Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/359/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315223154
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315223154.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov: 1/ Š. G., Z..
X.X.XXXX, B. Š. XX, Q., 2/ G. F., Z.. X.X.XXXX, B. Š. XX, Q., 3/ T. F., Z.. XX.X.XXXX, B. Q. XX, X. Ú., 4/
D.. F. X., Z.. XX.X.XXXX, B. P.. Š. X T., F., všetkých zastúpených JUDr. Adrianou Bobekovou Štepovou,
advokátkou, so sídlom Lichnerova 23, Senec, proti žalovaným: 1/ T. F., Z.. XX.X.XXXX, B. Š. XX, Q., 2/

T. F., Z.. X.X.XXXX, B. Š.J. XX, Q., o vypratanie časti spoločného priestoru a o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
III, zo dňa 25. augusta 2016, č. k. 19C/685/2015-109, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia zo dňa 23.
septembra 2016 č. k. 19C/685/2015-126 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v znení opravného uznesenia zo dňa 23.9.2016 č. k. 19C/685/2015-126 súd
prvejinštancienariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmuložilžalovaným1/a2/povinnosťstrpieťvykonanie
opráv a úprav krovu strechy, vrátane odstránenia deliacej steny vytvorenej v spoločnej časti (povala)
bytového domu, súpisné číslo XXX, Š. R. XX V. Q., postaveného na pozemku „C“, par. č. 712, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, Okresný
úrad Senec, katastrálny odbor, H. Q., H. Q., katastrálne územie Q.. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 324, 325 ods. 1, ods. 2 písm.
d/, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 CSP a tým, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť
ochranuohrozenýmaleboporušenýmprávamoprávnenejosoby.Vprípadneneodkladnéhoopatreniasa
nevyžaduje, a ani nie je možné v záujme urýchlenej ochrany ohrozeného či porušeného práva, zisťovať

úplný skutkový stav. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby zo strany navrhovateľa bol
osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá ochrana a osvedčenie existencie takých skutočností, ktoré
odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach a právom chránených záujmoch
navrhovateľa. Navrhovateľ teda musí tvrdiť a hodnoverne osvedčiť, že kvôli konaniu protistrany je
potrebná dočasná úprava pomerov strán sporu, resp. že protistrana koná tak, že v konečnom dôsledku
môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu prípadnej exekúcie.

3. Na základe znaleckého posudku č. 9/2016 v znení jeho doplnenia znaleckým úkonom č. 11/2016
mal súd prvej inštancie za dostatočne osvedčenú, dokonca za preukázanú potrebu rekonštrukcie
krovu a strechy bytového domu. Znalec v doplnku znaleckého posudku č. 9/2016 zo dňa 6.7.2016 -
znalecký úkon č. 11/2016 uviedol, že strešná konštrukcia a jej prvky dožívajú a daný stav má charakter
stavu havarijného. Okrem znehodnocovania majetku už daný stav bezprostredne a nekontrolovateľne

ohrozuje zdravie a životy osôb a preto je náprava nevyhnutná, skutočnosti ktoré potvrdzujú fakty
o potrebe rekonštrukcie uvedené v znaleckom posudku č. 9/2016. Z priloženej fotodokumentácie jezrejmé, že časť povaly je rozdelená deliacou priečkou, ktorá znemožňuje spoluvlastníkom prístup
na polovicu plochy povaly bytového domu užívanej žalovanými. Súd prvej inštancie mal rovnako za
preukázané, že spor vznikol medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome (LV č. XXXX) a preto sa stotožňuje

s argumentáciou žalobcov opierajúcou sa o ust. § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., že spoločné
časti domu sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak sa nedohodnú vlastníci
inak, pričom žalobcovia výslovne nesúhlasia s užívaním spornej časti povaly výlučne žalovanými.
Oprava krovu a strechy bytového domu je nielen v záujme žalobcov, ale aj v záujme ostaných
spoluvlastníkov (žalovaných), a pokiaľ žalovaní nemajú záujem na riešení havarijného stavu domu, je

potrebné zabezpečiť výkon správy spoločných častí domu aj napriek nesúhlasu žalovaných, v snahe
zabrániť škode na spoločnom majetku vlastníkov bytov. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie
za to, že žalobcovia nielen osvedčili potrebu rekonštrukcie krovu a strechy bytového domu, ale aj
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetku, ako aj bezprostredného ohrozenia zdravia
a životov osôb, čím boli splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle cit. ust.
§ 325 ods. 1 SCP, a preto súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia v časti zrejmej z výroku

tohto uznesenia.

