Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, July 13, 2020

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619010093
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2619010093.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci obž. K. M., pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.,
dňa 13.7.2020

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
K. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. Č.. XX, O. H., prechodne bytom X. G.A. XXXX/XX, L. H.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 11.3.2018 v čase o 13.45 hod viedol vozidlo zn. Škoda Octavia, EČ: XTXXXXX, po ceste II. triedy č.
XXX (ulica G.) v neste Š. R., ktorá je na križovatke s cestou II. triedy č. XXX (ulica H.. K.. Š.) označená
dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“, pričom vošiel do križovatky a začal odbočovací manéver
vľavo, napriek tomu, že videl, že po ceste II. triedy č. XXX v smere od mesta R. ide v odbočovacom pruhu
vľavo na cestu III. triedy č. XXXX (ulica P.) cyklistka E. P., ktorej nedal prednosť v jazde, následkom čoho
došlo k nárazu bicykla do ľavej zadnej časti vozidla zn. Škoda Octavia a následnému pádu cyklistky E.
P. na zem, čím obžalovaný porušil ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom poškodená E. P., nar. X.X.XXXX, bytom Š. R., H.. K.. Š.
XXX/XXpripádeutrpelaťažkézranenia,zlomeninutelapravejramennejkosti,zlomeninudolnéhokonca
pravej ramennej kosti, zlomeninu nosovej kosti vľavo, pomliaždenie ľavej strany tváre s povrchovými
tržnými ranami s dobou liečenia približne 3 mesiace podľa znaleckého posudku J.. H.. E. Z. M..,

teda

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -

porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona,

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., na

trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených: E. P., nar. X.X.XXXX, bytom H.. K.. Š. XXX/XX, Š.-Š. a
Všeobecnúzdravotnúpoisťovňu,a.s.,IČO:35937874,sosídlomPanónskacesta2,Bratislava-mestská
časť Petržalka 851 04, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Senica podal na Okresný súd Senica dňa 21.2.2019 obžalobu pod
sp. zn. J. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.2.2019, ktorou kládol obžalovanému K. M. za vinu spáchanie
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h)
Tr. zák., ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete
tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný K. M., po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 4, ods. 5,
ods.8Tr.por.,urobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)Tr.por.,teda,žejevinnýzospáchaniaskutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Senica sp. zn. J. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.2.2019.

Vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného samosudca postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr.
por. položil obžalovanému tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal „áno“. Keďže prokurátor
Okresnej prokuratúry Senica aj poškodená navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať, súd podľa § 257 ods.
7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o vine zo spáchania skutku kladeného mu za vinu v obžalobe
Okresnej prokuratúry Senica J. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.2.2019. Následne súd podľa § 257 ods.

8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a
vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a postupom
podľa § 269 Tr. por. sa oboznámil s listinnými dôkazmi - s odpisom registra trestov na obžalovaného, s

výpisom z ústrednej evidencie priestupkov, lustráciou v rezorte GP SR, lustráciou v databáze súdov a
STA, s evidenčnou kartou vodiča, postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. sa oboznámil s vypracovaným
znaleckým posudkom A.. C. J. a postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por. sa oboznámil s kamerovým
záznamom z predmetnej dopravnej nehody.

Z takto vykonaného dokazovania vo vzťahu k výroku o treste poukazuje súd na nasledovné:

Obžalovaný K. M. doposiaľ nebol súdne trestaný (č.l. 198).

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR vo vzťahu k obžalovanému (č.l. 158 a č.l. 203) má súd

za preukázané, že bol doposiaľ 1-krát priestupkovo potrestaný dňa 17.1.2018, pričom išlo o spáchanie
priestupku na úseku cestnej premávky, začo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 30,- eur.

Z lustrácií v rezorte GP SR, databáze súdov aj STA nebolo zistené, že by boli voči obžalovanému vedené
iné trestné stíhania (resp. konania).

Z evidenčnej karty vodiča má súd za preukázané spáchanie jedného priestupku na úseku cestnej
dopravy - toho istého priestupku, ktorý je uvedený aj v ústrednej evidencii priestupkov, uvedený vyššie.

