Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 13, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119211898
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119211898.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky X. T.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom A. tr. XX/XX, C., zastúpenej JUDr. Máriou Vančovou, advokátkou, so sídlom

Štefánikova tr. 84, Nitra a otca U. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, zastúpeného JUDr. Danielou
Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou, so sídlom Javorinská 13, Bratislava, o návrhu matky dieťaťa na
zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 7. apríla 2021 č. k.
11P/285/2019-270 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch týkajúcich sa zvýšenia vyživovacej
povinnosti zo strany otca na mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX, zročného výživného otca a trov konania

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.
11P/178/2010-719 zo dňa 30. 11. 2012 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa tak, že
vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX zvýšil zo sumy 120,- eur mesačne
na sumu 160,- eur mesačne od 15. 10. 2019, ktoré výživné je otec dieťaťa povinný platiť k rukám

matky dieťaťa vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred (I.). Zročné výživné, ktoré zo strany otca
pre maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 15. 10. 2019 do 31. 03. 2021 predstavuje
sumu 300,- eur, súd povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku
(II.). Upravil, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým A. B., nar. XX. XX. XXXX každý
párny kalendárny týždeň od piatka 18.00 hod. do bezprostredne nasledujúcej nedele 18.00 hod., v čase

zimných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 23.12. 9.00 hod. do 30.12. 18.00 hod.
a každý párny kalendárny rok od 30.12. 9.00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin do
18.00 hod., v čase letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku od 01. 07. 9.00 hod. do 08.
07. 18.00 hod. a od 23. 08. 9.00 hod. do 28. 08. 18.00 hod. (III.). Matka dieťaťa je povinná maloleté
dieťa na styk s otcom riadne pripraviť (IV.). Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa v určenom čase
pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať otcovi dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom

bydliska dieťaťa prevziať od otca dieťaťa späť (V.). Otec dieťaťa je povinný maloleté dieťa v určenom
čase pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od matky dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred
miestom bydliska dieťaťa odovzdať matke späť (VI.). Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,
3, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2 , 3, 4 Zákona o rodine a uviedol, že Okresnému súdu Nitra bol dňa
15. 10. 2019 doručený návrh matky maloletého dieťaťa na zmenu rozhodnutia súdu ohľadom zvýšenia

výživného pre maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX. Vo svojom návrhu matka dieťaťa poukázala na
stav, že vo veci maloletého A. B. súd rozhodoval naposledy rozsudkom 11P/107/2009-47 zo dňa 25.01. 2010 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloletého A. B. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na maloletého zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne od 01. 11. 2010 do 30.
04. 2011, za obdobie od 01. 05. 2011 do 29. 02. 2012 bol otec povinný prispievať na výživu maloletého

výživným v sume 80,- eur mesačne a za obdobie od 01. 03. 2012 naďalej bol otec povinný prispievať
na výživu maloletého výživným v sume 120,- eur mesačne. Zároveň matka dieťaťa požadovala, aby
súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 11P/107/2009-47 zo dňa 25. 01. 2010 v časti úpravy
styku otca s maloletým synom A. tak, že otec dieťaťa bude oprávnený stretávať sa s maloletým A.
v prvých 4 týždňoch nasledujúcich po právoplatnosti tohto rozsudku každú sobotu od 15.00 hod. do

17.00 hod. a v ďalšom bezprostredne nasledujúcom období v každý párny týždeň od soboty 9.00 hod.
do nedele 18.00 hod., v každom kalendárnom roku 26.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v každom
kalendárnom roku vo Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 14.00 hod. s tým, že matka dieťaťa bude
povinná maloletého syna na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať syna otcovi pred miestom bydliska
dieťaťa v určenom čase a maloletého prevziať od otca dieťaťa v určenom čase pred miestom bydliska
dieťaťa. Požadovala, aby otec dieťaťa bol povinný maloletého syna A. v určenom čase pred miestom

bydliska dieťaťa prevziať syna od matky dieťaťa a v určenom čase maloletého syna vrátiť matke dieťaťa
späť pred miestom bydliska dieťaťa. Zároveň požadovala, aby jej bola uložená povinnosť informovať
otca dieťaťa v každom kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého A., a to k 31. 03., k 30. 06., k
30. 09. a k 31. 12. príslušného kalendárneho roka. Ako už vyplýva z vykonaného dokazovania, vzťahy
medzi mal. synom rodičov A. B. sa postupom času dostali na kvalitatívne inú úroveň, než aké boli v

predošlom období, v rámci ktorého sa riešil stav sexuálneho zneužívania dieťaťa otcom, čo vyvolalo
veľa problémov a konfliktov, ale v konečnom dôsledku sa ukázalo ako nereálne. Výrazne však poznačilo
vzťahy rodičov a súčasne sa dotklo aj maloletého dieťaťa, ktoré už v tom čase narušených vzťahových
rodičov vnímalo a ostalo týmto stavom poznačené. Dieťa bolo od začiatku fixované na matku, otec
predstavoval toho „druhého rodiča". Narušené vzťahy rodičov nepriali v tom čase priaznivému vývoju

dieťaťa, ako je zrejmé a dostupné zo spisového materiálu v danej veci, ktoré je už v súčasnej dobe
len nepeknou minulosťou, ktorá však poznačila jednak vzťahy rodičov, ale súčasne sa podpísala aj
pod osobnosť dieťaťa. Samotní rodičia mal. A. si časom hľadali každý svoju životnú cestu. Matka našla
zázemie s jej novým partnerom a otec dieťaťa zasa zázemie z jeho manželkou, s ktorou sa starajú
o ich spoločného syna. Komunikácia rodičov bolo od počiatku problematická, poznačená stavmi z ich

