Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/151/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010424
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5819010424.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

U. Q., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr.
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.12.2020 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný U. Q., nar. XX.XX.XXXX v T. O., trvale bytom S., Q. XXX/XX, ženatý, na slobode, technik,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 02.06.2019 v čase okolo 10.30 hod. viedol motorové vozidlo zn. Suzuki Vitara, zelenej farby,

ev. čísla TS-XXXBG, po tzv. Jelešnianskej ceste v katastrálnom území mesta S. z ktorej následne
odbočil na poľnú cestu nespevneného povrchu vedenú trvalým trávnatým porastom cez Hamerskú
lúku nachádzajúcu sa v katastrálnom území E. M. pre ktorú platí II. stupeň územnej ochrany prírody,
ktorou následne pokračoval cca 1600 metrov od Jelešňanskej cesty smerom k lesnému porastu
nachádzajúceho sa v blízkosti Oravskej priehrady, kde na trávnatom poraste Hamerskej lúky o GPS
súradniciach vozidla a to ľavé predné koleso N XX° XX.XXX', E XXX° XX.XXX', ľavé zadné koleso N
XX°XX.XXX', E XXX° XX.XXX', pravé predné koleso N XX° XX.XXX', E XXX° XX.XXX' a pravé zadné

koleso N XX° XX.XXX', E XXX° XX.XXX' na parcele E KN č. X/XX predmetné vozidlo odstavil a ponechal
stáť do 13.00 hod. dňa 04.06.2019, odkiaľ s vozidlom z miesta odchádzal Hamerskou lúkou, kde bol o
súradniciach N XX° XX.XXX', E XXX° XX.XXX' na parcele č. E KN č. X/X hliadkou Obvodného oddelenia
PZ Trstená zastavený a kontrolovaný, pričom táto lokalita je v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 420/2003 Z.
z. súčasťou chránenej krajinnej oblasti Horná Orava D - zóna, pre ktorú platí II. stupeň ochrany prírody,
čím týmto konaním porušil všeobecne záväzný právny predpis na ochranu prírody a krajiny § 13 ods. 1
písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, v zmysle
ktorého je na území, na ktorom platí II. stupeň ochrany, zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom,

t e d a

v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny neoprávnene jazdil
motorovým vozidlom na poľnohospodárskom pozemku,

t ý m s p á c h a l

prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona, 56 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona
na peňažný trest vo výške 400 (štyristo) EUR.Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) dní.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29 11. 2019 bola tunajšiemu súdu doručená obžaloba na U. Q. pre prečin porušovania ochrany
rastlín a živočíchov podľa § 305 os. 2 Tr. zákona.

Vo veci bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa 8. 12. 2020.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení nemal záujem o konanie o dohode o vine
a teste, urobil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je nevinný.

Obžalovaný U. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že predmetného dňa išiel svojim vozidlom Suzuki
Vitara, ev. č. TS XXX BG na Oravskú priehradu na rybačku, je členom rybárskeho zväzu. Vozidlom

išiel z Tvrdošína smerom na hraničný priechod Trstená, z hlavnej cesty odbočil na urbársku lesnú cestu,
kde sa nachádza zákazová značka - zákaz vjazdu, má však povolenku vystavenú Urbárom Trstená. Z
tejto cesty odbočil na vyjazdenú cestu, myslel si, že povolenka na prejazd sa vzťahuje aj na túto časť
cesty a touto cestou prišiel až k Oravskej priehrade, vozidlo zastavil pred vstupom do lesa. Keď sa vracal
domov po tej istej ceste, tak ho zastavili policajti. Uviedol, že je držiteľom rybárskeho povolenia už 13

rokov, na to konkrétne miesto chodieva aj s kamarátmi bežne, veľakrát do roka a nikdy nemali žiaden
problém, nikdy ho nikto neupozornil, že tam vozidlom nemôže ísť. Tiež tam nebola žiadna značka, že
ide o chránenú oblasť a myslel si tak, že lúka kde zaparkoval vozidlo, nespadá do stupňa ochrany, keby
vedel, že táto lúka je v ochrannom pásme, nebol by tam parkoval. Ako rybár má pozitívny vzťah k
životnému prostrediu.

