Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 13, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/75/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218204776
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:1218204776.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny
Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. R., nar.
XX. I. XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Piešťany, dieťa matky: Mgr. E. T., nar. X. E. XXXX, bytom U. XXX/XX, T. - S., zast. advokátkou:
JUDr. Barbora Petrovič, Trnava, Hlavná 44 a otca: D. R., nar. XX. D. XXXX, bytom A. XXXX/XX, H., zast.

advokátkou: JUDr. Vladimíra Hrebíková, Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, za účasti prokurátora
Okresnej prokuratúry Piešťany, o návrhu otca na zmenu neodkladného opatrenia a návrhu matky na
zrušenie a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca a matky proti uzneseniu Okresného
súdu Piešťany zo 6. júla 2020 č. k. 9P/121/2018-773 a odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu
Piešťany z 19. augusta 2020 č. k. 9P/121/2018-881 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 9P/121/2018-773 v napadnutom výroku nariadenia

neodkladného opatrenia m e n í tak, že až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej
na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 9P/121/2018 nariaďuje neodkladné opatrenie tohto znenia:

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou R., každý párny kalendárny týždeň od piatka 17.00 hod.
do nedele 17.00 hod., a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy 16.00 hod. do štvrtka 18.00 hod.

s tým, že si maloletú prevezme v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste maloletú po skončení
styku odovzdá matke.

Predmetným neodkladným opatrením dochádza k zmene neodkladného opatrenia súdu prvej inštancie
č.k. 13P/102/2019-78 zo dňa 9. augusta 2019.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 9P/121/2018-881 v napadnutom výroku zamietnutia
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia m e n í tak, že otec je p o v i n n ý platiť pre
maloletú R. výživné vo výške 70 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s
tým, že v uvedenom rozsahu dochádza k zmene neodkladného opatrenia súdu prvej inštancie č.k.
9P/121/2018-40 zo dňa 31. júla 2018 v časti výživného.

III.Odvolacísúduzneseniesúduprvejinštancieč.k.9P/121/2018-881vnapadnutomvýrokuzamietnutia
návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Piešťany zo 6. júla 2020 č. k. 9P/121/2018-773 ( pozn.
po prečíslovaní spisu, ako vyplýva z úradného záznamu súdu prvej inštancie na č.l. 836 je aktuálne
č.l. predmetného uznesenia 815) súd prvej inštancie rozhodol o zmene uznesenia Okresného súdu
Piešťany, č.k. 13P/102/2019-78 zo dňa 9. augusta 2019 tak, že: „Otec je oprávnený stýkať sa s

maloletou R. každú nepárnu stredu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu v čase
od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. Matke uložilpovinnosť maloletú R. na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať ju otcovi v stanovenom čase v
mieste bydliska maloletej a otcovi uložil povinnosť maloletú po realizácii styku matke v stanovenom čase
na tom istom mieste vrátiť.“ Vo zvyšnej časti sa návrh otca na zmenu neodkladného opatrenia zamietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že od poslednej úpravy pomerov v časti úpravy
stykudošlokzmeneodôvodňujúcejzmenupriebehupreberaniamaloletejotcomzhoršenímzdravotného
stavu Ing. E. R., ktorý vylučuje jej pravidelný transport z H. do T. a späť. Zároveň mal súd prvej inštancie
uvedenými listinami za osvedčené, že otec sa o mal. R. počas styku s ňou dokáže adekvátne postarať,
maloletá bola 17. júna 2020 pri preberaní otcom od matky pokojná, s otcom sa zvítala, neplakala,

keď styk otca s maloletou t.č. prebieha bez problémov, otec pravidelne za maloletou do T. dochádza,
stretnutia prebiehajú bez prítomnosti matky maloletej. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru,
že uvedená úprava styku otca s maloletou za prítomnosti tretej osoby - matky otca Ing. E. R. je t.č. pre
otca obmedzujúca a zároveň zaťažujúca pre jeho matku vzhľadom k jej zhoršenému zdravotnému stavu.
Zároveň súd nemal obsahom spisu za osvedčené, že by aj s prihliadnutím na doterajší priebeh stykov
bola nutná prítomnosť inej tretej osoby. Prvoinštančný súd opakovane poukázal na skutočnosť, že v

záujme mal. R. je, aby sa jej vzťah k otcovi vekom utužoval, mala u otca vytvorené obdobné zázemie a
pocitistotyakoumatky,aabyotecmalpriestornaňuvýchovnepôsobiťabyťjejvzorom,pričomneustála
prítomnosť a kontrola tretej osoby počas styku otca s dieťaťom by mohla pôsobiť rušivo, zasahovať do
výkonu rodičovských práv otca a rovnako tak by mohla byť spôsobilá narúšať budovanie citových väzieb
medzi otcom a dieťaťom. Čo sa týkalo otcom navrhovaného rozšírenia jeho styku s mal. R. poukázal na

