Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 12Cb/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419200701
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopšo

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1419200701.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v Bratislave pred samosudcom JUDr. Martinom Kopšom, v právnej veci

žalobcu: Ústav anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied, so sídlom: Dúbravská cesta 9, 845
36 Bratislava, IČO: 00 586 919, právne zastúpený: Legium s.r.o., so sídlom: Bukureštská 3, 811
04 Bratislava, IČO: 36 867 870, proti žalovanému: DEKONTA s.r.o., so sídlom: Pod brehmi 4, 841
03 Bratislava, IČO: 31 398 553, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Ivanovič, advokát, so sídlom:
Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 42 204 135, o zaplatenie 16.164,13 euro istiny, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 16.164,13 euro to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej súd
rozhodne osobitným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 08.03.2019 sa žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
16.164,13 euro titulom zmluvy o partnerstve zo dňa 27.01.2014, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným za účelom realizácie projektu aplikovaného výskumu a overenia technológií katalytickej
dehalogenácie kontaminovaných priemyselných ekologických záťaží na reaktívnych bariérach kde
žalobca bol v pozícii partnera a žalovaný v postavení hlavného partnera. Svoju žalobu odôvodnil tak,

že finančné platby boli poukazované zo strany agentúry Ministerstva školstva vedy výskumu a športu
pre štrukturálne fondy EU (ďalej len agentúra), najskôr na účet žalovaného ako hlavného partnera a
následne tento bol povinný poukázať platbu vo výške na účet žalobcu v lehote 4 dní dohodnutej v
zmluve o partnerstve. Vyplatenie peňazí zo strany agentúry predchádzalo podanie žiadosti o platbu vo
výške 41.537,29 euro, ktorá po vykonaní administratívnej kontroly preskúmala oprávnenosť nárokov
uplatnených žalobcom ako partnerom projektu a po ich preskúmaní agentúra rozhodla, že vyplatí
oprávnené výdavky zo strany žalobcu o výške 41.094,06 euro poukázaním na účet žalovaného dňa

11.12.2014. Žalovaný splnil svoj záväzok vyplývajúci z článku XI bod 2 zmluvy iba čiastočne vo výške
24.929,93 euro dňa 09.03.2015 pričom rozdiel medzi tým čo mal poukázať vo výške 41.537,29 euro
a čo v skutočnosti poukázal vo výške 24.929,93 euro predstavuje žalobou uplatnený nárok vo výške
16.164,13 euro, ktorý na spoločnom stretnutí dňa 13.01.2016 v zmysle zápisu o priebehu rokovania
žalovaný ako záväzok potvrdil a zaviazal sa uhradiť do 29.02.2016 k čomu však nedošlo.

2. Dňa 10.05.2019 žalovaný podal odpor voči platobnému rozkazu vydanému tunajším súdom dňa

05.04.2019, ktorý odôvodnil tak, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o partnerstve
zo dňa 27.01.2014 (ďalej len zmluva), ktorá mala zabezpečiť projekt č. XXXXXXXXXXX s názvom
projektu aplikovaného výskumu a overenia technológií katalytickej dehalogenácie kontaminovaných
priemyselných ekologických záťaží na reaktívnych bariérach (ďalej len projekt), ktorý bol financovaný vsúlade s podmienkami dohodnutými v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXX/
XXXX/X.X/OPVaV, ktorá bola uzatvorená medzi MŠ SR v zastúpení agentúrou v zmluvnom postavení
poskytovateľa a žalovaný v zmluvnom postavení prijímateľa (ďalej len zmluva o NFP). Namietol tú

skutočnosť, že žalobca ako štátna rozpočtová organizácia bol osobou povinnou zmluvu zverejniť v
centrálnom registri zmlúv s tým, že ak sa tak nestalo nenadobudla účinnosť a k jej uzavretiu nedošlo.
Taktiež vzniesol námietku premlčania voči žalobcom uplatneného nároku z dôvodu, že v zmysle článku
XI bod 2 zmluvy bol hlavný partner povinný do 4 dní v súlade so zmluvou o partnerstve previesť peňažné
prostriedky pre jednotlivých partnerov na ich osobitné účty špecifikované v prílohe č. 3 zmluvy pričom,

