Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 30, 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9T/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421010029
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8421010029.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

30.4.2021 v Kežmarku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
E. B., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom E. XXX/XX, F. Q., t. č. ÚVV Prešov,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 23.09.2020 v čase okolo 19:43 hod., na pozemku neobývaného rodinného domu

v obci F. Q., R.. L. Č.. XX, okres Kežmarok, ktorého je obžalovaný menšinovým spoluvlastníkom, počas
toho, ako poškodený G. E., nar. XX.X.XXXX so súhlasom väčšinového vlastníka pozemku D.. F. F.J.
renovoval spoločné oplotenie, pričom obžalovaný dlhodobo pozná poškodeného G. E., ktorý býva v
susedstve a mal vedomosť o jeho vyššom veku a zraniteľnom postavení v dôsledku tohto veku, pod
vplyvom alkoholu pristúpil zozadu k poškodenému G.A. E., bez výzvy a uvedenia dôvodu ho fyzicky
napadol tým spôsobom, že ho zozadu začal škrtiť, hodil ho o zem a následne ho viackrát kopal a udieral
päsťami do krku, hornej časti trupu ako aj do oblasti hlavy, na čo sa poškodený G.Š. E. snažil opakovane

utiecť na svoj pozemok pomocou rebríka, avšak obžalovaný mu v tom zabránil tým, že ho stiahol z
rebríkaapokračoval vofyzickomnapádaní,zároveňpoškodenémuG.E.kričal,žehozabijeadokončíto
z minula, že poškodený G.M. E. príde aj o druhé oko, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenému
G. E. zlomeninu ľavej očnice, početné tržno-zmliaždené rany hlavy na temene,
v čelovej oblasti vľavo a v okolí ľavého oka, otras mozgu, pomliaždenia krku, pomliaždenia chrbta a
hrudníka v pravo, pomliaždenia driekovej oblasti, podvrtnutie ľavého členka
a pomliaždenie predkolenia, pričom z lekárskeho hľadiska sa jedná o poranenia ľahké,
v dôsledku ktorých bol poškodený G. E. obmedzovaný v obvyklom spôsobe života a zároveň doba

liečenia bola v trvaní 40 dní, pričom však fyzický útok obžalovaného smeroval aj na dôležitý životný
orgán, nakoľko v skelete lebky je uložený mozog, ktorý je súčasť centrálneho nervového systému,
útokom obžalovaného došlo nielen k ohrozeniu mozgu ako životne dôležitého orgánu, ale aj k jeho
poraneniu, vznikol otras mozgu, vyššia intenzita pôsobiacej sily pri vyššie uvedenom mechanizme útoku
by mohla spôsobiť vážnejšie poranenie mozgu, ktoré by mohlo byť z medicínskeho hľadiska hodnotené
ako ťažké, taktiež škrtenie v oblasti krku predstavuje nebezpečenstvo z hľadiska prítoku v krvi cez cievy
do mozgu, čiže životne dôležitého orgánu, zároveň obžalovaný slovne prejavil úmysel poškodenia

druhého oka poškodeného G. E. ako orgánu zmyslového ústrojenstva, pričom rozsudkom Okresného
súdu Kežmarok sp. zn. 7T 139/2018-309 zo dňa 19.12.2018, právoplatného toho istého dňa, bol uznaný
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, kedy poškodenému
G. E. spôsobil okrem iného zranenie pravého oka,

t e d a- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a spáchať taký čin na chránenej osobe - osobe vyššieho
veku, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,

- a inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na

§ 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona,

§ 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon uloženého
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť dedičom
po zomrelom poškodenom G. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom Kežmarok, F. E. XXXX/XX,
zomrelom 14.04.2021 škodu vo výške 412,85 Eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, mestská časť Petržalka, IČO: 35
937 874 škodu vo výške 1.117,30 €.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku dedičov po zomrelom poškodenom G. E., nar. XX.XX.XXXX,

naposledy trvale bytom A.Ž., F. E. XXXX/XX, zomrelom 14.04.2021 so zvyškom nároku na náhradu
škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 27.01.2021
obžalobu pod sp. zn. Pv 492/20/7703-59 na obžalovaného E. B. pre skutok, ktorý právne kvalifikovala

ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a
zároveň ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, a ktorého sa mal
obžalovaný dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v
§ 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,
a to, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Preto súd
na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, znalcov,
prečítaním výpovedí svedkov - poškodených z prípravného konania, prečítaním obsahu listinných

dôkazov vrátane pripojených spisov a oboznámením obsahu zvukových nahrávok a zistil tento skutkový
stav:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vo večerných hodinách prišiel
na svoj pozemok, kde počul buchot, akoby niečo spadlo a ten buchot išiel smerom od šopy, kde má

poukladané palety. Ako obžalovaný uviedol, celý pozemok je oplotený a vstup
na neho je možný troma bráničkami, ktoré sú uzamykateľné. On vošiel na pozemok bočnou bráničkou a
tou istou vošiel neskôr na pozemok aj policajt. Potom prešiel okolo domu a okolo hriadky so zemiakmi k
šope, ktorá sa nachádza na pravej strane pri zadnej bráničke. Od bráničky, ktorou vošiel, je k šope podľa
obžalovaného 13 až 14 metrov. V tom čase už bola tma ale pri dverách šopy videl neznámu osobu, ktorá

sa tam pohybovala a na ktorú zavolal: „kto je“. V tom čase sa od tej osoby nachádzal vo vzdialenosti asi3 metre. Táto osoba neodpovedala a snažila sa utiecť tak, že sa rozbehla oproti nemu. Potom ale prišla
k nemu a napadla ho palicou. On sa bránil tak, že dvihol ruky a útok smerujúci na jeho hlavu zadržal na
svojich rukách. Prvé útoky išla od páchateľa, ktorý ho udrel asi päť krát po pravej ruke. Údery obžalovaný

hodnotil ako silné. Obžalovaný sa bránil a trochu zápasili. Keď bol útočník pri ňom, začal ho boxovať
s päsťami a dostal aj úder do tváre, po ktorom sa mu pustila z nosa krv a tú má aj na nohaviciach.
Potom sa táto osoba snažila utiecť ale on ju zadržal a zápasili spolu na zemi. Útočník sa snažil utiecť a
obžalovanému sa mu ho podarilo tri krát zadržať. Keď ho obžalovaný zadržal druhý krát, mal útočník v
rukách hrable a s nimi sa snažil utiecť. Keď mu povedal, že zavolá na políciu, tak sa znova snažil utiecť.

Päsťou ho útočník udrel 2 až 3 krát a nos mu trafil, keď volal na políciu. Či trafil útočníka, nevie, určite
nemal ruky zovreté v päsť. Hrable mal útočník počas boxovania v rukách a prekladal si ich z jeden
do druhej ruky a tou druhou udieral. Až potom mu tá osoba povedala, že je to poškodený E.. On ho
aj spoznal už podľa hlasu. Vypovedal, že spoznal poškodeného, až keď ho zadržal druhý krát. Keď pri
bitke spadli na zem, hrable boli na zemi. Potom ale obžalovaný vypovedal, že hrable držal poškodený
stále v rukách a nechcel ich pustiť. Vtedy na neho zaútočil znova hrabľami a udrel ho do predlaktia

druhej ruky. Pri plote opäť spadli na zem ako sa ho snažil zadržať. Chytil poškodeného za košeľu a
stiahol na zem. To už vedel, že je to sused E.. Sused nič nespomínal, že má povolenie a snažil sa stále
ujsť. Stále ho prosil, aby nevolal políciu, že na to zabudnú. Potom zbadal, že tam pri plote je rebrík. Na
to poškodenému povedal, že ide volať políciu ale poškodený ho prosil, aby to nerobil, že sa dohodnú.
On však políciu zavolal aj napriek nesúhlasu poškodeného, lebo chcel, aby sa to zaznamenalo. Pred

mesiacom mu niekto vykradol šopu tak, že mu na nej vylomil dvere. Preto poškodenému povedal, že
počkajú na políciu. Poškodený ho však prosil, aby to nechal tak a určite mu nič nerozprával o tom, že má
povolenie na vstup na pozemok od jeho synovca. Poškodený sa potom snažil utiecť z pozemku a znovu
na neho zaútočil palicou. Celkovo sa podľa obžalovaný poškodený snažil utiecť 3-krát ale on ho stále
zadržal.Obžalovanýnevedel,žepoškodenýtammániekderebríklebobolatma.Celkovovolalnapolíciu

3-krát s tým, že zadržal páchateľa a keď videl, že prichádzajú policajti, tak im hovoril, ako sa dostanú
na pozemok cez bráničku, ktorú po príchode na pozemok nechal otvorenú. Jeden z policajtov aj na
pozemokprišiel.Vtomčasedržalpoškodenéhoapolicajthovyzval,abypoškodenéhopustil.Poškodený
E. rozprával policajtom, že je to dobré a že on ide preč a že to obžalovaný zaútočil na neho, čo ale
nebola pravda. Obžalovaný zdôraznil, že poškodený mu vôbec nehovoril o tom, že je na jeho pozemku

za účelom opravy plota. V čase, keď tam bol jeden z policajtov, poškodený sa pokúsil utiecť a to tak,
že preskočil plot na svoju stranu a začal ťahať rebrík aj hrable, ktoré tam mal. Obžalovaný ho vyzýval,
že aby to tam nechal, aby sa to pofotilo ako dôkaz o tom, odkiaľ vošiel na jeho pozemok. Vtedy si
obžalovaný uvedomil, že to, čím poškodený na neho útočil, nebola obyčajná palica ale boli to hrable so
železným koncom. Neskôr ale obžalovaný vypovedal, že už pri prvom údere videl záblesk železa. On

žiadal policajtov, aby sa išli pozrieť do šopy a do domu, či tam nie sú stopy po vniknutí, pretože keď
prichádzal na pozemok, poškodený práve odchádzal od dverí šopy. Toto policajti neurobili, ale pomerali
dĺžku stôp na trávniku, ktoré viedli smerom k šope. Podľa obžalovaného pozemok nie je osvetlený,
pouličná lampa je vo vzdialenosti 4 až 5 metrov za šopou, ktorá ale tieni svetlu. Obžalovaný si nie je
vedomý toho, aby poškodenému spôsobil nejaké zranenia. Neútočil a v ruke nič nemal. Po príchode

polície na poškodenom žiadne zranenia nevidel. Krv z nosa mu tiekla iba počas útoku, potom mu už
netiekla. Keď prišli policajti, nos si vyfúkal do trávy. Na polícii mu už krv z nosa netiekla a tá mu zostala
iba na prednej časti ruky, ako si ju utrel. To, že mu tiekla krv z nosa si všimol, až keď išiel preč s policajtmi.
Predprehliadkoutelasiumylruky.Policajtovvolaltrikrátlebochcel,abyprišličímskôr.Keďprišlipolicajti,
nachádzali sa s poškodeným medzi domom a plotom a poškodeného držal tak, že na ňom kľačal a

poškodený bol na zemi. Poškodený preskočil plot, až keď už prišli policajti. Cez ten plot sa snažil ťahať
aj rebrík. To všetko videl aj napriek tomu, že bola tma. Obžalovaný si nevedel vysvetliť to množstvo
krvi, ktorá bola zdokumentovaná pri ohliadke miesta činu na jeho pozemku. Pripustil, že v ten deň vypil
staré víno, ktoré mal v šope lebo pri sebe nemal vodu. Alkohol neužíva, to bolo prvýkrát, čo ho požil a
navštevuje ochranné protialkoholické liečenie. Ako uviedol, poškodeného pozná

od detstva. Poškodený je vysoký asi do výšky jeho úst a aj napriek tomu mu poškodený dal päsťou
do nosa. Nikdy poškodeného nenapadol, poškodený napáda ľudí a aj s jeho otcom mal konflikty, ktoré
podľa neho poškodený roky vytvára a mali aj pozemkové spory. Poškodenému stále vadilo, že robia na
pozemku a raz skočil do jeho otca a začal ho biť. Jeho synovec na pozemku nehospodári a aj synovec
mal s poškodeným konflikty a preto nemohol dať poškodenému povolenie. To písomné povolenie je

podľa obžalovaného falošné
a vyrobené dodatočne. So synovcom sa nechce rozprávať lebo ho synovec chce dostať z domu. Má
k synovcovi nepriateľský vzťah.Pretože svedok - poškodený G. E. dňa 14.04.2021 zomrel, súd
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.04.2021 v zmysle § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku v
rámci dokazovania prečítal obsah oboch výpovedí tohto svedka - poškodeného z prípravného konania.

Svedok - poškodený G. E. dňa 24.09.2021, teda pred vznesením obvinenia obžalovanému, vypovedal o
dôvodoch opravy oplotenia, ktorú realizoval zo strany pozemku, ktorého spoluvlastníkom je obžalovaný.
Ako končil s úpravami plota, v tom momente ho niekto chytil zozadu za krk. On bol pripravený na to,
že to môže byť obžalovaný. Obžalovaný ho chytil zozadu za krk, hodil o zem a začal ho kopať. On

sa obžalovaného pýtal, čo to robí, že už končí a ide preč. Potom obžalovaného odstrčil ale on zase
prišiel k nemu a znova ho začal biť. Bil ho dovtedy, kým nespadol. On hovoril obžalovanému, aby ho
nechal tak, že on odíde. Ako skúšal ísť na rebrík, obžalovaný ho stiahol z rebríka a začal ho zase
biť. Keď ho obžalovaný bil najviac, poškodený stratil vedomie. Po chvíli sa prebral a cítil bolesť hlavy.
Obžalovaný mu vulgárne nadával. Potom ho obžalovaný zdrapil a znova ho hodil o zem, opakovane
ho kopal a bil. Na jedno oko z dôvodu pracovného úrazu nevidí a obžalovaný ho bil do druhého oka.