Z vypracovaného znaleckého posudku A.. C. J., znalca z odboru cestná doprava, okrem iného vyplynulo,

že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody boli viaceré skutočnosti - a to jednak na strane
obžalovaného, ale aj na strane poškodenej. Technika jazdy obžalovaného bola nesprávna, nakoľko
pri vchádzaní s vozidlom z vedľajšej cesty na hlavnú cestu a odbočovaní vľavo nedal prednosť v
jazde zľava po hlavnej ceste prichádzajúcej cyklistke (poškodenej). Tento nesprávny prvok v technike
jazdy obžalovaného vyvolal kolíznu situáciu. Technika jazdy cyklistky (poškodenej) však bola rovnako

nesprávna vzhľadom na nesprávny koridor jazdy pri odbočovaní z hlavnej cesty vľavo na vedľajšiu cestu,keďže cyklistka počas nehodového deja začala meniť smer jazdy vľavo a prešla do protismeru ešte pred
koncom odbočovacieho jazdného pruhu na hlavnej ceste a s bicyklom jazdila v koridore, ktorý smeroval
do protismeru vedľajšej cesty, na ktorú by vchádzala cez priečnu súvislú čiaru. Tento nesprávny prvok

v technike jazdy cyklistky jej znemožnil zabrániť dopravnej nehode a tým odvrátiť kolíznu situáciu, ktorú
vyvolal vodič vozidla (obžalovaný).
Obžalovaný mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť zľava po
hlavnej ceste prichádzajúceho bicykla nezačal s vozidlom uskutočňovať rozjazd na hlavnú cestu a
odbočovať vľavo popred tento bicykel.

Poškodená mohla dopravnej nehode zabrániť, ak by cez križovatku pri jej odbočovaní vľavo jazdila v
správnom koridore jazdy, t.j. meniť smer vľavo by začala až za koncom odbočovacieho jazdného pruhu
vedľajšej cesty, na ktorú odbočovala (na vedľajšiu cestu by vchádzala až za priečnou súvislou čiarou,
t.j. ak by si cyklistka odbočovanie „nezrezala“). V tomto prípade by k zrážke vozidla s bicyklom nedošlo
nezávisle od toho, či by cyklistka reagovala na vzniknutú situáciu brzdením alebo nie (aj pri nezmenenej
rýchlosti bicykla by došlo k minutiu sa vozidla s bicyklom).

Z prehratého CD nosiča - kamerového záznamu z dopravnej nehody (č.l. 132) bolo preukázané vyššie
uvedené konštatovanie znalca vo vypracovanom znaleckom posudku.

Z výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný si svoje konanie
uvedomuje, k spáchaniu sa priznal a nie len formálne ho oľutoval. Zároveň sa na hlavnom pojednávaní
viackrát ospravedlnil prítomnej poškodenej, povedal, že mu je ľúto čo spôsobil a uviedol, že je ochotný
nahradiť poškodenej škodu, ktorá jej vznikla pri dopravnej nehode. (Aj keď to nesúvisí s vykonaným
dokazovaním, súd na tomto mieste uvádza, že obžalovaný sa s poškodenou dohodol aj na tom, že ju

obžalovaný po skončení hlavného pojednávania odvezie svojím autom domov). Obžalovaný zároveň
priznal, že poškodenú, ktorá prichádzala po hlavnej ceste na bicykli videl a takisto videl aj policajné auto
jazdiace za poškodenou, no myslel si, že so svojím vozidlom stihne prejsť a zaradiť sa na hlavnú cestu,
no poškodená mu „trochu vošla do protismeru“ a nehode už nevedel zabrániť. Obžalovaný žije od roku
2012 na Slovensku, nikdy nebol trestne stíhaný (na Slovensku ani v Českej republike), vodičský preukaz

mu nebol nikdy odobratý a od spáchania predmetnej dopravnej nehody sa nedopustil na Slovensku ani
v Čechách žiadneho priestupku na úseku cestnej dopravy. Obžalovaný uviedol, že vodičské oprávnenie
potrebuje vzhľadom na svoje zamestnanie, nakoľko takmer každý deň musí šoférovať a teda stratou
vodičského oprávnenia by prišiel aj o svoje zamestnanie.

K výroku o treste.

Trestný zákon poskytuje ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov v podobe trestov. Trest
má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred kriminalitou tým, že sa páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti, pričom sa zároveň vytvoria podmienky na jeho prevýchovu k tomu aby viedol riadny
život a súčasne trest iných odradí od páchania trestných činov.

Pri voľbe druhu trestu a jeho výmery treba mať vždy na pamäti, že dosiahnutie cieľa spočívajúceho v
zabránení v páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa i cieľ ochrániť spoločnosť pred kriminalitou.

S poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol súd u obžalovaného na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., nakoľko obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, nikdy nebol trestne
stíhaný(dopustilsaibajednéhopriestupkunaúsekucestnejpremávky),obžalovanýsaktrestnejčinnosti

priznal a svoje konanie aj úprimne oľutoval.

