Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 1, 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206935
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8817206935.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1.O. D., E.:
XX.XX.XXXX, J. I. D. Z., J. Č. E. S. XXXX/XXX, K. E. J., 2. U. D., E.. XX.X.XXXX J. I. D. Z., J. Č. E. S.
XXXX/XXX, K. E. J. o zaplatenie 8303,89 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1903,89
eur, úrok vo výške 272,32 eur, úroky z omeškania vo výške 3,31 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2845,11 eur od 3.7.2017 do 22.4.2021, zo sumy 2703,89 eur od 23.4.2021
do 26.5.2021, zo sumy 2503,89 eur od 27.5.2021 do 14.6.2021, zo sumy 2303,89 eur od 15.6.2021

do 13.7.2021, zo sumy 2103,89 eur od 14.7.2021 do 12.8.2021, zo sumy 1903,89 eur od 13.8.2021
do zaplatenia, spolu s úrokom z úveru vo výške 9,90% ročne zo sumy 8303,89 eur od 23.6.2017 do
23.7.2018, zo sumy 7803,89 eur od 24.7.2018 do 27.8.2018, zo sumy 7303,89 eur od 28.8.2018 do
4.10.2018, zo sumy 6903,89 eur od 5.10.2018 do 9.11.2018, zo sumy 6603,89 eur od 10.11.2018 do
27.12.2018, zo sumy 6103,89 eur od 28.12.2018 do 1.2.2019, zo sumy 5903,89 eur od 2.2.2019 do
27.3.2019, zo sumy 5703,89 eur od 28.3.2019 do 24.4.2019, zo sumy 5503,89 eur od 25.4.2019 do
28.5.2019, zo sumy 5303,89 eur od 29.5.2019 do 17.6.2019, zo sumy 5103,89 eur od 18.6.2019 do

16.7.2019, zo sumy 4903,89 eur od 17.7.2019 do 25.9.2019, zo sumy 4703,89 eur od 26.9.2019 do
23.10.2019, zo sumy 4503,89 eur od 24.10.2019 do 11.3.2020, zo sumy 4303,89 eur od 12.3.2020 do
21.7.2020, zo sumy 4103,89 eur od 22.7.2020 do 18.8.2020, zo sumy 3903,89 eur od 19.8.2020 do
16.9.2020, zo sumy 3703,89 eur od 17.9.2020 do 23.10.2020, zo sumy 3503,89 eur od 24.10.2020
do 22.1.2021, zo sumy 3303,89 eur od 23.1.2021 do 2.3.2021, zo sumy 3103,89 eur od 3.3.2021
do 31.3.2021, zo sumy 2903,89 eur od 1.4.2021 do 22.4.2021, zo sumy 2703,89 eur od 23.4.2021
do 26.5.2021, zo sumy 2503,89 eur od 27.5.2021 do 14.6.2021, zo sumy 2303,89 eur od 15.6.2021
do 13.7.2021, zo sumy 2103,89 eur od 14.7.2021 do 12.8.2021, zo sumy 1903,89 eur od 13.8.2021

do zaplatenia, najneskôr do 20.8.2024, a to všetko im povoľuje uhradiť v 200-eurových mesačných
splátkach, splatných vždy každého 25-teho dňa toho, ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,

že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy
8303.89 eur spolu s nezaplatenými úrokmi v sume 272,32 eur, úrokmi z omeškania vo výške 3,31 eur,úrokom vo výške 9,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 8303,89 eur od 23.06.2017 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej úrokov 272,32 eur od 23.06.2017 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.09.2014 uzatvoril žalobca so žalovanými

Úverovú zmluvu č.155537 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným peňažné
prostriedky vo výške 10.000,- eur. V zmysle bodu 1.1. Zmluvy, sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy aj
obchodné podmienky banky, a to Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko,
a.s. (ďalej len „OP“) a Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s., a teda niektoré
z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú

v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v uvedených obchodných podmienkach.
Náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje Zmluva
v bode 1.2. v spojení s bodom 2.5.3 OP, z ktorých vyplýva tiež anuitné splácanie úveru, pričom počet a
termíny splátok istiny ai úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené
platí aj pre údaj o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Výška, počet a termíny splátok

poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú
teda uvedené v samotnom texte Zmluvy. Ostatné poplatky, ktorých účtovanie nie je zrejmé v čase
uzatvorenia zmluvy sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou Všeobecných obchodných
podmienok, a tým aj súčasťou Zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred
stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť

od toho, toľkokrát danú službu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad
spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka poplatkov, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok
splatný. Poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia Zmluva neuvádza, nakoľko na
základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Žalobca

zároveň poukázal aj na aktuálnu judikatúru, konkrétne na uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k.
12Co/149/2016-60 zo dňa 15.2.2017, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/68/2017-46 zo
dňa 28.2.2017 a č.k. 6Co/84/2017-57 zo dňa 28.3.2017, v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora
vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Biróová. Žalobca upriamuje pozornosť súdu
aj na Informáciu odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18. apríla

2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej, ktorá je zverejnená na internetovej stránke NBS. Po vyčerpaní
poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky
riadne a včas), a preto žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej
splatnosti úveru dňa 22.06.2017 v zmysle § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v súlade

s Úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom a to po zaslaní upozornenia
na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou/Opakovaným upozornením
zo dňa 19.04.2017. V súlade s čl. 19 bod 19.8 Všeobecných obchodných podmienok Prima banky
Slovensko, a.s. sa písomnosť banky adresovaná klientovi považuje za doručenú: dňom jej prevzatia
alebo odmietnutia jej prevzatia, pokiaľ sa doručuje osobne alebo kuriérom; tretím dňom po jej odoslaní

prostredníctvom poštového podniku; vytlačením správy o odoslaní, ak bola zaslaná prostredníctvom
faxu; odoslaním, ak bola zaslaná prostredníctvom elektronickej pošty (emailom) alebo prostredníctvom
krátkej textovej správy (SMS). Pohľadávka žalobcu voči žalovaným ku dňu predčasného zosplatnenia
pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 8303,89 eur, úrokov 272,32 eur, úrokov z omeškania
3,31 eur, poplatkov 60 eur. Žalovaní po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnili žiadnu

