívnych úkonov, avšak to neospravedlňuje žalobcu
v tomto období vyzvať žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy, čo neurobil. Následne súd prvej inštancie
vydal napadnutý rozsudok.

7. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke skutkového a právneho posúdenia veci sporných
otázok ohľadne oboch uplatnených právnych nárokov a to jednak v otázke vydržania vlastníckeho k

spornej nehnuteľnosti žalobcom a jednak pokiaľ sa žalobca domáhal vydania rozsudku ukladajúceho
vyhlásenie vôle žalovaného - uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod
vlastníctva k spornej nehnuteľnosti žalobcovi (ktoré sú predmetom odvolacieho konania), zaujal právny
názor s poukazom na ustanovenia § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP), § 123, § 130 ods.1, § 132 ods.1, § 133 ods.2, § 134 ods.1,2,3 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník), § 1, § 8 ods.1, 6, § 10 ods.1, § 13 ods. 1, 5
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (v znení účinnom v roku 2005), § 9 ods.2 písm. a) zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (v znení účinnom v roku 2005), § 28 ods.2 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnosti (katastrálny zákon), čl. 11
ods.1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 20 ods.1 Ústavy Slovenskej

republiky, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Súd prvej inštancie dôvodil tým, že mal za preukázané, že
medzi stranami nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva spornej nehnuteľnosti v prospech žalobcu žiadnym
zo spôsobov uvedených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. kúpnou zmluvou, darovacou
zmluvou, zámennou zmluvou (hoci i neplatnou) alebo iným zákonom predpísaným spôsobom, vrátane
vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Zo strany žalobcu nešlo o dobromyseľnú držbu

predmetnej spornej nehnuteľnosti, keďže v danom prípade nedošlo medzi stranami k uzavretiu žiadnej
zmluvy,aniknadobudnutiuvlastníckehoprávazákonompredpísanýmspôsobom,tedažalobcanemohol
mať ani presvedčenie, že mu vec právom patrí, keďže žalobca vedel, resp. mal vedieť, že samotný
súhlas obecného zastupiteľstva s predajom nehnuteľnosti nie je možné zamieňať s právnym titulom
nadobudnutia vlastníctva, t.j. kúpnou, darovacou, resp. zámennou zmluvou, pričom mal a mohol vedieť,

že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností podľa §
133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností.
Za daných okolností žalobca nemohol byť dobromyseľný, že mu vec, t.j. sporná nehnuteľnosť patrí,
čoho dôkazom je aj list jeho právneho zástupcu zo dňa 21.8.2017, ktorým požaduje uzatvorenie kúpnej
zmluvy na spornú nehnuteľnosť, ako i skutočnosť, že žalobca neplatil daň z nehnuteľnosti za predmetnú

nehnuteľnosť. Na tomto konštatovaní nemení nič skutočnosť, že žalobca vyplatil kúpnu cenu za spornú
nehnuteľnosť, ktorú odsúhlasilo obecné zastupiteľstvo. Mal za to, že schválenie prevodu vlastníctva
nehnuteľnéhomajetkuobceobecnýmzastupiteľstvomnemožnozamieňaťsprejavomvôleobceuzavrieť
kúpnu zmluvu, keďže obec prejavuje svoju vôľu v súvislosti s právnym úkonom prostredníctvom svojho
štatutárnehoorgánu,t.j.starostuobcepodľa§13ods.5zákonač.369/1990Zb.Súdmalzapreukázané,

že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti žalobca nenadobudol žiadnym zo spôsobov uvedených
v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to ani vydržaním, keďže zo strany žalobcu nebola splnená
podmienka dobromyseľnosti. Čo sa týka alternatívneho petitu žaloby, ktorým žalobca požadoval aby
konajúci súd uložil žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom písomnú kúpnu zmluvu na predaj
nehnuteľnosti v k.ú. E. označenej v geometrickom pláne č. 49/2005 zo dňa 5.5.2005 ako parc. č. 43/2

o výmere 31 m2, ktorá je vyčlenená z nehnuteľnosti v k.ú. E. vedenej na LV č. X ako parc. č. XX o
výmere 568 m2, mal súd za to, že aj v tomto smere je žaloba žalobcu nedôvodná, nakoľko na to nebol
žiadny zákonný dôvod a ani ho právny zástupca žalobcu neuviedol, keďže medzi stranami nedošlo k
uzavretiu žiadnej zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka a ak by tomu
aj bolo, alternatívny petit žaloby nezodpovedal ust. § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa

uvádza,žesamožnodomáhaťnasúde,abyvyhlásenievôlebolonahradenésúdnymrozhodnutím.Akby
teda medzi stranami aj bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka,
žalobca sa mal právo domáhať na súde len toho, aby vyhlásenie vôle strán bolo nahradené súdnym
rozhodnutím. Čo sa týka tvrdenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 29.7.2019, že medzistranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na spornú nehnuteľnosť a to tým, že obecné zastupiteľstvo
schválilo odpredaj tejto nehnuteľnosti a že žalobca schválenú kúpnu cenu zaplatil, mal súd za to, že v
danom prípade nedošlo k žiadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy, keďže neboli splnené náležitosti kúpnej

zmluvy podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže podpisy strán musia byť na tej istej listine,
pričom v danom prípade podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení by kúpna
zmluva musela byť podpísaná štatutárnym orgánom obce a to starostom obce. Medzi stranami nebola
uzatvorená písomná zmluva, ako to ukladá ustanovenie § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže
predmetom kúpnej zmluvy mala byť nehnuteľnosť. Aj z tohto dôvodu mal súd za to, že neboli splnené

zákonné podmienky dobromyseľnosti žalobcu podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže za
daných okolností nemohol byť dobromyseľný, že mu predmetná nehnuteľnosť patrí už aj z toho dôvodu,
že poukazoval na to, že v obdobných prípadoch s inými osobami žalovaný uzavrel kúpne zmluvy na
základe predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva žalovaného, pričom v jeho prípade sa tak
nestalo.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj obsahu spisu dospel
k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, avšak čiastočne z iných právnych dôvodov
nižšie uvedených.

9. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 365 ods.1 písm. a),b), e), f) a h) CSP.

10. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto

nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym
vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.

11. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod

je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j.
úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto
príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

12. Procesná subjektivita je základnou podmienkou na strane účastníka konania. Ako strana sporu
nemôže vystupovať ten, kto procesnú subjektivitu nemá, t.j. z pohľadu hmotného práva „non subjektom“
a procesnú subjektivitu mu nepriznáva ani žiadna osobitná procesná norma.

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba

rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a
ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou
ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným
ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a
nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
stranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale

aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).14. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu
za výsledok sporu, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením

dôkazovjetrebarozumieťajzhodnotenie absenciedôkazovvedúcejkneuneseniudôkaznéhobremena.
Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta strane sporu, na ktorej leží podľa
predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných
z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana
sporupreukázať,zásadneurčujehmotnoprávnanorma,ktorájenaspornývzťahaplikovaná.Znejpotom

vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá strana sporu je povinná stanovený okruh
skutočností preukázať.