Na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaného bola postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku
prečítaná výpoveď svedka poškodeného G.. U. M. z prípravného konania.

Svedok poškodený G.. U. M. vypovedal, že pracuje ako strážca prírody v CHKO Horná Orava a tiež je v

tejto veci splnomocnený Štátnou ochranou prírody SR Banská Bystrica. Okrem iných chránených častí
území prírody CHKO Horná Orava spravuje aj územie v k.ú. E. M.. Predmetné územie sa nachádza
v blízkosti Oravskej priehrady a je územím s 2. až 4. stupňom územnej ochrany prírody a ich zóny
CHKO Horná Orava, ktoré sú vymedzené v prílohe č. 2 Vyhlášky MŽP SR č. 420/2003 Z.z., ktorou
sa ustanovuje územie CHKO Horná Orava a jej zóny. Táto lokalita sa tiež nachádza v chránenom

vtáčom území Horná Orava vyhlásená Vyhláškou MŽP SR 173/2005 Z.z., ktorou sa vyhlasuje chránené
vtáčie územie Horná Orava. Zóny ochrany prírody CHKO Horná Orava boli ustanovené Vyhláškou
MŽP SR č. 420/2003 Z.z. Pozemok na ktorom sa nachádzalo vozidlo obžalovaného a lokalita, v
ktorej sa vozidlo pohybovalo sa nachádza v chránenej zóne. Ak by niekto chcel vozidlom vojsť do
tejto lokality, pokiaľ sa na neho nevzťahovala výnimka priamo zákaz priamo zo zákona, musel by mať

výnimku, resp. súhlas na vjazd motorovým vozidlom do chráneného územia, ktorú resp. ktorý vydáva
Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie. V zmysle ust. § 35 Zákona o ochrane
prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. kde sa zakazuje chráneného živočícha rušiť v jeho prirodzenom
areály, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie.
Zároveň je aj Ramsarskou lokalitou, na základe dohovoru o mokradiach je jedným u najvýznamnejších

medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany prírody. V oblasti Oravské Hámre sa vyskytujú chránené
živočíchy a to Chrapkáč poľný, Prepelica poľná, Bocian čierny, Orol Krikľavý a Orliak morský. Všetky
tieto druhy vtáctva sú druhmi európskeho významu, sú zaradené ako ohrozené druhy. Okrem vtákov sa
tu tiež vyskytujú Vydra riečna a Bobor vodný. Pokiaľ ide o vyjazdenú cestu cez Hamerskú lúku, táto cesta
vznikla na základe intenzívneho pohybu motorových vozidiel k vode. Predmetné vozidlo obžalovaného

sa nachádzalo v II. stupni územnej ochrany prírody a krajiny v zóne D na prac. č. KN-E č. X/X TTP a
KNCX/XX TTP.

Podľa § 269 Tr. poriadku boli na návrh prokurátora oboznámené listinné dôkazy, a to najmä zápisnica
o ohliadke miesta činu a fotodokumentácia, so záznamom pohybu vozidla na mape, povolenie Urbár

Trstená č. 07/2018 z 17.5.2018, výpis z LV a správy k osobe obžalovaného.Prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona sa dopustí, kto v
rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými

predpismi na úseku lesného hospodárstva neoprávnene jazdí motorovým vozidlom, motorovou
trojkolkou, motorovou štvorkolkou, motocyklom alebo skútrom na lesnom alebo poľnohospodárskom
pozemku.

Predpismi na ochranu prírody, na ktoré odkazuje táto blanketová norma, sa rozumejú najmä Zákon

č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, a vykonávacia vyhláška č.
24/2003 Z.z., ktoré okrem iného vymedzujú aj chránené druhy živočíchov a rastlín a nakladanie s nimi.

Podľa § 1 Vyhlášky MŽP č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie Chránenej krajinnej oblasti
Horná Orava a jej zóny územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava (ďalej len "chránená krajinná
oblasť") sa nachádza v okrese Dolný Kubín v katastrálnych územiach O. M. a N., v okrese Námestovo v

katastrálnych územiach W., W., W., M., O., O., D., D., P., A., A. F., A., E. U., E. D., E. F., E.É. Q., H., H.,
X., X., Q., Q., Q., N. a N., v okrese Tvrdošín v katastrálnych územiach T. Š., M., D., E. M., E., X. M., S.
Y. Ú. A. F.. Chránená krajinná oblasť má výmeru 58 738 ha; jej územie je vymedzené v prílohe. Územie
chránenej krajinnej oblasti sa podľa povahy prírodných hodnôt člení na zóny A, B, C a D.