Keď sa priblížil k rebríku, obžalovaný ho stále stiahol a bil. Podľa poškodeného, obžalovanému robilo
dobre, že ho mohol biť. Obžalovaný mu tiež kričal, že ho zabije. Pri predchádzajúcom útoku, za ktorý
bol obžalovaný odsúdený, mu obžalovaný kričal, že to ešte nedokončil. Vtedy ho tiež napadol a to
bez varovania a opakovane ho udieral, za čo bol obžalovaný aj odsúdený. V tom čase sa stmievalo
a ešte bolo šero. Podľa poškodeného obžalovaný presne vedel, že je to on. V tom čase mal náradie

odložené, uložil na fóliu tehly a mal iba hrable na pohrabanie trávy po práci a rebrík, ktorým prišiel na
pozemok obžalovaného. Údery poškodený nepočítal, obžalovaný ho len bil a bil a kopal. V čase výsluchu
ho bolela celá hlava, ktorú mu zašívali. On prosil obžalovaného, aby ho nechal lebo už bol bez seba.
Podľa poškodeného nemal obžalovaný dosť a keď sa poškodený snažil dostať k rebríku, obžalovaný
ho opakovane stiahol a bil. Obžalovaného spoznal na 100 %. Nevie, či obžalovaný mal niečo v ruke.

Pri šope nebol, hoci keď ho obžalovaný udrel, letel až do polovice záhrady. Znova sa pozbieral a znova
ho obžalovaný udrel. Keď ho bil, obžalovaný mu hovoril, že to ešte dokončí a bavil sa s ním ako s
handrou. Hodil ho, chytil ho a buchol. Ani nevie, ako sa mu podarilo vyjsť na rebrík a prejsť do svojej
záhrady. Asi obžalovaný videl, že už má dosť ale bolo to strašné. Teraz, keď sa dotkne hrdla, ho bolí
krk. Obžalovaný ho škrtil a kričal, že ho zadusí a že ho zabije. Podľa poškodeného obžalovaný dostal

amok. Aj predtým sa mu vyhrážal, že to dokončí. Podľa poškodeného to obžalovaný urobil z pomsty
kvôli predchádzajúcim rodinným sporom. Málokedy bol obžalovaný triezvy. Keď prešiel na svoju stranu
pozemku, volal manželke, potom prišla dcéra a policajti. Pri bitke ho obžalovaný vôbec nešetril. Z tej
bitky si veľa nepamätá, potom prišla sanitka. Aj košeľu mal potrhanú na franforce. Dcéra ho odfotila.

Obžalovaný k tejto výpovedi poškodeného uviedol, že sú tam časové nezhody a tiež to, že stopy vedú
ku šope ale tie nikto nezdokumentoval. Poškodený najprv tvrdil, že nemal náradie, ale potom pripustil,
že mal hrable, ktorými sa ale plot neopravuje. Obžalovaný tvrdí, že v tom čase bola tma. Povolenie mal
poškodený na opravu podmurovky ale tam je betónový základ. Na povolení chýba podpis obžalovaného
a teda je neplatné. Obžalovaný ako spoluvlastník o tom nevedel. Oplotenie má výšku 2 metre a cez

neho nie je možné vidieť, že guma je zhnitá. Tá guma je tam podľa obžalovaného 15 rokov a nemôže
sa vlniť, lebo je prilepená k podkladu. Preto je výpoveď poškodeného zavadzajúca a klamlivá.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní prečítal obsah výpovede svedka - poškodeného G. E. z prípravného
konania zo dňa 07.12.2020, teda realizovanú

po vznesení obvinenia obžalovanému. V tejto výpovedi svedok - poškodený znova uviedol, že v ten deň
robil plot tak, že na betónový základ dal gumu proti dažďu. Už mal všetko hotové a všetko odniesol na
svoju stranu pozemku a na strane obžalovaného mal už len rebrík a hrable, aby pohrabal pošliapanú
trávu okolo plotu. Dal hrable ku rebríku, že už pôjde preč, keď ho niekto surovo chytil za krk, nevie, či
so špagátom alebo s povrazom a hodil ho

na zem, kde ho opakovane hádzal o zem. Potom cítil údery a kopance do hlavy. Keď sa obžalovaného
opýtal, čo to robí a či ho chce zabiť, obžalovaný mu povedal: „Hej, zabijem ťa, zabijem ťa“. Ešte
obžalovanému hovoril, že na jedno oko nevidí a na druhé vidí slabšie,
na čo mu obžalovaný povedal, že „ja to dokončím takto, že prídeš aj o druhé oko“. Potom ho začal mlátiť
a vedel, že pri minulom útoku mu očnicu zlomil na pravej strane a teraz mu ju zlomil na ľavej strane.

Obžalovaný ho mlátil a bil, až bol úplne mimo lebo to boli údery viac menej do hlavy. Obžalovaný ho škrtil,
nemohol dýchať, kašlal. Obžalovaný ho bil, ťahal, prevracal a trvalo to dosť dlho, pričom poškodený cítil,
že už nevládze, bol v šoku, mal otras mozgu z kopancov do hlavy. Obžalovaný pritom vždy opakoval,
že ho zabije. Z ničoho nič sa to skončilo, poškodený bol mimo a už si myslel, že je po ňom. Potom saprebral a išiel k plotu, že pôjde k rebríku, kedy ho obžalovaný znova strhol a zase dačo s ním robil.
Poškodený už nevládal a nechal obžalovaného, nech s ním robí, čo chce. Manželka mu potom hovorila,
že trikrát nedvíhal telefón. Policajtov zrejme volal obžalovaný. Nevie ako, ale podarilo sa mu prejsť na

druhú stranu, hodil sa o zem a vyzliekol si košeľu, ktorú mal úplne potrhanú a obliekol si monterkovú
blúzu. Potom zavolal manželke a prišli jeho deti. Ponáhľal sa do záchranky, lebo sa bál, že vykrváca.
V záchranke potom zvracal. Obžalovaného poznal podľa hlasu a potom ho aj videl. Obžalovaný mu aj
predtým spomínal, že chce dokončiť to z prvého útoku, za ktorý bol odsúdený. Kopance a údery päsťou
smerovali do očí a do tváre. Počas útoku bol väčšinou na zemi alebo na kolenách. Poškodený poprel, že

by niekedy udrel obžalovaného, nikdy sa nebil. Pri prvom útoku obžalovaný tiež do neho kopal a bil ho,
za čo bol odsúdený. Odvtedy si ho radšej poškodený nevšímal, žeby k niečomu nedošlo. Aj manželka
mu hovorila, aby nechodil na druhú stranu a nič nerobil lebo sa bojí reakcie obžalovaného. S otcom
obžalovaného aj s obžalovaným mali kvôli nehnuteľnosti spory aj v minulosti.

Súd tiež na návrh prokurátorky a so súhlasom obžalovaného prečítal obsah výpovede splnomocnenej

zástupkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. JUDr. D. B. z prípravného konania, kde
vypovedala, že ich zdravotná poisťovňa vynaložila náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich
poistencovi G. E. v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel dňa 23.09.2020 vo výške 1.117,30 Eur, ktoré v
mene poisťovne uplatnila ako nárok na náhradu škody a ktorú riadne vyčíslila. K náhrade škody navrhla
zaviazať obžalovaného.

Svedkyňa F. G., dcéra poškodeného G. E.
na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v uvedený deň bola v práci až do večera, kedy jej zavolala
staršia sestra s tým, že jej otca opäť zbil obžalovaný. Neverila tomu, lebo si tým prešli pred štyrmi rokmi,
keď obžalovaný napadol poškodeného a sľuboval, že to už nikdy neurobí a nechá jej otca na pokoji.

Preto neverila, že by sa to mohlo zopakovať a bola z toho v šoku. Jej mama, ktorá mala zlé tušenie,
volal otcovi na mobil, ktorý zdvihol a povedal, že ho obžalovaný zbil. Potom mama volala jej sestre
a sestra volal jej. Jej sestra, mama a jej synovec pre ňu prišli s autom a spolu išli do Slavkova, kde
videla poškodeného zmäteného a skrvaveného. Ona chytila amok a strašne ju to vystrašilo. Podľa nej
obžalovaný volal policajtov preto, aby si vytvoril alibi a asi sa aj zľakol. Od útoku jej otec zostarol a

potrebuje viac pozornosti a opatery. Keď prišla do Malého Slavkova, jej otec bol na kraji pri uličke a
vôbec nevedel povedať, ako sa tam dostal. Policajti už boli na mieste a nachádzali sa s obžalovaným
na pozemku obžalovaného. Na ich dvore bolo vidno, lebo svietilo vonkajšie svetlo na ich dome a na
pozemkuobžalovanéhoboloprítmieažtma.Napriektomurozpoznalaosobynapozemkuobžalovaného,
od ktorých stála asi 2,5 metra. Keď sa pýtala otca, čo sa stalo, poškodený jej povedal, že mu obžalovaný

kričal, že ho zabije a že nemá
na to svedkov. Hneď asi 10 minút po svojom príchode poškodeného v kuchyni ich domu odfotila kým
prišla záchranka, ktorú zavolali policajti. Fotky hneď ukázala policajtom,
na druhý deň ich vyvolala a dala na políciu. Otec bol zmätený a chcel sa umyť. Poškodený jej stále
hovoril, že ho obžalovaný chytil zozadu a videla, ako má dotrhanú košeľu. Poškodený jej ešte spomínal,

že obžalovaný mu stále kričal, že dokončí to, čo začal pred štyrmi rokmi. Oko, ktoré mal po útoku
obžalovanéhopredštyrmirokmizranené,malcelézaliatekrvou,nemalokuliare,bolopuchnutý,nemohol
prehĺtať a bolel ho krk. Na hlave mal otvorenú ranu. Pred štyrmi rokmi mal jej otec zlomenú podočnicu.
Otec si chcel podľa jej výpovede len niečo prikryť na plote a ešte mu v ten deň predtým hovorila, aby
tam nešiel, aby nedošlo

ku konfliktu s obžalovaným, ale otec jej povedal, že sa nemá báť a že má písomný súhlas
od majiteľa. O otca mala strach preto, lebo obžalovaný na ich otca číhal a jej mama, ktorá to videla, ju na
to upozornila. S obžalovaným nekomunikovala a potvrdila, že ho vídava opitého. Podľa nej poškodený
vedel, kto je spoluvlastníkom susedného pozemku. Obžalovaný má zlé vzťahy nielen s nimi ale s celým
Slavkovom. To, čo sa stalo jej otec neopísal celkom presne, lebo bol zmätený, v sanitke zvracal a bol

úplne mimo. Súhlas na vstup pre jej otca videla ešte v ten večer, pretože o ten súhlas ju požiadali policajti
a mama jej ten súhlas doniesla. Ešte v ten večer ho odovzdala policajtom. Potvrdila pravdivosť svojej
výpovede z prípravného konania, kde vypovedala, že otec stále opakoval, že mu obžalovaný kričal, že
ho zabije, že ho mlátil päsťami a tiež do neho kopal. Ako tiež vypovedala, že jej otec mal v tom čase zlý
zdravotný stav, mal veľa ochorení a ťažko sa pohyboval.

K výpovedí tejto svedkyne sa obžalovaný vyjadril tak, že svedkyňa klame, zavádza a nie je dôveryhodná.
Povolenie bolo vyhotovené dodatočne.Svedok L. J., príslušník Obvodného oddelenia PZ Kežmarok v pozícii referenta s územnou a objektovou
zodpovednosťou na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s kolegom V. mali nočnú službu od 19.30 hod.
do 7.30 hod. ráno nasledujúceho dňa. Nevie kedy presne, ale bolo to na začiatku služby asi o 20.00 hod.

boli vyslaní operačným dôstojníkom KR PZ v Prešove na preverenie oznámenia obžalovaného, že sa
niekto pohybuje na jeho pozemku. Následne sa okamžite so služobným motorovým vozidlom presunuli
na dané miesto, kedy kolega V. vystúpil ako prvý z auta, keďže bol veliteľ hliadky a on ako vodič vystúpil
zaním,kdesomnapozemkuvideldveosoby,akosanaťahujúavzájomnedosebasáču.Maliorientačné
problémy, pre ktoré sa rozdelili a on sa dostal na pozemok cez bráničku, ktorú videl pri ceste. V tom čase

bola tma a prisvecovali si baterkami. Videli však obrysy postáv, čo im umožňovalo verejné osvetlenie na
ulici. Kolega bol na pozemku obžalovaného prvý a kým sa rozprával s obžalovaným, poškodený prešiel
na svoju stranu pozemku. On ostal s obžalovaným a kolega išiel na pozemok poškodeného. On osobne
nevidel, ako poškodený prešiel na svoj pozemok, pretože v tom čase bol iba na ceste
na pozemok. Jedna osoba bola zakrvavená a druhá osoba bola bez zranenia. Obžalovaný mal od krvi
oblečenie ale na tele krv nemal. Jeden pán preskočil cez rebrík do svojho dvora. Následne obe osoby

stotožnili, kedy nezranená osoba je osoba totožná s obžalovaným a druhá osoba bola stotožnená ako
poškodenýG.E..Onostalsobžalovanýmnajehopozemkuaspoškodenýmbolnajehopozemkukolega
V.. Poškodený hľadal okuliare lebo bez nich nevidí. Poškodený bol zmätený a kolega ho usmerňoval, aby
si sadol a počkal na RZP, aby neskolaboval. S obžalovaného bolo cítiť alkohol. U poškodeného nevie,
či bol pod vplyvom alkoholu, pretože s ním bol kolega. Obe osoby vyťažili s tým, že obžalovaný uviedol,

že keď prišiel na pozemok, zistil, že sa tam niekto pohybuje. Ten muž utekal od stodoly do dvora, kde ho
napadol a na obžalovaného zaútočil. Na otázku, kto spôsobil takéto zranenia poškodenému, obžalovaný
uviedol, že si ich poškodený spôsobil sám, keď spadol. Následne vyťažili poškodeného, ktorý uviedol,
že mal povolenie od majiteľa pozemku
na vstup a že keď opravoval plot, lebo malo pršať, tak ho zozadu udrel obžalovaný, stiahol ho na zem

a kopal. Následne zavolali RZP a kolega kontaktoval rodinu poškodeného. Obžalovaný im ukazoval
rebrík, s ktorým poškodený prišiel na pozemok a žiadal ho zadokumentovať. Neskôr našli okuliare a
čiapku. Obžalovaný sa na zranenia nesťažoval.