úhradu. Žalobca ohľadne úroku z omeškania zo zmluvných úrokov odkázal na rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 27.3.2008 sp.zn. 4Cob/62/2007 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
čk. 14Co/542/2016-59 zo dňa 13.6.2017. V uvedenom žalobca odkázal aj na aktuálnu rozhodovaciu
prax, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017. K vzťahu
zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a priamo aj k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe po

predčasnom zosplatnení dlhu sa jasne vyjadril vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Českej
republiky rozhodnutí č. k. 33 Cdo 212/2014 zo dňa 21.08.2014.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že sú ochotní dlžnú sumu uhradiť v splátkach najviac po 200,- eur
vzhľadom k majetkovým pomerom žalovaných.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to úverovou zmluvou č. 155537 zo
dňa 12.09.2014, opakovaním upozornením zo dňa 19.04.2017, Prehľadom splácania do predčasného
zosplatnenia a po predčasnom zosplatnení, Stavom omeškaných splátok a Prepočtom zmluvnýchúrokov, Prepočtom úrokov z omeškania, Výzvou na predčasné splatenie úveru z 22.06.2017,
Opakovaným upozornením z 19.04.2017, Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od
20.05.2014, Obchodnými podmienkami účinnými od 30.5.2014, Sadzobníkom poplatkov účinným

od 01.01.2017, Obchodnými podmienkami účinnými od 15.08.2016, Všeobecnými obchodnými
podmienkami účinnými od 1.7.2017, vyjadrením žalobcu zo dňa 24.08.2017, výpisom z účtu žalovaného
v 1. rade za obdobie od 12.09.2014 do 31.12.2014, Potvrdeniami o vklade v hotovosti predloženými
žalovanou v 2. rade z 9.11.2018, z 27.8.2018, z 23.7.2018 a zo 4.10.2018, podaním žalobcu zo dňa
21.11.2018 spolu s kópiami obálok s doručenkami, písomným vyjadrením žalobcu z 29.1.2019 a zistil

nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca ako banka a žalovaní ako klienti uzavreli dňa 12.09.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovaným bol poskytnutý úver za nasledovných podmienok: výška úveru 10
000 eur, úroková sadzba 9,9 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru 500 eur, poplatok za poistenie 3,22
eur mesačne, výška mesačnej splátky 131,60 eur, splatnosť 1. splátky 22.09.2014, počet splátok 120,

deň splatnosti 20. deň kalendárneho mesiaca, konečná splatnosť 20.8.2024, RPMN 11,91%, priemerná
RPMN 10,86%, celková čiastka na zaplatenie 16 292 eur.

5. Žalobca ďalej súdu predložil „Opakované upozornenie“ zo dňa 19.04.2017 adresované žalovaným,
ktorým sú vyzývaný k úhrade omeškanej sumy 140,82 eur najneskôr do 24.04.2017 s upozornením na

možnosť predčasného zosplatnenia úveru.

6. Žalobca tiež súdu predložil „Výzvu na predčasné splatenie úveru“ zo dňa 22.06.2017, v ktorom žiadal
žalovaných uhradiť sumu 8639,52 eur do 02.07.2017. Podľa predložených kópií obálok s doručenkami,
žalovaní poštové zásielky s výzvami na mimoriadne zosplatnenie úveru neprevzali v odbernej lehote,

pričom na pošte ostali uložené dňa 26.6.2017.

7. Žalobca v podaní zo dňa 24.08.2017 uviedol, že do dátumu zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu
sumu 1696,11 eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 8303,89 eur
(poskytnutá suma 10 000,- eur - splátky istiny 1696,11 eur = 8303,89 eur). Žalobca súdu spolu so

žalobou predložil prehľad splácania, z ktorého je zrejmá celková suma splátky, dátum splátky a aká
suma bola započítaná na úrok, aká na istinu, na poistné. Po zosplatnení žalovaný nevykonal žiadne
ďalšie úhrady. Pokiaľ ide o zápočet jednotlivých úhrad na istinu a úroky, pridržiaval sa žalobca svojej
žaloby a predloženého prehľadu splácania, z ktorého je zrejmý spôsob amortizácie úveru. Nezaplatené
úroky v sume 272,32 eur predstavujú podľa žalobcu dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy bod 1.2., ktorý

bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru. Úroková sadza vo výške 9,9
% ročne vyplýva zo Zmluvy. Vyčíslený úrok je nakumulovaný nezaplatený úrok z nezaplatených splátok
do dátumu predčasného zosplatnenia úveru. Zmluvný úrok je vypočítaný nasledovne: Úročená splátka
(t.j. nezaplatená časť istiny za daný mesiac) x počet dní do dátumu úhrady časti istiny x denný úrok v %.
Nezaplatené úroky z omeškania sú v sume 3,31 eur., pričom každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa

nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne. Úrok z omeškania
bol podľa žalobcu l dohodnutý v Zmluve v bode 1.2 v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Úroky z omeškania sú nakumulované neuhradené úroky z omeškania do dátumu zosplatnenia. Úrok
z omeškania je podľa žalobcu vypočítaný nasledovne: Úročená splátka (tj. nezaplatená časť splátky
za daný mesiac) x počet dní do jej úhrady x denný úrok v %. Žalovaný sa dostal do omeškania s

úhradou splátok splatných dňa 20.3.2017 vo výške 125,32 eur, dňa 20.4.2017 vo výške 131,60 eur,
dňa 22.5.2017 vo výške 131,60 eur a dňa 20.6.2017 vo výške 131,60 eur. Odporcovi bol poskytnutý
úver, ktorý mal splácať k 20. dňu v mesiaci od 22.9.2014 do 22.8.2024 po 131,60 eur mesačne ako to
vyplýva z bodu 1.2. zmluvy. Odporca sa pred zosplatnením úveru k 22.6.2017 dostal do omeškania s
úhradou splátok splatných k 20.3.2017, ktorú uhradil len čiastočne a splátkami splatnými k 20.4.2017,

