Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010328
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5818010328.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

ml. V. Q., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona,
§ 138 písm. h/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.06. 2019 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný ml. V. Q., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom A. XXXX, okres W., slobodný, na slobode

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 16.10.2017 v čase o 17.00 hod. viedol ako vodič bicykel značky Silver DHS po miestnej komunikácii

vobciZákamenné,včastizvanejKalvária,smeromodhornéhokoncaKalváriekukatolíckemu(starému)
kostolu, v miernom klesaní tejto miestnej komunikácie z dôvodu nesprávnej techniky jazdy pri míňaní
chodca - poškodenej E. V.E., nar. XX.XX.XXXX nedodržal od tejto bezpečný odstup, narazil do nej do
oblasti chrbta, v dôsledku čoho došlo k jej pádu na vozovku, čím došlo k zraneniu chodca poškodenej E.
V., ktorá v dôsledku nehody utrpela zranenia a to: zlomeninu šupiny spánkovej kosti vpravo s vtlačením
kostných úlomkov dopredu a dovnútra o šírku kosti s pokračovaním lomných línií pozdĺžne na pyramídu
skalnej s prítomnosťou vzduchu vo vnútri lebky v mieste zlomeniny a s prítomnosťou krvi v strednom

uchu vpravo, v dutinách pyramídy vpravo a v dutinkách hlávkového výbežku vpravo, drobný krvný výron
pod tvrdým mozgovým obalom v spánkovej oblasti vpravo - za pyramídou spánkovej kosti, drobné
pomliaždenie mozgového tkaniva spojené so zakrvácaním do mozgového tkaniva v oblasti spánkového
lalokavpravo,otrasmozgu,krvácanieznosa,krvnévýronyobochočníc,pomliaždenieapodkožnývýron
temennej, spánkovej a čelovej oblasti vpravo, pomliaždenie a veľký krvný výron na čele s odreninou
kože, pomliaždenie a početné plošné odreniny kože na tvári vľavo - nos, líce, pery úst, ucho, tržnú
ranu ústneho kútika vľavo, pomliaždenie a odreniny kože oboch rúk a ľavého ramena, pomliaždenie a
odreniny kože oboch kolien, pomliaždenie a odreniny kože hrudnej a driekovej oblasti, ktoré si vyžiadali

lekárske ošetrenie s dobou liečenia podľa znaleckého posudku v trvaní desať týždňov, čím svojím
konaním ako vodič porušil povinnosti, ktoré sú mu uložené zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa všeobecných povinnosti vodiča a to konkrétne
ustanovenie § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), § 15 ods. 3, § 16 ods. 1 Zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona

na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a obžalovanému určuje skúšobnú
dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodenej E. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXXX, vo výške 8.025,60 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp. zn. Pv 77/18 podal dňa 8. 10. 2018 tunajšiemu
súdu obžalobu na ml. V. Q. pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, §
138 písm. h/ Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný nemal záujem o konanie o dohode o vine a treste a urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Zákonný zástupca poškodenej mal. E. V. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 8.025,60 Eur, titulom
bolestného, podľa záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo.

Obžalovaný Y.. V. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že inkriminovanú dobu, išiel dole kopcom na
bicykli, videl pred sebou štyri osoby, dve dospelé osoby a dve deti, nevšimol si maloletú poškodenú, a
potom ju na bicykli nabral. Stalo sa to niekedy v jeseni 2017. Tie osoby, ktoré uvádzal obchádzal sprava,
išli dole kopcom, v smere jeho jazdy. Maloletá išla po ľavej strane cesty, ale zbadal ju, keď už bol na

úrovni dospelých osôb. Hneď ako maloletú zbadal, ona mu skočila do kolesa, on zabrzdil. V čase kolízie
sedel na bicykli sám, brat V., bežal vedľa neho. Tie osoby pozná, bola to H. V., L. V., M. Y. a ešte
jeden muž, ktorého meno však nevie. Tieto osoby išli vedľa seba, pohybovali sa v strede cesty skôr
po pravej strane. Čo sa týka vzdialenosti od krajnice po prvého chodca, kadiaľ mohol prejsť bola asi
vzdialenosť jedného metra. Brata V. viezol aj na bicykli, ale on počas jazdy z bicykla zoskočil asi dva