čiastka 41.094,06 euro bola poukázaná na účet žalovaného dňa 11.12.2014 a táto v súlade s článkom
XI bod 2 zmluvy mala byť žalovaným zaplatená žalobcovi do 15.12.2014 s tým, že premlčacia lehota
začalaplynúťdňa16.12.2014auplynulažalobcovi16.12.2018kedysanárokpremlčal.Naopakžalovaný
preukázal, že žalobcovi poukázal skutočné uhradenie vo výške 24.929,93 euro dňa 11.12.2014. Suma,
ktorá bola uvedená v avíze o platbe a zázname s administratívnej kontroly vo výške 41.094,06 euro
nebola preukázaná, že prináleží žalobcovi keďže žalovaný podával žiadosť o platbu v mesačných

intervaloch a to za všetky subjekty, ktoré si príslušné výdavky voči poskytovateľovi v súvislosti s
projektom uplatňovali pričom žalovaný uhradením čiastky 24.929,93 euro svoju povinnosť voči žalobcovi
riadne splnili. Ani z rokovania zo dňa 13.01.2016 nevyplýva, že žalovaný sa mal zaviazať uhradiť
peňažný záväzok voči žalobcovi nakoľko z konania žalovaného nevyplývalo, že by konal ako štatutárny
orgán žalovaného spôsobom ako to ustanovuje príslušný zápis v obchodnom registri žalovaného. Z

daného rokovania len vyplýva konanie fyzickej osoby L.. M. X. bez označenia, že by konala v mene
žalovaného ako právnickej osoby a preto takýto úkon nemôže právnickú osobu zaväzovať.

3. Dňa 20.06.2019 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného tak, že nie je pravdou, že zmluva
o partnerstve nebola zverejnená nakoľko táto bola zverejnená samotným poskytovateľom NFP a to

MŠ SR v zastúpení agentúrou pričom poskytovateľ a žalovaný uzatvorili dodatok č. 2 k zmluve, ktorý
bol zverejnení dňa 10.02.2014 súčasťou ktorého je uzatvorená zmluva o partnerstve medzi žalobcom
žalovaným, ktorá nadobudla platnosť a účinnosť dňa 11.02.2014. Vo vzťahu k vznesenej námietke
premlčania nárok žalobcu sa nepremlčal z dôvodu, že žalovaný dňa 09.03.2015 čiastočne vykonal
platbu v prospech žalobcu vo výške 24.929,93 euro kedy s uvedeným platby uviedol identifikačné číslo

projektu XXXXXXXXXXXXX, pričom prílohou tejto žiadosti bola tabuľka, v ktorej si žalobca nárokoval od
žalovaného na preplatenie celkovú čiastku 41.537,29 euro, z ktorej poskytovateľ vykonal administratívnu
kontrolu oprávnenosti a uznal celkovú čiastku 41.094,06 euro ako oprávnený výdavok v prospech
žalobcuaneuznalčiastku443,23euroakoneoprávnenývýdavok,čoboloposkytovateľomNFPuvedené
v avízo o platbe k žiadosti č. XXXXXXXXXXXXXX. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným

neexistovali žiadne iné právne vzťahy okrem tohto projektu, žalobcovi patril nárok voči žalovanému,
okrem čiastočnej platby vo výške 24.929,93 euro, ktorú si splnil, aj zostatok z peňažnej platby vo výške
žalovanej sumy 16.164,13 euro, ktorá tvorí rozdiel medzi oprávneným výdavkom vo výške 41.094,06
euro mínus 24.929,93 euro. V prípade že žalovaný spochybňuje úkon žalovaného zo dňa 13.01.2016
žalobca dodáva, že medzi žalovaným ako hlavným partnerom a žalobcom ako partnerom existoval len

jediný projekt, ktorý sa týkal zmluvných strán preto ak o ňom existuje zápis ako to vyplýva zo stretnutia
zo dňa 13.01.2016 je vylúčené, aby RNDr. M. X. nekoval za X. s.r.o., pričom táto osoba je uvedená ako
jeden z konateľov žalovaného, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť v zmysle čl. XX bod 11 zmluvy.
Pričom podstatou zápisu mal byť v písomnej forme zachytený záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi
čiastku 16.164,13 euro do 29.02.2016, čo možno považovať za písomné uznanie záväzku.

4. súd sa oboznámil s prostriedkami procesného útoku žalobcu, ktorými boli skutkové tvrdenia žalobcu
žalobou, zmluvou o partnerstve zo dňa 27.01.2014, avízom o platbe, výpisom z bankového účtu,
zápisom zo stretnutia zo dňa 13.01.2016, zriaďovacou listinou žalobcu, prostriedkami procesnej obrany,
ktorými boli skutkové tvrdenia žalovaného a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Na základe zmluvy o partnerstve zo dňa 27.01.2014 sa žalovaný ako hlavný partner dohodol so
žalobcom ako partnerom realizovať projekt č. XXXXXXXXXXX a uzatvoriť zmluvu o poskytovaní NFP
za účelom spolufinancovania a zabezpečenia realizácie tohto projektu. Na základe žiadosti o platbu
poskytovateľ MŠ SR poskytol NFP hlavnému partnerovi na základe jeho žiadosti o platbu peňažné

