Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, April 6, 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13C/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513201940
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2513201940.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: F. Š., rod. B.,

nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/., trvale bytom X. T. XXX/X, V., štátnej občianke Slovenskej republiky,
zastúpenej JUDr. Barborou Volárovou, advokátkou so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, proti žalovanej:
H. Š., rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z.. P. M. XXX/X, V., štátnej občianke Slovenskej republiky,
zastúpenej JUDr. Alenou Korpášovou, advokátkou so sídlom Rázusova 11, Piešťany, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a o vzájomnej žalobe o náhrade za
užívanie spoločných nehnuteľností nad rámec spoluvlastníckeho podielu, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č.

XXXX pre katastrálne územie V., obec V., okres X. ako byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového
domu súp. č. XXX, vo vchode T., postaveného na pozemku s parc. č. XXXX, a ako podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky
podiel k pozemku s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2,
vo veľkosti 63/1005-ín.

II. Z predmetných nehnuteľností uvedených vo výroku I. tohto rozsudku p r i k a z u j

e do výlučného vlastníctva žalobkyne byt č. X v celosti, ktorej zároveň prikazuje do vlastníctva podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky
podiel k pozemku vo veľkosti 63/1005-ín.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v
sume 26.556,25 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV.Žalovanáje povinná zaplatiťžalobkynititulomširšiehovyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva

sumu 6.304,84 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v časti o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, vrátane širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

VI. Vzájomnú žalobu o zaplatenie náhrady za užívanie spoločných nehnuteľností nad
rámec spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou z a m i e t a .

VII. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe proti žalovanej v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobou zo dňa 30.1.2013, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 1.2.2013, sa žalobkyňa
domáhala zrušenia a vyporiadania jej podielového spoluvlastníctva so žalovanou k nehnuteľnostiam
zapísaným na liste vlastníctva (ďalej ak ako len „LV“) č. XXXX pre kat. úz. V., obec V., okres X. ako

byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, orientačné č. X, postaveného na
pozemku s parc. č. XXXX, a ako podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 341 m2, vo veľkosti 63/1005-in, z dôvodu, že strany nedospeli k dohode o zrušení
a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Navrhla, aby súd zrušil

spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam, prikázal ich do výlučného vlastníctva
žalobkyni s povinnosťou žalobkyne zaplatiť žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume
4.656,25 eura. Súčasne navrhla zaviazať žalovanú na náhradu pomernej časti nákladov investícií
vynaložených do spoločnej veci v sume 5.629,06 eura. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Žalobný nárok žalobkyňa odvodzovala od spoluvlastníctva strán sporu k predmetným

nehnuteľnostiam, pričom žalobkyňa je spoluvlastníčkou bytu v podiele 9/16-in a žalovaná v podiele 7/16-
in. Žalobkyňa sa v júni 2012 presťahovala do predmetného bytu, ktorý užíva spolu so svojím druhom
A. J.. Žalovaná súhlasila s tým, aby žalobkyňa odkúpila od nej jej spoluvlastnícky podiel. Nevedeli
sa však dohodnúť na výške odplaty za prevod jej spoluvlastníckeho podielu. Na naliehanie žalovanej
žalobkyňa dňa 23.7.2012 z účtu svojho druha vyplatila žalovanej zálohu na odplatu za prevod jej

spoluvlastníckeho podielu v sume 10.000,- eur s tým, že na konečnej cene za spoluvlastnícky podiel sa
napokon dohodnú, keďže sú sestry, avšak k dohode nedospeli. Žalovaná doposiaľ nevrátila žalobkyni
zálohu v sume 10.000,- eur. Nakoľko reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je možná, žalobkyňa
navrhla prikázať predmetné nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva. Na základe vzájomnej dohody
medzi stranami sporu začala žalobkyňa v máji 2012 realizovať rekonštrukčné práce v predmetnom

byte, pretože v danom čase bol neobývateľný, keďže po smrti otca strán sporu, od januára 2011 v
byte nikto nebýval, a bol v havarijnom stave, nefungovala tam elektroinštalácia, vodovodné potrubie
bolo pokazené. Za života rodičov strán sporu v byte neprebehli žiadne opravy ani úpravy, s výnimkou
jeho vymaľovania. Za rekonštrukčné práce žalobkyňa zaplatila celkom 12.866,42 eura, z toho 2.141,33
eura za výmenu a montáž plastových okien, 1.943,80 eura za novú kuchynskú linku, 935,54 eura za

zariadenie kúpeľne, radiátory a novú sanitu, 868,93 eura za výmenu dverí a nové podlahy, 3.270,- eur
za elektroinštalačné práce a revízie, 1.560,- eur za vodoinštalačné práce, montáž obkladov a dlažieb,
1.002,43eurazakúpunovýchobkladačiek,243,41eurazamaľovanieastierku,900,98eurazastavebný
materiál. Podľa znaleckého posudku, ktorý pripojila žalobkyňa k žalobe, bola hodnota predmetného bytu
33.500,- eur, z ktorej na spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 77/16-in pripadá hodnota 14.656,25

eura, z ktorej sumy žalobkyňa odpočítala už zaplatenú zálohu v sume 10.000,- eur. V rámci vyporiadania
spoluvlastníctva v širšom zmysle si uplatnila žalobou aj náhradu alikvotnej časti vynaložených investícií
do spoločných nehnuteľností zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo výške
vypočítanej ako 7/16-in zo sumy investícií 12.866,42 eura, t. j. sumu 5.629,06 eura, pretože žalovaná
ako spoluvlastník je povinná podieľať sa na nákladoch spoločnej nehnuteľnosti.

3. Žalovaná uviedla, že v minulosti nemala záujem užívať predmetné nehnuteľnosti, že súhlasila s tým,
aby ich užívala žalobkyňa s jej druhom A. J.Š.. Z predmetného spoluvlastníctva jej však neplynie žiadny
prospech, a preto súhlasila so zrušením predmetného spoluvlastníctva a s prikázaním nehnuteľností
do výlučného vlastníctva žalobkyni. Uviedla, že medzi stranami sporu došlo nielen k dohode o užívaní

bytu žalobkyňou a jej druhom, ale aj o sume odplaty za spoluvlastnícky podiel žalovanej, a to o sume
18.000,- eur, pretože v opačnom prípade by žalobkyňa nezaplatila žalovanej zálohu v sume 10.000,-
eur a žalovaná by nesúhlasila, aby sa druh žalobkyne prihlásil v predmetnom byte trvalý pobyt. V
období keď bola záloha vyplatená, čo žalovaná nepopiera, žalovaná nepochybovala o tom, že došlo k
uzavretiu dohody, a že bude naplnená. O vyplatení zvyšnej sumy 8.000,- eur sa mali strany dohodnúť

až po skončení rekonštrukcie, keďže žalobkyňa vtedy nevedela uviesť, aké celkové náklady budú
spojené s rekonštrukciou bytu. Nakoľko žalobkyni vznikli vysoké náklady spojené s nadštandardnou
rekonštrukciou bytu, žalobkyňa už nemala dostatok finančných prostriedkov na doplatenie pôvodne
dohodnutejsumyžalovanej,kvôličomuvznikalimedzistranamisporuneprekonateľnérozpory.Žalovaná
sa usilovala vyriešiť tento spor mimosúdne, avšak bezvýsledne. V písomnom vyjadrení zo dňa

25.10.2012 žalobkyňa uvádza, že sa ústne dohodla so žalovanou na odplate 13.000,- eur, kým v
žalobe uvádza, že k dohode o odplate nikdy nedošlo. Na osobnom stretnutí strán sporu za účasti
právneho zástupcu žalovanej dňa 2.11.2012 žalobkyňa uviedla sumu 16.000,- eur. Tento rozpor v
tvrdeniach žalobkyne iba nasvedčuje jej špekulatívnemu správaniu, kedy najprv uvádzala, že dohodaexistovala, a rozpor sa týkal len výšky odplaty, kým v žalobe popiera existenciu dohody ako takej.
Žalobkyňa jednotlivé investície do rekonštrukcie bytu vôbec nekonzultovala so žalovanou a v priebehu
rekonštrukcie nebolo žalovanej umožnené žiadnym spôsobom túto rekonštrukciu ovplyvniť. Žalobkyňa

sa iba snaží zakryť pravý dôvod vzniku súdneho sporu, ktorým je ten, že peniaze, z ktorých by mohla
doplatiť žalovanej dohodnutú sumu odplaty za jej spoluvlastnícky podiel, minula na nadštandardnú
rekonštrukciu bytu, a nie je pravdou ani to, že by bol byt pred rekonštrukciou neobývateľný. Žalovaná
namietala fakturáciu elektroinštalačných prác vo výške 3.270,- eur, ktorý vystavil druh žalobkyne, a
taktiež faktúru za vodoinštalatérske práce v cene 380,- eur, kotrú vystavil syn žalobkyne. Taktiež

nesúhlasila so všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti uvedenou v znaleckom posudku Ing. Miroslavy
Macháčovej, pretože na internetových stránkach sú za predaj obdobných nehnuteľností požadované
sumy prevyšujúce 50.000,- eur. Žalobkyňa nepredložila žalovanej doklady o vynaložených investíciách
do predmentého bytu, o čo ju žalovaná žiadala, avšak napriek tomu jej poskytnuté neboli, preto žalovaná
nezavinila, že nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody. Poukázala na rozhodnutia NS ČR, ako aj na
rozhodnutie NSSR sp. zn. 3Cdo/162/2004, z ktorého vyplýva, že je nevyhnutné aspoň dať možnosť

menšinovým spoluvlastníkom vyjadriť sa k plánovaným investíciám. Taktiež poukázala na rozhodnutia
iných všeobecných súdov SR. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/599/1999 zo dňa 21.6.2001,
ak by menšinovému spoluvlastníkovi nebola daná možnosť vyjadriť sa k zamýšľanej investícii (druhu
a výške), potom za situácie, aj keby s takouto investíciou súhlasila väčšina spoluvlastníkov, počítaná
podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, nejde o rozhodnutie väčšiny podľa § 139 ods. 2 OZ, ale

o neplatný právny úkon, pričom menšinovému spoluvlastníkovi by vznikla povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie za nutné opravy alebo údržbu, zodpovedajúce veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, a
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by mu vznikla za trvania spoluvlastníckeho vzťahu. Pokiaľ by
išlo o iné investície než nevyhnutné opravy a údržbu, potom povinnosť menšinového spoluvlastníka
vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla až pri zániku jeho spoluvlastníctva, napr. pri jeho zrušení alebo

pri predaji spoluvlastníckeho podielu, a to vo výške zhodnotenia jeho podielu. Žalobkyni preto nevznikol
nárok proti žalovanej na náhradu investícií podľa § 137 ods. 1 OZ, ale nárok vyplývajúc z bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ. Táto suma predstavuje rozdiel medzi hodnotou spoluvlastníckeho
podielu žalovanej pred vynaložením investícií a hodnotou po vynaložení investícií, pričom splatnosť
tohto nároku nastáva až pri zániku podielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti navrhla vykonať

znalecké dokazovanie za účelom určenia hodnoty jej spoluvlastníckeho podielu pred vynaložením
investícií a jeho hodnoty po vynaložení investícií. Odvtedy, čo žalobkyňa užíva predmetný byt so svojím
druhom, žalovaná nemá žiadny prospech z užívania spoločnej nehnuteľnosti žalobkyňou nad rámec jej
spoluvlastníckeho podielu napriek tomu, že medzi stranami neexituje zmluva o bezodplatnom užívaní
spoločnej nehnuteľnosti.

4. Žalobkyňa namietla, že so sumou odplaty 18.000,- eur za spoluvlastnícky podiel žalovanej nikdy
nesúhlasila, a je absurdné tvrdenie, že zaplatenie zálohy v sume 10.000,- eur má preukazovať jej súhlas
so sumou 18.000,- eur. Zálohu zaplatila žalovanej iba preto, že jej sestra viackrát na ňu naliehala,
aby jej zaplatila zálohu za jej spoluvlastnícky podiel, pretože potrebovala peniaze. Žalobkyňa stále

trvala na sume 13.000,- eur, ktorú nemenila, to žalovaná neskôr požadovanú sumu znížila na 17.000,-
eur. Predmetný byt je zrekonštruovaný tak, ako je na danú lokalitu bežné. Druh žalobkyne a jej syn
príjmy z vystavených faktúr za elektroinštaláciu a vodoinštalatérske práce riadne zdanili. Tieto osoby si
žalobkyňa vybrala pre rekonštrukciu preto, že sú osobami jej blízkymi, dôveruje im a vedela, že im bude
na ich práci na predmetnom byte záležať. Žalovaná predložila inzerciu týkajúcu sa neporovnateľných

bytov, pretože sa týkala predaja zrekonštruovaných bytov. O rekonštrukčných prácach vedela žalovaná
úplne všetko. Chodila osobne spoju so svojím priateľom do bytu, na vlastné oči videla, ako postupujú
práce. Ani raz sa nevyjadrila, že s postupom rekonštrukcie nesúhlasí, že sa jej použitý materiál vidí
neprimerane drahý či luxusný, ale hlavne, postup žalobkyne vždy odobrila. Preto úvahy protistrany o
nemožnosti žalovanej korigovať priebeh investícií do spoločnej veci preto nie sú namieste. S priebehom

rekonštrukcie ani raz žalovaná nevyjadrila nesúhlas. Bolo jej umožnené každý týždeň pozorovať, a
vyjadriť sa k priebehu rekonštrukcie, čím konkludentne s postupom rekonštrukcie súhlasila. Skutočnú
snahu žalovanej vyjadruje jej list zo dňa 14.1.2013, kde navrhla, aby jej žalobkyňa zaplatila náhradu za
jej podiel k bytu vypočítaný z trhovej hodnoty bytu po rekonštrukcii, pričom celú rekonštrukciu si mala
hradiť výlučne žalobkyňa.