4. Hoci prvoinštančný súd považoval za dostatočne osvedčený aj nárok žalobcov ako spoluvlastníkov
na užívanie spoločnej časti bytového domu (celej plochy povaly), má za to, že nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy bez rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia v časti návrhu na

sprístupnenie spoločnej časti domu bez časového vymedzenia, trvania a účelu sprístupnenia (nielen
prístup k spoločnej časti domu za účelom odstránenia havarijného stavu) nehrozí, čím nebol splnený
predpoklad na jeho nariadenie, z dôvodu ktorého súd prvej inštancie návrh v tejto časti zamietol. Aj
bez nariadenia neodkladného opatrenia ktorým by súd navrhovateľom sprístupnil užívanie spoločnej
časti povaly na neobmedzený čas a bez limitovania účelu (čím by zároveň bez potreby konania a

rozhodnutia o zmene petitu žaloby rozhodol vo veci samej nariadením neodkladného opatrenia), je
možné zrekonštruovať strechu bytového domu tým, že bude odstránená deliaca priečka na povale
bytového domu, čím bude žalobcom sprístupnená celá plocha povaly bytového domu za účelom
rekonštrukcie (žalovaní nebudú obmedzovaný vo vlastníckom práve, keď je momentálne prístup
možný len cez byt vo vlastníctve žalovaných). Žalobcovia v zamietnutej časti návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody nielenže neosvedčili, ale na
nebezpečenstvo hroziacej škody sa ani neodvolávali, len konštatovali obmedzovanie ich vlastníckeho
práva vyplývajúceho zo zákona č. 182/1993 Z. z.; právo ktoré bude v prípade pripustenia zmeny žaloby
predmetom konania vo veci samej a ktoré je odlišné od povinnosti zabezpečiť výkon správy spoločných
častí domu a to aj proti vôli žalovaných za účelom ochrany spoločného majetku, čomu zodpovedá aj

rozsah ochrany práva žalobcov v časti, v ktorej neodkladné opatrenie bolo nariadené.

5. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadali, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, zároveň žiadali zamietnuť i návrh vo veci samej. Mali za
to, že žalobcovia navrhli to isté, čo Krajský súd zamietol, len iným znením. Súd prvej inštancie z

nepochopiteľných dôvodov rozhodol vo veci, v ktorej už raz Krajský súd rozhodol. Zároveň nesprávne
poučil o lehotách na podanie odvolania. Uviedli, že byt kúpili v roku 1991 a od toho času v ňom stále
bývajú. Žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti v rokoch 2001 až 2009. Žalobca 4/ nemá ani prihlásený
trvalý pobyt a práve on chce zobrať povalu do prenájmu za 20,- € mesačne a uviedli, že aj oni sú
ochotní zaplatiť 20,- €, a to len za polovicu povaly, ktorú používajú. Namietali, že nie je pravdivé tvrdenie

žalobcov, že všetky byty sú sprístupnené z vchodu č. 22, toto číslo je len orientačné a ide o 4 samostatné
byty so samostatnými vchodmi, ale jednou strechou. Bytový dom je sprístupnený z dvoch strán, z oboch
strán sa ale nachádzajú ďalšie bytovky a tieto sú spojené prístreškom pred vchodmi. Keďže v dome sa
nenachádzajú iné spoločné priestory ako pivnica, bola ešte v 90-tych rokoch dohoda, že môžu užívať
polovicu priestoru na povale s pôvodnými majiteľmi. Táto dohoda platí dodnes. To, že sa medzitým do

budovy prisťahovali iný vlastníci, neznamená, že sa žalovaní musia vysťahovať z povaly. Dohoda so
susedom zo strany žalovaných platí aj dodnes a preto on užíva priestor nad prístreškom, ktorý nikomu
nechýba a tiež nikomu nič neplatí. Polovica povaly je oddelená, a to už od 90-tych rokov a v tejto časti
sa počas doby užívania riadne starali o priestory, laty sú v dobrom stave, viackrát pretreté, udržiavané,
a teda nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Je pravdou, že chovali holuby, ale momentálne už nie, priestory

sú vyčistené, majú max. 2 páry holubov, ktoré chcú tiež zrušiť. Poukázali na to, že časť povaly, ktorú
používajú, je nad ich bytom, a teda nikoho nemôže ohrozovať, iba ich, avšak neohrozuje, lebo nemá
čo. Na povale majú veľa vecí, ktoré sa im nezmestia v byte, keďže oproti iným majiteľom, kde bývajú
2-3, v ich byte má trvalý pobyt spolu 7 ľudí. Namietali, že žalobcovia si svojvoľne bez ich súhlasu založilispoločenstvo, dôvodom toho bolo hlavne, že chceli robiť nadstavbu, s čím oni nesúhlasili. Nikdy im
nepreposlalizmluvuospoločenstveaanižiadnuzápisnicuatiežoficiálnuvýzvu,atedanekonalivsúlade
so zákonom. Ďalej namietali, že predložený odborný posudok je falšovaný doklad, keď spoločnosť

INGSERVIS spol. s r.o. bola vymazaná z obchodného registra dňa 4.1.2011 a s poukazom na § 3 a §
13 zákona č. 138/1992 Zb. namietali, že Ing. Milan Červeň nemá oprávnenie na vydávanie odborného
posudku, keď nie je na zozname autorizovaných stavebných inžinierov na stránke slovenskej komory
stavebných inžinierov. Mali za to, že nový znalecký posudok, ktorý dali vypracovať žalobcovia, bol
vyhotovený na základe falošného odborného posudku Ing. Milana Červeňa, čo znamená, že aj tento

nový znalecký posudok je nesprávny. Zhodou okolností pred podaním vyjadrenia žalobcov a zmene
petitu došlo k spadnutiu drevenej dosky z rímsy strechy. Z fotiek je zrejmé, že to bolo na druhej strane
a nie na strane, kde žalovaní užívajú povalu. K spadnutiu pravdepodobne došlo za pomoci ľudskej sily,
aby bol ďalší dôvod na zmenu petitu. Od začiatku žalobcovia stále opakujú, že žalovaní neoprávnene
používajú 1 povaly. Ani raz sa ale nespomína, že nad vchodmi sú ďalšie dve povaly, ktoré sú uzamknuté
a používajú ich žalobcovia. Ti tiež patrí každému v 1-ine.

6. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných písomne nevyjadrili.

7. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá

právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

17. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.18.Podľa§330ods.2CSPaktopovahavecipripúšťa,súdmôženariadiťneodkladnéopatrenie,ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

19. Predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy
pomerov alebo osvedčenie, že je tu (dôvodná) obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Rovnako
musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva, resp. nároku. Účelom neodkladného
opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez

okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené.
Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne z názorom súdu prvej inštancie dospel
k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď
úprava pomerov strán na obdobie, kým sa nerozhodne vo veci, je potrebná, zamedzí vzniku škody
resp. inej ujmy či už na majetku alebo zdraví a živote. Žalobcovia preukázali dostatočným spôsobom
(listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom) potrebu bezodkladnej opravy strechy bytového domu, ktorá

je v havarijnom stave, v ktorom ohrozuje nie len majetok, ale potencionálne i zdravie a životy strán
sporu, prípadne iných osôb. Takáto neodkladná úprava nezasahuje nad nevyhnutnú mieru do práv
žalovaných. Žalovaní sú na základe nariadeného neodkladného opatrenia povinní strpieť výkon prác iba
na povale bytového domu, pričom odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za preukázané,
že v danom prípade ide o spoločné priestory bytového domu, ku ktorým majú vlastnícke právo všetci

vlastníci bytov. Hoci zásah do deliacej steny na povale (jej odstránenie) je možno považovať za
zásadný, až trvalý, je potrebné zohľadniť, že v zmysle záverov znaleckého posudku je takýto postup
potrebný. Pritom odstránením deliacej steny bude doteraz oddelená časť povaly sprístupnená aj inak
než cez byt žalovaných, keď prípadné nariadenie povinnosti žalovaným strpieť prístup na povalu
za účelom opravy strechy cez ich byt by predstavovalo nepomerne väčší zásah do ich práv, než

odstránenie predmetnej steny. Súd prvej inštancie tiež správne vo zvyšku návrh žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, keď neboli splnené podmienky na vyhovenie ich návrhu v časti, ktorou
sa domáhali sprístupnenia celej povaly bez časového a účelového obmedzenia. Zároveň je odvolací súd
toho názoru, že prvoinštančný súd svoje rozhodnutie v celom rozsahu patričným spôsobom odôvodnil v
zmysle § 220 ods. 2 CSP s poukazom na § 234 ods. 2 CSP, na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací

súd a s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Odvolacie námietky žalovaných považuje odvolací súd za právne bezvýznamné. Žalobcovia
preukázali (teda nie len osvedčili) potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi stranami. Skutočnosti
tvrdené žalovanými nijako nevyvracajú žalobcami preukázanú potrebu bezodkladne opraviť strechu

bytového domu, keď nevyhnutnosť okamžitej opravy strechy, ktorá je v havarijnom stave, vyplýva z
predloženého znaleckého posudku. Pokiaľ žalovaní namietali, že znalec vyhotovil svoj posudok podľa
„falošného odborného posudku“ Ing. Milana Červeňa, odvolací súd poukazuje (bez potreby zaujatia
jednoznačného stanoviska k odbornému posudku Ing. Milana Červeňa) na to, že odborné vyjadrenie Ing.
Milana Červeňa bolo síce žalobcami znalcovi poskytnuté, avšak znalec vypracoval predmetný znalecký

posudok sám, pričom z jeho obsahu nevyplýva, že by vychádzal zo žalobcami poskytnutého odborného
vyjadrenia. Žalovaní nepreukázali svoje tvrdenie, že spadnutie drevenej dosky z rímsy, ku ktorému došlo
pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo spôsobené pôsobením ľudskej sily.
Nie je podstatná ani skutočnosť, že k uvoľneniu tejto dosky malo dôjsť na inej strane povaly, než na
tej, ktorú užívajú žalovaní, keď oprava strechy sa zjavne musí týkať celej tento stavebnej konštrukcie.

Žalovanými namietané užívanie iných častí povaly ostatnými vlastníkmi nie je z hľadiska rozhodnutia
o neodkladnom opatrení podstatné, nakoľko jeho účelom je umožniť opravu strechy bytového domu,
pričom strany sporu v konaní netvrdli, že by tejto oprave bránili iní vlastníci bytov.

21. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie

ako vecne správne potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď i o týchto trovách rozhodne
súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 CSP)

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ).