Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 5, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421010029
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8421010029.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
05.08.2021, v trestnej veci obžalovaného E. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona /ďalej len Tr. zák./ a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Kežmarok sp. zn. 9T/8/2021 zo dňa 30.04.2021, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného E. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný E. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom E. XXX/XX, F.Ý. Q.,
H.. A., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov, uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Tr. zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 23.09.2020 v čase okolo 19.43 hod., na pozemku neobývaného rodinného domu v obci F. Q., R..
L. XX, H.. A., ktorého je obžalovaný menšinovým spoluvlastníkom, počas toho, ako poškodený G. E.,
nar. XX.XX.XXXX so súhlasom väčšinového vlastníka pozemku D.. F. F. renovoval spoločné oplotenie,
pričom obžalovaný dlhodobo pozná poškodeného G. E., ktorý býva v susedstve a mal vedomosť o jeho
vyššom veku a zraniteľnom postavení v dôsledku tohto veku, pod vplyvom alkoholu pristúpil zozadu k

poškodenému G. E., bez výzvy a uvedenia dôvodu ho fyzicky napadol tým spôsobom, že ho zozadu
začal škrtiť, hodil ho o zem a následne ho viackrát kopal a udieral päsťami do krku, hornej časti
trupu, ako aj do oblasti hlavy, na čo sa poškodený G.Š. E. snažil opakovane utiecť na svoj pozemok
pomocou rebríka, avšak obžalovaný mu v tom zabránil tým, že ho stiahol z rebríka a pokračoval
vo fyzickom napádaní, zároveň poškodenému G. E. kričal, že ho zabije a dokončí to z minula, že
poškodenýG.E.prídeajodruhéoko,čímtýmtosvojímkonanímspôsobilpoškodenémuG.E.zlomeninu

ľavej očnice, početné tržno-zmliaždené rany hlavy na temene, v čelovej oblasti vľavo a v okolí ľavého
oka, otras mozgu, pomliaždenia krku, pomliaždenia chrbta a hrudníka vpravo, pomliaždenia driekovej
oblasti, podvrtnutie ľavého členka a pomliaždenie predkolenia, pričom z lekárskeho hľadiska sa jedná
o poranenia ľahké, v dôsledku ktorých bol poškodený G. E. obmedzovaný v obvyklom spôsobe života
a zároveň doba liečenia bola v trvaní 40 dní, pričom však fyzický útok obžalovaného smeroval aj na
dôležitý životný orgán, nakoľko v skelete lebky je uložený mozog, ktorý je súčasť centrálneho nervového

systému, útokom obžalovaného došlo nielen k ohrozeniu mozgu ako životne dôležitého orgánu, ale aj k
jeho poraneniu, vznikol otras mozgu, vyššia intenzita pôsobiacej sily pri vyššie uvedenom mechanizme
útoku by mohla spôsobiť vážnejšie poranenie mozgu, ktoré by mohlo byť z medicínskeho hľadiska
hodnotené ako ťažké, taktiež škrtenie v oblasti krku predstavuje nebezpečenstvo z hľadiska prítoku v
krvi cez cievy do mozgu, čiže životne dôležitého orgánu, zároveň obžalovaný slovne prejavil úmysel
poškodenia druhého oka poškodeného G. E. ako orgánu zmyslového ústrojenstva, pričom rozsudkom

Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/139/2018-309 zo dňa 19.12.2018, právoplatného toho istého dňa,bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, kedy poškodenému
G. E. spôsobil okrem iného zranenie pravého oka.

Za to mu bol uložený podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38
ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol zaradený na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./ mu bola uložená povinnosť nahradiť dedičom
po zomrelom poškodenom G. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom A., F. E. XXXX/XX, zomr.
XX.XX.XXXX, škodu vo výške 412,85 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 škodu vo výške
1.117,30 eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. dedičia po zomrelom poškodenom G. E., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy trvale bytom A., F. E. XXXX/XX, zomr. XX.XX.XXXX, so zvyškom nároku na náhradu škody
boli odkázaní na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal obžalovaný odvolanie,
ktoré následne sám i prostredníctvom svojho obhajcu písomne viacerými podaniami odôvodnil v
podstate tým, že podľa jeho názoru bol právny záver uvedený v napadnutom rozsudku nesprávny,
logicky nepresvedčivý a nezákonný a vytkol okresnému súdu, že odmietol návrh na vykonanie
dokazovaniagrafologickýmposúdenímpovolenia,ktorépodpísalväčšinovývlastníkpozemkuaodmietol

aj analýzu DNA krvi na rifliach, nakoľko tieto dôkazy, podľa názoru odvolateľa, preukazujú, že konal
v príslušných ustanoveniach § 25 Tr. zák. a aj rekonštrukcia prípadu a prípadná konfrontácia s
poškodeným by, podľa neho, zjavne preukázala konanie obžalovaného vo vzťahu k skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu. Podľa odvolateľa sa vyšetrovateľ K. a poškodený poznali veľmi dobre a toto obvinenie
si dopredu dôkladne naplánovali za účelom finančného obohatenia, a preto nebolo jeho návrhom na

doplnenie dokazovania vyhovené, pretože by sa prišlo na to, že celé obvinenie bolo vykonštruované.
Vyšetrovateľ bol tak, podľa názoru odvolateľa, proti nemu zaujatý. Namietal aj proti sudcovi JUDr.
Fujerikovi, pretože bol ním v predchádzajúcom prípade odsúdený a keď ho odsúdil, tak mu povedal,
aby zopakoval vetu „zopakujte po mne, týmto rozsudkom Vás uznávam vinným a odsudzujem Vás na
10 mesiacov nepodmienečne“, ktorú vetu musel obžalovaný zopakovať a musel s rozsudkom súhlasiť.

Na základe zamietnutia jeho návrhov na doplnenie dokazovania tak, podľa obžalovaného, mu bolo
zabránené dokázať svoju nevinu a úmysel poškodeného. Podľa odvolateľa sa nepodarilo ustáliť ani
výšku škody tak, ako to prikazuje ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., lebo pochybnosti vznikajúce
od začiatku prípadu prokurátor neodstránil aj napriek nesúhlasu odvolateľa so sumou, ktorú vyčíslil
znalec F.. X., lebo podľa odvolateľa, zranenia podľa výpovede poškodeného nekorešpondovali s jeho

znaleckýmposudkomatakvyvstalaotázka,čitietozraneniaspôsobilpoškodený,resp.siichobžalovaný
spôsobil sám. Vytýkal okresnému súdu, že nezabezpečeným dôkazom zo starého domu, šopy a jeho
oblečeniamubolozabránenédokázaťúmyselanazákladelekárskejprehliadkybolipritomjehozranenia
klasifikované ako obranné, čo potom podľa obžalovaného jeho výpoveď potvrdzuje. V znaleckom
posudku F.. E. bol konštatovaný rozpor medzi výpoveďou obžalovaného a závermi vyšetrovateľa. Aj

príslušníci policajnej hliadky prítomnej na jeho pozemku, podľa názoru obžalovaného, potvrdili jeho
tvrdenia z miesta incidentu i útek poškodeného z jeho pozemku cez plot, čo podľa odvolateľa bolo v
rozpore s tvrdením znalca F.. X. o tom, že išlo o slepého a ťažko zraneného starého človeka.

Vo svojich vlastných písomných podaniach obžalovaný namietal, že boli porušené jeho práva na

obhajobu, na preukázanie jeho neviny, lebo všetky jeho návrhy na doplnenie dokazovania boli
zamietnuté, vyšetrovateľ viedol kontroverzné vyšetrovanie v prospech poškodeného, čomu podľa
odvolateľanasvedčovalidverozdielnevýpovedepoškodenéhoG.A.E.adôkazy,ktorénekorešpondovali
svýpoveďoutohtopoškodeného,čosúdnebraldoúvahyaboloporušenéajprávoobžalovanéhovyjadriť
sa k druhej výpovedi tohto poškodeného, o ktorej obžalovaný nemal žiadnu vedomosť. Obžalovaný

dodal, že neopoznal totožnosť poškodeného a mylne sa domnieval, že mu niekto bol kradnúť veci, ktoré
mal uložené v sýpke a že susedské majetkové spory trvali niekoľko desaťročí, pričom vzájomná antipatia
sa premietla do nepriateľských vzťahov poškodeného s obžalovaným. Stav právnej istoty obžalovaného
dotýkajúcej sa osobných pomerov v podobe dobrej povesti a zamestnania v okolí, bola poznačenátýmito súdnymi spormi s poškodeným, ako aj majetkovými spormi o lukratívnu nehnuteľnosť, ktorej
bol spoluvlastník v 2 šestinách so svojím synovcom, svedkom D.. F. F. v neprospech obžalovaného.
Odkazoval na svoju výpoveď a výpoveď poškodeného, poukazoval na to, že pokiaľ bol poškodený

na jeho pozemku kvôli úprave plota, tak žiadnu opravu plota nerobil, na betónovom základe je
stále tá istá guma a pokiaľ mal hrable, tak po tme sa hrabať nedá, bola by tam udupaná tráva a
podľa fotodokumentácie z ohliadky miesta činu, udupanú trávu nevidieť, takže poškodený mal, podľa
obžalovaného,hrablenaúmyselkradnúť.Trvalnatom,žepoškodenéhoneudrel,ataktentoaninemohol
letieť do polovice záhrady, ako uvádzal. Obžalovaný nemal v rukách nič a poškodený na neho zaútočil