5. Žalobkyňa rozšírila žalobu v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva 1.) v časti
vykonaných investícií o investície v sume 533,90 eura, čo si uplatnila v podaní zo dňa 26.4.2017, a
to za zakúpenie varnej dosky s elektrickej rúry s digestorom; a 2.) o náhradu pomernej časti nákladovza užívanie bytu. Po smrti otca po dobu 1 a 1 roka uhrádzala iba žalobkyňa všetky náklady spojené s
údržbou bytu, kedy v byte nikto nebýval. Žalovaná zaplatila iba jednu zálohovú platbu. Za obodbie, kedy
vbyteniktonebýval,žalobkyňazaplatilacelkomsumu668,37eura,pričomjejspoluvlastníckemupodielu

zodpovedala iba suma 375,95 eura. Preto navrhla, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu pomernej
časti bežných nákladov za byt za obodbie od januára 2011 do júna 2012 v sume 292,42 eura z titulu
bezdôvodného obohatenia.

6. Žalovaná doručila súdu na pojednávaní dňa 4.4.2017 vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala

od žalovanej zaplatenia sumy 3.150,- eur titulom protihodnoty za užívanie jej spoluvlastníckeho
podielu k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Vzájomnú
žalobu odvodzovala od skutočnosti, že žalobkyňa užíva predmetné nehnuteľnosti nad rámec jej
spoluvlastníckeho podielu. Vzájomnou žalobou sa domáhala od žalobkyne zaplatenia náhrady za
užívanie jej spoluvlastníckeho podielu za obodbie od 1.4.2014 do 31.3.2017, za ktoré obdobie nie
je tento majetkový nárok premlčaný. Predmetnú sumu vypočítala vychádzajúc z internetových ponúk

nájomného za nájom obdobného bytu. Pri výške nájomného 200,- eur mesačne za celý byt, z ktorej
sumy na jej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7/16-in pripadá suma 87,50 eura mesačne, čo za 36
mesiacov predstavuje sumu 3.150,- eur. Žalovaná rozšírila vzájomnú žalobu podaním zo dňa 13.2.2019,
doručeným súdu dňa o obodbie do 31.12.2018 pevnou sumou a od 1.1.2019 až do právoplatnosti
rozsudku sumou 119,87 eura.

7. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 26.3.2019 súd pripustil zmenu vzájomnej žaloby, na
základe podania žalovanej zo dňa 13.2.2019, doručeného Okresnému súdu Piešťany dňa 14.2.2019,
ktorou sa žalovaná domáha, aby súd rozhodol nasledovne: „Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej
sumu 5.736,78 eura titulom náhrady za užívanie spoločných nehnuteľností nad rámec svojho

spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.4.2014 do 31.12.2018, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej sumu 119,87 eura mesačne titulom náhrady za užívanie
spoločných nehnuteľností nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.1.2019 až do
právoplatnosti rozsudku, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná má nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.“

8. K vzájomnej žalobe žalovanej žalobkyňa uviedla, že podľa zaužívanej judikatúry, spoluvlastníkovi sa
poskytne náhrada za užívanie predmetu spoluvlastníctva druhým spoluvlastníkom len v tom prípade,
ak jeden zo spoluvlastníkov sám užíva predmet spoluvlastníctva v rozpore s dohodou a proti vôli
ostatnýchspoluvlastníkov.Žalobkyňaužívapredmetnýbytnazákladedohodystránsporuasosúhlasom

žalovanej, preto žalovaná nemá právny nárok na vyplatenie akejkoľvek náhrady za užívanie pomerenej
časti bytu zodpovedajúcej veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu, keďže súhlasila s výlučným užívaním
bytu žalobkyňou, nikdy sa nedomáhala výkonu svojho práva užívania predmetu spoluvlastníctva, a ani
za tým účelom nepožadovala od žalobkyne kľúč od predmetného bytu. Vzájomnou žalobou uplatňovaný
nároknazaplatenieprotihodnotyzaužívaniejejideálnehopodielujenárokomnavydaniebezdôvodného

obohatenia, ktorý sa premlčuje v lehote 2 rokov, a nie 3 rokov, odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Nárok žalovanej je preto premlčaný. Spätné vyplatenie náhrady
za užívanie jej ideálneho podielu nemôže žalovaná požadovať, pretože až podaním zo dňa 31.3.2017
(pozn. doručeným súdu dňa 4.4.2017) zrušila dovtedajšiu konkludentnú dohodu strán sporu o výlučnom
užívaní bytu žalobkyňou. Žalobkyňa predmetný byt neužívala počas prevažnej väčšiny roka 2015,

pretože v januári 2015 odišli spolu s druhom bývať k jeho rodičom potom, čo ho fyzicky napadol J. J.. Od
16.3.2015 bývali v prenajatom byte na Q. R. XX V. X., kde bývali do novembra 2015. Do predmetného
bytu sa vrátili až potom, čo bol J. J. vzatý do väzby. Za dané obdobie nemôže žalovaná od nej požadovať
žiadnu náhradu za užívanie je spoluvlastníckeho podielu už aj preto, lebo v byte žalobkyňa v danom
čase preukázateľne nebývala, čomu nasvedčuje aj vznik vysokého preplatku z ročného vyúčtovania

nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2015. Výpis z internetovej stránky o jedinej ponuke nájmu
bytu nepreukazuje výšku obvyklého nájomného za užívanie obdobného bytu v danom mieste v danom
čase.

9. Žalobkyňa v podaní zo dňa 21.2.2019, doručenom súdu dňa 21.2.2019, uviedla, že správanie

žalovanej, ktorá má záujem podieľať sa iba na právach vyplývajúcich z vlastníckeho vzťahu, nie však
na povinnostiach s tým spojených, hodnotí žalobkyňa ako uplatňovanie práv žalovanej v rozpore s
dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež
zneužíva prieťahy v konaní, keďže žalobkyňa dňa 4.4.2017 súhlasila so vzájomnou žalobou a navrhlakonanie uzavrieť zmierom, pričom žalovaná zmenila názor, aj vzájomnú žalobu, a okrem vyššej náhrady
za jej spoluvlastnícky podiel požadovala aj náhradu za užívanie bytu žalobkyňou vo výške podielu
žalovanej. Navyše, o užívanie bytu žalovaná dovtedy nikdy neprejavila záujem. Žalovanou požadovanú

náhradu za užívanie bytu je nevyhnutné znížiť o pomernú časť nákladov spojených s užívaním bytu
vynaložených doposiaľ výlučne žalobkyňou na správu, údržbu a užívanie bytového domu a za platby do
fondu prevádzky, údržby a opráv, zodpovedajúcu veľkosti podielu žalovanej k nehnuteľnostiam (7/16-
in). Výška mesačnej zálohovej platby v roku 2014 bola 110,98 eura, pričom 7/16-in za 9 mesiacov
predstavuje sumu 436,95 eura. Od 1.1.2015 do 31.7.2015 bola výška mesačnej zálohovej platby 144,86

eura, z toho na spoluvlastnícky podiel žalobkyne pripadá 63,37 eura x 7 mesiacov v sume 443,59 eura.
Výška mesačnej zálohovej platby za obodbie od 1.8.2015 do 31.12.2015 bola 123,11 eura, z toho na
spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 7/16-in pripadá suma 53,86 eura x 5 mesiacov v sume
269,30 eura. Výška mesačnej zálohovej platby za rok 2016 bola 123,11 eura, z toho na spoluvlastnícky
podiel žalovanej vo veľkosti 7/16-in pripadá suma 53,86 eura x 12 mesiacov v sume 646,32 eura. Výška
mesačnej zálohovej platby za rok 2017 bola 82,58 eura, z toho na spoluvlastnícky podiel žalovanej

vo veľkosti 7/16-in pripadá suma 36,13 eura x 12 mesiacov v sume 433,56 eura. Výška mesačnej
zálohovej platby za rok 2018 bola 129,45 eura, z toho na spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti
7/16-in pripadá suma 56,63 eura x 12 mesiacov v sume 679,56 eura. Od 1.1.2019 je výška predpísanej
mesačnej zálohovej platby 122,73 eura, z toho na spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti 7/16-in
pripadá suma 53,69 eura. Za obdobie od 1.4.2014 do 31.12.2018 si uplatnila náhradu nákladov celkom

2.909,28 eura + 53,69 eura mesačne od 1.1.2019.

10. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami, a to
informatívnymi výpismi z LV č. XXXX pre kat. úz. V., korešpondenciou strán sporu pred začatím
tohto súdneho sporu, výpisom z účtu A. J. za obodbie od 20.7.2012 do 31.7.2012, znaleckým

posudkom č. 121/2012 vyhotoveným znalkyňou Ing. Miroslavou Macháčovou, dokladmi o vynaložených
investíciách, internetovou inzerciou na predaj bytov, stanoviskom realitnej kancelárie, odborným
stanoviskom revízneho technika, znaleckým posudkom č. 1/2019 znalca Ing. Roberta Gombára,
výsluchom znalca Ing. Gombára, fotodokumentáciou bytu pred rekonštrukciu, dokladmi o úhradách
spojených z užívaním bytu za obodbie od januára 2011 do júna 2012, inzerciou prenájmu bytu vo

V., nájomnou zmluvou a dohodou o ukončení nájmu, vyúčtovaním nákladov za užívanie bytu za rok
2015, čestnými prehláseniami, predpismi mesačnej zálohovej úhrady za predmetný byt, SMS-správou
banky zo dňa 20.6.2019, ďalším obsahom súdneho spisu, ako aj vyjadreniami strán sporu, a zistil tento
skutkový stav:

11. Z informatívnych výpisov z LV č. XXXX pre kat. úz. V., obec V., okres X., vyhotovených z internetovej
stránky katastrálneho portálu období od 26.1.2013 do 5.4.2020, súd zistil, že vlastníkmi bytu č. X
nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vo vchode T., postaveného na pozemku
s parc. č. XXXX, a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a spoluvlastníckeho podiel k pozemku s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 341 m2, vo veľkosti 63/1005-in sú žalobkyňa a žalovaná, pričom žalobkyňa je vlastníčkou bytu
v podiele 5/16-in a v podiele 2/8-ny, spolu v podiele 9/16-in. Žalovaná je vlastníčkou bytu v podiele 1/8-
na a 5/16-in, spolu v podiele 7/16-in. Spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/8 nadobudla žalobkyňa na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.11.2012. Spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5/16-in nadobudla dedením
v roku 2012 (pozn. zrejme chybou v KN je na LV uvedený rok dedenia 2011). Žalovaná nadobudla

spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 dedením roku 2007 a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5/16-in
dedením v roku 2012.

12. Z písomnej korešpondencie strán sporu pred začatím súdneho sporu súd zistil, že žalovaná
listom zo dňa 2.10.2012 vyzvala žalobkyňu na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom žalovaná nesúhlasila so sumou 13.000,- eur
ponúknutou žalobkyňou za odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalovanej. Žalovaná prejavila vôľu
znížiť žalovanou požadovanú sumu 18.000,- eur na sumu 17.000,- eur. Žalobkyňa listom zo dňa
25.10.2012 opätovne ponúkla žalovanej sumu 13.000,- eur za jej spoluvlastnícky podiel vtedy vo veľkosti
5/16-in s tým, že táto suma zodpovedá reálnej hodnote bytu. So žalovanou sa nikdy nedohodla na

zaplatení sumy 17.000,- eur, ale zdôraznila, že zaplatila žalovanej zálohu sume 10.000,- eur dňa
23.7.2012 bankovým prevodom. K tejto zálohe bola žalobkyňa ochotná doplatiť sumu 3.000,- eur. Listom
zo dňa 18.12.2012 žalobkyňa vyzvala žalovanú na mimosúdne vyriešenie sporu, kde zdôraznila, že
nikdy nesúhlasila s cenou spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo výške 18.000,- eur, resp. 17.000,-eur, pričom trhová hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo veľkosti 7/16-in sa pohybovala
okolo 23.000,- eur. Podľa znaleckého ocenenia bola jeho všeobecná hodnota k 16.11.2012 vo výške
14.656,25 eura. V rámci širšieho vyporiadania spoluvlastníctva si žalobkyňa uplatnila od žalovanej

náhradu za pomernú časť investícií, ktoré žalobkyňa vynaložila do rekonštrukcie bytu, v zodpovedajúcej
sume 5.495,50 eura, na zaplatení ktorej žalobkyňa nebude trvať za predpokladu, že postačí, ak z tejto
sumy bude odpočítaná na kúpnu cenu spoluvlastníckeho podielu žalovanej suma 3.000,- eur spolu
so zaplatenou zálohu v sume 10.000,- eur, a náhrada nákladov za investície bude považovaná za
vyrovnanú. Pokiaľ nedôjde k dohode, v žalobe bude vychádzať zo znaleckého ocenenia nehnuteľnosti,

podľa ktorého hodnota podielu žalovanej predstavuje sumu 14.656,25 eura, pričom v rámci širšieho
vyporiadania bude žalobkyňa od žalovanej požadovať náhradu vynaložených investícií do rekonštrukcie
bytu v pomere podľa veľkosti podielu žalovanej, v zodpovedajúcej sume 5.495,50 eura, ako aj pomernej
časti nákladov za ukončenie exekučného konania EX č. 1725/03 zaťažujúceho byt č. 6 v celkovej výške
3.716,24 eura.

