Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/189/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715204829
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2715204829.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: I. X., T..

XX.XX.XXXX, trv. bytom G. XXXX/X, XXX XX R., zast.: Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, 811 05
Bratislava, IČO: 36 698 873, proti žalovaným: 1. BAUMANN, s.r.o., so sídlom Potočná 252/22, 909 01
Skalica, IČO: 36 253 804, 2. HOHES TATRAS s.r.o., so sídlom Potočná 175/73, 909 01 Skalica, IČO: 47
678 321, 3. HS-TS s.r.o., so sídlom Ružová 175/8, 909 01 Skalica, IČO: 47 914 629, všetci zastúpení:
JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, Škarniclovská 1, 909 01 Skalica, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným súd priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.07.2015 domáhal určenia, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXXXX, Okresným
úradom Skalica, okres Skalica, obec Skalica, k.ú. Skalica, a to: a) parcela reg. „C“ s parc. č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 2010 m2, b) stavba - výrobná hala pekárenská so súp. č.
XXX postavená na pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 2010 m2 a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalobca ako predávajúci a žalovaný
v 1. rade ako kupujúci uzatvorili dňa 24.01.2014 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný v 1.

rade nadobudol vyššie uvedené nehnuteľnosti evidované v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXXXX,
OkresnýmúradomSkalica,okresSkalica,obecSkalica,k.ú.Skalica.Žalovanýv1.radeuhradilžalobcovi
kúpnu cenu v sume 200.000 €, pričom reálna cena prevedených nehnuteľností je 600.000 €. Žalovaný
v 2. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2014, ktorej
vklad bol povolený pod č. D. XXX/XXXX a Osvedčenia o dražbe č. N 215/2014 zo dňa 12.03.2014.
Žalovaný v 3. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2015,
ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XXXX. Žalovaní sú spoločnosti s ručením obmedzeným,

ktoré sú personálne prepojené konateľom I. H.. Vyššie uvedené prevody nehnuteľností nemajú riadne
ekonomické opodstatnenie a je zrejmá ich účelovosť. Žalobca uviedol, že kúpna zmluva zo dňa
24.01.2014 je absolútne neplatným právnym úkonom. K podpisu kúpnej zmluvy bol žalobca donútený
svojou ťažkou životnou a finančnou situáciou, nakoľko nestíhal splácať úver v banke, bolo proti nemu
vedené exekučné konania a mal aj značné problémy v osobnom živote. Jediným dôvodom podpisu
kúpnej zmluvy žalobcom ako predávajúcim bolo, že potreboval vyplatiť svoje finančné záväzky. Žalobca
tak uzavrel zmluvu v tiesni. Žalovaný v 1. rade vyplatil žalobcovi celú sumu kúpnej ceny v lehote

3 týždňov od podpisu kúpnej zmluvy, a to v deň podpisu kúpnej zmluvy prvú časť kúpnej ceny v
sume 68.300 €, ktorou bol uhradený žalobcov Profihypo úver č. XXXX/XXXX zo dňa 20.04.2007.
Žalovaný v 1. rade vedel o ťažkej finančnej situácii žalobcu vrátane nemožnosti splácať úver a
exekučného konania žalobcu, čo aj náležite využil. Žalobca si nepamätá uzavretie kúpnej zmluvy,nakoľko v čase uzavretia kúpnej zmluvy trpel amnéziou. V zmysle doložených lekárskych správ je
preukázané, že žalobca trpí výpadkami pamäte. V čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobca, v dôsledku
zdravotného stavu, nemohol posúdiť význam a následky svojich právnych úkonov. Žalobca v čase

uzavretia kúpnej zmluvy nemohol posúdiť význam a následky svojich právnych úkonov. V čase uzavretia
kúpnej zmluvy trpel duševnou chorobou, t.j. zmiešanou poruchou osobnosti, ktorá ho disponuje k
abnormálnym skratovým ( neuváženým) reakciám. Uvedené skutočnosti potvrdzuje znalecký posudok
zo dňa 25.11.2013 vypracovaný pre zadávateľa OO PZ Skalica pod č. ORP-2826/OVK-SI-2013. Žalobca
vzhľadom na jeho duševnú poruchu, samovražedné pokusy a úzkostné stavy bol práce neschopný v

obdobiach 04.03.2013 - 07.07.2013, 15.09.2013 - 12.10.2013, 13.10.2013-09.05.2014, t.j. aj v čase
uzavretia kúpnej zmluvy. Žalobca bol niekoľkokrát hospitalizovaný v Psych. nemocnici Philippa Pinela v
Pezinku v období od 15.09.2013-11.10.2013, 13.10.2013-29.10.2013 ako psychiatrický pacient. Celková
hodnota predávaných nehnuteľností predstavuje 600.000 €, pričom žalovaný v 1. rade uhradil žalobcovi
sumuvovýške200.000€. Uvedenékonaniežalovanéhov1.radejevrozporesdobrýmimravmi,apreto
je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné. Nakoľko si žalobca nepamätá uzavretie kúpnej zmluvy, nemá

ani vedomosť, či jeho podpis na kúpnej zmluve zo dňa 24.01.2014 bol osvedčený. Podpis prevodcu
na kúpnej zmluve je obligatórnym znakom, pričom nedodržanie zákonom ustanovenej formy právneho
úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Naliehavý právny záujem žalobcu na predmetnom určení je
v tom, že bez tohto určenia je jeho právne postavenie neisté. Vzhľadom na zásadu platnú pri prevodoch
nehnuteľností, podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv než má sám, v prípade ak je neplatný prevod

nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.01.2014 sú neplatné aj nasledujúce prevody, a to
bez ohľadu na dobromyseľnosť osoby na strane nadobúdateľov.

2. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili písomne, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom uviedli,
že so žalobou nesúhlasia, tvrdenia žalobcu považujú za neúplné a skresľujúce, sú účelové, nepravdivé

a nemajú oporu v zákone.