zbraňou - hrabľami. Hrable sa našli na zemi a nie pri rebríku. Nemal roztrhanú košeľu na franforce.
Poškodený podľa obžalovaného nemal potrhanú košeľu. Poškodeného za krk nechytil ani so špagátom,
ani s povrazom. Podľa obžalovaného, podľa znaleckého posudku sa pomliaždenie krku prejavilo dvomi
podliatinami, ktoré idú kolmo na krk, čo podľa obžalovaného nezodpovedalo škrteniu špagátom alebo
povrazom, pričom obžalovanému poškodený nehovoril, že na jedno oko nevidí a na druhé vidí slabšie
a o tom obžalovaný ani nevedel. Podľa obžalovaného tak vlastne poškodený ani nemohol za tmy

opravovať oplotenie bez svetla. Krvavé stopy, podľa obžalovaného, svedčali o tom, že si poškodený
s najväčšou pravdepodobnosťou zranenia spôsobil sám v šope alebo okolí. Obžalovaný tiež uviedol,
že zranenia mohol poškodenému spôsobiť aj zasahujúci policajt, ktorý ho opätovne zadržal, pričom
poškodený sa tomuto zadržaniu bránil. Ďalej odkazoval na výpoveď svedkyne F. G., že poškodený mal
veľa ochorení a ťažko sa pohyboval. On polícii volal, aby predišiel ďalšiemu konfliktu a nikto neskúmal, či

je poškodený pod vplyvom alkoholu, pričom polícia zadržala poškodeného pri úteku na jeho pozemku za
domom na dvore. Podľa obžalovaného, svedkovia uviedli nepravdivú skutočnosť v povolení na opravu
podmurovky, ktorá ani neexistovala a toto povolenie bolo účelové a javí sa takým aj vzhľadom na vek
a zdravotný stav poškodeného. Obžalovaný mal za to, že bez jeho súhlasu nemohol jeho synovec
vystaviť žiadne povolenie na vstup na jeho pozemok a on ako spoluvlastník musí zo zákona vedieť

o všetkých úkonoch, ktoré sa na jeho pozemku plánujú. A spoluvlastníci sú podľa zákona povinní
sa informovať o akýchkoľvek úkonoch. Podľa názoru odvolateľa, nebolo znaleckým posudkom F.. X.
zistené jednoznačne, či zranenia poškodeného vznikli údermi, päsťou alebo kopnutiami, pomliaždenie
hrudníka mohlo vzniknúť aj nárazom o tuhý podklad. Podvrtnutie členka mohlo vzniknúť aj chybným
dostúpením na rebríku a aj pomliaždenie ľavého predkolenia tak mohlo vzniknúť. Znalecký posudok,

podľa obžalovaného, len predpokladá údery alebo kopance, no potvrdzuje náraz na tupý predmet a
znalecký posudok bol len jednou z možných vyšetrovacích verzií, znalecké dokazovanie nie je exaktnou
vedou, nemožno klasifikovať trestný čin na základe znaleckého posudku, ktorý vychádza len z výpovedí
svedkov, fotodokumentácie a listinných dôkazov.

Odvolateľ namietal aj proti navrhovanému ochrannému liečeniu s tým, že vtedy mal výnimočne vypité,
pričom znalec mu určil klasifikáciu bez schválených testov, ktoré sú na to určené, pričom pri takej
klasifikácii človek nie je schopný práce, učenia, koncentrácie a logického myslenia a ak človek nie
je závislý, nie je liečba vôbec účinná a nemá význam. Znalec F.. E., podľa názoru obžalovaného,
jeho zdravotný stav neskúmal a len vychádzal zo záverov znalkyne F.. J., hoci mu bolo v minulosti

nariadené ochranné liečenie na základe negatívneho výsledku a namietal jej zaujatosť. Podľa jeho
názoru, najlepšie jeho zdravotný stav poznal F.. G. O., u ktorého absolvoval liečbu v dĺžke 13 mesiacov
a ten by tak mohol adekvátne správne a objektívne odpovedať. Obžalovaný pritom poukázal na to, že
je v nemocnici zamestnaný ako sanitár a zamestnávateľ ho hodnotí ako zodpovedného a svedomitého
bez porušovania disciplíny a predpisov a aj z miesta bydliska nebolo zistené, že by jeho správanie

bolo prerokúvané komisiou verejného poriadku. Podľa odvolateľa boli časové nezrovnalosti, keď policajti
prišli na miesto činu okolo 20.00 hod a dcéra poškodeného uvádzala, že okolo 19.30 hod. volal svojej
sestre, že obžalovaný zbil ich otca, no zároveň dodal, že sa domnieva, že je veľkým detailom zisťovať
čas útoku. Poukazoval na ustanovenie § 25 ods. 3 Tr. zák. a dodal, že telefonáty na tiesňovú linku
podľa neho potvrdili, že na úder do nosa reagoval zahrešením. Obžalovaný poukazoval aj na to, že z

lekárskeho hľadiska sa jednalo o zranenie ľahké a ani doba práceneschopnosti nepresiahla 40 dní, a
preto sa nejedná o ťažké ublíženie na zdraví, čím nebola naplnená skutková podstate trestného činu, z
ktorého bol uznaný vinným. Dodal, že nemal v úmysle poškodenému ublížiť na zdraví, len ho zadržal do
príchodu polície a dodal, že od začiatku sa proti nemu vedie nezákonné trestné konanie, orgány činné v
trestnom konaní mu upierajú nerušené užívanie a uplatňovanie jeho vlastníckych práv k pozemku, ktoré

ako občan SR má garantované a ukotvené v Ústave SR, pričom odkazujúc na zásadu „in dubio pro reo“
dodal, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy.Obhajca obžalovaného zhrnul, že obžalovaný postupom podľa § 25 Tr. zák. ochraňoval svoje
vlastnícke práva svojich nehnuteľností pred neznámym človekom, ktorý sa pohyboval po pozemku v
spoluvlastníctve obžalovaného s neznámym úmyslom, čo obhajoba prirovnala ku konštantnej judikatúre

platnej Českej republike v obdobnej veci a riešenej uznesením Nejvyššího soudu České republiky sp.
zn. 6Tdo/339/2008 zo dňa 26.03.2008. Takto je napadnutý rozsudok, podľa odvolateľa, aj v rozpore
s atribútmi rozhodovacej praxe v trestnom konaní, pokiaľ ide o represiu, individuálnu prevenciu a
retribúciu. Samotnú výšku trestu považovala obhajoba za neprimeranú, keď pri ukladaní trestov
nepostačovalo len dodržiavanie požiadavky zásady žiadneho trestu bez zákona, ale bolo nevyhnutné,

aby bol trest primeraný trestnému činu, za ktorý je trest ukladaný. Odvolateľ navrhol, aby bol napadnutý
rozsudok zrušený a aby bol spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. c) Tr. por..

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a
nezistiac chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným

súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi.
Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za
porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. ( I. ÚS
19/02, I. ÚS 50/04, I. ÚS 59/04)

Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08)

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
78/05 zo 16. marca 2005)

Aj z judikatúry Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v odôvodnení
rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami
konania.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por.
pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, boli
objasnenévšetkyzákladnéskutočnostiuvedenév§119Tr.por.,atakkrajskýsúdzdoposiaľvykonaného

dokazovania vychádzal.

Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a stručne s poukázaním najmä na, podľa
jeho názoru, podstatnú skutočnosť, pre ktorú neuveril výpovediam časti svedkov uviedol, akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa konštatuje, že toto rozhodnutie uvedené požiadavky spĺňa.

Skutkové zistenia sú v súlade s vykonanými dôkazmi, ktorými bolo jednoznačne a nepochybne
preukázané, že obžalovaný E. B. sa dopustil skutku opísaného vo výroku o vine odvolaním napadnutého

rozsudku.

Obžalovaný E. B. sa obhajoval v podstate tým, že keď vo večerných hodinách prišiel na svoj pozemok,
počul buchot, pri šope zbadal neznámu osobu, ktorá sa tam pohybovala a na ktorú zavolal: „kto je“, notáto osoba mu neodpovedala, snažila sa utiecť, pričom prišla k nemu a napadla ho palicou. On sa bránil
tak, že dvihol ruky a útok smerujúci na jeho hlavu zadržal na rukách. Útočník ho udrel až päťkrát po
pravej ruke. Dostal to do predlaktia a zápästia a boli to silné údery. Poškodený, keď bol pri ňom, tak

ho začal biť, začal ho boxovať s päsťami dva až trikrát. V jednej ruke mal poškodený pri tomto útoku
hrable a druhou ho päsťou udieral a medzitým si prekladal hrable z pravej do ľavej ruky. Obžalovaný tak
dostal aj do tváre, tiekla mu krv z nosa, aj na oblečení mal svoju krv. Po príchode polície na poškodenom
nevidel žiadne zranenie. Jemu pritom krv z nosa išla len počas útoku, potom mu už krv netiekla. Na
polícií už zranenia nosa vidieť neboli a krv z nosa mu zostala iba na prednej časti ruky. Vo väzbe mu už

modriny tmavli. Oproti tomu obžalovaný poprel, že by poškodeného udrel, len dodal, že spadli na zem,
lebo je tam nerovný terén a po zemi sa váľali, pričom on poškodenému nechcel ublížiť. Trval na tom, že
on si nie je vedomý, že by poškodenému spôsobil nejaké zranenia.