prostriedky vo výške 41.537,29 euro, z ktorých žalovaný zaplatil žalobcovi dobrovoľne čiastku vo výške
24.929,93 euro dňa 09.03.2015, pričom zostatok vo výške 16.164,13 euro na ktorý vznikol žalobcovi
nárok v zmysle čl. XI bod 2 zmluvy o partnerstve nepoukázal ani napriek svojej zmluvnej povinnosti.6. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a uložil povinnosť žalovanému
zaplatiť žalobcovi aj zostávajúcu časť dlhu vo výške 16.164,13 euro, ktorá tvorila rozdiel medzi
oprávneným výdavkom poskytnutým na projekt č. XXXXXXXXXXX mínus čiastku vo výške 24.929,93

euro, ktorú už čiastočne žalovaný plnil v prospech žalobcu dňa 09.03.2015. Túto skutočnosť mal súd
preukázanú aj z avíza o platbe, ktorý stanovil poskytovateľ na projekt s kódom č. XXXXXXXXXXX vo
výške 41.094,06 euro a uhradil prijímateľovi ktorým bol žalovaný dňa 11.12.2014. V rozsahu zmluvnej
povinnosti tak žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi popri čiastočnom plnení vo výške 24.929,93 euro
aj zostávajúcu časť vo výške 16.164,13 euro.

7. Súd tak neprihliadol k vznesenej námietke žalovaného, že žalobca zmluvu o partnerstve zo dňa
27.01.2014 nezverejnil, nakoľko žalobca preukázal zverejnenie tejto zmluvy v centrálnom registri na
pojednávaní konanom dňa 31.10.2019, ktorú skutočnosť tak žalovaný preukázateľne nespochybnil a
preto súd ju vyhodnotil ako platnú a účinnú. Taktiež súd neprihliadol k vznesenej námietke premlčania
nároku žalobcu, nakoľko tým, že žalovaný čiastočne plnil vo výške 41.094,06 euro na účet žalobcu

dňa 09.03.2015 časť vo výške 24.929,93 euro, tak uznal nárok žalobcu, čo bolo možné usudzovať aj
zo skutočnosti, že pri transakcii čiastočného plnenia uviedol kód projektu č.XXXXXXXXXXX, ktorý bol
totožný s kódovým označením projektu č. XXXXXXXXXXX od poskytovateľa vo výške 41.094,06 euro.
Ani z takto vykonaného čiastočného plnenia vykonaného žalovaným v prospech žalobcu jednoznačne
nevyplývalo, že neuznáva tak aj zvyšok dlhu a túto skutočnosť nebolo možné vyvodiť zo žiadneho

konkrétneho predchádzajúceho konania žalovaného a preto nárok nebol premlčaný ani vo zvyšnej
výške 16.164,13 euro a súd tak námietku premlčania vyhodnotil ako účelovú a bezdôvodnú v snahe
žalovaného zbaviť sa zodpovednosti plniť si svoje zmluvné povinnosti. V prípade tvrdenia žalobcu, že
zápisom zo stretnutia zo dňa 13.01.2016, malo dôjsť k písomnému uznaniu dlhu zo strany žalovaného,
z tejto listiny nebolo možné jednoznačne vyvodiť písomné uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1

Obchodného zákonníka, nakoľko fyzická osoba L.. M. X., ktorá mal konať za žalovaného, nekonal
predpísaným spôsobom, ktorý je stanovený v obchodnom registri.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov v rozsahu 100 % o výške, ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím vydaným vyšším súdnych

úradníkom.

9. Súd vec právne posúdil nasledovne:

10. Podľa článku I bod I zmluvy, o partnerstve zo dňa 27.01.2014 k projektu č. 26240220078 (ďalej len

zmluva) zmluvné strany sa dohodli, že v súvislosti so zámerom realizácie projektu a uzatvorením zmluvy
o poskytovaní nenávratného finančného prostriedku na účely spolufinancovania schváleného projektu
s cieľom zabezpečiť realizáciu projektu uzatvárajú túto zmluvu o partnerstve.

11. Podľa článku X bod I zmluvy zmluvné strany akceptujú, že poskytovateľ poskytuje NFP hlavnému

partnerovi na základe žiadosti o platbu na jeho osobitný účet vedený v eurách, ktorý je uvedený v prílohe
č. 3 Zmluvy o partnerstve.

12. Podľa článku XI bod 2 zmluvy zmluvné strany berú na vedomie, že poskytovateľ prostredníctvom
platobnej jednotky zabezpečí vyplatenie NFP resp. jeho časti výlučne na základe žiadosti o platbu. Po

schválení žiadosti o platbu a pripísaní peňažných prostriedkov na účet hlavného partnera je hlavný
partnerpovinnýdo4dnípreviesťvsúladesozmluvouopartnerstvepeňažnéprostriedkyprejednotlivých
partnerov na ich osobitné účty špecifikované v prílohe č. 3 zmluvy o partnerstve.

13. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie

účinky zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia výlučne z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na jeho vydanie /§356 písm. b, C.s.p./, na tunajší súd písomne, dvojmo.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Povinný je povinný plniť pod následkom exekučného konania podľa osobitného zákona.