15.Stranouvsporesaniektomôžestaťbeztoho,abybolúčastníkomhmotno-právnehovzťahu,oktorýv
konaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemupodaná

žaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudežalobcavsporeúspešný,závisíodtoho,čije
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve
užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na

základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-
právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti

(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

16. Na zdôraznenie správnosti záverov (skutkových a čiastočne právnych) prijatých súdom prvej
inštancie ohľadne oboch žalobcom uplatnených právnych nárokov a s prihliadnutím na odvolacie

námietky žalobcu odvolací súd uvádza:
Podľa§137písm.c)CSPžaloboumožnopožadovať,abysarozhodlonajmäourčení,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.
Z hľadiska procesného je základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca

má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí
v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen
v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd
zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti

uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam,
kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne
postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné
žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide,

priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé
(nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti či neistoty žalobcovho právneho
postavenia voči žalovanému (samozrejme, vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti
uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného
práva k predmetu určenia. Určovací návrh podľa § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie

konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je,
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom
je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva.
Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní
domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť

odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní
o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne
prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu
nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmävtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho
vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je
alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním

požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje
k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez
toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).
Ak spor vznikol z ohrozenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu v zásade žalobou

na určenie, či tu právo je alebo nie je. Ak spor vznikol z porušenia subjektívneho práva, uplatňuje sa
právo na súdnu ochranu v zásade žalobou na plnenie.
Uplatnením ďalšieho nároku v konaní dochádza k objektívnej kumulácií. Žalobný dôvod predstavuje
existenciu konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie
alebo porušenie subjektívneho práva tvrdeného žalobcom. Ak medzi stranami existuje hmotnoprávny
záväzkový vzťah, žalobným dôvodom bude ten segment obsahu tohto obligačného vzťahu, z ktorého

žalobca odvodzuje svoj žalobný návrh.

17. V danej právnej veci si žalobca uplatnil dva samostatné nároky na tom istom skutkovom základe.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v žalobe zo dňa 02.10.2017 domáhal určenia, že žalobca je
vlastníkom spornej nehnuteľnosti (§ 137 písm. c) CSP) a v priebehu konania žalobca uplatnil okrem už

v žalobe uplatneného nároku ďalší nový nárok žalobou podľa § 229 CSP, ktorá má charakter žaloby na
splnenie povinnosti podľa § 229 CSP a to o uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť písomnú kúpnu
zmluvu na odpredaj spornej nehnuteľnosti žalobcovi (§ 137 písm. a) CSP).

18. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca síce v čase začatia

konania preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení v žalobe zo dňa 02.10.2017, ktorou
sadomáhalurčenia,žežalobcajevlastníkomspornejnehnuteľnosti(§137písm.c)CSP),tedanaliehavý
právny záujem žalobcu na požadovanom určení, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti,
existoval v čase začatia konania, keď žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení
preukázal tým, že žalovaný bol zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti a

vyhovujúce súdne rozhodnutie by bolo podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti, avšak
vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca v priebehu konania uplatnil okrem už v žalobe uplatneného
nároku ďalší nový nárok žalobou podľa § 229 CSP, ktorá má charakter žaloby na splnenie povinnosti
podľa § 229 CSP a to o uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť písomnú kúpnu zmluvu na odpredaj
spornej nehnuteľnosti žalobcovi (§ 137 písm. a) CSP), naliehavý právny záujem na požadovanom určení

v žalobe zo dňa 02.10.2017, ktorou sa domáhal určenia, že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti,
neexistovalvčase,kedybolrozsudoksúduprvejinštancievyhlásený,keďžalobaopožadovanéurčenie,
že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, stratila svoje opodstatnenie, keďže žalobca žaloval na
splnenie povinnosti. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že žalobca je
vlastníkom spornej nehnuteľnosti bola preto dôvodom na zamietnutie žaloby ohľadne tohto právneho

nároku bez toho, aby sa súd bol povinný zaoberať vecou v jej merite (tento nedostatok bránil zaoberať
sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).

19. V danej právnej veci bolo na základe vykonaného dokazovania nesporne preukázané, pokiaľ sa
jedná o druhý z uplatnených nárokov (o uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť písomnú kúpnu

zmluvu na odpredaj spornej nehnuteľnosti žalobcovi (§ 137 písm. a) CSP)), že žaloba žalobcu nebola
dôvodne podaná ani v tejto časti a to z nižšie uvedených dôvodov.

20. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

21. Právo uplatňované žalobou na plnenie je právo už existujúce (žalobca jeho existenciu tvrdí). Žalobou
na plnenie sa poskytuje ochrana právu, ktoré už bolo porušené.

22. Podľa § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

23. Rozsudky zaväzujúce procesnú stranu na prejavenie vôle napríklad uzatvorenie zmluvy pri zmluve
o budúcej zmluve, časovým okamihom právoplatnosti nahrádzajú tento prejav vôle, časovým okamihom
právoplatnosti sa bude zmluva považovať za uzavretú.24. Žaloba podľa § 229 CSP má charakter žaloby na splnenie povinnosti podľa § 229 CSP. Tomu
treba prispôsobiť i petit žaloby i výrok rozsudku súdu. Rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle sú typicky
rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu, či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon,

napríklad tzv. zmluvy o budúcej zmluve podľa Občianskeho zákonníka, či Obchodného zákonníka. Len
čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť uzavrieť určitú zmluvu, nadobudne právoplatnosť, účinkom tejto
právoplatnosti je, že právny úkon napríklad zmluva sa považuje za dovŕšený, zmluva za uzavretú, dňom
právoplatnosti rozhodnutia. Správne formulovaný petit napríklad v prípade povinnosti uzavrieť zmluvu
zo zmluvy o budúcej zmluve má znieť: „Žalovaný je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu tohto znenia:...“.

Do výroku rozhodnutia súd pojme buď celé znenie zmluvy, prípadne zmluvu pripojí ako neoddeliteľnú
súčasť k svojmu rozhodnutiu. Ak takýto petit, resp. výroková časť súdneho rozhodnutia spĺňa všetky
zákonom stanovené náležitosti pre platnosť tohto právneho úkonu, len čo takýto rozsudok nadobudne
právoplatnosť, považuje sa takáto zmluva, či iné vyhlásenie vôle súdom za uzavretú. Žalobný návrh
(petit)jeobligatórnounáležitosťoužaloby(§132ods.CSP),súdjeviazanýpetitompoobsahovejstránke,
nie je viazaný jeho formuláciou. Osobitné požiadavky na formuláciu výroku rozsudku, ktorý má byť

podkladom na zápis do katastra nehnuteľností, vyplývajú z § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona
(napríklad katastrálne územie, parcelné číslo, druh pozemku, výmera pozemku, súpisné číslo a ďalšie).
Tieto údaje sú zároveň požiadavkou na určitosť žalobného návrhu. V okolnostiach konkrétneho prípadu
však neuvedenie niektorého údaju v petite, nebude brániť súdu pokračovať v konaní, ak je z obsahu
žaloby možné nehnuteľnosť určiť. Pri rozsudku nahradzujúcim vyhlásenie vôle potrebnej na uzavretie

zmluvy je potrebné, aby znenie zmluvy bolo pojaté do výroku rozsudku, alebo aby výrok rozsudku
obsahoval aspoň odkaz na znenie zmluvy pripojenej k rozsudku, ktoré potom tvorí súčasť jeho výroku.
O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe, môže
súd rozhodnúť len tak, že žalobe úplne vyhovie alebo ju zamietne, sám však nemôže obsah zmluvy
modifikovať.

