Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, August 31, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200343
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5018200343.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej

a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyne spravodajkyne) a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci
žalobcu: Mgr. Robert Antal, s miestom podnikania Ul. L. C. č. 2, XXX XX R. R., správca konkurznej
podstaty úpadcu: BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM, s.r.o. „v konkurze", IČO: 36 388 777, Textilná 23,
034 01 Ružomberok, zastúpený advokátom: Mgr. Martin Štoffa, E. X, XXX XX R. R., proti žalovanému:
Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, so sídlom Vysokoškolákov č.
8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova
cesta 36, 817 15 Bratislava, právne zastúpený Mgr. Jurajom Švecom, advokátom, so sídlom Bajkalská

2/a, 821 08 Bratislava, IČO: 30 851 483, 2/ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, odbor
správy majetku štátu, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, 827 15 Bratislava 212, 3/ Mondi SCP, a.s., so
sídlom Tatranská cesta 3, 034 01 Ružomberok, IČO: 31 637 051, právne zastúpený JUDr. Miroslavom
Lehotským advokátom, so sídlom G. D. XXX/XX, XXX XX M. G., 4/ MH Manažment, a.s., so sídlom
Turbínová 3, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 088 033, 5/ Okresný úrad Žilina,
majetkovoprávny odbor, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, 6/ Poľnohospodárske
družstvo Likavka, so sídlom 034 95 Likavka, IČO: 00 195 596, 7/ K. G., bytom č. d. XXX, XXX XX M.,

8/ Lesy Slovenskej republiky, š.p., so sídlom Námestie SNP 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 038
351, právne zastúpený JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom, so sídlom L. č. XX, XXX XX R., 9/
Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., so sídlom Radničné nám. 8, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 36
022 047, 10/ TEXICOM Bavlnárske závody, š.p. „v likvidácii", so sídlom Bratislavská 125, 911 02 Trenčín,
IČO: 00 153 141, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP6-2018/020083/
HOL zo dňa 30.7.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov - pozemkový referát číslo: OU-
ZA-OOP6-2018/020083/HOL zo dňa 30.7.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému

na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom
rozsahu.

III. Ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 10/ právo na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“)
rozhodnutím č. 1RE 13-2018/000504-13P zo dňa 23.2.2018 postupom podľa § 7 ods. 6 zákona č.
180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení účinnom v čase
rozhodovania t.j. od 1.9.2017 (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“) rozhodol o oprave chybných údajov vschválenomregistriobnovenejevidenciepozemkovvkatastrálnomúzemíA.vpísomnejčastikparcelám
určenéhooperátuidentifikovanýchakonkretizovanýchvovýrokovejčastioznačenéhorozhodnutia,ktoré
sú evidované na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX a LV č. XXXXX v katastrálnom území A. tak, že tieto údaje

zmenil v časti vlastníka keď namiesto vlastníka „BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM s.r.o., Textilná
23, 034 01 Ružomberok, IČO: 36388777“ ako vlastníka zapísal „TEXICOM Bavlnárske závody, š.p. v
likvidácii, Bratislavská 125, Trenčín, IČO: 00153141“.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán s poukazom na ustanovenia § 7 ods. 6, § 4 ods. 6, § 6
ods.1,§7ods.7a§1ods. zákonač.180/1995Z.z.uviedol,žeROEPbolschválenýrozhodnutímč.1RE

9-2008/00110-2012-13P zo dňa 11.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.7.2012. Dňa 5.4.2013
bolo ukončené automatizované preberanie elaborátu registra do operátov katastra nehnuteľností. Zápis
do katastra nehnuteľností bol vykonaný pod položkou výkazu zmien 2243/12, 2244/12 a 1/13 a v
súpise listín je register evidovaný pod č. Z 2724/12 a uložený v Zbierke listín katastrálneho územia A.
v dokumentácii Okresného úradu Ružomberok, katastrálneho odboru. Dňa 12.11.2013 prvostupňový
správny orgán začal ex officio konanie v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. o oprave

chybnýchúdajovschválenéhoregistrakuvšetkýmnehnuteľnostiamevidovanýmnaspomínanýchlistoch
vlastníctva z toho dôvodu, že na predmetných listoch vlastníctva je nesprávne zapísaný vlastník, resp.
spoluvlastník. Správny orgán zabezpečil ku konaniu listinné dôkazy, a to výpisy z listov vlastníctva č.
XXXXX, XXXXX, XXXXX k. ú. A., fotokópie pozemkovoknižných (ďalej len pkn.) vl. č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX/II, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k. ú. A., fotokópia pkn. vl. č. XXX

k. ú. T., rozhodnutie ministra priemyslu č. 14/1989, fotokópia originál listov vlastníctva č. XXX, XXXX,
XXXX k. ú. A., zmluva o predaji časti podniku V 725/1994, V 722/94, V 723/94, V 721/94, výpis z
obchodného registra oddiel Pš vložka č. 33/R na obchodné meno TEXICOM Bavlnárske závody, š. p. v
likvidácii, rozhodnutie ministra priemyslu č. 55/1990, výpis z obchodného registra oddiel Pš vložka č. 162
na obchodné meno TEXICOM Bavlnárske závody š. p., uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica

Pš 162-5 zo dňa 21.09.1990, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica Pš 162 zo dňa 09.1.1992.
Správny orgán preskúmal návrh a upovedomil účastníkov konania v zmysle § 18 ods. 3 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zmien a doplnkov (ďalej len „Správny poriadok“) o začatí
konania. K upovedomeniu o začatí konania sa v stanovenej lehote vyjadrili K. G. a MH Manažment,
a.s., Bratislava ako právny nástupca po zrušenom Fonde národného majetku Slovenskej republiky.

K zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na spomínaných listoch vlastníctva v
prospech BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM s.r.o., ktorý je predmetom konania o oprave chybných
údajov schváleného registra boli zo strany Fondu národného majetku Slovenskej republiky vypracované
odborné vyjadrenia listom z 19.5.2014 Okresnému úradu Ružomberok - pozemkový a lesný odbor
a listom zo dňa 25.5.2015 Slovenskému pozemkovému fondu. Prvostupňový orgán dňa 14.1.2014

vyzval komisiu, aby v súlade s ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. prešetrila návrh na zmenu
údajov v schválenom registri. Komisia po vykonanom šetrení a prerokovaní na svojom zasadnutí dňa
8.10.2014 posúdila podnet a navrhla vykonať opravu údajov schváleného registra z dôvodu, že v
schválenom registri je vykonaný chybný zápis vlastníckeho práva na EKN parcelách, ktoré sú evidované
na spomínaných LV v k.ú. A..

Prvostupňový správny orgán vo svojom rozsiahlom rozhodnutí podrobne popísal skutočnosti zistené
rozsiahlym šetrením, na základe ktorého dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti v stave
neidentickom neboli predmetom špecifikácie schváleného privatizačného projektu podniku TEXICOM
BZ š.p. Ružomberok. Správny orgán má za to, že predmetom privatizácie boli len parcely CKN stavu
zapísané na vtedy aktuálnom liste vlastníctva č. XXX v prospech TEXICOM BZ, š.p. Ružomberok,

o čom svedčia aj zápisy na strane A. majetkovej podstaty na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX,
ktoré boli založené na základe zmlúv o prevode časti podniku V 722/94, V 723/94, V 721/94, V
725/97 uzatvorenými s Fondom národného majetku SR. Tituly nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam evidovaným na listoch vlastníctva č. XXXXX, XXXXX, XXXXX sú listiny č.d. 1099/1951,
č.d. 599/1951, č.d. 116/1953, č.d. 232/1957, č.d. 1278/1962, č.d. 176/1959 z pkn. vložiek, tak nemôže

byť vlastníkom nehnuteľností evidovaných na týchto listoch vlastníctva č. XXXXX, XXXXX, XXXXX
úpadca BAVLNÁRSKE ZÁVODY-TEXICOM s.r.o., Textilná 23, Ružomberok len preto, že pozemky
katastra nehnuteľností, t.j. stav CKN (evidované len na LV č. XXX) nadobudol od právneho predchodcu
- Bavlnárske závody V. I. Lenina n.p. Ružomberok.

