Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 23, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515205172
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2515205172.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu
JUDr. Eriky Tischlerovej a Mgr. Maroša Feketeho, v právnej veci žalobcu: V. O., nar. X. D. XXXX,
bytom Z. XXX/X, S., podnikajúceho pod obchodným menom Anton Marko - KAMENÁRSTVO MARKO,
IČO: 32835400, s miestom podnikania Súkennícka 215/8, Vrbové, zastúpeného advokátom: JUDr. Igor
Horanský, E. F. Scherera 4803/2, Piešťany, proti žalovanej: Mgr. O. O., nar. X. O. XXXX, bytom C. D.

S. XXX, advokátka so sídlom Záhradná 2/B, Piešťany, IČO: 37843303, zastúpenej advokátom: JUDr.
Mgr. Marián Kropaj, PhD., Mudroňova 7356/51, Piešťany, o zaplatenie 12.198 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 19. februára 2020 č. k. 4Cb/102/2015
- 174, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 11.294,96 eura a 5 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 11.294,96 eura od 1.3.2014 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 85,20 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 ods. 1,

2, § 365, § 369 ods. 1, § 768k ods. 2, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný
zákonník“), § 585 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“).

2. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou došlou súdu 27.7.2015 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
12.198 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 1.3.2014 do zaplatenia titulom dohody o urovnaní

z 26.1.2012, podľa ktorej mala žalovaná zaplatiť žalobcovi sumu 15.598 eur v 52 splátkach po 300
eur, vždy najneskôr do posledného dňa v mesiaci. Žalovaná uhradila žalobcovi iba sumu 3.400 eur
poslednou splátkou dňa 1.3.2013. V zmysle dohody sa nezaplatením ktorejkoľvek splátky stal splatným
neuhradený zvyšok dlhu spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania, počnúc dňom doručenia výzvy na
zaplatenie žalovanej (čo sa stalo listom žalobcu z 10.2.2014).

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Potvrdila, že so žalobcom uzatvorila dohodu o urovnaní,
ktorou uznala svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 15.598 eur, ktorý aj sčasti uhradila. Tvrdila, že
škodu vyčíslenú v predmetnej dohode žalobcovi nespôsobila v uvedenom rozsahu (resp. ju vôbec
nespôsobila), čo vyplýva aj zo spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 4Cb/1/2008. Jej záväzok v čase
uzatvorenia dohody voči žalobcovi neexistoval, nakoľko nikdy nevznikol. Uvedené tvrdenia chcela
preukázaťpripojenímspisuOkresnéhosúduČadcasp.zn.4Cb/1/2008apreskúmanímdôkazov,ktorými

v tomto konaní disponoval žalobca. Pohľadávka žalobcu bola sporná, o čom žalobcu upovedomila, a
preto by žalobca nebol úspešný ani v prípadnom odvolacom konaní. Vzhľadom na jej právny názor,žalobu podávať nemala a jej udelenú plnú moc mala vypovedať, žalobcovi by tak nevznikli náklady
spojené s podaním žaloby a náhrady trov konania. Z uvedeného dôvodu žalovaná uhradila žalobcovi
sumu 3.400 eur, čím žalobcovi nahradila škodu, ktorá mu vznikla titulom náhrady nákladov spojených

s prvostupňovým konaním vedeným na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4Cb/1/2008. Vo svojej
výpovedi tiež uviedla, že dohodu podpísala pod nátlakom za zvlášť nevýhodných podmienok a v rozpore
s dobrými mravmi, preto jej obsah spochybňovala. Argumentovala tiež zodpovednosťou advokáta za
škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie. Pre prípad, že by súd dospel k záveru o dôvodnosti
žaloby, vzniesla námietku započítania k pohľadávke žalobcu, a to s pohľadávkou žalovanej vzniknutej

trovami právneho zastúpenia v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 4C/345/2008
v sume 903,04 eura, splatnej dňa 31.1.2017, ako i trovami právneho zastúpenia v konaní vedenom na
Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15Cb/140/01 a na odvolacom súde pod sp. zn. 3Cob/64/2013, v
celkovej výške 3.208,91 eura, splatnej 25.4.2014.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že právny vzťah sporových strán