13. Žalovaná listom zo dňa 14.1.2013 oznámila žalobkyni, že má záujem na zrušení a vyporiadaní
ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko byt neužíva, a nemá
z neho žiadny ekonomický prospech. Zároveň vyzvala žalobkyňu na zdokladovanie znaleckého
ocenenia nehnuteľností a vynaložených investícií na rekonštrukciu nehnuteľností. Žalovaná súhlasila s
rekonštrukciu bytu, ktorá umožní tento byt žalobkyni užívať. Žalovaná mala za to, že sa so žalobkyňou

dohodli, že celú rekonštrukciu si bude žalobkyňa hradiť sama. Žalobkyňa užíva celý predmetný byt so
súhlasomžalovanej,avšakbezakejkoľvekprotihodnoty,hocižalobkyňaniejejehovýlučnouvlastníčkou.
Na tento list reagovala žalobkyňa listom zo dňa 21.1.2013, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa zistila, že
žalovaná sa zrejme nechce mimosúdne dohodnúť, pretože požaduje náhradu za jej spoluvlastnícky
podiel podľa vtedajšej trhovej hodnoty bytu, a pritom sa nechce podieľať na nákladoch vynaložených na

dosiahnutie tejto trhovej hodnoty. Žalobkyňa sa nikdy nevyjadrila, že si bude rekonštrukciu financovať
z vlastných finančných zdrojov. S výnimkou jedinej zálohovej platby, od januára 2011 všetky náklady
spojené s bytom uhrádzala výlučne žalobkyňa. Na to reagovala žalovaná listom zo dňa 29.1.2013, ktorá
uviedla, že udelila len súhlas vykonaním rekonštrukcie, avšak žalobkyňa so žalovanou nekonzultovala
žiadnym spôsobom priebeh rekonštrukcie, a preto žalovaná žiadala predložiť doklady preukazujúce

výšku finančných prostriedkov vynaložených na rekonštrukciu bytu. Taktiež žalovanej nebol doručený
žiadny znalecký posudok, na ktorý sa žalobkyňa odvolávala. Žalovaná dodala, že je pozoruhodné,
akým spôsobom sa žalobkyňa stala spoluvlastníčkou podielu k bytu na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 5.11.2012, ktorou nadobudla spoluvlastnícky podiel od ich sestry M. F.. O zámere prevodu
spoluvlastníckeho práva sestry M. žalobkyni žalovaná nemala žiadnu vedomosť.

14. Z účtu A. J. bola dňa 23.7.2012 poukázaná na účet žalovanej suma 10.000,- eur s poznámkou, že
ide o zálohu na byt.

15. Znalkyňa Ing. Miroslava Macháčová v znaleckom posudku (ďalej ako len „ZP“) č. 121/2012 zo dňa

16.11.2012 určila všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností sumou 33.500,- eur. Predmetný byt
bol skolaudovaný a odovzdaný do užívania v roku 1977. Viac sa súd týmto ZP nezaoberal, keďže vo
veci bolo neskôr nariadené znalecké dokazovanie iným znalcom.

16. Z dokladov o vynaložených investíciách, konkrétne z faktúr, pokladničných blokov a príjmových

pokladničných dokladov vyplýva, že na rekonštrukciu predmetného bytu v období od mája 2012 do
konca roka 2012 bolo vynaložených celkom 12.866,42 eura. Keďže obvyklá cena nevyhnutých investícií
bola neskôr určená znalom Ing. Gombárom, pričom po výsluchu znalca strany sporu sa ustálili na
sume nevyhnutných investícií, súd sa podrobne nezaoberal jednotlivými vynaloženými investíciami a
nutnosťou ich realizácie.

17. Z internetovej inzercie na predaj bytov súd zistil, že ceny 3-izvobých bytov vo Vrbovom sa pohybovali
od49.000,-eurdo69.000,-eur.Podľastanoviskarealitnejkanceláriezodňa10.2.2017,cena3-izbového
zrekonštruovaného bytu vo Vrbovom sa pohybuje okolo 60.000,- eur.

18. Z obsahu súdneho spisu, predovšetkým z oboch ZP, z fotodokumentácie predmetného bytu pred
začatím rekonštrukčných prác, ako aj z odborného stanoviska revízneho technika zo dňa 20.4.2012 súd
zistil,žepredmetnýbytsivyžadovalvapríli2012rozsiahlurekonštrukciu,umožňujúcubezpečnébývanie
v byte, predovšetkým novú elektroinštaláciu, vodovodné inštalatérske práce, podlahy a okná. Bývaniev byte bez akejkoľvek rekonštrukcie predstavovalo bezpečnostné riziko vzhľadom na staré elektrické
rozvody a zdravotné riziko vzhľadom na zvlhnuté podlahy a netesniace okná.

19. Zo ZP č. 1/2019 zo dňa 8.1.2019 vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom Ing. Robertom
Gombárom, znalcom z odboru stavebníctvo, z odvetvia pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností,
a z jeho výsluchu na pojednávaní dňa 5.11.2019 súd zistil, že všeobecná hodnota predmetného
bytu podľa znalca, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu
a pozemku ku dňu vyhotovenia ZP je 60.700,- eur, všeobecná hodnota v stave pred rekonštrukciou

zodpovedá sume 52.100,- eur. Odhadovaná cena nevyhnutných elektroinštalačných prác v predmetnom
byte predstavuje sumu 2.416,19 eura a ďalších rekonštrukčných prác sume 11.326,50 eura, a teda
nevyhnutné rekonštrukčné práce spolu v sume 13.742,69 eura. Výmenu vnútorných dverí znalec
nepovažoval za stavebné práce nevyhnutné pre funkčnosť bytu, na rozdiel od okien, ktoré zabezpečujú
základnúfyzikálnuochranubytuodvonkajšíchvplyvov.Pokiaľbybolivbyteponechanékovovézárubne,
a boli by iba zakúpené nové dvere, ktoré by boli osadené do kovových zárubní, náklady spojené s kúpou

a výmenou vnútorných dverí by boli cca 500,- eur pri rovnakej funkčnosti, akú mali staré vnútorné dvere.
Reálna deľba predmetného bytu nie je možná. Znalec na pojednávaní zdôraznil, že pri zhodnocovaní
nehnuteľnosti treba dbať na zásadu, že výška investícií do nehnuteľnosti nie je rovnaká ako zvýšenie
celkovej hodnoty nehnuteľnosti.

20. Z dokladov o úhradách spojených z užívaním bytu za obodbie od januára 2011 do júna 2012, a to z
ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2011, z inkasných lístkov, z potvrdení o
úhradách jednotlivých súm podľa inkasných lístkov a z potvrdenia banky o úhrade nedoplatku z ročného
vyúčtovania za rok 2011 súd zistil, že žalobkyňa za obodbie od januára 2011 do júna 2012, t. j. za
obdobie, kedy v byte nikto nebýval, zaplatila zálohové platby za náklady spojené s užívaním bytu v

celkovej sume 668,37 eura.

21. Z internetovej inzercie prenájmu bytu vo Vrbovom zo dňa 13.2.2017 súd zistil, požadovaný nájom
za 3-izbový byt vo Vrbovom k 19.1.2017 bol 350,- eur mesačne, t. j. 5,22 eura/m2.

22. Žalobkyňa s priateľom A. J. uzavreli dňa 15.3.2015 nájomnú zmluvu s prenajímateľom E. U., na
základe ktorej im vznikol nájom bytu na Q. R. XX V. X. so začiatkom nájmu 15.3.2015. Zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú. Tento nájomný vzťah skončil ku dňu 30.11.2015 dohodu uzavretou medzi
prenajímateľom sa druhom žalobkyne zo dňa 30.11.2015. Za rok 2015 vznikol na základe ročného
vyúčtovania k bytu č. X v podielovom spoluvlastníctve strán sporu preplatok v sume 580,39 eura.

XX. T. K. a jej manžel P. K. písomne čestne prehlásili, že od 24.1.2015 do 15.3.2015 v ich byte na ul. F.
B. XXXX/XX V. X. bývala žalobkyňa s A. J.. E. U. písomne čestne prehlásil, že A. J. a žalobkyňa bývali
v nájme v jeho byte v X.T., Z. R.. Q. XX, a to v období od 15.3.2015 do 30.11.2015.

24. Emília Mosná, ktorá je podľa vyjadrení strán sporu ich sestrou, písomne čestne prehlásila, že v máji
2012 sa spoluvlastníčky zdedeného bytu č. 6 vo Vrbovom, na ul. 6. apríla 368/1, dohodli, že žalobkyňa
spolu s priateľom A. J. bude byt užívať a bude platiť všetky poplatky spojené s užívaním tohto bytu a
domu a že žalovaná nebude za užívanie bytu nič platiť.

25. Z predpisov mesačnej zálohovej úhrady za predmetný byt súd zistil, že mesačná zálohová platba
do fondu opráv od 1.1.2014 bola 32,05 eura, rovnako aj od 1.8.2015, od 1.1.2016, od 1.1.2018, ako aj
od 1.1.2019. Výška mesačnej zálohovej úhrady za užívanie predmetného bytu bola od 1.1.2014 v sume
78,93 eura, od 1.1.2015 v sume 112,81 eura, od 1.8.2015 v sume 91,06 eura, od 1.1.2016 v sume 91,05
eura, od1.1.2017 v sume 50,53 eura, od1.1.2018 sume 97,40 eura, od 1.1.2019 v sume 90,68 eura.

26. Z výsluchu a z vyjadrení žalobkyne na pojednávaniach v dňoch 25.3.2015, 2.2.2018, 26.3.2018 a
20.6.2019 súd zistil, že so žalovanou sú podielovými spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností. Po
smrti ich otca, v období od decembra 2010 do mája 2012 zostal byt prázdny, pričom náklady spojené s
bytom uhrádzala ona. Tretiu sestru otec vydedil. Žalobkyňa uhradila za sestru aj exekúciu. O tom, že by

náklady spojené s rekonštrukciou mala hradiť výlučne žalobkyňa, sa strany nikdy výslovne nedohodli.
Všetky investície do rekonštrukcie bytu hradila žalobkyňa. Žalovanej povedala, že začnú prerábať,
tá reagovala, že samozrejme, a že majú začať elektrikou. Žalobkyňu vtedy nenapadlo výslovne sa
dohadovať so žalovanou o spôsobe náhrady rekonštrukčných prác, pretože žalovaná bola vždy ticho.Byt začala rekonštruovať preto, lebo jej žalovaná dala na to súhlas. Ešte predtým, než chcela byt
prerábať, než sa tam nasťahovala, čakal tam nejaký pán z realitnej kancelárie, ale na tom sa so sestrou
nedohodli, že byt budú predávať prostredníctvom realitnej kancelárie. Napriek tomu tento pán trval na

tom, že sa chce na tento byt pozrieť, čo mu žalobkyňa umožnila. Opýtal sa jej, že za koľko by chceli
byt predať, a on povedal, že za 50.000,- eur tento byt nepredajú, keďže tam boli staré okná, všetko v
pôvodnom stave. Navyše, v danom čase bolo zriadené exekučné záložné právo na 1/8-nu bytu. Túto
1/8-nu vlastnila ich sestra, ktorá bola aj vydedená. Žalobkyňa uhradila jej dlhy v exekučnom konaní vo
výške približne 3.700,- eur. Tieto dlhy ich sestry žalovaná nechcela uhrádzať. Do bytu mala žalovaná

prístup do júla 2012, pretože sama povedala, že tam už nepôjde. Žalobkyňa mala všeobecný súhlas
žalovanej s rekonštrukciou, preto nepotrebovala chodiť po súhlas s každou konkrétnou rekonštrukciou.
Výšku predpokladaných rekonštrukčných prác so žalovanou nikdy nekonzultovali. V júli 2012 žalovaná
volala žalobkyni s plačom, aby jej vyplatila nejakú čiastku z jej podielu k bytu z dôvodu, že potrebovala
urobiť strechu, lebo jej zatekala. Preto z účtu priateľa jej žalobkyňa zaplatila zálohu v sume 10.000,- eur.
Rekonštrukčné práce skončili koncom roka 2012. Žalovaná vedela, že žalobkyňa vymenila zámok od

bytu, a keďže si žalovaná nepýtala kľúč, tak jej ho žalobkyňa nedala. V predmetnom byte býva žalobkyňa
aj s priateľom doposiaľ.

27. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 20.6.2019 predložila súdu k nahliadnutiu mobil s SMS-správou, podľa
ktorej stav na účte k 20.6.2019 bol 11.812,09 eura, keďže žalovaná navrhla súdu, hoci neúspešne, aby

uložil žalobkyni povinnosť zložiť do úschovy súdu sumu 11.600,91 eura, aby tak žalobkyňa preukázala,
že je v jej možnostiach zaplatiť primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanej, znížený o zálohu
v sume 10.000,- eur. Fotokópiu predloženej SMS-správy súd založil do spisu.

28. Žalobkyňa v písomných vyjadreniach počas sporu uviedla, že inzercie o cenách nehnuteľností

predložené žalovanou preukazujú iba navýšené ponúkané ceny realitnou kanceláriu pri predaji o výšku
provízie realitnej kancelárie, a teda nejde o reálne kúpne ceny obdobných nehnuteľností. Keďže stranám
sa nepodarilo predať byt v roku 2012 za cenu 50.000,- eur, žalobkyňa sa rozhodla, že bude v ňom bývať.
Pokiaľ by o ich byt mal niekto reálny záujem, tak by sa vtedy predal. Žalovaná preukázateľne dala
žalobkyni súhlas na zhodnotenie bytu, mala prehľad o postupe a rozsahu vykonaných rekonštrukčných

prác, nikdy sa nezaujímala o dodávateľov, o cenu materiálu a služieb, žalobkyni do jednotlivých dohôd
nezasahovala a nevyjadrovala k nim iný názor, preto je povinná podieľať sa na nich podľa § 137 ods.
1 a § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná nemala nikdy reálny záujem o užívanie bytu,
jej jediným záujmom bolo spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Od začiatku boli obe spoluvlastníčky
uzrozumené, že žalobkyňa nebude žalovanej platiť za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Dohodu

o bezodplatnom užívaní bytu by bolo možné zmeniť iba so súhlasom oboch strán, a preto skutočnosť,
že žalovaná si o pár rokov neskôr túto dohodu rozmyslela, nie je relevantná, a teda zmena prístupu
žalovanej nič nezmenila na platnosti a záväznosti konkludentnej dohody spoluvlastníčok z roku 2012.
Žalovaná umožnila žalobkyni užívať celý byt bez nároku na finančnú náhradu. V opačnom prípade
by nemal dôvod hroziť jej listom zo dňa 14.1.2013, že bezodplatné užívanie zruší. Vzájomnú žalobu

podala žalovaná účelovo až potom, čo žalobkyňa na pojednávaní dňa 4.4.2017 súhlasila s výškou
finančnéhovysporiadaniaspoluvlastníckehopodielu,ktorúnavrhovalažalovaná,čímzabránilauzavretiu
mimosúdnej dohody formou zmieru. Aj samotný znalec v ZP skonštatoval, že v meste Vrbové nie sú
žiadneponukynaprenájomobdobnéhobytu,zčohojezrejmé,žežalovanáneprišlaomožnosťžiadneho
ekonomického prospechu z bytu, a aj preto nemá nárok na žiadnu finančnú náhradu.

29. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 2.2.2018 a 26.3.2018
predniesla súdu, že pokiaľ spoluvlastník si uplatňuje nárok na vrátenie investícií od ostatných
spoluvlastníkov, ktorí dali súhlas na vykonanie rekonštrukcie alebo na investovanie nákladov do
spoločnej veci, čo i len konkludentný, tento spoluvlastník má nárok v rámci vyporiadania podielového

spoluvlastníctva nehnuteľností na vrátenie pomernej časti skutočne vynaložených nákladov, čiže nie
nejakej znalcom stanovenej obvyklej hodnoty veci a materiálu v danom čase a v danom mieste.
Žalovaná dala súhlas na vykonanie týchto investícií bez nejakého cenového stropu, bez toho, aby si
vyžadovalanáslednepredkladanieponúkaleboschvaľovaniejednotlivýchvýdavkov.Nakoľkožalobkyňa
zdokladovala jednotlivé ceny rekonštrukčných prác, ktoré vynaložila zo svojich prostriedkov, žalujúca

strana má za to, že táto výška investície, ako bola nami vyčíslená, je nesporná a preukázaná, a námietky
žalovanej považuje za nedôvodné. Pokiaľ ide o námietku premlčania investícií v časti 533,90 eura,
čo sa týka obstarania varnej dosky, elektrickej rúry a digestora, žalobkyňa si v rámci podanej žaloby
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dňa 30.1.2013 uplatnila aj finančný nárok navrátenie pomernej časti ňou vynaložených investícií na zhodnotenie spoločnej veci, a počas tohto
konania premlčacia doba tým pádom neplynie. Námietku premlčania preto považuje za nedôvodnú s
tým, že nejedná sa v tomto prípade o zmenu žaloby, vychádzajúc z § 140 ods. 3 Civilného sporového

poriadku, kde zákon hovorí, že v tomto prípade to nemožno považovať za zmenu žaloby, keď z určitého
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania. Ďalej poukázala aj na judikatúru, ktorú uviedla
samotná žalovaná vo svojom vyjadrení, konkrétne na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/277/2009, kde súd
uvádza, ak by spoločná vec nebola vôbec užívaná spoluvlastníkmi, žiaden nárok na náhradu za jej
užívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako nebolo povinnosťou žalobkyne oznamovať žalovanej, že z

bytu odišla, ani ponúkať jej kľúče, ani navrhovať iný spôsob využitia tejto spoločnej veci. Faktom je, že
žalovaná od začiatku sa nedomáhala ani užívania, ani iného využitia spoločnej nehnuteľnosti, nemala
záujem v byte bývať, nemala záujem iným spôsobom ho užívať, nikdy nepožiadala žalobkyňu o kľúč od
bytu. Pokiaľ žalovaná nikdy nemala o výkon svojho spoluvlastníckeho práva reálny záujem, s výnimkou
tohto konania o vyplatenie podielu z bytu, a nikdy sa k ničomu nevyjadrila, nemožno žalobkyňu viniť z
toho, že žalovaná svoje práva nevykonávala. Pokiaľ ide o námietku k nájomnej zmluve, ktorá tu bola

predložená zo dňa 15.3.2015, túto žalobkyňa považuje za irelevantnú. Pokiaľ by sa žalovaná v danom
časevyjadrila,ženesúhlasísužívanímasprerábanímspoločnýchnehnuteľnosti,takbyktomuzostrany
žalobkyne nikdy nedošlo. Žalobkyňa mala za to, že strany sa konkludentne dohodli na bezodplatnom
užívaní predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou v rozsahu prevyšujúcom výšku jej spoluvlastníckeho
podielu, pretože pokiaľ by žalobkyňa vedela, že žalovaná bude on nej v budúcnosti požadovať náhradu

za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu vo výške ušlého nájomného, za takýchto podmienok by
žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť neužívala. Pokiaľ by súd pristúpil k tomu, že žalovaná má nárok
na náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou, že v takomto prípade žalovanej popri
práve na náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou vznikla zároveň aj povinnosť
podieľať sa nákladoch spojených s užívaním predmetných nehnuteľností vo výške zaplatených úhrad za

užívanie bytu vo forme zálohových platieb a príspevkov do fondu opráv, všetko v pomere podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielov, t. j. vo veľkosti 7/16 z týchto nákladov. Inak povedané, sumu uplatnenú
vzájomnou žalobou by bolo v danom prípade potrebné znížiť o pomernú časť nákladov spojených
s užívaním predmetných nehnuteľností, ktoré uhrádzala žalobkyňa v celosti. Z podania žalovanej
zo dňa 14.1.2013 vyplýva, že medzi stranami sporu existovala ústna, príp. konkludentná dohoda o

bezodplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti žalobkyňou, pretože v opačnom prípade by žalovaná
nemala dôvod v tomto písomnom podaní zdôrazňovať, že bude od žalobkyne požadovať odplatu za
nájomné za obdobie od júla 2012 za predpokladu, že medzi stranami sporu nedôjde k mimosúdnej
dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva.

30. Na pojednávaní dňa 5.11.2019 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že z oznámenia bytového
družstva zo dňa 14.6.2012 vyplýva, že dohoda bola taká medzi všetkými spoluvlastníkmi, že poplatky
spojené s užívaním bytu bude v celosti platiť žalobkyňa a na druhej strane spoluvlastníčky nebudú za
užívanie bytu žiadať od žalobkyne žiadnu odplatu.

31. Žalovaná počas výsluchu a vo svojich vyjadreniach na pojednávaniach uskutočnených v dňoch
4.4.2017 a 2.2.2018 predniesla súdu, že po smrti otca zostal byt prázdny, čo bolo v roku 2011. Prvé tri
mesiaceplatilibytzpeňazí,čoimzanechalotec.Potomniektoréplatbyzabytplatilažalobkyňaaniektoré
žalovaná. Strany sa dohodli po dedičskom konaní po otcovi v roku 2012, že byt predajú za 50.000,- eur,
pričom inzerát dala žalobkyňa. Mali aj záujemcov, no napokon sa tam rozhodla ísť bývať žalobkyňa.

Keďže majú ešte jednu sestru, proti ktorej bolo vedené exekučné konanie, žalobkyňa sa podujala, že
zaplatí exekútora s tým, že by chcela v byte bývať. Žalobkyňa raz oslovila žalovanú, že či by nemohla
začať prerábať predmetný byt, že tam chce bývať aj s priateľom, na čo žalovaná pristúpila. Vtedy sa
dohodli na čiastke 18.000,- eur. Žalovaná má byt vo Vrbovom, tak sa chodievala do spoločného bytu
pozrieť 1-2x do týždňa, čo tam robia, ale nikdy žalobkyni nepovedala, čo musí spraviť alebo že má kúpiť

niečo iné. Vraveli, že celú rekonštrukciu si robili sami. Sanitu jej robil syn a okná menila firma. Partner
žalobkyne potreboval mať tam nahlásený trvalý pobyt, s čím žalovaná súhlasila, nakoľko jej žalobkyňa
povedala, že jej dá peniaze za jej spoluvlastnícky podiel. Žalovanej začala pretekať strecha do jej bytu,
chcela si zobrať úver, ktorý jej nedali preto, lebo v minulosti ručila sestre, ktorá riadne nesplácala, čo ju
viedlo k tomu, že požiadala žalobkyňu, aby je zaplatila aspoň časť odplaty za jej spoluvlastnícky podiel,

aby mohla zaplatiť opravu strechy. Naposledy sa bola pozrieť do spoločného bytu koncom júna 2012,
kedy bolo urobené všetko okrem dverí, na ktoré čakali, a obývačky, ktorá bola prázdna. Súhlasila s
tým, aby žalobkyňa prerábala byt, keďže ona tam chcela bývať, a verila jej, že ju ako sestra vyplatí.
Neprekážalo jej, že žalobkyňa prerábala byt, žalovaná súhlasila s podmienkou, že žalobkyňa má vyplatiťexekútora za ich sestru. Náklady na rekonštrukciu medzi sebou strany nikdy neriešili. Nestarala sa o
to, čo si žalobkyňa kupuje a čo byte prerába. Neočakávala však, že žalobkyňa bude od nej požadovať
pomernú náhradu vynaložených investícií do bytu. O výmene zámku nevedela, iba raz prišla, a nemohla

odomknúť dvere.

32. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 25.3.2015 uviedol, že žalobkyňa disponuje s bytom,
ako keby bola jeho výlučnou vlastníčkou, čo nie je. Od žalovanej potrebovala súhlas s jednotlivými
rekonštrukciami, bez ohľadu na veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu.

33. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 4.4.2017, 2.2.2018,
20.6.2019 a 5.11.2019 predniesla súdu, že žalobkyňa a žalovaná zdedili predmetný byt po rodičoch.
Spočiatku mali záujem obe tento byt predať. Keď už našli potencionálneho kupujúceho, žalobkyňa si to
rozmyslela, chcela sa do bytu nasťahovať, a užívať ho pre seba, s čím žalovaná vyjadrila všeobecný
súhlas. Pokiaľ ide o zálohu 10.000,- eur, táto suma bola poukázaná na účet žalovanej od pána J., teda

nie od žalovanej, a teda k nejakej dohode o vyporiadaní spoluvlastníckeho podielu došlo, lebo inak
by nebol dôvod, aby táto suma jej bola poukázaná. Žalobkyňa začala s rekonštrukciou bytu predtým,
než by došlo ku skutočnému usporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov medzi stranami. Žalovaná si teda
bola vedomá toho, že žalobkyňa byt prerába podľa jej finančných predstáv a podľa jej možností, keďže
ho chcela užívať iba pre seba. Žalovaná taktiež uznáva všetky investície, ktoré boli v tomto spore

preukázané, hradené žalobkyňou s výnimkou niektorých, a to s výnimkou elektroinštalačných prác vo
výške 3.270,- EUR, vodoinštalačných prác v sume 380,- eur a lustrov, ktoré možno oddeliť od hlavnej
veci. Žalovaná od júla 2012 neužívala predmetnú nehnuteľnosť a nemala od bytu kľúče. Predchádzajúci
právny zástupca žalovanej v písomnom podaní zo dňa 2.10.2012 vyzval žalobkyňu na uzavretie dohody
ozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvatak,akosapôvodnesporovéstranymalidohodnúť.

Súčasne žalobkyňu upozornil, že rozsah práv a povinností jednotlivých spoluvlastníkov nehnuteľnosti
ich oprávňuje k výhodám vyplývajúcim zo spoluvlastníctva v rozsahu zodpovedajúcom ich podielom na
spoločnejveci.Vdanomčasebolipodielysporovýchstránrovnaké, apretoajuvádza,žerozsahichpráv
a povinností k spoločnej veci je rovnaký. Na túto výzvu odpovedala žalobkyňa listom zo dňa 25.10.2012,
následne písomným podaním zo dňa 14.1.2013. Následne právny zástupca žalovanej podaním zo dňa

14.1.2013 súčasne upozornil žalobkyňu, že táto užíva predmetný byt so súhlasom žalovanej, avšak
bez akejkoľvek protihodnoty. Uviedol, že pokiaľ nepríde k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, že žalovaná si bude uplatňovať v súdnom konaní aj odplatu za nájomné, a to od
mesiaca júl 2012, t. j. odkedy žalobkyňa užíva celý dotknutý byt, hoci nie je jeho výlučným vlastníkom.
Právny zástupca žalovanej vo vyjadrení zo dňa 14.5.2014 k žalobe uviedol aj skutočnosť, že napriek

písomným výzvam mu žalobkyňa nedoručila požadovaný ZP, na ktorý sa odvolávala, nedoručila mu
ani doklady o nákupe a úhrad materiálov a služieb za vykonanú rekonštrukciu. Ďalej ju upozornil
na posudzovanie nárokov nutných a nevyhnutných nákladov na opravu a údržbu nehnuteľnosti, a
záverom uviedol, že za nemenej dôležitú skutočnosť považuje aj tú okolnosť, že odporkyňa od júla 2012
spolu so svojim druhom obývajú predmetný byt. Z tohto dôvodu žalovaná stratila akúkoľvek možnosť

ekonomického prospechu na podklade svojho podielu. Žalobkyňa teda užíva spoločnú nehnuteľnosť
nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bez poskytnutia peňažnej náhrady, t. j. ekonomickej
protihodnoty za užívanie napriek tomu, že medzi stranami neexistuje zmluva o bezodplatnom užívaní
spoločnej nehnuteľnosti. Z potvrdenia Bytového družstva v Trnave zo dňa 14.6.2012 vyplýva iba tá
skutočnosť, že spoluvlastníčky sa dohodli na tom, že úhrady spojené s užívaním bytu bude platiť

žalobkyňa. Z vyjadrení žalovanej zo dňa 14.1.2013 a zo dňa 14.5.2014, ako aj z vyjadrenia žalobkyne
zo dňa 24.4.2017 vyplýva, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o bezodplatnom užívaní z
nehnuteľnosti žalobkyňou.

34.Vpísomnýchvyjadreniachprávnazástupkyňažalovanejďalejuviedla,žežalovanáeštepredzačatím

sporu v liste zo dňa 14.1.2013 a počas sporu vo vyjadrení zo dňa 14.5.2014 upozornila žalobkyňu, že
nesúhlasila s výškou náhrady za vykonané investície ani s výškou odplaty za spoluvlastnícky podiel.
Nárok žalovanej na náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou je nárokom podľa §
137ods.1vspojenís§123Občianskehozákonníka,anejdeobezdôvodnéobohatenie,pretožalovanou
uplatnený nárok vo vzájomnej žalobe nie je premlčaný. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NSSR

sp. zn. 2Cdo/141/1999 zo dňa 30.5.2000, podľa ktorého v prípade práva podielového spoluvlastníka na
náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu,
nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Spoluvlastník si
uplatnil právo, ktoré mu vyplýva z jeho podielového spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ust. § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka. Toto právo má majetkovú povahu a premlčuje sa v trojročnej všeobecnej
premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Poukázala aj na uznesenie NSSR sp. zn.
4Cdo/277/2009 zo dňa 24.11.2009, podľa ktorého, aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde

k dohode o užívaní spoločnej veci, a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k
záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac takýto záver neprichádza do úvahy, ak
sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto
prípade ich spoluvlastnícke právo. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci,
prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka

v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa
premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia
o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použite nemožno preto rozširovať na práva,
ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. Taktiež odkázala na ďalšie uznesenia NS SR a
všeobecných súdov SR.

35. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči na pojednávaní dňa 13.2.2020 navrhla, aby súd
1.) zrušil predmetné podielové spoluvlastníctvo strán sporu; 2.) aby predmetné nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva žalobkyne; 3.) aby zaviazal žalobkyňu na zaplatenie primeranej náhrady
žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel v sume 16.556,25 eura, pričom táto suma bola vypočítaná
po započítaní preddavku uhradeného žalobkyňou prevodom na účet žalovaného ešte pred začatím

sporu, a to vo výške 10.000,- eur, započítanie ktorej si žalobkyňa uplatnila v žalobe. Pre prípad, že by
súd uzavrel, že započítanie tohto preddavku nebolo možné, navrhla, aby súd uložil žalovanej zaplatiť
žalobkyni sumu 10.000,- eur, napr. ak by to posúdil ako bezdôvodné obohatenie. V tejto časti ponechala
spôsob posúdenia vrátenia tejto zálohy na zvážení súdu. Ďalej žiadala, aby súd 4.) zaviazal žalovanú
k povinnosti zaplatiť žalobkyni pomernú časť nevyhnutných investícií do predmetných nehnuteľností v

sume 6.012,43 eura; 5.) aby zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobkyni pomernú časť nákladov
spojených s údržbou predmetných nehnuteľností za obdobie od 1/2011 do 6/2012 v zodpovedajúcej
sume 292,42 eura. Napokon 7.) pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, túto považuje za nedôvodnú. Pre prípad,
že by súd vzájomnej žalobe vyhovel, v takomto prípade si žalujúca strana uplatňuje pomernú časť
nákladov za mesačné platby (zálohové a do fondu opráv) v zodpovedajúcich sumách podľa nášho

podania zo dňa 21.2.2019. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva vrátane širšieho vyporiadania je v záujme oboch strán sporu, pričom vzhľadom na
vzniknutú potrebu vykonaných dôkazov z dôvodu veľkého časového odstupu od začatia konania sa
okolnosti od podania žaloby výrazne zmenili, ale žaloba bola podaná dôvodne. Preto by si každá strana
mala hradiť vlastné trovy sama.

36. Právna zástupkyňa žalovanej vzniesla námietku premlčania proti požadovanej náhrade za investície
žalobkyňou za zakúpenie varnej dosky a elektrickej rúry s digestorom z dôvodu, že žalobkyňa sa ich
náhrady domáhala až podaní zo dňa 26.4.2017, pričom rúra s odsávačom boli kúpené dňa 3.1.2014 a
vranádoskadňa4.1.2014,tedaprávonaichnáhradusiuplatnilapouplynutí3-ročnejpremlčacejdoby.O

skutočnosti, že byt nebol užívaný v roku 2015, sa žalovaná dozvedela až z vyjadrenia žalobkyne zo dňa
24.4.2017, pričom v danom čase žalobkyňa neinformovala žalovanú, že môže predmetný byt využívať
pre seba. Nájomná zmluva, na základe ktorej mala žalobkyňa bývať aj s druhom v prenajatom byte v
roku 2015 ako nájomcu uvádza iba A. J., aj ukončenie nájmu bolo iba s jedným nájomcom, a to s druhom
žalobkyne. Ďalej v podaní zo dňa 8.1.2020 vzniesla námietku premlčania proti požadovanej náhrady

nákladov spojených s užívaním bytu, na správu, údržbu a užívanie bytového domu a poplatkov do fondu
prevádzky, údržby a opráv za rok 2014 v sume 439,95 eura, za rok 2015 v sume 712,89 a za obodbie od
1.1.2016 do 31.3.2016 v sume 161,58 eura. Za obdobie od 1.4.2016 uznala žalobkyňou uznaný nárok v
rozsahu 839,01 eura, vrátane celého roka 2019, a to za poistné, správu družstva, poplatok za meranie
a rozúčtovanie, elektrinu a fond opráv. Náklady za teplo, za ohrev vody, dodávky teplej vody, studenej

vody a za ústredné kúrenie vo výške 53,69 eura mesačne sa viažu na osoby užívajúce nehnuteľnosť,
a nie na osobu vlastníka.

37. Právna zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči na pojednávaní dňa 13.2.2020 uviedla, že čo sa týka
záverečného návrhu, poukázala na podanie zo dňa 8.1.2020, v ktorom sa žalovaná podrobne vyjadrila aj

k uplatnenému nároku žalobkyne písomným podaním zo dňa 21.2.2019, v ktorom si žalobkyňa uplatnila
voči žalovanej náhradu z titulu nákladov spojených s užívaním predmetu sporu, a to od 1.1.2014 až
doposiaľ. Navrhla, aby súd 1.) zrušil predmetné podielové spoluvlastníctvo, 2.) prikázal predmetné
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, 3.) uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanejprimeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanej v sume 26.556,25 eura, 4.) uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 6.012,43 eura titulom pomernej časti nákladov za zachovanie a
údržby spoločných nehnuteľností, 5.) uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 5.736,78 eura

titulomnáhradyzaužívaniespoločnejnehnuteľnostinadrozsahjejspoluvlastníckehopodieluzaobodbie
od 1.4.2014 do 31.12.2018, 6.) uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 119,87 eura mesačne,
počnúc 1. januárom 2020 až do právoplatnosti rozsudku, titulom náhrady za užívanie predmetných
nehnuteľností nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, 7.) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 839,01 eura titulom pomernej časti nákladov za správu a prevádzku za obdobie od 1.4.2016 do

31.12.2019. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.
K návrhu protistrany na uloženie povinnosti žalovanej vrátiť sumu 10.000,- eur žalobkyni, prípadne
na zohľadnenie tejto sumy vo výške primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, vzniesla námietku
premlčania z dôvodu, že suma 10.000,- eur bola jednak zaplatená v júli 2012 z účtu platiteľa A. J. na účet
žalovanej, a nakoľko toto právo je právo majetkovej povahy sme toho názoru, že sa premlčalo v júli 2015.
Žalovaná mala vo veci plný úspech, vždy mala záujem pred podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva dohodou, ku ktorej dohode neprišlo z odmietavého postoja žalobkyne,
keď po vykonaní rekonštrukcie predmetného bytu dôvodila žalovanej, že ňou požadovaná finančná
náhrada za spoluvlastnícky podiel vo výške 18.000,- eur, resp. po zľave 17.000,- eur je neprimeraná,
nezodpovedá stavu a hodnote nehnuteľnosti v čase započatia rekonštrukcie k máju/júnu 2012. V
ZP č. 1/2019 znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti pred vykonaním rekonštrukcie čiastkou

52.100,- eur, pričom spoluvlastnícky podiel žalovanej vo výške 7/16-in z uvedenej všeobecnej hodnoty
pred rekonštrukciou predstavoval podstatne vyššiu finančnú protihodnotu ako žalovanou požadovanou
protihodnotou 18.000,- eur /17.000,- eur. Žalobkyňa v bode V. žaloby ako dôkaz všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti po vykonaní rekonštrukčných prác uviedla ZP, podľa ktorého trhová cena bytu v sume
33.500,- eur zahŕňala v sebe aj vykonané opravy a investície vložené do nehnuteľností zo strany

žalobkyne. Zo ZP č. 121/2012, str. č. 3, vyplýva, že tento ZP si žalobkyňa pre účely súdneho sporu
a všeobecnú hodnotu nehnuteľností žiadala ňou objednaným znalcom určiť ku dňu právoplatnosti
osvedčenia o dedičstve. Preto žalovaná zastávala názor, že mala vo veci plný úspech, a žiadala, aby
jej súd priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

38. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom znalkyne Ing. Macháčovej za účelom podania vysvetlenia
k jej ZP, čo navrhla žalovaná, pretože v čase rozhodovania vo veci samej už nebol tento ZP dobre
použiteľný ako podklad pre určenie sumy primeranej náhrady ustupujúcej spoluvlastníčky za jej
spoluvlastnícky podiel. Súd taktiež nevykonal dokazovanie výsluchom druha žalobkyne, A. J., čo navrhla
žalobkyňa na preukázanie špecifikácie a cien vykonaných rekonštrukčných prác z dôvodu, že po

vykonaní znaleckého dokazovania znalcom Ing. Gombárom, a to jeho ZP a následným výsluchom
znalca, strany sporu sa ustálili tak na všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností, ako aj na sume
nevyhnutných rekonštrukčných prác. Ďalej súd nevykonal výsluch svedkyne M.E. F., sestry žalobkyne
a žalovanej, čestné prehlásenie ktorej predložila súdu žalobkyňa, pretože vykonanie tohto dôkazu súd
nepovažoval za potrebné pre zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutenom pre rozhodnutie vo

veci samej.