3. Súd vykonal dokazovanie výpisom z LV č. XXXXX pre okres Skalica, obec Skalica. k.ú.
Skalica, pripojenými lekárskymi správami, prepúšťacími správami Psych. nemocnice Philippa Pinela
v Pezinku, Kúpnou zmluvou V-XXX/XX, Záložnou zmluvou V-XXX/XX, Kúpnou zmluvou V-XXX/XX,

Záložnou zmluvou V-XXX/XX, Kúpnou zmluvou V-XXXX/XX, písomným vyjadrením právneho zástupcu
žalovaných, pripojeným spisom OS Skalica sp. zn. 4T/23/2014, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu
žalovaných, výsluchom žalobcu, výsluchom konateľa žalovaných v 1. a 2. rade, výsluchom svedka Ing.
I. H., správou od psychiatra MUDr. G. M., znaleckým posudkom 02/2018, Lekárskou správou zo dňa
6.10.2015, Odborným posudkom o invalidite zo dňa 6.10.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa 20.06.2018

a zistil tento skutkový stav veci:

4. Z Kúpnej zmluvy V-XXX/XX mal súd preukázané, že dňa 24.01.2014 bola medzi žalobcom ako
predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti špecifikované v čl. I. zmluvy, vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nachádzajúce sa v k.ú.

Skalica, zapísané Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom na LV č. XXX5 ako: parc. reg. „C“
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2010 m2, stavba - výrobná hala pekárenská so súp.
č. XXX stojaca na parc. reg. „C“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2010 m2. V čl. III
Kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena a platobné podmienky. V bode 1. bolo uvedené, že zmluvné
strany sa dohodli na kúpnej cene za predmetné nehnuteľnosti vo výške 200.000 €. Kúpna zmluva bola

podpísaná predávajúcim a kupujúcim, pričom podpisy obidvoch zmluvných strán boli úradne osvedčené
na Mestskom úrade Skalica dňa 24.1.2014 pod číslami XXX a XXX.

5. Z Kúpnej zmluvy V-XXX/XX mal súd preukázané, že dňa 14.2.2014 bola medzi žalovaným v 1. rade
( BAUMANN, s.r.o.) ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ( HOHES TATRAS s.r.o.) ako kupujúcim

uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti špecifikované v čl. I. zmluvy, ako parc. reg.
„C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2010 m2, stavba - výrobná hala pekárenská so
súp. č. XXX, stajaca na parc. reg. „C“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2010 m2.
V čl. III. kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena a platobné podmienky. V bode 1. bolo uvedené,
že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za predmetné nehnuteľnosti vo výške 200.000 €. Kúpna

zmluva bola podpísaná predávajúcim a kupujúcim, pričom podpis predávajúceho bol úradne osvedčený
na Mestskom úrade Skalica dňa 14.02.2014.
6. Z Kúpnej zmluvy V-XXXX/XX mal súd preukázané, že dňa 09.12.2014 bola medzi žalovaným v 2.
rade ( HOHES TATRAS s.r.o.) ako predávajúcim a žalovaným v 3. rade (HS-TS s.r.o.) ako kupujúcimuzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti špecifikované v čl. I. zmluvy, ako parc.
reg. „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2010 m2, stavba - výrobná hala pekárenská
so súp. č. 175, stajaca na parc. reg. „C“ parc. č. XXXX. V čl. III. kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna

cena a platobné podmienky. V bode 1. bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za
predmetné nehnuteľnosti vo výške 210.000 €. Kúpna zmluva bola podpísaná predávajúcim a kupujúcim,
pričom podpisy obidvoch zmluvných strán boli úradne osvedčené na Mestskom úrade Skalica dňa
10.12.2014.

7. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXXX Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor, pre okres Skalica,
obec Skalica, k.ú. Skalica súd zistil, že nehnuteľnosti: parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 2010 m2, výrobná hala pekárenská súp. č. XXX na parc. č. XXXX sú vo vlastníctve žalovaného
v 3. rade HS-TS s.r.o.. Titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva V-XXXX/XX zo dňa 6.2.2015.

8. Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedli,

že kúpna zmluva zo dňa 24.01.2014 obsahuje všetky zákonné náležitosti a žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by tento úkon trpel akoukoľvek vadou, ktorá by spôsobovala jeho neplatnosť. K
tvrdeniu žalobcu, že k podpísaniu zmluvy bol donútený svojou ťažkou životnou situáciou uviedli, že
skutočnosť, že žalobca uzavrel zmluvu v tiesni nerobí túto zmluvu neplatnou, pretože pri tiesni priznáva
zákon konajúcemu možnosť odstúpiť od zmluvy podľa § 49 OZ a to za predpokladu, že je splnená

aj ďalšia podmienka, že zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, avšak kúpna
cena za predmetné nehnuteľnosti bola primeraná a teda nemožno hovoriť o neprimerane nevýhodných
podmienkach zmluvy. Poukázali na skutočnosť, že žalobca v približne v rovnakom čase ako uzatvoril
kúpnu zmluvu uzatvoril ako obvinený s prokurátorom dohodu o vine a treste, ktorú následne súd schválil.
Žalobca pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, za ktorých sa zmluva uzatvárala, sám sa zapájal

na vytváraní podmienok zmluvy, keď určoval komu a v akom rozsahu má byť plnené a sám inicioval
niektoré stretnutia zmluvných strán. Namietaná kúpna cena bola určená v rámci zmluvnej voľnosti
zmluvných strán a bola primeraná stavu v akej sa nehnuteľnosť nachádzala. Na nehnuteľnosti viazla
ťarcha v podobe záložného práva z úveru, ktorý bol poskytnutý žalobcovi. Poukázali na zmluvnú voľnosť
zmluvných strán. Žalovaní namietali pasívnu legitimáciu žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí nie sú vlastníkmi

predmetných nehnuteľností.

9. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 21.07.2016 k vyjadreniu
žalovaných uviedol, že dobrovoľná dražba, na základe ktorej sa žalovaný v 2. rade stal vlastníkom
nehnuteľností sa konala len jeden mesiac po prevode vlastníckeho práva zo žalobcu na žalovaného 1.