pri zastupovaní žalobcu (podnikateľa) žalovanou (advokátkou) sa riadil ustanoveniami § 566 a nasl.
Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Sporovými stranami uzatvorenú dohodu o urovnaní a
nároky z nej vyplývajúce posudzoval podľa ust. § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka o urovnaní,
nakoľko Obchodný zákonník urovnanie neupravuje. Žalobca a žalovaná uzatvorením dohody o urovnaní
v súlade s ust. § 585 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka nahradili pôvodný (medzi nimi sporný či

pochybný) záväzok (ktorý zanikol) novým záväzkom a z tohto nového záväzku žalobca podanou žalobou
uplatnil svoj nárok voči žalovanej. Žalovaná svoje tvrdenia, že dohodu o urovnaní podpísala pod
nátlakom za zvlášť nevýhodných podmienok a v rozpore s dobrými mravmi, nepreukázala. Súd prvej
inštancie konštatoval, že predmetom konania bol nárok žalobcu vyplývajúci z dohody o urovnaní a
nie nárok žalobcu titulom náhrady škody spôsobenej mu advokátom pri výkone advokácie, preto súd

návrh žalovanej na doplnenie dokazovania pripojeným spisom Okresného súdu Čadca zamietol. Z
rovnakého dôvodu sa nezaoberal ani argumentáciou žalovanej ohľadne zodpovednosti advokáta za
škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie.

5. Ďalej uviedol, že žalovaná uplatnila proti žalobcovi svoje pohľadávky (v sume 3.208,91 eura, splatnej

25.4.2014 a sume 903,04 eura, splatnej 31.1.2017) na započítanie; takýto jej prejav súd posúdil len
ako prostriedok procesnej obrany žalovanej, nie ako vzájomnú žalobu. Žalobca v reakcii na započítací
prejav žalovanej namietol započítanie jej pohľadávky v sume 3.208,91 eura z dôvodu premlčania
(podľa faktúry č. 2014/04/12, vystavenej dňa 25.4.2014, suma 3.208,91 eura mala byť splatná dňa
25.4.2014, avšak žalobcovi bola uvedená faktúra doručená až dňa 27.3.2019 na pojednávaní, teda po

uplynutí štvorročnej premlčacej doby), ako aj z dôvodu, že faktúrou č. 2014/04/12 žalovaná vyúčtovala
žalovanému právne služby, ktoré mu poskytovala aj JUDr. K. Y. a nie len žalovaná (nešlo teda o
započítateľnú pohľadávku žalovanej); pohľadávku žalovanej v sume 903,04 eura uznal. Vzhľadom na
to, že žalobca po započítacom prejave žalovanej v porovnaní so žalobou uplatneným nárokom uplatnil
nárok v sume o 903,04 eura nižšej (a príslušenstvo z tejto nižšej sumy), bol namieste záver, že žalobca

vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 903,04 eura a 5 % ročného úroku z omeškania z tejto sumy späť.
Žalobca sa teda domáhal (po čiastočnom späťvzatí žaloby), aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 11.294,96 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.294,96 eura od 1.3.2014
až do zaplatenia, keď podľa dohody mala žalovaná splácať svoj dlh vždy k poslednému dňu v mesiaci,
počnúcdňom30.1.2012akončiacnajneskôrdňom28.5.2016.Žalovanábolalistomz10.2.2014vyzvaná

na zaplatenie zostatku dlžnej sumy, teda zjavne nezaplatila splátku splatnú do 31.1.2014, potom dlh
prestala splácať, čím stratila výhodu splátok dlhu a žalobcovi podľa čl. II. bod 4. dohody vznikol nárok aj
na zaplatenie 5 % ročného úroku z omeškania. Z vykonaného dokazovania tak mal súd prvej inštancie
za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne nielen v časti o zaplatenie sumy 11.294,96 eura, ale
aj v časti o zaplatenie dojednaného 5 % ročného úroku z omeškania z uvedenej sumy od 1.3.2014 až

do zaplatenia, preto súd žalobe vyhovel.

6. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne čistým úspechom žalobcu v rozsahu
85,2% (vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 903,04 eura, ktoré súd pričítal na

ťarchu žalobcu).

7. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zmenu
zamietnutím žaloby; alternatívne navrhla jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na novékonanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP. Dôvodila,
že súd sa vyjadreniami žalovanej nezaoberal vôbec alebo len veľmi minimálne. Žalobca žiadal od
žalovanej sumu, ktorú mu mal údajne dlhovať jeho obchodný partner - pán Y. za materiál, z dôvodu, že

žalovaná ako advokátka nebola v súdnom konaní proti pánovi Y. úspešná. Vzhľadom na absurdnosť tejto
požiadavky mala žalovaná za to, že dohodu o zaplatení dlhu protistrany nemohla podpísať dobrovoľne
a bez nátlaku. Žalovaná vysvetlila súdu okolnosti, za ktorých bola nútená podpísať túto dohodu a aj
dôvody prečo ju treba považovať za absolútne neplatnú. Celkom jednoznačne bolo v súdnom konaní
preukázané, že táto dohoda bola uzavretá za obzvlášť nevýhodných podmienok pre žalovanú, pretože

žalovaná suma, dojednaná v dohode, absolútne nezodpovedala výške škody, ktorú reálne mohla
žalovaná žalobcovi spôsobiť v konaní pred Okresným súdom v Čadci. Takáto dohoda je v rozpore
s dobrými mravmi. Súd sa vôbec nezaoberal vyjadrením žalovanej, že žalobca ju mal nútiť podpísať
dohodu nátlakom, že príde o robotu. V konaní bolo preukázané, že dohoda bola uzavretá pod nátlakom
a za obzvlášť nevýhodných podmienok a z toho dôvodu je neplatná. Skutočnosť, že uvedená dohoda
musela byť urobená pod nátlakom, potvrdzuje i fakt, že žalovaná klientovi žiadnu škodu nespôsobila

a v tejto situácii nebol žiaden rozumný dôvod, aby dohodu o urovnaní podpísala. Za týmto účelom
mal súd vyhovieť návrhu žalovanej na pripojenie spisu Okresného súdu Čadca a skúmať, či žalovaná
škodu spôsobila a posúdiť rozsah škody, čo bolo zásadnou skutočnosťou, s ktorou sa konajúci súd
mal vyporiadať. Na pojednávaní dňa 19.2.2020 boli zo žalujúcej strany uvádzané nové skutočnosti,
s ktorými sa žalovaná nemala možnosť oboznámiť, a teda preukázať opak toho, čo bolo tvrdené zo

strany žalobcu. Súd nevyhovel žiadosti žalovanej na odročenie pojednávania. Súčasne boli doručené
aj písomné podklady, takže bolo potrebné vytvoriť žalovanej strane adekvátny priestor na vyjadrenie a
priloženie dôkazov, napr. aj ku konaniu v Humennom, ktoré prebehlo. Súd neumožnil žalovanej strane
reagovať a nedoplnil ani dokazovanie, čo je možné považovať za porušenie práva na spravodlivý súdny
proces.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc

pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),postupombeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
je čiastočne dôvodné.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu a

odôvodnenie rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne,
keď žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy vyplývajúcej z dohody o urovnaní uzatvorenej
medzi stranami sporu, vyhovel.

11. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že

medzi stranami sporu bola platne uzatvorená dohoda o urovnaní (žalovaná opak nepreukázala), preto
považoval uplatnený nárok žalobcu (so zohľadnením čiastočného späťvzatia) za dôvodný. Námietkami
započítania žalovanej sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezaoberal.

12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,

keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

14. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí vočidruhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

15. Podľa § 585 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva
medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva,
sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou
formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného
záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

16. Podľa § 586 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo
pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany,
môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v
prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania
nemala.

17. Podľa § 587 Občianskeho zákonníka i keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené
všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť
alebopochybnosť,ibažezobsahuurovnanianepochybnevyplýva,žesaurovnanietýkaajinýchvzťahov.