25. Ak má byť rozsudkom súdu nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy o kúpe
nehnuteľnosti, obsah tejto zmluvy musí byť uvedený vo výroku rozsudku, prípade musí byť vo výroku
uvedený odkaz na obsah pripojeného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá sa stáva súčasťou výroku
rozsudku. Ak vo výroku rozsudku nie je prevádzaný pozemok náležite identifikovaný (údaj o obci,

parcelné číslo katastrálneho územia, údaj o jeho druhu a výmere) a ak tento výrok neobsahuje ani údaj
o kúpnej cene, rozsudok nemôže nahradiť nedostatok prejavu vôle predávajúceho s uzavretím kúpnej
zmluvy. (R 53/1991)

26. Podľa § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,

darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

27. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

29. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

30. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

31. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

32. Podľa § 50a ods.2 Občianskeho zákonníka ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy,
možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.
Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.33.Podľa§50aods.3Občianskehozákonníkatentozáväzokzaniká,pokiaľokolnosti,zktorýchúčastníci
pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa

zmluva uzavrela.

34. V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vecno-právne účinky uzavretej
scudzovanej zmluvy (prevod vlastníckeho práva) nastávajú až zápisom do príslušného verejného
registra (katastra nehnuteľností). Pri zmluvnom prevode vlastníctva k nehnuteľnosti vyžaduje zákon

existenciu dvoch právnych skutočností, a to právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva a
právny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Kúpna zmluva smerujúca k prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti je právnym dôvodom jeho prevodu. Uzavretá zmluva má len obligačné účinky a
sama nespôsobuje prevod vlastníckeho práva. Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti je vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V prípade zmlúv o prevode
nehnuteľností vyvoláva vôľa smerujúca k takémuto prevodu zamýšľané právne účinky len vtedy, ak je

prejavená písomne (podľa § 46 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka musia byť súčasne prejavy
účastníkov na tej istej listine).

35. Zmluva o budúcej zmluve je obligačná zmluva, ktorou sa zakladá záväzok zmluvných strán uzavrieť
ďalšiu, inú zmluvu, ktorá sa označuje ako hlavná zmluva. Zmluva o budúcej zmluve nie samostatným

zmluvným typom, ale sa viaže na ďalšiu, inú hlavnú zmluvu, ktorá sa má v budúcnosti uzavrieť. V
dôsledku toho obsah a náležitosti jednotlivých zmlúv o budúcej zmluve závisia od tohto, aká zmluva
má byť v budúcnosti uzavretá. Účastníci sa zaväzujú, že do vzájomne dohodnutej doby uzatvoria
určitú zmluvu s dohodnutým obsahom. Zmluva o budúcej zmluve musí byť uzavretá v písomnej forme.
Nedostatok písomnej formy má za následok je absolútnu neplatnosť (§ 40 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve je dojednanie o dobe, do
ktorej bude budúca zmluva uzavretá. Bez určenia tejto doby je zmluva o budúcej zmluve neplatná.

36. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať všetky potrebné náležitosti (obsahové i formálne)
zodpovedajúce zmluvnému typu na ktorý sa vzťahuje a ako právny úkon musí tiež vyhovovať

všeobecným náležitostiam právnych úkonov ustanovených v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať určenie podstatných náležitostí uzavieranej budúcej zmluvy.
Platnosť zmluvy o budúcej zmluve je závislá od toho, či má zmluva o budúcej zmluve podstatné
náležitosti zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj od toho, či
jej obsahom je aj dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy do takej miery, že zmluvné strany

dohodli aspoň spôsob určenia podstatných náležitostí budúcej zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR
4Cdo 146/1999).

37. Zmluva o budúcej zmluve týkajúca sa prevodu nehnuteľnosti musí byť uzavretá písomne a musí
obsahovať vymedzenie predmetu prevodu a kúpnej ceny. Individualizácia nehnuteľnosti musí byť v

predbežnej zmluve vykonaná natoľko určitým spôsobom, aby bolo aj tretím osobám nepochybne zrejmé,
ktoré nehnuteľnosti alebo ktoré konkrétne časti pozemkov majú byť predmetom prevodu. V prípade
potreby napríklad ak sa má kupovať iba oddelená časť pozemku, je potrebné pripojiť geometrický plán.
Ak ide o predbežnú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je odplatný prevod nehnuteľnosti musí byť uzavretá
v písomnej forme, podstatnými náležitosťami ktoré musia byť obsiahnuté v tejto zmluve, sú údaje

nehnuteľnosti,ktoréjuumožňujújednoznačneidentifikovaťacena,ktorúbudepouzavretíkúpnejzmluvy
a odovzdaní nehnuteľnosti povinný kupujúci zaplatiť. Vzhľadom k tomu, že súd nemôže pri rozhodovaní
o nahradení prejavu vôle nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať, či
upresňovať, je vylúčené aby neurčité, prípadne chýbajúce údaje o identifikácií nehnuteľnosti, ktorá
má byť predmetom prevodu boli upravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej

zmluve. Ak do dohodnutej doby zamýšľaná zmluva nebude uzavretá, pretože povinný subjekt neprijme
návrh na uzatvorenie budúcej zmluvy obsahujúci dohodnuté podstatné náležitosti, môže sa oprávnený
subjekt do jedného roka odo dňa, kedy mala byť budúca zmluva uzavretá, domáhať žalobou, aby
súd svojím rozhodnutím nahradil vyhlásenie vôle povinnej osoby. V prípade záväzku uzavrieť budúcu
zmluvu v stanovenej dobe, sú účastníci zmluvy aktívne legitimovaní v konaní o nahradenie prejavu vôle

obsahovo zodpovedajúceho zmluvnému dojednaniu. Občiansky zákonník v ustanovení § 50a ods. 2
týmto spôsobom zakladá účastníkom zmluvy o budúcej zmluvy právo domáhať sa na súde nahradenia
chýbajúceho prejavu vôle druhej strany a spája tento nárok s márnym uplynutím dojednanej doby bez
toho, aby rozlišoval, z akých dôvodov nebola zmluva uzavretá. Obsah budúcej zmluvy bude tvoriť súčasťpetitu žaloby. Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu môže byť formulovaný rôznym spôsobom, v závislosti od
toho sa potom líšia práva účastníkov a charakter nárokov, ktoré môžu uplatňovať v súdnom spore. Petit
môže znieť aj tak, že „ žalovaný je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu tohto znenia:...“. Žalobou na plnenie je

ajžalobananahradenievyhláseniavôle,ktorousažalobcadomáhauloženiapovinnostiuzavrieťzmluvu.
Tomuto typu žalôb preto zodpovedá ako petit požadujúci „uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu“, tak petit
ktorým sa „nahrádza vyhlásenie vôle žalovaného uzavrieť zmluvu“. Vo veci uzavretia hlavnej zmluvy na
základe zmluvy o budúcej zmluve je súd viazaný obsahom zmluvy o budúcej zmluve. Pri rozhodovaní o
nahradení prejavu vôle (§ 229 CSP) nemôže súd meniť, doplňovať či upresňovať podstatné náležitosti

zmluvy, je vylúčené aby neurčité údaje zmluvy o budúcej zmluve boli napravené výkladom prejavu vôle
účastníkov zmluvy o budúcej zmluve.

