Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Blanka Podmajerská

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408213826
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1408213826.6

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Spolu pre Bystricu,
so sídlom Centrum 26/31, Považská Bystrica, IČO: 42 275 318, zastúpený: JUDr. Martin Bicko, advokát
so sídlom Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, proti žalovanej: S.. J. V., J.. XX.X.XXXX, Y. G. Na
E. I. XXXX/XX, G., zastúpenej: JUDr. Ľubomír Bugáň, advokát so sídlom Bajkalská 25/A, Bratislava,

o zaplatenie 6 119,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 18.10.2017, č.k. 12C/59/2009-341, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom prisudzujúcom výroku (výroku I) a výrokoch o trovách
konania (výrokoch III a IV) z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6

119,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 4.10.2006 do zaplatenia, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I), zamietol žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 5,25% ročne zo sumy 6 119,97 eur od 4.10.2006 do zaplatenia (výrok II), priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III) a deklaroval, že o výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok IV).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 631, § 633 ods. 1,2, § 644 ods.1, § 648 ods.1,2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„), keď mal z vykonaného dokazovania
preukázané, že strany (žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako objednávateľ) uzavreli dňa 10.7.2005
Zmluvu o dielo č. 01-7/2005 (ďalej aj „zmluva o dielo„), predmetom ktorej bolo (podľa čl. II. bod 2.)
zhotovenie ústredného kúrenia a zdravotechniky na stavbe objektu V. Č..K.. XXXX/XX I. G. - L. G.
podľa projektov vykurovania, zdravotechniky a plynofikácie s prípadnými zmenami, ktoré sa operatívne

upresniaazápisničnepotvrdia,2.1.kotolňaaústrednékúrenie(mimobetonážePK),2.2.zdravotechnika
(vnútorná kanalizácia, vnútorný vodovod, vnútorný plynovod, montáž zariaďovacích predmetov podľa
výberu investora), 2.3. tlaková skúška, 2.4. uvedenie do prevádzky, vykurovacia skúška. Zmluvné
strany ukončenie diela dohodli v zmysle čl. VII. bod 7.2. zmluvy tak, že objednávateľ do 3 dní od
písomného oznámenia zhotoviteľa o ukončení diela uskutoční preberacie konanie a
prevezme dielo, pokiaľ nevzniknú závady, alebo nedorobky, ktoré bránia v prevádzke diela. Zo zápisu

o odovzdaní a prevzatí diela mal súd preukázaný termín úplného vyprázdnenia staveniska na deň
20.9.2006, dátum začatia preberacieho konania 20.9.2006 a dátum ukončenia preberacieho konania
na deň 26.9.2006, ktorého je súčasť zrealizovaných prác a technická dokumentácia - protokol č. 1 až
10. Z výpovedí svedkov mal ďalej preukázané, že práce na stavbe objekt RD boli ukončené
dňa 20.9.2006 a odovzdané stavebnému dozoru objednávateľa dňa 26.5.2006. Súd prvej inštancie v
rozhodnutí konštatoval, že žalobca dňa 26.9.2006 vystavil 4 faktúry v celkovej výške 426 987,- Sk, a

to č. XXXXXXXX s pohľadávkou 103 277,50,- Sk zádržných 10%, splatnou 3.10.2006, č. XXXXXXXX
s pohľadávkou 28 003,10 Sk,- , splatnou 3.10.2006 za dodávku a montáž ZT Aa UK na stavbe RD,časť 30% z dôvodu ukončenia montáže zariaďovacích predmetov, rozsah podľa príloh, súčasťou faktúry
sú výkazy výmer - zariaďovacie predmety 2. časť na sumu 28 003,10,- Sk, faktúru č. XXXXXXXX s
pohľadávkou 156 367,20,- Sk, splatnou 3.10.2006 za dodávku a montáž vodovodnej prípojky, dopojenia

ZP, kanalizácia a naviac práce 2, rozsah podľa príloh, súčasťou faktúry sú výkazy výmer na sumu 166
854,80,- Sk z ktorej bola odpočítaná zálohová faktúra č. XXXXXX v čiastke 42 190,- Sk, ktorú žalovaná
uhradila , teda k úhrade zostáva čiastka 156 367,20,- Sk a faktúru č. XXXXXXXX s pohľadávkou
139 339,20,- Sk, solár doplatok, splatnou 16.10.2006. Faktúry boli odsúhlasené stavebným dozorom
pánom H. M. Y. F.. P. podpísané. Faktúry na znak prevzatia sú parafované pečiatkou „ PORTIK spol. s

r.o.“ a podpísané preberajúcim pracovníkom za túto spoločnosť. Uviedol, že žalovaná ku dňu podania
žaloby uhradila fa č. XXXXXXXX splatnú dňa 3.10.2006 vo výške 103 227,50,- Sk a fa č. XXXXXXXX
- solár doplatok vo výške 139 339,20,- Sk t.j. spolu 242 617,70,- Sk. Zvyšok vo výške 184 370,30,-
Sk , t.j. faktúru č. XXXXXXXX splatnú 3.10.2006 - 30% montáž sanita vo výške 28 003,10,- Sk a fa č.
XXXXXXXX splatnú 3.10.2006 - voda, kanalizácia vo výške 156 367,20,- Sk žalovaná neuhradila a tieto
sú predmetom konania.