22.5.2017 a 20.6.2017, ktoré neuhradil vôbec. Teda vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky splatnej
k 20.3.2017 bol ku dňu zosplatnenia 22.6.2017 v omeškaní so zaplatením tejto splátky dlhšie než 3
mesiace.Nauplatnenieprávanazosplatnenieúverunavrhovateľodporcuupozornillistom-opakovaným
upozornením z 19.4.2017, teda v lehote dlhšej než 15 dní. Vzhľadom na uvedené máme za to, že zo
strany navrhovateľa bol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 OZ

8. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu a výpisu z interného bankového systému je zrejmé, že
žalovanému bol dňa 12.09.2014 poskytnutý úver 9500,- eur, Z predloženej špecifikácie a prehľadu
splácania o predčasného zosplatnenia vyplynulo, že celkovo žalovaný uhradil sumu 1696,11 eur.9. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 12.11.2018 predložila súdu potvrdenia o vkladoch v hotovosti
pre žalobcu. Jedná sa o potvrdenie zo dňa 9.11.2018, zo dňa 27.8.2018, zo dňa 23.7.2018 a zo dňa

4.10.2018ovkladenaúverovýúčetvcelkovejsume1700eur.Napojednávanídňa14.02.2019predložila
súdu potvrdenie o vklade pre žalobcu. Jedná sa o potvrdenie zo dňa 01.02.2019 o vklade na úverový
účet v sume 200 eur a zároveň uviedla, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom.

10. Žalobca v podaní zo dňa 21.11.2018 uviedol, že trvá na tom, že výpočet RPMN uvedený v

úverovej zmluve je správny a v súlade so zákonom. Základnou rovnicou podľa § 19 ods. 1 zákona č.
129/2010 z.z., ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, je:1 Xek { 1 + X) 1/ = Il), (1+X) S1.
Výpočet RPMN bankou vychádza z daného vzorca a zohľadňuje presný dátum čerpania prostriedkov
z úveru, tj. dňa 12.9.2017 aj prípady, kedy dátum splátky pripadne na deň pracovného pokoja, pri
ktorých sa dátum reálnej splátky, čo môže spôsobiť nesúlad vo výpočte oproti výpočtom uvedeným
prvostupňovým súdom, nakoľko kalkulačka uvádzaná súdom nezohľadňuje minimálne presný deň

čerpania (keďže tento údaj sa nezadáva do výpočtu) a nie je zrejmé, či zohľadňuje dni pracovného
pokoja.Rovnica.podľaktorejsapočítaRPMNvzmyslezákonač.129/2010Z.z.akojednuzpremenných
vyžaduje dátum čerpania úveru. keďže tento údaj súd nemal k dispozícii je zrejmé, že nemohol
RPMN správne vypočítať. Žalobca uvádza, že všetky predpoklady použité na výpočet RPMN v zmluve
uvedené sú, a ide o nasledovné: výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín

splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru, dátum zmluvy. Zákon
nepožadoval a ani v súčasnosti nepožaduje, uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN
a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať, ako predpoklady
pre výpočet RPMN. Zákon stanovuje, že sa majú tieto predpoklady v zmluve uviesť, čo banka,
ako vyplýva z vyššie uvedeného, splnila. Žalobca podotýka, že zmyslom zákona nie je bezúčelný

formalizmus alebo vynucovanie náležitosti zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom je
dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku, a
máme zato, že všetky náležitosti uvedené v zmluve boli dostatočné. Žalobca poukazuje na uznesenie
Krajského súdu v Prešove č.k. 14Co/26/2017 zo dňa 27.3.2018, uznesenie Krajského súdu v Nitre, č.k.
6Co/237/2017-124 zo dňa 26.9.2018. Správnosť údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

žalobca má za to, že celkové náklady spotrebiteľa zodpovedajú násobku počtu splátok (120) a výšky
splátok (131,60eur ) a súčtu s poplatkom za poskytnutie úveru (500eur), t.j. 16292eur. Žalobca poskytuje
úvery aj bez poistenia, a to za rovnakých podmienok ako s poistením, teda poistné nebolo povinné, a
teda správne nemalo byť započítané do celkových nákladov spotrebiteľa. Povinnosť uzavrieť poistenie
úveru nevyplýva zo zmluvy ani žiadneho iného dokumentu banky, nakoľko daná povinnosť neexistuje.

Je len na rozhodnutí dlžníka, či poistenie uzavrie alebo nie. Žalovaní uskutočnili po podaní žaloby
nasledujúceúhrady:dňa23.07.2018sumu500eur,dňa27.08.2018sumu500eur,dňa04.10.2018sumu
400 eur, dňa 09.11.2018 sumu 300 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca berie žalobu späť v časti
o zaplatenie sumy 1700 eur s prísl. a navrhuje súdu v tejto časti konanie zastaviť a zaviazať žalovaných
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu : - Nezaplatená istina 6603,89 eur, úrok 272,32 eur,

úroky z omeškania 3,31 eur, úrok 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8303,89 eur od 23.6.2017 do
23.7.2018, úrok 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 7803,89 eur od 24.7.2018 do 27.8.2018, úrok 9,90 %
ročne z nezaplatenej istiny 7303,89 eur od 28.8.2018 do 4.10.2018, úrok 9,90 % ročne z nezaplatenej
istiny 6903,89 eur od 5.10.2018 do 9.11.2018, úrok 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 6603,89 eur
od 10.11.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 8303,89 eur

od 23.6.2017 do 23.7.2018, úrok z omeškania vo výške 5%ročne z nezaplatenej istiny 7803,89 eur
od 24.7.2018 do 27.8.2018, úrok z omeškania vo výške 5%ročne z nezaplatenej istiny 7303,89 eur
od 28.8.2018 do 4.10.2018, úrok z omeškania vo výške 5%ročne z nezaplatenej istiny 6903,89 eur od
5.10.2018 do 9.11.2018, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 6603,89 eur od
10.11.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 272,32 eur od

