Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 17, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/100/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119309701
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:6119309701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu P. I., K. Z. C., B. Č.. XX, zastúpeného
JUDr. Mariánom Prievozníkom, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krmanova č. 1, proti
žalovaným 1. E. O., K. Z. C., E. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Idanská č. 17, 2. ZELENÝ DVOR KOŠICE, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Jakobyho č. 1, o
zaplatenie 10.686,12 eura s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo
dňa 04.08.2020 č.k. 15C/7/2020-157 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 10.686,12 eura s 5 % úrokom z omeškania od 01. 01. 2018 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Prirozhodovanívychádzalsúdzozistenia,žežalovanýv1.radeakodlžníkakonateľspoločnostiPetix
Internationals.r.o.Košicedňa19.06.2015spoločneanerozdielneuznaldlhvovýške10.686,12eura.Dlh

bol špecifikovaný ako peňažný dlh, ktorý vznikol z peňažných úhrad veriteľa za dlžníkove záväzky voči
tretím stranám. Dlžník sa zaviazal uhradiť dlh najneskôr do 31.12.2017. Podľa názoru súdu uvedený
peňažný dlh dlžník uznal v celom rozsahu čo do dôvodu i výšky a nepoprel veriteľov nárok. Záväzok v
čase uznania dlhu trval a nebol ku dňu podpísania uznania dlhu premlčaný. Uznanie dlhu vlastnoručne
podpísal žalovaný v 1. rade a veriteľ Roland Hudák. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade nepoprel
skutkové tvrdenia žalobcu, že skutočne zaplatil za žalovaných dlh a skutočnosť, že obaja žalovaní
písomne dlh uznali, preto súd považoval tieto tvrdenia za nesporné. Žalovaní nepredložili súdu žiadne

protidôkazy, ktoré by tvrdenia žalobcu vyvrátili. Žalobca platil finančné prostriedky z vlastných zdrojov za
žalovanéhov1.rade,akoajzažalovanéhov2.rade,nedošlokuskutočneniuzdaniteľnéhoplnenia,preto
námietka žalovaného v 1. rade, že neobdržal faktúry na plnenia od žalobcu tretím osobám považoval
za neopodstatnenú. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že predmetnú pohľadávku uplatnil žalobca v rámci
výkonu záložného práva dražbou majetku, nebola preukázaná žiadnym dôkazom. Dražba, na ktorú
poukázal žalovaný s touto pohľadávkou žiadnym spôsobom nesúvisí. Za podstatné nepovažoval ani
tvrdenie, či žalobca prostriedky priamo odovzdal k rukám žalovaných alebo ich poskytol za žalovaných

na plnenie ich dlhov. Je nesporné, že žalobca nebol dlžníkom predmetných právnych vzťahov a k plneniu
týchto dlhov za žalovaných došlo po predchádzajúcej dohode medzi stranami sporu. Z tohto dôvodu
je nepodstatná námietka ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade. Platby, ktoré
poskytol žalovaný v 1. rade obchodnej spoločnosti EKONOMIK SERVIS, s.r.o., je zrejmé, že sa jednaloo platby úrokov na základe zmluvy o úvere, ktoré žalovaný v 1. rade platil spoločnosti, nie žalobcovi.
Rovnako tieto platby podľa názoru súdu s podanou žalobou nesúvisia. Žalobca uhrádzal za žalovaných
ich záväzky v období od 28.10.2013 do 04.04.2014 a následne 19.06.2015 dlh písomne uznali. Podľa

názoru súdu uznanie dlhu dňa 19.06.2015 treba považovať za platné, nakoľko obsahuje konkrétnu
výšku dlhu, ktorá sa v celom rozsahu zhoduje so sumou platieb, ktoré žalobca uhradil za obidvoch
žalovaných, pohľadávka bola v uznaní dlhu opísaná čo do právneho dôvodu ako peňažný dlh, dlh nie
je zameniteľný s iným dlhom. Uznanie dlhu je dvojstranný právny úkon, pretože obsahuje prejav vôle
žalobcu a žalovaných, pričom žalovaný v 1. rade bol v čase uznania dlhu konateľom žalovaného v 2.

rade a obidva podpisy za dlžníkov, t.j. za fyzickú aj za právnickú osobu podpísal osobne. Uznanie dlhu
tak považoval za perfektný dvojstranný právny úkon, ktorý je platný a účinný. Ohľadom vznesenej
námietky premlčania súd bol toho názoru, že 10-ročná premlčacia dobu má uplynúť až dňa 31.12.2017.
K uznaniu dlhu došlo 19.06.2015 a žaloba žalobcu bola podaná 28.02.2020, teda v rámci plynutia 10-
ročnej premlčacej lehoty.

3. Vzhľadom na to. že žalovaní sú v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil im súd povinnosť
zaplatiťajpríslušnýúrokzomeškania,atovovýške5%zožalovanejsumyod01.01.2018dozaplatenia.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.tak,žeúspešnémužalobcovi
priznal proti neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní.