3. Súd prvej inštancie ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že poisťovňa vykonávala obhliadku škody
na majetku - RD žalovanej dňa 20.9.2007, 25.9.2007 a 13.11.2007 ( škod. udalosť č. XXXXXXXXXX) ,
ktorá vznikla dňa 20.8.2007 a dňa 11.7.2008 (škod. udalosť XXXXXXXXXX). Uviedol, že zápisy o
obhliadke škody preukazujú, že prvá obhliadka škody na majetku bola vykonávaná v roku 2007 pod č.

XXXXXXXXXX po uzavretí Poistnej zmluvy a v roku 2008 pod č. XXXXXXXXXX, dátumy vzniku škody
v roku 2007 sú označené dňom 20.8.2007 a v roku 2008 dňom 4.7.2008 s príčinou vzniku škody
prasknutie odpadového potrubia v kúpeľni, pričom Oznámenie o vzniku škodovej udalosti bolo podané
žalovanou dňa 26.5.2008. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná
poisťovnioznámilavznikškodovejudalostipredvznikomškodydňa26.5.2008spredpokladanouškodou

200 000,- Sk až 300 000,- Sk (6 638,34 - 9 957,50 eur), a škoda vznikla dňa 4.7.2008.

4. Z výpovedi svedkov mal súd prvej inštancie ďalej preukázané, že počas celej realizácie stavby bol
vykonávaný stavebný dozor a autorský dozor, všetky práce boli stavebným dozorom kontrolované,
odsúhlasované a taktiež vystavené jednotlivé faktúry potvrdzované a kontrolované stavebným dozorom.

Žalovaná poverila spoločnosť PORTIK spol. s r.o. na výkon kompletnej inžinierskej činnosti, t.j. od
vydania stavebného povolenia až do odovzdania stavby žalovanej do užívania a od 26.9.2006 stavbu
riadne užívala. Je pravdou, že po odovzdaní stavby bolo zistené zatekanie kúpeľne u starých rodičov,
žalobca ohlásené zatekanie riešil, ale následne po jeho zisteniach žalovaná zatekanie začala riešiť inými
spoločnosťami, ktoré zasahovali do vykonaného diela. Žalovaná zatekanie riešila i prostredníctvom

poisťovne ako vzniknutú škodu. Žalovaná v priebehu konania preukázala vznik vady, a to v roku
2007 prasknutie potrubia v dĺžke 20 cm a druhý krát neukončením pripojenia v zmysle technickej
dokumentácie.Súdprvejinštanciekonštatoval,žepretonemalžiadnymidôkazmipreukázanývznikvady.
Na základe uvedeného dospel k záveru, že pôvodný žalobca na základe zmluvy o dielo vykonal práce
riadne a včas. Po ukončení prác zhotoviteľ vystavil v zmysle čl. V. bod 5.1.1. záverečnú faktúru diela

vo výške doteraz neuhradenej sumy Sk, jej úhrada po odpočítaní zálohy a čiastkových faktúr do 14
dní. Predmetom zmluvy podľa čl. I. predmet zmluvy boli dojednané na samostatné objekty (kotolňa
a ústredné kúrenie, kanalizácia, zdravotechnika, solárny ohrev....) zhotoviteľ fakturoval samostatne za
každý objekt, a preto po ukončení prác vystavil záverečnú faktúru (viď fa č.XXXXXXXX). Súd prvej
inštancie mal za preukázané, že žalovaná poverila a po celú dobu výstavby bol prevádzaný riadny výkon

stavebného dozoru, ktorý vykonávala spoločnosť PORTIK spol. s.r.o. a autorského dozoru projektanta.