Podľa § 3, § 4 a § 5 Vyhlášky MŽP č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie Chránenej krajinnej
oblasti Horná Orava a jej zóny územie zóny B sa nachádza v okrese Dolný Kubín v katastrálnom území
O. M., v okrese Námestovo v katastrálnych územiach W., W., W., M., O., P., A. F., E. F., E. Q., H., X.,
v okrese Tvrdošín v katastrálnych územiach M., D., E. M., E., X. M., S. Y. Ú. A. F.. Územie zóny C
sa nachádza v okrese Dolný Kubín v katastrálnom území O. M., v okrese Námestovo v katastrálnych

územiach W., W., W., M., O., O., D., P.S., A. F., A., E. U., E. D., E. F., E. Q., X. Y. N., v okrese Tvrdošín
v katastrálnych územiach M., D., E. M., E., X. M., S. Y. Ú. A. F.. Územie zóny D sa nachádza v okrese
Dolný Kubín v katastrálnych územiach O. M. Y. N., v okrese Námestovo v katastrálnych územiach W.,
W., W., M., O., O., D., D., P., A.Á., A. F., A., E. U., E. D., E. F., E. Q., H., H., X., X., Q., Q., Q., N. Y. N., v
okrese Tvrdošín v katastrálnych územiach T. Š., M., D., E. M., E., X.Á. M., S. Y. Ú. A. F..

Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázané jazdiť a stáť s motorovým
vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom,
najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice,

cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo
letištného priestoru.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti uvedené v §

13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako.

Podľa § 31 ods. 1 písm. d/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v platnom znení na lesných pozemkoch je
zakázané jazdiť alebo stáť motorovým vozidlom, motocyklom, skútrom, snežným skútrom, motorovou
trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty

alebo vyznačenej trasy; to neplatí, ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25.

Zakotvenie skutkovej podstaty tohto prečinu do Trestného zákona si vyžiadali skúsenosti s uplatňovaním
oprávnení lesnej stráže, poľnej stráže, stráže prírody pri riešení novodobého fenoménu, ktorým je
vedoméporušovaniezákazuvjazdumotorovýchvozidiel,motorovýchtrojkoliekaštvorkoliek,motocyklov

a skútrov na lesné a poľnohospodárske pozemky, chránené územia a biotopy nevynímajúc.

Pod pojmom "jazdí" sa v danom prípade rozumie akékoľvek neoprávnené vniknutie na lesný alebo
poľnohospodársky pozemok a jazdenie motorovým vozidlom alebo ďalšími motorovými vozidlami
uvedenými v tomto ustanovení na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku, bez ohľadu na časové,

ako aj vzdialenostné súvislosti.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide oprečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie

materiálneho korektívu jednak samotným objektom súdeného prečinu, ktorým je záujem spoločnosti na
ochrane prírody a krajiny pred škodlivými zásahmi spôsobovanými neoprávneným jazdením rôznymi
motorovými vozidlami na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom

návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
prebraté, mal súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil
konaniapopísanéhovskutkovejveteajehokonanievykazujevšetkyznakyprečinuporušovaniaochrany
rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba, konal

spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku a konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá
ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Obžalovaný nepopieral, že viedol osobné motorové vozidlo zn. Suzuki Vitara, ev. čísla TS-XXXBG,
po tzv. Jelešnianskej ceste v k. ú. mesta S., z ktorej následne odbočil na poľnú cestu nespevneného

povrchu vedenú trvalým trávnatým porastom cez Hamerskú lúku nachádzajúcu sa v k. ú. E. M., pre
ktorú platí II. stupeň územnej ochrany prírody, ktorou následne pokračoval smerom k lesnému porastu
nachádzajúceho sa v blízkosti Oravskej priehrady, kde na trávnatom poraste Hamerskej lúky v blízkosti
lesného porastu predmetné vozidlo odstavil. Bránil sa tým, že nevedel, že daná lokalita je súčasťou
chránenej krajinnej oblasti a nachádza sa vo vyššom stupni ochrany prírody a nekonal tak v úmysle

