Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 8, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7Er/190/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305216222
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4305216222.3

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti povinnému: M. F., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. I. XX/X, A., vedenej u súdneho exekútora , so
sídlom Exekútorského úradu (pôvodne u súdneho exekútora ), pod sp. zn. EX 3656/05, o vymoženie
298,74 eura , takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú .

II. Súd z a s t a v u j e exekúciu vedenú na Okresnom súd Levice pod sp. zn. 7Er/190/2005.

III. Súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ďalej len „súd“ alebo „prvostupňový súd“) dňa 07.07.2011 vydal uznesenie č. k.
7Er/190/2005-26, ktorým zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, zastavil exekučné
konanie a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 138,36
Eur.

2. Súd vlastným šetrením na internetovej doméne Slovenskej komory exekútorov zistil, že dňom

1.9.2018 sa nástupcom súdneho exekútora stal súdny exekútor , so sídlom Exekútorského úradu ,
ktorému priznal trovy exekúcie.

3. Oprávnený dňa 19.08.2011 doručil súdu odvolanie proti uzneseniu súdu č. k. 7Er/190/2005-26 zo dňa
07.07.2011 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

4. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k. 7CoE/191/2013-79 zo dňa 28.02.2014
návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a zároveň zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutom výroku, v ktorom súd zastavil exekučné konanie a rozhodol o trovách exekúcie
a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom odôvodnení uviedol, že
súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď rozhodol o zastavení exekučného konania. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukázal na to, že Exekučný poriadok rozlišuje pojmy zastavenie exekučného

konania a zastavenie exekúcie. V zásade sa o exekučné konanie jedná v štádiu do vydania poverenia
na vykonanie exekúcie a o zastavenie exekúcie po vydaní poverenia. Keďže v prejednávanej veci
súd prvého stupňa vydal dňa 09.01.2006 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora,
nemohol súd prvého stupňa postupujúc podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku rozhodnúť o
zastavení exekučného konania po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi. Uvedený postup je možný
len v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie s tým, že v štádiu po vydaní poverenia súd

môže zastaviť exekúciu z dôvodov uvedených v § 57 Exekučného poriadku. Odvolací súd vo svojom
odôvodnení ďalej uviedol, že keďže v danej právnej veci je exekučným titulom notárska zápisnica,podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné sa zaoberať otázkou vykonateľnosti notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. V tejto súvislosti odvolací súd dodal, že notárska zápisnica je spôsobilým exekučným
titulom iba za predpokladu, že spĺňa formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti. Podmienkami

materiálnej vykonateľnosti, ktoré musí notárska zápisnica obsahovať, sú právny záväzok, označenie
oprávnenejosoby,povinnejosoby,predmetačasplnenia,akoajprávnydôvod,tedaoznačenieprávneho
úkonu, alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorých záväzok vznikol a súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Podľa názoru odvolacieho súdu notárska zápisnica so súhlasom
k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje

pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Pri posudzovaní
notárskej zápisnice sa tak má uplatňovať tzv. prezumpcia správnosti. V prípade notárskej zápisnice so
súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli aj osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní
s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá
ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti
pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom

súdnom konaní. Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina
označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou a v takomto prípade ani spôsobilým exekučným
titulom v zmysle požiadavky § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Odvolací súd v tejto súvislosti
poznamenal na skutočnosť, že vzhľadom na množstvo obdobných vecí je zrejmé, že splnomocnenec
povinného JUDr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných v ďalších

exekučných veciach toho istého oprávneného. Podľa názoru odvolacieho súdu to navodzuje záver,
že splnomocnenec povinných sa dozvedel o pohľadávkach a jej výškach, ktoré treba uznať od
oprávneného a zrejme aj konal na pokyn oprávneného, aj keď oficiálne mu udelil plnomocenstvo
na zastupovanie povinní. Keďže JUDr. Tomáš Kušnír opakovane vystupuje ako splnomocnenec aj v
zmluvách o úvere a následne v notárskych zápisniciach (ako veriteľ v nich vystupuje oprávnený) vo

vzťahu k neurčitému počtu povinných (čo nepochybne vyplýva z ďalších exekučných vecí) je potrebné
sa zaoberať charakterom vzťahu medzi oprávneným a splnomocnencom povinného z hľadiska § 22
ods. 2 OZ.