18. Pokiaľ ide o dohodu o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka, touto si účastníci
záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností
tým, že ich ruší a nahradzuje ich novými, t.j. doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom
novým, ktorý vyplýva z urovnania. Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom - právnym
dôvodom vzniku záväzku. Po uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia

z pôvodného záväzku, ale len plnenia z nového záväzku z dohody o urovnaní. Účelom urovnania
v zmysle tohto ustanovenia je odstrániť spornosť alebo pochybnosť vznikajúcu napr. o tom, či boli
splnené predpoklady vzniku alebo zániku určitého práva, spornosť alebo pochybnosť týkajúcu sa výšky
pohľadávky, jej splatnosti a pod., pričom spornosť alebo pochybnosť môže byť skutková i právna,
objektívna i subjektívna. Spornosťou práva v zmysle § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nemienia

súdne spory, ale rozdielny názor účastníkov na otázku existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy či
obsahu (napr. v akom rozsahu má byť plnené, kedy a pod.). Stačí, že jednej zo strán sa určité právo,
ktoré je súčasťou ich vzájomného právneho vzťahu, javí sporným bez ohľadu na to, či spor objektívne
existuje. Môže ísť o pochybnosť subjektívnej povahy, ktorej príčinou môže byť aj omyl. Podmienkou
platnosti dohody o urovnaní pritom nie je existencia pôvodného (urovnávaného) právneho vzťahu

medzi účastníkmi tejto dohody. Urovnanie sa môže týkať len niektorých vzájomných práv a povinností,
ohľadomktorýchúčastnícinebolivzhode,aletiežceléhozáväzku(záväzkovéhoprávnehovzťahu)alebo
všetkých doterajších záväzkov medzi účastníkmi, avšak s výnimkou tých práv (a im zodpovedajúcich
povinností), na ktoré niektorý z účastníkov nemohol pomýšľať v dobe, keď bola dohoda o urovnaní
uzavretá. Ustanovenie § 586 ods. 1 Občianskeho zákonníka chráni urovnanie pred sankciou neplatnosti

pre prípad, že pri uzatvorení dohody o urovnaní došlo k omylu v tom, čo je medzi stranami sporné, či
pochybné, a teda v akom rozsahu sa má urovnanie týkať doterajšieho záväzku. Omyl jednej, prípadne
oboch strán pri uzatváraní dohody o urovnaní, týkajúci sa rozsahu, v akom má byť doterajší záväzok
nahradenýiným,nemávplyvnaplatnosťdohody.Odsek2tohtoustanoveniasatýkaprípadov,kdestrany
pri urovnaní vychádzali z domnelého práva jednej strany, hoci toto právo v čase dojednania neexistovalo

(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2011 sp. zn. 3 M Cdo 13/2009).

19. Odvolacia argumentácia žalovanej, podľa ktorej mal súd prvej inštancie vyhovieť jej návrhu na
pripojenie spisu Okresného súdu Čadca a skúmať, či žalovaná škodu spôsobila a následne posúdiť
rozsah škody spôsobenej žalovanou (s poukazom na vyššie uvedený ods. 18), nebola dôvodná. Súd

prvej inštancie správne uviedol, že predmetom konania je nárok z titulu uzatvorenej dohody o urovnaní
a nie nárok z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú žalovanou (ako advokátkou - mandatárkou)
žalobcovi (ako svojmu bývalému mandantovi). Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím
dôvodom. Podmienkou platnosti dohody o urovnaní nie je existencia pôvodného (narovnávaného)
právneho vzťahu medzi účastníkmi tejto dohody (porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Českej

republiky z 5.6.2000 sp. zn. IV. ÚS 13/2000, rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky z 15.5.2003
sp. zn. 32 Odo 1/2002, z 21.8.2002 sp. zn. 33 Odo 371/2002, z 23.11.2004 sp. zn. 32 Odo 976/2003,
z 27.9.2011 sp. zn. 29 Cdo 2687/2010). Účelom urovnania je zabrániť ďalším nezrovnalostiam alebosporom tým, že sa pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, zruší a nahradí novým
záväzkom, k čomu i v prejednávanej veci medzi stranami došlo.