Konanie žalovaného 1 a následne žalovaného 2 bolo vopred dohodnuté a účelovo vykonštruované už
pred uzavretím kúpnej zmluvy žalobcu so žalovaným 1. K prevodu nehnuteľností žalobcu na žalovaného
1 došlo v čase, keď žalobca potreboval vyplatiť svoje finančné záväzky. Zo zmluvy vyplynuli pre žalobcu
nápadne nevýhodné podmienky a to vo výške kúpnej ceny. Žalobca bol donútený predať nehnuteľnosti
za cenu podstatne nižšiu, než je cena, za ktorú by ju inak mohol predať v čase a mieste urobenia

právneho úkonu. Žalovaný 1 vedel o nepriaznivej finančnej situácii žalobcu čo náležite využil. Poukázal
na znenie ust. § 38 ods. 2 OZ s tým, že duševná porucha, samovražedné pokusy a úzkostné stavy
žalobcu napĺňajú tento hmotnoprávny dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Žalobca bol
práceneschopný aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy a pred podpisom kúpnej zmluvy bol niekoľkokrát v
ťažkom stave hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici v Pezinku, kde bol liečený ako psychiatrický

pacient. Cena za nehnuteľnosti vo výške 200.000 € nezohľadňuje stav nehnuteľnosti, nakoľko neboli v
dezolátnom stave ako namietajú žalovaní. V skutočnosti hodnota nehnuteľností predstavuje 600.000
€. Mal za to, že všetci traja žalovaní sú v predmetnom konaní pasívne legitimovaní, nakoľko v konaní o
určenie či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo
práve, o ktoré v konaní ide.

10. Z pripojeného spis OS Skalica sp. zn. 4T/23/2014 mal súd preukázané, že v trestnej veci proti
obvinenému I. X.B., trestne stíhaného pre pokračujúci zločin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294
ods. 1, 2 Tr. zákona a iné bolo na Okresnej prokuratúre v Skalici dňa 28.02.2014 začaté konanie o
dohode o vine a treste, na ktorom bol obvinený I. X. osobne prítomný, kedy sa osobne, okrem iného

vyjadril, že k spáchaniu skutkov, za ktoré je trestne stíhaný sa priznal dobrovoľne, cíti sa byť vinný, svoju
vinu priznal a konanie oľutoval. Zároveň sa vyjadril, že s návrhom prokurátora ohľadom druhu a výmery
trestu súhlasí a trest prijíma. Obvinený I. X. zápisnicu spísanú na OP Skalica osobne podpísal. Následne
dňa 23.4.2014 sa na Okresnom súde Skalica konalo verejné zasadnutie, ktorého predmetom bolorozhodnutie o návrhu na schválenie dohody o vine a treste. Obvinený I. X. bol na verejnom zasadnutí,
na ktorom súd rozsudkom schválil dohodu o vine a treste, osobne prítomný.

11. Zo Znaleckého posudku MUDr. Ivan André, PhD. 85/2013 a MUDr. Ľubomíra Izáková 82/2013 zo
dňa 25.11.2013, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-282/OVK-SI-2013, pripojeného vo
veci OS Skalica sp. zn. 4T/23/2014 súd zistil nasledovné: V znaleckom posudku bolo potrebné posúdiť
a zodpovedať či obvinený I. X. v čase spáchania trestných činov ( obdobie rokov 1992 - 2.9.2013) trpel
duševnou poruchou a ak áno akou, resp. či tou netrpí v súčasnej dobe. Podľa záverov znalcov obvinený

( v danom konaní žalobca ) trpí zmiešanou poruchou osobnosti, ktorá ho disponuje k abnormálnym
skratovým ( neuváženým) reakciám. Zmiešaná porucha osobnosti je trvalou charakteristikou osobnosti
obvineného, teda je prítomná aj v súčasnosti. Uvedená porucha nepodstatne (forenzne nevýznamne)
znížila jeho ovládacie schopnosti, nemala vplyv na jeho rozpoznávacie schopnosti. Obvinený v čase
spáchania trestnýchčinovmoholavedelrozpoznaťnebezpečenstvosvojhokonania,včasečinuvedela
mohol svoje konanie ovládať v čiastočne zníženej miere. Obvinený je v súčasnosti plne schopný chápať

zmysle trestného konania.

12. Žalobca k žalobe pripojil správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a.s., chirurgickej
ambulancie zo dňa 1.9.2013, ORL ambulancie 09/13, neurologickej ambulancie z 01.09.2013, internej
ambulancie z 01.09.2013, neurologickej ambulancie z 14.09.2013. Zo správy Fakultnej nemocnice

s poliklinikou Skalica, a.s., chirurgická ambulancia z 1.9.2013 mal súd preukázané, že žalobca bol
privedený políciou kedy mal spôsobené povrchové poranenia nosa, viaceré povrchové poranenia hlavy.
Zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a.s. zo dňa 2.9.2013 mal súd preukázané, že
žalobca bol vyšetrený pre úder do hlavy. Zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a.s.,
neurologická ambulancia zo dňa 1.9.2013 súd zistil, že žalobca bol vyšetrený pre povrchové poranenie

vlasatej kože hlavy, ďalej bolo konštatovaná porucha psychiky a správania zapríčinená užitím alkoholu,
akútna intoxikácia, udretý do hlavy, od úrazu epistaxa, na okolnosti deja si pamätá. Zo správy Fakultnej
nemocnice s poliklinikou Skalica, a.s., interná ambulancia súd zistil, že žalobca bol privezený v ebriete,
vraj udretý do hlavy, na otázky neodpovedá, stále komunikuje, preberá rodinné problémy. Zo správy
Fakultnej nemocnice Skalica, a.s., neur. ambulancia zo dňa 14.9.2013 súd zistil, že u žalobcu bola

zaznamenaná poruchu psychiky a správania zapríčinená užitím alkoholu: akútna intoxikácia.