7. Žalovaný v 1. rade v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v plnom
rozsahu zamietol.

8. V odvolaní uviedol, že v deň pojednávania sa márne snažil ospravedlniť telefonicky svoju neúčasť na

pojednávaní zo zdravotných dôvodov, keď sa mu náhle zmenil zdravotný stav a nevedel už zabezpečiť
svojmu klientovi iné právne zastúpenie. Podľa jeho názoru sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej
sumy za úhrady poskytnuté tretím osobám a nie žalovaným, a teda namieta, že nie je nositeľom pasívnej
hmotnej legitimácie v tejto veci. Z tohto dôvodu nemohli ani platne uznať tieto pohľadávky čo do dôvodu
a rozsahu, pričom z opatrnosti namietal aj premlčanie tohto uplatneného nároku. Jednotlivé úhrady

si zrejme viedol vo svojom účtovníctve a uviedol ich aj vo svojich kontrolných výkazoch podľa § 78a
zákona o dani z pridanej hodnoty, aj keď faktúry na tieto plnenia od žalobcu tretím osobám neobdržali.
Žalobca v žalobe neuviedol, že si pohľadávku voči žalovanému v 2. rade uplatňuje aj v rámci výkonu
záložného práva dražbou majetku žalovaného v 2. rade. Dňa 02.04.2013 uhradil žalobcovi sumu 450
eur a dňa 01.03.2013 sumu 400 eur. A aké ďalšie sumy zaplatil žalobcovi, resp. jeho spoločnosti,

doložiť nemohol, keďže už nemá k dispozícii účtovníctvo žalovaného v 2. rade. Je toho názoru, že
neboli splnené hmotnoprávne podmienky na to, aby mohol žalobca úspešne preukázať existenciu dlhu
žalovaných. Poukázal na odpor žalovaného v 2. rade, v ktorom uviedol, že platby, ktoré boli realizované
žalobcom za žalovaného v 2. rade sú premlčané, a to aj napriek uznaniu dlhu z 19.06.2015. Z listiny
predloženej žalobcom žiadne konkrétne dôvody dlhu nevyplývajú. Zistenia súdu tak ohľadom plnenia

žalobcu vychádzajú takmer výlučne z účelových tvrdení žalobcu, teda aj v tomto smere súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vo vzťahu k
označeniu jeho trvalého bydliska namietal, že túto jeho vec prejednal v mieste nepríslušný súd, a tým
aj nezákonný sudca.

9. Žalovaný v 2. rade rovnako navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu vo vzťahu
k nemu zamietol, resp. zrušil a konanie vrátil na súd prvej inštancie.

10. V odvolaní uviedol, že napadnutým rozsudkom bolo mu upreté právo na spravodlivý proces. Ďalej
uviedol, že jeho konateľka je dlhodobo práceneschopná, bola práceneschopnou aj v mesiaci júl, august

2020. Z tohto dôvodu nemohla aktívne riešiť otázku zastúpenia spoločnosti pred súdom a tak sa stalo,
že na pojednávaní konanom dňa 04.08.2020 sa nezúčastnila ona a ani žiaden právny zástupca, pretože
pôvodný právny zástupca odvolal plnú moc a nového sa jej nepodarilo zabezpečiť. Tým, že bola
práceneschopná, bola obmedzená jej možnosť úspešne hľadať nového právneho zástupcu. Napriektomuoslovilvmesiacijúl2020advokátkuJUDr.MáriuJenčovúavmesiaciaugustadvokátkuJUDr.Máriu
Sykorovú, pričom obe advokátky z dôvodu pracovnej vyťaženosti odmietli jej žiadosť na poskytovanie
právnych služieb. Z uvedeného dôvodu teda nebol na pojednávaní 04.08.2020 prítomný žiaden jeho

právny zástupca z ospravedlniteľných dôvodov. Napriek tomu súd vo veci konal, čím mu odňal právo na
spravodlivý proces. Zároveň namietal, že súd nebral do úvahy jeho odpor, ktorý podal proti platobnému
rozkazu. Podľa jeho tvrdení z účtovníctva spoločnosti za roky 2013 - 2014 neboli zistené žiadne príjmy
zo strany žalobcu a ani žiadne záväzky voči žalobcovi, ktoré by mali vzniknúť ním uhradenými úhradami.
Sumy, ktorých vrátenia sa žalobca domáha, nikdy neboli poskytnuté spoločnosti, ani za spoločnosť

hradené jej záväzky. Takmer vo všetkých prípadoch prijímateľom bol žalovaný v 1. rade a nie spoločnosť.
To znamená, že v čase podpísania uznania dlhu nemal žiaden dlh voči žalobcovi.

11. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania žalovaných nie sú dôvodné.