minulosti, keď boli partnermi a už spomenutým stavom sexuálneho zneužívania dieťaťa zo strany otca,
ktoré sa však nikdy legitímne nepotvrdilo, ale prinieslo do života dieťaťa rodičov veľa negatív a ťažkostí.
Ažpostupnýčasanáslednénastaveniarodičov,zktorýchsikaždývďalšomživotevytvorilsvojezázemie
a nové partnerské vzťahy, posunuli k lepšiemu ich rodičovský vzťah a komunikáciu. Zrejme si uvedomili
svoje prešľapy v ich počiatočnom vzťahu, vytesnili minulosť a začali žiť skôr pre budúcnosť, a nie pre

krivdy, ktoré v minulosti napáchali. Svojim správaním však v minulosti vystavili na milosť a nemilosť i
ich vlastného syna, čo sa samozrejme podpísalo pod budúcnosť mal. A.. Je logické, že matku A. stále
vníma ako prioritnú vzťahovú osobu a otec je tým „druhým rodičom". Je nesporné, že pre A. sú potrební
v jeho živote obaja rodičia, ktorí poskytujú vzory pre ich syna. Je nesporné, že A. je v súčasnej dobe
naviazaný na matku viac ako na otca, keďže práve matka dieťaťa mala priestor na výchovu syna a

otcovi bola výchova syna upieraná. Ich syn mal a má právo na to, aby sa mu výchova dostávala zo
strany oboch rodičov. Je to právo každého dieťaťa a nemožno ho upierať. Maloletý A. je osobnosť,
ktorú by mali formovať obaja rodičia, každý z nich je pre A. iným prínosom, čo sa týka vzoru matka,
ako aj vzoru otca. Je povinnosť oboch rodičov podieľať sa na výchove ich spoločného syna, vzájomne
spolu komunikovať a riešiť jeho aktuálne potrebu a budúcnosť. Je nesporné, že matka je pre syna v

súčasnej dobe dobrou matkou a o priazeň syna sa hlási aj otec. Matka dieťaťa mu dáva priestor na to,
aby sa ich vzťah vyvíjal a napĺňal potreby, ktoré dieťa potrebuje aj zo strany otca. Syn má rád oboch
rodičov. Logicky je viac naviazaný práve na matku, ale potrebuje aj vzor otca. Otec sa musí tiež snažiť
priniesť do života syna pečať muža a otca. Je logické, že otec chce, aby A. navštevoval jeho novú rodinu
a vytvoril si vzťah aj s jeho synom z jeho terajšieho manželstva. Do budúcnosti môže mať A. dobrý

vzťah s nevlastným bratom - synom otca z terajšieho manželstva. Hoci z hľadiska veku sú chlapci inak
nastavení, do budúcna je vždy perspektíva, že sa budú k sebe hlásiť a že si budú aj rozumieť, pomáhať
a mať oporu medzi sebou. Z hľadiska zdravotných problémov u A. je práca s ním komplikovanejšia, ale
otec v súčinnosti s jeho manželkou sa vedia u neho postarať, A. si praje tráviť čas aj tak, že bude len
on sám s otcom a to by mu mal otec dopriať. Nemusí byť pre A. celkom vhodné, že sa bude venovať

mladšiemu nevlastnému bratovi. A. v podstate môže túžiť aj po tom, aby si on sám otca užil a našiel k
nemu blízkosť tak, ako ju nachádza u matky. Matka je pre neho dôležitou a prioritnou vzťahovou osobou,
ale preto, že bola pre neho aj v minulosti dominantným rodičom a otec nedostal z jej strany taký priestor,
aby si so A. v rannom období mohol kvalitný vzťah vytvoriť, a to práve už kvôli vyššie spomínaným vážnenarušeným vzťahom medzi rodičmi dieťaťa. Dnes je už situácia iná, našťastie lepšia. A. je starší, má
svoj názor, má svoje potreby, ale i problémy a tento stav treba riešiť zo strany oboch rodičov. Treba
sa zo strany rodičov rozprávať a treba zo strany rodičov ohľadom A. komunikovať. A. má legitímne

právo, aby sa mu výchova dostala zo strany matky i zo strany otca. Je nevyhnutné, aby do svojho života
rodičia maloletého zaradili ich rodičovskú kooperáciu, aby vytesnili minulosť a kladne sa pozerali do
budúcnosti ich syna. Každý z rodičov mal. A. musí vnímať stav, že mal. A. je starší, má svoje potreby
a tie u neho treba saturovať zo strán oboch rodičov. Každý z rodičov má vytvorené finančné zázemie,
kvalitnú životnú úroveň a každý z nich má príjem tým, že je zaradený na trhu práce. Matka dieťaťa má

naďalej len jednu vyživovaciu povinnosť, pričom otec dieťaťa má tri vyživovacie povinnosti. Tak matka,
ako aj otec sú povinní podieľať sa na výžive A., a to s prihliadnutím na ich možnosti, schopnosti a
majetkové pomery. Obaja rodičia mal. A. sú ekonomicky činní, a preto je legitímne, aby si riadne plnili
vyživovaciu povinnosť, ktorá vzhľadom na vek a vývoj dieťaťa legitímne zakladá navýšenie výživného
zo strany otca na mal. syna, a to s prihliadnutím na to, že otec je medzičasom ženatý a pribudla mu
ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi U., ktorý pochádza z jeho terajšieho manželstva. Manželka otca