13. Z Prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobcu od 15.09.2013 do 11.10.2013 Psychiatrickej
nemocnice v Pezinku mal súd preukázané, že žalobca mal diagnostikovaný záver F99 bližšie
nešpecifikovaná duševná porucha. Pacient nastavený na liečbu tiapridom a alprazolamom. Stav na

liečbe stabilizovaný, bez prejavov porúch správania. Pacient na 26. deň prepustený do ambulantnej
starostlivosti.

14. Z prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobcu od 13.10.2013 do 29.10.2013 Psychiatrickej
nemocnice v Pezinku mal súd preukázané, že žalobca mal diagnostikovaný záver F 43.2. Adaptačná

porucha, F 44.0 Disociatívna amnézia v anamnéze, F 61 zmiešaná a iná porucha osobnosti - klaster
B podľa DSM-IV- narcistické a histriónske rysy. Vzhľadom na možnosť poskytovať len neodkladnú
starostlivosť, pacient prepustený v stabilizovanom stave na 17. deň do ambulantnej starostlivosti.

15. Zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a.s., urgentný príjem, zo dňa 29.11.2014 súd

zistil, že žalobca bol privezený RLP, od včera večera zjedol postupne cca 30 tbl. Xanaxu, Neurol, použila
aj nejaký alkohol. Diagnostický záver: Intoxikácia liekmi v suicidálnom pokuse, psychiatrické dg. fóbia,
endog. depresia - sledovaný u MUDr. Radovej, nikotinizmus, coxarthrosis bilat. II. st..

16. Zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a.s., neurologická ambulancia, zo dňa

29.11.2014 mal súd zo záveru preukázané, že u žalobcu v neurologickom náleze dominuje ťažký
dekomp. depresívny sy, hypobúlia, nález bez lateralizácie, meningizmu.

17. Z Lekárskej správy Soc. poisťovne pob. Senica zo dňa 6.10.2015 mal súd preukázané, že
u žalobcu bola posudzovaná invalidita na jeho žiadosť o invalidný dôchodok. Posudkový lekár zo

zdravotnej dokumentácie žalobcu, jeho vyjadrení a vlastného vyšetrenia konštatoval, že žalobca je
uznaný invalidným, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné
postihnutie zaradené do Kapitoly V _ Duševné choroby a poruchy správania, pod Položkou 3. - poruchynálad, písm. b)- ťažké formy. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60%.
Posudkový lekár určil dátum vzniku invalidity na 22.12.2014.

18. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom, na pojednávaní konanom dňa 13.06.2017 uviedol, že v
časekeďuzatváralkúpnuzmluvusožalovaným1nebolduševneprítomný.Doterazsaliečiupsychológa
MUDr. Radovej, užíva lieky. V 12/2015 mal neúspešný pokus o samovraždu. Bol hospitalizovaný
v Psychiatrickej nemocnici v Pezinku. Nehnuteľnosti, ktoré predal po prepustení z nemocnie by
za normálnych okolností nepredal za tak nízku cenu, pretože pred 10 rokmi ich kúpil za 8 mil.

Sk. Do predmetných nehnuteľností boli následne vložené ďalšie investície. Predmetné nehnuteľnosti
prenajímal,mesačnemalzisknanájomnom3.500€.Takýtoobchodbyurobillenpomätenýčlovek,alebo
analfabet, ktorým on v tom čase bol. Na otázku sudkyne, aký je súčasný psychický stav žalobcu, či vie
samostatne konať a vystupovať pred súdom, žalobca uviedol, že má IQ 135, má racionálne myslenie,
uvedomuje si čo rozpráva, ale nevie posúdiť či si to uvedomuje úplne alebo len čiastočne.

19. Konateľ žalovaných v 1. a 2. rade Marcel Baumann uviedol, že predaj predmetných nehnuteľností
inzerovala realitná kancelária, avšak o tom, že žalobca predáva nehnuteľnosti vedel aj od známych asi
pol roka pred podpisom kúpnej zmluvy. Oslovil preto žalobcu, že má o kúpu záujem. Žalobca sa mu
ozval asi o tri mesiace, keď bol na dovolenke, s tým, že chce aby mu zaplatil kúpnu cenu do 3 dní s

čím, on nesúhlasil. Následne žalobca súhlasil so zaplatením kúpnej ceny na splátky. Návrh zmluvy
vypracoval žalobca, tento bol pre žalovaného nevýhodný, nakoľko by sa stal vlastníkom nehnuteľností
až po zaplatení kúpnej ceny. Následne mu pani Cudzišová, majiteľka RK, preposlala nový návrh kúpnej
zmluvy, kde už boli jeho pripomienky zapracované. Dohodli si termín podpisu zmluvy, žalobca následne
zmluvy podpísal na matrike v Skalici.

20. Svedok Ing. I. H. uviedol, že žalobca mu o svojom zámere predať predmetné nehnuteľnosti povedal
už niekedy v lete 2013. Tieto mu ponúkol na predaj za 200.000 €. Neskôr sa dozvedel, že urobil
rovnakú ponuku aj I. H. . Ten ho oslovil, či by s ním do toho nešiel, pretože sám nemal toľko finančných
prostriedkov. Založili preto spol. Hohes Tatras, ktorá mala následne tieto nehnuteľnosti odkúpiť. Bol

osobne prítomný v čase keď pán H. išiel podpisovať zmluvy na matriku, zmluvy mu odovzdával žalobca.
Nespozoroval, že by žalobca javil známky nespôsobilosti.

21. Zo správy psychiatra MUDr. Silvie Radó mal súd preukázané, že žalobca bol liečený v ich ambulancii
od 11/2013 do 10/2015 s diagnózou zmiešaná porucha osobnosti, predĺžená úzkostne depresívna

reakcia. Aktuálny zdravotný stav žalobcu jej nie je známy.