39. Súd vec právne posúdil nasledovne:

40. Podľa ust. § 136 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

41. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

42. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom
je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)

spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí
byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.
Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu
podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie jepritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj
dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka,
alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná,

žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká
ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky
podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na
svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod
pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný, a rovnako tak

nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania
spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale
rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom
na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna (uznesenie NSSR sp. zn. 6Cdo/184/2010 zo
dňa 27.10.2010).

43. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

44. Podľa § 142 ods. 1, ods. 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie

veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením

výťažku.

45. Podľa čl. 20 ods. 1, prvej až tretej vety Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu

nepožíva.

46. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

47. Podľa § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

48. Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,

rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

49. Podľa § 139 ods. 3 OZ, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci
žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

50. Podľa § 513 OZ, ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa
zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže
ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie
požiada prvý.

51. Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

52. Podľa § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený
požadovaťnáhraduodostatnýchpodľaichpodielov.Pokiaľnemôženiektorýzdlžníkovsvojpodielsplniť,
rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.53. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

54. Podľa § 46 ods. 1, ods. 2 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako
aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou
formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode

nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

55. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

56. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,

zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

57. Podľa § 581 ods. 1 OZ, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej
na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je

prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

58. Podľa § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa
nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

59. Podľa § 581 ods. 3 OZ, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené
v odsekoch 1 a 2.

60. Podľa § 493 OZ, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon

neustanovuje inak.

61. Spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu
za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže si ani proti nároku druhého spoluvlastníka na náhradu
počas konania i zrušenie a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva započítať iný majetkový nárok.

Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má totiž konštitutívnu povahu
a zakladá práva a povinnosti až do budúcnosti. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi
až právoplatnosťou tohto rozhodnutia, a až proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie
(rozsudkom NS ČR sp. zn. 22Cdo 1927/2004 zo dňa 28.7.2005).

62. Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

63. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

64. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

65. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

66. Podľa § 112 OZ. ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.67. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

68. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

69. Podľa § 216 ods. 1, ods. 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť

žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

70. Podľa § 264 ods. 1 CSP, ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na
výpočet súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí
ju súd podľa svojho odhadu.

71. Podľa § 264 ods. 2 CSP, rovnako sa postupuje aj vtedy, ak hodnotu podľa odseku 1 síce možno
zistiť znaleckým posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie sú v zjavnom nepomere k predmetu
sporu, alebo ak má byť znalecký posudok vykonaný len na účely vyrubenia súdneho poplatku.

72. Podľa § 147 ods. 1, 2, 3 a 4 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou
žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku
na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú

ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené
podmienky na spojenie vecí.

73. Vykonaným dokazovaním listinami, a to informatívnymi výpismi z LV č. 2300 pre kat. úz. V.,
korešpondenciou strán sporu pred začatím tohto súdneho sporu, výpisom z účtu A. J. za obodbie

od 20.7.2012 do 31.7.2012, ZP č. 121/2012 vyhotoveným znalkyňou Ing. Miroslavou Macháčovou,
dokladmi o vynaložených investíciách, internetovou inzerciou na predaj bytov, stanoviskom realitnej
kancelárie, odborným stanoviskom revízneho technika, ZP č. 1/2019 znalca Ing. Roberta Gombára,
výsluchom znalca Ing. Gombára, fotodokumentáciou bytu pred rekonštrukciu, dokladmi o úhradách
spojených z užívaním bytu za obodbie od januára 2011 do júna 2012, inzerciou prenájmu bytu vo

Vrbovom, nájomnou zmluvou a dohodou o ukončení nájmu, vyúčtovaním nákladov za užívanie bytu
za rok 2015, čestnými prehláseniami, predpismi mesačnej zálohovej úhrady za predmetný byt, SMS-
správou banky zo dňa 20.6.2019, ďalším obsahom súdneho spisu, ako aj vyjadreniami strán sporu, súd
mal za preukázané, že subjekty sporu sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX pre katastrálne územie V., obec V., okres X. ako byt č. X nachádzajúci sa na 1. poschodí

bytového domu súp. č. XXX, vo vchode T., postaveného na pozemku s parc. č. XXXX, a ako podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky
podiel k pozemku s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2, vo veľkosti 63/1005-
ín. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou bytu v podiele vo veľkosti 9/16-in a žalovaná v podiele 7/16-in z celku.

74. Subjekty sporu sú sestrami, ktorým zomrela najprv matka, neskôr otec. Predmetné nehnuteľnosti
po smrti rodičov spočiatku vlastnili subjekty sporu spolu s ďalšou sestrou M. F., ktorej spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 2/8-ny bol predmetom exekúcie, čo motivovalo žalobkyňu k úhrade dlhov za sestru
M., k následnému ukončeniu exekúcie a k odkúpeniu jej spoluvlastníckeho podielu, v dôsledku čoho sa
žalobkyňa stala spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností celkom v podiele 9/16-in z celku.

75. Po smrti otca subjektov sporu v predmetnom byte nikto nebýval, a to od januára 2011 do júna 2012,
pričom za toto obdobie boli náklady spojené s užívaním bytu uhradené za 3 mesiace z peňazí, ktoré
stranám zanechal ich nebohý otec, jednu zálohovú platbu zaplatila žalovaná, a všetky ostatné zálohové
platby, vrátane nedoplatku za rok 2011, uhradila žalobkyňa v preukázanej výške 668,37 eura.

76. Strany sporu chceli predmetný byt spočiatku predať za sumu 50.000,- eur, k čomu napokon nedošlo.
Následne žalobkyňa prejavila záujem bývať v predmetnom byte, oslovila žalovanú, či súhlasí s tým, aby
bývala v byte so svojim druhom A. J., avšak na to, aby v ňom mohli bývať, bolo nutné byt zrekonštruovať,pretože bol v dezolátnom stave. Žalovaná výslovne súhlasila s rekonštrukciu bytu ako takou bez toho,
aby sa podrobne zaujímala o jednotlivé druhy rekonštrukčných prác a konkrétne výdavky s tým spojené.
Počas vykonávania prevažnej väčšiny rekonštrukčných prác v období od mája 2012 do júna 2012

žalovaná chodievala do predmetného bytu 1-2x do týždňa sa pozrieť, ako prebiehajú rekonštrukčné
práce. Žiadne z nich nenamietala, žiadne konkrétne nenavrhovala, s výnimkou dňa, kedy súhlasila
s rekonštrukciou ako takou, kedy zároveň povedala žalobkyni, že by mala začať elektroinštalačnými
prácami.

77. Žalobkyňa sa presťahovala do predmetného bytu v júni, príp. v júli 2012, ktorom býva so
svojim priateľom A. J. doposiaľ. Odvtedy žalobkyňa sama hradí všetky náklady spojené s užívaním
predmetného bytu, pričom do žalovanej nepožadovala, aby sa podieľala na ich náhrade. Iba pre prípad,
že by súd vyhovel vzájomnej žalobe, ktorou sa žalovaná domáha od žalobkyne náhrady za užívanie
jej spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou vo výške obvyklého nájomného, navrhla, aby súd znížil túto
náhradu o sumu pomernej časti nákladov spojených za užívanie bytu za to isté obodbie, t. j. od 1.4.2014

do 31.12.218 v sume 2.909,28 erua a 53,69 erua mesačne od 1.1.2019. Stranám sporu už nevyhovuje
zotrvanie v predmetnom spoluvlastníckom vzťahu.

78. V júli 2012 žalovaná naliehala na žalobkyňu, aby jej vyplatila nejakú čiastku z jej podielu k bytu z
dôvodu, že potrebovala opraviť strechu, lebo jej zatekala. Preto z účtu priateľa jej žalobkyňa zaplatila

zálohu v sume 10.000,- eur. Obe strany speli k tomu, že v najbližšej budúcnosti žalobkyňa kúpi
od žalovanej jej spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam alebo že uzavrú dohodu o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak žiadnu takúto dohodu, ktorá by musela mať
písomnúformu,keďžemalaupravovaťvlastníckeprávaknehnuteľnostiam,stranyvkonečnomdôsledku
neuzavreli.Uzavretiupísomnejdohodyzabránilirôznepredstavystránsporuovýškeprimeranejnáhrady

za spoluvlastnícky podiel žalovanej. Žalovaná požadovala od žalobkyne náhradu zodpovedajúcu
veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu, vypočítanú podľa všeobecnej hodnoty predmetných vstave po
vykonanej rekonštrukcii, ktorú hradila výlučne žalobkyňa, avšak s tým, že žalovaná nemala záujem
podieľať sa na vynaložených investíciách na rekonštrukciu nehnuteľností. Na druhej strane, v rámci
vzájomnej komunikácie pre začatím sporu žalobkyňa nepredložila žalovanej ani znalecký posudok,

na ktorý sa odvolávala, ani nezdokladovala vyúčtované investície na rekonštrukciu predmetných
nehnuteľností. Vzájomné obviňovanie strán sporu o tom, ktorá z nich spôsobila („zavinila“), že nedospeli
k dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva, nie je preto v danom prípade na
mieste. Navyše, zákon v ust. § 142 ods. 1 OZ počíta s možnosťou, že medzi spoluvlastníkmi nedôjde k
dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva.

79. Z obsahu súdneho spisu, predovšetkým z oboch ZP, z fotodokumentácie predmetného bytu, ako
aj z odborného stanoviska revízneho technika zo dňa 20.4.2012 súd mal za dostatočne preukázané,
že predmetný byt si vyžadoval rozsiahlu rekonštrukciu, umožňujúcu bezpečné bývanie v byte, novú
elektroinštaláciu, vodovodné inštalatérske práce a podlahy. Preto neobstojí námietka žalovanej, že byt

si nevyžadoval rekonštrukciu, že sa v ňom dalo bývať. K tomuto súd iba poznamenáva, že bývanie
v byte bez akejkoľvek rekonštrukcie predstavovalo bezpečnostné riziko vzhľadom staré elektrické
rozvody a zdravotné riziko vzhľadom na zvlhnuté podlahy a netesniace okná. Do rekonštrukčných prác
spoločného bytu žalobkyňa preukázateľne investovala sumu 12.866,42 eura a v priebehu sporu aj ďalšiu
sumu 533,90 eura, čo si uplatnila až v podaní zo dňa 26.4.2017, a to za zakúpenie varnej dosky s

elektrickej rúry s digestorom, pričom proti investíciám sume 533,90 eura žalovaná vzniesla námietku
premlčania, keďže boli vynaložené viac než tri roky pred uplatnením náhrady týchto investícií. K tejto
námietke premlčania súd poznamenáva, že bola dôvodná a prihliadol na ňu, pretože pri uplatnení
nároku investujúceho spoluvlastníka za vynaložené investície so súhlasom iného spoluvlastníka plynie
investujúcemu spoluvlastníkovi premlčacia doba pre každú z investícií samostatne. Pokiaľ si niektorú

z investícií uplatní až počas prebiehajúceho súdneho sporu, rozhodujúcim okamihom pre posúdenie
včasnosti uplatnenia nároku na náhradu pomernej časti jednotlivých investícií nie je deň, kedy si prvýkrát
uplatnil nárok na náhradu pomernej časti vynaložených investícií ako celku, ak išlo o investície, ktoré
neboli v žalobe, príp. vo vzájomnej žalobe konkretizované alebo investície, ktoré ešte neboli vynaložené,
a vynaložil ich až v priebehu sporu. Keďže žalovaná udelila žalobkyni všeobecný súhlas s rekonštrukciou

predmetného bytu, na rekonštrukčné práve dozerala 1-2x týždenne, a mala možnosť sa k nim vyjadriť,
súd ustálil, že rekonštrukčné práce vykonané v období od mája 2012 do konca roka 2012 boli vykonané
so všeobecným súhlasom žalobkyne. Preto súd nárok žalobkyne na pomernú náhradu za vynaložené
investície na rekonštrukciu spoločného bytu právne posúdil ako nárok investujúceho spoluvlastníkauplatnený proti žalovanej ako druhej spoluvlastníčke podľa § 513, § 137 a § 139 OZ, pričom nárok
na pomernú náhradu nákladov jej vyplýva z regresného nároku podľa § 511 ods. 3 OZ. K tvrdeniu
žalovanej,žejenevyhnutnéaspoňdaťmožnosťmenšinovémuspoluvlastníkovivyjadriťsakplánovaným

investíciám,súdpoukazujenazhodnévyjadreniastránsporu,podľaktorýchžalovanásachodievala1-2x
do týždňa pozerať do predmetného bytu počas vykonávania rekonštrukčných prác, a že sa nezaujímala
o výšku vynaložených investícií na rekonštrukciu, pravdepodobne v domnení, že sa nebude musieť
podieľať na ich náhrade. K nezáujmu žalovanej o druhu a výške vynaložených investícií, na ktoré
dala vopred všeobecný súhlas, pričom jej nebolo bránené kontrolovať priebeh realizácie jednotlivých

rekonštrukčných prác, súd poukazuje na všeobecnú zásadu vigilantibus iura scripta sunt (písané právo
patrí bdelým), podľa ktorej sa žalovaná nesprávala. Samotná žalovaná mala pristupovať k jej právam a
povinnostiam spoluvlastníka zodpovedne a ostražito, pričom predovšetkým v jej záujme bolo minimálne
písomne sa dohodnúť so žalovanou o druhu rekonštrukčných prác a o rozsahu, v akom sa bude alebo
nebude žalovaná na nich podieľať. Rovnako tak mohla od žalobkyne požadovať uzavretie písomnej
dohody o užívaní spoločného bytu a o náhrade za jeho užívanie nad rámec spoluvlastníckeho podielu

žalobkyne, čo však neurobila. Pasivita žalovanej nemôže byť preto na ujmu žalobkyne ako druhého
spoluvlastníka spoločných nehnuteľností.