5. Obranu žalovanej, že neuhradila žalovanú istinu z dôvodu, že zhotovenie diela nebolo zo strany
žalobcu ukončené, dielo nebolo riadne zhotovené, dielo nebolo žalovanej odovzdané, a nepodpísala
zápis o odovzdaní a prevzatí diela a neprebrala faktúry, súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové

(čomu svedčí aj úhrada fa č. XXXXXXXX M. Č.. XXXXXXXX). Z listu zo dňa 23.8.2008
mal za preukázané, že predchádzajúci žalobca žalovanú opakovane vyzýval na prevzatie diela. V
zmysle ust. § 522 Občianskeho zákonníka ak prevzatie diela bolo objednávateľovi riadne ponúknuté
a on ho neprijal alebo neposkytol inú potrebnú súčinnosť, stíhajú ho následky omeškania. Ďalej
poukázal na to, že zápis o odovzdaní a prevzatí diela nemá vplyv na zaplatenie za ceny diela (Ro

NS ČR z 22.1.2003 sp.zn. 33 Odo 873/2002) a v danej veci žalovaná nepostupovala v zmysle
ust. § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nedomáhala sa buď primeranej zľavy z ceny, výmeny,
alebo opravy. Žalovaná síce telefonicky nahlásila vadu diela, že v kúpeľni starých rodičov vyteká
voda, zdroj sa nedá určiť. Zhotoviteľ (právny predchodca žalobcu) vykonal prieskum - hľadanie únikuvody dňa 3.4.2007. Z odstránenia závady bol spísaný Protokol zo zisťovania úniku vody v kúpeľni
starých rodičov dňa 27.4.2007. Žalovaná zatekanie v kúpeľni - vadu druhýkrát neoznámila zhotoviteľovi,
nežiadala odstránenie vady, nevyužila zákonom dané možnosti. Zatekanie riešila objednávkami s

inými spoločnosťami (DRY STAR, DCR POSTAVBA s.r.o.) a oznámením poistnej udalosti poisťovni
KOOPERATÍVA, čoho dôkaz je zápis o obhliadke škody na majetku dňa 25.9.2007 a ďalšie oznámenie o
vzniku škodovej udalosti zo dňa 26.5.2008 . Stavba bola skolaudovaná, bolo vydané užívacie povolenie
po miestnej obhliadke 24.10.2006. Žalovaná v konaní nepredložila žiaden dôkaz, že v záručnej lehote
po dni 27.4.2007 reklamovala vady a nedorobky na diele v zmysle Zmluvy o dielo a zákona.

6. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, má žalobca právo na
zaplatenie ročných úrokov z omeškania, ktoré mu prislúchajú, vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu (§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.), t.j. 9,5 % ročne od splatnosti pohľadávky. V
časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25% žalobu zamietol s odôvodnením, že základná

úroková sadzba NBS (p.a.) v občianskoprávnych vzťahoch kedy sa žalovaná dostala do omeškania bola
stanovená vo výške 4,75% x 2 = 9,5% ročne.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu

trov konania vo výške 100 % s tým, že podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie malo iné vady, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Žalovaná uviedla, že v konaní opakovane poukazovala na to, že pri dojednávaní zmluvy o dielo
a jeho realizácii ju v celom rozsahu zastupoval manžel K.. S. V.. Keďže nemala a nemá vedomosť o
množstve skutkových okolností týkajúcich sa prejednávanej veci, viackrát žiadala o riadne vypočutie
manžela . Súd však takýto výsluch nikdy riadne nevykonal, keď v rámci vypočutia pred súdom bola
jeho výpoveď súdom opakovane prerušovaná, urýchľovaná a nakoniec skončená s odôvodnením, že

sudkyňa potrebuje pojednávanie z časových dôvodov ukončiť. Návrh na opakované vypočutie manžela
ako aj výsluch viacerých ďalších svedkov súd neakceptoval, pričom svoje rozhodnutie v tomto smere
žiadnym spôsobom nezdôvodnil. V dôsledku nepripustenia jej manžela do konania ako vedľajšieho
účastníka/ intervenienta a rozhodnutia súdu nevykonať jeho výsluch sa žalovaná dostala do situácie,
kedy nemohla účinne vykonávať svoje právo na procesnú obranu. Súd prvej inštancie na pojednávaní

dňa 29.3.2017 v rozpore s § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené ešte predtým ako uložil
sporovým stranám, aby predložili záverečné reči a pojednávanie odročil na 23.5.2017, záverečné reči
doručené sporovými stranami v písomnej podobe protistranám nedoručil ani len krátkou cestou a
pojednávanie odročil s absurdným odôvodnením, že právny zástupca žalovanej pojednávanie zmaril,
na následnom pojednávaní dňa 18.10.2017 do zápisnice uviedol, že sporové strany nemajú k veci čo

doplniť (čo nezodpovedalo prednesu právneho zástupcu žalovanej) , čím svojim postupom odoprel
spravodlivosť a právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.