K tomu, kedy zistil, že ide o poškodeného G. E., obžalovaný uvádzal rôzne skutkové okamihy. Tvrdil, že
po tom, čo hneď v úvode k nemu osoba prišla a napadla ho palicou, snažila sa utiecť, no on ju zadržal

a zápasili spolu na zemi, tak až potom mu táto osoba povedala, že je G. E.. On totožnosť poškodeného
spoznal už podľa hlasu. Zároveň vo svojej výpovedi tvrdil, že totožnosť poškodeného spoznal, keď ho
zadržaldruhýkrátatiež,žechytilpoškodenéhozakošeľuastiaholnazem,pričomvtedyužvedel,žejeto
sused E.. Dodal, že hoci ho poškodený prosil, aby políciu nevolal, tak poškodenému povedal, že počkajú
na políciu, pričom mu tento nič nehovoril o tom, že má povolenie na vstup na pozemok od synovca

obžalovaného. Obžalovaný potvrdil, že poškodeného G. E. pozná od svojho detstva, no tvrdil, že nevie,
koľko má poškodený rokov a dodal, že poškodeného nikdy nenapadol, a že to poškodený, s ktorým
mal aj pozemkové spory, napáda ľudí. Tiež tvrdil, že aj jeho synovec mal s poškodeným konflikt a preto
nemohol dať poškodenému žiadne písomné povolenie. Dodal, že to písomné povolenie bolo falošné a
urobené dodatočne, so synovcom sa málo vidí, nechce sa s ním rozprávať, má s ním nepriateľský vzťah,

ktorý má on voči nemu z dôvodu pozemku, aj keď predtým mali priateľské vzťahy. Poškodený sa, podľa
verzie obžalovaného, potom snažil utiecť z pozemku a znovu na obžalovaného zaútočil palicou, celkovo
sa snažil utiecť trikrát, no on ho stále zadržal. Obžalovaný uvádzal, že poškodený rozprával policajtom,
že to on zaútočil na neho a dokonca sa aj v čase, keď tam bol jeden z policajtov, poškodený pokúsil
utiecť tak, že preskočil plot na svoju stranu a začal ťahať rebrík aj hrable, ktoré tam mal.

Obhajobe obžalovaného ani odvolací súd neuveril. Obžalovaného priamo usvedčuje opakovaná
výpoveď poškodeného G. E., ktorá bola zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní prečítaná
za okolnosti, že v čase konania hlavného pojednávania menovaný poškodený svedok už nežil. K
jednotlivým prečítaným zápisniciam o výpovedi tohto poškodeného mal na hlavnom pojednávaní tak
obžalovaný, ako aj jeho obhajca, možnosť sa vyjadriť, čo príslušným spôsobom aj využili. Pokiaľ

sa tak obžalovaný rozhodol nevyjadrovať k výpovedi jednej z prečítaných zápisníc o výsluchu
poškodeného, ale sa vyjadroval jeho obhajca, neostáva nič iné, ako konštatovať vykonanie tohto dôkazu
kontradiktórnym, zákonným spôsobom. Výpoveď poškodeného je súladná aj s poznatkami získaným
znaleckým skúmaním o mechanizme vzniku jeho poranení, ktoré jednoznačne vylučujú, že by vznikli
v dôsledku pádu poškodeného na zem a potvrdzujú výpoveď poškodeného, že mu vznikli v dôsledku

úderov a kopov zo strany druhej osoby, ktorú od začiatku, od podania trestného oznámenia označil
nepochybným spôsobom ako osobu obžalovaného E. B.. Ten mal na také napadnutie jednak motív a
jednak aj príležitosť, keďže sa v čase a mieste činu nachádzal na mieste činu a zjavne bol jediný, kto od
počiatku skutku do jeho ukončenia príchodom polície na miesto činu prišiel do kontaktu s poškodeným.
Vo výpovediach poškodeného pritom ani odvolací súd nezistil závažnejšie rozpory. Obžalovaný, oproti

výpovedi poškodeného, nejasne určil okamih, kedy potvrdil, že zasahuje práve proti svojmu susedovi,
poškodenému E., ktorého len pred pár rokmi brutálne napadol pod vplyvom alkoholu a spôsobil mu
závažné poranenia a s ktorým mal v čase skutku zlé vzťahy do tej miery, že pri predmetnej trestnej
činnosti vravel poškodenému, že dokončí, čo začal a ktorému sa pritom vyhrážal zabitím, pričom zasadil
poškodenému množstvo rán aj do oblasti hlavy.

Z výpovedí poškodeného jednoznačne vyplynulo, že na pozemok, ktorého podielovým spoluvlastníkom
je aj obžalovaný, vstúpil na základe písomného súhlasu väčšinového spoluvlastníka, synovca
obžalovaného D.. F. F.É., ktorý uvedené tvrdenie poškodeného potvrdil a potvrdzuje to aj listina
obsahujúca taký súhlas. O pravosti tejto listiny a skutočnosti, že bola v čase predchádzajúcom

predmetnému skutku, ani odvolací súd nemal pochybnosti, ktoré by boli podopreté nejakým relevantným
dôkazom. Obe strany tohto povolenia existenciu a súlad jeho obsahu s ich vôľou osobne potvrdili.
Oproti tomu obžalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval potrebu preverovania pravosti
a obsahovej správnosti tohto písomného povolenia. Uvedené potvrdzuje, že poškodený mal v čase činuprávny titul, povolenie väčšinového vlastníka pozemku na vstup na tento pozemok. Tomuto neodporuje
ani skutočnosť, že aj pri nerovnom podiele vlastníkov k spoločnému vlastníctvu veci, má aj väčšinový
vlastníkumožniťmenšinovémuspoluvlastníkovispolurozhodovanieonakladanísvecouakopredmetom

ichspoluvlastníckychpráv. Porušenietejtoprávnejpovinnostialenezbavujeväčšinovéhospoluvlastníka
jeho právneho postavenia ako osoby oprávnenej udeliť obdobný súhlas tretej osobe, v danom prípade
na vstup na pozemok.

Pritom nebolo preukázané, že by sa poškodený na pozemku, na ktorý vstúpil, správal protiprávne,

dopúšťal priestupku, či dokonca trestného činu. Poškodený prišiel na pozemok opraviť svoj plot a hoci
obžalovanýpoukazovalnato,žemalmaťzbytočnesosebouajhrableanemoholopravovaťpodmurovku
plota, nebolo preukázané, že by konal v rozpore s tým, čo tvrdil, keď uvádzal, že na betónový základ
dal gumu proti dažďu a uložil na fóliu tehly. Z jeho výpovede vyplýva, že za iným účelom na pozemok
obžalovaného neprišiel, ani sa na ňom za iným účelom nezdržiaval. Potvrdzoval, že mal všetko hotové
a všetko odniesol na svoju stranu pozemku a na strane obžalovaného mal už len rebrík a hrable, aby

pohrabal pošliapanú trávu okolo plotu, no v tom momente ho obžalovaný chytil zozadu za krk, nevedel,
či so špagátom alebo s povrazom a hodil ho na zem, kde ho opakovane hádzal o zem. Potom cítil
údery a kopance do hlavy. Keď sa obžalovaného opýtal, čo to robí a či ho chce zabiť, obžalovaný mu
povedal: „Hej, zabijem ťa, zabijem ťa“. Ešte obžalovanému hovoril, že na jedno oko nevidí a na druhé
vidí slabšie, na čo mu obžalovaný povedal, že „ja to dokončím takto, že prídeš aj o druhé oko“. Potom

ho začal mlátiť, pamätal si, že pri minulom útoku mu očnicu zlomil na pravej strane a poukázal na to, že
teraz mu ju zlomil na ľavej strane. Obžalovaný ho mlátil a bil, až bol úplne mimo, lebo to boli údery viac
menej do hlavy, bol škrtený, nemohol dýchať, kašlal. Obžalovaný ho bil, ťahal, prevracal a trvalo to dosť
dlho, pričom poškodený cítil, že už nevládze, bol v šoku, mal otras mozgu z kopancov do hlavy a pritom
mu obžalovaný opakoval, že ho zabije. Podľa poškodeného, hoci sa stmievalo a bolo šero, obžalovaný

presne vedel, že je to on, pričom on obžalovaného spoznal nepochybne.

Podľa výpovede poškodeného, aj keď sa obžalovaného pýtal, čo to robí, že už končí a ide preč,
obžalovaného odstrčil, tak obžalovaný zase prišiel k nemu a znova ho začal biť, kým nespadol. On prosil
obžalovaného,abyhonechal,leboužbolbezseba.Napriektomu,žeprosilobžalovaného,abyhonechal

tak, že on odíde a skúšal ísť na rebrík, tak ho obžalovaný stiahol z rebríka a začal ho zase biť, pričom
keď ho obžalovaný bil najviac, poškodený stratil vedomie. Keď sa prebral, obžalovaný mu vulgárne
nadával, znova ho obžalovaný zdrapil a hodil o zem, opakovane ho kopal a bil, a to aj do druhého oka.
Obžalovaný ho škrtil a kričal, že ho zadusí a že ho zabije a keď ho bil, obžalovaný mu hovoril, že to ešte
dokončí. V minulosti ho totiž práve obžalovaný napadol, a to bez varovania a opakovane ho udieral,

za čo bol obžalovaný aj odsúdený. Poškodený teda potvrdzoval, že sa snažil opakovane dostať sa po
rebríku do svojej záhrady, no obžalovaný ho stále stiahol a pokračoval v bitke. Keď nakoniec prešiel na
svoju stranu pozemku, volal manželke, potom prišla dcéra a policajti. Ponáhľal sa do záchranky, lebo
sa bál, že vykrváca. V záchranke potom zvracal. Pri bitke ho obžalovaný vôbec nešetril. Aj košeľu mal
potrhanú. Kopance a údery päsťou smerovali do očí a do tváre. Počas útoku bol väčšinou na zemi alebo

na kolenách, pričom popieral, že by niekedy udrel obžalovaného, nikdy sa nebil. Poškodený potvrdzoval,
že s otcom obžalovaného, aj s obžalovaným mali kvôli nehnuteľnosti spory aj v minulosti. Snažil sa ale
obžalovaného si nevšímať.