dieťaťa pracuje ako učiteľka v MŠ v obci R. s príjmom 800-850,- eur mesačne a má len vyživovaciu
povinnosť k synovi mal. U.. Otec dieťaťa má okrem mal. detí A. a U. ešte najstaršieho syna B. B., nar.
XX. XX. XXXX, ktorý navštevuje VŠ. X. Q. v D. a tomuto synovi otec prispieva na jeho výživu výživným
v sume 200,- eur mesačne. Príjem otca v jeho zamestnaní je aktuálne na úrovni 1 847,60 eura vrátane
daňového bonusu. Otec dieťaťa má aktuálne úver vo výške 12 000,- eur spoločne s jeho manželkou,

ktorýslúžilnasplateniepôžičky,ktorúonsmanželkoumali,pričompožičalimichznámy,ktorýpotreboval
súrne peniaze vrátiť. S manželkou otec vrátil uvedenému známemu 12 000,- eur a zobrali si úver od
ČSOB preto, aby splatili tých 12 000,- eur. Splátku úveru majú v rozsahu 363,34 eura mesačne, ktorú im
nastavila uvedená banka. Obdobie ohľadom platenia majú nastavené na tri roky, čo sa týka splácania
úveru. Otec dieťaťa tiež priznal, že má požičané peniaze, ale nie je pôžička od banky. Otec dieťaťa tiež

doznal, že má ešte podlžnosť v rozsahu sumy 10 000,- eur od jeho známeho, ktorú on momentálne
nespláca a majú s manželkou 5 rokov na to, aby uvedenému známemu peniaze vrátili. Pôžičku má on
od kamaráta, ktorý sa venuje podnikaniu a pôžička je bezúročná. S jeho známym nemá žiadny doklad,
ktorý by preukazoval uvedenú pôžičku. Matka dieťaťa je zamestnaná u RG Plat s. r. o. Trstice
ako obchodná zástupkyňa. Obýva byt, ktorý patrí jej mame a je dvojizbový. Býva v ňom so synom,

pričom náklady sú približne 275,37 eura mesačne. V súčasnej dobe sa u nej nepravidelne zdržiava
aj jej priateľ. Matka nemá žiadnu nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo, ale používa firemné motorové
vozidlo. Jej priateľ má vlastný byt v Q. O. a navštevuje ju a mal. A. cez víkendy a zvyknú spolu tráviť
čas práve cez víkendy. Vzťah medzi jej priateľom a A. matka označuje za dobrý s tým, že si navzájom
dobre rozumejú. V súčasnej dobe nebráni matka v styku mal. A. s jeho otcom. Matka vníma situáciu, že

predovšetkým otec si musí vytvoriť vzťah so synom napríklad cez aktivity, ktoré syna bavia, a ktoré syn
má. Samotná matka dieťaťa podotkla, že otec od mesiaca 1/2020 na syna prispieva výživným v sume
140,- eur mesačne. Súd vnímal ako potrebné upraviť výšku výživného zo strany otca na mal. syna A.
B., prihliadajúc na stav pomerov u rodičov dieťaťa, čo sa týka ich príjmov a majetkových pomerov, ako
aj pomerov na strane súčasnej manželky otca dieťaťa a pomerov ohľadom ďalších dvoch vyživovacích

povinností, ktoré otec dieťaťa má k najstaršiemu synovi študujúcemu na VŠ X. Q. a k mal. synovi z
jeho terajšieho manželstva U. B., ktorý navštevuje MŠ v obci B.. Treba súčasne podotknúť, že obaja
rodiča detí majú slušné príjmy, z ktorých sa rozhodne môžu podieľať na výžive mal. syna U. B., aby boli
naplnené odôvodnené potreby maloletého. Zohľadňujúc ich preukázaný príjem, ako aj príjem manželky
otca dieťaťa, pribudnutie vyživovacej povinnosti na strane otca dieťaťa, čo sa týka jeho syna U. B., ako

aj existencii vyživovacej povinnosti otca dieťaťa k najstaršiemu synovi, ktorý ešte študuje na VŠ X. Q.
v D., mal súd za dôvodné upraviť výšku vyživovacej povinnosti otca na mal. O. B. (XX rokov) zvýšením
tak, ako to uvádza výroková časť tohto rozsudku s prihliadnutím na odôvodnené potreby mal. dieťaťa.
Jeho stav vyžaduje, aby rodičia absolvovali stretnutia na RPPS, a to individuálne konzultácie, pričom
otec dieťaťa by mal navštíviť spoločnú konzultáciu vedenú na ÚPSVaR - RPPS, nakoľko aktuálne je

prvoradou úlohou rodičov pripravovať maloletého na obnovenie pravidelnosti kontaktov medzi otcom a
synom. Zo strany matky je nutná podpora pre mal. syna a jeho vzťahu s otcom a hľadanie stratégie,
aby maloletý našiel s otcom spoločnú cestu, je potrebné, aby mal otec aktívnejšiu účasť na záujmovej
činnosti syna a takto by otec dokázal vzbudiť intenzívnejší záujem o syna. Otázka styku otca s mal.
dieťaťom bola v konečnom dôsledku upravená autoritatívnym rozhodnutím súdu, keďže rodičia nevedeli

dospieť k dohode. Súd rozsah styku medzi otcom a synom upravil počas bežného kal. roka a súčasne
i počas obdobia vianočných sviatkov, prázdnin, či už zimných, letných v už vyššie určenom čase. Súd
zvýšil výživné zo strany otca na syna A. B. zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 160,- eur od 15. 10.
2019, ktoré otec bude platiť vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred. Súd tiež uložiť povinnosťmatke, aby táto maloletého na styk s otcom riadne pripravila. S tým, že matka i otec dieťaťa sú povinní
v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať dieťa otcovi v určenom čase maloleté dieťa
pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od otca späť. Žiadnemu z účastníkov nepriznal súd náhradu trov

konania. Čo sa týka zročného výživného, toto predstavuje zo strany otca pre mal. A. B. nar. XX. XX.
XXXX za obdobie od 15. 10. 2019 do 31. 03. 2021 sumu 300,- eur, pričom súd povolil otcovi dieťaťa
splácaťvmesačnýchsplátkachpo50,-eurspolusbežnýmvýživnýmpodstratouvýhodysplátok,počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Je dôvodné podporiť styk otca s mal. synom
tak zo strany matky, ako aj zo strany otca, zo strany otca je dôvodné prispôsobiť sa aj želaniam syna

