Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, September 23, 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 3T/26/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010110

Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6416010110.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom, samosudcom JUDr. Petrom Lukáčom, v trestnej veci proti obžalovanej
K. M., nar. XX.X.XXXX X. V. Š., bytom V. Š., Y. E. XXX/X, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.9.2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná :

K. M., nar. XX.X.XXXX X. V. Š., trvale bytom V. Š., Y. E. XXX/X, súkromná podnikateľka

j e v i n n á , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase asi D. XX.XX B.. viedla osobné motorové vozidlo X. Z., ev. číslo : V. F. XXX,
po ulici P. v V. Š. tým spôsobom, že v blízkosti budov D. Ú. s vozidlom cúvala v smere na ulici M.,
kde zachytila po ľavom okraji ulice idúcu chodkyňu R. U., nar. XX.X.XXXX, ktorá následkom kontaktu

s vozidlom spadla na vozovku, pričom utrpela zlomeninu článka prsta ľavej nohy, bez posunu, ktoré si
podľa vyjadrenia znalca vyžiadali dobu liečenia 12 až 16 týždňov, teda inému z nedbanlivosti spôsobila
ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á ch a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, ustanovenie
§ 36 písm. j/ Tr. zákona, za použitia § 56 ods. 2 Tr. zákona, § 57 ods. 1 Tr. zákona k peňažnému trestu
vo výške 1.000 €.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zákona, zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, súd obžalovanej pre prípad úmyselného zmerania výkonu peňažného
trestu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanej K. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. Š., Y. E. XXX/X, F.,
ukladá povinnosť, aby poškodenej R. U., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C.. M. XXX/X, XXX XX V. Š.,

nahradila škodu spočívajúcu v náhrade nákladov vo výške á 285 Eur, bolestnom vo výške 1780 Eur.Podľa § 288 ods.2 Tr. por, súd poškodenú R. U., nar. 23. 7. 1943, bytom C..M. XXX/X, XXX XX V. Š.,
so zvyškom nároku na náhradu škody (sťaženie spoločenského uplatnenia) o d k a z u j e na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 22.2.2016 obžalobu na obvinenú K. M., nar.
XX.X.XXXX X. V. Š., pod spisovou značkou XPv XXX/XX/XXXX-XX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1 Trestného zákona, čo bolo podkladom pre konanie Okresného súdu Žiar nad Hronom.

2. Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci podanej obžaloby vykonal dokazovanie na hlavných

pojednávaniach a to prečítaním výpovede obžalovanej z prípravného konania, výsluchom obžalovanej,
výsluchom svedkyne poškodenej R. U., výsluchom (opakovaným) svedka U.. P. P., výsluchom svedka
Y.. C.. L. Z. N.., výsluchom F. V.Z. Z., výsluchom svedkyne U. U., výsluchom svedkyne F. G., výsluchom
svedkyne U.. Y. Ž., výsluchom znalca (opakovaným) U.. U. F., výsluchom svedka (opakovaným) E. Z.,
prečítaním listinných dôkazov v zmysle § 269 Trestného poriadku.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný skutkový stav, ako je uvedené v skutkovej vete,
resp. výrokovej časti rozhodnutia.

4. Obžalovaná K. M. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 26.10.2015 uviedla okolnosť, že čo

sa týka skutku kladeného tejto za vinu, dňa XX.XX.XXXX v čase asi o XX:XX hod. cúvala terénnym
vozidlom značky X. Z., ev. č. : V.-F. po miestnej komunikácii na ulici P. X. V. Š.. Uviedla okolnosť, že počas
deja cúvania si v pravom vonkajšom spätnom zrkadle všimla chodkyňu v červenej bunde, následne
zaregistrovala, ako chodkyňa spadla, pričom obžalovaná sa domnievala, že dôvodom pádu obžalovanej
bol posypový materiál na ľavom okraji vozovky v smere cúvania. Obžalovaná ďalej v prípravnom konaní

uviedla,žeporegistrovanípádupoškodenejokamžitezastavilaosobnémotorovévozidlo,pričomvtomto
čase sa jej motorové vozidlo nachádzalo vo vzdialenosti asi 3 až 4 metre od poškodenej. Obžalovaná
ďalej uviedla, že pokiaľ chodkyni pomohla vstať na vlastné nohy, za súčinnosti neznámeho mladého
muža, táto sa dotaz obžalovanej vyjadrila, že sa pošmykla a spadla.

