Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 5, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/393/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613228083
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7613228083.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr.
Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu: R. M., nar. X.XX.XXXX, bytom R. XXX,
proti žalovaným: 1/ S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom R. 161, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Daša
Bajanová, s. r. o., so sídlom Starosaská 3, Spišská Nová Ves, 2/ I. D., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX a
3/ V.. F. M., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaniach žalobcu, žalovanej

v 1. rade a žalovanej v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová ves zo 17. mája 2019,
č. k. 8C/242/2013-297

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)
napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k stavbe rodinného domu č. súpis. 161

na parc. č. XXX/X, evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. X pre kat. úz. R. (ďalej tiež len „rodinný
dom“ alebo „stavba“) a vysporiadal ho prikázaním tejto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva
žalovaných s určením ich náhradovej povinnosti voči žalobcovi (I, II a III), rozhodol o trovách konania
tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal (IV) a zaviazal žalobcu a žalované nahradiť trovy
štátu, každého z nich v rozsahu 25 % (V).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorú žalobca odôvodnil tvrdením o spoluvlastníckom vzťahu strán k stavbe
rodinného domu a o nemožnosti dosiahnuť so žalovanými ohľadne jeho zrušenia a vysporiadania
dohodu.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku, čo do základu, skutkovo vyšiel z nespornosti tvrdenia
žalobcu, že rodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve strán. Vo vzťahu k spôsobu vyporiadania

sa úvahy prvoinštančného súdu odvíjali od skutkového nálezu o reálnej nedeliteľnosti vysporiadavanej
stavby a od toho, že pôvodná predstava strán o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním
nehnuteľnosti za náhradu len niektorým zo spoluvlastníkov bola rovnaká, až na výšku náhradovej
povinnosti, ktorá zostala medzi stranami sporná, vzhľadom na ich odlišné predstavy o všeobecnej cene
nehnuteľnosti. V tejto otázke súd prvej inštancie na podklade znaleckého posudku Ing. G. R. č. 65/2017
zo dňa 6.9.2017 ustálil, že všeobecná cena rodinného domu zodpovedá sume 20.900,- Eur. Súd prvej

inštancie mal za preukázané tiež, že strany sú podielovými spoluvlastníkmi aj stavbou zastavaného
pozemku parc. č. 508/2, a že zatiaľ neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 4C 164/2011 zo dňa 3.12.2018 bolo podielové spoluvlastníctvo k tomuto pozemku zrušené a
vysporiadané prikázaním jeho časti, na ktorej je situovaný rodinný dom, do podielového spoluvlastníctva
žalovaných v 1. až 3. rade.

4. Na takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 141 ods. 1 a § 142 ods.
1 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, a na podkladezáveru o naplnení zákonných podmienok pre zrušenie majetkového spoločenstva strán ich podielové
spoluvlastníctvokstavbezrušilavysporiadaljejprikázanímdopodielovéhospoluvlastníctvažalovaných,
s určením náhradovej povinnosti voči ustupujúcemu žalobcovi, každej z nich vo výške 1.741,67 Eur.

Rozhodnutie o prikázaní stavby žalovaným súd prvej inštancie odôvodnil jednak ich vôľou zotrvať v
spoluvlastníckom vzťahu aj naďalej a jednak požiadavkou jej účelného využitia s konštatovaním v tejto
súvislosti, že rodinný dom slúži ako obydlie žalovanej v 1. rade. V odôvodnení napadnutého rozsudku
súd prvej inštancie vysvetlil, že nevysporiadal podielové spoluvlastníctvo strán k hospodárskej budove,
nakoľko„...nebolapredmetomvysporiadaniaaaninebolaznaleckyohodnotená“.Vyšielpritomznázoru,

že sa jedná o samostatnú nehnuteľnosť, ktorá bola takto ohodnotená aj v dedičskom konaní, vedenom
pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5D/181/2003. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tým, že „ Ani jedna zo strán sporu
nemala v konaní jednoznačný úspech...“ (bod 37), respektíve, že „Ani jedna zo sporových strán nemala
v konaní plný úspech...“ (bod 39).

5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žalovaná v 1. rade a žalovaná v
3. rade.

6. Žalobca v odvolaní nesúhlasil so súdom prvej inštancie určeným spôsobom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a argumentoval, že so zreteľom na výhrady žalovaných k výške náhradovej povinnosti

sa javí byť lepším riešením prikázať nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva. Žalobca na podporu
navrhovaného spôsobu vysporiadania akcentoval, že je ochotný zaplatiť žalovaným na náhrade za
ich spoluvlastnícke podiely sumu 15.675,- Eur a upriamil pozornosť tiež na skutočnosť, že na adrese
rodinného domu má evidovaný trvalý pobyt.