23.6.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

11. Žalobca v podaní zo dňa 29.1.2019 uviedol, že žalovaní uskutočnili od posledného späťvzatia
žalobcu zo dňa 21.11.2018 nasledujúcu úhradu v sume 500 eur. Žalobca žiadal zaviazať žalovaných
zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 6103,89 eur, úrok 272,32 eur, úroky z omeškania 3,31

eur, úrok 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8303,89 eur od 23.6.2017 do 23.7.2018 úrok 9,90 %
ročne z nezaplatenej istiny 7803,89 eur od 24.7.2018 do 27.8.2018, úrok 9,90 % ročne z nezaplatenej
istiny 7303,89 eur od 28.8.2018 do 4.10.2018, úrok 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 6903,89 eur
od 5.10.2018 do 9.11.2018, úrok 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 6603,89 eur od 10.11.2018 do27.12.2018, úrok 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 6103,89 eur od 28.12.2018 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 8303,89 eur od 23.6.2017 do 23.7.2018, úrok
z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 7803,89 eur od 24.7.2018 do 27.8.2018, úrok

z omeškania vo výške 5%ročne z nezaplatenej istiny 7303,89 eur od 28.8.2018 do 4.10.2018, úrok
z omeškania vo výške 5%ročne z nezaplatenej istiny 6903,89 eur od 5.10.2018 do 9.11.2018, úrok z
omeškania vo výške 5%ročne z nezaplatenej istiny 6603,89 eur od 10.11.2018 do 27.12.2018, úrok
z omeškania vo výške 5%ročne z nezaplatenej istiny 6103,89 eur od 28.12.2018 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 272,32 EUR od 23.6.2017 do zaplatenia a

náhradu trov konania.

12. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom z 14.2.2019 č.k. 5Csp/99/2017-165, ktorým konanie
zastavil v časti o zaplatenie sumy 2200,- eur, zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade a povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3058,78 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 5458,78 eur od 3.7.2017 do 23.7.2018, zo sumy 4958,78 eur od 24.7.2018 do 27.8.2018,

zo sumy 4458,78 eur od 28.8.2018 do 4.10.2018, zo sumy 4058,78 eur od 5.10.2018 do 9.11.2018,
zo sumy 3758,78 eur od 10.11.2018 do 27.12.2018, zo sumy 3258,78 eur od 28.12.2018 do 1.2.2019,
zo sumy 3058,78 eur od 2.2.2019 až do zaplatenia, a to všetko im povolil uhradiť v 200-eurových
mesačných splátkach, splatných vždy každého 25-teho dňa toho, ktorého mesiaca k rukám žalobcu,
začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti

žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi priznal proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 26%.

13. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o povolení splácať dlžnú sumu v splátkach, proti výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote

odvolanie žalobca.

14. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 27.2.2020 č.k. 12Co/88/2019-203 potvrdil rozsudok v časti
o povolení uhradiť dlh v pravidelných mesačných splátkach a zrušil rozsudok v zamietavom výroku v
prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na to, že sa najprv zaoberal odvolaním žalobcu v časti
povolenia splácať dlh žalovanými v splátkach. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje na pomery na
strane žalovaných, a to jednak na ich majetkové, sociálne a rodinné pomery, ktoré žalovaní preukázali.
V samotnej úverovej zmluve si zmluvné strany dohodli mesačné splátky vo výške 131,60 eur, preto
ani z tohto hľadiska nemožno súdom povolené splácanie dlžnej sumy v pravidelných mesačných

splátkach vo výške 200,- eur považovať za neadekvátne výške žalovanej pohľadávky. Z uvedených
dôvodu považoval preto odvolací súd odvolanie žalobcu v tejto časti za neopodstatnené a v časti
výroku I. čo do splatnosti priznanej sumy a príslušenstva v pravidelných mesačných splátkach rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k napadnutej zamietavej časti rozsudku súdu prvej inštancie
odvolací súd poukazuje na to, že zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov účinný v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) v ust. § 9 ods.
2 presne definoval, aké náležitosti, okrem všeobecných, musia spotrebiteľské zmluvy obsahovať. Z
uvedeného ustanovenia je zrejmé, že povinnými náležitosťami spotrebiteľských zmlúv boli okrem iného
aj údaje týkajúce sa uvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd
prvej inštancie vyhodnotil absenciu týchto obligatórnych náležitostí, preto z uvedeného dôvodu mal za

to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. V tomto prípade však treba prisvedčiť odvolaniu
žalobcu, pretože v odôvodnení rozhodnutia sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal s ustálenou
rozhodovacoupraxounajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvobdobnýchveciach.Keurokonformnému
výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uzneseniami sp.zn.
3Cdo/146/2017 z 22.02.2018, sp.zn. 4Cdo/211/2017 z 23.04.2018, sp.zn. 3Cdo/56/2018 z 17.04.2018,

sp.zn. 4Cdo/187/2017 z 23.04.2018, pričom s uvedenými právnymi názormi Najvyššieho súdu sa súd
prvej inštancie vôbec v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, čo je v rozpore s ust. §
220 ods. 3 C.s.p.. Súd prvej inštancie tak náležite neodôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k posúdeniu
obligatórnej náležitosti vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ vo vzťahu k odklonu od rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu, v dôsledku čoho odvolací súd nemohol odvolaním napadnuté rozhodnutie

ani potvrdiť a ani zmeniť. Odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa ešte ku
skutočnosti, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
v zmluve absentujú aj predpoklady použité na výpočet RPMN. Z obsahu napadnutého rozhodnutia
nijako nevyplýva špecifikácia, ktoré konkrétne predpoklady pre výpočet RPMN v zmluve absentujú. Zprílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy vyplýva, že predpoklady z ktorých je potrebné vychádzať pri výpočte RPMN sú: výška
úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná

splátka, poplatok za poskytnutie úveru a dátum zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací
súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku II. o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku III. o trovách konania a postupom podľa § 391 C.s.p.
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude
preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - opätovne posúdiť dôvodnosť

žalobcom uplatneného nároku s tým, že pri skúmaní obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je potrebné sa vysporiadať s námietkami žalobcu
(rozhodovacia prax dovolacieho sudu), pričom súd prvej inštancie posúdi, či uzatvorená zmluva medzi
sporovými stranami spĺňa aj ďalšie obligatórne náležitosti vyžadované ZoSÚ pre spotrebiteľské úvery -
následne vo veci znova rozhodne, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220
ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách

celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

15. Súd následne doplnil dokazovanie oboznámením písomných vyjadrení žalobcu zo dňa 11.9.2020,
dňa 7.7.2020, dňa 7.9.2020, dňa 16.10.2020, dňa 13.1.2021, dňa 26.1.2021, dňa 17.3.2021, dňa
16.6.2021, dňa 12.8.2021 správou OR PZ, okresný dopravný inšpektorát vo Vranove nad Topľou z

19.10.2020 tlačivami pre dokladovanie pomerov žalovaných z 20.10.2020 a dňa 11.6.2021.