ohroziť alebo porušiť záujem chránený Trestným zákonom, v danej lokalite nebolo ani označenie, žiadna
informačná tabuľa, že sa nachádza v lokalite s vyšším stupňom ochrany. V rámci svojej obrany tiež
uviedol a aj predložil povolenie od Urbáru Trstená na vjazd do tejto lokality, uvádzal, že konal v dobrej
viere.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že nebola preukázaná subjektívna stránka súdeného prečinu, ktorý
je úmyselným trestným činom k obrane obžalovaného súd v prvom rade uvádza, že skutková podstata
súdeného prečinu je trestnoprávnou normou s blanketnou dispozíciou, ktorá odkazuje na všeobecne
záväzný predpis na ochranu prírody a krajiny alebo všeobecne záväzný predpis na úseku lesného
hospodárstva a podľa právnej teórie nemožno uplatniť zásadu, že neznalosť zákona ospravedlňuje.

Obžalovaný sa ohľadom subjektívnej stránky (nepriamy úmysel) usvedčoval aj sám, a to svojim
vyjadrením, že rybárske oprávnenie má už cca 13 rokov, a na toto miesto chodil v minulosti často
loviť ryby. Všetky tieto skutočnosti preukazujú, že obžalovaný ako osoba znalá miestnych pomerov
a orientujúca sa v právnych predpisoch ohľadom ochrany prírody v súvislosti s výkonom rybárskeho
práva, musela mať vedomosť, že vzhľadom na všetky okolnosti (poľná cesta, blízkosť lesa a Oravskej

priehrady) minimálne sa môže nachádzať v chránenom území, musel byť s tým minimálne uzrozumený.
V tejto súvislosti súd poukazuje, že skutková podstata súdeného prečinu porušovania ochrany rastlín
a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona, nie je novou skutkovou podstatou trestného činu, ale
toto ustanovenie bolo doplnené novelou Zákonom č. 497/2008 Z.z. s účinnosťou od 20. decembra
2008 ( pred viac ako 11 rokmi) a poskytuje ochranu prírode, (vrátene živočíchov) pred škodlivými

zásahmi spôsobovanými neoprávneným jazdením rôznymi motorovými vozidlami, taxatívne uvedenými
v tomto ustanovení na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku. Vzhľadom aj na fotografické
zdokumentovanie miesta, kde bolo vozidlo obžalovaného zaparkované, obžalovaný vedel, že sa
minimálne nachádza na trvale trávnatom poraste (lúke), v bezprostrednej blízkosti lesného pozemku auž v tejto súvislosti musel zbystriť a musel byť uzrozumený, že svojim konaním môže porušiť predpisy
o ochrane prírody, nevynímajúc, že ako osoba znalá miestnych pomerov musel mať vedomosť o
všeobecne známej skutočnosti, že sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Pokiaľ sa

obžalovaný bránil, že v danej lokalite sa nenachádzali žiadne informatívne tabule, v tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti, že ide iba o informatívne tabule, ktoré je ťažko rozmiestniť a pokryť nimi celú
plochu chráneného územia a aj zabrániť tomu, aby boli takéto tabule zámerne odstraňované. Keďže
obžalovaný je minimálne 13 rokov osobou s rybárskym povolením, a ide o jeho rybársky revír, ktorý tak
často navštevuje, bez akýchkoľvek pochybností musel byť uzrozumený, že rybársky revír sa nachádza

v chránenej krajinnej oblasti, a už bolo jeho povinnosťou zistiť si, ktorý stupeň ochrany prírody požíva.
Taktiež na Jelešňanskej ceste sa nachádza značka zákazu vjazdu všetkých vozidiel, aj táto dopravná
značka musela tieto skutočnosti v obžalovanom evokovať, keďže umiestnenie zákazovej značky nestojí
na ľubovôli, ale vždy je nejaký dôvod na jej umiestnenie, a keďže išlo o poľnú cestu, podľa názoru súdu
dôvod jej umiestnenia bol dostatočne zrejmý. Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že disponoval povolením
Urbáru Trstená v tejto súvislosti súd uvádza, že táto obrana je právne irelevantná, pretože urbár nie je