5. Oprávnený dňa 16.05.2014 doručil súdu prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 7CoE/191/2013-79 zo dňa 28.02.2014, na podklade ktorého
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 12 XCoE 4/2016 zo dňa 26.05.2016 odvolacie
konanie zastavil a rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 7CoE/191/2013-79 zo dňa 28.02.2014, nadobudlo dňa
10.04.2014 právoplatnosť.

6. Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne prešetril exekučnú vec
vedenú pod sp. zn. 7Er/190/2005.

7. Prvostupňový súd poveril dňa 09.01.2006 poverením č. 5402 032153 súdneho exekútora vykonaním

exekúcie v exekučnej veci vyššie uvedených účastníkov konania.

8. Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 08.12.2005, teda dňom
doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Predmetným návrhom sa oprávnený
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 12.433,- Sk s príslušenstvom, na

podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica notára JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom
Notárskeho úradu v Partizánskom, Generála Svobodu č. 1069/4, sp. zn. N 4023/2005, NZ 39948/2005
zo dňa 28.08.2005.

9. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových

práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými
predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže
domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné,
aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pre nadmernými a

neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto
základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie
skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý
postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek ztýchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo
čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti
(všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie.

10. Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Len takéto
rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že exekučný titul vôbec
nebol vykonateľný, t.j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul
bol podkladom na exekúciu (§ 41 až 43 Exekučného poriadku).

11. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je Notárska zápisnica Notárskeho úradu JUDr.
Ondreja Ďuriača, notára so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu č. 1069/4, sp. zn. N 4023/2005,
NZ 39948/2005 zo dňa 28.08.2005. Zo znenia notárskej zápisnice vyplýva, že povinný je zastúpený
Mgr. Tomášom Kušnírom, advokáta, konajúceho na základe plnej moci udelenej v Zmluve o úvere, ktorá
je súčasťou tejto notárskej zápisnice. Splnomocnenec v mene povinného uznal záväzky vyplývajúce z

uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

12. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných

výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

13. Vykonateľnosť notárskej zápisnice sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa
príslušných predpisov procesného práva, t. j. sa skúma formálna a materiálna stránka vykonateľnosti.
Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak ako je upravená v § 47 Notárskeho
poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41
ods. 2 Exekučného poriadku.

14. Z citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že predpokladom materiálnej
vykonateľnosti notárskej zápisnice je označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod,
predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou
výslovne súhlasí. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou, notárskej zápisnice je jej

najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z
notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom
každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným

rozhodnutím súdu. Súhlas povinnej osoby, ako právny úkon, nemožno posudzovať podľa predpisov
hmotného práva, nakoľko to vylučuje jeho účel a cieľ. Povinný týmto prejavom vôle súhlasí s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako s kategóriou procesného práva. Uvedeným prejavom vôle
povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného
štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom

na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon
priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu /nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/2000 z 13.7.2000/. Preto nie je mysliteľné, aby sa prejav vôle
zameraný na vznik exekučného titulu posudzoval podľa hmotného práva, ale jeho posúdenie možno
urobiť iba podľa predpisov procesného práva (zák. č. 323/1992 Zb.). Je to teda procesný úkon.

15. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

16. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia

štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.18. Podľa ustanovenia § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh ako aj bez
návrhu.

19. Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu
súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

20. Pokiaľ teda ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, hlavný dôraz je kladený na výslovný „súhlas

povinnej osoby s exekúciou“. Uvedené je na vôli povinnej osoby, ktorá však nesmie byť postihnutá
žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Skutočnosť, že povinný
nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú
osobu (pričom súd poukazuje aj na skutočnosť, že plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o
úvere (v predtlači), čo možno považovať aj za obmedzenie slobodnej voľby advokáta /§ 20 zák. č.
586/2003 Z. z. o advokácii/, ako aj na skutočnosť, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny

úkon, no samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je, dlžník svojím podpisom len prejavil
súhlas s prijatou sumou, jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlas so všeobecnými podmienkami), je
nedostatkom, pre ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný
titul.

21. Vzhľadom k formulácii plnomocenstva, ktoré vytváralo široký priestor pre konanie a právne
úkony splnomocnenca a na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pri zvolení si splnomocneného
zástupcu (plnomocenstvo bolo súčasťou formulárovej zmluvy o úvere), je dôvodný záver, že pre takéto
splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom, čo následne robí neplatným
právnym úkonom aj samotnú notársku zápisnicu.

22. Súd zároveň poukazuje predovšetkým na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom (pokiaľ
by došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve), nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere
dlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu. Je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako
formulárová zmluva - ako predtlač, ktorú používa oprávnený pri uzatváraní väčšieho počtu zmlúv a

už vopred obsahovala predtlačené meno splnomocnenca - advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ak veriteľ
(oprávnený) takto postupoval a určil vopred osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka (v jeho
mene), je spochybnený základný predpoklad a účel udelenia plnej moci, t.j. že splnomocnenec Mgr.
Tomáš Kušnír bude obhajovať záujmy dlžníka (povinného). Táto skutočnosť naopak nasvedčuje tomu,
že splnomocnenec má s veriteľom (oprávneným) bližší vzťah, keďže sa jedná o osobu, ktorá zrejme

bola v kontakte s oprávneným už pri tvorbe, resp. vyhotovovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere.
V takomto prípade by predpokladaný záujem splnomocnenca pôsobiaci v konečnom dôsledku proti
splnomocniteľovi (dlžníkovi), t.j. jeho vlastnému mandantovi znamenal rozpor, ktorý ho vzhľadom na ust.
§ 22 OZ vylučuje z možnosti zastupovať dlžníka (povinného).

23. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu
o zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Z obsahu predložených

listín (zmluvy o úvere) však nevyplýva, že takáto dohoda o zastúpení medzi povinným a zástupcom
v čase vyhotovenia splnomocnenia uzatvorená bola. Z prílohy notárskej zápisnice, ktorá mala
dokumentovať, že bola spísaná povinným v zastúpení vyplýva, že v zmluve o úvere je na tej istej
listine jednak zmluva o úvere a jednak plnomocenstvo, ktoré je možné podľa obsahu posúdiť ako
návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve. Prejav vôle je však právnym úkonom len vtedy, ak

ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie
zmluvy je taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Takýto prejav vôle pôsobí voči
neprítomnej osobe podľa § 45 OZ až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je
návrh zmluvy, urobeného v neprítomnosti druhej strany nepostačuje písomná forma. Je nevyhnutné, aby
konajúcitaktopísomneprejavenúvôľuskutočnedruhejstraneajadresoval,t.j.odoslal,resp.urobilúkony

nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa doručená či už poverením inej osoby alebo
podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej listiny
je nepochybné, že dlžník podpísal zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých plnomocenstiev
v neprítomnosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ďalej z uvedenej listiny vyplýva, že dlžník obdržal, ateda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej zmluvy. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že
dlžník neodoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - „vybranému“ advokátovi Mgr.
Tomášovi Kušnírovi. Z predloženej listiny napokon nevyplýva ani skutočnosť, kedy „vybraný“ advokát

takýto návrh dohody o zastúpení prijal, keďže táto listina neobsahuje údaj o dátume prijatia takéhoto
návrhu - dohody o plnomocenstve. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je preto irelevantné skúmať,
či a kto predmetnú zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je návrh na uzavretie dohody o plnomocenstve,
vôbec Mgr. Tomášovi Kušnírovi doručoval. Z predloženej listiny totiž nevyplýva, že k uzavretiu dohody
o plnomocenstve došlo, resp. že by medzi zastúpeným a zástupcom takáto dohoda vôbec vznikla.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o plnomocenstve je absolútne
neplatná, plnomocenstvo je v rozpore so zákonom a z toho dôvodu chýba materiálny predpoklad na to,
aby notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom voči povinnému uvedenému v návrhu
na vykonanie exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.

25. O trovách súdneho exekútora bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.