9. Žalovaná v odvolaní konštatovala nepreskúmateľnosť rozhodnutia, v ktorom konajúci súd odignoroval
započítanie žalovanej pohľadávky, ktoré vykonala podaním Oznámenie o pohľadávkach Zápočet

pohľadávok zo dňa 28.8.2014, ako podobne odignoroval ďalšie dôkazy a skutočnosti z ktorých vyplýva,
že skutkový a právny stav uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je zistený správne a
úplne. Podpis kohokoľvek iného ako žalovanej (prípadne jej splnomocneného zástupcu ) nemohol a
nemôže vo vzťahu k zmluve o dielo spôsobovať právne následky uvedené v rozhodnutí. Obzvlášť
keď ide o taký závažný právny následok - vznik práva na vyúčtovanie odplaty za dielo, ktorý je v bode

7.2 zmluvy o dielo jednoznačne a mimo akýchkoľvek pochybností časovo viazaný na odovzdanie diela
stavebnému dozoru, či parafovanie faktúr spol. PORTIK spol.s.r.o.. V prípade ak súd dospel k takémuto
záveru, tak v napadnutom rozsudku skutkovo a právne toto zistenie neodôvodnil. Úlohou stavebného
dozoru nebolo prevzatie diela, či vykonávanie akýchkoľvek na zmluvu o dielo sa vzťahujúcich úkonov vmene alebo na účet objednávateľa (žalovanej). Z doložených písomností vyplýva, že právny predchodca
žalobcu bol opakovane žiadaný o odstránenie vád, pričom sa o to aj viackrát pokúsil, avšak bezvýsledne.
Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo súd odkazuje na § 507 Občianskeho zákonníka upravujúci

nároky z neodstrániteľných vád prevzatej veci, keď v danom prípade nikdy nedošlo k prevzatiu diela v
zmysle zmluvy od dielo, keďže dielo nebolo spôsobilé na užívanie a jednak išlo o vadu odstrániteľnú,
o čom svedčí samotný fakt, že vada diela napokon odstránená bola. Náklady na odstránenie vád diela
presahujú výšku pohľadávky uplatnenej žalobcom, hodnota vykonaného diela je menšia ako suma,
ktorú za dielo žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu zaplatila. Do úvahy preto popri neexistencii

zmluvnej povinnosti dielo prevziať a zaplatiť zaň neprichádza ani povinnosť žalovanej nahradiť žalobcovi
bezdôvodné obohatenie získané dodaním vadného diela.

10. Pokiaľ ide o jeden z hlavných dôkazov Zápis o prevzatí diela zo dňa 20.9.2006, ide o dokument,
ktorý bol v rozpore so zmluvou o dielo spísaný a podpísaný, právnym predchodcom žalobcu a nemôže
nikdy nahrádzať prevzatie diela v zmysle bodu 7.2 a 7.3 o dielo, podľa ktorého sa preberacie konanie

uskutoční v prípade ak dielo nebude mať vady a nedorobky brániace jeho užívaniu a protokol bude
vyhotovený oboma zmluvnými stranami. Zhotoviteľ v danej situácii nebol oprávnený záverečnú faktúru
vyhotoviť . Súd prvej inštancie sa v rozsudku venuje dôkazom a zisteným skutkovým okolnostiam
nemajúcim pre rozhodnutie vo veci žiadnu relevanciu (napr. odkaz na kolaudačné rozhodnutie, keď
vlhnutie domu bolo dôsledkom skrytej závady diela - praskliny odpadového potrubia a vadnej montáže

sprchovej vaničky, čo je vada neodhaliteľná pri kolaudačnom konaní, ktorá nemohla viesť k nevydaniu
kolaudačného rozhodnutia. Súd prvej inštancie z účelovo zisteného skutkového stavu v niektorých
prípadoch vyvodzuje ťažko pochopiteľný a zmätočný právny záver, napr. bod 12 str. 7 rozsudku.
Spôsob, ktorým sa súd zbavil povinnosti posudzovať celú sadu dôkazov súvisiacich s poistením
nehnuteľnosti je neštandardný a neobhájiteľný. Všeobecnosť jeho záverov a absencia odkazov

spájajúcich právne závery súdu a konkrétne vykonané dôkazy sa nesie celým rozsudkom, čo ho činí v
značnom rozsahu nepreskúmateľným, arbitrárnym a skutkovo a právne nepodloženým .

11. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že prijaté rozhodnutie je spravodlivé a v
súlade so zákonom. K.. V. bol vypočutý na pojednávaní dňa 25.1.2012 a tiež sa písomne vyjadril dňa

11.6.2012. Tvrdenia žalovanej vzťahujúce sa k výsluchu K.. V. sú zavádzajúce a subjektívne. Pokiaľ
žalovaná namietla nevykonanie výsluchu ďalších svedkov, ktorí sa mali zúčastniť zisťovania príčin
vlhnutia domu uviedol, že predmetom podanej žaloby bolo zaplatenie ceny diela, nie okolnosti vlhnutia
domu a škoda z tejto udalosti. Jedinou účastníčkou zmluvy o dielo bola žalovaná, ktorá dielo nadobudla
do svojho výlučného vlastníctva. Námietky žalovanej týkajúce sa procesného postupu súdu sú účelové

a nekorešpondujú so skutočným stavom. K tvrdeniu žalovanej o nezapočítaní pohľadávky z titulu škody
vo výške 7 433 eur žalobca zdôraznil, že žalovanej listom oznámili, že zápočet neuznávajú. Od počiatku
tvrdil, že žalovaná voči žalobcovi a ani jeho právnemu predchodcovi nemala žiadnu pohľadávku z
titulu škody. Ak jej nejaká škoda vznikla, táto jej bola nahradená poisťovňou Kooperativa. Zápočet v
danom prípade nebol spôsobilý spôsobiť zánik pohľadávky. Pokiaľ žalovaná v odvolaní uviedla, že

úlohou stavebného dozoru bolo potvrdzovať vykonanie stavebných prác voči banke a banka tieto práce
preplatila, nie je dôvod, prečo by ich stavebný dozor takto nemohol potvrdiť aj voči dodávateľovi stavby.
Žalovaná odmietla faktúry zaplatiť z dôvodu, že dielo nebolo riadne odovzdané a malo vady a že
predmetné faktúry neprebrala. Nezaplatené faktúry boli riadne vystavené a doručené žalovanej, resp.
jej stavebnému dozoru, keď tento postup žalovaná nikdy nerozporovala. To isté platí aj o odovzdávaní

diela a je výslovne špekulatívne, že žalovaná zrazu tento spôsob doručovania faktúr a odovzdávania
diela neuznáva. Všetky faktúry spol. PORTIK spol.s.r.o. riadne prevzala, dielo ako stavebný dozor
skontrolovala a prevzala. Prevzatie diela bolo žalovanej naviac viackrát ponúknuté (napr. listom zo dňa
23.8.2008, Zápis o odovzdaní a prevzatí diela z 26.9.2006), čo však špekulatívne odmietla. Z komentára
k Občianskemu zákonníku vypláva, že ak bolo prevzatie diela riadne objednávateľovi ponúknuté a on ho

neprijal alebo neposkytol potrebnú súčinnosť, stíhajú ho následky omeškania podľa § 522 Občianskeho
zákonníka. Od zhotovenia diela žalovaná žiadne vady diela nevytýkala a ani nevyužila zákonom dané
možnosti. Naopak, dom začala bez ďalších zásahov užívať a skolaudovala ho. V prípade ak malo dielo
vady, mala žalovaná postupovať v zmysle § 507 ods.1 Občianskeho zákonníka a využiť niektoré z
práv, ktoré jej zákon umožňuje. Vady na ktoré poukazuje žalovaná (vlhnutie), nemohol spôsobiť právny

predchodca žalobcu, nakoľko vôbec nevykonával práce súvisiace so vzniknutou vadou. V konaní
žalovaná nikdy nenamietala zaujatosť súdu, keď navyše takéto jej tvrdenie je absurdné a zo strany
advokáta neprofesionálne.12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380, § 470 C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad,
v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo nariadenie pojednávania by si

vyžadoval dôležitý verejný záujem. Po odvolacom prieskume rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel
k záveru, že v prejednávanom prípade nie sú v časti napadnutej odvolaním podmienky na potvrdenie
(§ 387 ods.1,2 C.s.p.) a ani na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 388 C.s.p.).

13. Odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa

procesných podmienok , na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

14. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalovanou upozorňuje, že rozsah prieskumu
vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.), podľa
ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i

kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného podrobil
odvolaciemu prieskumu prisudzujúci výrok rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 119,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od
4.10.2006 do zaplatenia (výrok I) a závislé výroky o trovách konania (výroky III a IV).

15.Predmetomdanéhokonaniaježaloba,ktorousažalobca domáhauložiťžalovanej povinnosťuhradiť
mu sumu z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXX splatnej 3.10.2006 - 30% montáž sanita a faktúry č.
XXXXXXXX splatnej 3.10.2006 - voda, kanalizácia, v oboch prípadoch vystavených za práce vykonané
právnym predchodcom žalobcu na základe Zmluvy o dielo č. 01-7/2005 zo dňa 10.7.2005 uzavretej

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.

16. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Ako prvoradé vo vzťahu k námietkam žalovanej o tom, že „napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný
a arbitrárny, založený na nekritickom prevzatí tvrdení žalobcu“ poznamenáva, že túto námietku je
nutné podriadiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého je odvolanie prípustné
proti každému rozhodnutiu súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú
vadu zmätočnosti uvedenú v citovanom ustanovení sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý
proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou)
uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

18. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo
nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane
sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R
129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012), vrátane práva na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v
rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem „procesný postup“ súdu treba takto vykladať aj za
účinnosti C.s.p..

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo

účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že
majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v§ 220 ods.2 C.s.p., pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutieouplatnenejžalobe.Právonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutianeznamená,žesúd

musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). V tejto súvislosti treba
upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté
stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania
v zmysle 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku“.

20. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v napadnutom rozhodnutí sa súd prvej inštancie opomenul
vysporiadať sa v priebehu konania žalovanou opakovane oznamovanou skutočnosťou o tom, že

listom zo dňa 28.8.2014 (čl. 216, 248 spisu) voči pohľadávke žalobcu započítala svoju pohľadávku
vo výške 7 433 eur s príslušenstvom uplatnenú v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV
pod sp.zn. 22 C/267/2011 (pri označení súdneho konania o zaplatenie 7 433 eur s príslušenstvom je
v poslednom odseku označeného podania žalovanej uvedená v dôsledku pisárskej chyby nesprávna
sp.zn. 12C/59/2009, keď z ostatného obsahu podania vyplýva, že konanie o uvedený nárok bol v

tom čase prejednávaný na označenom prvoinštančnom súde pod sp.zn. 22C/267/2011 - poznámka
odvolacieho súdu). Žalovaná túto skutočnosť podložila samotnou listinou zo dňa 28.8.2014, dokladom
z jej doručovania žalobcovi, v priebehu konania na túto skutočnosť opakovane poukazovala (viď
zápisnice z pojednávaní nariadených na deň 7.9.2016, 29.3.2017, písomné vyjadrenie z 15.5.2017).
K zápočtu vzájomných pohľadávok sa žalobca vyjadroval v priebehu pojednávaní nariadených na

dni 7.9.2016, 29.3.2017 tak, že „k žiadnemu započítaniu pohľadávok nedošlo, pohľadávka žalovanej
neexistuje a nie je spôsobilá na započítanie, v úkone započítania je obsiahnutá odkladacia podmienka,
ktorá určuje vznik započítania a jeho účinky môžu nastať až právoplatným rozhodnutím vo veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 12C/59/2009, absentuje tu okrem samotnej existencie
pohľadávky aj vzájomnosť pohľadávok, žalovaná navyše nepreukázala vznik a výšku škody a ani žiadny

zo zákonných atribútov vzniku nároku na náhradu škody“. Pre úplnosť v tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že z prednesov strán na pojednávaní dňa 29.3.2017 vyplýva, že vzájomnú žalobu
žalovanej o náhradu škody, vylúčenú na samostatné konanie uznesením prvoinštančného súdu zo
dňa 17.3.2010, č.k. 12C/59/2009-124, následne vedenú na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn.
22C/267/2011žalovanázobralaspäť(vpresneneurčenomčase,ktorýnevyplývaanizostatnéhoobsahu

spisu - poznámka odvolacieho súdu) z dôvodu, že „tento nárok bol započítaný proti návrhu, ktorý je
predmetom danej veci zostávajúca časť nároku zanikla z dôvodu zániku pôvodného žalobcu, nakoľko
žalovaný nedisponuje žiadnym majetkom a do úvahy v jeho prípade neprichádza dodatočná likvidácia
majetku“.

21. Z výroku a obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie možno vyvodiť, že nedospel k záveru o
zániku pohľadávky uplatnenej žalobcom (keď priznal žalobcovi istinu vo výške uplatnenej v žalobe a ku
korekcii žaloby pristúpil len v časti príslušenstva). Odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 580 Občianskeho
zákonníka upravuje zákonné predpoklady zániku pohľadávok započítaním, ktorými sú uskutočnenie
adresného prejavu smerujúceho k započítaniu , vzájomnosť pohľadávok veriteľa a dlžníka, rovnaký druh

pohľadávky veriteľa a dlžníka, spôsobilosť pohľadávky k započítaniu a vzájomné krytie pohľadávky. S
poukazom na zistenia uvedené v predchádzajúcom odseku odvolací súd dodáva, že bolo povinnosťou
súdu prvej inštancie sa s žalovanou oznámeným jednostranným započítaním dôsledne v napadnutom
rozhodnutí vysporiadať a tým dať priestor stranám sporu v prípadne podanom opravnom prostriedku
na skutkové a právne závery prijaté súdom prvej inštancie v tomto smere reagovať. Za situácie, ak

pre úplnú absenciu dôvodov nie je možné preskúmať úvahu súdu prvej inštancie vedúcu ho vo
vzťahu k úkonu započítania tento nezohľadniť, je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný
a nespĺňajúci zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p.. Odvolací súd zdôrazňuje, že
právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie

sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
je možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie už len z týchto dôvodov uvedenýmpožiadavkám nevyhovuje, čím je zároveň naplnený dôvod pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia v
časti napadnutej odvolaním podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p..