Aj pri odstraňovaní rozporov vo výpovedi tohto svedka z prípravného konania, kedy svedok vypovedal,

že jeden muž ležal na zemi a druhý nad ním a držal ho, uviedol, že je pravda, čo vypovedal na hlavnom
pojednávaní, že keď vystupoval z auta, obaja sa naťahovali a kým obchádzal pozemok, videl jedného
z nich na zemi a kým obišiel celý pozemok,
na pozemku bol už iba obžalovaný.

Svedok U. V., tiež príslušník polície s rovnakým služobným zaradením ako svedok J. na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že operačným dôstojníkom boli asi okolo 20.00 hod. vyslaní na miesto činu za
účelom preverenia oznámenia obžalovaného, že mu niekto chodí po dvore. Keď sme prišli na miesto
činu, už z auta, ako spolujazdec videl dve osoby, jedna ležala na zemi a druhý stál nad ním a kľačal. V
takejpoloheboliajkeďprišielnapozemok.Tieosobyboliasivovzdialenosti15metrov,pričomvzhľadom

na svetelné podmienky na mieste bolo možné rozpoznať postavy a oblečenie. Jedna osoba nebola
zranená a druhá osoba bola zranená na hlave, kde mala tržnú ranu na čele a na temene a bola celá
od krvi. Svedok volal záchranku. Obe osoby stotožnili ako E. B. a G. E., pričom zranený bol poškodený
G. E.. Keď prišiel na pozemok, obžalovaný držal poškodeného a povedal, že to on volal na políciu. Pustil
ho až vtedy, keď prišli bližšie. Potom sa začal rozprávať s obžalovaným a poškodený cez rebrík prešiel

na druhú stranu pozemku. On dal poškodeného sadnúť na stoličku, pýtal sa na jeho zdravotný stav,
pričom poškodený bol zmätený a stále sa dožadoval, aby niekomu zavolali. S obžalovaným bol až do
príchodu druhej hliadky na jeho pozemku kolega J.. Následne po stotožnení osôb obe osoby vyťažili.
Obžalovaný im povedal, že ho v minulosti vykradli, že videl pohyb na pozemku, tá osoba ho mala
napadnúť, on ju sotil na zem a držal až

do príchodu polície. Poškodený im uviedol, že išiel opraviť plot lebo malo pršať a nechcel, aby zmokol,
a preto s povolením majiteľa susedného pozemku prešiel na tento pozemok, kde ho mal počas opravy
plotu obžalovaný zozadu napadnúť, kopal ho, udieral ho a mal sa mu vyhrážať, že ho zabije. Na mieste
bolo šero až tma. Na obžalovanom si svedok nevšimol žiadne zranenia, hoci bol celý od krvi. Na mieste
činu videl fóliu a rebrík ale nespomína si

na hrable. Poškodený mu hovoril, že má povolenie na vstup od jedného zo spoluvlastníkov a že to
povolenie má dcéra. Obžalovaný bol podrobený dychovej skúške s pozitívnym výsledkom.Svedok Ing. F. F., synovec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodený prišiel za
nímstým,žesichceopraviťpodmurovkunaspoločnomplote,ktorýoddeľujejehopozemokodpozemku,
ktorého väčšinovým spoluvlastníkom je on. Poškodený povedal, že s obžalovaným je sa ťažko dohodnúť

a tak prišiel za ním. Poškodený mu ešte povedal, že bol na obecnom úrade ale keďže nejde stavať nový
plot a ani ho búrať, stačí iba súhlas vlastníka a tak prišiel poškodený za ním. On s tým problém nemal a u
neho v práci to povolenie spísali dňa 17.09.2020. Ešte sa poradil aj s obyvateľom Malého Slavkova, ktorý
je policajt a on im poradil, aby do textu povolenia doplnili adresu, kde je nehnuteľnosť. S poškodeným sa
dohodol tak, že môže použiť rebrík na vstup na jeho pozemok lebo on je pracovne vyťažený a nemohol

byť pri tom, ako to bude poškodený robiť. Súhlas bol urobený v troch vyhotoveniach, jedno si nechal on a
dve vyhotovenia dal poškodenému. Asi týždeň na to mu mama hovorila, že poškodený leží v nemocnici.
S obžalovaným nemá dobrý vzťah, vyhýba sa komunikácii s ním lebo obžalovaný tvrdí, že niečo povedal
a pritom to nie je pravda. Obžalovaný podľa neho prekrúca veci, čo sa stali. S obžalovaným mali aj súdny
spororodinnýdom,ktorýsaskončilasitritýždnepredtým,akosastalskutok.Opozemoksaobžalovaný,
ako menšinový vlastník začal zaujímať asi rok dozadu, keď svedkova mama podala na neho civilnú

žalobu. Svedok obžalovaného o vystavení povolenia pre poškodeného na vstup na pozemok za účelom
opravy plota neinformoval, pretože majú zlé vzťahy a nerozprávajú sa. Vie o minulých problémoch s
poškodeným a za povolenie mu poškodený nič nedal a ani nesľúbil. Poškodený mu neskôr o tom, čo sa
malo stať dňa 23.09.2020 povedal, že bol opraviť gumu na plote a už končil, keď ho obžalovaný napadol.
Svedok po nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu na listinu na čísle listu 266 uviedol, že to listina, ktorú

vystavil a na nej je jeho podpis.

Obžalovaný k tejto výpovedi svedka uviedol, že svedok klame a mal mu povedať, že vystavil povolenie,
pričom má za to, že to povolenie bolo vystavené dodatočne.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a
traumatológia MUDr. L. X., ktorý v prípravnom konaní vyhotovil písomný znalecký posudok č. 68/2020
vo veci posúdenia zranení poškodeného G. E. a na ktorého záveroch zotrval aj vo svojej výpovedi na
hlavnompojednávaní.Znalecvypovedal,žepoškodenýG.E.utrpelprifyzickomincidentedňa23.9.2020
zlomeninu ľavej očnice, početné tržno-zmliaždené rany na temene

a v čelovej oblasti vľavo, v okolí ľavého oka, ďalej utrpel otras mozgu, pomliaždenie krku, pomliaždenie
chrbta a hrudníka vpravo, pomliaždenie driekovej oblasti, podvrtnutie ľavého členka a pomliaždenie
predkolenia. Kvôli týmto poraneniam bol poškodený až do 29.9.2020 hospitalizovaný v nemocnici,
následne po prepustený absolvoval kontrolné vyšetrenia v Prešove kvôli zlomenine očnice, kontroly
na chirurgickej a očnej ambulancii. Z lekárskeho hľadiska sú všetky tieto poranenia hodnotené ako

ľahké, priebeh liečby bol nekomplikovaný. Z hľadiska mechanizmu zodpovedajú poranenia tomu, že
vznikli mechanizmom tupej pôsobiacej sily, ktorá zasiahla poranené časti tela. Hlava poškodeného
bola zasiahnutá opakovanými údermi, čo mohlo spôsobiť jednak tržno-zmliaždenú ranu na temene
hlavy, k tomu tiež zlomeninu očnice vľavo, tržné rany v oblasti ľavého oka a krvácanie z nosa. Týmto
mechanizmom mohol vzniknúť aj otras mozgu. Z medicínskeho hľadiska nie je podľa znalca možné

jednoznačne určiť, či vznikli údermi päsťou alebo kopnutiami. Pomliaždenie krku sa prejavilo dvomi
krvnými podliatinami, ktoré idú kolmo na krk, vytvárajú škrtiaci pás, čo nezodpovedá škrteniu rukou.
Toto poranenie mohlo vzniknúť tak, že útočník chytil poškodeného zozadu za golier košele a stočením
goliera a pritiahnutím mohol spôsobiť výsledný efekt na koži. Pomliaždenie hrudníka a chrbta sa prejavilo
odreninami a krvnými podliatinami, ktoré tiež mohli vzniknúť kopaním do tejto časti tela. Mohli tiež

vzniknúť aj nárazom o tvrdý predmet, resp. tuhý podklad. Podvrtnutie členka mohlo vzniknúť chybným
dostúpením na ľavú dolnú končatinu keď bol poškodený na rebríku a útočník ho strhol dole a taktiež pri
vzájomnom konflikte oboch účastníkov chybným došliapnutím. Pomliaždenia ľavého predkolenia mohlo
vzniknúť tupým úderom, napr. kopnutím alebo tiež nárazom o tupý predmet. V dostupných výpovediach,
ktoré mal znalec k dispozícii, poškodený neuvádzal presné detaily incidentu, avšak sumárne by bolo

podľa znalca možné uzavrieť, že poranenia vznikli údermi päsťou, kopnutiami a škrtením krku. Vznik
poranení nezodpovedá tomu, čo
vo výpovedi uvádza útočník, čiže to, že v spôsobe svojej obrany sa bránil bitím hlava nehlava. Takáto
sebaobrana by nespôsobila pomliaždenie krku, ako mal poškodený, ani pomliaždenie hrudníka a
driekovej chrbtice. Poranenia nezodpovedajú tomu, že by si ich poškodený mohol spôsobiť sám, napr.

dôsledkom pádu. Posudzované poranenia vyžadujú PN, ktorú určuje poranenie s najdlhšou dobou
liečenia a to je zlomenina ľavej očnice. Túto PN je možné stanoviť na dobu nepresahujúcu 42 dní, mohlo
by sa podľa znalca jednať napr. o dobu 40 dní. Ostatné poranenia vyžadujú kratšiu PN. Podľa stavu,
v akom bol poškodený vyšetrený, poranenia pravdepodobne vážnejšie trvalé následky nezanechajú.Jazvy po tržných ranách nie sú tak výrazné, aby spôsobili estetické obmedzenie a neobmedzujú
poškodeného ani funkčne. Okrem toho, že bol poškodený od 23.9.2020 do 29.9.2020 obmedzený
hospitalizáciou, kde postúpil potrebné vyšetrenia a ošetrenie rán zošitím, bol v tomto období sebestačný.

Z toho dôvodu, že na základe úrazu z minulosti bol poškodený praktický slepý na pravé oko a následkom
týchto poranení mal výrazný opuch v okolí ľavého oka, výrazne mu to sťažovalo videnie a nedokázal
sa sám spoľahlivo pohybovať a ani orientovať, pričom si vyžadoval zdravotnícku pomoc. Po prepustení
z nemocnice bol z hľadiska zlomeniny očnice obmedzovaný tým, že nesmel fúkať nosom, konzumoval
len mäkšiu stravu a to celkovo v trvaní do 6 týždňoch. Z titulu poranení hrudníka a driekovej chrbtice

a ľavého členka bol poškodený podľa znalca obmedzený pri fyzických aktivitách, dodržiaval kľudový
režim a dá sa povedať, že celkovo bol 4 týždne len v domácom prostredí s minimálnym pohybom mimo
domova bez fyzickej záťaže. Po prepustený z nemocnice bol poškodený sebestačný
pre základné potreby a návyky. Kvôli bolestiam užíval po dobu 4 týždňoch lieky na tlmenie bolesti,
kde dominovali bolesti hlavy. Neskôr tieto lieky užíval len príležitostne. Bolestné týchto poranení
predstavujecelkovo180bodov,čojevprepočte3.974,88Eur.Poranenianazákladeichrozsahu,presnej

lokalizácie, rozmiestnenia poranenia od hlavy až po členok nezodpovedajú tomu, aby boli spôsobené
dôsledkompádupoškodenéhoKnejakémuinémumechanizmubysaznalecvedelvyjadriťlenprizadaní
konkrétneho mechanizmu tak, aby ten mechanizmus vystihoval možnosť poranenia všetkých častí tela,
od hornej časti hlavy až
po ľavý členok. Zranenia, ktoré utrpel poškodený svedčia o tom, že útočník konal ofenzívne. Na hlavu