A., keď chce s ním napríklad syn A. tráviť čas sám napríklad na rybačke. Otec by mal reflektovať na
legitímne synove želania, nakoľko trávenie spoločného času medzi synom a otcom môže priniesť práve
rozuzlenie ich doterajšieho vzťahu a tento ich vzťah do budúcnosti posilniť. Aj otcovi dieťaťa by malo
záležať na budúcnosti jeho staršieho syna A.. Pre A. je dôvodné, aby sa mu výchova i výživa dostávali
zo strán oboch rodičov a aby rodičia aspoň kvôli synovi spolu slušne a korektne komunikovali. Čo sa
týka zročného výživného za obdobie od 15. 10. 2019 do 31. 03. 2021, ktoré prestavuje sumu 300,-

eur, súd povolil otcovi dieťaťa výživného splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Za uvedené rozhodujúce obdobie od 15. 10. 2019 do mesiaca 3/2021 mal otec zaplatiť na syna sumy
výživného 360,- eur za 16 dní mesiaca 10/2019, 120,- eur za mesiac 11/2019, 120,- eur za mesiac
12/2019, 140,- eur za mesiace 1/2020 - 12/2020 spolu sumu 1 680 eur a za 1/2021 - 3/2021 sumu

420,- eur, čo je spolu 2 460,- eur. Za uvedené rozhodujúce obdobie od 15. 10. 2019 do 3/2021 otec na
syna zaplatil sumy: 10/2019 60,- eur, 11/2019 120,- eur a za 12/2019 120,- eur, čo je spolu 300,- eur.
Za obdobie 1/220 - 12/2020 zaplatil otec na syna v každom mesiaci po 120,- eur, čo je spolu 1 440,-
eur a za obdobie 1/2021 - 3/2021 otec na syna zaplatil v každom z uvedených mesiacov po 140,- eur.
Čo je spolu 420,- eur. Otec teda za obdobie 15. 10. 2019 - 3/2021 na syna zaplatil 2 160,- eur (300,- eur

+ 1 440,- eur + 420,- eur. Následne rozdiel sumy 2 460,- eur, čo otec mal zaplatil na syna za obdobie
15. 10. 2019 - 3/2021 a sumy, ktorú zaplatil otec na syna spolu v sume 2 160,- eur predstavuje rozdiel a
konečnú sumu 300,- eur, ktorú súd otcovi dieťaťa povolil splácať v mesačných splátkach po 50,- eur pod
stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách
konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.

(Civilný mimosporový poriadok) žiadnemu z účastníkov nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka vo výroku o výživnom
a vo výroku o zročnom výživnom, odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil
skutočný stav veci, čo predstavuje odvolací dôvod podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku

(ďalej len CMP). Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo predstavuje odvolacie dôvody v zmysle § 365
ods.1písm.f)g)h)Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP).Uviedla,žesúdvosvojomodôvodnení

rozsudku na strane 2. v bode 3. nesprávne uviedol skutočnosť, že matka obýva 2 izbový byt, ktorý jej
vlastnícky patrí. V priebehu konania matka preukázala, že tento byt je vo vlastníctve jej matky, ktorá jej
v ňom umožňuje bývať s maloletým synom, pričom matka maloletého uhrádza všetky náklady spojené
s jeho užívaním. Zároveň súd v rámci zistenia skutkového stavu nesprávne vychádzal aj z majetkových
pomerov na strane otca, a to v prvom rade zo skutočnosti, že príjem manželky otca mal. dieťaťa je na

úrovni 800 - 850,- eur, pričom z predloženého čestného vyhlásenia zo strany otca jednoznačne vyplýva
skutočnosť, že priemerný čistý mesačný príjem manželky je vo výške 990,- eur. Zároveň uviedla, že
otec dieťaťa v jeho zamestnaní aktuálne dosahuje príjem vo výške 1 625,94 eura až 1 782,90 eura,
avšak na základe vykonaného dokazovania a do spisu založených dokumentov (potvrdenia o príjme
zo dňa 28. 01. 2021) vyplýva, že priemerná hrubá mzda otca je za rok 2020 vo výške 2 645,67 eura,

pričom priemerná čistá mesačná mzda otca je za rok 2020 vo výške 1 808,80 eura a vrátane ročného
daňového bonusu vo výške 465,57 eura činí otcov čistý mesačný príjem sumu vo výške 1 847,60 eura.
Správne bola táto informácia uvedená na str. 6 ods. 17, kde súd uviedol, že príjem otca je vo výške 1
847,60 eura mesačne vrátane daňového bonusu. Pre porovnanie dodala, že jej čistý mesačný príjem
je o tretinu nižší ako čistý mesačný príjem otca. Matka dosahuje hrubý príjem vo výške 1 700,- eur