16.Vpodaniachz7.7.2020,7.9.2020,16.10.2020,13.1.2021,26.1.2021,17.3.2021a16.6.2021žalobca
žiadal, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby.

17. Žalobca v podaní z 11.9.2020 uviedol, že žalovaní uhradili od 27.3.2019 do 18.8.2020 spolu
sumu 2000,- eur, pričom zmluvný úrok akumulovaný po zosplatnení do pôvodného dátumu splatnosti
predstavuje 3561,78 eur.

18. V podaní z 12.8.2021 žalobca uviedol, že žalovaní uhradili od 27.3.2019 do 12.8.2021 sumu 4000,-

eur. Táto suma bola započítaná na úhradu priznanej istiny podľa rozsudku č.. 5Csp/99/2017-165 vo
výške 3058,78 eur a časť na úroky z omeškania od 3.7.2017 do 22.4.2021 vo výške 434,63 eur. Po
dátume 22.4.2021 žalovaní uhradili sumu 800,- eur, pričom suma 434,63 eur bola zarátaná na úhradu
dlhu pozostávajúceho z úroku z omeškania a suma 365,37 eur bola uhradená nad rámec právoplatne
priznaného nároku podľa rozhodnutia 5Csp/99/2017- 165. Akumulovaný zmluvný úrok i 23.6.2017 do

20.8.2024 predstavuje sumu 2869,81 eur a túto sumu je potrebné ponížiť o sumu 365,37 eur.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Ako vyplýva z § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

27. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,

b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

29. Ako vyplýva z citovaného ust.§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

30. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

31. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.33. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

34. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny

vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako
spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

35. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

36. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú

zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaní uzatvorili dňa 12.09.2014
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovaným bol poskytnutý úver za
nasledovnýchpodmienok:výškaúveru10000eur,úrokovásadzba 9,9%ročne,poplatokzaposkytnutie

úveru 500 eur, poplatok za poistenie 3,22 eur mesačne, výška mesačnej splátky 131,60 eur, splatnosť 1.
splátky 22.09.2014, počet splátok 120, deň splatnosti 20. deň kalendárneho mesiaca, konečná splatnosť
20.08.2024, RPMN 11,91%, priemerná RPMN 10,86%, celková čiastka na zaplatenie 16 292 eur.

38. Žalovaní uhradili celkovo pred podaním žaloby sumu 4041,22 eur a po podaní žaloby do rozhodnutia

súd prvej inštancie dňa 14.2.2019 sumu 2400,- eur. Od 14.2.2019 uhradili žalovaní celkovo ďalších
4000,- eur.

39. Nakoľko rozsudkom z 18.6.2018 č.k. 5C/165/2016-140, bolo konanie zastavené v časti o zaplatenie
sumy 2200,- eur a žalovaných súd zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3058,78

eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 5458,78 eur po zohľadnení splácania dlžnej sumy zo strany
žalovaných jednotlivými splátkami, predmetom ďalšieho konania je nárok na zaplatenie istiny 3045,11
eur, úroku v sume 272,32 eur, úroku z omeškania v sume 3,31 eur, úroku z omeškania zo sumy úroku z
úveru 272,32 eur od 23.6.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2845,11
eur od 23.6.2017 do zaplatenia, pričom v zamietavej časti bol rozsudok zrušený), úroku z omeškania vo

výške 5% ročne zo sumy 1162,07 eur od 12.2.2016 do zaplatenia.

40. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľskýchzmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré

typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

41. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

42. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

43. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky
hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel
od Obchodného zákonníka.

44. Vzhľadom na ust. § 391 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej

len ,,CSP“) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

45. V danom prípade je tak súd viazaný názorom odvolacieho súdu ohľadne názoru, že v zmluvách
uzatváranýchpodľazákonač.129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresný

rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky) a pri ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je za použitia eurokonformného výkladu
nutné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Súd vzhľadom
na uvedené akceptoval prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenú príklad v rozhodnutiach
sp. zn. 3Cdo/146/2017, 4Cdo/211/2017 3Cdo/56/2018 4Cdo/187/2017, 4Cdo/65/2018, kde na niektoré

z nich poukazoval aj odvolací súd.

46. Žalobcovi tak súd priznal nárok na zvyšnú časť istiny a úroku z úveru v sume 1903,89 eur (po
zohľadnení platieb uhradených na istinu a úrok z úveru po právoplatnom rozhodnutí súdu rozsudkom z
14.2.2019), nárok na úrok z úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti (do 22.6.2017) v sume 272,32

eur, nárok na úrok z omeškania v sume 3,31 eur vyčíslených pri sadzbe 5% ročne z dlžnej istiny do
dátumu zosplatnenia.

47. Súd vykonal zarátanie úhrad žalovaných v prvom rade na istinu a úrok z úveru a až následne na
úroky z omeškania. Súd nemohol vykonať zápočet úhrad tak, ako to navrhol žalobca vo svojom podaní

z 12.8.2021, nakoľko bolo potrebné sa vysporiadať aj s nárokom žalobcu na úrok z omeškania a úrok
z úveru, o ktorom ešte nebolo právoplatne rozhodnuté.

48. V súvislosti so započítavaním platieb žalovaných najskôr na istinu a až následne na príslušenstvo
pohľadávky súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn.

6Co 39/2011, podľa ktorého ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou
je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v
konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo
strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému
stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci

kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú
zmluvnú podmienku.49. V danom prípade od nároku, ktorý ostal predmetom ďalšieho konania, na zaplatenie istiny 3045,11
eur, súd odrátal platbu žalovaných v sume 200,- eur vykonanú dňa 1.2.2019, ohľadne ktorej žalobca
nevzal pôvodne žalobu späť, pričom v tejto časti došlo k zamietnutiu žaloby pôvodným rozsudkom z

14.2.2019, avšak po zrušení zamietavej časti, musel sa týmto nárok súd opätovne zaoberať. Uvedené
sa netýka úroku z omeškania, nakoľko rozsudok z 14.2.2019 bol vo vyhovujúcej časti, v ktorej bola
zohľadnená aj uvedená úhrada sumy 200,- eur, nadobudol právoplatnosť. Úrok z omeškania bol preto
právoplatne priznaný aj so zohľadnením uvedenej úhrady dlžnej sumy.