20. Nemožno prisvedčiť žalovanej ani v tom, že v konaní bolo preukázané, že dohoda o urovnaní bola
medzi stranami uzavretá pod nátlakom a za obzvlášť nevýhodných podmienok a z toho dôvodu je
neplatná. Žalovaná síce v priebehu konania tvrdila, že žalobca ju mal nútiť podpísať dohodu nátlakom,
že príde o robotu, avšak ako správne (i keď veľmi stručne a bez bližšieho zdôvodnenia) uviedol súd
prvej inštancie, svoje tvrdenia ničím nepreukázala (resp. ani nenavrhla dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení). Neplatnosť dohody o urovnaní nemožno vyvodzovať zo skutočnosti, že predmetná dohoda
nezodpovedala výške škody, ktorú reálne mohla žalovaná žalobcovi spôsobiť v konaní pred Okresným
súdom v Čadci. Týmto by sa poprel samotný účel dohody o urovnaní, a to odstrániť spornosť alebo
pochybnosť o tom, či boli splnené predpoklady vzniku určitého práva a výšky pohľadávky. Navyše
samotná žalovaná si protirečí, keď v podanom odvolaní tvrdila, že skutočnosť podpísania dohody pod
nátlakompotvrdzujeifakt,žežalovanáklientovižiadnuškodunespôsobila,apretonebolžiadenrozumný

dôvod, aby takúto dohodu o urovnaní podpísala, a naproti tomu v konaní na súde prvej inštancie tvrdila,
že žalobcovi uhradila sumu 3.400 eur ako náhradu škody, ktorá mu vznikla titulom náhrady nákladov
spojených s prvostupňovým konaním vedeným na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4Cb/1/2008 (č.l.
83, 87 súdneho spisu). Nemožno tiež prehliadnuť (ako vyplýva z obsahu spisu), že žalovaná prvýkrát
namietala neplatnosť dohody o urovnaní až na pojednávaní dňa 17.5.2019 (žaloba jej bola doručená

dňa 6.5.2016). V konaní tiež nebolo sporné, že po podaní prvého návrhu na vydanie platobného rozkazu
žalobcom v danej veci (v inom konaní), žalovaná v máji 2014 kontaktovala e-mailom (č. l. 98 súdneho
spisu) právneho zástupcu žalobcu s návrhom na mimosúdne urovnanie, ktoré by spočívalo v novácii
jej záväzku spôsobom, že polovicu dlžnej sumy by uhradila do 31.12.2014 a polovicu do 30.4.2015,
pričom dohoda by sa spísala vo forme notárskej zápisnice s priamou vykonateľnosťou. Na základe tohto

návrhu žalovanej zobral žalobca žalobu (v inom konaní) späť. Z vyššie uvedených dôvodov, tvrdenia
žalovanej o neplatnosti dohody urovnaní (v dôsledku nátlaku zo strany žalobcu) vyznievajú účelovo a
nepresvedčivo.

21. Ako dôvodnú však odvolací súd vyhodnotil námietku žalovanej, že jej súd prvej inštancie neumožnil

adekvátne reagovať na tvrdenia žalobcu (a ním predložené dôkazy) v súvislosti so započítaním
pohľadávky žalovanej vzniknutej titulom trov právneho zastúpenia v konaní vedenom na Okresnom súde
Humenné sp. zn. 15Cb/140/01.

22. Súd prvej inštancie sa v danej veci obmedzil na nekritické prevzatie argumentácie žalobcu ohľadom

započítania bez toho, aby o týchto otázkach vykonal riadne dokazovanie a bez toho, aby vo svojom
rozhodnutí zdôvodnil, prečo na túto započítaciu námietku žalovanej neprihliadol. Pre úplnosť odvolací
súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že podľa § 358 Obchodného zákonníka možno započítať aj
premlčanú pohľadávku za predpokladu, že premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali
spôsobilými na započítanie. Rozhodujúce teda je, aby v okamihu, keď sa započítateľné pohľadávky

stretli (stali sa obe splatné), nebola žiadna z nich premlčaná. Takéto riešenie je opodstatnené tým, že
zánik pohľadávok nastáva od okamihu, keď sa pohľadávky stretli. Doba, kedy bol urobený jednostranný
prejav vôle smerujúci k započítaniu, nie je z tohto hľadiska rozhodujúca. Súd prvej inštancie sa mal
so započítacou námietkou zaoberať tak, ako by sa zaoberal aj s námietkou zaplatenia dlhu. Teda mal
posúdiť existenciu a výšku pohľadávky, ktorá bola uvedeným započítacím úkonom započítaná proti

pohľadávke, o ktorej súd prvej inštancie rozhodoval, teda mal vyriešiť otázku, či medzi stranami došlo
k účinnému započítaniu vzájomných pohľadávok, a tým aj k (čiastočnému) zániku práva tvoriaceho
predmet konania.

23. Z ustanovenia § 358 Obchodného zákonníka, ako aj zo všeobecnej úpravy započítania, obsiahnutej

v § 580 Občianskeho zákonníka vyplýva, že musí ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie, teda
predovšetkým započítanie nie je prípustné voči pohľadávkam, ktoré nie je možné uplatniť na súde.
Rozhodujúcim pri započítaní pohľadávok je okamžik, kedy sa pohľadávky spôsobilé k započítaniu stretli.
Kzánikupohľadávokdochádzabezďalšiehoaniejemožnésúdnymrozhodnutímpriznaťtaktozaniknutú
pohľadávku. Základným predpokladom započítania je vzájomnosť pohľadávok, to znamená, že musí ísť

o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej
a naopak. Forma započítania nie je zákonom stanovená, z obsahu kompenzačného úkonu však musí
byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje k započítaniu proti pohľadávke veriteľa (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.08.2013 sp. zn. 5 MObdo 5/2012).24. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam
z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu),
ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

26. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(porov. napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s
ohľadom na okolnosti každého prípadu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17.
marca 2016 sp. zn. 4Cdo 163/2015).

27. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Vyjadruje to aj znenie ustanovení § 220 ods. 2, podľa ktorých v odôvodnení rozsudku má uviesť súd
podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie,
o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a
posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

28. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o

skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

29. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými
skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie

nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

30. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie neposkytol dostatočný (resp. akýkoľvek) argumentačný základ (najmä vo vzťahu k započítacej
námietkežalovanejsúvisiacejsjejpohľadávkounanáhradutrovprávnehozastúpeniavkonanívedenom
na Okresnom súde Humenné sp. zn. 15Cb/140/01), ktorý by mohol odvolací súd preskúmať, pre svoj
záver o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu.

31. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Nesprávnym procesným postupom
totiž súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, žedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred
odvolacím súdom (ktorý nenahrádza postup súdu prvej inštancie).

32. Pozornosti odvolacieho súdu tiež neuniklo, že súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej
nerozhodol o celom predmete konania (absentuje výrok o čiastočnom zastavení konania v časti
o zaplatenie 903,04 eura s príslušenstvom), pričom následne sa toto pochybenie pokúsil napraviť
uznesením zo dňa 14.4.2020 č.k. 4Cb/102/2015-183. Takýto procesný postup súdu prvej inštancie však
nebol správny, nakoľko chýbajúci výrok mal doplniť dopĺňacím rozsudkom (§ 225 CSP). Keďže však

odvolanie voči uzneseniu zo dňa 14.4.2020 č.k. 4Cb/102/2015-183 podané nebolo, konanie bolo v časti
o zaplatenie sumy 903,04 eura s príslušenstvom právoplatne zastavené.

33. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP), bude rešpektovať základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom
chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych

očakávaní strán. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách
vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanoveniami CSP
a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery pri rozhodovaní o nároku
žalobcu.Súdprvejinštancieumožnížalovanejvyjadriťsaktvrdeniamžalobcuvsúvislostispohľadávkou
žalovanej na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné sp.

zn. 15Cb/140/01 (trovy konania na súde prvej inštancie a trovy odvolacieho konania tvoria jeden celok)
uplatnenounazapočítanie.Nazákladeriadnevykonanéhodokazovaniapotomvecprávneposúdinajmä
so zreteľom na ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa započítania a vo veci rozhodne v
rozsahu, v akom zostala predmetom konania (t.j. 11.294,96 eura s príslušenstvom, keďže uznesenie
súdu prvej inštancie zo 14.4.2020 č. k. 4Cb/102/2015-183 nadobudlo právoplatnosť dňa 19.5.2020).

34. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane
uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania

35. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám

konaniadáodpoveďnapodstatnéarelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblému
bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
193/06, III. ÚS 198/07).

36. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

37. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.