Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12P/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121205034
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2121205034.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: G. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. O., zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matka U.
M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., t. č. bytom Z., L. XX, a otec D. D., nar. XX. XX. XXXX, t. č. na
neznámom mieste, o návrhu navrhovateľky: B. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U., Ž.Á. XXX/XX,

na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá G. M., nar. XX. XX. XXXX, sa s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku z v e r u j e
do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o
výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená zastupovať maloleté
dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Matka je p o v i n n á platiť na maloletú výživné v sume 200 Eur mesačne vždy do 20. dňa v

mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

III. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletú výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet
príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/46/2006-96 zo dňa 04. 02. 2010, v
časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a v časti určenia platobného miesta pre bežné
výživné od otca maloletej.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30. 08. 2021 bol na Okresný súd Trnava doručený návrh navrhovateľky na zverenie maloletého
do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

2. Návrh na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľka odôvodnila tým,
že maloletá pochádza z partnerského vzťahu matky a otca. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany,
č. k. 16C/46/2006 zo dňa 04. 02. 2010, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec
bol zaviazaný platiť výživné v sume 30 % životného minima. Od malička žila maloletá iba s matkou u
starých rodičov v F.. Otec výživné na dcéru nikdy neuhradil, ani sa s ňou nestretával. Neskôr asi v roku

2008 sa matka s maloletou presťahovala k svojmu partnerovi a následne stále striedala partnerov aj
bydliská. S matkou sa spoznala asi od roku 2017 v práci. Dobre si rozumeli a navštevovali sa. G. od
13-tich rokov chodievala k nej na prázdniny, aj na víkendy. Bolo to po dohode s matkou. Matka vtedyuž žila s aktuálnym manželom P. M., ktorý maloletej ubližoval psychicky a neskôr aj fyzicky. Matka toto
neriešila. Keďže dlhodobo nezaplatili nájom za byt, v ktorom žili, zostala matka s G. na ulici. Vzala si ich
vtedy k sebe do domácnosti, chcela im pomôcť. Matka si potom našla nového partnera U. U., s ktorým

aj s maloletou žili na uvedenej adrese. Od začiatku letných prázdnin bola maloletá u nej. Nechcela v
tej domácnosti viac zotrvávať. Partner matky jej písal nevhodné dvojzmyselné smsky, o ktorých matka
spočiatku nevedela. Keď sa jej maloletá zdôverila, matka ju vysmiala. Keďže matka chodievala na nočné
zmeny, maloletá sa bála zostávať doma s partnerom matky. Písal jej smsku v znení, že sa už teší na ich
prvú spoločnú noc, pričom smsku ukončil emotikonom s pusou. Vtedy tiež utiekla spať k nej. Neskôr jej

začal aj slovne vulgárne nadávať. Rovnako v ich domácnosti nemala čo jedávať. Keď išla k matke, tak
im ona musela nakúpiť z rodinných prídavkov, aby mali čo jesť. V chladničke mali len víno, jedlo žiadne.
Situáciu chcela s matkou riešiť, na čo jej povedala, nech si maloletú nechá a stará sa o ňu. Aktuálne
sa o maloletú matka vôbec nezaujíma. Maloletá sa nechce vrátiť bývať k svojej matke, chce riadne
doštudovať školu (aktuálne 2. ročník SSOŠ-Gos.sk). A v škole, keď potrebovala spraviť domácu úlohu,
kedy mali niečo variť, jej zabezpečovala všetky potraviny, aby mala úlohu splnenú. Stále jej so všetkým

pomáhala. Žije so svojím dlhodobým partnerom P. P. v rodinnom dome v U.. Jedná sa o 4-izbový rodinný
dom, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Má ešte 2 synov - F. a F. U.. Maloletá má zatiaľ spoločnú
detskú izbu s jej mladším synom, kde má vlastné lôžko, avšak už prerábajú ďalšiu izbu, ktorá bude jej
vlastná. Poznajú sa od malička a sú ako súrodenci, ale predsa chcú, aby mala ako dievča izbu zvlášť. Od
01. 09. 2021 nastupuje do práce vo firme N. F., s. r. o., a jej príjem by mal byť 680 Eur + odmeny. Partner

je po mozgovej príhode, čaká ho operácia. Je živnostník, ale aktuálne kvôli zdravotnému stavu nemôže
pracovať. Súhlasí s tým, aby maloletá bola zverená do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Starší syn
pracuje v L. v O. a mladší študuje na rovnakej škole ako G.. Je zdravá, nikdy nebola trestaná, je plne
spôsobilá zabezpečiť maloletú po finančnej aj citovej stránke. U nich jej nič nebude chýbať, dohliadne
aj na to, aby riadne dokončila štúdium na strednej škole. Bude u nich v bezpečí a nebude sa musieť

už ničoho báť.

3. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

4. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

5. Podľa § 116 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak sa súdu
nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej
žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch
od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

6. Matka a procesný opatrovník sa k návrhu navrhovateľky nevyjadrili.

7. Otcovi bol návrh doručený postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, k tejto sa nevyjadril.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise,

najmä lustráciami v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, pracovnou zmluvou a dohodou
o dočasnom pridelení zamestnanca, lekárskymi správami, oznámením o zaradení do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, výpisom
z registra trestov, pripojeným spisom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 16C/46/2006, a z neho
predovšetkým rozsudkom, č. k. 16C/46/2006-96 zo dňa 04. 02. 2010, potvrdením o príjme matky a

tiež výsluchom navrhovateľky a matky, keď pojednával v neprítomnosti otca, ktorý svoju neúčasť na
pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, pričom z vykonaného dokazovania
súd zistil nasledovné skutkový a právny stav:

9. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/46/2006-96 zo dňa 04. 02. 2010, súd určil otcovstvo

k maloletej, zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a určil jej priezvisko, súčasne rozhodol o
výške vyživovacej povinnosti otca k maloletej, o zaostalom výživnom, bez úpravy styku otca s maloletou.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 03. 2010.10. Z pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca vyplýva, že navrhovateľka
nastúpila do práce u zamestnávateľa DEKRA kvalifikácia a poradenstvo, s. r. o., dňom 01. 09. 2021,
pričom pracovný pomer sa skončil v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa dňom 13. 09. 2021.

11. Podľa výpisu z registra trestov navrhovateľka nemá záznam v Registri trestov GP SR.

12. Podľa potvrdenia zo dňa 21. 09. 2021 priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie od 09/2020
do 08/2021 činí 913,70 Eur.

13. Navrhovateľka v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomne podaného návrhu.
Pre starostlivosť o maloletú má vytvorené podmienky. Maloletá u nej býva od začiatku letných prázdnin,
s matkou maloletej sú kamarátky. Žije v spoločnej domácnosti s P. P., ktorý je SZČO a jeho príjem je 850
Eur. So zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí. Momentálne je nezamestnaná,
je evidovaná na úrade práce od 17. 09. 2021. V októbri 2021 by sa mala zúčastniť výberového konania

vo firme L. - G. E.. Momentálne príjem nemá. Po skončení pracovného pomeru vo I. od 31. 01.
2019 bola nezamestnaná, mala zdravotné problémy a doteraz sa lieči na embóliu pľúc. Náklady na
domácnosť sú elektrika 60 Eur mesačne, internet 50 Eur mesačne, plyn 500 Eur/6 mesiacov, strava 400
Eur na domácnosť, úvery a pôžičky nemá. Myslí si, že po zdravotnej stránke je spôsobilá zabezpečiť
starostlivosť o dieťa, keď rovnako s nimi žije aj syn F., ktorý má 16 rokov a je žiakom 2. ročníka cyklickej

školy rovnako ako maloletá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

14. Matka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že so zverením maloletej do náhradnej osobnej
starostlivosti súhlasí a tiež chce, aby jej bola uložená vyživovacia povinnosť v sume 200 Eur mesačne.
Podmienky na starostlivosť o maloletú má vytvorené, avšak v ich domácnosti boli nezhody a rešpektuje

to, že maloletá chce bývať u navrhovateľky. O otcovi vedomosť nemá. Pracuje ako pekárka a jej čistý
priemerný mesačný príjem je 800 - 900 Eur. Iný príjem nemá. Býva s priateľom U. U., ktorý pracuje ako
kuchár v E. F. v Z. a jeho príjem je cca 200 Eur týždenne, pracuje zatiaľ na dohodu. Mesačné výdavky
sú nájomné 500 Eur, strava 200 Eur, inak má len bežné výdavky spojené s hygienou a ošatením. Inú
vyživovaciu povinnosť nemá.

15. Procesný opatrovník uviedol, že súhlasí s návrhom, aby maloletá bola zverená navrhovateľke. Bolo
vykonané tiež šetrenie u navrhovateľky, aj maloletá sa vyjadrila, že chce zostať u navrhovateľky. Výživné
ponecháva na úvahu súdu.

16.Podľa§44ods.1Zákonač.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen
„Zákon o rodine“) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich
a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o
maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

17. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

18. Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa

do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b)
pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.

19. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej
starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a

spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v časetrvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

21. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec

rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

22. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

23. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu

ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento nesúlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

24. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

25. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej

osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony

vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov

na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

26. Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

27. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú
prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy
skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do
pestúnskej starostlivosti.

28. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

29. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.30. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

31.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

32. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

33. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

34. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

35. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

36. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

38. Podľa § 111 písm. o) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

39. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

40. Náhradná osobná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti, ktorej účelom je nahradiť
osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem
maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére

šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a
sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované
jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

41. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie,
výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, pričom rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú
rodičia. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že
výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov, a musí byť vždy opreté o starostlivé a
spoľahlivéobjasnenietýchokolností,ktorésvedčiprezáver,žežiadnyzrodičovniejeschopnýnáležitým

spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa (R 64/1968).

42. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti,
môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžuzabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti či
zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcich sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania
rodičovských práv a povinností, nezáujmu rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Zverenie maloletého

dieťaťadonáhradnejosobnejstarostlivostijeinštitútomfakultatívnym,atedaúplnezávisíodúvahysúdu,
či toto opatrenie považuje za najlepšie a najvhodnejšie pre maloleté dieťa, t. j. či je zverenie maloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti v záujme maloletého dieťaťa.

43. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, musí byť fyzická

osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má
osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, svojím spôsobom života a života osôb,
ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme
maloletého dieťaťa, a ktorá so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí.
Malo by ísť o osobu bezúhonnú, ktorá nebola obmedzená vo výkone rodičovských práv a povinností vo
vzťahu k vlastným deťom, jej sociálna situácia zaručuje, že zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti

bude v záujme maloletého dieťaťa, ani ona, ani jej rodinní príslušníci by nemali trpieť ochorením,
ktoré by vylučovalo riadny výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a mala by mať kladný citový vzťah
k maloletému dieťaťu. Vzhľadom na rôzne životné situácie, ktoré môžu nastať, pri zverení maloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd vždy uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého
dieťaťa, prípadne rodinného známeho či inú blízku osobu, ak spĺňa uvedené predpoklady, keďže pri

rodinnom príslušníkovi, prípadne inej blízkej osobe sa predpokladá existencia kladného citového vzťahu
a bližšie poznanie maloletého dieťaťa, čo by malo zaručovať, že dieťa bude mať riadne zabezpečenú
starostlivosť o výchovu, zdravie a výživu počas vyriešenia, resp. prekonania spravidla negatívnych
životných situácií v rodine maloletého dieťaťa.

44. V konaní mal súd za preukázané, že rodičia maloletého nezabezpečujú a nemôžu zabezpečovať
starostlivosť o maloletú. Nakoľko náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou
starostlivosťou, súd dospel z vykonaného dokazovania k záveru, že v najlepšom záujme maloletej bude
jej zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, v domácnosti ktorej žije maloletá od
začiatku letných prázdnin 2021. Zákon pri zverení maloletého dieťaťa síce uprednostňuje príbuzného

maloletéhodieťaťa,avšakniktozrodinnýchpríslušníkovmaloletejneprejavilzáujemozvereniemaloletej
do náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka spĺňa všetky požiadavky kladené na osobu, ktorej
môže byť maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle § 45 ods. 1 Zákona o
rodine. Partner navrhovateľky, ktorý žije spolu s navrhovateľkou a maloletou v spoločnej domácnosti,
vyjadril so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti súhlas.

45. Z uvedeného dôvodu súd preto vyhodnotil zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľkyakovcelomrozsahusúladnésozáujmommaloletej.PretosúdvovýrokuI.rozsudkuzveril
maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s
tým,ženavrhovateľkajepovinnávykonávaťosobnústarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestranný

rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných
veciach.

46. Súd zároveň vo výroku II. a III. rozsudku uložil rodičom maloletého v súlade s § 81 ods. 1 Zákona
o rodine povinnosť platiť na maloletého výživné, a to matke vo výške 200 Eur mesačne a otcovi vo

výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona,
vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Pri určení výšky výživného súd vychádzal aj z listinných dôkazov,
nachádzajúcich sa v pripojenom spise Okresného súdu Trnava, sp. zn. 16C/46/2006, keď mal za to,
že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom, č. k. 16C/46/200696 zo dňa 04. 02. 2010,
právoplatným dňa 16. 03. 2010, nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca.

47. Pokiaľ ide o matku, navrhovateľka navrhovala určiť jej vyživovaciu povinnosť v sume 100 Eur. Matka
však pri výsluchu na pojednávaní navrhla určiť výživné v sume 200 Eur, ktorá suma zodpovedá cca 22
%-tám z príjmu povinnej osoby - matky, ktorý súd ustálil na sumu 913,70 Eur.

48. Súd teda považuje rodičom stanovené výživné za primerané ako potrebám maloletej, tak
možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Stanovené výživné sú rodičia povinní v zmysle § 45 ods. 8
Zákona o rodine uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.49. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/46/2006-96 zo dňa 04. 02. 2010,
v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a v časti určenia platobného miesta pre bežné
výživné od otca maloletej, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku.

50. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

51. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

52. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 59 ods. 1
CMP), avšak odvolanie podané zo strany navrhovateľky, matky a procesného
opatrovníka by nebolo právne účinné, nakoľko títo sa práva podať odvolanie

výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,

spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv narozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.