Pokiaľ ide o posúdenie osoby obžalovaného, jeho pomerov a možnosť jeho nápravy, nepochybný
význam majú údaje vyplývajúce z registra trestov a z evidencie priestupkov, pričom súd prihliadol i na to,
že obžalovaný je riadne zamestnaný a viedol riadny život a nikdy nebol trestne stíhaný. V čase dopravnej

nehody nebol obžalovaný pod vplyvom alkoholu.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1, 3 a 5 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnostipred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol

zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd preto pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu nedbanlivostným spôsobom
účastníka cestnej premávky, jeho následok, vedomé nedbanlivostné zavinenie obžalovaného a jeho

mieru, neexistenciu priťažujúcich okolností, prítomnosť dvoch poľahčujúcich okolností, prihliadol na
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Súd sa pri ukladaní trestu nemohol stotožniť s návrhom prokuratúry na uloženie trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá vo výmere aspoň jeden rok pre jeho rozpor s vnútorným presvedčením súdu,
nakoľko takýto trest by podľa názoru súdu bol uložený nadbytočne, neúčelne a v rozpore s § 34

Trestného zákona. Rovnako aj ustanovenie § 61 ods. 2 Trestného zákona súdu uloženie tohto trestu
iba umožňuje, avšak výslovne mu to neukladá.

Súd trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá obžalovanému v danom prípade neukladal z viacerých
dôvodov. Prvým dôvodom je čas, kedy došlo ku vzniku dopravnej nehody - 11.3.2018 teda pred viac

ako dvoma rokmi. Obžalovaný sa od vzniku dopravnej nehody nedopustil žiadnych ďalších priestupkov
na úseku dopravy. Rovnako aj pred vznikom tejto bol iba jeden krát priestupkovo postihnutý za
rýchlosť začo mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur. Obžalovaný teda nie je osobou, ktorá by
sa dopúšťala priestupkov na úseku dopravy často alebo opakovane a preto podľa názoru súdu nie
je potrebné zabezpečovať ochranu spoločnosti, resp. ostatných účastníkov cestnej premávky, pred

osobou obžalovaného uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Ďalším dôvodom je to,
že uloženie takéhoto trestu by malo v konečnom dôsledku vplyv aj na rodinu obžalovaného, keďže
obžalovaný uviedol, že stratou vodičského oprávnenia by prišiel o svoje zamestnanie, nakoľko vozidlo
potrebuje šoférovať v zamestnaní takmer každý deň. Posledný a dá sa povedať, že najhlavejší dôvod
neuloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá však spočíva v okolnostiach za akých došlo ku

vzniku dopravnej nehody. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vypracovaného
znaleckého posudku a rovnako aj z kamerových záberov z predmetnej dopravnej nehody je evidentné,
že ku jej vzniku prispela svojím konaním - nesprávnou technikou jazdy na bicykli aj samotná poškodená,
ktoráakbyprisvojomodbočovaníjazdilavsprávnomkoridorejazdyasmerodbočovaniabyzačalameniť
až za koncom svojho odbočovacieho jazdného pruhu (teda odbočovanie by si „nezrezala“) v takomto

prípadebykjejzrážkesvozidlomobžalovanéhoaninedošlo.Vzhľadomnauvedenépretonemožnovinu
za vznik dopravnej nehody klásť iba obžalovanému a ukladať mu zato zjavne nadbytočne a neúčelne
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Podľa názoru súdu je potrebné ukladať trest zákazu
činnosti iba vtedy, pokiaľ je to z hľadiska záujmu spoločnosti nevyhnuté, pričom v danom prípade by
takýto trest nepochybne nebol úmerný miere porušenia dopravných predpisov a závažnosti vedomého

nedbanlivostného protiprávneho konania obžalovaného.

Čo sa týka trestu odňatia slobody a určenia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, tieto súd
ukladal (vzhľadom na osobu obžalovaného, okolnosti a prípadu a v súlade s vyššie uvedeným
odôvodnením) na samej spodnej hranici trestnej sadzby žalovaného trestného činu, čo korešponduje

aj s návrhom prokurátora, ktorý navrhoval uloženie výchovného trestu s podmienečným odkladom a
určením primeranej skúšobnej doby. Takýto trest súd považuje za dostatočný, adekvátny a spravodlivý,
napĺňajúci účel ukladania trestu tak ako je to vyjadrené v § 34 Trestného zákona.

Optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby uložený trest nebol ani príliš mierny a ani nedôvodne

prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného a preto aby išlo skutočne o trest, musí odsúdený
túto ujmu reálne i pociťovať. Na druhú stranu nedôvodne prísny trest bez zreteľa na zásadu individuálnej
prevencie nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho,
aby obžalovaný zaujal k spáchanej trestnej činnosti sebakritický a kajúci postoj, čo v danom prípade
splnené bolo, aj bez ukladania trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Poškodených E. P., nar. X.X.XXXX, bytom H.. K.. Š. XXX/XX, Š.-Š. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,
a.s., IČO: 35937874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 04, súd v
súlade s § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený
môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie
proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je

výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne
vzdať.