22. Vo vzťahu k uvedenému a skutkovému stavu vyplývajúcemu z obsahu spisu je treba dať súdu prvej
inštancie do pozornosti, že ak bola proti žalobnému nároku uplatnená námietkou započítania vzájomná
pohľadávka, nastáva tým vzhľadom na započítavanú vzájomnú pohľadávku účinok začatého konania
do výšky žalobného nároku a nemožno v tomto rozsahu neskoršie samostatne zažalovať túto vzájomnú
pohľadávku (s výnimkou prípadu, kedy by bola námietka započítania vzatá späť). Ak bola vzájomná

pohľadávkaužzažalovaná,bránizačatékonanietomu,aby bolatáistávzájomnápohľadávkanamietaná
na započítanie. Súd rozhoduje o prejave žalovaného, ktorým uplatňuje proti žalobcovi pohľadávku na
započítanie vo výroku rozsudku len vtedy, ak je pohľadávka na započítanie uplatnená žalovaným vyššia
ako pohľadávka žalobcu. Ak žalovaný nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než uplatnil žalobca,
nemožno takýto jeho prejav považovať za vzájomný návrh, ale je len obranou proti návrhu žalobcu, s
ktorou je súd povinný sa vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2

Cdo 48/2002). Podstatným v prejednávanej veci sa odvolaciemu súdu javí i to, že v prípade postúpenia
pohľadávky postupník, ktorý nastúpil na miesto pôvodného veriteľa (postupcu), sa stáva právnym
nástupcom pôvodného veriteľa a postupník je povinný strpieť započítací prejav dlžníka urobený voči
pohľadávke postupcu. Dlžník môže proti postupníkovi namietať na započítanie nielen svoje vzájomné
pohľadávky vočinemu,aleisvojevzájomnépohľadávkyvočipostupcovi,akexistovalivčasepostúpenia

a to aj vtedy, ak v dobe postúpenia neboli splatné za predpokladu, že sú splatné v dobe, kedy dlžník
započítanie namieta.

23. Pokiaľ ide o prisudzujúci výrok rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou
žaloby o zaplatenie sumy z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXX splatnej 3.10.2006 - 30% montáž

sanita a faktúry č. XXXXXXXX splatnej 3.10.2006 - voda, kanalizácia vystavených za práce vykonané
právnym predchodcom žalobcu na základe Zmluvy o dielo č. 01-7/2005 zo dňa 10.7.2005 uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, vo vzťahu k uplatnenému odvolaciemu dôvodu
podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej

praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo
ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.

24. K ďalšej odvolacej námietke odvolateľky, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že aj uvedené odvolacie dôvody sú v
nadväznosti na v rozhodnutí obsiahnuté odôvodnenie naplnené. Vo vzťahu k prijatému prisudzujúcemu
výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie totiž nemožno ustáliť (vychádzajúc z odôvodnenia
rozhodnutia), či a akým spôsobom súd prvej inštancie vôbec vzal do úvahy podstatné skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov vyplynuli, resp. ktoré vyšli za konania

najavo a či pri rozhodovaní neopomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo či je v jeho hodnotení dôkazov logický rozpor, prípadne či výsledok
jeho hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z príslušnýchprocesných ustanovení o dokazovaní, alebo či na zistený skutkový stav aplikoval správne zákonné
ustanovenia a či tieto použité zákonné ustanovenia správne vyložil.

26. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý
si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z
vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí
sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje

a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých
dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je
zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o
vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom,
ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav.
Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá

logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad.
Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z
hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak
v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade
ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa

podľa zákona dôkaz vykonáva. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o
pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil
svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia.