2. O odvolaní žalobcu proti citovanému prvostupňovému rozhodnutiu rozhodoval Okresný úrad
Žilina, odbor opravných prostriedkov - pozemkový referát - žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-
OOP6-2018/020083/HOL zo dňa 30.7.2018 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. K primárnej odvolacej námietke spočívajúcej v nesprávnomprávnom posúdení aplikácie intertemporálneho ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.
účinnom od 1.5.2014 žalovaný správny orgán uviedol, že predmetné prechodné ustanovenie § 29b ods.
1 zákona č. 180/1995 Z.z. sa nedotýka opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov a z toho

dôvodu má žalovaný za to, že správny orgán má postupovať pri oprave chýb registra v zmysle § 7 ods.
6 zákona č. 180/1995 Z.z. podľa platného znenia zákona v čase vydania rozhodnutia. Prvostupňový
orgán vydal napadnuté rozhodnutie dňa 23.2.2018, čiže postupoval v súlade s platným znením zákona
účinným od 1.7.2016. V tomto konaní podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. mal žalovaný za to, že
chybné údaje v schválenom registri je možné opraviť do 5-ich rokov od zápisu údajov registra do katastra

nehnuteľností. Žalovaný po preskúmaní dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového
orgánu je vydané v súlade so zákonom.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu. V žalobe uviedol, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu
považuje za rozhodnutia nezákonné. Podľa jeho názoru rozhodoval prvostupňový orgán o oprave

chybných údajov ROEP po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty, a teda protizákonne a následne
odvolací orgán - žalovaný, takéto nezákonné rozhodnutie, na základe jeho odvolania, v celom rozsahu,
ako správne potvrdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí v konfrontácii s
gramatickým a logickým výkladom ust. § 7 ods. 6 zákona 180/1995 Z.z. v spojení so zákonom č.
115/2014 Z.z., ktorým sa v čl. II. mení a dopĺňa zák. č. 180/1995 Z.z.. Zákonom č. 115/2014 Z.z. sa v § 7

ods. 6 sa síce zmenila lehota na opravu chybných údajov registra z troch na päť rokov od zápisu údajov
registra do katastra nehnuteľností, avšak v prechodných ustanoveniach účinných od 1.5.2014 sa v § 29b
ods.1uvádza,že„Konanie,vktoromnebolnávrhregistrapodľa§7ods.1uverejnenýdo30.apríla2014,
sadokončípodľazákonaúčinnéhood1.mája2014.“.Zuvedenéhologickyvyplýva,žekonania,vktorých
bol návrh registra uverejnený do 30.4.2014, dokončia sa podľa zákona účinného do 30.4.2014. Zároveň

je nesporné, že právna úprava, účinná od 1.5.2014, sa nijako nevzťahuje na konania už skončené.
Keďže v danom prípade bol Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) zverejnený cca dva roky
pred 30.4.2014, dokonca do tohto dňa bol už aj schválený, Rozhodnutím 1RE 9-2008/00110-2012-13P
zo dňa 11.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.7.2012 tak, ako je to uvedené aj v poslednom
odseku výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, je vylúčené, aby sa na opravu jeho

prípadných chýb mohla vzťahovať päťročná lehota podľa znenia zákona č. 180/1995 Z.z. platného
a účinného od 1.5.2014. Ak žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že prechodné
ustanovenie § 29b ods. 1 sa nedotýka opravy chýb už ukončených a zapísaných registrov, potom je
celkom zrejmé zásadné nepochopenie zmyslu a účelu tohto prechodného ustanovenia. Jeho zmyslom a
účelom je predsa, celkom logicky, určiť jasnú hranicu medzi konaniami, na ktoré sa nová právna úprava

vzťahuje a ktoré sa dokončia podľa doterajšej právnej úpravy. A zo znenia prechodného ustanovenia
celkom jasne vyplýva, že nová právna úprava sa vzťahuje výlučne na tie konania, v ktorých nebol
návrh registra zverejnený do 30.4.2014. Úplne vylúčená je aplikácia novely zákona č. 180/95 Z.z.,
obsiahnutej v čl. II. zákona 115/2014 na konania, ktoré v čase jej schválenia, resp. jej vstupu do
platnosti a účinnosti, boli skončené, pretože by sa jednalo o neprípustnú retroaktivitu. A v danom

prípade bolo konanie skončené právoplatne už dňa 26.7.2012. Predĺžená 5 ročná lehota na opravu
chybných údajov registra sa vzťahuje len na tie konania, v ktorých nebol návrh podľa § 7 ods. 1
zákona č. 180/1995 Z.z. uverejnený do 30.4.2014. Na tie konania, v ktorých tento návrh k 30.4.2014
uverejnený bol, sa nová právna úprava a teda ani predĺžená lehota na opravu chýb registra nevzťahuje.
Na daný prípad vzťahuje právna úprava platná a účinná do 30.4.2014, obsahujúca 3 ročnú lehotu na

opravu chybných údajov registra. Ako správca úpadcu zistil nespeňažený nehnuteľný majetok, vedený
Okresným úradom Ružomberok, odbor katastrálny, na LV č. XXXXX, XXXXX a XXXXX, ktorý následne
zapísal do konkurznej podstaty a jeho zapísanie do konkurznej podstaty zároveň zverejnil v Obchodnom
vestníku č. 174/2014 zo dňa 11.9.2014, zn. K017574. Zapísanie všetkých nehnuteľností, vedených na
vyššie uvedených LV, je zároveň vyznačené poznámkou na všetkých dotknutých LV, pričom poznámku

o zápise týchto nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu - BAVLNÁRSKE ZÁVODY - TEXICOM,
s.r.o. „v konkurze“, Textilná 23, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 388 777, zapísal na jednotlivé LV Okresný
úrad Ružomberok, katastrálny odbor, na základe jeho podnetu. Nezákonný postup teda ďalej vyplýva aj
zo skutočnosti, že napadnutými rozhodnutiami dotknuté pozemky, ktoré sú riadne zapísané do súpisu
konkurznej podstaty, nemôžu byť z tejto vylúčené iným, ako zákonným spôsobom, upraveným v § 19

zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. S výnimkou konkurzného súdu, v danom prípade
KrajskéhosúduBanskáBystrica,žiadnyinýsúdčisprávnyaleboinýorgánnemákompetenciuakokoľvek
postihnúť v konkurznej podstate zapísané nehnuteľnosti a už vôbec nie ich svojvoľne z konkurznej
podstaty vyňať a zapísať ich v prospech tretej osoby, ako to už Okresný úrad v Ružomberku urobil.Ak teda mal správny orgán pochybnosti o tom, či dotknuté parcely patria do súpisu podstaty, mohol
sa zákonným spôsobom domáhať ich vylúčenia, podaním vylučovacej žaloby na konkurznom súde v
súdom určenej lehote. Naopak, tento správny orgán, v zrejmom rozpore s ustanoveniami zákona č.