50. Následne po rozhodnutí dňa 14.2.2019 boli zo strany žalovaných vykonané úhrady dlžnej sumy po
200,- eur od 27.3.2019 do 12.8.2019, teda celkovo v sume 4000,- eur. Tieto úhrady sú musel primárne
zarátať na časť istiny už priznanej rozsudkom z 14.2.2019, teda celkovo v sume 3058,78 eur a zvyšok
úrad (941,22 eur) na časť istiny, o ktorej ešte nebolo právoplatne rozhodnuté (istina 3045,11 eur, po
zohľadnení úhrady z 1.2.2019 v sume 2845,11 eur, v ktorej zamietavej časti došlo k zrušeniu rozsudku).
Dlžnásuma,ktorúsúžalovaníeštepovinníuhradiťpredstavuje1903,89eurapredstavujenárokžalobcu,

o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté v sume 3045,11 eur po odrátaní úhrady z 1.2.2019 v sume
200,- eur a po odrátaní úhrad v sume 941,22 eur, prevyšujúcich už právoplatne priznanú a uhradenú
istinu úveru.

51. Pôvodne tak žalobca požadoval istinu 8303,89 eur, kde po odrátaní úhrad žalovaných po podaní

žaloby v sume 2200 eur (úhrady od 23.7.2018 do 27.12.2018), úhrady 200,- eur dňa 1.2.2019 a odrátaní
úhrad v sume 4000,- eur (úhrady od 27.3.2019do 12.8.2021) predstavuje zostávajúci dlh na žalobou
uplatnenej istine žalobcu 1903,89 eur, ktorý súd žalobcovi priznal (Výpočet: uplatnená istina 8303,89
eur - 2200,- eur - 200,- eur - 4000,- eur = 1903,89 eur).

52. S ohľadom na to, že úrok z úveru, v danom prípade vo výške 272,32 eur, nemožno úročiť ďalším
úrokom z omeškania (zákaz anatocizmu, s poukazom na rozsudok Veľkého senátu obchodného kolégia
NS ČR zo dňa 24.3.2004 pod sp. zn. Odo 101/2002, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo 689/2006, sp. zn.
31Cdo2036/2009, sp. zn. 35Odo 101/2002, ako aj uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. ÚS 1893/08
zo dňa 13.11.2008), súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania z kapitalizovaného zmluvného

úroku odo dňa 23.6.2017 z nezaplatených úrokov 272,32 eur do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.

53. Z uvedených rozhodnutí je možné ustáliť, že „Dohoda o platení úrokov z omeškania zo zmluvných
úrokov je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom“. Preto treba
konštatovať neplatnosť takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom

(§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka).

54. Úroky z omeškania sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky
pričom zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka ani Obchodného zákonníka nie je možné
vyvodiť právo veriteľa na príslušenstvo z príslušenstva. Nezaplatením úrokov z istiny sa dlžník dostáva

do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Právo požadovať od
dlžníka príslušenstvo z príslušenstva, v konkrétnom prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov,
veriteľ nemá preto, že Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neupravujú majetkovú sankciu
pre prípad omeškania s plnením príslušenstva pohľadávky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
branie úrokov z úrokov, anatocizmus, nebolo prípustné už v rímskom práve. Z uvedených záverov

konštantnevychádzarozhodovaciapraxsúdovČeskejrepublikypričomniejedôvodsaňouneinšpirovať
vzhľadom na totožnosť právnej úpravy v Českej a Slovenskej republike v období, z ktorého rozhodovacia
prax pochádza. V rozsudku z 24.03.2004 sp.zn. 35Odo/101/2002, ktorý bol publikovaný v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R/5/2006, Veľký senát obchodného kolégia Najvyššieho súdu
Českej republiky prijal záver, že Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi

požadovať od dlžníka príslušenstvo (úrok z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky ( porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/126/2019 z 25. 06. 2020).

55. V týchto súvislostiach súd poukazuje napríklad aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn.
21Co/102/2018 z 13. 12. 2018, sp.zn. 14Co/20/2017 zo 14. 06. 2018.

56. Súd zamietol žalobu aj v časti nároku žalobcu nad rámec priznanej istiny (1903,89 eur), kde došlo k
vykonaniu úhrad zo strany žalovaných, pričom však žalobca v tejto časti žalobu nevzal späť.57. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úrok z úveru vo výške 9,90% ročne z nezaplatenej istiny v sume
8303,89 eur od 23.6.2017 do zaplatenia, tento nárok súd žalobcovi priznal po zohľadnení všetkých úhrad
vykonaných žalovanými v období od 23.7.2018 do 12.8.2021.

58. Žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný ku 22.6.2017 (ako je zrejmé z výzvy na predčasné
splatenie úveru).

59. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)

predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

60. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia

dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

61. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo

k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo
by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa
s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje,
zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú
spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata

úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu
za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý
a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže
dohodnutéúrokymajúzmluvnýzáklad.Rozdieljelenvtom,žepreomeškaniekpovinnostiplatiťzmluvné
úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť

úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie,
bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však
nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých
úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju
ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia

predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v
konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky
predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť
stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté
peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré

umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať
časovýúseksvojhoomeškanianiejemožnéaniurčiťcelkovúvýškuzmluvnéhoúroku,ktorýsamôžebez
fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne
azrozumiteľne.Ztohtodôvodupotomdojednanie,ktorýmsadlžník-spotrebiteľzaviažeplatiťdohodnuté
úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie
je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa
aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v
dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených
úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. V prípade vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník
zaplatil ako cenu peňazí. (v súvislosti s vyššie uvedeným porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16. júna 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020)

62. Vzhľadom na vyššie uvedený názor, v danom prípade je dôvodný aj nárok žalobcu na úrok z úveru

po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, a to vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník
zaplatil ako cenu peňazí.63. Dojednaný úrok z úveru je v súlade s dobrými mravmi, nakoľko úroková sadzba 9,90% ročne
uvedená v zmluve podstatne neprevyšuje priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako
100 % (pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov (120 splátok) v septembri 2014 činil úrok

12,47 % p.a. (nové obchody).