smerovalo 3 a viac úderov. Sú to tri rôzne poranenia v rôznych častiach hlavy a preto nie je možné,
aby vznikli pádom, ale ani to, aby smerovali do jednej časti hlavy, teda do oka. Z pohľadu znalca je
ľavé oko dôležité z toho dôvodu, že poškodený je na pravé oko prakticky slepý. Pomliaždenie oka
vzniklo týmto útokom, to potvrdili aj jeho následné očné vyšetrenia, na ktoré poškodený chodil až do
5.10.2020, ale išlo len o ľahké poranenie, ktoré po 7 dňoch nezanechalo výrazné následky, ale vznik

tej zlomeniny, akú mal poškodený, je spôsobený tým, že tlak na oko spôsobí potom zlomeninu očnice v
tých najtenších miestach. Horná časť očnice je prakticky spodinou lebečnou, kde je už uložený mozog a
tento je súčasťou CNS a je životne dôležitým orgánom. Takýto útok mohol okrem otrasu mozgu spôsobiť
aj vážnejšie poranenie mozgu. Podľa rozsahu postihnutia mozgu by sa mohlo jednať aj o poranenie
ťažké. K intenzite škrtenia znalec uviedol, že poškodený mal taký škrtiaci pás, ako pri obesení, a preto si

znalec myslí, že poškodený bol chytený za golier košele, ktorý stiahnutím spôsobil poranenia. Znalec si
však myslí, že nedošlo k samotnému aktu škrtenia s vážnymi následkami. Tieto poranenia zodpovedajú
silnému jednorazovému potiahnutiu
za košeľu. Pri dlhšom škrtení a vyššej intenzite môže podľa znalca dôjsť k ohrozeniu života viacerými
mechanizmami. Znalec poškodeného vyšetroval dňa 13.11.2020, kedy podľa jeho názoru príznaky

poraní už odzneli a dá sa povedať, že poškodený mohol byť v takom stave, ako pred vznikom poranení.
S prihliadnutím k tomu, že v dobe incidentu mal poškodený 68 rokov, jeho telesná konštrukcia a
celkovo fyzická aktivita nezodpovedá tomu, aby mal mierne zdatný mladší človek z neho obavu, že mu
poškodený ublíži. Znalec vylúčil, že by sa poškodený zachytil za košeľu pri preliezaní cez plot, lebo by
musel visieť na plote a gombíky na košeli by povolili. Znalec tiež vylúčil vznik poranení pádom paliet

alebo kladiva na hlavu poškodeného, pretože tie by spôsobili vážnejšie zranenia. Podľa znalca teoreticky
tržná rana na temene hlavy by mohla vzniknúť pádom na hrable, ale lokalizácia poranenia poškodeného
tomu nenasvedčuje. Tržná rana na hlave mohla byť spôsobená rukou.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria

MUDr. E. E., ktorý vo vzťahu k duševnému stavu obžalovaného vypracoval v prípravnom konaní
znalecký posudok č. 4/2021, na záveroch ktorého zotrval aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní.
Akoznalecvovýpovediuviedol,vychádzalzospisovéhomateriáluamalkdispozíciíajznaleckýposudok
MUDr. J. vypracovaný k predošlému trestnému činu. V znaleckom posudku dospel
k záveru, že u obžalovaného sa nejedná o duševné ochorenie, avšak dajú sa predpokladať určité

problémové osobnostné rysy a tiež je tam zistená závislosť na alkohole, kde podľa jeho názoru ide
o rozmedzie medzi II. a III. vývinovým štádiom. V čase skutku sa jednalo o intoxikáciu alkoholom v
úrovni strednej ťažkej opitosti. Znalec sa tiež vyjadril k jednotlivým štádiám závislosti a ich prejavom.
U obžalovaného bola zistená prítomnosť alkoholu v dychu. Obžalovaný sám uviedol, že v ten deň pil
alkohol približne od 17.00 hod.

a keďže bol v danom čase s takou koncentráciou alkoholu po zadržaní, dá sa usúdiť, že v čase skutku
mohol mať vyše 2 promile. Teda vypil množstvo alkoholu tomu zodpovedajúce
a z toho znalec usúdil na zvýšenú toleranciu, keď obžalovaný dokázal fungovať s takýmto množstvom
alkoholu. Potom je tu podľa znalca kritérium, ktorým je užívanie alkoholu obžalovaným napriek tomu,že už v minulosti sa dostal do problémov, na ktorých mal alkohol svoj podiel. Na základe týchto
pozitívnych kritérií u obžalovaného diagnostikoval závislosť ako takú. Potom závažnosť určil tak, že
nejaké ostré ohraničenie medzi fázami nie je celkom možné určiť. Ak by boli jasné príznaky fyzické

poškodenia organizmu, dalo by sa hovoriť, že ide o jasnú III. fázu. Obžalovaný nie veľmi akceptuje
svoju závislosť a nemá jasno, ako by sa mal k tomu postaviť. Pri hodnotení stupňa závislosti znalec
vychádzal z Jellinekovej stupnice, ktorá hovorí o štádiách závislosti, stupnica MKCH nepojednáva o
štádiách závislosti. Jellinekova stupnica je podľa znalca všeobecne akceptovaná, ale je pravda, že sú
aj iné stupnice. Podľa znalca môže obžalovaný na rozhraní II. a III. stupňa závislosti pokojne fungovať

v nejakom zamestnaní, v škole a pod. U obžalovaného zistil paranoidné a nepriateľské nastavenie, ako
keby obžalovaný žil s pocitom, že mu ľudia chcú uškodiť, hoci na základe jedného vyšetrenia to nemôže
s istotou tvrdiť. Pokiaľ sa jedná o vplyv alkoholu na vplyv osobnosti, tak znalec uviedol, že alkohol nie
je príčinou toho, že obžalovaný má určité nastavenie a určité povahové zvláštnosti. Požívanie alkoholu
obžalovaným môže mať negatívny vplyv na prejavy poruchy osobnosti a môže viesť k zhoršeniu
sebaovládaniu.

Vo vzťahu k paranoidným rysom znalci pozorujú, že človek sa mení, ak človek pije. Podľa znalca
obžalovaný môže trpieť iba miernou pamäťovou poruchou. Mohol si teda zapamätať udalosti daného
večera. To, že obžalovaný nemá vo väzbe neprekonateľné abstinenčné príznaky, to ešte podľa znalca
nedokazuje, že netrpí závislosťou.

Zo záveru znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-KE-
EXP-2020/2395, ktorého obsah súd na hlavnom pojednávaní prečítal vyplýva, že na hrabliach
poškodeného zaistených na mieste činu neboli zviditeľnené žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy.
Preto sa nedali porovnať s daktyloskopickými otlačkami obžalovaného a poškodeného.

Z obsahu znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2020/2395 vyplýva, že na porisku hrablí a na tráve, z ktorých bolo odobraté
biologické stopy, bola zistená prítomnosť DNA poškodeného G. E.. Na hrabliach sa nachádzala aj DNA
inej, nezistenej osoby.

Z úradného záznamu o obmedzení osobnej slobody obžalovaného vyplýva, že táto mu bola obmedzená
dňa 23.09.2020 o 22.40 hod. Hliadka KUPON 108 vykonávajúca nočnú službu v zložení U. V. a L. J.
bola v čase o 19.50 hod. vyslaná
na preverenie oznámenia, kde oznamoval E. B., že mu niekto chodí po pozemku a páchateľ sa nachádza
na mieste. V čase o 20.00 hod. sa hliadka dostavila na adresu L. XX, F. Q.. Na adrese sa nachádzali

dve osoby, pričom jedna držala druhú na zemi. Potom, čo hliadka prišla na miesto zistila, že osoba,
ktorá ležala na zemi bola viditeľne zranená a mala tržnú ranu nad ľavým okom a tržnú ranu v oblasti
temena hlavy. Následne hliadka zavolala na linku 155 a privolala zranenému RZP. Zraneného hliadka
stotožnila ako poškodeného a druhú osobu ako obžalovaného. Obžalovaný uviedol, že je majiteľom
pozemkuapredtromamesiacmimuniektovykradolstodolu.Pretožetohodňavidel,akomuniektochodí

po pozemku, myslel si, že sa zlodej vrátil. Potom, čo na osobu skríkol, tá začala utekať a on utekal za
ňou. Počas toho si všimol, že neznáma osoba drží v ruke palicu. Niekde uprostred dvora osobu dobehol
a tá sa na neho zahnala palicou. Obžalovaný sa začal brániť. Počas súboja si všimol, že osoba je jeho
sused - poškodený. Ten sa snažil ujsť cez plot na svoj pozemok po rebríku ale obžalovaný ho stiahol dole
a držal ho až do príchodu polície. K zraneniam poškodeného obžalovaný uviedol, že si ich poškodený

spôsobil sám. Poškodený uviedol, že asi o 19.30 hod. išiel na susedný pozemok, ktorého majiteľmi je
obžalovaný a jeho synovec, od ktorého mal písomné povolenie, že na pozemok môže vstúpiť a zdržiavať
sa na ňom. Nakoľko majú spoločný betónový základ na plot, poškodený chcel tento základ prikryť, aby
nepraskol. Počas toho k nemu prišiel poškodený a začal ho udierať, na čo on spadol na zem, kde ho
začal obžalovaný kopať. Počas celého útoku mu obžalovaný kričal, že ho zabije. Na miesto bol vyslaný

kriminalistický technik a asi o 20.00 hod. prišla RZP a dcéra poškodeného F. G.. Obžalovaný bol v čase
22.40 hod. obmedzený na osobnej slobode.

Zo záznamu o dychovej skúške vykonanej u obžalovaného dňa 23.09.2020 o 21.42 hod. vyplýva, že
obžalovanému bola zistená prítomnosť alkoholu v dychu v množstve

0,64 mg/l vydychovaného vzduchu. Dňa 24.09.2020 o 07.59 hod. už u obžalovaného vykonanou
dychovou skúškou nebola zistená prítomnosť alkoholu v dychu.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní prečítal obsah zápisnice o ohliadke miesta činuna ulici L. XX, F. Q., ktorá bola vykonaná dňa 23.09.2020 od 21.40 hod.
do 22.40 hod. Z ohliadky vyplynulo, že sa jedná o pozemok s hospodárskou budovou a starším rodinným
domom. Na pozemok sa dá dostať z ulice cez kovovú bránu, kde na ľavej strane je záhrada. Na tráve

na ploche asi 2,4 metra vo vzdialenosti asi 4,1 metra napravo
od rodinného domu sa nachádza asi 10 krvných stôp, ktoré boli zaistené na vatovú tyčinku. Naľavo
smerom k stene rodinného domu sa nachádza šiltovka bielej farby, na ktorej sa nachádza tekutina
červenej farby. Od steny domu vo vzdialenosti 2 metre sa nachádza krvná stopa a okuliare. Za týmto
smerom k susednému plotu sa nachádzajú 3 krvné stopy, pričom jedna krvná stopa je na múre plota.

Naľavo asi vo vzdialenosti 1,5 metra sa nachádzajú hrable o dĺžke 78 cm, zaistené ako vecná stopa.
Vedľa hrablí sa nachádza opretý drevený rebrík o výške 110 cm a šírke 43 cm. Z ohliadky bola
vyhotovená fotodokumentácia, ktorá zachytáva jej priebeh a ktorá pozostáva z 31 farebných fotografií.
Túto súd na hlavnom pojednávaní oboznámil, pričom obžalovaný k fotografii č. 27 uviedol, že je na nej
vidno gumu založenú tehlami a nie je ani vymenená a plot neumožňuje, aby bolo možné vidieť tú gumu.

Zo zápisnice o prehliadke tela vyplýva, že dňa 24.09.2020 o 14.00 hod. bola vykonaná prehliadka tela
obžalovaného E. B., ktorej sa podrobil dobrovoľne a pri ktorej bola fotograficky zadokumentovaná pravá
ruka - predlaktie a zápästie z vonkajšej strany a ľavá ruka - lakeť a obe dlane z hornej strany. Súčasťou
zápisnice je aj 7 farebných fotografií zachytávajúcich celé telo obžalovaného, resp. jeho ohliadané časti,
ktoré súd oboznámil na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný k tomuto dôkazu uviedol, že na fotografii č.

3 vidno začínajúce opuchy a modriny a keby nenastavil ruky, tak by hrabľami dostal úder
do hlavy. Na fotografii č. 5 je vidno opuchnuté zápästie a na fotografii č. 6 je vidno opuchnutý lakeť.
Opatrovníčka poškodeného uviedla, že zranenia obžalovaného a poškodeného sú svojim rozsahom
neporovnateľné.

Súd tiež oboznámil lekárske správy poškodeného, z ktorých vyplýva priebeh liečenia a rozsah zranení
poškodeného. Z lekárskej správy MUDr. L. P. vypracovanej dňa 23.09.2020 o 23.38 hod. vyplýva, že
poškodený bol vyšetrený a uviedol, že ho napadol sused, kopal ho do hlavy a do krku. Lekárka zistila
udretie hlavy a krku, pomliaždenie tváre, zlomeninu očnice vľavo, početné tržné rany na hlave a na
tvári, krvácanie z nosa, pomliaždenie dutiny ústnej, bolesti kostrče a početné škrabance na tele. Úraz

hodnotila ako ťažký s liečením v dĺžke asi 1 mesiac vyžadujúci si práceneschopnosť a ústavnú liečbu.