38. Je vylúčené aby súd pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle (§ 161 ods. 3 OSP) neurčité, prípadne
chýbajúce podstatné náležitosti budúcej zmluvy napravoval výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o
budúcejzmluvevzmysle§35Občianskehozákonníka(rozsudokNajvyššiehosúduSR1Cdo109/2004).

39. Podľa § 8 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení majetkom obce sú veci vo vlastníctve
obce a majetkové práva obce.

40. Podľa § 8 ods.6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení majetok obce a nakladanie s ním

upravuje osobitný zákon.

41. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom k
31.08.2007obecnézastupiteľstvorozhodujeozákladnýchotázkachživotaobce,najmäjemuvyhradené
určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať

najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

42. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom k 31.12.2008
predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná
funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby

starostu upravuje osobitný zákon.

43. Podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom k
31.12.2008 starosta zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje
ich uznesenia.

44. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom k 31.12.2008
starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce 13) a v pracovnoprávnych
vzťahoch zamestnancov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.

45. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom k 31.12.2008
starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje
zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 6. Ak je
zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie obecného zastupiteľstva pred pozastavením jeho
výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však nie je viazaný.

46. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom k 31.12.2008 ak bol
výkon uznesenia obecného zastupiteľstva podľa odseku 6 pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo
toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť; ak obecné zastupiteľstvo
uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon

potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.

47. Podľa § 6 ods.1 druhá veta zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom k 31.12.2008
všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce musia mať písomnú formu, inak sú
neplatné.

48. Podľa § 9 ods.2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom k 30.06.2009
schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného
majetku; to neplatí, ak obec je povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu.49. U obce ako právnickej osoby je potrebné rozlišovať vykonávanie právny úkonov od rozhodovania
o týchto právnych úkonoch. Rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri v rámci organizačnej

štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí, vykoná. Právne konanie je prejavom už
takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah.
Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce, znamená, výhradné
oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto
funkcia sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná

navonok v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia.
Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom či, resp. aký právny úkon urobí, prejaví,
je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo. Rozhodnutie
obecného zastupiteľstva o schválení zmluvného prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku nie je
autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo
ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva.

Právne účinky však vyvolá len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Bez prejavu vôle
a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Kým obecné
zastupiteľstvo nerozhodne o schválení zmluvného prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku, nevznikol
prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu, zánik právneho vzťahu. Majetkovo právne
vzťahy o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho

platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by chýbal prejav vôle
obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa
vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k
tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon
by ani nevyvolal právne účinky. Teda je potrebné rozlišovať medzi tvorbou vôle a jej následným

prejavom navonok, keď zákon ustanovuje povinné schvaľovanie niektorých právnych úkonov obecným
zastupiteľstvom (zmluvný prevod vlastníctva nehnuteľného majetku). Bez prejavenej vôle zo strany
obecného zastupiteľstva nemôže starosta obce platne uzavrieť zmluvu. Vôľu prejavenú obecným
zastupiteľstvom je starosta povinný rešpektovať. Zákon o obecnom zriadení upravuje majetok obce,
nakladanie s ním len okrajovo tým, že v § 8 vymedzuje základnú definíciu majetku obce, na čo slúži

jej majetok, vymedzuje základné zásady hospodárenia s majetkom obce, účel nakladania s obecným
majetok, všeobecné oprávnenie k používaniu obecného majetku. Pokiaľ ide o podrobnosti nakladania
s majetkom obce zákon o obecnom zriadení neobsahuje podrobnú úpravu, iba blanketovou normou
odkazuje na osobitný zákon. Osobitným zákonom, ktorý upravuje nadobudnutie obecného majetku a
nakladanie s majetkom obce je zákon č. 138/1991 Z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

Osobitný status obce ako verejnoprávnej korporácie sa odzrkadľuje aj v prísnejšom právnom režime
nakladania s jej majetkom, ktorý je vyjadrení v osobitnom zákone o majetku obcí oproti štandardnému
režimu iných typov právnických osôb súkromného práva. Na druhej strane aj na obecný majetok sa
vzťahuje ustanovenie čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na zákon o majetku obcí je v zmysle §
12 citovaného zákona potrebné nazerať ako na predpis špeciálny vo vzťahu k všeobecným predpisom

súkromného práva, ktoré sa na obec v jednotlivých právnych úkonoch vzťahujú rovnako ako na iné
právnické osoby.

50. Žalobný dôvod predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými
stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva tvrdeného žalobcom.

51. Právna kvalifikácia je zásadne vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo).

52. Súd nemôže pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle (predtým § 161 ods. 3 OSP) teraz § 229 CSP
nič na podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy (neurčitých, chýbajúcich) meniť, dopĺňať, upresňovať.

53. Z obsahu uznesenia z 24. riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.
08. 2005 bol nesporne preukázané, že obecné zastupiteľstvo žalovaného predmetným uznesením
schválilo odpredaj spornej nehnuteľnosti žalobcovi, teda prejavilo vôľu uzavrieť so žalobcom kúpnu
zmluvu o prevode spornej nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu. Z obsahu predmetného uznesenia

obecného zastupiteľstva žalovaného nemožno prijať záver, že by z neho nevyplývala i prejavená
vôľa žalovaného uzatvoriť so žalobcom zmluvu o budúcej zmluve. Podpísaním predmetnej zápisnice
obecného zastupiteľstva žalovaného starostom obce sa toto uznesenie stalo účinným a záväzným v
znení uvedenom v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného, keď nebolo potrebné,aby obecné zastupiteľstvo žalovaného schvaľovalo i konkrétnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, keď
podmienkou platnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti bolo schválenie zmluvného prevodu
vlastníctva obecným zastupiteľstvom. Starosta obce ako štatutárny orgán obce v majetkovoprávnych

vzťahoch obce neuzatvoril následne kúpnu zmluvu ohľadne spornej nehnuteľnosti so žalobcom, pričom
bol povinný nerešpektovať prejavenú vôľu obecného zastupiteľstva žalovaného za stavu, keď žalovaný
v spore netvrdil, že by starosta obce pozastavil výkon predmetného uznesenia obecného zastupiteľstva
žalovaného, resp. že by predmetné uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného stratilo platnosť
postupom podľa § 13 ods. 6 a ods. 8 zákona o obecnom zriadení.

