Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 17, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419200701
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1419200701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu Ústav anorganickej chémie
Slovenskej akadémie vied, Dúbravská cesta 9, 845 36 Bratislava, IČO: 00 586 919, práv. zast. Legium
s.r.o., Bukureštská 3, 811 04 Bratislava, IČO: 36 867 870, proti žalovanému DEKONTA s.r.o., Jégého
16999/8, 821 08 Bratislava, IČO: 31 398 553, práv. zast. JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom,
Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 42 204 135, o zaplatenie 16.164,13 EUR s prísl. a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/30/2019-108 zo dňa 21.11.2019
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/30/2019-108 zo dňa
21.11.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi16.164,13
EUR a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe zmluvy o partnerstve zo dňa 27.1.2014 sa

žalovaný ako hlavný partner dohodol so žalobcom ako partnerom realizovať projekt č. 26240220078
a uzatvoriť zmluvu o poskytovaní nenávratného finančného príspevku ( ďalej len NFP ) za účelom
spolufinancovania a zabezpečenia realizácie tohto projektu. Na základe žiadosti o platbu poskytovateľ
MŠ SR poskytol NFP hlavnému partnerovi na základe jeho žiadosti o platbu peňažné prostriedky vo
výške 41.537,29 EUR, z ktorých žalovaný zaplatil žalobcovi dobrovoľne čiastku vo výške 24.929,93
EUR dňa 9.3.2015, pričom zostatok vo výške 16.164,13 EUR, na ktorý vznikol žalobcovi nárok v zmysle
čl. XI bod 2 zmluvy o partnerstve nepoukázal ani napriek svojej zmluvnej povinnosti. Po vykonanom

dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a uložil povinnosť žalovanému
zaplatiť žalobcovi aj zostávajúcu časť dlhu vo výške 16.164,13 EUR, ktorá tvorila rozdiel medzi
oprávneným výdavkom poskytnutým na projekt č. 26240220078 mínus čiastku vo výške 24.929,93 EUR,
ktorú už čiastočne žalovaný plnil v prospech žalobcu dňa 9.3.2015. Túto skutočnosť mal súd preukázanú
aj z avíza o platbe, ktorý stanovil poskytovateľ na projekt s kódom č. 26240220078 vo výške 41.094,06
EUR a uhradil prijímateľovi, ktorým bol žalovaný dňa 11.12.2014. V rozsahu zmluvnej povinnosti tak
žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi popri čiastočnom plnení vo výške 24.929,93 EUR aj zostávajúcu

časť vo výške 16.164,13 EUR. Súd prvej inštancie neprihliadol k vznesenej námietke žalovaného, že
žalobca zmluvu o partnerstve zo dňa 27.1.2014 nezverejnil, nakoľko žalobca preukázal zverejnenie tejto
zmluvy v centrálnom registri na pojednávaní konanom dňa 31.10.2019, ktorú skutočnosť tak žalovaný
preukázateľne nespochybnil, a preto súd ju vyhodnotil ako platnú a účinnú. Taktiež súd neprihliadolk vznesenej námietke premlčania nároku žalobcu, nakoľko tým, že žalovaný čiastočne plnil vo výške
41.094,06 EUR na účet žalobcu dňa 9.3.2015 časť vo výške 24.929,93 EUR, tak uznal nárok žalobcu,
čo bolo možné usudzovať aj zo skutočnosti, že pri transakcii čiastočného plnenia uviedol kód projektu

č. 26240220078, ktorý bol totožný s kódovým označením projektu č. 26240220078 od poskytovateľa
vo výške 41.094,06 EUR. Ani z takto vykonaného čiastočného plnenia žalovaným v prospech žalobcu
jednoznačne nevyplývalo, že neuznáva tak aj zvyšok dlhu a túto skutočnosť nebolo možné vyvodiť zo
žiadneho konkrétneho predchádzajúceho konania žalovaného, a preto nárok nebol premlčaný ani vo
zvyšnej výške 16.164,13 EUR a súd tak námietku premlčania vyhodnotil ako účelovú a bezdôvodnú

v snahe žalovaného zbaviť sa zodpovednosti plniť si svoje zmluvné povinnosti. V prípade tvrdenia
žalobcu, že zápisom zo stretnutia zo dňa 13.1.2016, malo dôjsť k písomnému uznaniu dlhu zo strany
žalovaného, z tejto listiny nebolo možné jednoznačne vyvodiť písomné uznanie záväzku podľa § 323
ods.1Obchodnéhozákonníka,nakoľkofyzickáosobaL..W..X.,ktorámalkonaťzažalovaného,nekonal
predpísaným spôsobom, ktorý je stanovený v obchodnom registri.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý v konaní opakovane namietal, že
Zmluvaopartnerstvenebolazverejnenážalobcom(vsúladesust.§47aods.1OZvspojenísozákonom
o SPI), čo malo za následok, že platí nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená v § 47a ods. 4 OZ, že
k uzavretiu dotknutej zmluvy nedošlo. Žalobca teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k tvrdeniu o zverejnení Zmluvy o partnerstve, ako ani k tomu, že prílohou č. 5 Dodatku č. 2 k Zmluve

o NFP bola Zmluva o partnerstve. Zverejnenie zmluvy sa preukazuje potvrdením vydaným v súlade s
ust. § 5a ods. 11 zákona o SPI vo vzťahu ku konkrétnej zmluve. Zverejnením Dodatku č. 2 k Zmluve o
NFP nebola splnená povinnosť zverejnenia Zmluvy o partnerstve. Ak je prílohou dodatku nepodpísaná
a nedatovaná Zmluva o partnerstve (ktorú možno považovať za návrh zmluvy, resp. vzor zmluvy, ktorý
má byť v budúcnosti uzavretý), nebola splnená povinnosť zverejnenia Zmluvy o partnerstve v súlade so

zákonom o SPI. Taktiež zotrváva na vznesenej námietke premlčania, ako aj argumentácií vo vzťahu k
nedôvodnostiuplatňovanéhonároku.Zdôrazňuje,žeúhradoudňa9.3.2015nedošlokčiastočnejúhrade,
tak ako tvrdí žalobca, ale k úhrade záväzku v celom rozsahu, a preto nemožno podľa žalovaného
aplikovať ust. § 407 ods. 3, Obch. zák.

4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 9.3.2021. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej časti nie je možné vyhovieť.

6. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne

posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na
ne poukazuje. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru, že Zmluva o
partnerstvebolazverejnenávcentrálnomregistri,dodatokč.2kzmluve,súčasťouktorejjeajuzatvorená
zmluva o partnerstve medzi žalobcom a žalovaným nadobudla platnosť a účinnosť 11.2.2014. Nie je

preto relevantná odvolacia námietka žalovaného, že k uzavretiu dotknutej zmluvy nedošlo a žalobca v
konaní uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o zverejnení Zmluvy o partnerstve. Vo vzťahu
k vznesenej námietke premlčania odvolací súd dodáva, že žalovaný dňa 9.3.2015 čiastočne vykonal
platbu v prospech žalobcu, z čoho nevyplývalo, že neuznáva aj zvyšok dlhu a preto sa odvolací súdstotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný uznal svoj záväzok v súlade s § 407 ods.
3, Obch. zák. a preto sa na premlčanie nárok vzťahuje štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obch.
zák. a nárok žalobcu nie je premlčaný.

9. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(pozrinapr.III.ÚS209/04).AjEurópskysúd
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje

súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno
posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie
napadnutý rozsudok splnil.

10. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262
ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

12. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9, tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení

neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).