328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý je špeciálnym právnym predpisom, upravujúcim konkurzné
konanie, a v rámci neho aj súpis konkurznej podstaty, správu majetku v súpise konkurznej podstaty a
jeho speňaženie, tak v rozpore s týmto zákonom opakovane rozhoduje a rozhodol o zmene schváleného
registra, čoho následkom je, že po právoplatnosti jeho rozhodnutia zmení zápis v katastri nehnuteľností
tak, že dotknuté parcely zapíše na nové LV v prospech tretej osoby, čím svojvoľne a nezákonne odníme

predmetné nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu. Celkom zjavná nezákonnosť touto žalobou
napadnutého rozhodnutia vyplýva aj zo skutočnosti, že správny orgán a následne žalovaný svojím
potvrdzujúcim rozhodnutím, údajne opravuje zápis v katastri nehnuteľností tak, že dotknuté pozemky
majú byť zapísané v prospech vlastníka, ktorým je TEXICOM Bavlnárske závody, š.p. v likvidácii,
Bratislavská 125, Trenčín, IČO: 00 153 141, a nie úpadca. Avšak TEXICOM Bavlnárske závody, š.p.
v likvidácii, Bratislavská 125, Trenčín, IČO: 00 153 141, na rozdiel od prvostupňového správneho

orgánu ako aj na rozdiel od žalovaného, postupoval vo veci zákonne a podal na konkurznom súde, t.j.
na Krajskom súde v Banskej Bystrici žalobu o vylúčenie dotknutých parciel, teda aj tých, ktorých sa
týka rozhodnutie žalovaného z konkurznej podstaty úpadcu, a to žalobou zo dňa 4.5.2015, avšak po
zhodnotení všetkých skutkových aj právnych okolností prípadu napokon zobral žalobu vo veci celkom
späť, a to podaním zo dňa 19.10.2015, čím bez najmenších pochybností deklaroval, že nemá žiadny

nárok na pozemky, ktoré boli obsahom jeho žaloby a že tieto sú do súpisu konkurznej podstaty úpadcu
zapísané oprávnene.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 26.9.2018 uviedol, že trvá na skutočnostiach
uvedených v odôvodnení svojho (žalobou napadnutého) rozhodnutia. Opätovne uviedol, že prechodné

ustanovenie, na ktoré poukazuje žalobca vo svojej žalobe, upravuje ako sa majú dokončiť registre
neukončené do 30.4.2014, prechodné ustanovenie § 29b ods. 1 zákona sa nedotýka opravy chýb už
ukončených a zapísaných registrov a z toho dôvodu má žalovaný za to, že správny orgán má postupovať
pri oprave chýb registra v zmysle § 7 ods. 6 zákona podľa platného znenia zákona v čase vydania
rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s platným znením zákona účinným od

1.7.2016. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol.

5. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.11.2018 uviedol, že z dôvodovej správy
k zákonu č. 115/2014 Z.z., nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali výklad, použitý
správnymi orgánmi, že v danom prípade je možné ROEP opraviť v päťročnej lehote. Za rozhodujúcu

považuje úpravu, obsiahnutú v § 29b zákona č. 180/1995 Z.z., pretože tá jednoznačne identifikuje
konania, ktoré sa majú dokončiť podľa právnej úpravy, platnej do 30.4.2014, a ktoré sa dokončia podľa
právnej úpravy, platnej od 1.5.2014. V dôvodovej správe sa k tomuto ustanoveniu uvádza, že „Dopĺňa
sa prechodné ustanovenie, ktoré umožňuje dokončiť už začaté správne konania podľa ustanovení tohto
zákona.“. Teda opäť nič, čo by akokoľvek odôvodňovalo výklad správnych orgánov, t.j. žalovaného,

ako aj prvostupňového správneho orgánu. V správnom konaní bolo preukázané, a to bez najmenších
pochybností, že v danom prípade bol návrh registra uverejnený do 30.4.2014 (čo v napadnutom
rozhodnutí uvádza sám žalovaný), potom sa na dané konanie môže aplikovať právna úprava účinná do
30.4.2014, podľa ktorej možno rozhodnúť o oprave ROEP v trojročnej a nie v päťročnej lehote. Okrem
toho, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je do značnej miery nezrozumiteľné, nemôže obstáť,

nakoľko nemá žiadnu oporu v zákone. Zákon totiž nerozlišuje medzi ukončenými a neukončenými ani
zapísanými alebo nezapísanými registrami, ako to žalovaný vo svojom odôvodnení uvádza. Jediným
kritériom pre zistenie, že ktorá právna úprava sa na dané konanie vzťahuje, je, či bol návrh registra v
danom konaní uverejnený do 30.4.2014, alebo nebol.

6. Žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 16.5.2019 opätovne cyklicky opakujúc svoju argumentáciu
týkajúcu sa nemožnosti aplikácie novely č. 115/2014 Z.z. na posudzovaný prípad, uviedol, že
vinou nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným sa nedovoleným spôsobom rozširuje okruh
pôsobnosti prijatej novely a zasahuje tak do vzťahov, kde ich účastníci sa už právom spoliehali a
očakávali, že isté predvídateľné právne účinky nastanú, resp. nebude už do nich zasahované (t.j. že

po uplynutí pôvodne stanovenej lehoty troch rokov od zápisu údajov schváleného registra ROEP do
katastra nehnuteľností už nebude možné vykonávať ich zmenu, v súvislosti s čím poukázal aj na nález
Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 9/2014 zo dňa 12.11.2014. Je presvedčený, že spôsob výkladu, ktorý
žalovaný použil pri svojom rozhodovaní a postupe, je neudržateľný, v rozpore s ústavným princípomprávnej istoty a ako taký viedol zjavným nesprávnym právnym posúdením k vydaniu nezákonného
rozhodnutia, ktoré je potrebné zrušiť spolu s rozhodnutím prvostupňovým, nakoľko tieto boli vydané po
zákonom stanovenej lehote, kedy bolo možné rozhodnúť o zmene údajov schváleného registra ROEP.

V ďalšom citujúc z dôvodovej správy (ktorú je možné považovať za druh tzv. autentického výkladu
právnej normy) k bodu 4 a bodu 7 novely č. 115/2014 Z.z., ktorými došlo s účinnosťou od 1.5.2014 k
predĺženiu pôvodnej lehoty troch rokov na novú päťročnú lehotu v ust. § 4 ods. 6 a § 7 ods. 6 zákona
č. 180/1995 Z.z., uviedol, že inštitút možnosti zmeny údajov schváleného registra ROEP v zmysle
ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. má primárne slúžiť prípadom opravy (spravidla náhodnej a

ojedinelej) chyby v písaní, tzn. zjavného omylu a nesprávnosti pri vyhotovovaní údajov registra ROEP.
V posudzovanom prípade došlo konaním správnych orgánov k „oprave“ zápisu vlastníckeho práva zo
žalobcu na tretie osoby, pričom tieto tretie osoby buď právom predurčené nástroje pre obranu svojho
„údajného“ vlastníctva buď vôbec nevyužili (inštitútom určovacej žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c)
CSP), alebo tieto nástroje využili (inštitútom vylučovacej žaloby v zmysle ust. § 19 zákona č. 328/1991
Zb.) avšak v konaní pred súdom svoje nároky neobhájili, tzn. boli právoplatne neúspešní resp. vzali

žaloby pre neexistenciu nárokov späť. Aj za situácie, kedy by mal byť použitý výklad žalovaného v otázke
aplikovania „predĺženej“ lehoty na uskutočnenie zmeny údajov schváleného registra ROEP v zmysle ust.
§7ods.6zákonač.180/1995Z.z.,vposudzovanomprípadenedošlokdodržaniuzákonomstanoveného
rozsahu (časového limitu), dokedy bolo možné o takej zmene údajov rozhodnúť a správne orgány preto
postupovali v rozpore so zákonom. Z uvedenej dikcie a použitia slovného spojenia „možno rozhodnúť“

v normatívnom texte podľa názoru žalobcu nepochybne vyplýva úmysel zákonodarcu, aby stanovenej
lehote s presne stanoveným momentom začiatku jej plynutia skutočne nastali účinky rozhodnutia o
zmene údajov schváleného registra ROEP, tzn. aby sa prijaté rozhodnutie prejavilo s reálnymi dopadmi
na právnu sféru jeho adresátov. Inými slovami povedané, v zákonom stanovenej lehote musí prípadné
rozhodnutie o zmene údajov schváleného registra ROEP nadobudnúť právoplatnosť, pretože dovtedy

nemožno hovoriť o jeho právnych účinkoch. Žalovaný vo svojej argumentácií vychádza jednak z toho,
že v danom prípade bol register ROEP zapísaný do katastra nehnuteľností údajne dňa 5.4.2013 a
ďalej hneď uvádza, že prvostupňové rozhodnutie o zmene údajov bolo vydané dňa 23.2.2018, z čoho
následne dedukuje, že bolo vydané v súlade so zákonom a v rámci zákonom stanovenej lehoty. Z
porovnania dátumov preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané

dňa23.2.2018ažalobcovibolodoručenédňa2.3.2018.Napadnutérozhodnutiežalovanéhobolovydané
dňa 30.7.2018 a žalobcovi bolo doručené dňa 2.8.2018. To znamená, že konanie o zmene údajov
schváleného registra ROEP sa mohlo v tomto prípade právoplatne skončiť najskôr dňa 2.8.2018, pričom
uvedený dátum je každopádne už po zákonom stanovenej trojročnej (a dokonca aj päťročnej) lehote od
údajného dátumu zápisu registra ROEP do katastra nehnuteľností dňa 5.4.2013. Opačný výklad, t. j.

ten ktorý zaujal žalovaný a správny orgán prvého stupňa je neudržateľný, nakoľko by fakticky viedol k
ďalšiemu predlžovaniu zákonom stanovenej lehoty, ak by právoplatnosť (t. j. právne účinky) rozhodnutia
o zmene údajov schváleného registra ROEP mali nastať až po stanovenej dobe. V deň, ktorý uvádzajú
správne orgány, bol prenos údajov registra údajne ukončený, avšak z toho nie je možné nijako vyvodiť,
kedy bol pre jednotlivé nehnuteľnosti (pozemky a listy vlastníctva) reálne zápis vykonaný, nakoľko k

tomu mohlo dôjsť vo vzťahu k rôznym nehnuteľnostiam v rôzne dni (obdobia). Už len zo samotného
dňa právoplatnosti schváleného registra ROEP (26.7.2012), ďalej označenia položiek výkazu zmien
(2243/12 a 2244/12) a označenia súpisu listín (Z 2724/12) vyplýva, že sa tak začalo diať určite už v
roku 2012. Pokiaľ však správne orgány uvádzajú v rozhodnutiach len dátum 5.4.2013 ako jediný a
rozhodný, potom pre uvedené východisko v administratívnom spise chýba akýkoľvek podklad, nie je to

nijako zdôvodnené a vzhľadom na vyššie uvedené nejednoznačnosti sa jedná o neúplný, nepreukázaný
a zmätočný údaj, ktorý objektívne znemožňuje exaktné určenie okamihu začiatku počítania zákonom
stanovenej lehoty pre prípadné opravy údajov schváleného registra ROEP.

7. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 13.5.2020 uviedol, že s právnym názorom žalobcu sa nestotožňuje,

naopak v plnom rozsahu sa pridržiava doterajších vyjadrení a trvá na skutočnostiach uvedených v
odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia.

8. Ďalší účastník v rade 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe z 22.5.2020 okrem iného uviedol, že rozhodnutie
žalovaného považuje za zákonné a vecne správne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Pokiaľ

sa žalobca snaží argumentovať odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
49 Cbi/2/2015 z 27.1.2017, ktorým súd zamietol žalobu ďalšieho účastníka v rade 1/ v postavení
žalobcu proti žalobcovi v postavení žalovaného o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu
konkurznej podstaty, tak podľa jeho názoru za závažnú vadu, ktorou trpelo celé predmetné konanie naKrajskom súde v Banskej Bystrici vo veci vylúčenia predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej
podstaty bol práve postup a právny záver označeného krajského súdu ohľadne možného prieskumu a
opravy schváleného ROEP podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. V ďalšom poukázal na to, že v

súlade s právnou teóriou a ustálenou judikatúrou nie je možné považovať zápis vlastníctva v konaní o
obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim za titul nadobudnutia vlastníckeho
práva. Rozhodnutie sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom, ktorý má iba evidenčný účinok,
spočívajúci v tom, že sa ním nemení právna situácia. V tomto prípade ide o rozhodnutie o obnovenej
evidencie pozemkov vydané správnym orgánom v správnom konaní, ale vlastnícke právo nevzniká,

pretože vlastník je stále ten istý. Údaje zapísané v katastri nehnuteľností ohľadne vlastníctva sporných
nehnuteľností žalobcom ako úpadcom nie sú hodnoverné a jediný titul, od ktorého žalobca odvodzuje
vlastnícke právo úpadcu je práve chybný ROEP zapísaný 5.4.2013 do katastra nehnuteľností, čo je v
rozporesargumentamiuvedenýmivtomtovyjadrení,pretožepozemnoknižnévložkysvedčiavprospech
štátu, resp. iných vlastníkov. Neexistovala žiadna privatizačná zmluva, resp. v katastri nehnuteľností
sa k dotknutým parcelám nenachádzala a nenachádzala sa tam ani iná scudzovacia zmluva, ktorá by

nasvedčovala, že by predmetné nehnuteľnosti na LV č. XXXXX, XXXXX a XXXXX prešli z TEXICOM
Bavlnárske závody,š.p. na TECHNOCONSULTING, spol. s r.o., a následne z TECHNOCONSULTING
- TEXICOM, s.r.o. na RTZ, spol. s r.o. Na základe svedeckej výpovede Bc. K. D., zamestnankyne
Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor a listinných dôkazov - pozemnoknižných
vložiek, ktoré boli podkladom pre zápis vlastníckeho práva v prospech úpadcu a stanoviska Fondu

národného majetku, bol úpadca na listoch vlastníctva č. XXXXX, č. XXXXX a č. XXXXX, k.ú. A., zapísaný
chybou správneho orgánu v rámci konania ROEP, a nie na základe právne relevantných listín. V
ďalšom ďalší účastník v rade 1/ citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/7/2017 zo dňa
30.1.2018, ktorým bol potvrdený vyššie označený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci
excindačnej žaloby, ako i z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/16/2019 zo

dňa 12.12.2019, ktorým rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 49Cbi/2/2015- 157 zo dňa
z 27.1.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho právneho názoru je s účinnosťou
od 1.5.2014 lehota na opravu údajov ROEP päťročná, pričom táto lehota nie je dotknutá prechodnými
ustanoveniami. Ustanovenie § 29b zákona č. 180/1995 Z.z. sa týka výlučne konania, ktorým je podľa §
1 ods. 1 cit. zákona konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej

len „konanie“). Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. sa na konanie vzťahujú predpisy Správneho
poriadku, pokiaľ nie je v tomto zákone ustanovené inak. Takéto konanie je v zmysle Správneho poriadku
ukončené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Zmenu registra podľa § 7 ods. 6 zákona č.
180/1995 Z.z. považuje za nové samostatné konanie, na ktoré sa vzťahuje platná právna úprava v čase
rozhodovania správneho orgánu o zmene a oprave ROEP. V čase konania prvostupňového správneho

orgánu a vydania rozhodnutia Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor, sp. zn. 1RE
13- 2018/000504-13P zo dňa 23.02.2018, to bol zákon č. 180/1995 v znení novely zákona č. 153/2017
Z.z., účinnej od 1.9.2017. Tvrdenia žalobcu, že ak mal žalovaný pochybnosti, či dotknuté nehnuteľnosti
patria do konkurznej podstaty, tak sa mohol zákonným spôsobom domáhať ich vylúčenia na konkurznom
súde a tiež, že postup správneho orgánu pri rozhodovaní o oprave ROEP je v rozpore so Zákonom o

konkurze a vyrovnaní, ktorý je zákonom špeciálnym, považuje za právne nesprávne a účelové. Zákon
č. 180/1995 Z.z. je tiež lex specialis a ukladá správnemu orgánu nielen právo, ale aj povinnosť konať,
ak zistí, že údaje zapísane v schválenom ROEP sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods.1 zákona. Je
absolútny právny nezmysel, aby sa správny orgán poverený zhotovením ROEP, na podklade ktorého sa
zapisujú pôvodní vlastníci do katastra nehnuteľností, domáhal pred opravou schváleného Registra na

konkurznom súde najprv vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty a až následne schválil opravený
ROEP. V ďalšom citoval z rozsudku tunajšieho krajského súdu sp. zn. 30S/55/2018 zo dňa 7.5.2019,
ktorým bola analogická správna žaloba zamietnutá. V závere vyjadrenia ďalší účastník v rade 1/ žiadal,
aby správny súd k uplatneným novým námietkam a výhradám proti žalobou napadnutému rozhodnutiu
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, t.j. k novým žalobným bodom

uplatneným v stanovisku žalobcu zo dňa 16.5.2019 zmysle § 183 SPP po lehote ustanovenej na podanie
žaloby neprihliadal a správnu žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

9. K vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 1/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 30.3.2021, v ktorom
okrem iného uviedol, že obsah jeho podania - stanoviska zo dňa 16.5.2019 je plne kompatibilný a

súvisiacisjehožalobnýminámietkamiuvedenýmivtextesamotnejvšeobecnejsprávnejžaloby,ktorélen
podrobnejšiezdôvodnilauviedolďalšiejednotlivostipodporujúcejehohlavnéargumentačnélínie.Pritom
poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 291/2018 zo dňa 15.8.2018, kde ústavný súd
posudzoval obdobnú otázku dodatočného rozpracovania odvolacích dôvodov už po lehote na podanieodvolania. Aj naďalej pridržiava právnych a faktických dôvodov uvedených v podanej správnej žalobe
a tiež v jeho podaní zo dňa 16.5.2019. Taktiež poukázal na to, že na tunajšom súde sa vedie celkovo
osem obdobných konaní o skutkovo a právne súvisiacich správnych žalobách. V poslednej ôsmej veci

sp.zn. 30S/139/2018, v ktorej už rozhodoval aj kasačný súd pod sp.zn. 6Sžrk/7/2019, sa žalobca obrátil
so sťažnosťou na Ústavný súd SR, ktorý po predbežnom prerokovaní veci svojím uznesením č.k. II. ÚS
249/2020-27 zo dňa 26.5.2020 prijal ústavnú sťažnosť žalobcu v celom rozsahu na ďalšie konanie.

10. V reakcii na vyjadrenie ďalšieho účastníka v rade 1/ zo dňa 10.5.2021, v ktorom neboli obsiahnuté

žiadne iné relevantné argumenty okrem tých, ktoré už prezentoval vo svojom predchádzajúcom podaní,
žalobca vo svojom vyjadrení zo 17.5.2021 poukázal na to, že o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol Ústavný
súd SR tak, že dal sťažovateľovi v jeho hlavnej argumentačnej línii za pravdu a svojím nálezom č.k.
II. ÚS 249/2020-80 zo dňa 6.5.2021 rozhodol, že boli porušené základné práva sťažovateľa podľa čl.
20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. V ďalšom poukázal na to, že ako správca musí podľa zákona zahrnúť všetok
známy majetok úpadcu do konkurznej podstaty, musí s ním nakladať ako odborne spôsobilý hospodár
a je povinný ho chrániť pred nepodloženými protinárokmi, ktoré by mohli ukracovať záujmy veriteľov.
Taktiež poukázal na to, že žiadny z ďalších účastníkov v rade 1/ až 10/ sa sám iniciatívne nedomáhal
vykonania opravy chyby v spracovanom výstupe z ROEP, teda nedal na takú opravu podnet (čo podľa

jeho názoru preukazuje, že nemali námietky voči obsahu výstupu z ROEP). Žiadny z ďalších účastníkov
v rade 1/ až 10/ nepodal vo veci svojho domnelého vlastníckeho práva určovaciu žalobu na všeobecný
civilný súd (čo podľa jeho názoru preukazuje, že si boli vedomí skutočnosti, že im nesvedčí žiadny
vlastnícky titul v prejednávanej veci). Ďalší účastník v rade 3/ Mondi SCP, a.s. a aj ďalší účastník
v rade 10/ TEXICOM Bavlnárske závody š.p. v likvidácii podali proti žalobcovi vylučovaciu žalobu,

avšak v následnom konaní pred konkurzným súdom ich vzali v celom rozsahu späť (čím podľa jeho
názoru bolo preukázané, že im nesvedčí žiadny vlastnícky titul v prejednávanej veci). Ďalší účastník
v rade 1/ SPF podal proti žalobcovi vylučovaciu žalobu, no pred krajským konkurzným súdom bol
neúspešný a vec nie je doteraz právoplatne skončená. Pozične sa argumentácia ďalšieho účastníka
v rade 1/ zakladá na údajnej zámene označení subjektov v konaní ROEP. Ohľadom údajnej a aj

žalovaným tvrdenej „jednoznačne preukázanej zámeny obchodných mien dvoch subjektov v konaní
ROEP“ namieta, že k takémuto záveru správne orgány v konaní nikdy presvedčivo nedospeli a pre
uvedené nepodložené tvrdenie neexistuje žiadny listinný ani iný dôkaz, a to ani v administratívnom spise
žalovaných správnych orgánov a ani v súdnom spise správneho súdu alebo všeobecných súdov, ktorí
sa predmetnými nehnuteľnosťami zaoberali. Tejto časti nepodloženej argumentácie však chýba faktická

opora v obsahu súdneho spisu a vykonaných dôkazoch, pričom je zjavne postavená výlučne na jedinej
svedeckej výpovedi zamestnankyne správneho orgánu prvého stupňa p. Bc. K. D., ktorá však má skôr
povahu neurčitých subjektívnych dohadov a presvedčení ako objektivizujúceho dôkazu. Práve uvedená
svedkyňazačalaúdajnezvlastnéhopodneturealizovaťopravyvzápisochvlastníkovvovýstupezROEP.
Tvrdená zámena obchodného mena úpadcu BAVLNÁRSKE ZÁVODY-TEXICOM, s.r.o. je absolútne

neobhájiteľná vo vzťahu k označeniu ďalších subjektov, v prospech ktorých sa opravy registra REOP
vykonávali a je vylúčené, že by mohlo dôjsť k omylu a zámene s menami ako K. G., Základina pre
prestárlych a invalidných robotníkov Ružomberských textilných závodov, úč. spol., Poľnohospodárske
družstvo Likavka alebo Bavlnárske závody V. I. Lenina, n.p. v Ružomberku. V celom doterajšom konaní
pred správnymi orgánmi a pred správnym súdom žalovaný nepreukázal, že by údajnú zámenu a potrebu

opravy chyby akokoľvek riešil s najpovolanejším subjektom, ktorým je spracovateľ nového registra
ROEP, a ktorý tak nikdy nedostal príležitosť vysvetliť ako postupoval, z akých podkladov vychádzal a k
akým záverom dospel, čo žalobca považuje za fatálne zlyhanie správnych orgánov.
K vyjadreniu priložil nález Ústavného súdu SR, č.k. II. ÚS 249/2020-80 zo 6.5.2021.

11. Ďalší účastník v rade 3/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo 14.5.2020, v ktorom uviedol niektoré
okolnosti konkurzného konania sp.zn. 47-24K 152/02 ako i okolnosti konania o vylúčení nehnuteľných
vecí zo súpisu konkurznej podstaty sp.zn. 44Cbi/1/2015 a sumarizoval priebeh konania pred
správnymi orgánmi, okrem iného vo vzťahu k predmetnej správnej žalobe uviedol, že nedisponuje s
relevantnými listinami (dôkazmi) ktoré sa týkajú žalobou napádaného administratívneho konania preto

sa podstatnejším spôsobom nemôže (ani nie je kompetentný) vyjadriť k tvrdeniam žalobcu uvedeným
v žalobe. Podľa jeho názoru bola však žaloba proti nemu podaná len z formálnych dôvodov - keďže v
napádanom administratívnom konaní bol účastníkom konania aj keď ani v uvedenom administratívnomkonaní nebolo rozhodované ojej právach alebo povinnostiach, alebo právom chránených záujmoch.
Žalobaprotinemuniejedôvodná,apretožiadasprávnysúd,abyžalobuprotinemurozsudkomzamietol.

12. K vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 3/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 28.7.2020 v
podstate tak, že v posudzovanom prípade došlo konaním správnych orgánov k údajnej „oprave“ zápisu
vlastníckeho práva zo žalobcu na tretie osoby, pričom tieto tretie osoby buď právom predurčené nástroje
pre obranu svojho „údajného“ vlastníctva buď vôbec nevyužili (inštitútom určovacej žaloby v zmysle ust.
§ 137 písm. c/ CSP), alebo tieto nástroje využili (inštitútom vylučovacej žaloby v zmysle ust. § 19 zákona

č. 328/1991 Zb.) avšak v konaní pred súdom svoje nároky neobhájili, tzn. boli právoplatne neúspešní,
resp. vzali žaloby pre neexistenciu nárokov späť. Ním podaná správna žaloba je smerovaná výhradne
proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu. Ďalší účastníci konania v rade 1/ až
10/, teda vrátane ďalšieho účastníka konania v rade 3/, sú priamo zo zákona subjektmi, ktorých právny
predpis označuje za účastníkov súdneho konania o správnej žalobe a musia byť priamo žalobcom už
v podanej žalobe označení. Z popísaného dôvodu je aj uvedenie ďalšieho účastníka konania v rade

3/ len povinnou formálnou náležitosťou správnej žaloby v tomto prípade, avšak obsahovo sa nejedná
o podanie žaloby proti tomuto subjektu, len o uvedenie procesne oprávneného účastníka súdneho
konania s osobitným postavením. Preto nie je ani dobre možné, aby správny súd rozhodol v zmysle
návrhu ďalšieho účastníka a správnu žalobu voči nemu rozsudkom zamietol. Správny súd bude o žalobe
rozhodovať výlučne vo vzťahu k existencií alebo neexistencií namietaných dôvodov nezákonnosti na

strane žalovaného správneho orgánu a ním vydaného napadnutého rozhodnutia.

13. K vyššie označenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril ďalší účastník v rade 1/ podaním zo dňa
22.3.2021, v ktorom okrem iného uviedol, že správny orgán svojím rozhodnutím o oprave ROEP
nevyjme majetok zo súpisu konkurznej podstaty, ani to nie je účelom konania o obnove evidencie

pozemkov a právnych vzťahov k nim. Je potrebné rozlišovať administratívne konanie podľa zákona
č. 180/1995 Z.z., v ktorom má kompetenciu vydávať rozhodnutia konkrétny správny orgán od súpisu
veci do konkurznej podstaty správcom konkurznej podstaty podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní.
Rozhodovaním o oprave schváleného ROEP nedochádza ku vzniku vlastníckeho práva, pretože sa
iba deklaruje, že vlastníkom určitej nehnuteľnosti je konkrétna osoba, ktorej vlastnícke právo vzniklo

na základe iného právneho titulu. Rozhodnutie o zmene schváleného ROEP sa zapisuje do katastra
nehnuteľností záznamom, ktorý má len evidenčný charakter, a preto úpadca nikdy nenadobudol
právotvorne vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Záznam má iba evidenčný účinok, ktorý
spočíva v tom, že sa ním nemení právna situácia. Pre správny orgán spracúvajúci ROEP sa právna
situácia nemení. V tomto prípade ide o rozhodnutie o obnovenej evidencii pozemkov vydané správnym

orgánom v správnom konaní, ale vlastnícke právo nevzniká, pretože vlastník je stále ten istý. Pre
konanie o obnove evidencie pozemkov, ale aj pre samotný ROEP, či zmenený ROEP, je súpis majetku
konkurznej podstaty absolútne irelevantný, pretože správny orgán nevyslovuje svojím ROEP alebo
zmenou údajov schváleného ROEP pochybnosti, či vec patrí do súpisu konkurznej podstaty a ani
nie je k tomu oprávnený. Tu je jednoznačne postrehnuteľný kontrast vzťahu medzi schváleným alebo

zmeneným ROEP a inštitútom súpisu majetku konkurznej podstaty, ktorý je od konania a rozhodnutia
o obnovenej evidencii pozemkov alebo jeho zmeny úplne závislý. V prejednávanej veci by súpis
majetku podstaty k sporným nehnuteľnostiam nikdy nemohol vzniknúť bez schváleného ROEP (aj keď
chybnespracovaného),pretožebezexistenciechybnéhoROEPbynebolúpadcaevidovanýakovlastník
sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, a teda ani správca konkurznej podstaty by sporné

nehnuteľnosti nemohol v roku 2014 zapísať do majetkovej podstaty konkurzu.

14. Ďalší účastník v rade 1/ vo svojom podaní zo dňa 30.8.2021, ktorým súdu ospravedlňoval svoju
neúčasť na pojednávaní, v podstate prezentoval svoj názor k nálezu Ústavného súdu SR, č.k. II.
ÚS 249/2020-80 zo dňa 6.5.2021, čo definoval ako vyjadrenie k právnej stránke veci i ako konečný

návrh okrem iného uviedol, že Ústavný súd SR postavil svoje rozhodnutie na ochrane právneho
štátu, konkrétne princípu právnej istoty a zákazu spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych
predpisov, pričom nezobral do úvahy verejný záujem na správnosti údajov v katastri. Správny orgán
vyhotovením a schválením ROEP, resp. zmenou údajov schváleného ROEP v súlade so zákonom
č. 180/1995 Z.z. zisťuje dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré doteraz

neboli v katastri nehnuteľností evidované a na podklade ROEP sa rozhodnutie záznamom zapisuje do
katastra nehnuteľností. Ak je verejný záujem na správnosti údajov katastra nehnuteľností (informačného
systému katastra), tak je analogicky daný aj verejný záujem na správnosti údajov schváleného Registra
obnovenej evidencie pozemkov. Dôvera subjektov v informačný systém katastra a v správnosť jehoúdajov a pravdivosť informácií o nehnuteľnostiach, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch, je tiež
jedným z atribútov princípu právnej istoty. Rozhodnutie o schválení ROEP alebo o zmene schváleného
ROEP majú len evidenčný charakter. Preto úpadca, v mene ktorého koná žalobca, nikdy nenadobudol

právotvorne vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a jeho spochybňovanie argumentov a
svedeckej výpovedi zamestnankyne Okresného úradu v Ružomberku o zámene obchodných mien, mu
dôkaznú núdzu o jeho vlastníckom práve nezlepší. Taktiež s poukazom na body 26. až 28. predmetného
nálezu Ústavného súdu SR, v ktorých sa ústavný súd zaoberal aj námietkou žalobcu, podľa ktorej
rozhodnutím o zmene údajov schváleného ROEP bol porušený zákon aj v tom, že vzhľadom na znenie

dôvodovej správy k novele sa možnosť opravy mala týkať iba zrejmých nesprávností, nie teda vecných
zmien, uviedol, že Ústavný súd SR dospel k opačnému záveru, v dôsledku ktorého túto námietku
sťažovateľa nemožno považovať za dôvodnú. Za tejto situácie, keď ústavný súd svojím rozhodnutím
chráni vlastnícke právo úpadcu, pričom konajúcemu súdu i ďalším účastníkom je zrejmé, že údaj o
vlastníckom práve úpadcu v katastri nehnuteľností nie je hodnoverný a vlastnícke právo mu nesvedčí,
lebo ho hmotnoprávne nikdy nenadobudol, navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol a priznal mu

náhradu trov konania a právneho zastúpenia voči žalobcovi v plnom rozsahu.

15. Ďalší účastníci konania v rade 2/ a v rade 4/ až 10/ svoje právo vyjadriť sa k správnej žalobe nevyužili.

16. Na pojednávaní konanom 31.8.2021 v neprítomnosti žalovaného a žalobcu i ďalších účastníkov v

rade 1/ až 10/, právny zástupca žalobcu zotrvávajúc na dôvodoch svojej žaloby s odkazom na všetky
podania učinené v tejto veci vo vzťahu k vyššie označenému podaniu ďalšieho účastníka v rade 1/
(bod 13. tohto rozsudku) uviedol, že stanoviská ďalšieho účastníka v rade 1/ sú žalobcovi známe zo
sporu vedeného o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Konanie, ktoré je vedené na správnom súde, sa
týka preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu tak žalovaného ako aj správneho orgánu

prvého stupňa - teda v merite sa týkajú niečoho iného ako otázky vlastníctva. Ohľadom tej základnej
žalobnej námietky, ktorá sa následne premietla aj do námietok kasačných sťažností, ktoré žalobca
podával, je správnemu súdu známe, že sa tu vedie celkovo 8 konaní o preskúmanie zákonnosti toho
istého žalovaného, ktoré sa líšia len v počte a subjektoch ďalších účastníkov konania. Jedno konanie je
už právoplatne skončené aj rozhodnutím kasačného súdu, ktorým menil rozsudok správneho súdu vo

veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 31S/35/2015 a kasačný súd rozsudkom sp.zn.1Sžrk 7/2020
rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, poukazoval
pritom aj na stotožnenie sa so závermi uvádzaného nálezu Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 249/2020-80
zo dňa 6.5.2021, ktoré sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec v tomto konaní s prihliadnutím na ust.
§ 469 Správneho súdneho poriadku. Žalovaný následne v tej veci dňa 19.8.2021 vydal rozhodujúc o

odvolaní žalobcu v konaní o oprave registra rozhodnutie, ktorým napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zrušil v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku s poukazom na to, že pokiaľ
správne orgány mali v zmysle prechodných ustanovení zákona 180/1995 Z.z. vo vzťahu k § 7 ods. 6
zákona č. 180/1995 Z.z. právo rozhodnúť o zmene údajov registra v lehote troch rokov odo dňa zápisu,
po tomto dátume ich právo zaniklo a pokiaľ bolo vydané rozhodnutie, bolo toto rozhodnutie nulitné,

pretože nikdy vydané byť nemohlo. V tejto veci, ktorá je prejednávaná, vydal správny orgán prvého
stupňa rozhodnutie o oprave údajov zapísaného registra obnovenej evidencie pozemkov dňa 23.2.2018,
ROEP bol zapísaný v ten posledný deň, ktorý uvádzajú správne orgány - t.j. 5.4.2013, čiže aj v tejto veci
je nepochybné z dátumov, že rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej lehoty,
a teda malo by sa naň nahliadať ako na nulitné. Z týchto dôvodov žiadal rozhodnúť v zmysle žalobného

návrhu, napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a pre prípad úspechu
si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

18. Správny súd po prejednaní veci v zmysle § 194 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP v medziach

žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie
žalovaného je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov:19. Zo správneho spisu súd zistil, že administratívne konanie prebehlo tak ako je chronologicky opísané
v úvode rozsudku (body 1. až 2. tohto rozsudku), pričom námietky žalobcu v rámci administratívneho
konania sú v samotnej podstate identické s námietkami prezentovanými v tomto správnom súdnom

konaní a možno ich koncentrovať do nasledovných okruhov. Žalobca prioritne namietal nesprávne
posúdenie aplikácie § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. s tým, že o zmene údajov registra bolo
rozhodnuté po zákonnej lehote, predĺžená lehota sa má vzťahovať výlučne na konania, v ktorých nebol
návrh registra zverejnený do 30.4.2014, ktoré žalobné body počas správneho súdneho konania rozvinul
o právny názor, že výkladom žalovaného došlo k porušeniu zákazu retroaktivity, nakoľko v súlade s

doktrínou legitímneho očakávania sa žalobca spoliehal, že po uplynutí lehoty troch rokov od zápisu
údajov registra nebude možné vykonať ich zmenu, pričom preskúmavané rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť ani v predĺženej lehote piatich rokov. Podstatným a primárnym žalobným bodom bolo
teda posúdenie otázky - nesprávneho právneho posúdenia aplikácie spomínaného intertemporálneho
ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z..

20. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, týkajúcej sa aplikácie prechodného
ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. (účinného od 1.5.2014) a to najmä z toho hľadiska, či
orgány verejnej správy mali o zmene údajov v registri rozhodnúť v lehote troch rokov od zápisu údajov
registra do katastra nehnuteľností (právna úprava účinná do 30.4.2014), alebo o zmene schváleného

registra mohli rozhodnúť v predĺženej zákonnej lehote piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra
nehnuteľností (právna úprava účinná v čase vydania prvostupňového rozhodnutia).

21. Podľa § 7 ods. 5 veta prvá zákona č. 180/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia), schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše

údaje registra do katastra nehnuteľností.14)
14) § 34 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení zákona č. 255/2001 Z. z.

Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z., ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych
vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii

rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa
nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu
údajov registra do katastra nehnuteľností.

Podľa § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., konanie, v ktorom nebol návrh registra podľa § 7 ods. 1

uverejnený do 30. apríla 2014, sa dokončí podľa zákona účinného od 1. mája 2014.

Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2014, ak schválený register
obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6
ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po

právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene
možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

22. Z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že Obvodný pozemkový úrad v Ružomberku
dňa 12.6.2006 zverejnil návrh registra v zastavanom území Obce Ružomberok v katastrálnom území

A.. Register v katastrálnom území A. bol schválený rozhodnutím č. 1RE 9-2008/00110-2012-13P zo
dňa 11.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.7.2012. Z administratívneho spisu vyplýva aj tá
skutočnosť, že automatizované preberanie údajov registra bolo ukončené dňa 5.4.2013 pod položkou
výkazu zmien 2243/12, 2244/12 a 1/13 a v súpise listín je register evidovaný pod č. Z 2724/12 v Zbierke
listín katastrálneho územia A. v dokumentácii Okresného úradu Ružomberok, katastrálneho odboru.

Následne, dňa 12.11.2013 začal prvostupňový správny orgán ex officio konanie o oprave chybných
údajov schváleného registra. Konanie o zmene údajov registra, ktoré je predmetom správneho súdneho
konania,začalotedaeštezaúčinnostiprávnejúpravyúčinnejdo30.4.2014.Nazákladevýzvykomisiana
zasadnutí dňa 8.10.2014 navrhla vykonať opravu údajov schváleného registra a prvostupňový správny
orgán vydal 23.2.2018 prvostupňové rozhodnutie. Z doterajšieho priebehu konania je teda zrejmé, že

nie je sporná skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané v lehote troch rokov od zápisu
údajovregistradokatastranehnuteľností.Preskúmavanérozhodnutie,ktoréjepredmetomtohtokonania
nadobudlo právoplatnosť (§ 135 ods. 1 SSP) po účinnosti novely zákona č. 180/1995 Z. z., ktorou bolalehota na rozhodnutie o zmene údajov registra predĺžená z troch na päť rokov odo dňa schválenia
registra.

23. Počas tohto správneho súdneho konania boli v súvislosti s posúdením primárnej otázky - týkajúcej
sa aplikácie prechodného ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. (účinného od 1.5.2014) zo
strany žalobcu iniciované ďalšie konania, a to konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky (vedené
na základe ústavnej sťažnosti žalobcu pod sp.zn. II. ÚS 249/2020), ako i konanie vedené na Najvyššom
súde Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti žalobcu pod sp.zn. 1Sžrk/7/2020 podanej

proti rozsudku tunajšieho súdu, sp.zn. 31S/35/2018 z 22.4.2020, ktorým tunajší súd správnu žalobu v
skutkovo a právne obdobnej veci zamietol.

24. V spomínanom náleze Ústavného súdu SR, č.k. II. ÚS 249/2020-80 zo 6.5.2021 sú aj vo vzťahu
k prejednávanej veci koncipované nasledovné ústavnoprávne východiská, a to najmä v bodoch 17. až
23. jeho odôvodnenia, ako aj v bodoch 24., 25. a 31. Z odôvodnenia predmetného nálezu jednoznačne

vyplýva, že pri aplikácii všeobecných ústavnoprávnych východísk sa v argumentácii nemožno obmedziť
na gramatický a teleologický výklad dotknutých zákonných ustanovení, a opomenúť ústavnoprávne
aspekty posudzovania intertemporálneho ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., a to
konkrétne z hľadiska ústavnoprávnych princípov zákazu pravej retroaktivity a rešpektovania a ochrany
legálne nadobudnutých práv.

25. V bode 25. odôvodnenia spomínaného nálezu Ústavný súd SR uviedol: „Z pohľadu ústavného
súdu sa javí ako rozhodujúce, že právoplatným skončením konania o schválení ROEP a zápisom jeho
výsledkov do katastra nehnuteľností bolo ustálené majetkovoprávne postavenie sťažovateľa ohľadom
jeho nehnuteľností uvedených v rozhodnutí o schválení ROEP. Došlo k tomu podmienene s tým, že v

lehote do troch rokov nebude rozhodnuté o zmene zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.
Sťažovateľ teda v súlade s právnym stavom daným v inkriminovanom čase nadobudol právny nárok
na to, aby po márnom uplynutí trojročnej zákonnej lehoty sa stali údaje vyplývajúce z právoplatného
rozhodnutia o schválení ROEP konečnými a záväznými. Z ústavnoprávneho hľadiska sa javí ako
neprípustné odňať sťažovateľovi tento jeho nadobudnutý nárok (právo), resp. ho obmedziť do minulosti

tým, že k nadobudnutiu nároku dôjde (vzhľadom na neskoršiu zmenu príslušného ustanovenia) až po
uplynutí lehoty piatich rokov.“

26. V bode 31. odôvodnenia spomínaného nálezu Ústavný súd SR skonštatoval: „V konečnom dôsledku
predchádzajúceúvahytýkajúcesacharakteruopravyúdajovschválenéhoROEPvýrazneposilňujútézu,

podľa ktorej vydaním právoplatného rozhodnutia o schválení ROEP a zápisom jeho údajov do katastra
nehnuteľností dostal sťažovateľ záruku (získal právny nárok), že novovytvorený stav po troch rokoch už
nebude možné revidovať a stane sa stavom konečným.“

27. Vyššie citované závery v náleze Ústavného súdu SR boli podkladom pre rozsudok Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 1Sžrk/7/2020 z 22.6.2021, ktorým kasačný súd rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.
31S/35/2018 z 22.4.2020 (ktorým bola správna žaloba zamietnutá) zmenil tak, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z predmetného rozsudku
kasačného súdu vyplýva, že prechodné ustanovenie 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. nevylučuje,
že sa konanie o zmene údajov registra, ktoré je predmetom prejednávanej veci, nemá dokončiť podľa

predpisu účinného do 30.4. 2014, keďže, návrh registra v zastavanom území Obce Ružomberok v
katastrálnom území A. bol zverejnený pred účinnosťou novely zákona č. 180/1995 Z.z. Kasačný súd sa
z tohto hľadiska stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu SR, že v čase rozhodnutia správneho
orgánu o schválení registra, vzhľadom na vtedy účinnú právnu úpravu, bola sťažovateľovi zrejmá
tá skutočnosť, že jeho právna neistota ohľadne správnosti údajov schváleného registra, môže trvať

maximálne tri roky odo dňa zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tunajší súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou
prezentovanou žalobcom a v súlade s právnymi závermi vyslovenými tak v Náleze Ústavného súdu
SR, č.k. II. ÚS 249/2020-80 zo 6.5.2021 (najmä bod 25. a 31. odôvodnenia nálezu) ako i v rozsudku

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžrk/7/2020 z 22.6.2021, z ktorého dôvodu zhodne konštatuje, že za
takých okolností, aké sú okolnosti prejednávaného prípadu vo veci samej, by výsledkom posúdenia veci
podľa výkladu prezentovaného žalovaným bol právny stav, kedy by dotknuté ustanovenie § 7 ods. 6
zákona č. 180/1995 Z. z. (účinné od 1.5.2014) o päťročnej lehote na rozhodnutie o zmene údajov registrapôsobilo spätne na právne vzťahy žalobcu do minulosti, s ktorými žalobca nemal možnosť oboznámiť sa
včasezapísaniaúdajovregistradokatastranehnuteľností.Výklad,ktorýprezentovalžalovanývovzťahu
k aplikácii prechodného ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., je v rozpore s princípom

právnej istoty v právnych vzťahoch a princípom legitímneho očakávania účastníka konania. Správny
súd dospel k záveru, že správne orgány boli oprávnené rozhodnúť o zmene údajov registra do troch
rokov odo dňa zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností a pokiaľ tak správne orgány neurobili,
ich právo rozhodnúť o zmene údajov registra zaniklo uplynutím času.

29. Nakoľko citovaný právny záver je dostatočným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného
správny súd nepovažoval za potrebné reagovať na všetky ďalšie argumenty prezentované účastníkmi
v tomto správnom súdnom konaní prihliadajúc na to, že predmetom tohto súdneho konania bolo
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a nie určenie vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam, ktorých sa predmetné administratívne konanie o zmene údajov schváleného registra
obnovenej evidencie pozemkov týkalo.

30. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý
bol v konaní úspešný, voči žalovanému súd náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu.

31.Onáhradetrovkonaniaďalšíchúčastníkovkonaniavrade1/až10/rozhodolsprávnysúdpodľa§169

SSP tak, že im ich náhradu trov voči žalovanému nepriznal, nakoľko ďalší účastník má voči účastníkovi
konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s
plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil, čo v posudzovanom prípade nebolo naplnené. Rovnako
tak neboli pre priznanie náhrady ďalších trov konania zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V
kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.