metre pred nehodou. Sedel na rúre bicykla, on sedel na sedačke, riadidla bicykla držal on. Na otázku
ako za popisovaného stavu jeho brat zoskočil z bicykla obžalovaný neodpovedal. Uviedol, že ako jeho
brat zoskočil z bicykla tak nespadol a bežal vedľa neho. Keď poškodenú zbadal, tak hneď pribrzdil. Ona
išla pred ostatnými asi vo vzdialenosti 1 m a hneď ako pribrzdil došlo k zrážke, mal. náhle zmenila smer,
pri náraze z bicykla nespadol. Na návrh prokurátora bola obžalovanému prečítaná jeho výpoveď z z

prípravného konania z dôvodu rozporu nakoľko obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že po celú
dobu sa na bicykli viezol sám a brat celú dobu popri ňom bežal. Obžalovaný uviedol, že pravdou je,
že brata na rúre bicykla viezol a brat z bicykla zoskočil dva metre pred nehodou. Na chodcov, ktorých
videl pred sebou nijako nereagoval. Bicyklom narazil do chrbta mal. E., ona bola otočená v čase nárazu
chrbtom k nemu.

Svedkyňa V. Q. vypovedala, že nebola očitým svedkom nehody a o nehode sa dozvedela od svojich
synov. Najskôr dobehol domov V. a neskôr V. a povedali jej, že došlo k nehode. Hneď išla na miesto
nehody a videla ako pani V. držala svoju dcéru na rukách a čakali na záchranku. V. jej povedal, že išiel
na bicykli, V. bežal vedľa neho po tráve a že dva metre pred nehodou V. viezol V. na bicykli a V. z bicykla

zoskočil. Viac mi k nehode nerozprávali. V.Á. jej povedal, že mal. E. sa od bicykla iba odrazila, bicyklu
sa nič nestalo a že ani on z bicykla nespadol. Tiež jej povedal že E. bežala a vbehla mu do jeho smeru.

Svedkyňa poškodená H. V. vypovedala, že v čase kolízie bola na prechádzke s dcérami, švagrom a jeho
synom. Prechádzali sa po miestnej ceste smerom od Kalvárie ku kostolu, išli vedľa seba E., švagor,

ona, synovec M. a dcéra L.. Mal. E. išla po pravej strane v smere ich chôdze. Rozprávala sa so švagrom,
keď počula ako vykríkla dcéra L.. Bol to moment, samotný náraz nevidela a keď sa pozrela na miesto
nehody, tak videla, že dcéra E. už bola na asfalte. Obžalovaný išiel ešte kúsok na bicykli, na rúre bicykla
niekoho viezol, išlo o jeho brata. Obžalovaný ich nijakým spôsobom neupozorňoval, že prechádza na
bicykli. Všetci išli smerom od kalvárie, keď prichádzal obžalovaný na bicykli, boli mu otočení chrbtom.

Obžalovaného zaregistrovala až po tom, ako zakričala dcéra L.. Išli po ceste, je to cesta vedľa cintorína,išli vedľa seba, boli rozťahaný po ceste viac do stredu v smere jazdy cyklistu, nevie koľko boli od kraja
cesty.

Znalec Ing. Ján Rabčan vypovedal, že obžalovaný viedol bicykel rýchlosťou cca 15 km/h. V prípade
variantu A mal obžalovaný k dispozícii koridor o šírke 1,5 m a v skupine chodcov, ktorú predchádzal boli
aj deti, obžalovaný mal dostatok technických signálov na to, aby znížil rýchlosť tak, aby dokázal včas
odvrátiť kolíznu situáciu, t.j. aby jazdil rýchlosťou 9 km/h až 12 km/h. Ak by sa pohyboval rýchlosťou 9
km/haž12km/h,dokázalbyzabrániťvznikunehody, intenzívnymbrzdenímbyodvrátilkolíziu.Vprípade

variantu B by bolo možné predísť chodcov za predpokladu, že by správne smerovo viedol bicykel.

Znalec MUDr. Ján Jelenčík zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 10/2018, z ktorého vyplynulo,
že poškodená E. V. v dôsledku nehody utrpela zranenia, a to: zlomeninu šupiny spánkovej kosti vpravo
s vtlačením kostných úlomkov dopredu a dovnútra o šírku kosti s pokračovaním lomných línií pozdĺžne
na pyramídu skalnej s prítomnosťou vzduchu vo vnútri lebky v mieste zlomeniny a s prítomnosťou

krvi v strednom uchu vpravo, v dutinách pyramídy vpravo a v dutinkách hlávkového výbežku vpravo a
drobný krvný výron pod tvrdým mozgovým obalom v spánkovej oblasti vpravo - za pyramídou spánkovej
kosti, a drobné pomliaždenie mozgového tkaniva spojené so zakrvácaním do mozgového tkaniva v
oblasti spánkového laloka vpravo, ktoré je najzávažnejším zranením, ďalej otras mozgu, krvácanie z
nosa, krvné výrony oboch očníc, pomliaždenie a podkožný výron temennej, spánkovej a čelovej oblasti

vpravo, pomliaždenie a veľký krvný výron na čele s odreninou kože, pomliaždenie a početné plošné
odreniny kože na tvári vľavo - nos, líce, pery úst, ucho, tržnú ranu ústneho kútika vľavo, pomliaždenie
a odreniny kože oboch rúk a ľavého ramena, pomliaždenie a odreniny kože oboch kolien, pomliaždenie
a odreniny kože hrudnej a driekovej oblasti, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou liečenia v
trvaní desať týždňov. Najzávažnejšie zranenie - zlomenina šupiny spánkovej kosti vpravo s vtlačením

kostných úlomkov dopredu a dovnútra o šírku kosti s pokračovaním lomných línií pozdĺžne na pyramídu
skalnej s prítomnosťou vzduchu vo vnútri lebky v mieste zlomeniny a s prítomnosťou krvi v strednom
uchu vpravo, v dutinách pyramídy vpravo a v dutinkách hlávkového výbežku vpravo a drobný krvný
výron pod tvrdým mozgovým obalom v spánkovej oblasti vpravo - za pyramídou spánkovej kosti, a
drobné pomliaždenie mozgového tkaniva spojené so zakrvácaním do mozgového tkaniva v oblasti

spánkového laloka vpravo majú povahu ťažkého zranenia. Náraz do tela poškodenej smeroval zozadu,
zranenie vznikali v dvoch fázach, v prvej fáze v dôsledku nárazu do zadnej časti dolných končatín došlo
k odovzdaniu časti pohybovej energie bicykla do oblasti tela poškodenej chodkyne a došlo k akcelerácii
pohybu chodkyne a odhodeniu jej tela smerom šikmo dopredu a mierne doprava a v druhej fáze došlo k
jej pádu na tvrdú vozovku. Pri páde došlo najskôr k zraneniu: pomliaždeniu a odreninám kože oboch rúk,

pomliaždeniu a odreninám kože oboch kolien a predkolení, následne takmer súbežne došlo k nárazu
pravej časti hlavy o vozovku, v dôsledku čoho došlo k najzávažnejšiemu zraneniu zlomenine šupiny
spánkovej kosti vpravo s vtlačením kostných úlomkov dopredu a dovnútra o šírku kosti s pokračovaním
lomných línií pozdĺžne na pyramídu skalnej s prítomnosťou vzduchu vo vnútri lebky v mieste zlomeniny,
s prítomnosťou krvi v strednom uchu vpravo, v dutinách pyramídy vpravo a v dutinkách hlávkového

výbežku vpravo, k vzniku drobného krvného výronu pod tvrdým mozgovým obalom v spánkovej oblasti
vpravo - za pyramídou spánkovej kosti a drobnému pomliaždeniu mozgového tkaniva spojeného so
zakrvácaním do mozgového tkaniva v oblasti spánkového laloka, otrasu mozgu a pomliaždeniu a
krvnému výronu temennej, spánkovej a čelovej oblasti vpravo. Ďalšie menej závažné zranenia vznikli v
dôsledku nekoordinovanej rotácii tela, jeho pretočeniu a šmýkaniu sa po vozovke. Mechanizmus vzniku

zranení zodpovedá výpovediam svedkov. Poškodená nemala vystavenú práceneschopnosť, nakoľko
sa jedná o dieťa, ale v prípade jej vystavenia by trvala do 25. 12. 2017. Hospitalizácia trvala 11 dní,
doba liečenia 10 týždňov, rehabilitácie 8 týždňov. Najzávažnejšie zranenie môže zanechať aj trvalé
následky v zmysle poúrazovej epilepsie a odreniny kože na tvári môžu zanechať viditeľné jazvy. Bodové
ohodnotenie zranení bolo stanovené na 440 bodov.

Svedok Ľ. Y. vypovedal, že v čase nehody sa prechádzali, išli všetci vedľa seba, išli v jednej úrovni, nikto
nešiel popredu ani pozadu. Mal. E. bola po jeho pravici, asi 1,5 od neho. Bol očitým svedkom nárazu,
videl ako obžalovaný bicyklom do nej narazil, a to do chrbta. Ona bola otočná smerom dopredu, chrbtom
k bicyklistovi. V čase nárazu sa pohyboval viac po pravej strane cesty, asi 1,5 metra od stredu cesty.

Obžalovaný na bicykli viezol brata, ktorý sedel pred ním. Po náraze sa bicykel trocha naklonil, V. brat z
bicykla zišiel a V. tam ostal stáť s bicyklom. Obžalovaný s bicyklom zastavil hneď na mieste pádu. Mal.
E. pred nárazom zbierala listy okolo stromov. Bezprostredne pred tým nárazom išla stále priamo dole
kopcom. Mal. E. išla úplne po krajnici a on bola asi ten meter a pol od nej, takže od krajnice mohol byťcca 140-130 cm. Náraz smeroval do chrbta, náraz ju zhodil na zem, zobralo ju akoby pomedzi kolesá,
popod pedále, tam sa nejako kotúľala a obžalovaný bicyklom prešiel po nej a ostal stať.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku, 135 ods. 2 Tr. poriadku bola prečítaná výpoveď svedka V. Q., svedka
M.E. Y. a svedkyne L. V..

SvedokV.Q.vypovedal,ževčasekolízieobžalovanýviedolbicykelsámaonutekalvedľaneho,povedľa
cesty, po tráve. Predtým sa na bicykli vozili spolu, V. viedol bicykel a on sedel na sedačke cyklistu, V.

bol na bicykli pred ním, stál na pedáloch a rukami držal riadidla. Z bicykla zoskočil ešte pri dome, ako
bývajú ich susedia V.. Keď boli poniže cintorína smerom ku kostolu, tak zbadal po ceste ísť skupinu
štyroch alebo piatich ľudí, ktorí išli vedľa seba, išli dole cestou smerom ku kostolu a spoznal p. V.. Keď
boli na ich úrovni, vtedy zbadal E., na pravej strane, ktorá bolo asi meter, dva metre pred skupinou ľudí,
E. A.menila smer a vbehla V. do cesty. V. sa zrazil s E., ktorá spadla na zem, ako spadla nevidel, ale
spadla mimo cesty na trávu. V. z bicykla nespadol, bicykel zastavil.

Svedok M. Y. uviedol, že išli dole cestou z Kalvárie, E. išla po pravej strane cesty, kde zbierala kvety
okolo cesty, išla trocha pred nimi, on so L. išli ešte kúsok pred otcom a tetou ( mamou E. a L.), on so L.
išli bližšie k stredu cesty . Keď už boli pri cintoríne, V. sa spustil so svojim bratom V. na bicykli, pričom
jeho brat sedel pred ním na rúre bicykla a V. na sedadle bicykla. išli dole kopcom, V. išiel rýchlo nebrzdil,

začal brzdiť až asi tri metre pred E., ale už neubrzdil. Do E. narazil, nejako ju pretočilo kolesom bicykla
a odhodila ju asi meter na cestu, kde ostala ležať, nič nehovorila, mala len otvorené oči. V čase nárazu
bola E. na kraji cesty vpravo smerom dole cestou.

Svedkyňa L. V. vypovedala, že predmetného dňa boli na prechádzke na Kalvárii, mama, sestra E.,

bratranec M. s otcom, išli dole po ceste k starému kostolu. Mama aj s M. otcom išli pozadu a ani kúsok
pred nimi, E. asi meter pred ňou vpravo, vedľa bola ona a k stredu cesty M.. Videla ako rýchlo okolo nich
prešiel bicykel, prešiel z tej strany ako bola E. a predným kolesom narazil do E., do jej chrbta. E. spadla
a bicykel druhým kolesom prešiel okolo jej hlavy, na bicykli išiel ďalej, potom zastavil a vrátil sa k ním.
Na bicykli sa určite viezli dvaja, obžalovaný viedol bicykel a vpredu na rúre sedel V.. Svedkyňa zároveň

nakreslila, ako sa svedkovia pohybovali po ceste a smer jazdy cyklistu.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku boli prečítané závery znaleckého posudku č. 2018/11 znalca
Mgr. Boženy Doničovej, zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že u obžalovaného sa jedná o
nezrelú,infantilnejšiuosobnosť,vpubertálnomvývinovomobdobí.Jehoúroveňintelektovýchschopností

dosahuje oblasť mentálnej subnormy- 79 IQ. Sociálny úsudok dosahuje úroveň osobnosti. Obžalovaný
chápe zmysel trestného konania. Oblasť duševného, mravného a rozumového vývoja nevykazuje
narušenie. Jeho ovládacia a rozpoznávacia zložka v čase spáchania skutku, neboli porušené. Jeho
výpovede možno považovať za vierohodné, z hľadiska intelektovej úrovne aj osobnostnej štruktúry. Je
schopný správne a úplne vnímať prežité udalosti, tieto si zapamätať a verne ich reprodukovať, nemá

sklony k fantazijnému spracovaniu skutočností, klamstvu, sugestibilite, ovplyvniteľnosti, domýšľavosti.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal a oboznámil lekárske správy a správy o povesti na obžalovaného,
rátane odpisu z registra trestov.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí kto inému z nedbanlivosti spôsobí
ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

Súd konanie obžalovaného nekvalifikoval na rozdiel od obžaloby ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zákona, t.j. spáchaný
závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti.Podľa § 138 písm. h/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, povolania, postavenia alebo

funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Pod porušením dôležitej povinnosti nemožno považovať porušenie akejkoľvek povinnosti uloženej podľa
zákona, ale je potrebné v každom prípade osobitne skúmať, či takéto porušenie povinnosti možno
kvalifikovať za závažnejší spôsob konania v zmysle § 138 písm. h) Tr. zákona. V danom prípade, išlo

o jazdu bicyklom, ktorá síce bola vykonaná technicky nesprávnym spôsobom a porušením konkrétnych
ustanovení Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na
ktoré súd poukázal, ale takéto porušenia ustanovení právneho predpisu však vzhľadom na skutočnosť,
že jazda bola vykonaná práve bicyklom nemáva spravidla za následok vážne ohrozenia života a zdravia
ostatných účastníkov cestnej premávky.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov je účastník cestnej premávky povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky
ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane
a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný
prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej

premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

Podľa § 4 ods. 1písm. c/, e/ Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dbať
na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím,

osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám.

Podľa § 15 ods. 3 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje;
pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný

bočný odstup od predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu a chodca.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu,
poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.

Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú
má rozhľad.

Podľa § 16 Tr. zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané, vychádzajúc predovšetkým z výpovedí obžalovaného, svedkov H. V., Ľ. Y., L. V., M. Y. a
V. Q., znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a znaleckého dokazovania z odboru cestná
doprava mal za nepochybne zistené a preukázané, že obžalovaný, ako trestne zodpovedná osoba

sa dopustil konania, ktoré vykazuje všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr.
zákona, a to nedbanlivostným konaním. Vina obžalovaného bola preukázaná a obrana obžalovaného
preukázateľne vyvrátená, jednak výpoveďou samotného obžalovaného, ako aj výpoveďami svedkov,
ktorí sa nachádzali na mieste kolíznej situácie a ktorých výpovede, (vrátane výpovede svedkyne V. Q.,
ktorá mala o priebehu incidentu sprostredkované informácie), boli hodnotené vo všetkých súvislostiach,

a to aj v kontexte s vykonaným znaleckým dokazovaním. Obžalovaný priznal, že pred kolíziou, videl
pred sebou skupinu chodcov idúcich vedľa seba, vrátane maloletých detí, ktorí sa pohybovali po
vozovke v smere jeho jazdy. Keďže obžalovaný videl skupinu chodcov, musel zároveň aj predvídať,
keďže vykonával jazdu bicyklom, v smere ich chôdze, že keď sa k nim približuje zozadu, že tietoosoby ani nevedia o jeho prítomnosti a môžu sa na ceste správať nepredvídateľne, je bežné, že
chodci urobia počas chôdze úkrok bokom, môžu obchádzať nejakú nerovnosť, prípadne len v zápale
rozhovoru. Obžalovaný však chodcov na svoju prítomnosť nijako neupozornil, neznížil ani svoju rýchlosť