mesačne, pričom čistý mesačný príjem je vo výške 1 277,- eur a prídavky na mal. A. má vo výške
24,34 eura mesačne. Okrem iného by sa v tomto smere dal skonštatovať aj nedostatok zrozumiteľnosti
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Čo sa ďalej týka majetkových pomerov na strane otca, ten
je bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu so súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na par. reg.„C“ so súp. č. 3675/9, evidovaný na LV č. XXXX pre kat. územie R., obec R., okres C. H.. Z listu
vlastníctva vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť nie je zaťažená žiadnym úverom a otec v priebehu
konania nepredložil žiadny dokument, z ktorého by mala táto skutočnosť vyplývať. Otec na pojednávaní

konanom dňa 10. 06. 2020 na strane č. 6 uviedol, že aktuálne nemá žiadne pôžičky a nespláca žiadne
pôžičky. Dom, v ktorom bývajú v R. patrí do BSM otca a jeho manželky a spoločne ho postavili. Podľa
vyjadrenia otca mali peniaze obaja našetrené a niečo si požičali. Zatiaľ dom nie je zaťažený úverom.
Stavba domu bola ukončená v roku 2018 a bola skolaudovaná. On s manželkou do domu investovali
nejakých 30 000,- eur a okolo 50 000,- eur im prispeli ich rodičia. Rodičia od nich tieto peniaze nežiadajú

vrátiť, dali im ich ako dar. Avšak následne na pojednávaní konanom dňa 07. 04. 2021 otec predložil
súdu dokument s názvom Informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10. 08. 2020 od ČSOB, a. s. vo
výške 12 000,- eur, pričom tento úver je vedený ako tzv. bezúčelový. Na otázku PZ matky ohľadom
účelu tohto spotrebiteľského úveru otec odpovedal, že mali s manželkou požičané peniaze, ktoré bolo
treba vrátiť a jediná možnosť bola zobrať si úver z ČSOB a. s. a tiež potreboval dáke peniaze na
bežnú réžiu, takže úver sa potom navýšil o ďalších cca 1 500,- eur. Jednak tu možno vzhliadnuť rozpor

medzi tvrdeniami otca na jednotlivých pojednávaniach, a jednak otec žiadnym spôsobom nepreukázal
účel použitia týchto finančných prostriedkov. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že mesačná splátka
úveru je vo výške 363,34 eura. Matka preto zastáva názor, že tento výdavok otca nemožno vyhodnotiť
ako odôvodnený výdavok. V súlade so zákonom, plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred
uspokojením vlastných potrieb rodičia. Až po tom, ako rodič zabezpečí výživu svojho dieťaťa, má právo

využiť zostatkové finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Otec tiež v priebehu konania
neuviedol skutočnosť, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, pre kat.
územie R., obec R., okres Nitra, parc. reg. „C“ č. 3678/1 záhrada o výmere 368 m2, parc. reg. „C“ č.
3678/2 ostatná plocha o výmere 63 m2, pričom jedným z titulov nadobudnutia má byť podľa výpisu z
LV aj kúpna zmluva v znení Dodatku č. 1 zo dňa 25. 03. 2020. Na záver dodala, že v priebehu konania

súhlasila s rozšírením styku otca s mal. A. a aj navrhovala, aby bol upravený styk otca so synom počas
bežného roka tak, ako požaduje otec, a aby boli u maloletého upravené aj stretnutia s otcom počas
jarných,letnýchazimnýchprázdnin.Matkanaďalejchce,abysimaloletýsotcomvybudovaldobrývzťah,
avšak nadobúda čím ďalej tým viac presvedčenie, že návrh otca na rozšírenie styku s maloletým bol
podaný po jej návrhu na zvýšenie výživného len účelovo, aby sa otec vyhol určeniu vyššieho výživného

zo strany súdu. Predchádzajúce roky takýto návrh nikdy nebol z jeho strany podaný od poslednej súdnej
úpravy styku v roku 2012. Možno skonštatovať, že otec javil dlhodobý nezáujem o realizáciu styku s
maloletým a žiadnym listinným dôkazom nepreukázal opak v priebehu konania, ako ani skutočnosť, že
by zo strany povinnej boli poručené povinnosti, ktoré jej vyplývajú z rozhodnutia o úprave práv styku
otca s maloletým. Navyše, z vyjadrení otca v priebehu pojednávania sa javí skutočnosť, že otec je málo

iniciatívny a nie je voči potrebám a záujmom maloletého dostatočne ústretový. Akoby počas realizácie
stykuzostranyotcadochádzalolenkformálnejrealizáciístykusmaloletým,bezdostatočnéhonaplnenia
s ohľadom na túžby a potreby dieťaťa, pričom však práve zmysluplne strávený čas rodiča s dieťaťom,
ktorý reflektuje na jeho záujmy a potreby, by mal byť jedným zo základných obsahových náplní realizácie
styku s dieťaťom. Na území Slovenskej republiky neexistujú žiadne tabuľky, podľa ktorých má povinný

rodič povinnosť platiť pri svojom príjme určitú sumu výživného na dieťa v konkrétnom veku. V súlade
s judikatúrou existujú rozhodnutia, ktoré uvádzajú orientačné percentá z čistého príjmu rodiča, avšak
netreba opomenúť skutočnosť, že vždy je potrebné zvážiť, koľko peňazí by bolo na potreby dieťaťa
vynakladané, ak by jeho rodičia žili v spoločnej domácnosti. Akési percentá z príjmov rodičov nie je
možné brať vždy do úvahy z dôvodu, že každý prípad je nutné posudzovať individuálne, vzhľadom

na rôzne faktory, pričom jedným z nich je aj zdravotný stav a viaceré diagnózy maloletého dieťaťa a
s ním súvisiaca zvýšená finančná záťaž, ako aj doteraz potrebná takmer celodenná starostlivosť zo
strany matky s výnimkou času, kedy je dieťa v školskom zariadení a má špeciálneho pedagóga a
prideleného asistenta učiteľa. Matka teda aj naďalej považuje svoj návrh na zvýšenie výživného na
maloletého za dôvodný, nakoľko od poslednej doby určenia výživného prešla veľmi dlhá doba a došlo k

zmene pomerov predovšetkým na strane mal. dieťaťa, a vzhľadom na odôvodnené potreby mal. dieťaťa
a príjmy rodičov žiada, aby bola výška vyživovacej povinnosti otca na mal. dieťa upravená odo dňa
podania návrhu. V pôvodne podanom návrhu žiadala zvýšenie výživného zo sumy 120,- eur na sumu
350,- eur mesačne, avšak ak bude zo strany otca realizovaný súdom určený styk s maloletým, žiada
zvýšenie výživného na sumu vo výške 250,- eur mesačne. Porovnáva sa stav, ktorý tu bol v čase,

keď sa určovalo aktuálne výživné so súčasným stavom. Vzhľadom na predložené dôkazy a uvádzané
skutočnosti v priebehu konania, v súlade so zákonom považuje matka zvýšenie výživného zo sumy 120,-
eur na sumu 160,- eur po 9 rokoch od poslednej doby určenia výživného za neadekvátne, vzhľadom na
odôvodnené potreby maloletého a majetkové pomery povinného. Dôkazy preukazujúce zdravotný stavmaloletého - diagnostika aspergerovho syndrómu a s ním súvisiace vyšetrenia a výdavky, diagnostika
dyslexie a dysgrafie, ako aj ostatné výdavky matky na maloletého boli zo strany matky predložené súdu
prvej inštancie, a teda ich možno považovať za preukázané. Treba brať do úvahy skutočnosť, že aj

vzhľadom na zdravotný stav je vhodné, aby mal maloletý širší okruh svojich záujmov, ktoré mu pomáhajú
sa rozvíjať a lepšie sa socializovať. V neposlednom rade nemožno opäť opomenúť nevyhnutnú zvýšenú
starostlivosť zo strany matky, ktorú musí vzhľadom na diagnózy maloletého vynakladať. Z uvedených
dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že zvýši vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého A. B. zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, a to odo

dňa 15. 10. 2019. V prípade, ak nebudú splnené podmienky na zmenu rozsudku, navrhla rozsudok v
napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania v rámci súdneho konania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol
podaný dôvodne, vzhľadom na skutočnosť, že od poslednej úpravy výšky výživného prišlo k zmene

pomerovnielennastranemal.dieťaťa,aleajobochrodičov.Priposlednomurčenívyživovacejpovinnosti
mal mal. A. X roky a v tom čase začal navštevovať MŠ. V súčasnej dobe je mal. dieťa žiakom 5. ročníka
ZŠ, s čím súvisia zvýšené výdavky na mal. dieťa. Rovnako tiež plynutím času možno konštatovať vyššie
výdavky na mal. dieťa. Vzhľadom na príjmové a majetkové pomery oboch rodičov a odôvodnené potreby
mal.dieťaťa,kolíznyopatrovníknapojednávanínavrholzvýšiťvyživovaciupovinnosťotcanasumu200,-

eur mesačne, pričom s týmto vyjadrením sa aj naďalej stotožňuje.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s odvolaním matky, ako ani s tvrdeniami uvádzanými
v odvolaní nesúhlasí. Matka ako dôvod svojho odvolania uvádza nezrozumiteľné a nesprávne
odôvodnenie rozhodnutia súdom. Poukazuje na to, že súd nesprávne vo svojom odôvodnení uviedol

čistý príjem otca, nesprávne uviedol, že býva v dome, ktorý jej vlastnícky patrí a tiež, že nesprávne
uviedol majetkové pomery otca. Matka v závere svojho odvolania poukazuje na to, že vždy je potrebné
zvážiť, koľko peňazí by bolo na potreby dieťaťa vynakladané, ak by jeho rodičia žili v spoločnej
domácnosti. Matka však pri svojom výpočte chýb, ktorý súd podľa jej názoru pri odôvodnení rozhodnutia
spravil, opomenula zásadné skutočnosti, na základe ktorých súd rozhodol v zmysle výroku a to, že

na strane otca došlo k zásadnej zmene pomerov zvýšením počtu vyživovacích povinností. Matka vo
svojom odvolaní nikde nepoukazuje na to, že otcovi pribudli ďalšie dve vyživovacej povinnosti a to k
maloletému U. a jeho manželke. Uvedené je natoľko zásadné, že súd nemohol, vzhľadom na okolnosti a
majetkové pomery otca matkinmu návrhu vyhovieť. Uviedol, že matka v rámci svojho výsluchu uviedla,
že maloletý nemá žiadne zvýšené výdavky spojené s jeho ochorením a zdravotným stavom. Maloletý