7. Rovnako žalovaná v 1. rade v odvolaní odmietla súdom prvej inštancie zvolený spôsob vyporiadania
nehnuteľnosti jej prikázaním do podielového spoluvlastníctva všetkým žalovaným a poukázala na to,
že pokiaľ aj s takýmto riešením pôvodne súhlasila po vyhlásení napadnutého rozsudku („po poslednom
pojednávaní“) došlo k zmene v tom, že žalované v 2. a 3. rade s ňou prestali komunikovať. Za tohto
stavu žalovaná v 1. rade navrhla vysporiadať podielové spoluvlastníctvo strán k rodinnému domu jeho

prikázaním do jej výlučného vlastníctva za primeranú náhradu. Žalovaná v 2. rade v odvolaní namietala
tiež, že súd prvej inštancie do vysporiadania, popri stavbe rodinného domu, nezahrnul tiež hospodársku
budovu, nachádzajúcu sa na parc. č. 508/2, ktorá bola určená a aj v skutočnosti využívaná na plnenie
doplnkovej funkcie (uskladnenie dreva) k nej. Prezentovala pritom názor, že len skutočnosť, že žalobca
neumožnil znalcovi túto stavbu ohodnotiť nemôže byť prekážkou jej vysporiadania súdom.

8. Predmetom vysporiadania mala byť zmieňovaná hospodárska budova tiež podľa odvolacej
argumentácie žalovanej v 3. rade. Tá vo svojom odvolaní na podporu tohto svojho názoru poukázala na
to, že túto stavbu zhotovili spoločne s rodinným domom rodičia strán a bola určená a v skutočnosti aj
využívaná na skladovanie tuhého paliva pre vykurovanie rodinného domu. Z tejto hospodárskej funkcie

predmetnej stavby vyplýva podľa názoru žalovanej v 3. rade jej právny status príslušenstva rodinného
domu. Žalovaná v 3. rade zdôraznila, že potreba formálneho vysporiadania tiež hospodárskej budovy je
umocnenásporomstránojejprávnystavaspôsobjejužívania.Upriamilavtomtosmerepozornosťnato,
že žalobca oba vchody tejto nehnuteľnosti zatarasil drevom a že sa vyjadril v tom zmysle, že vlastnícke
právo k nej nadobudol vydržaním. Nezahrnutie vedľajšej stavby do vysporiadania preto podľa názoru

žalovanej v 3. rade len podporuje pretrvávanie stavu neistoty v právnom vzťahu strán a povedie k ďalším
sporom. Druhou skupinou odvolacích námietok žalovaná v 3. rade napadla správnosť skutkovému
záveru súdu prvej inštancie o všeobecnej cene vyporiadavanej stavby, ktorý bol východiskom pre
určenie výšky náhradovej povinnosti žalovaných. Žalovaná v 3. rade v tomto smere vytkla súdu prvej
inštancie, že v priebehu konania nereflektoval na jej konkrétne vecné výhrady k znaleckému posudku

Ing. G. R., ktoré predniesla vo svojom podaní zo dňa 16.11.2017 a nevysporiadal sa s nimi ani v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaná v 3. rade prezentovala názor, že v okolnostiach prípadu
bolo povinnosťou súdu prvej inštancie v záujme objektívnosti predložiť jej námietky k znaleckému
posudku na ich posúdenie znalcovi, či už v podobe odborného vyjadrenia alebo jeho výsluchu na
pojednávaní a zároveň dať na ňou nastolené otázky, týkajúce sa všeobecnej ceny vyporiadavanej

nehnuteľnosti, odpovede v odôvodnení napadnutého rozsudku.9. Žalovaná v 1. rade sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu obmedzila na konštatovanie, že z jeho obsahu
nevyplýva dôvod, pre ktorý by mal byť rodinný dom prikázaný žalobcovi a poznamenala v tejto súvislosti,
že žalobca v dome nebýva a ani ho neužíva.

10. Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu prezentovala názor, že tvrdenia a argumentácia
žalobcu v odvolacom konaní nie sú nové a z jej pohľadu majú len účelový základ.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolania žalobcu, žalovanej v

1. rade a žalovanej v 3. rade, všetky ako podané včas (§ 362 v spojení s ust. § 367 ods. 2 C.s.p. ),
oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§
355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaniami uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. §
365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny.

12. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou argumentáciou žalovaných v 1. a 3. rade,
ktorou vo svojej podstate namietali proti procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorý aj napriek
tomu, že to strany navrhli spolu so stavbou rodinného domu nezrušil a nevysporiadal ich podielové
spoluvlastníctvo tiež k vedľajšej stavbe. Faktom je, že žalovaná v 1. rade v priebehu konania pred súdom

prvej inštancie podaním zo dňa 28.7.2017 (čl. 150) navrhla, aby predmetom vysporiadania bola tiež
hospodárskabudova.Súdprvejinštancienatentonávrhreflektovalopravouuzneseniazodňa25.5.2017
v časti zadania znaleckej úlohy tak, že výslovne vyjadril, že predmetom znaleckého ohodnotenia má
byť tiež vedľajšia stavba ako príslušenstvo rodinného domu. Z posudkovej časti znaleckého posudku
Ing. Stanislava Hanulu vyplýva, že znalec hospodársku budovu i napriek tomu neohodnotil z dôvodu,

že vstup do nej bol zaprataný drevom. Žalovaná v 1. rade tento nedostatok znaleckému posudku vo
svojom stanovisku k nemu vytkla. Na pojednávaní dňa 17.5.2019 sa k návrhu žalovanej v 1. rade na
vysporiadanie tiež vedľajšej budovy pripojila aj žalovaná v 3. rade. Napokon i súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval (v jeho bode 9), že žalovaná v 1. rade sa domáhala,
aby súčasťou vyporiadania bola aj hospodárska budova. Z právneho hľadiska možno súhlasiť s názorom

súdu prvej inštancie, že hospodárska budova je samostatnou vecou v právnom slova zmysle, z čoho
zrejme vyvodzoval, i keď to v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne nevyjadril, že môže byť
samostatným predmetom právnych úkonov a samostatne aj predmetom vysporiadania. Tento názor,
vo svojej podstate vychádzajúci z tézy, že príslušenstvo bez ďalšieho nezdieľa právny osud hlavnej
veci, čo v procesných súvislostiach znamená, že ho (tiež) nemožno považovať za predmet vyporiadania

pokiaľhodovysporiadanianezahrnústrany,možnopovažovaťzasprávnyapotiaľprávnemuuvažovaniu
prvoinštančného súdu niet čo vytknúť. V danom prípade, ale strany sporu o zrušenie a vysporiadanie
podielovéhospoluvlastníctva(žalovanév1.a2.rade)navrhlishlavnouvecouvysporiadaťtiežkonkrétne
označenépríslušenstvo.Týmučiniliobjektomvysporiadaniaobeveci(hlavnúivedľajšiu)anato,abysúd
vyčerpal celý predmet konania, musel rozhodnúť o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva

tiež vo vzťahu k tejto vedľajšej stavbe. Potreba vysporiadania podielového spoluvlastníctva strán k tejto
veci bola daná nielen rozsahom, v akom strany formálne vymedzili predmet vysporiadania, ale v širších
súvislostiachtiežajmateriálnymi okolnosťamiprípadu.Sámsúdprvejinštancievtomtozmyslepostrehol
značne narušené vzťahy strán, pričom zo skutočností, ktoré vyšli v priebehu konania najavo je evidentný
ich spor (tiež) o právny status, vlastnícke právo i o spôsob užívania hospodárskej budovy. To v kontexte

faktu, že sa jedná o nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností priam predurčuje potrebu venovať
jej osobitnú pozornosť a v prípade ak sú na to splnené zákonné predpoklady explicitne ju zahrnúť do
vysporiadania.

13. Opodstatnenou je tiež odvolacia námietka žalovanej v 3. rade vytýkajúca súdu prvej inštancie, že sa

nijak nevysporiadal s jej výhradami k znaleckému posudku, ktorý bol výhradným podkladom pre určenie
náhradovej povinnosti žalovaných. Podľa zistenia odvolacieho súdu zodpovedá skutočnosti tvrdenie
žalovanej v 3. rade, že v podaní zo dňa 16.11.2017 prezentovala skutočne na rozsiahlom priestore
(13 strán) svoje vecné výhrady k znaleckému posudku a jeho závery konfrontovala s vlastným na
prvý pohľad odborným posúdením všeobecnej hodnoty vyporiadavanej stavby podloženým rozsiahlou

dokumentá-ciou ( čl. 214 až 260). Zásadnosť odborného zodpovedania skutkovej otázky všeobecnej
hodnoty rodinného domu rozumne predurčila rozhodujúci význam znaleckého posudku pri formovaní
rozhodnutia o výške náhradovej povinnosti. To prirodzene vyvolalo zvýšený nárok na odôvodnenie
rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie musel bezpodmienečne presvedčivo a vyčerpávajúcovysporiadať s námietkami žalovanej v 3. rade spochybňujúcimi jeho formálnu úplnosť i vecnú správnosť.
Odvolací súd v tejto spojitosti poukazuje na to, že Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 114/08
z 12.6.2008 príznačne vyjadril hneď niekoľko úvah vzťahujúcich sa na proces hodnotenia dôkazov a

spôsob jeho premietnutia v odôvodnení rozhodnutia. Uviedol tu medzi iným tiež, že „...kontrola (voľného
hodnotenia dôkazov súdom) sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku...“,
že ...“ súd je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť, napr. prečo niektoré
z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy,
prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať.“ a napokon, že „nie je

prípustný eklektický (náhodilý) a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom“.
Nemožno v tejto súvislosti nespomenúť tiež záver vyjadrený ÚS SR v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 300/06
zo4.1.2007vzmyslektorého„Lenobjektívnympostupomsavrozhodovacomprocesevylučujesvojvôľa,
ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov,
ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie.“ Zvlášť vo
vzťahu k rôznym znaleckým posudkom podaným v konaní, aj keď odborné úvahy žalovanej v 3. rade za

znaleckýposudoknemožnopovažovať,súvýstižnýminaprejednávanúveczáveryformulovanéNSSRv
jeho rozhodnutí sp. zn. 4 Cz 13/82 z 15.7.1982, podľa ktorých „... ak mal súd pri rozhodovaní k dispozícii
dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich hodnotiť v tom zmysle, ktorý z
nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru
druhého znaleckého posudku; pre túto úvahu je potrebné vypočuť obidvoch znalcov. Ak by ani takto

nebolo možné odstrániť rozpory v záveroch znaleckých posudkov, treba dať tieto závery preskúmať iným
znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou.“ V zhode s týmito závermi právna teória zastáva
názor, že aj znalecký posudok sa musí hodnotiť voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z
hľadiska jeho vnútornej logiky domáhať sa vysvetlenia ďalšími otázkami určenými znalcovi a v prípade
pochybnosti nariadiť preskúmanie znaleckého posudku iným znalcom (por. Števček, M., Ficová, S.,

Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H.Beck, 2016, 1540 s, str. 771). Súd prvej inštancie sa týmito požiadavkami právnej praxe na
hodnoteniedôkazov,čiužsajednáosamotnýmyšlienkovýprocesalebopožiadavkujehopresvedčivého
vysvetlenia v odôvodnení rozhodnutia dôsledne neriadil a námietky žalovanej v 3. rade proti znaleckému
posudku prakticky odignoroval.

14. Nakoľko oba zmienené nedostatky (nezahrnutie do vysporiadania tiež vedľajšej budovy a
nevysporiadanie sa s námietkami proti znaleckému posudku žalovanej v 3. rade), vzhľadom na povahu
a rozsah ich procesných dôsledkov nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k
naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p.

neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v meritórnom výroku, a tiež v závislých výrokoch
o trovách konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

15. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie procesne predpísaným spôsobom (predovšetkým
riadnym hodnotením dôkazov) objektívne a preskúmateľne sa vysporiadať s námietkami žalovanej v

3. rade k znaleckému posudku Ing. G. R.. Javí sa byť nateraz najúčelnejším predložiť ich, tak ako to
súd prvej inštancie urobil aj v prípade námietok žalobcu a žalovanej v 1. rade na odbornú konfrontáciu
znalcovi, ktorý znalecký posudok vypracoval, prípadne môže zodpovedať žalovanou v 3. rade nastolené
otázkytiežspribratíminéhoznalcaaleboajinýmvhodnýmspôsobom,zapredpokladu,žetakýtopriestor
vytvoria strany svojimi dôkaznými návrhmi ( § 185 ods. 2 C.s.p). V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie

vysporiada tiež s návrhom žalovaných v 1. a 3 rade na zahrnutie do vysporiadania tiež hospodárskej
budovy. Pokiaľ jej právny status alebo práva strán k nej budú medzi stranami sporné, predbežne sa
s týmito otázkami vysporiada a v prípade pozitívneho nálezu hospodársku budovu do vysporiadania
zahrnie. Po prípadnom doplnení tvrdení a dokazovania aj v iných stranami naznačených smeroch (tiež
v súvislosti so zmenou postoja žalovanej v 1. rade k spôsobu vysporiadania), súd prvej inštancie vo

veci opätovne rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli
(vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 C.s.p.) procesne správnym postupom. Nové rozhodnutie súd
prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vyporiadal so všetkými skutkovo
a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň aby
odôvodnenienielenformálnespĺňalonáležitostipožadovanéust.§220ods.2C.s.p.,aleabyimateriálne

zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p).17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.