5. Obžalovaná K. M. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.9.2019 vo svojej výpovedi uviedla
okolnosti, že v inkriminovaný deň riadila svoje osobné motorové vozidlo značky X. Z., pričom v pravom
spätnomzrkadlevidela,žepokrajniciidepanivčervenejvetrovke,ktorásapodopieralapaličkou.Uviedla
okolnosť, že počas aktu cúvania a sledovania bočných zrkadiel si všimla, že osoba je na zemi. Uviedla
okolnosť, že zastavila osobné motorové vozidlo, vystúpila z neho, pričom za účelom pomoci poškodenej

spolu s mladým mužom, ktorého identifikovala ako svedka Z. spolu pomáhali poškodenej na nohy. Podľa
výpovede obžalovanej, poškodená sa vyjadrila, že sa pošmykla a spadla. Konštatovala, že sa sťažovala
na bolesti v pravej ruke, o bolestiach v nohe nebolo ani reči. Poprela okolnosť, že by dôvodom pádu
poškodenej na vozovku bol kontakt s jej osobným motorovým vozidlom. Čo sa týka následného deja
v súvislosti s pomocou poškodenej vo forme realizácie odvozov poškodenej na jednotlivé ošetrenia,

obžalovaná uviedla, že sa jednalo z jej strany vyslovene o akt ľudskosti.

6. Svedkyňa poškodená vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 3.8.2016 uviedla, že dňa
XX.XX.XXXX išla za účelom nákupov v Meste Banská Štiavnica v inkriminovanej časti mesta peši. V
čase asi o XX:XX hod. na predmetnom mieste, kde malo dôjsť k dopravnej nehode sa ocitla celá na

zemi. Podľa výpovede svedkyne poškodenej k tejto pribehli dvaja jej neznámi muži, ktorí pokrikom
upozorňovali vodičku osobného motorového vozidla továrenskej značky X. Z., aby zastavila motorové
vozidlo, nakoľko zrazila svedkyňu poškodenú. Vo svojej výpovedi ďalej potvrdila okolnosť, že ako
šoférka motorového vozidla spoza volantu vyšla obžalovaná M., ktorá sa mala vyjadriť, že svedkyňu
poškodenú nevidela a myslela si, že narazila do oporného múrika. Svedkyňa poškodená ďalej vo

svojej výpovedi potvrdila okolnosť, že samotná obžalovaná po incidente bezprostredne sa vyjadrila v
tom zmysle, že dôvodom pádu svedkyne poškodenej na vozovku, bol náraz jej osobným motorovým
vozidlom zadnou pravou časťou pri cúvaní, čo bolo i dôvodom poskytnutia následnej súčinnosti zo
strany obžalovanej svedkyni poškodenej, v súvislosti s opakovanými návštevami lekárskych ošetrení.
Svedkyňa poškodená vo svojej výpovedi ďalej uviedla okolnosť, že pokiaľ pri prvotnom vyšetrení bola

dotazovaná v ambulancii ošetrujúceho lekára na dôvod pádu a následnej vzniknutej traumy, uviedla, žedôvodom pádu svedkyne poškodenej na zem bol náraz osobným motorovým vozidlom, ktoré v tomto
čase viedla pani obžalovaná. Svedkyňa poškodená potvrdila, že po zistení zlomeniny ruky a vyjadrení
o nutnosti operácie, sa jej obžalovaná ponúkla na poskytnutie súčinnosti formou odvezenia svedkyne

poškodenej do nemocnice vo K., kde mala byť realizovaná operácia. Pokiaľ sa svedkyňa poškodená
vyjadrila vo svojej výpovedi k vzniku samotného úrazového deja, jednoznačne potvrdila, že dôvodom
jej pádu na vozovku bol náraz osobného motorového vozidla do osoby svedkyne zo zadnej časti, ktorý
jednoznačne na svojom tele pocítila. Bez akejkoľvek pochybnosti vylúčila okolnosť, že by dôvodom pádu
svedkyne poškodenej na zem bolo pošmyknutie sa a to i s prihliadnutím na okolnosť, že uviedla, že

na cestnej komunikácii nebol posypový materiál, na ktorom by sa dalo pošmyknúť. Pokiaľ sa svedkyňa
poškodená vyjadrila k okolnosti jej postavenia sa na vlastné nohy, uviedla okolnosť, že bez pomoci
ďalších osôb by toto nebolo možné, nakoľko v postavení jej bránilo osobné motorové vozidlo, pod
ktorýmmalatátozakliesnenúzranenúnohu.KvýpovedisvedkaE.Z.,svedkyňapoškodenájednoznačne
uviedla, že osobu tohto svedka nepozná, jednoznačne vylúčila okolnosť, že svedok by bol účastný na
tvare miesta v čase vzniku dopravnej nehody a zároveň spochybnila jeho svedeckú výpoveď v súvislosti

s časovým úsekom od vzniku samotnej dopravnej nehody a prihlásením tohto svedka, ako svedka
očitého a to i v súvislosti so značne vynaloženým úsilím na zabezpečenie očitých svedkov, ktorí mali byť
prítomní pri vzniku dopravnej nehody, či už zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo samotnej
svedkyne poškodenej.

7. Svedok U.. P. P. po prečítaní svojej svedeckej výpovede z prípravného konania konštatoval, že
výpoveď vo všetkých jej častiach zodpovedá objektívnej pravde, tak ako sa situácia udiala pri prvotnom
ošetrení v mesiaci december roku 2014. Svedok vo svojej výpovedi potvrdil okolnosť, že pri poskytovaní
ošetrenia dvom osobám, resp. osobe staršej, ktorá bola v sprievode osoby mladšej, sa mladšia pani
vyjadrila v tom zmysle, že sprevádzala poškodenú z dôvodu okolnosti, že nešťastnou náhodou pri

cúvaní svojim osobným motorovým vozidlom zachytila poškodenú staršiu pani. Svedok potvrdil, že
poškodenej poskytol zodpovedajúcu zdravotnú starostlivosť a ošetrenie, pričom zisťoval dôvod vzniku
úrazového deja. Potvrdil okolnosť, že prioritne mal záujem uviesť do správy o ošetrení kolíziu s osobným
motorovým vozidlom, avšak na osobné prianie poškodenej, ktoré bol nútený rešpektovať, ako vyjadrenie
pacienta, uviedol do správy ako dôvod ošetrenia nezavinený nikým pád poškodenej. Svedok U.. P. P. pri

opakovanom výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.3.2019 konštatoval okolnosť, že okrem
traumy na hornej končatine si bližšie nespomína, či sa poškodená sťažovala na traumu vzniknutú na
dolnej končatine, čo však nevylučujem. Opakovane konštatoval okolnosť, že do správy o dôvode vzniku
traumy, je povinný uviesť verziu poškodeného a to i v prípade, že samotná trauma nekorešponduje s
opísaným skutkovým dejom vzniku traumy. Konštatoval, že tak tomu bolo i v danom prípade.

8. Svedok Y.. C.. L. Z. N.. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 24.10.2016 potvrdil okolnosť,
že je v príbuzenskom pomere k svedkyni poškodenej a to manžel jej sestry. Uviedol okolnosť, že z
tohto dôvodu v dohodnutom termíne čakal spolu so svojou manželkou na dohovorenom mieste na
svedkyňu poškodenú v Meste K.. Potvrdil okolnosť, že spolu s poškodenou z motorového vozidla

vystúpila ešte jedna mladšia žena, ktorá bola vodičkou motorového vozidla, následne pri predstavení sa
dozvedel, že sa jedná o obžalovanú M.. Potvrdil okolnosť, že z rozprávania svedkyne poškodenej mal
vedomosť o spôsobe vzniku úrazového deja a taktiež mal vedomosť o správe, ktorá bola vypracovaná
ošetrujúcim lekárom, kde ako dôvod traumy bolo uvedené nezavinené spadnutie svedkyne poškodenej.
Zároveň potvrdil okolnosť, že z tohto istého dôvodu na odstránenie rozporu osobne dotazoval pani

M. na okolnosť, či má záujem popierať naďalej faktický vznik úrazového deja u svedkyne poškodenej,
načo sa mala obžalovaná vyjadriť, že k pádu svedkyne poškodenej došlo nárazom zadnej časti jej
osobného motorového vozidla pri cúvaní, nemá záujem popierať. Svedok Z., že od ošetrujúceho lekára
požadovalvysvetlenieohľadomuvedeniadôvoduúrazuavznikuúrazovéhodejausvedkynepoškodenej
aupozornilnazrejmúnesprávnosťvtomtosmere,načomubolooznámené,žeošetrujúcilekárjenútený

ako dôvod traumy zaznamenať verziu samotného poškodeného.

9. Svedkyňa V. Z. vo svojej výpovedi potvrdila výpoveď svedka C.. L. Z. a potvrdila taktiež verziu
vyjadrenú vo výpovedi svedkyne poškodenej ohľadom vzniku úrazového deja a následnej traumy u
svedkyne poškodenej. Potvrdila okolnosť, že svedkyňa poškodená sa vyjadrila, že dôvodom jej pádu

na cestnú komunikáciu bol náraz osobného motorového vozidla riadeného v tom čase obžalovanou M.
pri akte cúvania.10. Svedkyňa U. U. vo svojej výpovedi uviedla okolnosť, že dňa 15.12.2014 vykonávala službu
ošetrujúcej sestry v ambulancii U.. Ž., pričom v identický deň navštívila ambulanciu U.. Ž. svedkyňa
poškodená U.Á., v sprievode obžalovanej M.. Zároveň potvrdila, že dotazovala obidve osoby na dôvod

vzniku úrazového deja, pričom vo svojej výpovedi neomylne potvrdila, že obžalovaná M. sa pred
jej osobou mala jednoznačne vyjadriť v tom zmysle, že zrazila pani svedkyňu poškodenú. Zároveň
potvrdila, že pokiaľ na tú istú skutočnosť dotazovala svedkyňu poškodenú, táto sa vyjadrila : „Zrazila
ma K. M.“. Svedkyňa zároveň potvrdila, že pokiaľ bol v ošetrujúcej správe zapísaný iný dôvod vzniku
traumy u svedkyne poškodenej, bolo to na základe osobného priania svedkyne poškodenej, pričom

rozpor v súvislosti s vypracovaním čestného prehlásenia v časovom odstupe 6 mesiacov vysvetlila
tým spôsobom, že jedinou pohnútkou, ktorá viedla svedkyňu k takémuto kroku, bolo zadosťučinenie
spravodlivosti, za účelom čoho realizovala písomné potvrdenie skutočného stavu vzniku traumy u
svedkyne poškodenej.

11. Svedkyňa F. G. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 16.1.2017 potvrdila okolnosť, že

o celom skutku sa dozvedela sprostredkovane v mesiaci december roku 2014, kedy ju kontaktovala
formou telefonického rozhovoru obžalovaná M.. Svedkyňa potvrdila obsah rozhovoru s obžalovanou
tým spôsobom, že táto jej do telefónu uviedla, že pri cúvaní svojim osobným motorovým vozidlom
nechtiac došlo k stretu s chodkyňou a k traume sestry svedkyne a to tým spôsobom, že zadnou stranou
svojho osobného motorového vozidla, ktoré riadila obžalovaná, mala táto zachytiť pri cúvaní svedkyňu

poškodenú, následkom čoho táto spadla na cestnú komunikáciu. Svedkyňa vo svojej výpovedi ďalej
podrobnejšie rozpísala spôsob ošetrovania, rozsah zranení, ako i dĺžku poskytnutia starostlivosti zo
strany jej osoby, na ktorú starostlivosť bola svedkyňa poškodená pre jej nemohúcnosť jednoznačne
odkázaná.

12. Svedkyňa U.. Y. Ž. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 20.2.2017 potvrdila okolnosť,
že poskytovala prvotnú zdravotnú starostlivosť formou ošetrenia svedkyni poškodenej, pričom zistila
traumu takým spôsobom, ako je opísaná v správe o poskytnutí ošetrenia na základe diagnostiky
röntgenovým prístrojom. Taktiež svedkyňa potvrdila okolnosť, že sprostredkovane, z rozhovoru sestričky
so svedkyňou poškodenou, ale i z vyjadrenia samotnej poškodenej, ktorý zachytila, mala vedomosť o

vznikuúrazovéhodejastým,žetrauma,ktorávzniklausvedkynepoškodenej,bolazapríčinenánárazom
zadnej strany osobného motorového vozidla, ktoré viedla vodička pani M. do zadnej časti tela svedkyne
poškodenej U.. Pokiaľ odstraňovala rozpor vo svojej výpovedi, resp. rozpor v dôvode vzniku traumy
uvedenej v správe o ošetrení a svojim tvrdením ako svedkyne, uviedla okolnosť, že do správy o ošetrení
ako dôvod vzniku traumy musí uviesť to, čo poškodený uvádza ako dôvod traumy, čo sa v tomto prípade

i stalo.

13. Znalec U.. U. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2016 potvrdil vznik úrazového deja tým
spôsobom, ako bol zaznamenaný v závere znaleckého posudku vypracovaného v rámci prípravného
konania. Potvrdil vzniknutú traumu na hornej končatine svedkyne poškodenej, ako i traumu na dolnej

končatine svedkyne poškodenej. Taktiež potvrdil okolnosť, že vznik tejto traumy na zdraví svedkyne
poškodenej zodpovedá opísanému skutkovému deju vzniku úrazového deja a to nárazu osobného
motorového vozidla do zadnej časti tela svedkyne poškodenej, resp. následným pritlačením zadnej
končatiny zadnou časťou osobného motorového vozidla k cestnej komunikácii. Znalec pri svojom
opakovanom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 8.3.2019 odstraňoval rozpor uvedený v závere

znaleckého posudku v súvislosti so vznikom úrazového deja tým spôsobom, že čo sa týka dôvodu
uvedeného ako vznik traumy u poškodenej na dolnej končatine, toto písomné vyjadrenie a záver
považoval skôr za konšpiračnú teóriu, resp. uvádza, že takéto vyjadrenie považuje práve za spôsob
úrazového deja, ktorý v danom prípade vylučuje vznik traumy tak, ako ho utrpela samotná svedkyňa
poškodená. V plnom rozsahu zotrvávam na závere svojho znaleckého zistenia na základe znaleckého

posudku. Pokiaľ pripustil možnosť vzniku traumy na dolnej končatine svedkyne poškodenej spôsobom
zakopnutia bez účasti ďalšej osoby, v tomto smere zároveň jednoznačne konštatoval, že z dokladov,
ktoré mal k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku, resp. samotného zistenia zdravotného
stavu svedkyne poškodenej, nepochybne potvrdzuje, že vznik traumy na dolnej končatine svedkyne
poškodenej a tomu predchádzajúci pád svedkyne poškodenej na vozovku, bol zapríčinený kontaktom

s osobným motorovým vozidlom. Zároveň jednoznačne zotrval na závere znaleckého posudku v časti
vzniku traumy na dolnej končatine svedkyne poškodenej z dôvodu zakliesnenia tejto pod zadnou časťou
osobného motorového vozidla.14. Prvostupňový súd v ďalšom vykonal dokazovanie v smere naznačenom zrušujúcim Uznesením
KrajskéhosúduBanskáBystricazodňa7.11.2018,rešpektujúcprávnynázorvyslovenýdruhostupňovým
súdom a to predovšetkým výsluchom svedka E. Z., resp. vykonaním rekonštrukcie na tvare miesta.

15. Svedok E. Z. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.3.2019 potvrdil okolnosť, že v inkriminovaný
deň sa nachádzal na inkriminovanom tvare miesta z dôvodu, že využíva na obedy reštauráciu, ktorá
sa nachádza v blízkosti inkriminovaného miesta. Potvrdil okolnosť, že čo sa týka incidentu, registroval
pád osoby poškodenej na vozovku, pričom počul pľasnutie. Z dôvodu realizácie pomoci osobe v núdzi,

dobehol k svedkyni poškodenej a spolu s pani M. pomáhal svedkyni poškodenej na nohy. Potvrdil
okolnosť, že pokiaľ si spomína, svedkyňa poškodená sa sťažovala na bolesti v hornej končatine. Svedok
ďalej konštatoval, že v čase kedy svedkyňa poškodená mala spadnúť na vozovku, sa nachádzal vo
vzdialenosti cca. 30 metrov od inkriminovaného miesta. Konštatoval okolnosť, že z tohto pohľadu
neregistroval žiaden dotyk medzi zadnou časťou osobného motorového vozidla obžalovanej M. a
svedkyňou poškodenou. Taktiež vo svojej svedeckej výpovedi konštatoval, že nezaznamenal, že by

svedkyňa poškodená mala v čase pomoci tejto zakliesnenú ktorúkoľvek dolnú končatinu pod kolesom
zadnej nápravy motorového vozidla. Svedok Z. potvrdil vo svojej výpovedi, že pokiaľ registroval
úrazový dej, registroval cúvajúci manéver osobného motorového vozidla X. Z. smerom k zadnej časti
svedkyne poškodenej. Na ozrejmenie skutočností z akého dôvodu sa ako svedok prihlásil až tri roky
po vzniku incidentu, konštatoval, že v letných mesiacoch minulého roku, t. j. v letných mesiacoch

roku 2018 navštívil bar, ktorý prevádzkuje pani obžalovaná, kde sa tejto dotazoval na dopad celého
incidentu. Následne si splnil občiansku povinnosť a prihlásil sa ako svedok. Svedok E. Z. bol opakovane
vypočutý na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.9.2019. Po realizácii záznamu o rekonštrukciu
identifikoval na mape miesto, kde podľa jeho názoru došlo k incidentu a pád svedkyne poškodenej na
vozovku. Vo svedeckej výpovedi opakovane potvrdil okolnosť, že čo sa týka účasti pri vzniku dopravnej

nehody, resp. samotného skutku, jedinými očitými svedkami boli samotná obžalovaná a svedok Z.. K
osobe svedkyne poškodenej, resp. obžalovanej sa vyjadril tým spôsobom, že tieto nepozná, zároveň
konštatoval, že v čase vzniku inkriminovaného skutku sa nachádza vo vzdialenosti asi 30 metrov od
tohto miesta, bol otočený k miestu bokom, na situáciu reagoval potom, čo počul tľapnutie, s najväčšou
pravdepodobnosťou pád poškodenej na cestnú komunikáciu.

16. Na odstránenie rozporov konštatovaných v Uznesení Krajského súdu Banská Bystrica v smere
naznačenom v Uznesení Krajského súdu Banská Bystrica súd vykonal vo veci ďalšie dokazovanie a to
rekonštrukciou na tvare miesta. Rekonštrukcia bola zaznamenaná na mapách podľa verzie obžalovanej
pani M. (č. l. 354, podľa verzie svedkyne poškodenej na č. l. 355), aj podľa verzie svedka Z. (č. l. 357).

17. Súd v ďalšom vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojeným písomným listinným dôkazným
materiálom, predovšetkým so záznamom o vzniku dopravnej nehody zo dňa 27.5.2015, zápisnicou o
ohliadke miesta vzniku dopravnej nehody zo dňa 27.5.2015. Z týchto dôkazných prostriedkov mal súd
preukázané, že spôsob jazdy osobného motorového vozidla továrenskej značky X. Z. bol vyhodnotený

príslušníkom dopravnej polície, ako porušenie Ustanovenia § 22 ods. 2, resp. § 137 ods. 1 Zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a ako zodpovedný subjekt za vznik dopravnej nehody bola označená
práve obžalovaná, ktorej totožnosť bola nezameniteľne overená a zistená občianskym preukazom.

18. Súd v ďalšom vykonal dokazovanie písomným dôkazným materiálom a to Znaleckým posudkom pod

číslom 19/2015 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia U.. U. F..
Zo záverov znaleckého posudku (č. l. 107-112 spisového materiálu) znalec konštatuje, že spôsob vzniku
úrazového deja u svedkyne poškodenej, v nadväznosti na spôsobenú preukázanú traumu svedkyne
poškodenej, je odôvodnený tým spôsobom, že k traume svedkyne poškodenej došlo tým spôsobom, ako
vznik tohto deja opisuje samotná svedkyňa poškodená, teda jemným nárazom osobného motorového

vozidla do osoby svedkyne poškodenej, jej následným pádom na cestnú komunikáciu a zakliesnením
zadnej končatiny pod zadnú časť osobného motorového vozidla.