A. bol naposledy v roku 2018, t. j. pred viac ako 3 rokmi na platenom vyšetrení. Matka tiež nemá
žiadne osobitné výdavky spojené s diagnózou maloletého, čo sa týka napríklad asistenta, ktorý je
maloletému v škole pridelený. Matka tiež vo svojom odvolaní poukazuje na to, že v konaní na súde
preukázala a doložila výdavky na maloletého, čo sa týkajú stravy, školských potrieb, hygienických
potrieb, oblečenia, liekov a v neposlednej rade aj voľnočasových aktivít. Matka však za celú dobu

konania nepredložila žiadnu lekársku správu, v ktorej by sa uvádzalo, že sa maloletý má tak rozsiahlo
venovať krúžkovej činnosti, ktorou sa matka teraz oháňa a na ktorú poukazuje, ako je finančne nákladná.
Uvedenéječistorozhodnutiematky,ktorátotoaninekonzultovalasotcomabezjehosúhlasumaloletého
prihlásila na tak rozsiahlo a nákladnú krúžkovú činnosť. Je zrejmé, že matka sa nespráva zrovna
hospodárne, nakoľko maloletému zakupuje nadštandardné veci, ktoré maloletý nepotrebuje, prihlasuje

ho na veľmi finančne nákladnú krúžkovú činnosť, ktorú tiež maloletý nevyžaduje. Otec uvedené matkino
nehospodárnesprávanienehodlápodporovať,nakoľkonatoanisámnemáfinancie.Nákladyvyčíslenéa
predložené matkou sú vysoko nadhodnotené a neodpovedajú reálnym potrebám maloletého. Ak by otec
na výživné maloletému dával viac ako sú jeho základné a odôvodnené potreby, potom by to presahovalo
spotrebný charakter samotného výživného, presahovalo by to výdavky maloletého, a teda uspokojovalo

potreby niekoho iného ako maloletého. Nesúhlasil s tvrdením matky ohľadom príjmu otca. Tak, ako na
pojednávaní uvádzali, otcov príjem je cca 1 750,- eur netto. Matkin príjem je 1 277,- eur, poberá prídavky
na maloletého vo výške 24,34 eura a výživné od otca vo výške 160,- eur, t. j. matka mesačne disponuje
s čiastkou 1 460,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že príjem rodičov je takmer rovnaký s výnimkou toho, že
otec má tri vyživovacie povinnosti, matka jednu. Deti by mali byť tiež rovnocenné pri výške výživného

- nemôže byť jedno na úkor druhého. Podľa vedomostí otca však v domácnosti s matkou už žije aj jej
priateľ, ktorý sa tiež podieľa na nákladoch spojených s domácnosťou, stravou, atď. Príjem jej priateľa
však nebol dokladovaný. Pokiaľ matka však nie je schopná finančne vyjsť, je na zváženie matkou, či
maloletý skutočne potrebuje navštevovať všetky tieto finančne náročné krúžky a mať nadštandardnéveci, na ktoré matka v konečnom dôsledku podľa jej vyjadrenia nemá financie. V zmysle ustálenej
judikatúry tiež vyplýva, že rodičia nie sú povinní zvyšovať životnú úroveň maloletého, ale že maloletý je
oprávnený sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Otec žije bežným rodinným životom, väčšinu

svojho voľného času trávi doma s rodinou, nechodí po výletoch, dovolenkách. Matka sa maloletému
snaží poskytnúť životnú úroveň takú, akú nemajú ani jeho rodičia, nepovažuje tento matkin prístup za
správny, nakoľko to nie je ani pre maloletého výchovné, aby vždy mal, čo chce, užíval len nadštandardné
veci a navštevoval len vybrané krúžky. Zmena pomerov nastala tak na strane matky, ako aj na strane
otca dieťaťa, otec hradí 3 vyživovacie povinnosti v sume 470,- eur mesačne - t. j. 200,- eur na B., 160,-

eur na maloletého a 130,- eur na mal. U.. Náklady, ktoré matka počas konania predložila na mal. A., sú
nadhodnotené a neodpovedajú jeho potrebám. Matka nijakým spôsobom neosvedčila zmenu pomerov
vo výške 2,5-násobne vyššiu ako bolo určené výživné Okresným súdom Nitra sp. zn. 11P/178/2010 zo
dňa 30. 11. 2012, t. j. o 180,- eur. Je tiež potrebné si uvedomiť, že maloletý je stále žiakom základnej
školy s tým, že jeho potreby budú rásť, v prípade matkinho návrhu už však nie je priestor pre nárast
takýchto potrieb. Otec sám dobrovoľne zvýšil svoju vyživovaciu povinnosť a už počas konania hradil

sumu140,-eurmesačne.Otechradívýživnépravidelne.Okresnýsúdtiežnevyhovelnávrhuotcaazvýšil
výživné na sumu 160,- eur, t. j. o 40,- eur. Otec však odvolanie voči rozsudku nepodal a tento akceptuje a
výživnévňomurčenéajhradíkrukámmatky.Vostatnomsapridržiavalpredošlýchpodaní,akoajtvrdení
prezentovaných na súdnych pojednávaniach a žiadal, aby súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch týkajúcich sa určenia vyživovacej povinnosti otca
na maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX, zročného výživného a trov konania je potrebné podľa § 389 ods.

1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Matka sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 15. 10. 2019, domáhala zvýšenia vyživovacej
povinnosti otca na maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 300,- eur
mesačne. Otec vo vyjadrení k návrhu matky na zvýšenie výživného žiadal o zmenu úpravy styku otca s

maloletým synom, pričom uviedol, ako žiada styk upraviť. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie
rozhodol tak o zvýšení vyživovacej povinnosti, ako aj o úprave styku. V dôsledku odvolania matky je
predmetom preskúmania odvolacím súdom len výrok o zvýšení vyživovacej povinnosti, výrok o zmene
úpravy styku je už právoplatný.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
ich schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodičia, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich spoločnou zákonnou povinnosťou, avšak rozsah,
v akom túto dieťaťu každý z nich poskytuje, býva spravidla odlišný, keďže vzhľadom na špecifickosťrodičovskej starostlivosti túto neposkytujú solidárne. Podstatné sú kritériá rozhodujúce pre určenie
vyživovacejpovinnostiakoosobnástarostlivosťodieťa,starostlivosťodomácnosť,skutočnosť,čirodičia
spolu žijú a podobne. Zákon predovšetkým predpokladá, že rodičia si budú plniť svoju vyživovaciu