54. Žalobca v spore odôvodňoval svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a dôvodnosť žaloby
existenciou zmluvy o prevode nehnuteľnosti - písomnej kúpnej zmluvy, existenciou písomnej zmluvy o
budúcej zmluvy, ako aj záväznosťou uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19. 08.
2005 aj pre starostu obce.

55. S poukazom na dôvody vyššie uvedené, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel
k záveru, že s poukazom na záväznosťou uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.
08. 2005 sa žalobca sa mohol domáhať žalobou podľa § 229 CSP vydania rozsudku ukladajúceho
vyhlásenie vôle žalovaného - o uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť písomnú kúpnu zmluvu
na odpredaj spornej nehnuteľnosti žalobcovi (§ 137 písm. a) CSP). Odvolací súd sa stotožnil s

právnym názorom súdu prvej inštancie potiaľ, pokiaľ dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
uzatvorenie platnej kúpnej zmluvy, keďže v prípade zmlúv o prevode nehnuteľností vyvoláva vôľa
smerujúca k takémuto prevodu zamýšľané právne účinky len vtedy, ak je prejavená písomne (podľa
§ 46 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka musia byť súčasne prejavy účastníkov na tej istej
listine). Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie tiež potiaľ, pokiaľ dospel

k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal uzatvorenie platnej zmluvy o budúcej zmluve o prevode
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť nevyplývala jednak z uznesenia obecného
zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005 a ani z iného tvrdenia žalobcu v spore, resp. z iného
dôkazu predloženého žalobcom v spore. I v prípade, že by strany sporu uzatvorili zmluvu o budúcej
zmluve o prevode vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti s poukazom na skutkové dôvody

tvrdené žalobcom a ním predložené listinné dôkazy, táto by bola neplatná pre absenciu podstatnej
náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, keď neobsahovala dohodnutú dobu, do ktorej bude budúca zmluva
uzatvorená, ktorú skutočnosť o tom, že zmluva o budúcej zmluve neobsahovala dohodnutú dobu, do
ktorej bude budúca zmluva uzatvorená, tvrdil tiež samotný žalobca v spore.

56. Odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby ohľadne druhého z uplatnených nárokov
z dôvodu, že petit žaloby neobsahuje celé znenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k spornej
nehnuteľnosti, resp. znenie kúpnej zmluvy nie je pripojené k žalobe ako príloha, na ktoré znenie prílohy
by žaloba odkazovala a je vylúčené aby súd pri rozhodovaní v danej právnej veci dopĺňal, upresňoval
podstatné náležitosti kúpnej zmluvy (kúpna cena), ako aj z hľadiska zápisu predmetnej kúpnej zmluvy

do katastra nehnuteľností (§ 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona). Z uvedených dôvodov rozsudok
súdu na základe žalobného návrhu nemôže v danej právnej veci nahradiť nedostatok prejavu vôle
žalovaného ako predávajúceho s uzavretím kúpnej zmluvy (za stavu, že súd nemohol poučiť žalobcu
o tom, akým spôsobom by mal formulovať žalobný návrh, aby mohol byť v konaní úspešný). Z vyššie
uvedeného dôvodu, preto bolo potrebné napadnutý zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto

časti potvrdiť, avšak z iných právnych dôvodov.

57. Podľa § 49 ods.1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

58. Podľa § 49 ods. 2 CSP vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde
inej inštancie.

59. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom

postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

60. Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.61. Podľa § 52 ods. 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to

pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa
prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

62. Podľa § 53 ods. 1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy

sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

63. Podľa § 53 ods. 2 CSP na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd
neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu
nepredkladá.

64. Podľa § 53 ods. 3 CSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

64. Žalobca v podanom odvolaní namietal vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania
sporuspoukazomnaokolnosti,ktoréspočívalivprocesnompostupesudcu,odvolacísúdspoukazomna
ustanovenie § 49 ods. 3 CSP uvádza, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v procesnom postupe sudcu. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tiež namietal vylúčenie zákonného
sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu dôvodiac jeho pomerom k strane žalovaného, v tejto časti

námietka zaujatosti nespĺňa náležitosti predpísané v prvej vete ustanovenia § 52 ods. 2 CSP (kedy sa
žalobca uplatňujúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia). Z
vyššie uvedených dôvodov odvolací súd na tieto námietky neprihliadol.

65. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie rozhodol spor s takou stranou sporu na

strane žalovaného - právnickou osobou s poukazom na označenie žalovaného v záhlaví napadnutého
rozsudku, ktorú podľa tvrdenia žalobcu žalobca v žalobe a počas konania neoznačil, resp., že by
zmenil jej názov. Tvrdil, že obec s názvom „obec E. neexistuje, že nemá právnu subjektivitu. Odvolací
súd uvádza, že táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná z nižšie uvedených dôvodov. Presné
označenie strán v spore je bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. Žalobca musí presne

označiť seba ako stranu sporu a toho, voči komu žaloba smeruje. V sporom konaní je výlučne vecou
žalobcu označenie okruhu strán. Strany sporu musia byť označené tak, aby bolo nepochybné, kto je
stranou sporu, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol súd konať. Údaje
ktoré musí označenie strán žaloba obsahovať upravuje ustanovenia § 133 až § 136 CSP. Korelátom
procesného pojmu procesná subjektivita je hmotnoprávny pojem právna subjektivita (spôsobilosť na

práva a povinnosti). Odvolací súd sa v otázke procesnej subjektivity a presného označenia žalovaného
v spore vyjadril v danej právnej veci už vo svojom uznesení č. k. 8Co 101/2018-73 zo dňa 31.07.2018.
Odvolací súd dodáva, že pokiaľ súd prvej inštancie označil v záhlaví svojho rozhodnutia žalovaného ako
obec E. nad O., so sídlom E. nad O., Hlavné námestie 6, IČO: 00 308 897, toto označenie zodpovedá
žalobe žalobcu zo dňa 02.10.2017 v spojení s jeho písomných podaním zo dňa 09.10.2017, ktoré

písomné podanie podal žalobca na výzvu súdu prvej inštancie č. k 6C 135/2017-16 zo dňa 05.10.2017,
ktorý názov žalovaného zodpovedá údajom z príslušného registra, v ktorom je žalovaný zapísaný, keď
významným rozpoznávacím údajom je tiež IČO žalovaného, ktoré slúži na jednoznačnú identifikáciu
toho, komu je v registri právnických osôb pridelené a umožňuje odlíšenie právnických osôb aj v prípade,
ak by došlo k zmene názvu žalovaného alebo k zmene jeho sídla. Žalovaný ako právnická osoba ako

účastník konania na strane žalovaného bol zo strany žalobcu v konaní identifikovaný názvom, sídlom
a identifikačným číslom, ktorú identifikáciu súd prvej inštancie prevzal do záhlavia svojho rozhodnutia.
Žalobca presne označil žalovaného ako právnickú osobu, ktorá má právnu subjektivitu (§ 18 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka) a ktorá má zároveň procesnú subjektivitu (§ 61 CSP). S takto označeným
žalovaným súd prvej inštancie vo veci konal a správne označil žalovaného v záhlaví svojho rozhodnutia.