22. Zo Znaleckého posudku 02/2018 vo veci obv. I. X., ČVS:ORP-59/VYS-SI-2017, zo dňa 12.01.2018
mal súd preukázané, že obvinený ( v danom konaní žalobca) nemá kognitívne funkcie závažnejšie
narušené, je teda schopný zapamätať si a vnímať javy vo všeobecnosti, ako aj vo vzťahu medzi

nimi. Obvinený netrpí na duševnú poruchu v úzkom slova zmysle. Je u neho badateľná tendencia
ku somatizácii, teda ku prenosu jeho psychického prežívania do telesnej oblasti. Badateľné je
ochudobnenie jeho osobnosti vo vyššej emočnej oblasti, v oblasti sociálnych citov. Niektoré informácie
môže vyšetrovateľ skresľovať, či dopĺňať, má k tomu osobnostné predpoklady. Aktuálny zdravotno -
psychologickýstavobvineného niejepriaznivý,charakterizovanýjepasívnym,porazeneckýmpostojom,

bez snahy o primeranú aktivizáciu a riešenie svojich problémov. Uvedená porucha nemala/nemá
podstatnejší vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obvineného. Obvinený je v súčasnej dobe
schopný chápať zmysel trestného konania.

23. Podľa § 60 Civilného sporového poriadku stranami sú žalobca a žalovaný.

24. Podľa § 61Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

25. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

26. Rozhodujúcim subjektom, bez ktorého iniciatívy sa sporové konanie nemôže začať je žalobca.
Žalobca je ten subjekt páva, ktorý svojou žalobou tvrdí, že jeho subjektívne právo bolo porušené alebo
ohrozené. Strana sporu je subjekt procesu, ktorý však musí mať procesnú subjektivitu, tzv. procesnúpodmienku, ktorá musí počas konanie existovať, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Procesná
subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej
povinnosti počas celého konania. Ide o takú procesnú podmienku, ktorej neexistencia tvorí spravidla

neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania.

27. Počas konania vznikli pochybnosti o procesnej subjektivite žalobcu, keď žalobca na pojednávaní
konanom dňa 13.06.2017 uviedol, že nevie posúdiť do akej miery si uvedomuje obsah svojich prednesov
a to vzhľadom na svoj zdravotný stav. Vznikla teda pochybnosť o procesnej subjektivite žalobcu. Súd

si následne vyžiadal správu od psychiatra MUDr. Silvie Radó, ktorú žalobca navštevuje, ohľadom
spôsobilosti žalobcu samostatne konať pred súdom. MUDr. Radó na výzvu súdu uviedla, že nemá
vedomosť o aktuálnom zdravotnom stave žalobcu, pretože bol na ich ambulancii liečený v období od
11/2013 do 10/2015. Súd následne vyzval právneho zástupcu žalobcu o doloženie potvrdenia lekára
či je žalobca po zdravotnej stránke spôsobilý samostatne konať pred súdom. Na opakované výzvy súdu
právny zástupca žalobcu uviedol, že o spôsobilosti konať pred súdom sa musí rozhodnúť na podklade

znaleckého dokazovania, na nariadenie ktorého žalobca nedal podnet, nevyplýva im zo zákonného
znenia povinnosť predložiť správu, ktorá však ani nepostačuje na dostatočné posúdenie spôsobilosti
žalobcu samostatne konať pred súdom. Žalobca nedisponuje správou lekára o tom, či je žalobca po
zdravotnej stránke spôsobilý samostatne konať pred súdom.

28. V trestnej veci žalobcu vedenej pod sp. zn. ČVS:ORP-59/VYS-SI-2017 bol na vyšetrenie duševného
stavu obvineného pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatra, sexuológia
MUDr. Ivan André, PhD., ktorý dňa 12.01.2018 vypracoval znalecký posudok 02/2018, z ktorého
záverov vychádzal súd aj v danom konaní a to v otázke posúdenia procesnej subjektivity žalobcu.
V závere znaleckého posudku bolo konštatované, že žalobca je v súčasnej dobe schopný chápať

zmysel trestného konania, nemá kognitívne funkcie závažnejšie narušené, je teda schopný zapamätať
si a vnímať javy vo všeobecnosti, ako aj vo vzťahu medzi nimi. Jeho duševná porucha nemá/nemala
podstatnejší vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Na základe záverov znalca mal súd za to,
že ak je obvinený schopný chápať zmysel trestného konania, ktoré sa proti nemu v súčasnosti vedie, je
schopný chápať zmysel aj predmetného sporového konania, keď jeho porucha nemá podstatnejší vplyv

na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Súd preto považoval žalobcu za procesne spôsobilú
stranu sporu a pokračoval ďalej v konaní.

29. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

30. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku
31. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32. Vzhľadom na určovací charakter žaloby je potrebné preukázať existenciu naliehavého právneho
záujmu na podanej žalobe. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe je daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez
tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žalobca sa určovacej žaloby domáhal z dôvodu,
že ako vlastník nehnuteľností je v evidencii nehnuteľností zapísaný žalovaný v 3. rade, pričom titul

nadobudnutia jeho vlastníckeho práva je neplatný. Podľa judikovaného stanoviska NS SR sp. zn. 1Cdo
56/2003, ak je odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, navrhovateľ
má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže
byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Súd má za to, že žalobca v
danom konaní preukázal svoj naliehavý právny záujem na danom určení a to voči žalovanému v 3.

rade, ktorý je v evidencii nehnuteľností zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností.

33. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným v súčasnosti ( ale
aj v čase podania žaloby ) na liste vlastníctva č. XXXXX Okresným úradom Skalica, pre okres Skalica,obec Skalica, k.ú. Skalica, a to parcela reg. „C“ s parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria, o výmere
2010 m2 a stavba - výrobná hala pekárenská so súp. č. XXX postavená na pozemku parc. reg. „C“
č. XXXX, ktorých vlastníkom je žalovaný v 3. rade. Svedčí o tom zápis vlastníckeho práva v katastri

nehnuteľností v prospech tohto vlastníka. Vlastníctvo podľa katastra nehnuteľností nesvedčí subjektom,
ktorých žalobca v žalobe označil ako žalovaných v 1. a 2. rade.