27. V uvedenej veci je súdu prvej inštancie nutné vytknúť, že z v odôvodnení rozhodnutia

konštatovaného výsledku hodnotenia dôkazov smerujúcich k záveru, že právny predchodca žalobcu
vykonal na základe Zmluvy o dielo č. 01-7/2005 zo dňa 10.7.2005 práce riadne a včas nevyplýva, či
vôbec a s akým záverom súd prvej inštancie posudzoval výsledky v konaní vykonaného dokazovania,
vrátane výsluchov v konaní vypočutých svedkov p. S., K.. G., K.. O., F.. G. M. K.. V., z akého dôvodu
nepristúpil k doplneniu dokazovania navrhnutého v priebehu konania žalovanou (výsluchu p. H., F..

K. P., opakovaného výsluchu p. V.Ľ., výsluchu bývalého konateľa právneho predchodcu žalobcu, k
pripojeniu spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 22C/267/2011) i napriek tomu, že táto povinnosť
mu vyplýva priamo z ust. § 220 ods.2 C.s.p.. Uvedené vady rozhodnutia i s prihliadnutím na vzájomné
rozporyodôvodnenia,vktoréhoods.12 jeuvedené „žalovanávpriebehukonaniapreukázala vznikvady
a to v r. 2007 prasknutie potrubia v dĺžke 20 cm a druhýkrát neukončením pripojenia v zmysle technickej

dokumentácie, preto súd nemal žiadnymi dôkazmi predložený vznik vady„ a na v ňom uvedené skutkové
zistenia k medzi stranami sporným okolnostiam nevyplývajúce z vykonaného dokazovania (o tom, že
žalovaná poverila spol. PORTIK spol.s.r.o. na výkon kompletnej inžinierskej činnosti, t.j. od vydania
stavebného povolenia až do jej odovzdania, ktoré bolo nutné posudzovať aj v súvislosti s oznámením
žalovanej zo dňa 15.7.2005, v ktorom oznamovala právnemu predchodcovi žalobcu, že vo všetkých

zmluvných aj stavebných záležitostí týkajúcich sa Zmluvy o dielo č. 01-7/2005 zo dňa 10.7.2005 ju
budenaďalejzastupovaťK..S.V.)robiarozhodnutienepreskúmateľnéanespĺňajúcezákonnénáležitosti
predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p..

28. V záujme naznačenia ďalšieho postupu odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti

nasledovné.

29. Vychádzajúc z ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny
vzťah,ktoréhoúčelomjevyhotoveniedielazaodplatu.Ideodvojstrannýprávnyúkon,vktoromsastrana,
ktorej bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela) zaväzuje, že ho vykoná na vlastné nebezpečenstvo a druhá

strana (objednávateľ diela) sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi dojednanú cenu. Pre
platnosť zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo podľa zmluvy
riadne a v dohodnutom čase. Vykonať dielo riadne znamená, že zhotoviteľ musí pri jeho vykonávaní
postupovať odborným spôsobom tak, aby výsledok diela zodpovedal tomuto postupu. Splatnosť ceny
diela nastáva až po skončení diela, teda súčasne s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je medzi

zmluvnými stranami dohodnuté inak (napr. dojednanie, že objednávateľ časť ceny diela uhradí až po
odstránení vád). Ak sa teda predmet diela nachádza u zhotoviteľa, vzniká objednávateľovi povinnosť
zaplatiť cenu diela v čase, kedy mu je zhotovené dielo odovzdané. Na splatnosť ceny riadne prevzatého
diela potom nemá vplyv skutočnosť, že dielo v čase plnenia (prevzatia veci objednávateľom) vykazujevady. V takomto prípade vzniká objednávateľovi (s predpokladom uplatnenia si ďalej uvedeného práva)
právo zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela. Zhotoviteľ má teda právo na zaplatenie ceny diela
nielen v prípade, že dielo bolo vykonané v zmysle zmluvy riadne (bez vád) a v dohodnutom čase

(§ 633 ods.1 Občianskeho zákonníka), ale aj v prípade, ak objednávateľ prevzal dielo, ktoré v čase
plnenia vykazovalo vady. V danej veci uvedené znamená, že pre správne posúdenie otázky, či zhotoviteľ
(žalobca) má právo na zaplatenie ceny diela, má rozhodujúci význam (a to i vo vzťahu k požadovaným
úrokom z omeškania) nielen skutočnosť, či dielo v čase plnenia nevykazovalo vady, ale aj skutočnosť
či a kedy bolo zhotovené dielo objednávateľom (žalovanou) v súlade s čl. VII uzavretej zmluvy o dielo

riadne prevzaté.

30. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prisudzujúcom
výroku (výroku I) a v závislých výrokoch o trovách konania (výrokoch III a IV) podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ C.s.p. zrušil, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám sporu,
aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1
C.s.p. vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného
súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky naznačené odvolacím súdom podstatné
pre rozhodnutie vo veci, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust.
§ 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové

zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom
rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.