66. Žalobca v odvolaní namietal, že dňa 11.12.2018 navrhol súdu prvej inštancie, aby pripustil zmenu
žaloby - doplnenie žaloby o eventuálny petit a súd prvej inštancie o jeho návrhu nerozhodol a meritórne
rozhodol o druhom eventuálnom petite bez toho, aby pripustil zmenu žaloby. Z obsahu spisu vyplýva,že žalobca sa v žalobe zo dňa 02.10.2017 domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti parcela č.
XX/X o výmere 31 m2, kat. úz. E. nad O. vytvorenej podľa GP č. 49/2005 zo dňa 05.05.2005 z parc. č.
XX o výmere 568 m2 zapísanej na LV č. X kat. úz. E. titulom vydržania s poukazom na ustanovenia

§ 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Ako rozhodujúce skutočnosti v žalobe tvrdil, že
obecné zastupiteľstvo žalovaného dňa 19.08.2005 prijalo na 24. riadnom zasadnutí uznesenie, ktorým
schválilo odpredaj spornej nehnuteľnosti žalobcovi za 110 Sk/m2, žalobca zaplatil žalovanému dňa
22.11.2005 kúpnu cenu nehnuteľnosti 3.410 Sk a od 22.11.2015 bol žalobca dobromyseľný v tom, že
mu sporná nehnuteľnosť patrí a v tomto vedomí spornú nehnuteľnosť užíval aspoň do konca mája

2017, pričom podľa vyjadrenia Ing. J. Q. (starostu žalovaného v období rokov 2002-2014) starosta
žalovaného výkon predmetného uznesenia nepozastavil a k nezapísaniu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností došlo výhradne z dôvodu zlyhania vybavenia potrebných administratívnych úkonov na
strane žalovaného. Ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný listom zo dňa 24.05.2017 oznámil žalobcovi
začatie konania o dodatočnom povolení stavby - oplotenia, brány a prístrešku na parcele č. XX a
vyzval žalobcu na preukázanie vlastníctva k pozemku zastavaného nepovolenou stavbou, resp. či má

iné právo k tomuto pozemku. Žalobca listom zo dňa 21.08.2017 požiadal žalovaného o stanovisko,
či uznáva vlastnícke právo žalobu k spornej nehnuteľnosti nadobudnutej vydržaním podľa § 134
ods. 1 a § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak áno, nech zabezpečí perfektný dvojstranný
právny úkon predaja spornej nehnuteľnosti žalobcovi. Žalovaný listom zo dňa 08.08.2017 oznámil
žalobcovi, že vyhotoveniu kúpnej zmluvy nemôže vyhovieť, lebo právo z uznesenia je premlčané,

uznesenie sa v archíve žalovaného nenachádza, vlastnícke právo k nehnuteľnosti vzniká až zápisom
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žaloba v písomnom vyjadrení zo dňa 27.11.2017 k písomnému
vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že žalobca zaplatil kúpnu cenu žalovanému, ktorú kúpnu cenu
viedol žalovaný 12 rokov vo svojej účtovnej evidencii a pokiaľ žalovaný tvrdí, že sporná nehnuteľnosť
právne neexistuje, tak žalovaný uviedol žalobcu do omylu, potom omyl žalobcu ohľadne nadobudnutia

vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti zaplatením kúpnej ceny nie je neospravedlniteľný. Na vznik
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je potrebná perfektná písomná kúpna zmluva, ak sú zároveň
splnené zákonné podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Žalobca požiadal dňa
30.09.2004 žalovaného o predaj spornej nehnuteľnosti, žalovaný zaslal žalobcovi výpis z uznesenia
obecného zastupiteľstva žalovaného, ktorým výpisom bol žalobca upovedomený o vôli žalovaného

spornú nehnuteľnosť odpredať žalobcovi, na základe ktorého výpisu žalobca zaplatil žalovanému kúpnu
cenu nehnuteľnosti, o čom mu žalovaný vydal písomné potvrdenie. Žalobca tvrdil, že si so žalovaný
dohodol všetky náležitosti zmluvy o budúcej zmluve (kúpnej) na spornú nehnuteľnosť a pre nedostatok
právnického vzdelania na strane žalobcu nie je spravodlivé od žalobcu očakávať, aby bol spôsobilý
náležite si vyložiť obsah ustanovenia § 42 ods. 2 Občianskeho zákonník a aby si bol vedomý potreby

dohodnúť aj dobu, do ktorej majú budúcu kúpnu zmluvu uzatvoriť a tento omyl žalobu preto možno
považovať za ospravedlniteľný. Žalobca o týchto vadách nemohol pri zachovaní obvyklej opatrnosti,
ktorú od neho možno spravodlivo očakávať, vedieť. Žalobca ako držiteľ spornej nehnuteľnosti tak
počas celej desať ročnej doby potrebnej na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním s ohľadom na
všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že sporná nehnuteľnosť mu patrí, pričom v pochybnostiach

sa predpokladá, že držba je oprávnená. Žalobca sa po uplynutí desať ročnej oprávnenej držby
nehnuteľnosti stal jej vlastníkom zo zákona (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca odôvodnil
naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 137 psím. c) CSP) tým, že v prípade úspechu v
konaní môže dôjsť na základe rozhodnutia súdu k zmene zápisu vlastníckeho práva žalobcu k spornej
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Tvrdil, že nerušene vyše desať rokov užíval spornú nehnuteľnosť

ako svoju, žalovaný mu vo výpise z uznesenia obecného zastupiteľstva nariadil nehnuteľnosť oplotiť,
určil aj spôsob a vzhľad oplotenia. Žalobca pred otvorením pojednávania do zápisnice súdu prvej
inštancie dňa 11.12.2018 uviedol, že mení žalobcu tak, že ju dopĺňa o alternatívny petit v znení:
Žalovaný je povinný uzatvoriť so žalobcom písomnú kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti v kat. úz.
E. označenej v GP číslo 49/2005 zo dňa 05.05.2005 ako parcela č. 43/2 o výmere 31 m2, ktorá je

vyčlenená z nehnuteľnosti v kat. úz. E. nad O. vedenej na LV č. X ako parcela č. XX o výmere 568
m2. Žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 03.06.2019
k predloženým výpisom z uznesení obecného zastupiteľstva žalovaného č. 65 a 66 zo dňa 09.04.2019
uviedol, že žalovaný opomenul, že žalobca užíval spornú nehnuteľnosť nerušene najmenej desať rokov,
zaplatil kúpnu cenu, nehnuteľnosť si oplotil. Zákon o obecnom zriadení ani iný všeobecne záväzný