34. Vecná legitimácia je stav plynúci z hmotného práva. Vecne legitimovanou je tá strana sporu, ktorá je
subjektom hmotnoprávneho vzťahu alebo subjektom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorých sa v konaní

jedná. Súd pri skúmaní vecnej legitimácie ako na strane žalobcu ( aktívna legitimácia) tak na strane
žalovaných ( pasívna legitimácia) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná voči žalovaným v 1. a
2. rade, a to pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. V konaní o určenie vlastníckeho práva je
pasívne legitimovaná osoba, ktorá je vedená v príslušnom katastri za vlastníka. S tým priamo súvisí
aj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Vecne pasívne legitimovaným subjektom v
konaní, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je iba ten, kto je ako vlastník

zapísaný v katastri nehnuteľnosti. Iba vo vzťahu k tomuto subjektu môže rozhodnutie súdu o žalobe
žalobcu o určenie vlastníckeho práva byť spôsobilým podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľností. Nedostatok vecnej legitimácie, ako stav vyplývajúci z hmotného práva, je dôvodom na
zamietnutie žaloby. So zreteľom na uvedené súd žalobu smerovanú voči žalovaným v 1. a 2. rade z
dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

35. Podľa Čl.8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

36. Podľa § 133 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy
(1) Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
(2) Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra
nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

38. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

39. Podľa § 38 Občianskeho zákonníka
(1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
(2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny

úkon neschopnou.

40. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41. Žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam z toho, že kúpna zmluva
zo dňa 24.1.2014, ktorou nehnuteľnosti scudzil, je absolútne neplatným právnym úkonom. Uviedol,
že kúpnu zmluvu uzavrel v tiesni, k podpisu kúpnej zmluvy bol donútený svojou ťažkou životnou a
finančnou situáciou, potreboval vyplatiť finančné záväzky a mal aj značné problémy v osobnom živote,
o čom žalovaný v 1. rade vedel a toto zneužil. Žalobca pri tomto dôvode neplatnosti kúpnej zmluvy

odkazuje na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( Právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný). Súd má za to, že žalobca v konaní nepreukázal
žiadnu takú skutkovú okolnosť, ktorá by mala spôsobovať vadu vôle, t.j. nedostatok slobody, vážnosti,
určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol
účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Slobodu vôle

konajúceho vylučuje predovšetkým násilie ( tzv. fyzické donútenie), ktoré spočíva v takom nátlaku na
vôľu konajúceho, aby sa jeho vôľa akokoľvek uplatnila, a teda namiesto jeho vôle sa dosadzuje vôľa
donucujúceho. Slobodu vôle vylučuje taktiež bezprávny vyhrážka ( t.j. psychické donútenie), kedy ide
o bezprávne pôsobenie na vôľu konajúceho, ktoré v ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou sahrozí tak, že sa jeho vôľa, prejavená v právnom úkone, vytvára pod vplyvom tohto strachu. Z výpovede
žalovaného v 1. rade ( konateľa spoločnosti BAUMANN, s.r.o.) mal súd preukázané, že žalobca sám,
zo svojej vôle, oslovil žalovaného za účelom možnej kúpy predmetných nehnuteľností a následne aj

predávajúci pripravil návrh kúpnej zmluvy. Žalobca toto tvrdenie v konaní nevyvrátil. Nemožno preto
hovoriť o nedostatku vôle žalobcu pri uzavieraní kúpnej zmluvy. V konaní rovnako žalobca nepreukázal
ani ďalšiu skutočnosť, ktorá by spôsobovala neplatnosť právneho úkonu, a to, že právny úkon nebol
urobený vážne. O neplatnosti zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle strán spočívajúcej v simulácii možno
hovoriť len v prípade, že vôľu uzavrieť zmluvu nemá ani jedna zmluvná strana. Pokiaľ jedna strana

má záujem uzavrieť zmluvu a byť jej obsahom viazaná, zatiaľ čo druhá strana koná len „naoko“, bez
toho aby to druhej strane muselo byť zrejmé, ide u tejto osoby len o mentálnu rezerváciu, ktorá však
nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu. V danom prípade bolo preukázané, že žalovaný prejavil
skutočný záujem o kúpu predmetných nehnuteľností a chcel zmluvu uzavrieť. Z konania žalobcu, ktorý
ponúkol žalovanému nehnuteľnosti na predaj, pripravil návrh kúpnej zmluvy, zmluvu osobne podpísal,
svoj podpis overil, podal návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade rovnako

nemožno usudzovať, že svoju vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu len predstieral. Súd má za to, že právny úkon,
uzavretie kúpnej zmluvy, je taktiež dostatočne určitý a zrozumiteľný, keď právny úkon bol zrozumiteľne
pomenovaný,išlookúpnuzmluvu,zmluvnéstranybolivzmluvedostatočneurčenéarovnakoajpredmet
právneho úkonu. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že právny úkon, uzavretie
kúpnejzmluvyzodňa24.01.2014spĺňanáležitostiprávnehoúkonyvzmysleustanovenia§37ods.1OZ.

42. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

43. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že uzavrel zmluvu v tiesni, uzavretie zmluvy v tiesni samo o sebe

nespôsobuje jej neplatnosť. Skutočnosti udávané žalobcom ( finančná situácia žalobcu, nemožnosť
splácať úver) predstavujú tieseň ( hospodárske, sociálne alebo obdobné pomery osoby, v ktorých sa
ocitla z objektívnych príčin a ktoré na ňu pôsobia tak, že prejaví vôľu uzavrieť zmluvu aj v prípade, keď
by ju inak neuzavrela), s ktorou však Občiansky zákonník spája iný následok, a to možnosť odstúpiť od
zmluvy podľa § 49 OZ, a to za predpokladu, že je splnená aj ďalšia podmienka, a to, že zmluva bola

uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, čo by žalobca musel relevantným spôsobom preukázať.
Právny úkon, ktorý bol urobený v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, zakladá právo účastníka,
ktorý konal v tiesni, od zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy má za následok zrušenie zmluvy so
spätnou účinnosťou k momentu jej vzniku. V danom prípade žalobcu tento inštitút zrušenia zmluvy
nevyužil.