na rýchlosť primeranú a už vôbec nebral zreteľ ani na povinnosť zvýšenej opatrnosti, keďže medzi
chodcami boli aj maloleté deti. Tieto skutočnosti potvrdili zhodne všetci svedkovia prítomní pri kolízii.
Svedkovia H. V., Ľ. Y., L. V. a TI. Y. uviedli, že prítomnosť obžalovaného na vozovke zaregistrovali až
keď ich bicyklom míňal, resp. v čase nárazu do poškodenej. Znalec z oboru cestná doprava sa taktiež
vyjadril, že obžalovaný mal dostatok technických signálov na to, aby znížil rýchlosť tak, aby dokázal

včas odvrátiť kolíznu situáciu. Obžalovaný tak však neurobil, poškodenú a ani ostatných chodcov na
svoju prítomnosť na vozovke neupozornil a preukázateľne nezachoval bezpečný odstup pri obchádzaní
maloletej chodkyne. Poškodená tak nemala ani šancu zorientovať sa a do poslednej chvíle nevedela o
hroziacom nebezpečenstve. Súd zároveň neveril obrane obžalovaného, podporenej výpoveďou svedka
mal. V. Q.. (svojho brata), že v čase nárazu sedel na bicykli sám. Všetci vypočutí svedkovia, vrátane
maloletých detí, s výnimkou brata obžalovaného potvrdili, že v čase nárazu na rúre bicykla, pred

obžalovaným sedel jeho brat mal. V. Q.. Súd nezistil dôvody, pre ktoré by svedkovia o tejto skutočnosti
mali klamať a naviac ich výpovede logicky podporuje samotné priznanie obžalovaného a aj výpoveď
jeho brata, ktorí priznali, že bezprostredne pred nehodou sa skutočne spolu na jednom bicykli vozili,
pričom keby tomu tak nebolo aj v čase nárazu, svedkovia by o tejto skutočnosti nemali odkiaľ vedieť,
keďže brat obžalovaného podľa ich verzie, mal pred nehodou z bicykla zoskočiť a v čase nárazu už

utekať popri obžalovanom. V neposlednom rade obžalovaný menil svoje výpovede, v prípravnom konaní
vypovedal, že brata na bicykli neviezol, na hlavnom pojednávaní pod ťarchou dôkazov pripustil, že
brata viezol na rúre bicykla a jeho brat z bicykla zoskočil počas jazdy, čo však vyznelo absolútne
nepresvedčivo, a to aj v kontexte s výpoveďou brata V. Q.., ktorý ako svedok vypovedal, že na rúre
bicykla nesedel, ale sedel na sedačke cyklistu a obžalovaný na bicykli pred ním stál na pedáloch a

rukami držal riadidla. Súd tiež uvádza, že aj znalec prítomný na pojednávani sa vyjadril, že technicky
si nevie predstaviť, ako počas jazdy mohol brat obžalovaného z bicykla zoskočiť, pričom k pádu ani
jedného z nich nedošlo. Taktiež súd neuveril obrane obžalovaného, že poškodená mu vytvorila náhlu
prekážkutým,žemuvbehlapodbicykelanemaltakčasreagovať.Anijedenzosvedkovtietoskutočnosti
nepotvrdil, naopak svedkovia vypovedali, že svedkyňa išla rovno a obžalovaný jej narazil do chrbta.

Aj znalec z oboru zdravotníctvo konštatoval, že náraz smeroval do chrbta poškodenej. Pokiaľ ide o
otázku zavinenia, súd dodáva, že pre uznanie vinný zo súdeného prečinu je irelevantné, či vznik kolízie
spoluzavinil poškodený, zistená miera spoluzavinenia sa zohľadňuje len pri ukladaní trestu. V danom
konkrétnom prípade bolo jednoznačne zistené, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika
jazdy obžalovaného ako cyklistu, obžalovaný arogantnou jazdou, s bratom sediacim pred ním, ktorý

mu znižoval viditeľnosť a obmedzoval ovládanie bicykla, značnou a v každom prípade neprimeranou
rýchlosťou, podľa znaleckého posudku cca 15 km/h, (ktorá spôsobila nielen pád poškodenej na vozovku,
ale aj rotáciu jej tela a šmýkanie po vozovke, rozsiahlosť zranení poškodenej jednoznačne vypovedá a
súvisí s rýchlosťou, ktorou sa pohyboval obžalovaný, teda s nárazovou rýchlosťou), bicykel nasmeroval
do hlúčika chodcov (vrátane detí), rýchlosť neprispôsobil vzniknutej situácii a jednoznačne tak zavinil

vznik kolízie.