80. Medzi stranami sporu bolo nesporné a súdnym znalcom Ing. Gombárom na pojednávaní výslovne
skonštatované, že reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je dobre možná. Obe strany sporu

prejavilizáujemozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvakpredmetnýmnehnuteľnostiam,
obe strany zaujali zhodné stanovisko k spôsobu vyporiadania prikázaním nehnuteľností do výlučného
vlastníctva žalobkyne, vrátane celého podielu k priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku. V priebehu sporu
bola ustálená aj všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností ku dňu vyporiadania, vychádzajúc

predovšetkým zo ZP č. 1/12019 znalca Ing. Gombára a z jeho výpovede počas výsluchu uskutočnenom
na pojednávaní vo veci samej. Podľa znalca hodnota nehnuteľností ku dňu vyhotovenia ZP bola 60.700,-
eur v technickom stave po rekonštrukcii. Súd súlade s ust. § 142 ods. 1 OZ súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam týmto rozsudkom (I. výrok).

81. Keďže reálna deľba nehnuteľností nie je dobre možná, súd prihliadol nielen na zhodné stanovisko
strán sporu k spôsobu vyporiadania, ale predovšetkým na skutočnosť, že žalobkyňa je väčšinovou
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, že v byte býva už od júla 2012, ktorý aj zrekonštruovala a
uhrádza náklady spojené s jeho užívaním, pričom má aj reálny záujem stať sa jeho výlučnou vlastníčkou,
vrátane celého, k bytu prináležiaceho, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Súd vzal na zreteľ aj
skutočnosť, že žalovaná, ako menšinová spoluvlastníčka, má vyriešenú svoju bytovú otázku, že tak
pred začatím sporu, ako aj počas tohto sporu, uprednostňovala prijatie primeranej peňažnej náhrady
za jej spoluvlastnícky podiel od žalobkyne pred nadobudnutím výlučného vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam. Súd nemal dôvodné pochybnosti o schopnostiach a možnostiach žalobkyne vyplatiť

žalovanej priznanú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel, keďže predložila súdu aj dôkaz o výške
zostatku na jej účte v k 20.6.2019, ktorý bol vo výške 11.812,09 eura, pričom zvyšnú sumu si bude
zrejme schopná zadovážiť z iných zdrojov, preto súd podľa § 142 ods. 1 OZ prikázal predmetný byt do
výlučného vlastníctva žalobkyne v celosti vrátane k bytu prináležiaceho podielu priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo

veľkosti 63/1005-ín (II. výrok).

82. Žalobkyňu, do výlučného vlastníctva ktorej súd prikázal predmetné nehnuteľnosti, súd postupom
podľa § 142 ods. 1 OZ uložil povinnosť zaplatiť žalovanej ako ustupujúcej spoluvlastníčke primeranú
náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vypočítaný ako 7/16-in zo všeobecnej hodnoty predmetných

nehnuteľností ku dňu vyporiadania podľa ZP Ing. Gombára č. 1/2019 Ing., t. j. 7/16-in z hodnoty 60.700,-
eur v zodpovedajúcej sume 26.556,25 eura, pričom zohľadnil výšku súdom uloženej povinnosti, ktorú
umožnil žalobkyni zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti toho rozsudku (III. výrok).

83. Súd nemohol vyhovieť návrhu žalobkyne na zníženie výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky

podiel žalovanej o sumu 10.000,- eur, ktorú zaplatila žalobkyňa z účtu jej druha A. J.. Žalobou si
žalobkyňa vo svojej podstate uplatnila aj započítanie preddavku na plnenie náhrady za spoluvlastnícky
podiel žalovanej, ktoré plnenie však ešte nie je splatné. Pokiaľ by súd vyhovel tejto požiadavke
žalobkyne, postupoval by v rozpore s ust. § 581 ods. 2 OZ. Započítanie by danom prípade prichádzalodo úvahy iba dohodou oboch strán, s čím zákon počíta v ust. § 581 ods. 3 OZ, ku ktorej však nedošlo.
Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má totiž konštitutívnu povahu
a zakladá práva a povinnosti až do budúcnosti. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi

až právoplatnosťou tohto rozhodnutia, a až proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie
(rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1927/2004 zo dňa 28.7.2005, viac odsek 61. odôvodnenia).

84. Súd nemohol ani zaviazať žalovanú na vrátenie prijatej sumy 10.000,- eur, pretože mal za to,
že žalovanej nebola táto suma vyplatená bez právneho dôvodu. Z obsahu súdneho spisu, ako aj z

vyjadrení strán sporu je nepochybné, že táto suma bola uhradená žalobkyňou, hoci z účtu jej druha, ako
preddavok na primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Súd poznamenáva, že žalobkyni
ničnebrániurobiťzapočítacíprejavpreddavkuvsume10.000,-europrotipohľadávkežalovanejzvýroku
III. tohto rozsudku na primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 26.556,25 eura, avšak až
po vzniku tejto pohľadávky žalovanej, ktorá jej vznikne až právoplatnosťou výroku III. tohto rozsudku.
Súd nezamietol návrh žalobkyne na vrátenie sumy 10.000,- eur žalovanou z dôvodu, že tento návrh

bol uplatnený v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže spôsob vyporiadania
vzťahu medzi stranami sporu vyplýva osobitného predpisu (§ 140 ods. 3 CSP, § 142 CSP). Na margo
vznesenej námietky žalovanej o premlčaní nároku na vrátenie sumy 10.000,- eur súd poznamenáva,
že žalobkyňa z účtu jej druha zaplatila žalovanej zálohu na jej spoluvlastnícky podiel v sume 10.000,-
eur dňa 23.7.2012, pričom za deň úhrady sa považuje deň pripísania tejto sumy na účet žalovanej, a

teda najskôr deň 23.7.2012. Žaloba bola súdu doručená dňa 1.2.2013, v ktorej žalobkyňa započítala
sumu 10.000,- eur z uhradeného preddavku na sumu primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel
žalovanej, a teda hoci súd ustálil, že započítanie v tomto spore je vylúčené a predčasné (s výnimkou
dohody strán sporu podľa § 581 ods. 3 OZ, ku ktorej nedošlo), si dovoľuje iba pripomenúť, že počas
tohto konania, t. j. od 1.2.2013 premlčacia doba z majetkových nárokov uplatnených žalobou, vrátane

nároku na započítanie sumy 10.000,- eur, neplynie (§ 112 OZ), a preto nárok žalobkyne na započítanie
sumy 10.000,- eur nemôže byť premlčaný, keďže si ho uplatnila žalobou, doručenou súdu po necelých
7-ich mesiacov od prijatia tejto sumy žalovanou. To platí aj v prípade, ak by bolo preukázané, že by
túto sumu prijala žalovaná bez právneho titulu, čo, podľa názoru konajúceho súdu, nie je daný prípad.
Súd mal za preukázané, že suma 10.000,- eur bola uhradená žalobkyňou z účtu jej priateľa. Nie je

pritom rozhodujúce, či žalobkyňa odovzdala peňažnú hotovosť v tejto sume za účelom bezhotovostného
prevodu vo výške tejto sumy na účet žalovanej alebo či priateľ žalobkyne túto sumu najprv daroval,
a následne ju previedol na účet žalovanej na základe dohody so žalobkyňou, alebo či jej túto sumu
požičal a potom previedol na účet žalovanej. Akokoľvek, pôvod sumy 10.000,- eur nebol v tomto spore
rozhodujúci, keďže súd nemohol túto sumu ani započítať na primeranú náhradu za spoluvlastnícky

podiel, ani zaviazať žalovanú na jej vrátenie v tomto spore.

85. Žalobkyňa si žalobou uplatnila aj širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorým sa
domáhala od žalovanej náhrady za vynaložené investície na rekonštrukciu spoločných nehnuteľností,
na čo má nárok vyplývajúci z jej spoluvlastníctva podľa § 513, § 137 a § 139 OZ z dôvodov podrobne

uvedených v odseku 78. tohto odôvodnenia. Keďže žalovaná neudeľovala osobitný súhlas s každou
rekonštrukčnou prácou a neboli jej priebežne predkladané vyúčtovania rekonštrukčných prác, o čo
sa žalovaná ani nepokúšala, pretože sa o to nezaujímala v mylnom domnení, že nebude musieť
prispievať žalobkyni na rekonštrukciou spoločných nehnuteľností, za daných okolností sa súdu javilo ako
neprimerane nespravodlivé zaviazať žalovanú na pomernú náhradu všetkých preukázaných investícií

do spoločných nehnuteľností, predovšetkým tých, ktoré neboli nevyhnutné pre zachovanie a údržbu
spoločných nehnuteľností. Žalovaná taktiež namietala nadhodnotenie niektorých výdavkov napriek
tomu, že tieto boli riadne zdokladované. Za účelom spravodlivého vyriešenia sporu (čl. 2 CSP) súd
nariadil znalecké dokazovanie, ktorým mal súd za preukázané, že odhadovaná cena nevyhnutných
elektroinštalačných prác v predmetnom byte bola 2.416,19 eura a ďalších rekonštrukčných prác bola

11.326,50 eura, a teda obvyklá cena nevyhnutných rekonštrukčných prác zodpovedala v danom čase
v sume 13.742,69 eura. S povinnosťou žalovanej na pomernú rekonštrukčných prác vypočítanú zo
sumy 13.742,69 erua v konečnom dôsledku súhlasili aj obe strany sporu potom, čo súd vykonal
výsluch znalca za účelom podania vysvetlenia k jeho ZP č. 1/2019. V rámci širšieho vyporiadania
podielového spoluvlastníctva si žalobkyňa uplatnila aj pomernú náhradu nákladov spojených s údržbou

bytu, vrátane zaplateného nedoplatku za rok 2011, kedy v byte nikto nebýval. Žalovaná zaplatila iba
jednu zálohovú platbu. Za obodbie, kedy v byte nikto nebýval, t. j. od januára 2011 do júna 2012,
žalobkyňa preukázateľne zaplatila celkom sumu 668,37 eura. Na základe vyššie uvedeného súd uložil
žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni 1.) odhadovanú obvyklú cenu nevyhnutných rekonštrukčnýchprác zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovanej, vypočítanú ako 7/16-in zo sumy
13.742,69 eura, t. j. 6.012,43 eura, a 2.) nákladov spojených s bežnou údržbou spoločného bytu
za obdobie od januára 2011 do júna 2012, kedy v ňom nikto nebýval, zodpovedajúcu veľkosti

spoluvlastníckeho podielu žalovanej, vypočítanú ako 7/16-in zo sumy 668,37 eura, t. j. 292,41 eura, t. j.
spolu 6.304,84 eura v lehote 30 dní, pričom pri určení lehoty na plnenie súd prihliadol na výšku uloženej
povinnosti (IV. výrok). K druhej požadovanej náhrade súd iba poznamenáva, že nejde o bezdôvodné
obohatenie žalovanou, ale o regresný nárok žalobkyne podľa § 511 ods. 3 OZ, keďže z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločnej veci sú zaviazaní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 OZ).