13. Odvolací súd je v prejednávanej toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci

ak vychádzal z názoru, že uznanie dlhu žalovanými je perfektný právny úkon, ktorý je platný a účinný,
ktorý následne aj správne právne posúdil, ak zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu.
Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd
na skutkové zistenia a právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje.

14. K odvolaniu žalovaného v 1. rade je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné
ak vychádza z názoru, že „hmotnoprávne podmienky na to, aby mohol žalobca úspešne preukázať
existenciu dlhu žalovaných naplnené neboli a v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol“.

15. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

16. Uznanie dlhu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať za samostatný
zabezpečovací inštitút. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu

v čase uznania. Uznaním dlhu nezaniká pôvodný záväzok dlžníka, ani nevzniká nový, ale zakladá sa ním
vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh existoval v čase, keď k uznaniu došlo. Uznanie dlhu nie je teda
novým procesným dôvodom záväzku, ale iba uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v prípade sporu, lebo
veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu ani jeho výšku v čase uznania. Naopak dlžník, pokiaľ namieta,
že dlh nevznikol, že bol splnený alebo že zanikol, musel by to preukázať. Uznaním dlhu teda prechádza

dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka, ale len ohľadom dlhu v tej výške, v akej bol uznaný. Nejedná
sa preto len o obyčajný dôkazný prostriedok slúžiaci preukázaniu nároku veriteľa v súdnom konaní, ale
priamo zo zákona je s ním spojená právna domnienka o existencii dlhu ku dňu, kedy bolo vydané.

17. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaní uznali svoj dlh čo do dôvodu aj výšky, preto správne

konštatoval súd prvej inštancie, že sa jedná o perfektný právny úkon. Uznaním žalovaných bola teda
založená právna domnienka, že ich dlh v čase uznania trval. Keďže uznanie dlhu ako bolo hore uvedené
nie je novým právnym dôvodom záväzku, žalobca nemusí preukazovať vznik dlhu ani jeho výšku v
čase uznania. Za nesprávny preto treba považovať názor žalovaného v odvolaní, že „hmotnoprávne
podmienky na to, aby mohol žalobca úspešne preukázať existenciu dlhu žalovaných naplnené neboli“

a to z dôvodu, že žalobca nemusí preukazovať vznik dlhu, ani jeho výšku v čase uznania.

18. Uznaním dlhu prešlo dôkazné bremeno zo žalobcu na žalovaných, preto za nesprávny treba
považovať aj jeho názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie ich dlhu. Je tomu
práve naopak, že žalovaní pokiaľ namietali, že dlh nevznikol, mali dôkazné bremeno to preukázať.

Žalovanísvojetvrdeniaohľadomneexistenciezáväzkuvkonanípredsúdomprvejinštancienepreukázali
a rovnako tak ani v odvolacom konaní, preto za dôvodné treba považovať žalobcom uplatnený nárok
v tomto konaní. Súd prvej inštancie sa s námietkami žalovaných ohľadom neexistencie ich záväzku
dostatočne vysporiadal a na tieto závery odvolací súd poukazuje.19. Za nedôvodné treba považovať odvolanie aj žalovaného v 2. rade. Ako bolo vyššie uvedené rovnako
žalovaného v 2. rade zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že v čase podpísania uznania

dlhu nemal žiaden dlh voči žalobcovi. Samotné tvrdenie, že za roky 2013 a 2014 v účtovníctve sa nezistili
žiadnepríjmyzostranyžalobcuaanižiadnezáväzkyvočižalobcovi,nespochybňuježalobcomuplatnený
nárok. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov je nesporné, že ním uplatnené žalované sumy boli
poskytnuté ako plnenie za žalovaného.

20. Za nedôvodnú treba považovať aj odvolaciu námietku žalovaného ak tvrdí, že súd mu odňal právo
na spravodlivý proces tým, že vo veci konal i napriek práceneschopnosti konateľky.

21. Podľa § 177 C.s.p. súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

22. Podľa § 178 ods. 1 C.s.p. ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie

spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

23. Podľa § 178 ods. 2 C.s.p. predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

24. V prejednávanej veci je nesporné a žalovaný ani netvrdí, že na predvolaní nebol riadne predvolaný.
Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný v 2. rade mal doručené predvolanie na pojednávanie dňa
30.06.2020, ktoré sa malo uskutočniť dňa 04.08.2020. Nielen žalovaný v 2. rade, ale ani žalovaný v
1. rade sa na pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť riadne neospravedlnili, ani nežiadali odročenie
pojednávania z dôležitých dôvodov podľa § 183 C.s.p. Preto ak súd prvej inštancie konal a rozhodol v ich

neprítomnosti, neodňal im možnosť konať pred súdom, a teda im nebolo ani upreté právo na spravodlivý
proces.

25. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané odvolacie dôvody uvádzané žalovanými,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

26. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v odvolacom konaní, v danom
prípade žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

27. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).