Pravdivosti výpovede poškodeného nasvedčuje aj výpoveď svedkyne F. G., dcéry poškodeného, ktorá

na miesto činu prišla krátko po skutku a s poškodeným komunikovala. Potvrdzovala, že otec jej hovoril,
že mu obžalovaný stále kričal, že ho zabije a že nemá svedkov, že ho obžalovaný schmatol zozadu, že
mu hovoril, že teraz dokončí to, čo začal pred 4 rokmi, a že ho mlátil päsťami a že ho kopal, pričom na
pozemku obžalovaného bol, lebo si chcel len niečo prikryť na plote, pričom ešte deň predtým, keď ho
varovala, aby tam nešiel, jej poškodený povedal, že sa nemám báť, že má písomný súhlas od majiteľa.

Vtedy videla otca zmäteného, skrvaveného. Napriek prítmiu videla policajtov a dokázala rozpoznať, o
aké osoby sa jedná. Urobila fotografie poškodeného a potvrdzovala, že oko čo mal zranené pred 4
rokmi, mal zaliate úplne krvou, nemal okuliare, bol spuchnutý, ako keby to nebol on, nemohol prehĺtať a
bolel ho krk, na hlave mal otvorenú ranu a mal zlomenú podočnicu. Jej výpoveď je súladná s výpoveďou
poškodeného a v podstatnej časti zodpovedá aj lekársky odborne zistenému rozsahu a tak napriek

blízkemu rodinnému vzťahu, nie je dôvod jej neveriť.

Ani výpovede svedkov - príslušníkov policajnej hliadky, ktorá sa bezprostredne po čine dostavila na
miesto činu, nie sú dôkazmi, ktoré by znižovali dôvodnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku. Obajasvedkoviapotvrdzovali,žeimsvojuverziupopríchodenamiestočinupodávaliobžalovanýajpoškodený.
Svedok L. J., príslušník OO PZ, na pozemku videl dve osoby, ako sa naťahujú, pričom jedna osoba,
ktorú stotožnil ako poškodeného G. E., bola zakrvavená a druhá osoba bola bez zranenia, akurát mal

zakrvavené oblečenie. Obžalovaný im pritom o týchto zraneniach tvrdil, že si ich E. spôsobil sám, keď
spadol. Oproti tomu poškodený tvrdil, že mal povolenie od majiteľa pozemku, od synovca obžalovaného
na vstup a že keď opravoval plot, lebo malo pršať, tak ho zozadu udrel obžalovaný, stiahol na zem,
kopal. Keď pristúpili k tým osobám, dokázali rozoznať ich tváre, no zároveň uvádzal, že si museli svietiť
baterkami. Svedok U. V., ktorý ako prvý vystúpil z policajného auta, keď J. parkoval auto, uvádzal, že

keď prišli na miesto činu, videli dve osoby, poškodený, ktorý bol zranený na hlave, kde mal tržnú ranu
na čele a bol celý od krvi, ležal na zemi a obžalovaný, ktorý nebol zranený, kľačal na ňom a pustil ho až
vtedy, keď oni, ako policajti, prišli bližšie. Svedok potvrdil, že mu poškodený vravel, že obžalovaný ho
zozadu napadol, kopal ho, udieral a vyhrážal sa mu, že ho zabije. Na vzdialenosť 15 metrov bolo podľa
svedka vidieť, či má niekto tričko alebo bundu, ale on osobu nedokázal rozoznať.

Svedok D.. F. F. potvrdil, že za nim poškodený prišiel, že si chce opraviť podmurovku na spoločnom
plote s tým, že s obžalovaným je sa ťažko dohodnúť, pričom on mu bez problémov písomne udelil súhlas
so vstupom na predmetný pozemok a ešte sa aj dohodli, že poškodený si môže použiť rebrík na vstup
na tento pozemok, lebo svedok bol pracovne vyťažený a nemohol byť pri tom, ako to bude robiť. S
obžalovaným nekomunikoval, vyhýbal sa mu pre osobné nezhody. Podľa svedka, nemá s obžalovaným

ani priateľský ani nepriateľský vzťah. Z písomného povolenia na opravu podmurovky plota zo dňa
16.09.2020 vyplýva, že podpísaný svedok D.. F. F., ako väčšinový vlastník (4/6) s parcelným číslo XXX,
XXX v F. Q. na ulici L. XX/XX, týmto povolil podpísanému susedovi G. E. opravu podmurovky plota v
F. Q., L. XX.

Ďalším relevantným dôkazom boli poznatky získané z lekárskej správy F.. L. P. vypracovanej dňa
23.09.2020 o 23.38 hod., kedy sa poškodený podrobil lekárskemu vyšetreniu a kedy aj ošetrujúcej
lekárke uvádzal, že ho napadol sused, kopal ho do hlavy a do krku. Objektívne pritom lekárka zistila
udretie hlavy a krku, pomliaždenie tváre, zlomeninu očnice vľavo, početné tržné rany na hlave a
na tvári, krvácanie z nosa, pomliaždenie dutiny ústnej, bolesti kostrče a početné škrabance na tele.

Subjektívneúrazsamavyhodnotilaakoťažkýspredpokladomliečeniaasi1mesiacazároveňvyžadujúci
si práceneschopnosť a ústavnú liečbu.

Okresný súd potom správne, zákonne a odôvodnene zabezpečil vykonanie dôkazu výsluchom znalca
F.. L. X., ktorý ako lekár - traumatológ, teda v rámci svojej znaleckej špecializácie, podal znalecký

posudok č. 86/2020 a pred súdom uvádzal súladne s ním, že poškodený G. E. utrpel pri fyzickom
incidente dňa 23.09.2020 zlomeninu ľavej očnice, početné tržno-zmliaždené rany na temene v čelovej
oblasti vľavo, v okolí ľavého oka, utrpel aj otras mozgu, pomliaždenie krku, pomliaždenie chrbta a
hrudníka vpravo, pomliaždenie driekovej oblasti, podvrtnutie ľavého členka a pomliaždenie predkolenia,
a že práve kvôli týmto poraneniam bol až do 29.09.2020 hospitalizovaný v nemocnici, následne po

prepustený absolvoval kontrolné vyšetrenia v Prešove kvôli zlomenine očnice, kontroly na chirurgickej
a očnej ambulancii. Z lekárskeho hľadiska, vzhľadom na svoje subjektívne skúsenosti, všetky tieto
poranenia hodnotil ako ľahké, priebeh liečby bol nekomplikovaný. Ide o súdneho znalca, ktorý ako taký
má podľa súdu vyššiu kvalifikáciu ako lekár, ktorý znalcom súdnym znalcom nie je, a tiež to bolo v
prospech obžalovaného, a preto aj odvolací súd prihliadal práve na závery tohto znalca, pokiaľ ide o

povahu poranení z lekárskeho hľadiska.

Podľa uvedeného znalca, zranenia vznikli mechanizmom tupej pôsobiacej sily, a to tak, že hlava
poškodeného bola zasiahnutá opakovanými údermi, čo mohlo spôsobiť jednak tržno-zmliaždenú ranu
hlavy na temene hlavy, k tomu tiež zlomeninu očnice vľavo, tržné rany v oblasti ľavého oka, krvácanie z

nosa. Týmto mechanizmom mohol vzniknúť aj otras mozgu. Pokiaľ znalec uviedol, že z medicínskeho
hľadiska nie je možné určiť jednoznačne, či zranenia vznikli údermi päsťou alebo kopnutiami, treba to
vzhľadom na to, že vznikli mechanizmom tupej pôsobiacej sily, chápať tak, že mohli vzniknúť niektorým
z nich alebo aj oboma spôsobmi. Pomliaždenie hrudníka a chrbta sa prejavilo odreninami a krvnými
podliatinami, ktoré tiež mohli vzniknúť kopaním do tejto časti tela, no mohlo by vzniknúť aj nárazom o

tvrdý predmet, resp. tuhý podklad. Pomliaždenie krku sa prejavilo dvomi krvnými podliatinami, ktoré idú
kolmonakrk,vytvárajúškrtiacipás,čonezodpovedáškrteniurukou,nomohlobyporanenievzniknúťtak,
že útočník chytil poškodeného zozadu za golier košele a stočením goliera a pritiahnutím mohol spôsobiť
výsledný efekt na koži. Tu treba oponovať odvolacej námietke, ktorá uvedené popiera, pretože takýtospôsob útoku mohol poškodený subjektívne vnímať ako škrtenie cudzím predmetom. Podvrtnutie členka
mohlo vzniknúť chybným dostúpením na ľavú dolnú končatinu, mohlo by to vzniknúť, keď bol poškodený
na rebríku a útočník ho strhol smerom dole, taktiež pri vzájomnom konflikte oboch účastníkov chybným

došliapnutím. Pomliaždenia ľavého predkolenia mohlo vzniknúť tupým úderom, napr. kopnutím alebo
tiež nárazom o tupý predmet. Stále treba mať na zreteli, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo
k fyzickému násiliu.

Znalec tak z hľadiska svojej lekárskej odbornosti vyhodnotil mechanizmus vzniku predmetných poranení

ako poranení, ktoré vznikli údermi päsťou, kopnutiami, škrtením krku a poukazoval na to, že vznik
poranení nezodpovedá tomu, čo vo výpovedi uvádza útočník, čiže to, že v spôsobe svojej obrany
sa bránil bitím hlava nehlava, keďže takáto sebaobrana by nespôsobila pomliaždenie krku, ako mal
poškodený, ani pomliaždenie hrudníka a driekovej chrbtice a poranenia nezodpovedajú ani tomu, že
by si ich poškodený mohol spôsobiť sám, napr. dôsledkom pádu. Tieto poranenia na základe ich
rozsahu, presnej lokalizácie, rozmiestnenia poranenia hlavy až po členok nezodpovedajú tomu, aby boli

spôsobené dôsledkom pádu poškodeného. Zranenia, ktoré utrpel poškodený, svedčia o tom, že útočník
konal ofenzívne. Aj to je dôkaz, ktorý vylučuje opodstatnenosť obhajoby. Je to dôkaz, ktorý potvrdzuje
hodnovernosť usvedčujúcej výpovede poškodeného a je v rade jedným z podstatných dôkazov, ktoré
vecne a obsahovo podporujú odôvodnenosť výroku o vine.

V zásade nemožno nič objektívneho vytknúť ani odbornému záveru znalca o trvaní práceneschopnosti
nepresahujúcej 42 dní, a to dobu 40 dní. Okrem toho, že bol poškodený od 23.09.2020 do 29.09.2020
obmedzený hospitalizáciou, kde podstúpil potrebné vyšetrenia, ošetrenie rán zošitím, bol v tomto období
sebestačný, no to súd hodnotí s výhradou, že následkom týchto poranení mal poškodený výrazný opuch
v okolí ľavého oka, čo mu značne sťažovalo videnie, nedokázal sa sám spoľahlivo pohybovať a ani

orientovať, vyžadoval zdravotnícku pomoc, a teda jeho sebestačnosť bola obmedzená. Navyše, znalec
sámpoukazovalnato,žepoprepusteníznemocnicebolzhľadiskazlomeninyočniceobmedzovanýtým,
že nesmel fúkať nosom, konzumoval len mäkšiu stravu, celkovo v trvaní do 6 týždňoch a z titulu poranení
hrudníkaadriekovejchrbticeaľavéhočlenka,bolobmedzenýprifyzickýchaktivitách,dodržiavalkľudový
režim, dá sa povedať, že celkovo 4 týždne bol len v domácom prostredí s minimálnym pohybom mimo

domova bez fyzickej záťaže. Po prepustený z nemocnice bol tak sebestačný pre základné potreby a
návyky, no ani vtedy nebolo jeho zdravie napravené, lebo celkovo do 6 týždňoch mal len kľudový režim
a kvôli bolestiam užíval po dobu 4 týždňoch lieky na tlmenie bolesti, kde dominovali bolesti hlavy. Niet
pochybností ani o výpočte bolestného.

Vo vzťahu k stavu, že došlo k hrozbe vzniku ťažkej ujmy na zdraví poškodeného, z právneho hľadiska
je potom kľúčovým medicínsky odborný záver znalca, ktorý poukázal na to, že poranenie ľavého oka
bolo síce z medicínskeho hľadiska ľahkým poranením, ale vznik zlomeniny, akú mal poškodený, bol
spôsobený tým, že tlak na oko spôsobí potom zlomeninu očnice v tých najtenších miestach, pričom v
oblasti hornej časti očnice už ide o oblasť životne dôležitú, lebo ide o väzbu na oblasť spodiny lebečnej,

kde je už uložený mozog a tento je súčasťou centrálneho nervového systému, a preto takýto útok
mohol okrem spôsobeného otrasu mozgu spôsobiť aj vážnejšie poranenie mozgu, keď podľa rozsahu
postihnutiamozgubysamohlojednaťajoporanenieťažké.Navyšeznalecdodal,žeajpridlhšomškrtení
a vyššej intenzite mohlo dôjsť k ohrozeniu života viacerými mechanizmami. Tieto skutočnosti spojené
so zameraním, intenzitou, početnosťou úderov, resp. kopov, ktoré obžalovaný proti poškodenému užil

opakovane a zjavne dôrazne, keďže sa mu pritom dokonca vyhrážal zabitím s vyhrážkami zabitím,
nasvedčujú priamemu úmyslu páchateľa pokúsiť sa poškodenému bezohľadne spôsobiť až ťažkú ujmu
na zdraví.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo nepochybne aj to, že obžalovaný dlhodobo poznal poškodeného,

minimálne z trestnej veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/139/2017, v ktorej bol obžalovaný
práve pre predchádzajúci útok na poškodeného G. E., a tak musel poznať dátum narodenia, a teda
aj vek poškodeného v čase predmetnej trestnej činnosti. Zjavne vnímal túto skutočnosť, pričom sa
vek poškodeného odzrkadľoval na rozhodnutí obžalovaného ako inej, mladšej osoby, ktorá by chcela
na poškodeného zaútočiť, v očakávaní príslušného stupňa odporu. Objektívne, podľa znaleckého

vyjadrenia spomenutého znalca, poškodeného, ktorý mal v dobe incidentu 68 rokov, telesná konštrukcia
a celkovo fyzická aktivita nezodpovedala tomu, aby mal mierne zdatný mladší človek z neho rešpekt,
že mu ublíži. Obžalovaný ako mladší, v dobe incidentu 47-ročný bez zdravotných ťažkostí, navyše
po požití alkoholu, ktorý ako je všeobecne známe, obvykle agresivitu posilňuje, vedel o vyššom vekupoškodenéhoajehozraniteľnompostavenívdôsledkutohtoveku,aprávekvôlitomusarozhodolzneužiť
situáciu, že mal poškodeného, s ktorým mal aj osobné nezhody, na pozemku zaútočil na neho, najprv
odzadu, potom spredu, údermi, kopancami, a to aj keď sa poškodený útekom snažil opakovane dostať

z dosahu jeho útoku.

Pokiaľ obžalovaný poukazoval na to, že je v nemocnici zamestnaný ako sanitár a zamestnávateľ ho
hodnotíakozodpovednéhoasvedomitéhobezporušovaniadisciplínyapredpisovaanizmiestabydliska
nebolo zistené, že by jeho správanie bolo prerokúvané komisiou verejného poriadku, nevylučuje to

závery, ktoré na podklade vyšetrenia duševného stavu obžalovaného učinil znalec F.. E., znalec z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria, ktorý medzi podklady pre vypracovanie znaleckého
posudku uviedol uznesenie, ktorým bol do konania ako znalec pribratý, predmetný vyšetrujúci spis a
znalecký posudok 38/2017 F.. T.. J. zo dňa 18.06.2017, no ktorý na čl. 18 svojho znaleckého posudku
zároveň uviedol aj to, že vyšetrenie duševného stavu obžalovaného bolo vykonané 11.12.2020 v
ÚVV Prešov a pri ňom popísal rodinnú a osobnú anamnézu, návyky, súčasné obtiaže, vyjadrenie

obžalovaného k veci, prítomný stav psychický a svoj diagnostický záver, teda relevantné okruhy tém,
ktoré jednoznačne nasvedčovali vykonaniu vlastného psychiatrického vyšetrenia obžalovaného, a to v
čase 15.01.2021, teda výrazne neskôr ako svoj znalecký posudok podala F.. J..

Bez hodnoverného podkladu bola teda odvolacia námietka obžalovaného, že by znalec F.. E. postupoval

bez schválených testov, ktoré sú na to určené a že zdravotný stav obžalovaného neskúmal a len
vychádzal zo záverov znalkyne F.. J., voči ktorej obžalovaný prezentoval výhrady a že by zdravotný
stav obžalovaného najlepšie poznal F.. G. O., u ktorého, ako obžalovaný uvádzal, absolvoval liečbu
v dĺžke 13 mesiacov. Obžalovanému pritom nebola napadnutým rozsudkom uložená žiadna forma
ani druh ochranného liečenia, a tak námietky voči obžalovaného v tomto smere sú irelevantné.

Agresívnej, násilnej povahe skutku zodpovedajú aj údaje týkajúce sa povahy osoby obžalovaného. Je
nehodnoverným, že by vzhľadom na poznatky získané z vyšetrenia duševného stavu obžalovaného,
jeho osoba vylučovala možnosť spáchania trestného činu práve ním. Podľa znalca F.. E. E. a jeho
znaleckého posudku č. 4/2021, v čase skutku sa jednalo o intoxikáciu alkoholom v úrovni strednej ťažkej
opilosti.

Zo záveru znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-KE-
EXP-2020/2395 vyplýva, že na hrabliach poškodeného zaistených na mieste činu neboli zviditeľnené
žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy. Z obsahu znaleckého posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2020/2395 vyplýva, že na porisku hrablí a na tráve, z

ktorých bolo odobraté biologické stopy, bola zistená prítomnosť DNA poškodeného G. E.. Na hrabliach
sa nachádzala aj DNA inej, nezistenej osoby. Niet sporu o tom, že preskúmavané hrable patrili
poškodenému, ktorý ich užíval aj v čase skutku a že si ich na miesto činu priniesol. Obžalovaný mal
na rukách zranenia, no nebolo preukázané, že by ich utrpel po, ako sám uvádzal, opakovaných a
silných úderoch hrabľami, keď ho mal nimi udierať poškodený. Ten to opakovane poprel a javí sa byť

aj nelogickým, že pokiaľ by sa obžalovaný, ako uvádza, ubránil opakovanému útoku poškodeného, že
by zároveň neodstránil hrable z dosahu poškodeného. Poškodený vôbec netvrdil, že by ho obžalovaný
udieral pomocou týchto hrablí, čo zodpovedá výsledku, že na nich nebola nájdená DNA obžalovaného.
Navyše,nebolopreukázané,žebyporaneniaobžalovanéhobolispôsobenéúderomcudziehopredmetu,
ako sú napr. hrable.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní prečítal obsah zápisnice o obhliadke miesta činu na ulici L. XX, F.
Q., ktorá bola vykonaná dňa 23.09.2020 od 21.40 hod. do 22.40 hod. Z ohliadky vyplynulo, že na tráve
na ploche asi 2,4 metra vo vzdialenosti asi 4,1 metra napravo od rodinného domu sa nachádza asi 10
krvných stôp, naľavo smerom k stene rodinného domu sa nachádza šiltovka bielej farby, na ktorej sa

nachádza tekutina červenej farby, od steny domu vo vzdialenosti 2 metre sa nachádza krvná stopa a
okuliare a týmto smerom k susednému plotu sa nachádzajú 3 krvné stopy, pričom jedna krvná stopa je
na múre plota. Naľavo asi vo vzdialenosti 1,5 metra sa nachádzajú hrable o dĺžke 78 cm, pričom vedľa
hrablí sa nachádza opretý drevený rebrík o výške 110 cm a šírke 43 cm. Vyplýva z nej miesto, na ktorom
k potýčke obžalovaného s poškodeným došlo a pravdivosť tvrdenia poškodeného o snahe opraviť plot,

nie je diskvalifikovaná, naopak, vidno gumu založenú tehlami. Pokiaľ obžalovaný namieta, že nebol
skúmaný pôvodca týchto krvných stúp, treba dodať, že zároveň popisoval svoje poranenia spôsobom,
že je výrazne pochybné, že by bol práve on ich pôvodcom, no oproti tomu, podľa odvolacieho súdu,
s ohľadom na povahu a rozsah krvácajúcich rán poškodeného vrátane svedectva oboch zasahujúcichpolicajtov, je týmito dôkazmi podporovaná výpoveď poškodeného, že bol na pozemku obžalovaným
intenzívne a opakovane napádaný napriek tomu, že sa snažil nezostať na mieste a odísť preč po
pripravenom rebríku. Pritom krvné stopy neboli nájdené v bezprostrednej blízkosti objektu, o ktorom

obžalovaný tvrdil, že mal byť poškodeným, ako údajným zlodejom, napadnutý.

Zo zápisnice o prehliadke tela obžalovaného zo dňa 24.09.2020 o 14.00 hod. vyplýva opuchnuté
zápästie a opuchnutý lakeť, čo je nepomerne k zraneniam poškodeného miernejšie. Takémuto záveru
nasvedčuje aj skutočnosť, že pri vstupnej prehliadke vykonanej u obžalovaného lekárkou Ústavu na

výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov dňa 28.09.2020, bola zistená modrina na
ľavom lakti a modrina na ľavom predlaktí, ktoré si nevyžadovali lekárske ošetrenie. Ako bolo uvedené,
znaleckým skúmaním nebolo potvrdené, že by išlo o obranné poranenia, a tak odvolací súd nemohol
prisvedčiťobhajobeobvineného,žebyišlooporanenia,keďnastavilruky,abynebolhrabľamizasiahnutý
do hlavy, keď na neho, podľa jeho výpovede, mal útočiť poškodený.

Dôkazy o volaní obžalovaného na tiesňovú linku 158, ako aj prepis týchto nahrávok, ktorý je totožný
s ich zvukovým obsahom v čase od 19.42 hod. do 19.54 hod. neznamená, že by usvedčujúci reťazec
dôkazov bol zásadne narušený. Keď totiž z nich vyplýva, že obžalovaný polícii v nich tvrdil, že v záhrade
zachytil človeka, zadržal ho a oznámil adresu miesta, vôbec z nich nevyplýva, že by obžalovaný sa
sťažoval na nejaké útočné správanie sa zadržaného človeka, nevyplýva ani oznámenie totožnosti takej

osoby, hoci ako bolo uvedené vyššie, obžalovaný už počas útoku spoznal totožnosť poškodeného a
odvolací súd považuje za nelogické, aby obžalovaný, v prípade tak dôrazného útoku ako popisoval zo
strany poškodeného, neoznámil, že je, či bol pod takým útokom. Opakovanie volaní polícii svedčí skôr o
tom, že obžalovaný mal situáciu pod kontrolou a teda, že si skôr vytváral situáciu, aby následne mohol
prísť s obhajobou o napadnutí jemu neznámym človekom, ktorého našiel neoprávnene pohybovať sa

na svojom pozemku ako potencionálneho zlodeja.

Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam možno dodať nasledovné. Hodnotenie dôkazov bolo
realizované súdom prvého stupňa postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. por.. Podaním obžaloby na
súd bolo ukončené prípravné konanie, súd pri voľbe dôkazov, ktorých vykonanie na hlavnom

pojednávaní zabezpečil, rozhodol samostatne, nezávisle a nestranne, pričom odvolací súd nezistil,
že by napadnutému rozsudku predchádzalo závažné porušenie procesných predpisov. Námietky
obžalovaného proti konajúcemu sudcovi JUDr. Fujerikovi boli založené na namietaní procesného
postupu a neboli vznesené bezodkladne a ako také nemohli byť podkladom pre rozhodovanie o
prípadnom vylúčení sudcu z vykonávania úkonov trestného konania, lebo Trestný poriadok o nich

neumožňuje rozhodovať /§ 32 ods. 6 Tr. por./.

Pokiaľ odvolateľ odkazuje na uznesenie Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. 6Tdo339/2008 zo
dňa 26.03.2008, v ňom bolo vyslovené, že v prípade tzv. intenzívneho excesu o nutnú obranu nepôjde
len vtedy, keď čin obrancu celkom jasne, očividne a nepochybne nezodpovedá všetkým rozhodujúcim

okolnostiam charakterizujúcim spôsob útoku a že len neprimeranosť konania obrancu nestačí, ak nejde
o neprimeranosť (voči spôsobu útoku) celkom zjavnú, a to z hľadiska obrancu. Nutná obrana je tak v
zmysle tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR vylúčená z dôvodu tzv. intenzívneho excesu a Najvyšší
súd vytkol, že v uvedenej trestnej veci sa súdy nižších stupňov zaoberali len otázkou primeranosti obrany
a zohľadnili navyše len otázku spôsobených zranení poškodeného.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej trestnej veci ale vyplynulo, že vo vzťahu k uvedenému
českému rozhodnutiu, nejde o obdobnú povahu prípadu. Jednak sa odvolací súd nezaoberal
primeranosti prípadnej obrany obžalovaného len na doplnenie, pretože z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že konaniu poškodeného predchádzal fyzický násilný útok obžalovaného, ktorý pokračoval

intenzívnym napádaním poškodeného, aj keď sa tento opakovane ocitol na zemi a objektívnym
znaleckým dokazovaním bolo zistené, že ani utrpené poranenia nenasvedčovali tomu, že by obžalovaný
konal obranným spôsobom, naopak bolo potvrdené, že obžalovaný konal útočne. Z pohľadu uvedeného
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, v prejednávanom prípade dospel odvolací súd k záveru, že
obžalovaný konal mimo medzí nutnej obrany a jeho motívom bolo poškodenému ublížiť na zdraví aj za

cenu prípadnej ťažkej ujmy na zdraví.

Z ustanovenia odsekov § 25 Tr. zák., ktorý upravuje jednu z okolností vylučujúcich protiprávnosť, nutnú
obranu, vyplýva, že čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujemchránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne
neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka
alebo k osobe obrancu a ten, kto odvracia útok takým spôsobom, nebude trestne zodpovedný, ak konal

v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. Ak sa niekto
vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za
čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

Pri nutnej obrane ide o odvrátenie nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka, pričom obrana

je namierená proti útočníkovi. V prejednávanej trestnej veci nebolo preukázané, že by zranenia
poškodeného vznikli ako dôsledok odvracania nebezpečenstva obžalovaným. Nebolo jednoznačne
preukázané, že by na neho poškodený útočil. Naopak, bol to obžalovaný, kto poškodeného ako prvý
napadol a urobil tak , keď k nemu poškodený stál chrbtom. Pri nutnej obrane tak nebol skutkový základ
pre splnenie ďalšej podmienky, a to, že nutná obrana smeruje proti útočníkovi a spravidla postihuje
jeho telesnú integritu, pričom musí prebiehať súčasne s útokom, lebo ak útok už skončil, môže ísť o

odplatu, ktorá nie je nutnou obranou. S ohľadom na spôsob útoku obžalovaného na poškodeného /útočil
opakovane, dôrazne, smerujúc zásahy najmä do hlavy, použijúc proti prestárlemu poškodenému údery
a kopy, škrtenie, sťahovanie na zem/, na miesto a čas útoku /nešlo o odľahlé miesto, ale o pozemok,
ktorý obžalovaný poznal, poznal teda aj to, čo by bránilo poškodenému z neho sa vzdialiť, čo vrátane
času skutku zakladalo nespornú výhodu práve obžalovanému/, okolností vzťahujúcich sa na osobu

útočníka alebo na osobu obrancu /obžalovaný už v nedávnej minulosti fyzickým napadnutím prekonal
poškodeného, je vekovo mladším od poškodeného a jeho zdravotný stav mu rovnako poskytoval výhodu
v zápase/. Obžalovaný pritom nekonal v omyle a ani v silnom rozrušení. Opakovane volal políciu a mal
zjavný prehľad o tom, ako s poškodeným naloží. V jeho konaní nebol ani zmätok, ani strach či zľaknutie.