Sociálna poisťovňa oznámila, že poškodený G. E. nie je prihlásený
na sociálne poistenie a v súvislosti so zranením, ktoré utrpel dňa 23.09.2020 mu nebolo vyplatené
nemocenské. Preto sa ako poškodený nepripojili k trestnému konaniu a neuplatnili si náhradu

škody. Súd tiež oboznámil obsah písomného uplatnenia nároku na náhradu škody poškodenou
Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, v ktorej podrobne vyčíslili jednotlivé položky nákladov uhradených
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytli ich poistencovi -
poškodenému G. E. v súvislosti s jeho zraneniami, ktoré utrpel dňa 23.09.2020. Celková suma
liečebných nákladov predstavuje 1.117,30 Eur a túto si ako škodu poškodená zdravotná poisťovňa

uplatnila v trestnom konaní. Poškodený G. E. si uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške
4.395,63 Eur, ktorá pozostáva z bolestného vyčísleného znalcom MUDr. X. vo výške 3.974,88 Eur, zo
sumy 295,- Eur, ktorú uhradil za nákup nových okuliarov (rám a sklá), ktoré mu poškodil obžalovaný,
ďalej zo sumy 73,- Eur, ktorú doplácal za lieky a zo sumy 52,75 Eur, ktorú tvoria náklady na cestovné
na lekárskej ošetrenie. K materiálnej škode predložil cestovné lístky a pokladničné doklady svedčiace

o nákupe liekov a okuliarov.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal obsah povolenia
na opravu podmurovky plota, z ktorého vyplýva, že Ing. F. F., ako väčšinový vlastník (4/6- tiny) s
parcelným číslo XXX, XXX V. F. Q. na ulici L. XX/XX týmto povolil susedovi G. E. opravu podmurovky

plota v F. Q., L. XX. Na povolení je uvedený dátum 16.09.2020 a je podpísaný D.. F. F. a G. E..
K tomuto dôkazu obžalovaný uviedol, že je to falošné povolenie, on také povolenie nevystavil a z
fotodokumentácie je zrejmé, že tam žiadna podmurovka nie je.

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia Malý Slavkov vyplýva, že na tomto

liste vlastníctva je zapísané vlastnícke právo k parcele č. XXX - zastavané plochy a nádvoria, pričom
obžalovaný E. B. je podielovým spoluvlastníkom tejto parcely v rozsahu 2/6 - tiny a D.. F. F. je podielovým
spoluvlastníkom v rozsahu 4/6 - tiny.Zo vstupnej prehliadky vykonanej u obžalovaného lekárkou Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Prešov MUDr. F. Š.A. dňa 28.09.2020 bola zistená modrina na ľavom lakti a
modrina na ľavom predlaktí. Modriny si nevyžadovali lekárske ošetrenie.

Súd aj bez návrhu strán trestného konania oboznámil obsah úradného záznamu spísaného dňa
25.09.2020 príslušníčkou Obvodného oddelenia PZ Kežmarok npor.
Mgr.D.Š.,zktoréhovyplýva,žedňa25.09.2020o09.00hod.sanaOOPZKežmarokdostavilasvedkyňa
F. G., ktorá samostatne a dobrovoľne priniesla a odovzdala npor. Š. 3 kusy farebných fotografií, na

ktorých je odfotografovaný poškodený G. E., a to priamo po skutku, ktorý sa stal dňa 23.09.2020, kde ho
mal fyzicky napadnúť obžalovaný. Fotografie boli vyhotovené priamo F. G.. Pretože z obsahu úradného
záznamu bolo zrejmé, kto, kedy a kde uvedené fotografie vyhotovil, súd tieto fotografie oboznámil na
hlavnom pojednávaní a zahrnul ich
do dôkazov, ktoré bral do úvahy pri rozhodovaní v prejednávanej trestnej veci. K týmto fotografiám
obžalovaný uviedol, že tieto zranenia nemohol poškodenému spôsobiť on ale spôsobil si ich sám

poškodený, keď bol v šope alebo v okolí šopy.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil obsah CD nosiča a to prehraním jeho obsahu
pozostávajúceho z troch nahrávok na tiesňovú linku 158, ako aj prepis týchto nahrávok, ktorý je totožný
s ich zvukovým obsahom. Prvé volanie sa uskutočnilo o 19.42 hod., druhé volanie o 19.48 a tretie

volanie o 19.54 hod. Z obsahu uvedených telefonických hovorov je zrejmé, že na tiesňovú linku volal
obžalovaný, ktorý uviedol, že v záhrade zachytil človeka, zadržal ho a oznámil adresu miesta. V pozadí
počuť ešte jeden mužský hlas, ktorý oslovuje obžalovaného Lacko a o niečo ho prosí. K tomuto dôkazu
obžalovaný uviedol, že ho poškodený prosil, aby ho pustil a nevolal políciu, že na to zabudnú. Podľa
obžalovaného, kto má povolenie na vstup na pozemok, neuteká.

Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov
zo dňa 11.01.2021 vyplýva, že obžalovaný sa počas výkonu väzby správa slušne a disciplinovane,
pokyny a príkazy vyplývajúce z ústavného poriadku plní a režim dňa dodržiava. K príslušníkom a
zamestnancomústavu sa správa slušne. Disciplinárne odmenený a ani potrestaný nebol. Od 22.12.2020

je zaradený na práce v kuchyni. Z pracovného posudku Z. X., T..Q.. vyplýva, že obžalovaný je v ich
nemocnici zamestnaný od 01.08.2018 ako sanitár. Svoju prácu vykonáva zodpovedne a svedomito,
spolupráca s ostatnými zdravotníckymi pracovníkmi je bez problémov, dodržiava pracovnú disciplínu
a vnútorné predpisy. Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej obcou F. Q. vyplývajú údaje o
rodinných a majetkových pomeroch obžalovaného. Jeho správanie sa na verejnosti nebolo prerokúvané

komisiouverejnéhoporiadku.ZvýpisuzÚstrednejevidenciepriestupkovMinisterstvavnútraSRvyplýva,
že obžalovaný nemá žiaden záznam o priestupkoch.

Z aktuálneho odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol
doposiaľ 4 krát súdne trestaný. Prvýkrát rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.

7T 39/2007 zo dňa 17.12.2007 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, pričom
obžalovaný sa v skúšobnej dobe osvedčil, čím sa na neho vo vzťahu k tomuto odsúdeniu hľadí,
akoby nebol odsúdený. Ďalej bol obžalovaný odsúdený dňa 21.06.2016 cudzozemským súdom za
trestný čin spočívajúci v hrubom nátlaku, šikanovaní, obťažovaní alebo útoku psychologického alebo

emocionálneho charakteru. Posledné dva záznamy registra trestov predstavujú trestné konania vedené
na tunajšom súde pod sp. zn. 9T 79/2017 a 7T 137/2017. Oba tieto spisy súd pripojil a ich podstatný
obsah na hlavnom pojednávaní aj oboznámil.

Zo spisu vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 9T 79/2017 vyplýva, že dňa 09.08.2017

podal prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok obžalobu na obžalovaného E. B. pre skutok, ktorý
právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona. Rozsudkom č.k. 9T 79/2017 - 215 zo dňa 16.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
16.11.2017 bol obžalovaný E. B. uznaný vinným zo žalovaného prečinu, ktorého sa dopustil tak, že dňa
2.5.2017 v čase okolo 21.00 hod., po príchode do miesta trvalého bydliska na adrese Malý Slavkov,

Lúčna
č. 112/32, okres Kežmarok, keď mal byť pod vplyvom alkoholických nápojov, začal kričať
na svoju matku T. B., nar. X.XX.XXXX, že jej dáva ultimátum, že ak k nim bude chodiť jej zať F. F., tak ju
aj jej zaťa zabije, v dôsledku čoho, z obavy o svoj život a zdravie, sa T. B. zamkla v spálni, keďže tentosa jej od roku 2006 viackrát vyhrážal, pod vplyvom alkoholických nápojov jej vulgárne nadával, pľul na
ňu a v roku 2007 bol rozsudkom Okresného súdu Kežmarok 7T 39/2007 z 17.12.2007 uznaný vinným
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa

dopustil taktiež vo vzťahu k poškodenej T. B., pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
13 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov a jeho konanie a
agresívne správanie sa stupňovalo v posledných mesiacoch a to po návrate z cudziny v septembri 2016.
Za to mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho
výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Okrem toho mu

súd týmto rozsudkom uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Krajský súd v Prešove
uznesením č.k. 4To/9/2018 - 241 zo dňa 07.06.2018 odvolanie obžalovaného podané proti tomuto
rozsudku zamietol. Okresný súd Rožňava uznesením č.k. 2Nt 3/2019 - 19 zo dňa 13.05.2019 zmenil
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou uložené obžalovanému na formu ambulantnú.
Výkon tohto ambulantného liečenia bol nariadený u lekárky MUDr. T. J.. Dňa 30.07.2019 MUDr. O.
oznámil, že obžalovaný začal výkon ochranného liečenia v ich ambulancii. MUDr. G. O. písomným

podaním doručeným súdu dňa 18.02.2021 navrhol ukončenie protialkoholickej liečby u obžalovaného
E. B. z dôvodu, že tento abstinuje a liečeniu sa pravidelne podrobuje. Po zaslaní kópie obžaloby v
prejednávanej trestnej veci a kópie znaleckého posudku z tejto trestnej veci vypracovaného znalcom
MUDr. E., MUDr. O. písomným podaním zo dňa 22.04.2021 oznámil, že porušenie abstinencie mu
nebolo známe, pričom poslednú kontrolu mal obžalovaný dňa 18.08.2020. Z tohto dôvodu netrvá na

ukončení ochranného protialkoholického liečenia.

Zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 139/2017 vyplýva, že dňa 12.09.2017 podal
prokurátor obžalobu na obžalovaného E. B. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a tiež aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm. a) Trestného zákona. Rozsudkom č.k. 7T 139/2018 - 309 zo dňa 19.12.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.12.2018 bol obžalovaný E. B. uznaný vinným z toho, že dňa 2.9.2016 v čase asi
o 21.00 hod.
v F. Q., okres Kežmarok, na rázcestí miestnej komunikácie smerujúcej na ulicu L., pod vplyvom
požitého alkoholu, po predchádzajúcom slovnom rozhovore, napadol poškodeného G. E. tak, že ho

udrel najmenej 3-krát päsťou
do oblasti tváre, poškodený G. E. po úderoch spadol do odtokového kanála pri ceste a keď sa snažil
postaviť a vyškriabať von z kanála, tak ho kopal do tela a bil rukami
do oblasti hlavy a tváre, čím takto poškodenému G. E. spôsobil zlomeninu očnice vpravo (zlomenina
vnútornej steny a spodiny pravej očnice), trieštivú otvorenú zlomeninu nosa s posunom úlomkov, tržnú

ranu pri koreni nosa, poranenie rohovky pravého oka (erózia), početné pomliaždenia tváre vpravo,
pomliaždenia vlasatej časti hlavy vpravo (spánková časť, temenná časť) pomliaždenie ľavého ramena,
pomliaždenie ľavého predlaktia, zranenia ľahké s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 5 týždňov,
pričom súd tento skutok právne kvalifikoval v zmysle právnej kvalifikácie v podanej obžalobe. Súd
vzhľadom na trest uložený v konaní vedenom pod sp. zn. 9T 79/2017 upustil od uloženia súhrnného

trestu. Zároveň rozhodol o nárokoch na náhradu škody.

Súd odmietol návrh obhajcu obžalovaného na grafologické posúdenie povolenia
na vstup poškodeného na pozemok obžalovaného, ktorého účelom malo byť preskúmanie, či povolenie
bolo vystavené v deň, ktorý je na ňom uvedený alebo neskôr. Z obsahu výpovedí D.. F., F. G. a U.

V. vyplýva, že svedkyňa F. G. týmto povolením disponovala dňa 23.09.2020 bezprostredne po skutku.
Napokon aj z rozhodovacej činnosti súdu v iných veciach je zrejmé, že chemická analýza atramentu a
papiera a z nej zisťovaný vek textu listiny je prakticky možná až s veľkým časovým odstupom. Podobne
aj grafologická analýza textu vychádzajúca z prirodzených zmien písma je tiež založená na dlhom
plynutí času počítanom na roky a nie na dni. Konfrontácia obžalovaného s poškodeným, ktorú navrhoval

obžalovaný, nie je vzhľadom
na úmrtie poškodeného možná. Rekonštrukciu prípadu vzhľadom na množstvo vykonaných dôkazov
nepovažoval súd za potrebnú, pretože skutkový dej je možné ustáliť aj bez nej a navyše úmrtím
poškodeného by rekonštrukcia bola neúplná. Preto súd aj tento návrh obžalovaného odmietol. Je
zrejmé, že na rifliach obžalovaného sa nachádza zaschnutá krv. Je tiež zrejmé, že poškodený silno

krvácal. Preto súd nepovažoval za nutné analýzou stôp krvi na rifliach obžalovaného zistiť, komu
patrí krv, ktorá sa tam nachádza. Pre priebeh skutku a jeho právne posúdenie nie je podstatné, či
krv patrí poškodenému, čo je vzhľadom na rozsah krvácania poškodeného a početnosť krvných stôp
na rifliach obžalovaného pravdepodobné, alebo sa tam nachádza aj krv obžalovaného z jeho nosa.Súd tiež nevykonal dôkaz oboznámením lekárskej správy o príčine úmrtia poškodeného G. E., ktorý
navrhoval obhajca obžalovaného za účelom preskúmania príčinnej súvislosti úmrtia poškodeného s
konaním obžalovaného, nakoľko opatrovníčka zomrelého poškodeného - jeho dcéra F. G. nesúhlasila

so sprístupnením tejto zdravotnej dokumentácie poškodeného G. E..

Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval za potrebné
vykonať na ustálenie skutkového stavu tak, aby mohol spoľahlivo rozhodnúť o tom, aký skutok sa stal, či
je tento skutok trestným činom a ak áno, akým, či tento skutok spáchal obžalovaný a či je obžalovaný za

tento skutok trestne zodpovedným. Okrem toho vykonal aj dôkazy vo vzťahu k uloženiu trestu, náhrady
škody a ochrannému opatreniu, ktorého uloženie navrhla prokurátorka v podanej obžalobe. Súd pritom
vyhodnocoval všetky dôkazy jednotlivo ale zároveň všetky informácie z nich vyplývajúce hodnotil aj
vzájomnej súvislosti a kontexte, ktoré spoločne vytvárajú.

Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí obžalovaného E. B. a poškodeného G. E. vyplýva, že

dňa 23.09.2020 v čase okolo 19.43 hod. došlo na pozemku nachádzajúceho sa na ulici L. XX v obci F.
Q. k fyzickému konfliktu medzi obžalovaným, ktorý je v zmysle zápisu na liste vlastníctva podielovým
spoluvlastníkom pozemku a jeho susedom - poškodeným G. E., ktorý sa v tom čase nachádzal na
pozemku obžalovaného. Obaja aktéri konfliktu (nikto iný nebol jeho priamym svedkom) však vo svojich
výpovediach prezentovali dve úplne rôzne verzie udalostí, ku ktorým malo dôjsť. Obžalovaný E. B.

vypovedal, že v ten večer prišiel na pozemok, keď v šere pri šope zbadal jemu neznámu osobu, na
ktorú zavolal, kto to je a táto osoba začala utekať oproti nemu a napadla ho. Táto verzia obžalovaného
prezentovaná na hlavnom pojednávaní sa však nezhoduje s verziou, ktorú uviedol privolaným policajtom
a ktorý ju zachytili do záznamu o obmedzení jeho osobnej slobody, a to, že táto osoba najprv utekala za
pred ním, on utekal za ňou a až potom sa otočila a začala ho biť. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní

vypovedal, že ho táto, vtedy jemu neznáma osoba, začala biť palicou, na čo sa on bránil tým, že dvihol
pred seba ruky, aby nedostal úder do hlavy a tak údery smerovali do predlaktia. Celkovo ho táto osoba
takto palicou udrela päťkrát, potom sa začali spolu biť a spadli na zem. Až počas výsluchu
na hlavnom pojednávaní na otázky prokurátorky o priebehu bitky uviedol, že táto osoba ho bila päsťami
do tváre, v rukách mala palicu, ktorú si počas bitky prehadzovala z jednej ruky do druhej. On sa s touto

osobou bil na zemi, kedy sa ona opäť pokúšala ujsť. Obžalovaný ju znova zadržal a zvalil na zem, kedy
mu táto osoba povedala, že je poškodený, ktorého však už predtým spoznal podľa hlasu. Celkovo sa
mali biť na trikrát, obžalovaný ho stále stiahol
na zem a poškodený sa pokúšal utiecť a prejsť cez rebrík na svoj pozemok ale obžalovaný ho stále
stiahol a zadržiaval až do príchodu polície, ktorú volal opakovane trikrát. Pritom mu mal poškodený

dvakrát až trikrát udrieť päsťou do tváre, na čo sa mu pustila krv z nosa ale krvácanie zastavil, keď prišli
policajti a utrel si krv do trávy. Po príchode policajtov poškodeného pustil a ten za použitia rebríka prešiel
na druhú stranu plota na svoj pozemok. Počas celej doby mu poškodený nehovoril o povolení na opravu
plota, z čoho obžalovaný usúdil, že také povolenie nemal a dôvodom jeho pobytu na jeho pozemku bola
krádež vecí z jeho šopy.

Uvedená verzia udalosti sa však nezhoduje s verziou udalostí toho večera, ktorú
vo svojich výpovediach v prípravnom konaní opísal svedok - poškodený. Napriek tomu, že obe výpovede
svedka - poškodeného z prípravného konania na prvý pohľad pôsobia chaoticky, je možné z nich
jednoznačne vyčítať podrobný obraz udalostí tohto večera. Súd zdôrazňuje, že oba výpovede sú

konzistentné, bez rozporov (na rozdiel od výpoveď obžalovaného s rozpormi, na ktoré súd neskôr
poukáže) a poskytujú ucelený obraz udalostí, ktoré sa večer dňa 23.09.2020 odohrali na pozemku
obžalovaného. Poškodený vypovedal, že v ten večer prešiel cez rebrík na pozemok obžalovaného a
to za účelom opravy betónového základu spoločného plota s tým, že na takýto vstup mal povolenie od
väčšinovéhovlastníkanehnuteľnostiIng.F.F.,ktorýmuhopodpísaldňa17.09.2020aktoréhoobsahsúd

na hlavnom pojednávaní oboznámil. Keď uložil čiernu lepenkovú gumu na betónový podklad a založil ju
tehlami (čo vidno aj na fotodokumentácii z miesta činu vyhotovenej pri jeho ohliadke - fotografie 23 až
31), odpratal náradie za svoju stranu plota a ešte chcel na pozemku obžalovaného pohrabať trávu po
svojej činnosti. Uvedené vysvetľuje, prečo sa na pozemku po skutku našli hrable a spochybňuje verziu
obžalovaného o úmysle poškodeného kradnúť. Ako bol otočený chrbtom, niekto ho schytil zozadu za

golier košele, stiahol na zem a on zistil, že je to obžalovaný, ktorého dobre pozná od detstva. Tento ho bil
a kopal do rôznych častí tela, škrtil, vulgárne mu nadával a vyhrážal sa mu zabitím a tým, že dokončí to,
čo začal minule. Pri tomto útoku, ktorý poškodený opísal ako intenzívny, sa už nevládal brániť a na chvíľu
stratil vedomie. Opakovane sa pokúšal ujsť a prosil obžalovaného, aby prestal, ale podľa poškodenéhoobžalovanému robilo dobre, keď ho mohol takto biť. Obžalovaný zavolala policajtov, po príchode ktorých
sa poškodenému podarilo ujsť na druhú stranu plota na svoj pozemok. Poškodený uviedol, že bol
zmätený, v šoku, mal dotrhanú košeľu a krvácal. V sanitke, ktorú privolali policajti sa povracal. Uvedenú

verziu udalostí poškodený uvádzal tak svojej dcére F. G. ako aj zasahujúcim policajtom a títo všetci ju
tlmočili vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní.

Verzia poškodeného G. E. o priebehu a následkoch konfliktu medzi ním a obžalovaným je podporovaná
všetkými ďalšími dôkazmi, ktoré súd vykonal, či už v podobe svedeckých výpovedí, výpovedí znalcov,

listinných dôkazov a zodpovedá aj zásadám formálnej logiky, ktoré je nutné aplikovať pri posudzovaní
príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom. Naopak, verzia obžalovaného nielenže nie je
podporená žiadnym dôkazom, ale všetky dôkazy svedčia proti tejto verzii a aj vnútorný obsah celého
skutkového deja vo verzii obžalovaného má niekoľko rozporov. To núti súd vysloviť záver, že verzia
obžalovaného nemohla byť skutočným skutkovým dejom ale je len obranou obžalovaného podávanou
v snahe vyviniť sa z konania, ktoré mu je kladené za vinu a tým zlepšiť svoje postavenie. V prvom rade

nie je zrejmý motív, pre ktorý by poškodený G. E. išiel kradnúť obžalovanému veci do jeho šopy (palety a
kladivo).Niejezrejmé,prečobyútočilnaobžalovaného,ktorýjedospelýmafyzickydobredisponovaným
jedincom, schopným sa brániť útoku staršieho človeka vo veku 69 rokov, ktorý nielen podľa výpovede
jeho dcéry F. G. ale aj podľa vyjadrenia znalca MUDr. X. trpel viacerými vážnymi diagnózami a nebol
schopný vážneho fyzického útoku na inú osobu. Ťažko možno uveriť obžalovanému, že čakal, kým ho

poškodený 5 krát udrie palicou (hrabľami) do predklatia a až potom by sa začal brániť. Ešte menej je
uveriteľná verzia hraničiaca so scénami z treťotriednych akčných filmov o tom, ako poškodený útočí
na obžalovaného päsťami do tváre a pritom si prekladá hrable z jednej ruky do druhej a strieda údery
druhou voľnou rukou. To všetko za situácie, kedy bolo na mieste činu šero až tma, nepochybného
zľaknutia sa poškodeného a jeho telesnej dispozície, keď je o hlavu nižší ako obžalovaný a o jednu

generáciu starší, navyše trpiaci viacerými ochoreniami vrátane onkologického a slepoty na pravom oku.
Ani prítomní policajti nepotvrdili verziu obžalovaného, ktorý si mal krv z nosa utrieť do trávy a tá mu už
potom netiekla. Obaja vypovedali, že obžalovaný bol bez zranení. Nos navyše obžalovanému napriek
ním spomínaným úderom päsťou do tváre neopuchol a na tvári nemal obžalovaný ani
pri prehliadke tela na polícii a ani pri vyšetrení v ÚVV Prešov žiadne zranenia. Obžalovaný si sám

odporuje keď najprv tvrdil, že krv z nosa so utrel trávou po príchode policajtov a potom hneď na to tvrdil,
že to, že mu tiekla krv z nosa si všimol, až keď ho policajti odvádzali
na policajnú stanicu. Zranenia na predlaktí mohli byť zraneniami od poškodeného, ktorý sa bránil útoku
ale sú to drobné poranenia, nevyžadujúce si liečbu a nezodpovedajúce intenzite a povahe údajného
útoku zo strany poškodeného (3 krát päsťami do tváre a 5 krát hrabľami

do predlaktia). Aj z tohto dôvodu súd analýzu DNA z nohavíc obžalovaného nevykonal. To, že sa
poškodený snažil ujsť je len pochopiteľné za situácie, že ho obžalovaný neustále napádal. Rovnako
pochopiteľné je aj to, že poškodený pri tak intenzívnom a dlhotrvajúcom útoku na jeho osobu fyzického
a slovného charakteru, ktorý u neho prirodzene spôsobil šok a zmätenosť, potvrdzovanú policajtmi
J. a V. ako aj svedkyňou G., obžalovanému nepovedal, že má povolenie od synovca obžalovaného

na vstup na pozemok. Uvedené vzhľadom na okolnosti a následky útoku obžalovaného nemožno
považovať za dôvod na vyslovenie záveru, že povolenie na opravu podmurovky bolo sfalšované
alebo podpísané dodatočne. Navyše obaja zasahujúci policajti vypovedali, že poškodený im existenciu
povolenia spomínal okamžite po ich príchode na miesto. Obžalovaný si sám odporuje, keď tvrdí, že
poškodený mal celý čas v rukách hrable, bol

na zemi a zároveň ho bil päsťami. Uvedené je len ťažko prakticky predstaviteľné a uskutočniteľné. Aj
znalec MUDr. X. uviedol, že poškodený nebol vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav schopný účinného
útoku a už vôbec nie tak fyzicky náročného, ako je opísaný obžalovaným.

V neposlednom rade je verzia poškodeného potvrdzovaná, a verzia obžalovaného vyvracaná aj

znaleckým posudkom vypracovaným znalcom MUDr. L. X., ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní na závery znaleckého posudku odkázal. Znalec ppísal jednotlivé zranenia, ktoré utrpel
poškodený G. E. tak, ako sú tieto uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Z hľadiska
mechanizmu zodpovedajú poranenia tomu, že vznikli mechanizmom tupej pôsobiacej sily, ktorá zasiahla
poranené časti tela. Hlava poškodeného bola zasiahnutá opakovanými údermi, čo mohlo spôsobiť

jednak tržno-zmliaždenú ranu na temene hlavy a zlomeninu očnice vľavo, tržné rany v oblasti ľavého
oka a krvácanie z nosa. Týmto mechanizmom mohol vzniknúť aj otras mozgu. Z medicínskeho hľadiska
nie je možné jednoznačne určiť, či vznikli údermi päsťou alebo kopnutiami, čo len potvrdzuje, že sa
tak mohlo stať oboma spôsobmi, čo zodpovedá výpovedi poškodeného o súbežnom kopaní a údermipäsťou. Pomliaždenie krku sa prejavilo dvomi krvnými podliatinami, ktoré idú kolmo na krk, vytvárajú
škrtiaci pás, čo ale nezodpovedá škrteniu rukou. Toto poranenie mohlo podľa názoru znalca vzniknúť
tak, že obžalovaný chytil poškodeného zozadu za golier košele, stočením goliera a jeho pritiahnutím

mu spôsobil výsledný efekt na koži, čo opäť potvrdzuje výpoveď poškodeného o škrtení zozadu tak,
že nemohol dýchať. Pomliaždenie hrudníka a chrbta sa u poškodeného prejavilo odreninami a krvnými
podliatinami, ktoré tiež mohli vzniknúť kopaním do tejto časti tela. Tieto zranenia tiež mohli vzniknúť aj
nárazom o tvrdý predmet, resp. tuhý podklad, a teda ako uviedol poškodený, keď s ním obžalovaný
hádzal o zem „ako s handrou“. Podvrtnutie členka mohlo vzniknúť chybným dostúpením na ľavú dolnú

končatinu keď bol poškodený na rebríku a obžalovaný ho strhol dole a taktiež pri vzájomnom konflikte
oboch účastníkov chybným došliapnutím. Pomliaždenia ľavého predkolenia mohlo vzniknúť tupým
úderom, napr. kopnutím alebo tiež nárazom o tupý predmet. Znalec jednoznačne uviedol, že rozsah,
početnosť poranení ako aj ich rozloženia po celom tele od hlavy až po členok nezodpovedajú tomu, čo
vo výpovedi uvádza obžalovaný, čiže to, že poškodený spadol sám. Znalec jednoznačne vyvrátil verziu
obžalovaného o samopoškodení zdravia poškodeného pri preliezaní rebríka alebo pri nezavinenom

páde na zem alebo pri tom, ako mali na neho padnúť palety alebo kladivo. Zranenia poškodeného vznikli
údermialebokopancamiinejosoby.Vtomtoprípadeajnazákladevyššieuvedenýchdôkazovsúdustálil,
že tou osobou, ktorá zranenia poškodenému spôsobila bol obžalovaný, ktorý nebol v tomto konflikte ten,
čo sa bránil ale naopak bol útočníkom a pôvodcom zranení poškodeného. Iná príčina vzniku zranení
alebo ich spôsobenie inou osobou je vylúčené.