povinnosť voči oprávnenému dieťaťu v rozsahu zodpovedajúcom potrebám dieťaťa a zároveň vlastným
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov. To znamená, že životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov musí byť približne rovnaká. Ak
rodič, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti, má vyššiu životnú úroveň, táto skutočnosť sa odrazí
aj na rozsahu vyživovacej povinnosti. V takom prípade súd môže zaviazať tohto rodiča plniť všetky

odôvodnené potreby dieťaťa, najmä ak rodič, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti, má životnú
úroveň oveľa nižšiu. Súd teda prihliada na skutočnosť, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a v akej
miere. Pri určení vyživovacej povinnosti by mali byť zohľadnené základné potreby dieťaťa, ako je strava,
bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, ako aj nevyhnutné náklady pre riadny rozvoj a vývin dieťaťa.
Rovnako je potrebné zohľadniť aj rozvíjajúce sa potreby dieťaťa ako športová činnosť, vzdelávacie
krúžky, školské poplatky, ktoré rozvíjajú duševnú alebo vzdelanostnú stránku dieťaťa. Rozhodujúca

skutočnosť na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za
schopnosť rodiča treba považovať reálny príjem rodiča, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Je potrebné však posúdiť aj objektívne možnosti povinného rodiča, ako sú zdravotný stav, vzdelanie,
prax a skúsenosti v odbore. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce
jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

15. K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov.
Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako
aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však
závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného
alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní

o zmene výživného musí nielen celkovo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale tiež prihliadnuť aj
na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom.
Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho

veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce
povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené,
súodôvodnenýmilenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotrieb
nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby

dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie
všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb
dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby,
relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne

zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich
subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliadne i na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

16. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa

môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle
a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v
medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46
ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá

môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných
zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV.
ÚS77/02).Súčasnemákaždýprávonato,abysavjehovecivykonalústavnesúladnývýkladaplikovanej
právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy nazistený stav veci. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je v konkrétnej veci
povinný uprednostniť ústavne konformný výklad.

17. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov
v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení
nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z
tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať
na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom

účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka
materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu podstatnými a
neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).

18. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch dospel k
záveru, že súd prvej inštancie, rozhodujúc o zvýšení vyživovacej povinnosti na mal. A. B., nar. XX.

XX. XXXX nepostupoval dôsledne v zmysle uvedeného, keď sa nezaoberal zmenou pomerov na strane
maloletého dieťaťa, ako aj oboch rodičov od ostatného rozhodnutia o výživnom. Napriek tomu, že súd v
napadnutom rozsudku uviedol aj ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne sa ním neriadil a
z napadnutého rozsudku posudzovanie zmeny pomerov nevyplýva, skôr sa javí, ako keby išlo o určenie
vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, a nie jeho zmenu. Keďže matka žiadala zvýšiť vyživovaciu

povinnosť na mal. A. podstatným spôsobom, a to zo sumy 120,- eur na sumu 300,- eur mesačne, je
potrebné podrobne vyhodnotiť odôvodnené potreby maloletého A. v čase ostatného rozhodnutia, teda v
čase vydania rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 11P/178/2010-719 zo dňa 30. 11. 2012, ktorým súd
zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 100,- eur na sumu 120,- eur mesačne od 01. 11 2010, za
obdobie od 01. 05. 2011 do 29. 02. 2012 na sumu 80,- eur mesačne a za obdobie od 01. 03. 2012

určil výživné v sume 120,- eur mesačne. Zaoberať sa zmenou a porovnať pomery je potom potrebné
v čase určenia vyživovacej povinnosti od 01. 03. 2012 a v čase rozhodovania súdu v tejto veci.
Okrem posúdenia zmeny na strane maloletého A. a dôvodnosťou vynakladaných výdavkov na jeho
výživu zo strany matky je potrebné sa zaoberať aj zmenou pomerov, teda možností a schopností na
strane oboch rodičov. Až takýmto porovnaním môže súd dôjsť k správnemu záveru ohľadne dôvodnosti

rozsahuzvýšeniavyživovacejpovinnosti.Keďžesúdprvejinštancieuvedenýmspôsobomnepostupoval,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K odvolacím námietkam matky odvolací
súd ešte dodáva, že aj keď na strane 3 bod 3. napadnutého rozsudku došlo k chybe, keď súd uviedol,
že matka obýva 2-izbový byt, ktorý jej vlastnícky patrí, na strane 8 bod 17. napadnutého rozsudku

súd už správne uviedol, že matka obýva byt, ktorý patrí jej mame. Pokiaľ súdu vytýkala, že nesprávne
vychádzal z majetkových pomerov na strane otca, keď uviedol, že príjem manželky otca je na úrovni
800 - 850,- eur, pričom z predloženého čestného vyhlásenia zo strany otca vyplýva, že priemerný
čistý mesačný príjem manželky otca je vo výške 990,- eur, táto jej námietka je dôvodná. Údaj o príjme
manželky matky vo výške 800 - 850,- eur súd uviedol ako výpoveď otca (bod 7. napadnutého rozsudku),

ako aj v bode 17. rozsudku, pričom z čestného prehlásenia (č. l. 226) vyplýva výška príjmu manželky
otca vo výške 990,- eur. Čo sa týka príjmu otca, odvolací súd dáva do pozornosti, že v rozsudku je
potrebné rozlišovať, čo súd uviedol ako výpoveď niektorej zo strany a ako to následne vyhodnotil pri
zhrnutí skutkového stavu, pričom tieto údaje môžu byť odlišné. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej
inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).