Nemožno sa stotožniť s názorom obžalovaného, že by sa proti nemu viedlo nezákonné trestné konanie,
že by mu orgány činné v trestnom konaní upierali nerušené užívanie a uplatňovanie jeho vlastníckych
práv k pozemku, ktoré ako občan SR má garantované a ukotvené v Ústave SR.

Z fotodokumentácie z obhliadky dotknutého plota vyplýva stav, ktorý popísal poškodený a ktorý

nasvedčuje, že plot v časti, ktorý opravoval, je upravený bez toho, aby oprava plota nebola dokončená.
Poškodený uviedol, že mal hrable, ktorými chcel pohrabať trávu, keď ho obžalovaný napadol.
Obžalovaný nepredložil dôkaz, ktorý by tento stav vyvracal, a tak niet dôvodu neveriť poškodenému, že
práve ukončil opravu plota, keď bol obžalovaným napadnutý. Niet teda dôkazu, že by poškodený mal
hrable na úmysel kradnúť. Poškodený preliezol plot na rebríku, pohyboval sa po určitú dobu pri oprave

plota aj na pozemku obžalovaného, kde, ako uviedol, prácu dokončil, pričom pri útoku obžalovaného
spoznal. Je teda nedôvodné vyvodzovať, že nemohol za tmy opravovať oplotenie bez svetla.

Práve tým, že podľa znaleckého posudku sa pomliaždenie krku prejavilo dvomi podliatinami, ktoré idú
kolmo na krk, zodpovedali tieto stopy škrteniu špagátom alebo povrazom, ktorý sa na krk pre tento účel

zakladá práve kolmo na krk.

Nietdôkazuotom,žebysizraneniaspôsobilpoškodenýsám,čižebymuichspôsobilzasahujúcipolicajt.
Z výpovedí oboch týchto svedkov opak nevyplýva. Oproti tomu z opakovanej výpovede poškodeného
E. vyplýva, že len a práve obžalovaný, ho v čase a mieste činu napadol spôsobom, z ktorého mu vznikli

zistené poranenia.

Postup okresného súdu, ktorý odmietol vykonať dôkazy, bol odôvodnený a zodpovedal požiadavkám
ustanovenia § 272 ods. 3, prvá veta, Tr. por., podľa ktorého, súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka
okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými

dôkazmi.

Ani odvolací súd nemohol obžalovanému vyhovieť a odmietol vykonať na verejnom zasadnutí
navrhované dôkazy, pretože pokiaľ ide o návrh na doplnenie dokazovania grafologickým rozborom
povolenia na vstup poškodeného na pozemok obžalovaného jeho rozborom z hľadiska času a podpisu

D.. F., už súd prvého stupňa poukázal na iné, s tým súvisiace dôkazy, a to z výpovede D.. F., F. G. a U.
V. vyplýva, že svedkyňa F. G. týmto povolením disponovala dňa 23.09.2020 bezprostredne po skutku.
Samotný poškodený, ako aj D.. F., boli k okolnostiam a obsahu tohto dôkazu dostatočne vypočutí a
oznámili skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že k predmetnej dohode, ktorou D.. F. umožnil poškodenémupred skutkom vstup na pozemok, ktorého bol väčšinovým spoluvlastníkom, a to za účelom, ktorý súvisel
s opravou plota poškodeného. Obžalovaný neuviedol oproti tomu žiadnu skutočnosť, ktorá by zásadne
spochybňovala obsah predmetného povolenia. Ani odvolací súd nemal opodstatnený dôvod pochybovať

o záveroch znalca F.. X., keď žiadna zo strán trestného konania neuvádzala minimálne na roveň
odbornej argumentácie znalca také skutočnosti, ktoré by jeho odborné závery spochybňovali. Preto
nenastalasituáciauvedenávustanovení§146Tr.por.,podľaktorej,akvzniknúpochybnostiosprávnosti
znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o
vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností

znaleckého posudku alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca.

Zaoberať sa výpisom hovorov a ich prepismi z 23.09.2020 medzi poškodeným a jeho dcérou F. G., je
vzhľadom na ich čas v súčasnosti nerealizovateľné. Navyše o okolnostiach a obsahu tohto telefonického
spojenia vypovedali už poškodený a jeho dcéra osobne. Obžalovaný neodôvodnil nevyhnutnosť
vykonania konfrontácie medzi poručníkom G. a obžalovaným. Pokiaľ by sa aj mala týkať povesti

obžalovaného v obci, o tejto mal súd dostatočné poznatky správy obce samotnej. Svedkyňa G. v
tomto smere v podstate uvádzala len svoj osobný názor na obžalovaného, nakoľko neuvádzala také
konkrétne skutočnosti, ktoré by bolo možné preveriť. DNA zaistené na mieste činu boli dostatočne
podrobne skúmané a znalecký ústav dospel k nespochybniteľným záverom. Osobitne to platí pre návrh
na preskúmanie DNA, ktorá bola zaistená na hrabliach popri DNA poškodeného. Preskúmavať DNA

z oblečenia obžalovaného, teda z jeho riflí, ktoré mal na sebe v čase skutku, sa vzhľadom na jeho
výpoveď o tom, že aj on krvácal, javí rovnako nadbytočná. Výsluch vyšetrovateľa K. v štádiu konania
pred súdom, ktorý zabezpečuje vykonávanie dokazovania nezávisle a nestranne a ktorý nebol svedkom
predmetnej trestnej činnosti a v situácii, keď obžalovaný sa mohol opakovane v konaní pred súdom
vyjadriť k dôkazom, na ktoré následne súd pri svojom rozhodovaní prihliadal, považuje odvolací súd aj

s prihliadnutím na predmet trestného konania za zjavne nadbytočný. Rekonštrukciu prípadu vzhľadom
na množstvo vykonaných dôkazov ani odvolací súd nepovažoval za potrebnú. O priebehu skutkového
deja z pohľadu obžalovaného a poškodeného, keď iných svedkov skutku nebolo, mal súd dostatok
informácií práve z ich opakovaných výpovedí, ktoré pojednávali aj o samotnom pohybe uvedených osôb
po pozemku. Úmrtím poškodeného by rekonštrukcia navyše bola neúplná. Obžalovaným navrhované

dôkazy sa teda týkali buď okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť
inými, už skôr navrhnutými dôkazmi.

V súlade s ustanovením § 123 ods. 1 písm. e) Tr. zák., ťažkou ujmou na zdraví sa na účely Tr. zák.
rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je poškodenie dôležitého orgánu.

Za poškodenie dôležitého orgánu sa považuje len také porušenie niektorého z telesných orgánov, pri
ktorom vzniká nebezpečenstvo pre život alebo iný závažný dlhotrvajúci následok (napr. pomliaždenie
mozgu, poranenie miechy, poranenie dýchacích ciest, poranenie dôležitých vnútorných orgánov, akými
sú srdce, ľadviny, slezina).

Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žekonanímobžalovanéhoakopáchateľa,neboldokonanýtrestný
čin, lebo uvedený účinok v rámci spôsobeného následku nebol spôsobený, no z jeho konaní vyplynulo,
že jednoznačne bezohľadnými opakovanými údermi a kopami smerujúcimi proti hlave poškodeného,
pri ktorých mu spôsobil poranenia vrátane otrasu mozgu, zlomeniny ľavej očnice, početných tržno-

zmliaždených rán hlavy na temene, v čelovej oblasti vľavo a v okolí ľavého oka, sledoval zámer ho hoci
aj spôsobiť. Jeho konanie bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle spáchať trestný čin, no nedošlo k dokonaniu trestného činu. Trestnosť jeho skutku nezanikla,
pretože dobrovoľne ani neupustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a
neodstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu,

ani neurobil o pokuse trestného činu oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému
zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého
pokusu, sa mohlo ešte odstrániť.

K správnosti právnej kvalifikácie obdobných skutkov ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.

1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu k útokom na hlavu poškodeného
a pokusu ťažkej ujmy na zdraví, možno odkázať na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ako je napr.
uznesenie sp. zn. 2Tdo/34/2018 zo dňa 25.09.2018 /ujma na zdraví v podobe otrasu mozgu I. stupňa,
tržne zmliaždenú ranu záhlavia napriek doby liečby a narušenia obvyklého spôsobu života poškodenéhov trvaní 20 dní/, či uznesenie sp. zn. 6Tdo/80/2019 zo dňa 09.09.2020 /ujma na zdraví v podobe otrasu
mozgu ľahkého stupňa, tržne zmliaždené rany v temennej oblasti hlavy, pomliaždenie tváre s maximom
v okolí ľavej očnice, pomliaždenie ľavého oka napriek doby liečby v celkovej dĺžke 35/, v ktorých

dovolaniaobvinenýchboliodmietnuté.Takakovuvedenýchprípadoch,ajvpredmetnejtrestnejvecibolo
preukázané, že úmysel obžalovaného smeroval k spôsobeniu závažnejšieho následku v podobe ťažkej
ujmynazdraví,čomunasvedčujespôsobútoku,jehoopakovanie,zameranie,intenzita,ktorésaprejavila
množstvom zranení za okolnosti, že v nedávnej minulosti obžalovaný už spôsobil poškodenému viaceré
poranenia aj v oblasti hlavy a pri predmetnom útoku sa vyhrážal zabitím a „dokončením toho, čo začal“.