Autentickosť zranení poškodeného z časového hľadiska vyplýva z troch fotografií, ktoré vyhotovila
jeho dcéra - svedkyňa F. G. zhruba 10 minút po jej príchode na miesto činu a ktoré na druhý deň
po ich vyvolaní predložila polícii. Z týchto fotografií je zrejmé rozsiahle zakrvácanie v oblasti hlavy
poškodeného, najmä tváre s dominantným zranením ľavého oka. Uvedené zranenia opísali aj svedkovi

J.Á. a V., ktorí po príchode na miesto činu uviedli, že poškodený G. E. bol zranený, silno krvácal a
bol zmätený. Aj to bolo dôvodom, prečo svedok V. chcel, aby si poškodený sadol a zavolal RZP. Pri
tomtorozsahuviditeľnýchzraneníjelenťažkomožnouveriťobžalovanému,žezranenianapoškodenom
nevidel, keď ich po príchode okamžite za tých istých svetelných podmienok videli na poškodenom
zasahujúci policajti. Ďalšia z verzií obžalovaného o tom, že poškodený si zranenia spôsobil pred jeho

príchodom pri šope sám, ako kradol a s týmito zraneniami, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu a následnú
práceneschopnosť v trvaní 40 dní by útočil na fyzicky dobre disponovaného obžalovaného, je len ťažko
uveriteľná, najmä ak si uvedomíme, že poškodený na pravé oko nevidel už dlhú dobu a ľavé oko mal
silnozakrvácané,tedamuselbyťvtomčasepraktickyslepý,čopotvrdilajznalecMUDr.X..Slepýaťažko
zranený starý človek len ťažko mohol efektívne s nejakou nádejou na úspech útočiť na obžalovaného,

ktorý by si pritom nevšimol žiadne poranenia. Aj znalec konštatoval, že aj po prepustení z nemocnice,
bol poškodený dlhší čas odkázaný na opateru. Z rozsahu zranení tak, ako vyplývajú z lekárskych správ,
z uvedených troch fotografií ako aj z posudku a výpovede znalca MUDr. X. je zrejmé, že tento útok
obžalovaného smeroval na hlavu a do oblasti krku poškodeného, čo podľa znalca predstavuje ohrozenie
životne dôležitého orgánu akým je mozog.

Pokiaľ sa jedná o obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že nesedia časy volaní, tie z prepisu volaní
na tiesňovú linku vyplývajú úplne presne a že sa údajne nezhodujú s časmi, ktoré udával poškodený
alebo svedkovia, je podľa názoru súdu len drobným detailom, ktorý nemá vplyv na podstatu skutku alebo
na jeho právnu kvalifikáciu. Obaja zasahujúci policajti uviedli, že na miesto činu prišli okolo 20.00 hod. a

nie je ambíciou súdu na minútu presne zisťovať čas útoku. Pokiaľ sa jedná o obžalovaným deklarované
splneniepodmienoknutnejobranyvzmysle§25Trestnéhozákona,súdužnazákladevyššieuvedených
dôkazov ustálil, že obžalovaný bol útočníkom a nie osobou, ktorá sa útoku bránila. Aj keby tomu tak
bolo, ako tvrdí obžalovaný, v danom prípade vzhľadom na rozsah zranení poškodeného a následky,
ktoré obžalovaný poškodenému spôsobil, nemožno hovoriť o splnení podmienky primeranosti obrany

voči útoku, a teda v zmysle § 25 ods. 2 Trestného zákona by nešlo o nutnú obranu.
Zo zvukového záznamu všetkých troch volaní obžalovaného na tiesňovú linku 158 počuť hlas, ktorý
pravdepodobne patrí poškodenému a ktorý prosí obžalovaného. Z uvedených volaní však nevyplýva to,
čo tvrdí obžalovaný, že ho poškodený prosil, aby nevolal políciu, že to nechajú tak. Súd verí výpovedi
poškodeného, že prosil obžalovaného, aby ho pustil ale nie preto, aby sa vyhol príchodu polície ale

aby útok obžalovaného nepokračoval a on mohol odísť na svoju časť pozemku. Telefonáty na tiesňovú
linku 158 ani nepotvrdili verziu obžalovaného, že počas telefonátu ho poškodený, ktorý mal byť na zemi,
udrel päsťou
do nosa a vtedy sa mu pustila krv. V telefonátoch to obžalovaný nespomína a ani nijakona úder nereaguje, čo vylučuje, aby k tomu k úderu takto došlo. Pokiaľ sa jedná o písomný súhlas
synovca obžalovaného, ktorým ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti s väčšinovým podielom udelil
poškodenému súhlas so vstupom na jeho pozemok za účelom opravy podmurovky plota, súd považuje

obžalovaným nastolený problém s platnosťou tohto súhlasu alebo s charakterom stavby za zástupný a
nepodstatný pre rozhodovanie súdu v tejto trestnej veci. Pre komplexnosť posúdenia všetkých otázok
prejednávanej trestnej veci, ktorá je v súlade s požiadavkou preskúmateľnosti rozsudku a tým aj práva
obžalovaného na obhajobu, súd uvádza predbežné právne posúdenie spočívajúce v tom, že každý z
podielovýchspoluvlastníkovmôženakladaťvbežnýchveciachsnehnuteľnosťouajbezsúhlasudruhého

spoluvlastníka. Bežnou vecou súd považuje aj vstup poškodeného na pozemok za účelom opravy plota,
ktorý je v jeho vlastníctve. Preto nebol potrený súhlas obžalovaného, ako druhého spoluvlastníka a ani
oznámenie tohto súhlasu obžalovanému. Technický pojem, či sa jedná o podmurovku alebo betónový
základ plotu alebo o niečo iné nerobí súhlas, ako jednostranný právny úkon nezrozumiteľným právnym
úkonom, pretože obom dotknutým subjektom súhlasu bolo zrejmé, čo bude predmetom prác a od
subjektov súhlasu nemožno požadovať, aby presne odbornou terminológiou stavebného charakteru

definovali predmet opravy pod hrozbou neplatnosti zmluvy. Preto súd tento súhlas považuje za platný.
Aj keby bol neplatný, ako to tvrdí obžalovaný, neexistencia súhlasu alebo jeho neplatnosť ho žiadnym
spôsobom nezbavuje viny za spáchaný trestný čin a ani túto jeho vinu nejako nezoslabuje a ani jeho
konanie neospravedlňuje. Obžalovaný, ak aby aj súd pripustil, že sa domnieval, že na jeho pozemku
je zlodej, nebol nikdy a za žiadnym okolností oprávnený konať tak, ako mu je to kladené za vinu. Súd

zdôrazňuje, že obžalovaný (a vyplýva to z charakteru a rozsahu zranení) v útokoch na poškodeného
pokračoval, aj keď tento bol už bezvládny, stratil vedomie, vulgárne mu nadával, vyhrážal sa mu zabitím
a tým, že dokončí to, čo minule nedokončil, čím narážal na skutok, za ktorý bol odsúdený v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 139/2017. Uvedené správanie obžalovaného len svedčí
o tom, že od začiatku vedel, o koho ide, útok smeroval na poškodeného ako na konkrétnu osobu,

ktorému sa vyhrážal zabitím a ujmou na zdraví, pričom útok zjavne smeroval na miesta (tvár a oko), na
ktoré smeroval predchádzajúci útok zo dňa 02.09.2016. Ak by sa obžalovaný bránil útoku neznámeho
páchateľa, alebo toho by prichytil pri krádeži, bola by takáto forma obrany najmä spočívajúca vo
verbálnych útokoch zabitím nelogická a aj fyzický útok zjavne neprimeraný. Na rozdiel od obžalovaného
sa súd nedomnieva, že znalecký posudok vypracovaný

MUDr. X. „nie je exaktnou vedou“, ako to tvrdí obžalovaný, práve naopak, poskytuje na základe
medicínskych poznatkov dôležitý a ucelený obraz o zraneniach, ktoré po útoku obžalovaného utrpel
poškodený a o následkoch, ktoré boli a ktoré tiež mohli byť týmto útokom spôsobené.

Konanie obžalovaného voči poškodenému je z odborného hľadiska zrozumiteľným

na základe charakteristiky osobnosti obžalovaného podanou znalcom MUDr. E.. U obžalovaného
zistil zmiešanú poruchu osobnosti, s plochšou emocionalitou, s paranoidnými rysmi a problémami vo
vzťahovej oblasti. V opitosti zjavne vystupuje do popredia jeho hostilné- nepriateľské nastavenie voči
okoliu. Obžalovaný aj poškodený mali dlhoročné spory, spory s obžalovaným mala aj jeho rodina,
vrátane majetkových sporov. To všetko v kombinácii s alkoholom, ktorého množstvo v čase spáchania

skutku znalec odhadol na 2 promile bolo spúšťačom agresívneho a možno povedať až brutálneho útoku
obžalovaného
na bezbranného poškodeného. O agresívnych prejavoch správania sa obžalovaného pod vplyvom
alkoholu svedčí aj odsúdenie v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 9T 79/2017, kedy sa
obžalovaný skutku dopustil voči svojej matke tiež pod vplyvom alkoholu, ktorý zjavne u neho odbúrava

zábrany a zjavne ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou u neho nemalo žiaden vplyv.

Všetky dôkazy, ktoré súd vykonal a vyššie popísaným spôsobom vyhodnotil vyvracajú verziu
obžalovaného, a naopak, jednoznačne a bez akýchkoľvek rozporov svedčia o tom, že obžalovaný pod
vplyvom alkoholu zozadu fyzicky napadol poškodeného G. E., začal ho škrtiť, hodil ho o zem, kopal a

udieral ho päsťami do krku, hornej časti trupu, do oblasti hlavy a bránil poškodenému v snahe utiecť.
Zároveň mu kričal, že ho zabije a že dokončí to, čo z minula nedokončil a príde aj o druhé oko, čím
spôsobil poškodenému G. E. zranenia opísané v znaleckom posudku a následne opísané v skutkovej
vete výrokovej časti tohto rozsudku. Hoci sa jednalo o zranenia, pri ktorých dĺžka práceneschopnosti
nepresiahla dĺžku 40 dní, teda nemali vzhľadom na svoju dĺžku povahu ťažkej ujmy na zdraví v zmysle

§ 123 ods. 4 Trestného zákona, útok obžalovaného jednoznačne smeroval na skelet lepky, ako životne
dôležitý orgán, na oko, ako orgán zmyslového ústrojenstva (§ 123 ods. 3 písm. d) Trestného zákona),
na krk vo forme úderov a škrtenia (aj keď len prostredníctvom košele), čím mohlo dôjsť k zamedzeniu
prítoku krvido mozgu. To, že k zraneniam, ktoré by v zmysle § 123 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona napĺňali
povahu ťažkej umy na zdraví nedošlo, bola len náhoda ale úmysel obžalovaného smeroval k spôsobeniu
ťažkých zranení. U tomto úmysle svedčí aj odkaz obžalovaného

na svoje konanie, za ktoré bol vo vzťahu k podobnému fyzickému útoku na poškodeného odsúdený
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 139/2018 (dokončí to, čo začal minule), z čoho
je zrejmý úmysel poškodenia druhého oka, na ktoré smerovali aj údery obžalovaného a ktoré aj bolo
útokom najviac postihnutou časťou tela poškodeného (znalec
za najzávažnejšie zranenie označil zlomeninu ľavej očnice). Preto súd bez akýchkoľvek pochybností

ohľadom jeho viny, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako bol tento skutok
uvedený v obžalobe prokurátorky. Zároveň tento skutok právne kvalifikoval tak, ako ho právne
kvalifikovala prokurátorka v podanej obžalobe, pretože aj túto právnu kvalifikáciu považuje za správnu,
zákonnú a zodpovedajúcu zisteným skutkovým okolnostiam. Aj keď zranenia poškodeného svojim
charakterom naplnili „len“ pojem ublíženia na zdraví, vzhľadom na už vyššie uvedené súd jeho konanie
právne kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného

zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1
Trestného zákona, pretože obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle poškodenému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví
a spáchal taký čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, pričom nedošlo k dokonaniu trestného
činu. Obžalovaný E. B. poznal poškodeného od detstva, vedel, koľko má rokov a musel vedieť o tom, že

je z dôvodu veku a aj predchádzajúceho útoku na oko zraniteľnejší, a aj to bolo motívom jeho konania
spočívajúceho v dlhodobom a intenzívnom útoku na osobu poškodeného, u ktorého predpokladal, že
sa nebude schopný brániť tak, ako mladší a zdravý človek. Aj poškodený uviedol, že aj napriek tomu, že
už nevládal, obžalovaný s ním hádzal ako s handrou. Preto je z pohľadu subjektívnej stránky trestného
činu úmyselným zavinením vo forme priameho úmyslu pokrytá aj okolnosť vyššieho veku poškodeného,

ktorý tak spĺňa pojem chránenej osoby v zmysle § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v spojení
s § 127 ods. 3 Trestného zákona. Vzhľadom na slovné vyhrážky zabitím a ujmou na zdraví, ktoré
obžalovaný prezentoval voči poškodenému počas celého útoku, súd tento skutok tiež právne kvalifikoval
aj ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný
sa poškodenému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život

a zdravie. Obžalovaný z hľadiska subjektívnej stránky konal v priamom úmysle, pretože chcel porušiť
záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je zdravie iného a záujem štátu
na ochrane pred nebezpečnými formami vyhrážok /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak

prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V
prospech obžalovaného E. B. súd nezistil žiadnu z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného
zákona. Naopak, v neprospech obžalovaného mu súd pričítal dve priťažujúce okolnosti, jednu podľa §