Najzávažnejšie zranenie na hlave poškodenej - zlomenina šupiny spánkovej kosti vpravo s vtlačením
kostných úlomkov dopredu a dovnútra o šírku kosti s pokračovaním lomných línií pozdĺžne na pyramídu
skalnej s prítomnosťou vzduchu vo vnútri lebky v mieste zlomeniny a s prítomnosťou krvi v strednom

uchuvpravo,vdutináchpyramídyvpravoavdutinkáchhlávkovéhovýbežkuvpravoa drobnýkrvnývýron
pod tvrdým mozgovým obalom v spánkovej oblasti vpravo - za pyramídou spánkovej kosti, a drobné
pomliaždenie mozgového tkaniva spojené so zakrvácaním do mozgového tkaniva v oblasti spánkového
laloka vpravo má nepochybne charakter ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona.
Poškodená uvedené zranenie utrpela v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného a zranenie

si vyžiadali dobu liečenia najmenej 10 týždňov. Doba liečenia tohto zranenia tak presahovala dobu 6
týždňov.

V konaní obžalovaného tak bolo preukázané zavinenie na súdenom prečine vo forme vedomej
nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona. Pri nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mohol

predstaviť, že sa príčinný vzťah môže rozvinúť, čo v danom prípade bolo preukázateľne dokázané.
Obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba, jeho individuálna duševná vyspelosť bola preukázaná
závermi znaleckého dokazovania znalca z odboru psychológie, sa tak dopustil prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, spáchaného vedomou nedbanlivosťou, obžalovaný si musel byťvedomý, že porušením ustanovení § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), § 15 ods.
3 a § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
môže spôsobiť ublíženie na zdraví a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo

ohrozenie nespôsobí.

Podľa § 95 ods. 2 Tr. zákona prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom,
ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd
preukázané naplnenie materiálneho korektívu predovšetkým vzniknutým následkom na zdraví malého

dieťaťa a objektom súdeného trestného činu, ktorým je ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej
možnej hodnoty.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že doposiaľ nebol trestný
a nebol ani postihnutý v priestupkovom konaní. Hodnotený školou ako aj v mieste bydliska je kladne.
Pred súdeným skutkom nebol v evidencii problémovej mládeže.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, keďže sa jednalo o osobu mladistvého, súd vychádzal z ust.
§ 97 a násl. Tr. zákona. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na
riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane
chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k

začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia
alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú
vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané
povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho
prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom. Podľa § 117 ods. 1, 2 Tr. zákona trestné sadzby

odňatiaslobodyustanovenévtomtozákonesaumladistvýchznižujúnapolovicu;hornáhranicazníženej
trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby

Pri ukladaní trestu bolo obligatórne prihliadané na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného poľahčujúcou okolnosťou bolo, že pred spáchaním

súdeného trestného činu viedol riadny život - § 36 písm. j/ Tr. zákona. Priťažujúce okolnosti zistené
neboli. Súd považoval v danom prípade potrebným pôsobiť na prevýchovu obžalovaného, a to
predovšetkým so zreteľom na závažnosť spôsobeného následku, spôsob a okolnosti spáchania prečinu,
riskantný spôsob jazdy uložením trestu odňatia slobody na úplne dolnej hranici trestnej sadzby vo
výmere 1 mesiac so skúšobnou dobou 12 mesiacov. Takto uložený trest súd považoval za dostatočne

prísny z hľadiska represívnej funkcie trestu a je presvedčený, že uložený trest u obžalovaného splní svoj
účel a naplní aj ochrannú a výchovnú funkciu.

Zároveň súd uložil povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške 8.025,60 Eur, poškodená sa
prostredníctvom zákonného zástupcu s nárokom na náhradu škody riadne a včas pripojila k trestnému

konaniu, škodu si uplatnila titulom bolestného, pričom zranenia poškodenej boli ohodnotené znalcom z
odboru zdravotníctvo v znaleckom posudku č. 10/2018 celkom na 440 bodov, pričom podľa Zákona č.
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia za rok 2017 (čas
spáchania skutku) jeden bod predstavoval hodnotu 18,24 €. Nárok poškodenej tak bol plne dôvodný a
súd jej tak priznal škodu titulom bolestného.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech

(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.