86. Žalovaná vzájomnou žalobou v znení jej zmeny pripustenej uznesením vyhlásením na pojednávaní
dňa 26.3.2019 sa domáhala od žalobkyne zaplatenia náhrady za užívanie spoločných nehnuteľností
nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.4.2014 do 31.12.2018 v sume 5.736,78 erua
a v sume 119,87 erua mesačne za obdobie od 1.1.2019 až do právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že
žalobkyňa s priateľom od júna 2012 užíva predmetné nehnuteľnosti nad rámec jej spoluvlastníckeho

podielu, pričom žalovaná nemá z týchto nehnuteľností žiadny majetkový prospech. Požadovanú sumu
si uplatnila vo výške obvyklého nájomného podľa ZP Ing. Gombára č. 1/2019, pričom žalobný nárok
odvodzovala od svojho spoluvlastníckeho práva podľa § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ, pričom
tento nárok jej vzniká aj v prípade, ak spoluvlastníci neuzavreli dohodu o odplatnom užívaní spoločnej
veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu iným spoluvlastníkom. K vzájomnej žalobe súd dodáva, že

nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto
veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho
podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by
jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia

väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola
spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol (uznesenie
NSSR sp. zn. 6Cdo/184/2010 zo dňa 27.10.2010, viac odsek 42. tohto odôvodnenia).

87. Neobstojí tvrdenie žalovanej, že strany sa nedohodli na bezodplatnom užívaní predmetného bytu

žalobkyňouajejdruhomeštevprvejpoloviciroka2012.Pokiaľbysanedohodlinabezodplatnomužívaní
bytu žalobkyňou, žalovaná by nemala dôvod v predžalobnej komunikácii pripomínať, že nemá z bytu
žiadny ekonomický prospech, a že si bude uplatňovať náhradu za jeho užívanie žalobkyňou nad rámec
jej spoluvlastníckeho podielu, pokiaľ žalobkyňa nepristúpi na požiadavky žalovanej na zaplatenie ňou
požadovanej sumy odplaty za jej spoluvlastnícky podiel. Tvrdenie žalovanej, že listom pred začatím

sporu, ako aj vo vyjadrení počas sporu upozornila žalobkyňu, že užíva predmetný byt nad rámec jej
spoluvlastníckehopodielu,samoosebeniejedôkazomneexistencieichdohodyovýlučnomužívaníbytu
žalobkyňou s tým, že byt mala žalobkyňa užívať bezodplatne. K tvrdeniu žalovanej, že strany neuzavreli
zmluvu o bezodplatnom užívaní spoločného bytu, súd poznamenáva, že v danom prípade nebola nutná
na jej uzavretie písomná, ani ústna forma, hoci o výške odplaty je potrebná minimálne ústna forma,

keďže konkludentne by bolo ťažko možné dohodnúť sa jasne, určite a zrozumiteľne na výške akejkoľvek
odplaty.

88. Súd uzavrel, že o bezodplatnosti užívania bytu sa strany dohodli minimálne konkludentne. Pokiaľ
by sa dohodli na odplate za užívanie bytu v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej, žalovaná

by v priebehu sporu uviedla, akým konkrétnym spôsobom sa dohodli na jeho odplate. Zo samotnej
povahy ústnej dohody strán sporu o užívaní celého bytu žalobkyňou, ktorú strany nepochybne uzavreli
ústne v prvej polovici roka 2012, vyplýva, že strany sa museli následne dohodnúť aj o bezodplatnosti
alebo o odplate za užívanie celého bytu žalobkyňou, nakoľko otázka odplaty za užívanie bytu sa vo
všeobecnosti skoro vždy rieši pri dohodách takého druhu, hoci aj medzi spoluvlastníkmi, ktorí sú navyše

aj súrodencami. Obsah konkludentnej dohody treba skúmať v nadväznosti na neskoršie správanie strán
dohody o užívaní spoločnej veci.

89. Z okolností, ktoré predchádzali rekonštrukcii predmetného bytu a užívaniu celého bytu žalobkyňou
súd usúdil, že žalovaná súhlasila s tým, aby žalobkyňa zrekonštruovala byt tak, aby v ňom mohla bývať,

nezaujímala sa o investície v mylnom presvedčení, že žalobkyňa od nej nebude požadovať, aby sa na
vynaložených investíciách podieľala. Práve preto žalovaná nepožadovala od žalovanej žiadnu náhradu
za užívanie celého bytu žalobkyňou a jej druhom. Rozhodujúci je vznik dohody či už v ústnej alebo
konkludentnej podobe. Skutočnosť, že si žalovaná neskôr rozmyslela obsah ústnej, príp. konkludentnejdohody, rozhodla sa požadovať od žalobkyne náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu, sama
osebe nemá žiadne právne účinky, keďže záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán (§
493 OZ), a žalobkyňa s touto zmenou dohody (ústnej, príp. konkludentnej) nepochybne nesúhlasila.

Inak povedané, žalovaná si už pred začatím sporu rozmyslela platne uzavretú dohodu o hospodárení so
spoločnou vecou, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Žalovanej sa nepodarilo zmeniť dohodu o bezodplatnom
užívaníbytužalobkyňoubezsúhlasužalobkyne,keďžežalovanáakomenšinovýspoluvlastníkdisponuje
menšinou hlasov pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ. Žalovanej
však nič nebránilo domáhať sa zrušenia alebo zmeny tejto dohody žalobou podľa § 139 ods. 2 OZ

z dôvodu, že spoluvlastníkom sa nepodarilo dohodnúť na zmene alebo zrušení pôvodnej dohody,
čo však neurobila. Aj v tejto súvislosti súd poukazuje na všeobecnú zásadu uvedenú v odseku 79.
tohto odôvodnenia, podľa ktorej (písané) právo patrí bdelým (vigilantibus iura scripta sunt), podľa
ktorej sa žalovaná nesprávala, pretože nepristupovala k svojim právam a povinnostiam spoluvlastníka
a k uzatváraniu dohody o užívaní spoločnej veci žalobkyňou s náležitou starostlivosťou, pretože nič
jej nebránilo trvať na uzavretí písomnej dohody, z ktorej by bolo jasné, za akých podmienok môže

žalobkyňa užívať predmetný byt nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, čo nerobila. Odvolávanie
sa na ich súrodenecký vzťah nemá žiadne právne účinky, a nezbavuje žalovanú zodpovednosti za jej
právne úkony, ktoré urobila vo vťahu k sestre, a nerobí ich ani z toho dôvodu neplatnými. Čestnými
prehláseniami manželov K., pána U., ako aj nájomnou zmluvou bolo preukázané, že v období od
15.1.2015 do 30.11.2015 žalobkyňa predmetný byt neužívala, ani jej priateľ. Neužívaniu predmetného

bytu v tomto období nasvedčuje aj vznik vysokého preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2015 v sume
prevyšujúcej 580,- eur. Za obdobie od 15.1.2015 do 30.11.2015 žalovanej nepochybne nevznikol žiadny
nárok na náhradu za užívanie spoločného bytu žalobkyňou nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu,
keďže ho v danom období žalobkyňa neužívala (viď odseky 42. a 86. tohto odôvodnenia). Za zamyslenie
stojí aj pripomienka žalobkyne, ktorá poukázala na ZP Ing Gombára č. 1/2019 a na jeho výsluch

napojednávaní vo veci samej, ktorý sám uviedol, že nenašiel žiadne ponuky prenájmu obdobných bytov
vo V.. Inak povedané, predmetný byt by zrejme nebolo možné prenajať, preto je otázne, či a o aký
ekonomický prospech by prišla žalovaná neužívaním predmetného bytu v rozsahu jej spoluvlastníckeho
podielu.

90. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd vzájomnú žalobu
ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol (výrok VI.), keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
strany uzavreli ústnu dohodu o užívaní celého bytu žalobkyňou, pričom z okolností prípadu vyplynulo,
že o bezodplatnosti užívania bytu žalobkyňou nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu sa museli strany
dohodnúť minimálne konkludentne, pokiaľ tak dokonca neurobili ústnou formou, ibaže to z nejakých

(súdu neznámych príčin) súdu neuviedli, a teda v takom prípade žalovanej nemohol vzniknúť nárok na
náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou. Neochota žalovanej akceptovať tento
stav po niekoľkých mesiacoch od uzavretia ústnej dohody o užívaní bytu žalobkyňou bez riadnej zmeny
tejto dohody podľa § 493 OZ, t. j. so súhlasom žalobkyne, sama osebe nepostačuje, keďže žalovaná je
v pozícii menšinového spoluvlastníka, a zmeny takejto dohody by sa mohla domôcť iba súdnu cestou

podľa § 139 ods. 2 OZ, čo nevyužila.

91. Návrhom žalobkyne na náhradu pomernej časti nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie
od 1.4.2014 až doposiaľ, t. j. za rovnaké obodbie, na ktoré sa vzťahuje vzájomná žaloba, sa súd
nezaoberal, pretože tento návrh žalobkyne mal povahu eventuálneho návrhu viažuceho sa na vyhovenie

vzájomnej žalobe, a keďže súd vzájomnú žalobu zamietol, nepovažoval za potrebné podrobne sa
návrhom žalobkyne zaoberať. Súd si dovoľuje poznamenať, že tento návrh žalobkyne by musel v
konečnom dôsledku vyhodnotiť iba ako prostriedok procesnej obrany žalobkyne vo vzťahu k vzájomnej
žalobe, keďže žalobkyňa si týmto návrhom uplatnila svoju vzájomnú pohľadávku z regresného nároku vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovanej na započítanie, ktorá je však nižšia, než je suma uplatnená

vzájomnou žalobou (§ 147 CSP), na čo zareagovala žalovaná s ochotou zaplatiť žalobkyni iba pomernú
časť uplatnených nákladov v sume 839,01 erua, čo však nebolo v danom prípade rozhodujúce, keďže
súd vzájomnú žalobu aj s nárokmi s ňou súvisiacimi zamietol.

92. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

93. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.94. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

95. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

96. Pre rozhodnutie o trovách konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
vrátane širšieho vyporiadania spoluvlastníctva nebolo rozhodujúce zistenie, či a na akej konkrétnej

sume náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam sa strany ústne
dohodli pred začatím sporu, keďže tieto ich pokusy o dohodu, príp. ústne dohody mali iba charakter
predzmluvných rokovaní, keďže zmluvy o prevodoch práv k nehnuteľnostiam musia mať písomnú formu,
kedy podpisy strán musia byť na tej istej listine (§ 46 OZ), pričom aj dohoda o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti musí mať taktiež písomnú formu (§ 141 ods. 1 OZ).
Zákon výslovne počíta s možnosťou, že spoluvlastníci nedospejú k dohode o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva, a ktorýkoľvek spoluvlastník sa môže žalobou domáhať, aby o zrušení a
vyporiadaní jeho podielového spoluvlastníctva rozhodol súd. Preto žiadneho spoluvlastníka nemožno
trestať ani inak postihovať, a to ani priznaním nároku na náhradu trov konania protistrane iba preto, že
neuzavrel dohodu s ostatnými spoluvlastníkmi alebo sa nesprával podľa predstáv iného spoluvlastníka,
keďže nikoho nemožno nútiť k uzavretiu dohody, pokiaľ nesúhlasí s jej obsahom (§ 37 OZ). Neobstojí

ani argumentácia žalovanej, ktorá svoj úspech v spore odvodzuje od ZP Ing. Gombára č. 1/2019 s
tvrdením, že znalec určil hodnotu predmetných nehnuteľností pred rekonštrukciou vo výške 52.100,-
eur, čo vyššia suma, než ktorú uviedla žalobkyňa v žalobe o hodnote bytu po rekonštrukcii. Súd si
dovoľuje skonštatovať, že tento názor žalovanej je nesprávny, pretože znalec sumou 52.100,- eur určil
hodnotu nehnuteľností podľa cien v čase vypracovania ZP, avšak „iba“ podľa technického stavu pred

rekonštrukciou, nie však podľa hodnoty bytov pred rekonštrukciou, ani ku dňu začatia sporu. Vzhľadom
na niekoľkoročný odstup od ZP, ktorý žalobkyňa pripojila k žalobe, je akceptovateľný aj výrazný rozdiel
medzi všeobecnou cenou nehnuteľnosti podľa ZP, ktorý bol pripojený k žalobe, a ZP zo dňa 8.1.2019.
Vynaložené investície žalobkyňa riadne zdokladovala, pričom vecou dokazovania bolo iba skúmanie
ich účelnosti a nevyhnutnosti, aby rozhodnutie súdu bolo pre strany spravodlivé, s prihliadnutím na

okolnosti prípadu, kedy žalovaná udelila žalobkyni „iba“ všeobecný súhlas s rekonštrukciou. Nakoľko
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vrátane širšieho vyporiadania spoluvlastníctva,
bolo v záujme oboch strán sporu, súd mal za to, že vo veci boli úspešné obe strany sporu, a preto podľa
§ 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (V. výrok).

97. Keďže v časti konania o vzájomnej žalobe bola žalovaná plne neúspešná, a súd nezistil žiadny
dôvod hodný osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd
podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe
v plnom rozsahu (VII. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.