44. Ďalším tvrdeným dôvodom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy mala byť skutočnosť, že žalobca
pri uzavieraní kúpnej zmluvy konal v duševnej poruche. Žalobca svoje tvrdenie podoprel znaleckým
posudkom zo dňa 25.11.2013 č. 85/2013 vypracovaným znalcami MUDr. Ivanom André a MUDr.
Ľubomírou Izákovou, lekárskymi správami. Poukázal na skutočnosť, že žalobca vzhľadom na jeho

duševnú poruchu, samovražedné pokusy a úzkostné stavy bol práceneschopný, okrem iného aj v čase
od 13.10.2013-09.05.2014, teda aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy a niekoľkokrát bol hospitalizovaný
v Psychiatrickej nemocnici v Pezinku.

45. Zo záverov znaleckého posudku v trestnom spise OS Skalica sp. zn. 4T 23/2014 vypracovanom

znalcamiMUDr.IvanAndré,PhD.85/2013,MUDr.ĽubomíraIzáková,PhD.82/2013súdzistil,žežalobca
trpí na zmiešanú poruchu osobnosti, ktorá ho disponuje k abnormálnym skratovým ( neuváženým)
reakciám. Uvedená porucha nepodstatne ( forenzne nevýznamne) znížila jeho ovládacie schopnosti,
nemala však vplyv na jeho rozpoznávacie schopnosti. V čase spáchania trestných činov mohol a vedel
rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, vedel ( mohol ) svoje konanie ovládať

v čiastočne zníženej miere. Znalecký posudok konštatoval, že žalobca trpí na zmiešanú poruchu
osobnosti, ktorá ho disponuje k abnormálnym skratovým reakciám, avšak nemala vplyv na jeho
rozpoznávacie schopnosti. Treba však pripomenúť, že znaleckým posudkom vypracovaným v trestnom
konaní bol skúmaný zdravotný stav žalobcu v čase spáchania trestných činov, t.j. od roku 1992 do
2.9.2013, pričom kúpna zmluva bola uzavretá 24.1.2014, teda nie je zrejmé, aký bol duševný stav

žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy. V konaní však bolo preukázané, že žalobca v trestnej veci, v
ktorej bol obvinený, riadne spolupracoval. Dňa 28.2.2014, teda len o štyri dni po podpise zmluvy, sa
žalobca osobne zúčastnil konania o dohode o vine a treste na Okresnej prokuratúre v Skalici, kde sa
vyjadril, že súhlasí s návrhom prokurátora ohľadom druhu a výmery trestu a trest prijal, zápisnicu osobnepodpísal. Následne sa dňa 23.4.2014 osobne zúčastnil verejného zasadnutia konaného na Okresnom
súde Skalica, ktorého predmetom bolo rozhodnutie o návrhu na schválenie dohody o vine a treste
obvineného. Rozsudok OS Skalica sp. zn. 4T/23/2014 zo dňa 23.4.2014, ktorým súd schválil dohodu

o vine a treste uzavretú medzi Okresnou prokuratúrou Skalica a obvineným ( žalobcom) nadobudol
právoplatnosť dňa 23.04.2014. Spôsobilosť žalobcu byť riadnym účastníkom trestného konania nikto
nespochybnil.

46. Z prepúšťacej správy z Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku mal súd preukázané,

že žalobca bol hospitalizovaný od 15.09.2013 do 11.10.2013, s diagnózou F99 bližšie nešpecifikovaná
duševná porucha. Žalobca bol nastavený na liečbu tiapridom a alprazolamom. Stav na liečbe
stabilizovaný, bez prejavov porúch správania, prepustený do ambulantnej starostlivosti. Opätovne bol
žalobca hospitalizovaný od 13.10.2013 do 29.10.2013 nakoľko po prepustení pretrvávali úzkostné ataky,
opätovne odoslaný do ich nemocnice na vlastnú žiadosť. Pri vyšetrení dominovala úzkostná nálada, v
myslení dominujú témy straty rodiny/partnerky. V liečbe trazodon, valproát, v úvode chlorprothixen. Na

tejto liečbe dochádza k ústupu úzkosti. Vzhľadom na možnosť poskytovať len neodkladnú zdravotnú
starostlivosť,prepustenývstabilizovanomstavena17.deňdoambulantnejstarostlivosti.Zprepúšťacích
správ Psych. nemocnice v Pezinku mal súd preukázané, že žalobca bol hospitalizovaný s menšou
prestávkou od 15.09.2013 do 29.10.2013, avšak vždy bol prepustený so záverom stav na liečbe
stabilizovaný, bez prejavov porúch správania. U žalobcu bol diagnostikovaný záver F99 bližšie

nešpecifikovaná duševná porucha, avšak táto skutočnosť nedáva súdu jednoznačný záver o tom,
že žalobca trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na daný právny úkon, t.j. na uzavretie kúpnej
zmluvy neschopnou. Jedná sa o vysoko odbornú otázku, ktorú posudzuje znalec z odboru zdravotníctvo,
odvetvie psychiatrie. Z lekárskych správ Fakultnej nemocnice Skalica, a.s. z roku 2013, ktoré žalobca
pripojil k žalobe, rovnako nebolo možné konštatovať, že žalobca trpí duševnou poruchou, ktorá ho robí

na daný právny úkon ( uzavretie kúpnej zmluvy) neschopnou, nakoľko v nich bolo len konštatované,
že žalobca utrpel poranenia hlavy, porucha psychiky a správania zapríčinená užitím alkoholu, akútna
intoxikácia. Z Lekárskej správy Soc. poisťovne pob. Senica zo dňa 6.10.2015 a Odborného posudku o
invalidite žalobcu mal súd preukázané, že žalobca bol uznaný invalidným, s konštatovanou chorobou
Reakcia na ťažký stres a adaptačné poruchy F43, Depresívne epizódy F32, Poruchy psychiky a

správania zapríčinené užitím sedatív a hypnotik F13, pričom začiatok invalidity bol určený ku dňu
22.12.2014.Anitátolekárskaspráva,ktorásícekonštatovaladuševnéchorobyužalobcu,avšakzačiatok
invaliditybolurčenýažkudňu22.12.2014,pričomkúpnuzmluvužalobcauzatvorildňa24.1.2014,nebola
jednoznačným dôkazom preukazujúcim duševnú chorobu žalobcu, ktorá ho robila pre uzavretie kúpnej
zmluvy neschopným. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o duševnej poruche, pre

ktorú nebol spôsobilý uzavrieť kúpnu zmluvu.