Nebolo tak rozhodujúce, že práceneschopnosť poškodeného, počas ktorej porucha zdravia závažne
ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného nedosiahla hranicu 42 kalendárnych dní, ako to
vyžaduje pre splnenie podmienky uvedenej v § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zák. Trestný zákon v ustanovení
§ 123 ods. 4.

Okresný súd teda na podklade skutkového stavu zisteného v rozsahu potrebnom pre spravodlivé
rozhodnutie, správne uznal obžalovaného vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1,
ods. 2, písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 odsek
1 Tr. zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák..

Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Je nutné prisvedčiť dôvodnosti výroku o treste, pretože zohľadnil tak pri druhu, ako aj výmere všetky
všeobecné aj individuálne zásady platné pre ukladanie trestov.

Okresný súd správne vychádzal z neprítomnosti okolností uvedených v § 36 Tr. zák. a rovnako správne
zohľadnil prevahu dvoch priťažujúcich okolností. Zodpovedá skutočnosti, že obžalovaný spáchal v
jednočinnom súbehu predmetný zločin v štádiu pokusu a predmetný prečin, čim bol odôvodnený postup
uvedenýv§41ods.1Tr.zák.aúpravatrestnejsadzbypodľa§38ods.4Tr.zák..Recidívaobžalovaného

vyjadrená v zohľadnení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 ods. m) Tr. zák. v podobe nezahladených
odsúdení plynie z aktuálneho odpisu Registra trestov GP SR. Na tieto odsúdenia je nevyhnutné
prihliadať, pretože nedošlo k ich zahladeniu a trestná činnosť, za ktorú bol obžalovaný odsúdený, je
obdobnápredmetnejtrestnejveci,pričombolaobžalovanýmspáchanávnedávnejdobepredspáchaním
predmetnej trestnej činnosti, a dokonca obžalovaný pri nej útočil aj na toho istého poškodeného ako

v prejednávanej trestnej veci. Z hľadiska osoby obžalovaného navyše nemožno prehliadnuť ani to, že
obžalovaný sa už v minulosti do rozporu so záujmom Trestného zákona na ochrane ľudského zdravia
dostal, keďže bol rozsudkom Okresného súdu sp. zn. 7T/39/2007 zo dňa 17.12.2007 uznaný vinným z
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák..

Treba poukázať najmä na to, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/139/2018 zo dňa
19.12.2018, právoplatne toho istého dňa bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. za skutok,
že dňa 02.09.2016 v čase asi o 21.00 hod. v Malom Slavkove, okr. Kežmarok, na rázcestí miestnej
komunikácie smerujúcej na ulicu Družstevnú, pod vplyvom požitého alkoholu, po predchádzajúcom

slovnom rozhovore, napadol poškodeného G. E.O. tak, že ho udrel najmenej trikrát päsťou do oblasti
tváre, poškodený G. E. po úderoch spadol do odtokového kanála pri ceste a keď sa snažil postaviť a
vyškriabať von z kanála, tak ho kopal do tela a bil rukami do oblasti hlavy a tváre, čím takto poškodenému
G. E. spôsobil zlomeninu očnice vpravo (zlomenina vnútornej steny a spodiny pravej očnice), trieštivú
otvorenú zlomeninu nosa s posunom úlomkov, tržnú ranu pri koreni nosa, poranenie rohovky pravého

oka (erózia), početné pomliaždenia tváre vpravo, pomliaždenia vlasatej časti hlavy vpravo (spánková
časť, temenná časť) pomliaždenie ľavého ramena, pomliaždenie ľavého predlaktia, zranenia ľahké s
dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 5 týždňov. Okresný súd Kežmarok vzhľadom na trestuloženývkonanívedenompodsp.zn.9T/79/2017upustilvtrestnejvecivedenejpodsp.zn.7T/139/2018
od uloženia súhrnného trestu.

Pred vyhlásením tohto rozsudku pritom obžalovaný spáchal pod vplyvom alkoholu ešte jeden násilný
obdobný trestný čin, za ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/79/2017 zo dňa
16.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/9/2018 zo dňa 07.06.2018
uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. za
skutok, že dňa 02.05.2017 v čase okolo 21.00 hod., po príchode do miesta trvalého bydliska na adrese

F. Q., E. XXX/XX, H.. A., keď mal byť pod vplyvom alkoholických nápojov, začal kričať na svoju matku T.
B., nar. XX.XX.XXXX, že jej dáva ultimátum, že ak k nim bude chodiť jej zať F. F., tak ju aj jej zaťa zabije,
v dôsledku čoho, z obavy o svoj život a zdravie, sa T. B. zamkla v spálni, keďže tento sa jej od roku
2006 viackrát vyhrážal, pod vplyvom alkoholických nápojov jej vulgárne nadával, pľul na ňu. Uložený
trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov vykonal dňa 03.03.2018 v ústave na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia. Bolo mu pritom uložené aj ochranné protialkoholické liečenie

ústavnou formou, ktorého forma bola dňa 13.05.2019 zmenená na ambulantnú.

Z uvedených dôkazov vyplynulo, že obžalovaný už raz poškodeného G. E. fyzicky napadol, a to obdobne
bezohľadne, pri ktorom poškodeného napádal, aj keď sa tento nachádzal na zemi a na obžalovaného
nijako neútočil. V predmetnej trestnej veci znova, hoci spoznal totožnosť poškodeného, pokračoval

v útokoch na poškodeného už aj s vyhrážkami zabitím, pričom zjavne vedel, že mu v minulosti také
zraneniaspôsobil, ažepoškodenýsanarodilužvroku1952,žemáo4rokyviacakovpredchádzajúcom
prípade, a teda, že poškodený bude zraniteľnejší v dôsledku svojho veku, ktorému zodpovedala aj jeho
vedomosť o zraneniach, ktoré poškodenému v minulosti spôsobil a ktoré chcel znásobiť, keď sa na
adresu poškodenému pri útoku vyjadroval, že ho zabije a dokončí to. Keď zbadal na svojom pozemku

v nočnej dobe postavu, ku ktorej sa priblížil, bez toho, aby túto osobu vyzval, na ňu odzadu zaútočil a
keďže išlo o poškodeného, ktorý bol jeho bezprostredným susedom a ktorého napadol už v nedávnej
minulosti, už v tomto okamihu nepochybne vedel, že môže ísť práve o osobu poškodeného, a pokiaľ
nie, tak bezprostredne po tomto prvotnom útoku sa nepochybne presvedčil o totožnosti poškodeného,
pričom z následného priebehu útoku vyplynulo, že jeho dôraznosť a bezohľadnosť ešte zvýšil. Zjavne

podľahol svojmu hnevu adresovanému konkrétne na osobu poškodeného G. E., namiesto toho - pokiaľ
si skutočne myslel, že chytil zlodeja - aby tohto primeraným spôsobom zadržal. V konaní obžalovaného
odvolací súd nezistil konanie, ktorým by tento skutok spáchal v omyle o tom, že koná v nutnej obrane.

Obžalovaný vedel, že poškodený má okrem iných zranení z minulosti poranené jedno oko, napriek tomu

poškodeného udieral do oblasti druhého oka, ktoré poranil a pokúsil sa bezohľadným útokom na hlavu
poškodeného spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Okresný súd správne prihliadal aj na osobu obžalovaného,
jeho postoj k trestnej činnosti, spôsob a okolnosti trestnej činnosti, absenciu súcitu s poškodeným,
absenciu úsilia spôsobiť mu čo najmenšie poranenia. Vyjadrenia obžalovaného pri skutku o tom, že
dokončí, čo začal pri minulom útoku, svedčia o odsúdeniahodnom motíve, ktorý sa tak zaradil medzi

skutočnosti vedúce k spoločenskej potrebe ukladať trest v hornej polovici zvýšenej trestnej sadzby.

Ani odvolací súd nezistil zákonné dôvody pre mimoriadne zníženie trestu. V rámci zvýšenej trestnej
sadzby v rozsahu úhrnného trestu odňatia slobody od 7 rokov a 4 mesiace do 12 rokov vychádzajúc
z ustanovenie § 155 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2,

ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák., je tak úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov zákonný,
odôvodnený a primeraný. V takto uloženom treste boli zohľadnené aj priaznivé poznatky o správaní sa
obžalovaného vyplývajúce zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Prešov, z pracovného posudku Nemocnice Poprad, a. s., zo správy o povesti obžalovaného z miesta
bydliska a z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR.

Okresný súd nepochybil ani pri rozhodnutí o spôsobe výkonu tohto trestu odňatia slobody a zákonne,
odôvodnene a primerane, vychádzajúc z ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil obžalovaného
na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Takto uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle
§ 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., vysokej závažnosti spáchanej trestnej činnosti vyplývajúcej zo spôsobeného
následku, zo spôsobu spáchania činu, zodpovedá pomeru poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností, ako aj usporiadaným pomerom obžalovaného a menej priaznivým možnostiam jeho nápravy.Zodpovedá aj záujmu na individuálnej a generálnej prevencii a je dostatočným vyjadrením morálneho
odsúdenia trestných činov obžalovaného spoločnosťou.

Nakoľko odvolací súd ani vo výrokoch o náhrade škody, ani v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne
dôvody pre to, aby odvolaniu obžalovaného vyhovel, podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.