64. Tým, že žalovaní neuhradili dlžnú sumu riadne a včas, dostali sa do omeškania s plnením peňažného
dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

65. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát
mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa
zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle
do sféry jeho dispozície(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).

66. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných
predpisov.Jenímtrebarozumieťkonkrétnumožnosťneprítomnejosobyoboznámiťsasjejadresovaným
právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie
písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu
obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o

uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa
s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho
úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

67. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v

jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej
schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát
nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).

68. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, zaviazal ich súd aj na

zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 5 % ročne, ktorá výška je v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády zo sumy istiny
úveru po zohľadnení úhrad zo strany žalovaných vykonaných po rozhodnutí súdu vo veci dňa 14.2.2019,
o ktorom nároku na úrok z omeškania už bolo predmetným rozsudkom právoplatne rozhodnuté. Žalobca
vo výzve na predčasné splatenie úveru žiadal žalovaných uhradiť dlh do 02.07.2017. Žalovaní zásielky

s výzvou neprevzali v odbernej lehote, pričom boli uložená na pošte dňa 26.6.2017, kedy sa dostali
do dispozičnej sféry žalovaných. Žalovaní sa tak do omeškania dostali najneskôr 03.07.2017 súd preto
žalobcovi priznal uvedený nárok od žiadaného dňa po zohľadnení jednotlivých platieb žalovaných.

69. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517, ods. 2

Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. Ku dňu 3.7.2017 bola základná úroková
sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,0 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 5 % ročne,
preto mu súd priznal tento nárok pri žiadanej sadzbe.

70. Súd preto nemohol priznať žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % z požadovanej

istiny za obdobie 23.6.2017 do 2.7.2017, keďže v tom čase žalovaní ešte neboli v omeškaní s úhradou
zosplatneného úveru.

71. Súd na záver udáva, že napriek skutočnosti, že žalovaní vyjadrili súhlas so splácaním dlžnej sumy v
splátkach, neboli naplnené predpoklady ustanovené v § 282 CSP, z ktorého vyplýva, že pokiaľ žalovaný

uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie
nároku. V prejednávanej veci sa jedná o spor spotrebiteľský, kedy spotrebiteľ požíva zvýšenú ochranu
tak, ako to predpokladá ust. § 290 až 306 CSP a s prihliadnutím na túto zvýšenú ochranu zo strany súdu
vo vzťahu k žalovanému, t.z. vo vzťahu k spotrebiteľovi z čoho vyplýva s prihliadnutím na ust. § 295
CSP, súd môže výnimočne vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, preto sa vo vzťahu k spotrebiteľovi

prikláňa k tzv. vyšetrovaciemu princípu, pokiaľ je to potrebné pre rozhodnutie vo veci (porovnaj Krajský
súd Trenčín sp.zn. 5Co/244/2017 zo dňa 08. 11. 2017).72. V prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovaným - spotrebiteľom pred súdom
skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym
základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Priečilo

by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom,
ktorí dlh pred súdom uznajú, a to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené
uhradiť dlh v splátkach, z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu bezmocnosti voči
dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a pod. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 17Co/79/2015 zo dňa 25. 2. 2016).

73. Ani z prípadného samotného konštatovania spotrebiteľa na pojednávaní, že so žalobou súhlasí, ešte
nemožno vyvodiť záver, že nárok žalobcu uznal. Článok 11 CSP neumožňuje súdu, aby vyvodzoval
obsah procesného úkonu a robil z neho závery, ktoré z neho v skutočnosti nevyplývajú (rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo 87/2011). Prejav žalovaného, že uznáva žalobu je možné
interpretovať napr. aj tým, že je si vedomý toho, že určité záväzky voči žalobcovi nesplnil. Keďže

žalovaný môže uznať nárok žalobcu čo i len do určitej výšky alebo čo do základu, tento prejav uznania
musí byť natoľko určitý, aby nevyvolával pochybnosti o tom, čo bolo jeho obsahom. Samotný prejav
žalovaného, že so žalobou súhlasí za takýto určitý prejav podľa nemožno považovať (v súvislosti s
uvedeným porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8Co/92/2019 z 29. 06. 2020).

74. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

75. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v
splátkach. Vzhľadom na finančné možnosti žalovaných, súd žalovaným povolil uspokojiť nárok žalobcu
v primeraných splátkach po 200,- eur mesačne. Žalovaná v 2. rade je nezamestnaná, žalovaný v 1. rade
je živnostník. Bývajú v podnájme, žiadnu nehnuteľnosť nevlastnia, vlastnia iba starší osobný automobil

Peugeot 407. Pokiaľ ide o mesačné výdavky, nájom predstavuje sumu 270 eur mesačne, za ubytovňu
v práci v Nemecku hradí žalovaný v 1. rade 210,- eur mesačne, na cestovné na turnus minie 100,-
eur každé tri týždne, na stravu v zahraničí sumu 150-200 eur mesačne. Stravovanie detí a žalovanej
v 2. rade vyjde na sumu okolo 300,- eur mesačne, na ošatenie okolo 50,- eur, na pomôcky do školy
pre obe deti okolo 50,- eur. Za telefón a internet žalovaní uhrádzajú sumu okolo 40,- eur mesačne,

za poistenie sumu 78,- eur. Žalovaní majú aj ďalšie úvery, ktoré splácajú spoločnosti CD Consulting v
sume 50,- eur mesačne, Intrum Slovakia v sume 50,- eur mesačne, súdnemu exekútorovi sumu 50,- eur
mesačne, spoločnosti Home Credit sumu 292,- eur mesačne, o čom predložili výpis z bankového účtu.
Majú vyživovaciu povinnosť k dvom nezaopatreným deťom vo veku 16 a 18 rokov, ktoré obidve študujú
na strednej škole. Obe deti však majú zdravotné problémy podľa všetkého majú deti intoleranciu na

lepok. Z toho dôvodu vznikajú žalovaným zvýšené výdavky na lieky. Syn žalovaných sa od detstva lieči
na neurológii. Má chronické zdravotné problémy. Žalovaná v 2. rade berie lieky na srdce, tieto uhrádza
mesačne sumou okolo 12 eur s tým, že žalovaný v 1. rade je cukrovkár, takže užíva aj inzulín. Na
lieky pre deti a žalovanú v 2. rade mesačne uhradia sumu okolo 25,- eur. Vyššie uvedené skutočnosti
vyplynuli aj zo žalovanými predloženého vyplneného tlačiva pre dokladovanie pomerov strany konania.

76. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu
dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (napríklad
rozsudokKrajskéhosúdTrnavasp.zn.10Co/293/2016zodňa14.06.2017).Splácaniedlhunepresiahne
dobu 36 mesiacov. Účelom priznania dlžnej sumy súdnym rozhodnutím nemôže byť likvidačné

pôsobenie na spotrebiteľa, ktorý sa dostáva z finančných problémov, ale uspokojenie nároku veriteľa,
pričom žalobca aj vzhľadom na priznanie nároku na úrok z omeškania nebude takýmto rozhodnutím
nijako ukrátený.

77. Povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nie je spôsobilé žalobcovi spôsobiť ekonomické

problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach nezasiahne
neprimerane do hospodárskych pomerov žalobcu ako spoločnosti ktorá má v predmete svojej obchodnej
činnosti okrem iného zaradené aj poskytovanie úverov. Žalovaní ako spotrebitelia si zaslúžia ochranu,keď sa objektívne ocitli v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
bolo pre nich devastujúce. Žalovaní riadne splácajú žalobcovi aj dlh už právoplatne v tejto veci priznaný.

78. Súd, ktorý rozhoduje o čase plnenia žalobou uplatneného nároku nie je viazaný pôvodne
dojednanými splátkami, môže však pri stanovení výšky splátok zohľadniť situáciu existujúcu v čase
rozhodovania. Ak spotrebiteľ svoj dlh nebude plniť spôsobom určeným rozsudkom, omeškanie jednej
zo splátok bude mať za následok zročnosť celého dlhu.. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu
negatívnydopad,keďžemupatrínároknaúrokyzomeškaniazdlžnejsumyaždočasuúplnéhosplnenia

dlhu. Žalobca je bankou - obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu, preto možnosť
postupnej úhrady dlhu splátkami v súdom určenej výške nemožno vnímať ako zásah do pomerov
žalobcu, ktorý by bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu, neprimerane zhoršiť jeho majetkovú
situáciu (v súvislosti s uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/130/2018
z 17. 12. 2018).

79. Vzhľadom na výšku mesačnej splátky požadovanej žalovanými v sume 200,- eur, doba splatenia
prisúdenej istiny sa nepredĺži v porovnaní so splatnosťou dlhu pôvodne dohodnutou v zmluve (120
mesiacov). Zároveň za celé toto obdobie žalobcovi prináleží aj zákonný úrok z omeškania (v súvislosti
s uvedeným porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 25Co/101/2018 z 30. 04.
2019).

80. Stanovená výška splátky neúmerne nepredĺži dobu splácania oproti pôvodnej zmluve a zároveň
existenčne neohrozí žalovaných (v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 25Co/101/2018 z 30. 04. 2019).

81. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

82. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

83. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

84. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

85. Žalobca pôvodne požadoval istinu a sumu vyčísleného príslušenstva v sume 8303,89 eur, úroku v
sume 272,32 eur, úroku z omeškania v sume 3,31 eur spolu s ďalším nevyčísleným príslušenstvom.
Z uplatnenej istiny 8303,89 eur a príslušenstva žalobcovi bola priznaná rozsudkom z 14.2.2019 suma
3058,78 eur spolu s úrokom z omeškania a týmto rozsudkom bola žalobcovi priznaná suma 1903,89
eur. Žaloba bola podaná dôvodne aj ohľadne sumy 1700 eur a 500 eur, ktorá bola uhradená po podaní

žaloby a v ktorej časti došlo k zastaveniu konania, ako aj ohľade sumy 200,- eur, v ktorej časti súd
žalobu zamietol, avšak procesný úspech musel prirátať žalobcovi, nakoľko k jej úhrade došlo po podaní
žaloby dňa 1.2.2019 a rovnako pokiaľ ide o úhrady v sume 941,22 eur vykonané po podaní žaloby, ktoré
prevyšujúprávoplatnepriznanýnároknaistinurozsudkomz14.2.2019.Žalobcovúspechtakpredstavuje
aj priznanie vyčísleného úroku v sume 272,32 eur a úroku z omeškania v sume 3,31 eur.

86. Žalobcov úspech tak predstavoval 100%. Uvedenú náhradu trov v plnom rozsahu proti žalovaným
mu súd aj priznal. Žalobca uviedol úroky a úroky z omeškania, ktorý nárok súd čiastočne zamietol, ako
príslušenstvo pohľadávky bez toho, aby ich špecifikoval v kapitalizovanej forme, teda vo forme, ktorá by
predstavovala v istom slova zmysle uplatňovanú istinu. Za týchto okolností by nebolo dôvodné, aby súd

tieto úroky kapitalizoval, takýmto spôsobom z nich vlastne vytváral istinu a bral ju do úvahy aj ako základ
pre posúdenie miery úspechu a neúspechu sporových strán v tomto konaní. Nie je dôvod započítavať
nepriznané a nevyčíslené príslušenstvo pohľadávky viažuce sa na úspešne priznanú istinu žalobcovi
ako neúspech v otázke náhrady trov konania. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom súd poukazujena aktuálnu judikatúru Krajského súdu v Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 1Co/3/2019 zo dňa 26. 02. 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/141/2018
zo 4.4.2019. V súvislosti s vyššie uvedeným spôsobom určenia úspechu strán sporu, súd poukazuje na

názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/136/2017 zo dňa 31. 10. 2017,
ktoré rozhodnutie zohľadňuje uznesenie NS SR sp.zn.6Obo/243/2007 z 27.11.2008.

87. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.