37 písm. h/ Trestného zákona vo forme spáchania viacerých trestných činov (zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. e/
Trestnéhozákonavštádiupokusupodľa§14odsek1Trestnéhozákonaazároveňprečinnebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona), hoci aj spáchaných v jednočinnom súbehu a druhú
podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona s tým, že obžalovaný bol už v minulosti súdne trestaný, vrátane

nepodmienečného trestu odňatia slobody,
pri ktorom sa neuplatnilo zahladenie odsúdenia zo zákona alebo rozhodnutím súdu /odsúdenia č. 3 a 4
odpisu registra trestov). Skutočnosť, že obžalovaný zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 Trestného zákona spáchal v štádiu pokusu, pri ukladaní trestu nič nemení na uplatnení trestnej
sadzby uvedenej v Trestnom zákone pre tento zločin, ktorá je v odseku 2 od 5 rokov až 12 rokov, pretože

vzmysle§14ods.2Trestnéhozákonajepokustrestnéhočinutrestnýpodľatrestnejsadzbyustanovenej
za dokonaný trestný čin. Pretože sa pokus ťažkej ujmy
na zdraví svojou povahou a okolnosťami, ktorých k nemu došlo, veľmi priblížil k dokonanému trestnému
činu podľa § 155 Trestného zákona (doba PN 40 dní a následky na zdraví poškodeného), súd aplikovalpri rozhodovaní o treste základnú trestnú sadzbu uvedenú v § 155 ods. 2 Trestného zákona, z ktorej
vychádzal pri ďalšej úprave trestnej sadzby podľa
§ 38 Trestného zákona a neaplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože

na mimoriadne zníženie trestu z tohto dôvodu nevidel žiaden dôvod. Pretože obžalovaný spáchal dva
trestné činy, za ktoré bol uznaný vinným, súd mu v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný a
tým je zločin ublíženia na zdraví v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 155 ods. 2 Trestného
zákona. Pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami 2:0, súd v

zmysle § 38 ods. 4 Trestného zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody upravenú v §
155 ods. 2 Trestného zákona o jednu tretinu a pri ukladaní trestu tak vychádzal z trestnej sadzby odňatia
slobody od 7 rokov a 4 mesiace až do 12 rokov.

Z hľadiska osoby obžalovaného súd zistil, že tento je recidivistom, ktorého ani predchádzajúce
odsúdenie za rovnaké trestné činy v konaniach vedených pod sp. zn.

7T 139/2017 a 9T 79/2017 na nepodmienečný trest odňatia slobody neodradili od pokračovania v
rovnakej trestnej činnosti, dokonca v prípade posledného odsúdenia voči rovnakému poškodenému.
Obžalovaný je tak špeciálnym recidivistom, čo len zvyšuje nebezpečnosť jeho konania pre spoločnosť
a je zjavné, že táto jeho trestná činnosť a následky z nej vyplývajúce majú stupňujúci sa charakter.
Nemožno pritom opomenúť ani jeho prvé odsúdenie, ktoré je síce z právneho hľadiska zahladené, ale

uvedené zahladenie neznamená, že sa obžalovaný uvedeného trestného činu nedopustil. Opätovne sa
pritom jednalo o násilné konanie voči jeho matke, ktorá je podobne ako poškodený osobou vyššieho
veku. Z uvedeného je zrejmá tendencia obžalovaného slovne a neskôr aj fyzicky útočiť na starších ľudí,
ktorí nie sú schopní sa tak efektívne jeho útokom brániť. Navyše oproti útoku
na poškodeného v roku 2016, za ktorý bol obžalovaný odsúdený v konaní vedenom pod sp. zn. 7T

139/2017, mal tento útok značne intenzívnejší charakter, čo len svedčí v prospech názoru súdu o
gradácii v konaní obžalovaného, ktorý ignoruje základné hodnoty tejto spoločnosti a štátu, ktorými je
ochrana zdravia iných ľudí, zvýraznená pri ochrane osôb vyššieho veku. Okrem týchto odsúdení je
potrebné spomenúť aj odsúdenie cudzozemským súdom evidované v registri trestov, ktoré je síce bez
skutkových podrobností prípadu ale má povahu hrubého nátlaku, nátlaku, šikanovania, obťažovania

alebo psychologického útoku.
Za posledné štyri roky bol obžalovaný tri krát súdne trestaný pre násilnú trestnú činnosť verbálneho
a fyzického charakteru. Intenzita a stupňujúci sa charakter tejto trestnej činnosti, ako aj špecifita tejto
činnosti je zarážajúca a nedáva súdu priestor na mierne potrestanie, pretože výchovný účel trestu, ktorý
bol predtým pri ukladaní trestov sledovaný, sa u tohto obžalovaného zjavne minul účinkom.

Ďalším kritériom, ktoré súd bral do úvahy pri ukladaní trestu je postoj obžalovaného k svojmu konaniu.
Obžalovaný v priebehu celého konania nevyjadril ľútosť nielen vo vzťahu k tomu, čo spôsobil (je jeho
právom sa nepriznať) ale ani k následkom, ktoré poškodenému spôsobil, ak by aj súd prijal jeho verziu
udalostí. Uvedené svedčí o chladnosti a citovej otupenosti obžalovaného, ktorý aj napriek zraneniam

poškodeného, tomu nezavolal sanitku ale zavolal na neho, ako na údajného páchateľa útoku policajtov,
ktorí však ešte v ten večer udalosť správne vyhodnotili a osobnú slobodu ako páchateľovi obmedzili
obžalovanému. Okrem toho súd musel vziať do úvahy spôsob vykonania činu, ktorého sa obžalovaný
dopustil zákerne, keď na poškodeného zaútočil v tme, bez varovania, zozadu, brutálnym spôsobom,
zaktorýmožnojednoznačneoznačiťškrtenie,bitiepäsťamiakopaniedohlavyatrupu.Tentoútoksvedčí

o mimoriadnej agresivite a nebezpečnosti obžalovaného pre jeho okolie. Ako vypovedal poškodený, na
obžalovanom bolo vidno, že ho to baví. Obžalovaný tak konal
pod vplyvom alkoholu, ktorý požíval napriek tomu, že má súdom nariadené ochranné protialkoholické
liečenie, čo opäť len svedčí o ignorovaní rozhodnutí súdu a noriem spoločnosti. Následkom jeho konania
bola ujma na zdraví poškodeného, ku ktorej sa, ako už súd uviedol, obžalovaný nijako nevyjadril a vôbec

nepociťoval žiaden súcit s poškodeným. Čo je však z pohľadu súdu najzarážajúcejšie, obžalovaný nemal
na tento útok na poškodeného žiadny bezprostredný zjavný motív a ani dôvod, a chcel len „dokončiť“ to,
čo pri útoku dňa 02.09.2016 začal, a teda ešte viac ublížiť na zdraví poškodenému, čo sa mu napokon
z jeho pohľadu aj podarilo a len šťastnou náhodou nemal tento jeho útok na poškodeného smerujúci na
hlavu a krk žiadne vážnejšie resp. fatálnejšie následky.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti vedú súd k nutnosti uloženia prísneho trestu, v ktorom súd vyjadrí
ochrannú funkciu trestu vo vzťahu k spoločnosti tým, že izoluje páchateľa trestného činu od spoločnosti
trestom odňatia slobody. Odpoveď na jeho konaniezo strany štátu reprezentovaného súdom musí byť dôrazná a uložený trest prísny tak, aby zabránil
na čo možno najdlhšiu dobu obžalovanému v podobnom konaní, ktoré by vzhľadom na stupňujúci sa
charakter už mohlo mať fatálne následky a zároveň odradí aj iných páchateľov podobných trestných

činov s podobným postojom, aký mal obžalovaný,
od páchania podobnej trestnej činnosti. Tým sa naplní ochranná funkcia trestu. Obžalovaný už pri
predchádzajúcich odsúdeniach mal príležitosť na prevýchovu a na preukázanie, že si následky svojho
konania voči iným osobám uvedomuje, ale túto príležitosť nevyužil a súd nevidí dôvod na to, aby mu
opätovne túto príležitosť poskytoval trestom na dolnej hranici trestnej sadzby. Výchovný účel trestu súd

nepovažuje v tomto prípade vo vzťahu k tomuto obžalovanému za účelné aplikovať. Za trest vyjadrujúci
všetky tieto aspekty považuj súd trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, teda v polovici zvýšenej
trestnej sadzby, ktorý považuje za spravodlivú a prísnu odpoveď štátu na konanie obžalovaného a na
jeho postoj k trestnej činnosti.

Pretože obžalovaný bol vzhľadom na odsúdenie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9T

79/2017 posledných 10 rokov pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody za tam spáchaný úmyselný trestný čin, súd ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody za
podmienok uvedených v § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon uloženého trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.

Pretože poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu
škody, ktorý do skončenia prípravného konania aj vyčíslila, súd v rámci adhézneho konania priznal
tejto poškodenej nárok na náhradu škody vo výške 1.117,30 Eur, predstavujúcej poisťovňou uhradené
liečebné náklady vynaložené na liečbu zranení poškodeného G. E., na náhradu ktorých zaviazal

obžalovaného, ktorý je pôvodcom týchto zranení. Okrem toho súd priznal dedičom po zomrelom
poškodenom G. E. nárok na náhradu škody pozostávajúcej z nákladov na kúpu nových okuliarov, ktoré
boli zničené pri útoku obžalovaného a ktoré v zmysle pokladničného dokladu poškodený G.M. E. kúpil
za 295,- Eur. Okrem túto súd ako dôvodný nárok
na náhradu škody považoval náklady na nákup liekov potrebných na liečbu v súvislosti s týmto zranením

spolu vo výške 73,- Eur a náhradu cestovných výdavkov na cestu
k lekárovi, ktoré poškodený preukázal cestovnými lístkami vo výške 44,85 Eur, teda spolu 412,85 Eur.
Zo zvyškom nároku na náhradu škody pozostávajúceho z bolestného, ktorý je osobným nárokom a
podľanázorusúduneprechádzanadedičovpoškodenéhoačastinepreukázanýchcestovnýchvýdavkov
odkázal dedičov poškodeného na civilný proces.

Súd nepochybuje o záveroch znaleckých zistení znalca MUDr. E. E. o závislosti obžalovaného na
alkohole na rozhraní II. a III. štádia závislosti podľa Jellineka, ktoré znalec podrobne odôvodnil vo svojej
výpovedi a ktoré neboli účinne spochybnené ani argumentáciou obžalovaného. Aj „laický“ pohľad na
skutočnosť, že obžalovaný mal dve hodiny po skutku v dychu alkohol v množstve 1,2 promile svedčí o

vysokej tolerancii obžalovaného k alkoholu, ktorá môže vzniknúť iba jeho dlhodobým užívaním. Nakoľko
je zrejmé, že ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktoré predpokladá abstinenciu
neplní svoj účel a vzhľadom na zvýšenú agresivitu konania obžalovaného pod vplyvom alkoholu, na
ktorú už súd v odôvodnení tohto rozsudku poukázal, je potrebné uloženie ochranného protialkoholického
liečenia ústavnou formou, ktorú na základe odporúčania znalca navrhla v obžalobe prokurátorka.

Po vecnej stránke sa súd s týmto návrhom stotožnil. Podstata a účel ochranného liečenia, ako
druhu ochranného opatrenia vyplývajúca z ustanovenia § 35 Trestného zákona však vylučuje duplicitu
ochranných liečení. Tá by odporovala ochrannému účelu v kontexte dovŕšenia nápravy páchateľa a v
tomto prípade aj preventívnej funkcii ochranného liečenia, ktorá bude zabezpečená dôsledným výkonom
už uloženého ochranného liečenia, ktoré bude nutné premeniť na ústavné liečenie. Z týchto dôvodov súd

o uložení ochranného liečenia nerozhodoval, pretože obžalovaný už jedno ochranné liečenie uložené
má.
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a spáchať taký čin na chránenej osobe - osobe vyššieho
veku, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,

- a inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,