19. Súd v konaní zamietol návrh obhajoby na vykonanie dokazovania formou nariadenia kontrolného
znaleckého posudku z dôvodu, že takýto návrh sa javí súdu ako nadbytočný, nehospodárny a v tomto

smere považoval Znalecký posudok pod číslom XX/XXXX, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia
za postačujúci a v smere zodpovedania otázok úrazového deja vyčerpávajúci. Závery písomného
znaleckého posudku mal súd jednoznačne preukázané z opakovaných výsluchov samotného znalca.20. Priebeh samotného skutku kladeného za vinu obžalovanej K. M., následne genéza vzniku dopravnej
nehody, ako i následok vo forme traumy vzniknutej u svedkyne poškodenej bol spochybňovaný
dôkazným prostriedkom a to svedeckou výpoveďou svedka E. Z.. Svedeckú výpoveď svedka súd

pri rozhodovaní posúdil ako účelovú a právne irelevantnú v prejednávanej veci. Dôvodom takéhoto
posúdenia svedeckej výpovedi svedka E. Z. bolo viacero okolností. Predovšetkým súd konštatuje, že
samotný návrh na vykonanie tohto dôkazu bol realizovaný obhajobou až v rámci doplnenia písomných
dôvodov odvolania obžalovanej K. M. proti rozsudku prvostupňového súdu podaním zo dňa 5.8.2018.
Návrh vykonania takéhoto dôkazného prostriedku bol doručený až Krajskému súdu Banská Bystrica

dňa 5.9.2018 v rámci odvolacieho konania. Takýto dôkazný prostriedok nebol produkovaný ani v
písomných dôvodoch odvolania obžalovanej K. M. proti Rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom
zo dňa 21.5.2018, ktoré písomné dôvody boli doručené prvostupňovému súdu dňa 16.8.2018. V
tomto smere sa javí prvostupňovému súdu ako nelogické, aby tak dôležitý dôkazný prostriedok,
ako výsluch očitého svedka, nebol predmetom písomného odôvodnenia odvolania obžalovanej proti
prvostupňovému rozsudku. V rámci prevedeného dokazovania mal súd ďalej jednoznačne preukázané,

že tak zo strany orgánov činných v trestnom konaní, v prípravnom konaní, ako i zo strany svedkyne
poškodenej U., bolo vykonané značné úsilie na zabezpečenie dôkazného prostriedku a to výsluchu
očitých svedkov, ktorí mali byť prítomní pri vzniku incidentu, čo svedkyňa poškodená tvrdila od počiatku.
Napriek snahe o zabezpečenie týchto dôkazných prostriedkov a to i vo forme oznámenia v regionálnych
denníkoch, takýto dôkaz nebol zabezpečený. Ďalším dôvodom prečo považoval súd, aby hodnotil

nakoniec dôkazný prostriedok výsluch svedka Z., ako účelový, súd videl skutočnosti, že pokiaľ súd na
pojednávaníkonanomdňa21.5.2018vykonaldôkazprečítanýmvýpovedeobžalovanejM.zprípravného
konania, táto sa vyjadrila, že čo sa týka osoby, ktorá jej pomáhal zdvihnúť svedkyňu poškodenú na
nohy, bola jej osoba neznáma. Napriek tejto skutočnosti takmer 4 roky po samotnom incidente označila
svedka E. Z. ako menom, tak i ďalšími generáliami. Ďalším dôvodom prečo prvostupňový súd vyhodnotil

svedeckú výpoveď svedka Z. ako účelovú, bola i okolnosť, že samotná svedkyňa poškodená opakovane
a jednoznačne vylúčila, že by tento svedok bol osobne prítomný pri vzniku incidentu a že by svedok
bol stotožnení s osobou, ktorá svedkyni poškodenej pomáhala vstať na nohy po vzniku incidentu,
pričom osobu svedka prvýkrát videla pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní. Súd v neposlednej
miere konštatuje i ďalšiu podstatnú okolnosť odôvodňujúcu záver o účelovosti výpovede svedka a to

okolnosť, že ako samotná obžalovaná pani M., tak i svedkyňa poškodená pani U. označili presné miesto
incidentu pri rekonštrukcii (viď č. l. 354-355), identickým spôsobom, svedok Z. označil na mape miesto
incidentu v minimálne v rozsahu 20 bežných metrov nižšie, ako miesto incidentu označila obžalovaná,
resp. svedkyňa poškodená (č. l. 357 spisového materiálu). Všetky tieto okolnosti na seba nadväzujúc
odôvodňujú záver prvostupňového súdu o účelovosti výpovede svedka Z..

21. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotiac všetky dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i vo vzájomných súvislostiach
tak,akotopredpokladáUstanovenie§2ods.10Trestnéhoporiadku,malsúdpriebehskutkupreukázaný
tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby a to bez akejkoľvek pochybnosti, pochybnosti, ktoré boli

vylúčené v rámci dokazovania, vzhľadom na hore uvedené skutočnosti.

22. Je nutné konštatovať, že v danom prípade je nutné prisvedčiť obhajobe, že proti obžalovanej
neexistuje žiaden priamy usvedčujúci dôkaz, ktorý by túto spájal z trestnej činnosti v súvislosti s
protiprávnym konaním, kladené tejto za vinu obžalobou. V tomto smere je taktiež nutné konštatovať

okolnosť, ktorá bola preukázaná nesporným spôsobom a to sústavu nepriamych dôkazov spôsobilých
svedčiť v prospech obžaloby. Obhajoba obžalovanej v rámci dokazovania bola podľa názoru súdu
jednoznačne vyvrátená sústavou nepriamych dôkazov predovšetkým svedeckých výpovedí, ktoré
tvoria logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich skutočností, ktoré vo svojom
celku spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a tým usvedčujú obžalovanú zo

spáchania prečinu. Sústava týchto nepriamych dôkazov v súdenej veci, svedeckých výpovedí svedkyne
poškodenej, svedka U.. P. P., svedka Y.. C.. L. Z. N.., svedkyne V. Z., svedkyne U. U., svedkyne F. G.,
svedkyne U.. Y. Ž. sú potvrdené a podporené i záverom znaleckého posudku vykonaného U.. U. F.,
jeho výpoveďami ako znalca, kde v závere znalec jednoznačne konštatuje bezprostrednú príčinu pádu
svedkyne poškodenej na vozovku, následne vzniku traumy u poškodenej v dôsledku nárazu osobným

motorovým vozidlom. V neposlednej miere s takýmto záverom korešponduje i písomný listinný dôkazný
materiál a to záznam o dopravnej nehode zo dňa 27.5.2015, zápisnica o ohliadke miesta z toho istého
dňa, resp. záver povereného príslušníka dopravnej polície o porušení konkrétnych paragrafov Zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, práve samotnou obžalovanou. Za takéhoto skutkového stavu aprevedeného dokazovania prvostupňový súd konštatoval vinu obžalovanej a zároveň konštatoval, že
ku skutku došlo tak, ako je opísaný v skutkovej vete obžaloby. Nakoľko obžalovaná svojim konaním
naplnila všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157

ods. 1 Trestného zákona, súd rozhodol o vine tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

23. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených
v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovanej prihliadol súd na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j/ Trestného zákona, t. j., že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život.

Súd nezistil u obžalovanej žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na
uvedené potom prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, nad priťažujúcimi okolnosťami, súd preto v
zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o
1/3. Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje rozsah 6 mesiacov až 16 mesiacov. Z
ďalšieho prevedeného dokazovania správ o obžalovanej vyplýva, že v minulosti sa nedopustila žiadneho
priestupku a doposiaľ nebola súdne trestaná. Z miesta trvalého bydliska je taktiež hodnotená kladne.

24. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti podľa názoru súdu postačuje uložiť obžalovanej podľa §
56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest mierne nad dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej
sadzby. Uložený trest je podľa názoru súdu a nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu
generálnej a individuálnej prevencie postačujúci.

25. Čo sa týka trestu, súd konštatuje, že od samotného skutku do rozhodnutia o uznaní viny u
obžalovanej uplynulo obdobie 5 rokov.

26. Podľa článku 6 bod 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaných

pod číslom 209/1992 Z. z., každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti
nemu. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od samotného skutku, rešpektujúc článok 6 dohovoru, ako i
závažnosť skutku, súd obžalovanej neukladal trest zákazu činnosti.

27. O nároku poškodenej súd rozhodol v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku a poškodenej R.
U. priznal náhradu škody v časti uplatneného nároku, ktorý bol v trestnom konaní nezameniteľne
preukázaný, spočívajúcu v náhrade hotových nákladov vo výške á 285 € a bolestnom podľa záverov
znaleckého posudku vo výške 1.780 €.

28. Zo zostávajúcim nárokom uplatneným vo forme sťaženia spoločenského uplatnenia súd s použitím
§ 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal poškodenú R. U. na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde

Žiar nad Hronom.
Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná
náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.