47. Žalobca opieral dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy taktiež o ustanovenie § 39 OZ podľa ktorého
neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom. Podľa žalobcu reálna trhová hodnota prevádzanej nehnuteľnosti je 600.000

€ a žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 200.000 €, čo je podstatný nepomer medzi plnením a
protiplnením. Uvedené konanie žalovaného v 1. rade je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je v zmysle
§ 39 OZ absolútne neplatné. Na začiatku je potrebné pripomenúť, že strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi ( č.l. 8 C.s.p.).
Žalobca v konaní neprodukoval dôkaz svedčiaci jeho tvrdeniu, že hodnota nehnuteľnosti je 600.000

€, ani nenavrhol vykonať dôkaz na zistenie ceny nehnuteľnosti, i keď ho súd na predloženie dôkazov
viackrát vyzýval. Dôkazným prostriedkom o všeobecnej cene nehnuteľností by mohol byť iba znalecký
posudok, ktorý však žalobca v konaní nepredložil.

48. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

49. Podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia sú účastníci kúpnej zmluvy povinní dohodnúť
kúpnu cenu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorým je najmä zákon č. 18/1996
Z.z. o cenách a vyhláška č. 87/1996 Z.z.. Všeobecne záväzné predpisy iba v malej miere obmedzujú

zmluvnú voľnosť v občianskoprávnych vzťahoch. Zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách v zásade nereguluje
výšku kúpnej ceny v súkromnoprávnych vzťahoch pri prevode nehnuteľnosti. Dohodu o kúpnej cene
ponecháva zákon na zmluvné strany, významné postavenie má zásada zmluvnej voľnosti. Podľa
ustálenej judikatúry neprimerané protiplnenie bez ďalšieho nemožno považovať za rozporné s dobrýmimravmi, k vyhláseniu rozpornosti s dobrými mravmi musia v zmluvnom procese pristúpiť ešte ďalšie
vady ( rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1776/2007, rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 21/2012). V danom
prípade by tak mohlo ísť práve o zneužitie tiesne žalobcu, alebo jeho duševnej poruchy ( pokiaľ by

bola preukázaná). V prípade nerešpektovania cenového predpisu nebude neplatnosťou postihnutá celá
kúpna zmluva, ale len zmluvné ustanovenie o kúpnej cene, ktorej relatívnej neplatnosti sa však musí
dotknutý účastník zmluvného vzťahu dovolať.. Ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, dovolá
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, cena predmetu kúpnej zmluvy sa určí podľa cenového predpisu.

50. Podľa § 207 C.s.p.
(1) Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť
posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a
ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.
(2) V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu
posúdeniu veci.

(3) Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť
závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v
zrejmom rozpore.

51. Podľa § 153 C.s.p.

(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie

ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

52. Sporové konanie sa riadi zásadou koncentrácie konania. Ak procesný úkon, ktorý podlieha

koncentrácii konania nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky a súd na procesný
úkon strany neprihliada. Medzi takéto procesné úkony strán sporu patria prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní ( čl. 5 C.s.p.). Účelom a
zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, pôsobiť na strany sporu, aby procesné
úkony vykonávali včas. Súd počas konania viackrát vyzýval strany sporu, prípadne ich zástupcov,

aby súdu oznámili aké navrhujú vykonať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Bolo tomu tak na
pojednávaní konanom dňa 2.3.2017, kedy súd uložil právnym zástupcom strán povinnosť v lehote 10
dní navrhnúť dôkazy, na pojednávaní dňa 27.4.2017 súd určil lehotu 14 dní na navrhnutie dôkazov, na
pojednávaní konanom dňa 13.06.2017, kedy súd vyzval strany sporu na navrhnutie dôkazov v lehote
14 dní a naposledy na pojednávaní konanom dňa 8.3.2018, kedy súd uplatnil sudcovskú koncentráciu

konania a uložil stranám sporu lehotu 30 dní na navrhnutie resp. predloženie dôkazov na preukázanie
svojich tvrdení. Právny zástupca žalobcu súdom stanovenú lehotu nedodržal, keď až svojim podaním
doručeným súdu dňa 21.06.2018, teda skoro tri roky po podaní žaloby na súd, navrhol znalecké
dokazovanie vo veci skúmania duševného stavu žalobcu vo vzťahu k uzavretej kúpnej zmluve, a to
v čase vykonania úkonu a znalecké dokazovanie na určenie hodnoty nehnuteľností v čase podpisu

kúpnej zmluvy. Súd na procesný úkon strany sporu neprihliadol a to z dôvodu, že vykonanie znaleckého
dokazovania by znamenalo pribratie dvoch znalcov, z odporu zdravotníctvo - odvetvie psychiatra a
znalca na oceňovanie nehnuteľností, čím by sa konanie značne predĺžilo a vyžadovalo by to nariadenie
ďalšiehopojednávaniaataktiežzdôvodu,žeprocesnýúkonneboluplatnenývlehote,ktorúurčilsúd( do
8.4.2018), pričom žalobca pred súdom neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré nebolo možné navrhnúť

prostriedky procesného útoku včas. Znalecké dokazovanie v zmysle § 207 ods. 1 C.s.p. v sporom konaní
je možné nariadiť len na návrh. Z uvedeného dôvodu súd uplatnil sankciu predpokladanú v § 153
ods. 2 a 3 C.s.p. a na navrhnuté prostriedky procesného úkonu (vykonanie znaleckého dokazovania)
neprihliadol.

53. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným súd priznal
náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.