právny predpis nepozná inštitút zrušenia uznesenia obecného zastupiteľstva a neupravuje ani jeho
právne dôsledky. Takýto právny akt je v rozpore z čl. 2 Ústavy SR, preto je neúčinný, protiprávne
konanie nezakladá právo a nepožíva právnu ochranu. Zrušenie uznesenia obecného zastupiteľstva
nemôže mať spätný účinok na právo žalobcu, ktoré už nadobudol, bolo by to v rozpore s princípomprávnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Odstavná plocha - parkovisko je už postavené, preto zámer
žalovaného nie je opodstatnený a pre žalobcu nie je ani záväzný. Právny zástupca žalobcu na
pojednávanídňa29.07.2019namietalúčelovosťuzneseniaobecnéhozastupiteľstvažalovaného,ktorým

bolo zrušené uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 19.08.2005 dôvodiac tým, že parkovisko
je už vybudované bez toho aby bolo potrebné využiť spornú nehnuteľnosť. Ďalej uviedol, že kúpna
zmluva existuje v písomnej forme, keď žalobca písomne požiadal žalovaného o odpredaj spornej
nehnuteľnosti, má písomný doklad o zaplatení kúpnej ceny na ktorom doklade je uvedená označená
sporná nehnuteľnosť, žalovaný svoju vôľu odpredať spornú nehnuteľnosť písomnou formou v uznesení

obecného zastupiteľstva zo dňa 19.08.2005, jediná vada písomnej kúpnej zmluvy spočíva v tom, že nie
je na jednej listine. Ohľadne subjektívnych pocitov žalobcu, že mu vec patrí, poukázal na vyhlásenia Ing.
Q. a uviedol, že ostatné formality najmä vyhotovenie písomnej kúpnej zmluvy zabezpečoval žalovaný,
pričom žalobca si spresnil aj ďalšie podmienky - oplotil spornú nehnuteľnosť. V prípade žalobcu nejde o
jeho subjektívne presvedčenie o tom, že mu sporná nehnuteľnosť patrí, ale že sa tak stalo na výslovné a
písomné ubezpečenie žalovaného. Právny zástupca žalobcu navrhol žalobe vyhovieť z titulu vydržania

vlastníckeho práva nehnuteľnosti alebo z titulu uloženia povinnosti žalovanému vyhotoviť perfektnú
kúpnu zmluvu a uviedol, že uznesenie o schválení odpredaja je dokument, ktorý obecné zastupiteľstvo
a starostu žalovaného k niečomu zaväzuje. Samotný žaloba na tomto pojednávaní uviedol, že uzavrel
so žalovaným kúpnu zmluvu, lebo za spornú nehnuteľnosť zaplatil žalovanému kúpnu cenu tak, ako
bolo uvedené v uznesení obecného zastupiteľstva a následne uviedol, že kúpnu, ani inú zmluvu s ním

žalovaný neuzatvoril. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalobcu zo
dňa 11.12.2018, ktorým navrhol aby súd pripustil zmenu žaloby, keď žalobca uviedol, že mení žalobu tak,
že ju dopĺňa o alternatívny petit. Žalobný petit je spravidla jednoduchý, teda uplatňuje sa ním len jeden
nárok, ktorý vyplýva z jedného skutkového stavu. V prípade ak je uplatňovaných viac samostatných
nárokov vyplývajúcich z jedného alebo z viacerých skutkových stavov, ide o zložený petit. Osobitným

druhom petitu sú uplatňované alternatívne a eventuálne nároky. Alternatívnym petitom žalobca prejavuje
vôľu prijať namiesto žiadaného plnenia aj plnenie iné. Uplatní sa tam, kde poľa hmotného práva má
právo voľby plnenia žalovaný (§ 561 Občianskeho zákonníka). Ak žalovaný vykoná voľbu už ju nemôže
meniť a výrok rozsudku sa z alternatívneho mení na jednoduchý. V prípade ak si žalovaný nezvolí
alternatívu, súd vo výroku uloží obe alternatívne plnenia. Eventuálny petit vyjadruje vôľu žalobcu prijať

namiesto určitého plnenia plnenie iné (plnenie náhradné) v prípade, ak nastane nemožnosť plnenia
(napríklad pre neexistenciu veci, nemožnosť vykonania práce). Eventuálnym plnením bude peňažná
náhrada. Zmena žaloby je 1. návrh ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), 2.
návrh ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena). O zmenu žaloby nepôjde, ak žalobca uplatní
okrem už uplatneného práva nový nárok. Uplatnením ďalšieho nároku tak môže dôjsť k objektívnej

kumulácií. Zmenou žaloby nie je zmena právneho dôvodu bez zmeny skutkových tvrdení. Právne
posúdenie je vecou súdu. Žalobný dôvod predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu
medzi sporovými stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva tvrdeného
žalobcom. Ak medzi stranami existuje hmotnoprávny záväzkový vzťah, žalobným dôvodom bude ten
segment obsahu tohto obligačného vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoj žalobný návrh. V danej

právnej veci si žalobca uplatnil dva samostatné nároky, pričom žalobca označil tieto dva samostatné
nároky ako alternatívny petit pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní ako eventuálny petit.
Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca si v konaní uplatnil dva samostatné nároky na tom istom
skutkovom základe, teda po právnej stránke sa nejedná ani o alternatívny, ani o eventuálny petit s
poukazom na právny výklad vyššie uvedený. Zároveň sa nejedná ani o zmenu žaloby, keďže žalobca si v

priebehu konania uplatnil okrem už v žalobe uplatneného nároku - určenie vlastníckeho práva vydržaním
ďalší nový nárok - o uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť písomnú kúpnu zmluvu na odpredaj
spornej nehnuteľnosti žalobcovi. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie nebol povinný
rozhodnúť o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd pripustil zmenu žaloby, keďže návrh žalobcu
na zmenu žaloby nebol dôvodný. Odvolací súd ďalej dodáva, že súd prvej inštancie sa odôvodnení

svojho rozhodnutia dostatočne skutkovo a právne vysporiadal s oboma nárokmi uplatnenými žalobcom
v žalobe.

67. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanovením
§ 181 ods.1, 2 CSP, keďže uviedol predbežné právne posúdenie veci až na konci dokazovania,

čím neumožnil žalobcovi, aby si prostriedky svojho procesného útoku a procesnej obrany náležite
prispôsobil, že súd prvej inštancie až do uvedenia predbežného právneho posúdenia držal žalobcu v
mylnom presvedčení, že uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sú postačujúce
na to aby uniesol bremeno dôkazu. Namietal, že súd prvej inštancie týmto postupoval prejudikoval svojerozhodnutie. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie otvoril pojednávanie dňa 29.07.2019, na
ktorom pojednávaní zároveň vyhlásil napadnutý rozsudok. Z obsahu zápisnice súdu prvej inštancie
vyplýva, že súd prvej inštancie po vyvolaní veci a po otvorení pojednávania postupoval v súlade s §

181 ods. 1 CSP, keď zo strany žalobcu došlo k predneseniu žaloby, žalovaný sa vyjadril k žalobe, súd
uviedol ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré
dôkazy nevykoná a uviedol tiež svoje predbežné právne posúdenie veci. Následne potom žalobca a
žalovaný uviedli, že k veci nemajú ďalej čo uviesť a nemajú návrhy na dokazovanie. Odvolací súd mal
za preukázané, že súd prvej inštancie uviedol svoje predbežné právne posúdenie až potom, čo po

úkonoch podľa § 181 ods. 1 CSP a potom, čo uviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a
ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Strany sporu sa už následne na
výzvu súdu vecne nevyjadrovali k veci a nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Z vyššie uvedených
dôvodov postup súdu prvej inštancie bol súladný s ustanoveniami § 181 ods.1, 2 CSP, bol pre strany
sporu predvídateľný, transparentný, z predbežného právneho posúdenia vyplývalo určité a zrozumiteľné
stanovisko súdu, na jeho základe muselo byť stranám dostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo

veci samej možno očakávať, čím súd prvej inštancie umožnil objektívnu predvídateľnosť následného
súdneho rozhodnutia a vytvoril priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície strán sporu na
ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných
návrhov.

68. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy
výsluchom svedka Ing. J. Q., ktorý bol v čase prijatia uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného zo
dňa 19.08.2005 starostom žalovaného a podľa písomného potvrdenia tohto svedka zo dňa 25.09.2017
bol spôsobilý vypovedať o tom, že k nezapísaniu vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností
došlo výhradne z dôvodu zlyhania vybavenia administratívnych úkonom na strane žalovaného, ako aj

o skutočnostiach, ktoré zakladali dobromyseľnosť žalobcu v tom, že mu nehnuteľnosť patrí. Žalobca
tiež namietal nevykonanie výsluch žalobcom navrhnutých svedkov Ing. D. Q. Z. a R.. I. Q., ktorý
boli prítomní na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného dňa 09.04.2019 (okrem hlasovania o
súhlase s predajom nehnuteľností žalobcovi) a z ich výpovede by sa súd mohol dozvedieť o dôležitých
okolnostiach, za ktorých k hlasovaniu o zrušení uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 19.08.2005

došlo, najmä, čí obecné zastupiteľstvo žalovaného hlasovalo na základe slobodnej vôle poslancov alebo
pod nátlakom, či hrozbou inej ujmy, ktoré skutočnosti sú rozhodujúce pre rozhodnutie súdu o doplnenom,
eventuálnom petite. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na nariadenom pojednávaní dňa 29.07.2009
navrhol výsluch vyššie uvedených svedkov, keď uviedol, že svedkovia Ing. D. Q. Z. a R.. I. Q. boli
prítomní na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného v apríli 2019, na ktorom bolo prerokované

uznesenie obecného zastupiteľstva žalovaného z roku 2005, ktorí boli vylúčení zo zasadnutia v časti,
v ktorej sa hlasovalo o platnosti uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného z roku 2005. Výsluch
svedka Ing. J. Q. s poukazom na obsah jeho písomného vyhlásenia zo dňa 15.11.2017 navrhol vypočuť
s poukazom na skutočnosť, že na strane žalovaného bol daný úmysel odpredať spornú nehnuteľnosť
žalobcovi, že žalobca si splnil všetky povinnosti, že žalovaný v zastúpení starostom mu prisľúbil,

že zabezpečí všetky náležitosti v súvislosti s vyhotovením kúpnej zmluvy potrebné k nadobudnutiu
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a
že k tomu, že sa tak nestalo došlo výhradne z dôvodu zlyhania administratívnych úkonov zo strany
obce. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o nevykonaní žalobcom
navrhovaných dôkazov, bol oprávnený rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré

nevykoná, keďže výber dôkazov, ktoré sa v konaní budú vykonávať v rámci dokazovania je výlučne
na súde. Pokiaľ súd prvej inštancie vylúčil ako dôkaz výsluch svedkov Ing. D. Q. Z. a Mgr. I. Q.
ku skutočnostiam uvedeným žalobcom v podanom odvolaní, tento dôkaz nemal potenciál preukázať
rozhodujúce skutočnosti v danej právnej veci, keďže títo svedkovia neboli priami svedkovia, keď
neboli prítomní zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného v časti hlasovania o zrušení uznesenia

obecného zastupiteľstva obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 19.08.2005, keďže boli vylúčení
zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného v tejto časti. Pokiaľ súd prvej inštancie vylúčil ako
dôkaz výsluch svedka Ing. J. Q. ku skutočnostiam uvedeným žalobcom v podanom odvolaní, odvolací
súd dospel k záveru, že tento dôkaz nesmeroval k preukázaniu k spornej skutočnosti v tom, že k
nezapísaniu vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností došlo výhradne z dôvodu zlyhania

vybavenia potrebných administratívnych úkonov na strane žalovaného, keďže tieto skutočnosti boli
potvrdené žalovaným na pojednávaní dňa 29.07.2019. Pokiaľ žalobca navrhol výsluch tohto svedka ku
skutočnostiam ohľadne dobromyseľnej držby žalobcu, tento dôkaz nemal taktiež potenciál preukázať
rozhodujúce skutočnosti v danej právnej veci, keďže žalovaný v konaní netvrdil, že bol pozastavenývýkonuzneseniaobecnéhozastupiteľstvazodňa19.08.2005,netvrdil,žežalobcanezaplatilžalovanému
kúpnu cenu za spornú nehnuteľnosť, netvrdil, že nemal vedomosť o tej skutočnosti, že žalovaný spornú
nehnuteľnosť užíval v rozhodnom období uvádzanom žalobcom, netvrdil, že by žalobcu žalovaný vyzval

na vypratanie spornej nehnuteľnosti pred rokom 2017. Odvolací súd uvádza, že vyššie uvedené dôkazy
neboli spôsobilé priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia vo veci.

69. Žalobca v podanom odvolaní namietal nedôvodnosť odročenia pojednávania dňa 11.12.2018 s
poukazom na ustanovenie § 183 ods. 1 prvá veta CSP, keď bol názoru, že na jeho odročenie nebol

daný dôležitý dôvod. Odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za dôvodnú, avšak tá
skutočnosť, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanovením § 181 ods. 1 prvá veta CSP,
nemala za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci. Odvolací súd uvádza, že v danej právnej veci
nebol preukázaný a daný dôvod na odročenie pojednávania nariadeného na deň 11.12.2018 a keďže
bolo povinnosťou súdu vykonať pokus o zmier (§ 179 ods.2 CSP) mal a mohol tak vykonať už dňa
11.12.2018, ak to považoval za možné a účelné, ak nie, bol povinný vo veci otvoriť pojednávanie a

postupovať v súlade s ustanovením § 179 od.1,2 a nasl. CSP už na pojednávaní dňa 11.12.2018.

70. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby

na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v
danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil
vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie
súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle §

220 CSP a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že
nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie
otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne
objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov
sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho

základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

71. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán
sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako aj s podstatnými tvrdeniami odvolateľa

uvedenýmivpodanomodvolaní.Odvolacísúdďalejuvádza,ževosvojomrozhodnutídalodpoveďlenna
tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci podstatný
význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu.

72. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

73. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a § 255
ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

74. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).