oprávneným orgánom na vydanie povolenia resp. výnimky na vstup do chráneného územia. Aj v tejto
súvislosti súd uvádza, že neznalosť zákona neospravedlňuje a zároveň je namieste uviesť, že samotné
povolenie, na ktoré sa obžalovaný odvoláva, sa malo vzťahovať a bolo zamýšľané len na prejazd
po komunikácii a v žiadnom prípade sa nevzťahovalo na vjazd na trvalý trávnatý porast, kde žiadna
komunikácia ani neviedla. Takže obrana obžalovaného v súvislosti s tým, že mal vystavené povolenie

Urbárom Trstená bola neprijateľná a iba mala zastrieť protiprávne konanie, ktorého sa obžalovaný
vedome dopúšťal. Malo by byť samozrejmosťou, že ak niekto vstupuje vozidlom do prírody, pred takýmto
vstupom by si mal overiť, či neporušuje zákony o ochrane prírody a nie sa iba spoliehať, že tomu tak
nie je, ako sa ja vyjadril obžalovaný. Pre vedomostnú zložku obžalovaného svedčí, že obžalovaný je
osobou znalou miestnych pomerov, dokonca je rybárom a na toto miesto chodieva už niekoľko rokov.

Je tiež všeobecne známou záležitosťou, že okolie Oravskej priehrady požíva ochranu, sídlia tu a je
domovom rôznych druhov vzácnych vtákov. Pokiaľ by spoločnosť akceptovala subjektívnu elimináciu
zodpovednosti konania páchateľa len z dôvodu, že páchateľ trestného činu poprie vedomosť o porušení
zákazu ustanoveného iným právnych predpisom, bolo by akékoľvek porušenie ustanovenia Trestného
zákona z trestnoprávneho hľadiska irelevantné, nakoľko by dochádzalo k akceptovaniu účelového

tvrdenia páchateľa, že nevedel, že takéto konanie spoločnosť nepripúšťa. Obrana obžalovaného a jeho
zľahčovanie závažnosti vlastného protiprávneho konania je v príkrom rozpore so záujmom chráneným
týmto ustanovením Trestného zákona, v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti stále častejšie sa
prejavujúce negatívne dopady na životné prostredie v dôsledku hrubej ignorácie právnych predpisov
na úseku ochrany prírody. Je nepochybne povinnosťou štátu, aby zabezpečil „ochranu“ určitého

územia pred úmyselným poškodzovaním, a to minimálne vjazdom motorových vozidiel a ich negatívnymi
dôsledkami na prírodu a v nej žijúcich aj živočíchov, a to aj prostriedkami trestného práva a je úlohou
súdu nerezignovať na vyvodenie trestnej zodpovednosti a bagatelizovania takéhoto neželaného až
bezočivého konania len preto, že obžalovaný sa účelovo bráni, že „nevedel“, že dotknuté územie požíva
ochranu, pričom v aktuálnej dobe je samozrejmosťou, že vozidlá sa pohybujú po komunikáciách na to

určených a „turistika vozidlami v prírode“ je neželateľným fenomén, pričom nie je nič nezvyčajné a nejde
o žiadne nóvum, že takéto konanie je dlhodobo postihnuteľné v rámci trestného práva.

Zo správy o povesti na obžalovaného nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na druh a výmeru trestu. V registri trestov nemá žiadne záznam.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2
Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade
obžalovaného zistil iba jednu poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny

život ( § 36 písm. j/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti zistené neboli.
Pri ukladaní trestu zohľadnil všetky okolnosti spáchania trestného činu, osobu obžalovaného, prihliadal
nazávažnosťskutku,pomerpoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostíauložilobžalovanémupeňažnýtrest
vo výške 400 € (obžalovaný má stály príjem, jeho čistý mesačný príjem je cca 600,-€) a pre prípad, žeby výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený (t.j. ak peňažný trest nebude zaplatený),
obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 dní. Podľa názoru súdu, druh aj
výmera uloženého trestu v spojení s náhradným trestom, podľa názoru súdu, v prípade obžalovaného,

zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na
dosiahnutie účelu trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.