účel neodkladného opatrenia t.j. predovšetkým zabezpečiť účinnú a rýchlu ochranu v prípade možného
ohrozeniazáujmov,zdravia,životamaloletéhodieťaťa,t.j.o.i.zastabilizovaťpomeryúčastníkovkonania,
tak aby sa predišlo bezprostredne hroziacej ujme na ich právach a oprávnených záujmoch. Obsahom
spisu súd však nemal za preukázané, resp. za osvedčené, že ak by k otcom navrhovanej bezodkladnej
úprave pomerov - rozšíreniu styku s maloletou nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku

alebo stavu, t.j. vo vzájomnom vzťahu jeho a mal. R., ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím,
resp. len s veľkými ťažkosťami. Zdôraznil, že styk otca s maloletou už bol v priebehu konania rozšírený
uznesením č.k. 13P/102/2019-78 zo dňa 9. augusta 2019, pričom táto úpravu styku otca s maloletou je
primeraná potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, a to i vzhľadom na potrebu zachovania vzájomných
vzťahov otca s maloletou, na vek maloletej i tomu, aby táto nebola odlúčená od rodiča (otca), s ktorým

fakticky nežije, taktiež s prihliadnutím na jej právo na udržiavanie pravidelného osobného styku s otcom,
ako i jej záujem o udržiavanie a rozvíjanie ich vzájomného vzťahu, keď pri rozhodovaní súdu vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritným hľadiskom záujem maloletého dieťaťa. Prvoinštančný
súd dospel k záveru, že k prítomnosti Ing. E. R., resp. akejkoľvek tretej osoby počas stykov otca s
maloletouniejet.č.žiadnyrelevantnýdôvod,apretosprihliadnutímnastanoviskokolíznehoopatrovníka

návrh otca na zmenu neodkladného opatrenia v časti prítomnosti jeho matky pri preberaní maloletej
vyhovel a v časti rozšírenia styku zamietol, keď nemal osvedčené, že došlo k takej zmene pomerov, resp.
k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, resp. na strane otca odôvodňujúcej zmenu rozsahu
styku otca s maloletou.

2. Uznesenie Okresného súdu Piešťany zo 6. júla 2020 č. k. 9P/121/2018-773 (pozn. po prečíslovaní
spisu, ako vyplýva z úradného záznamu súdu prvej inštancie na č.l. 836 je aktuálne č.l. predmetného
uznesenia 815) napadli odvolaním otec aj matka. Otec napadol predmetné rozhodnutie čo do časti
zamietnutia jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa rozšírenia úpravy styku
a matka čo do časti vyhovenia t.j., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o oprávnenosti otca stýkať sa s

maloletou R. každú nepárnu stredu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu v čase
od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. bez povinnej
účasti matky otca pri styku.

3. Otec odôvodnil odvolanie § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. f) C.s.p. - súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) C.s.p - rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (najmä rozpor so záujmom maloletého
dieťaťa, ale aj s právami samotného otca).
Otec sám osvedčil viac ako len základné skutočnosti (s poukazom najmä/avšak nie výlučne na jeho

pretrvávajúci extrémne úzky kontakt s dcérou, ktorá nepatrí len matke, ale aj jemu) potrebné na
preukázanie neodkladnosti dočasnej úpravy pomerov, ktorá odôvodňuje (vzhľadom na dĺžku času
trvania konania a postupný rýchly vývin či želanie maloletej) zmenu pôvodného neodkladného opatrenia,
ktorým bol styk upravený. Aj v prípade rozhodovania o neodkladných opatreniach je nevyhnutnédodržiavať zákonnú zásadu rovnocennosti a rovnoprávnosti kontaktu dieťaťa s oboma rodičmi. Čo i len
o priblížení sa k tejto zásade pri rozhodovaní v danej veci možno len sťažka hovoriť v prípade, ak
otec i naďalej vidí svoje dieťa 16 hodín v mesiaci, čo nepredstavuje ani jeden ucelený deň. Súd len

formálne konštatuje závery o dôvodnosti jeho nároku (ale i nároku samotného dieťaťa ), ktorému sa
má poskytnúť neodkladná ochrana. Právo rodiča a dieťaťa na čo najčastejší kontakt je v plnej miere
dôvodnýnárok,ktorýbymalbyťivrámcineodkladnostiochranyprávdieťaťa(akoajrodiča)akceptovaný
a de iure upravený v takom rozsahu, aby rešpektoval právo dieťaťa na jeho otca v rozsahu viac ako
len 16 hodín v mesiaci, čo možno aktuálne, za súčasnej situácie považovať za výrazne obmedzenie

styku, na ktoré v danom prípade nie sú naplnené zákonné podmienky. Maloletá sa aj za posledné dni,
ktoré trávila s otcom, domáhala zostať s ním viac, pričom keď sa ju otec snažil vychystať u neho doma
späť k matke, dostala záchvat plaču a otec ju mal veľký problém obliecť a naložiť do auta. Takýto stav
nemôže pretrvávať naďalej ešte „neurčitý čas“, pretože ním je ubližované maloletému dieťaťu. Zákon v
žiadnom ustanovení nehovorí o tom, že by styk rodiča s dieťaťom mal byť upravený len v nevyhnutnom
rozsahu (tak ako je tomu pri výživnom). Dokonca zákon nevylučuje ani to, aby výrok neodkladného

opatrenia bol zhodný s prípadným výrokom rozsudku vo veci samej. Rovnako ako zákon nedáva „limity“
na „frekvenciu“ zmeny neodkladných opatrení v prípadoch, ak dĺžka konania vo veci samej presahuje
„primeranú mieru“. Dieťa vo veku maloletej R. sa doslova z mesiaca na mesiac mení a vyvíja, čomu
zodpovedá aj jej želanie, túžba či potreba, tráviť so svojim otcom podstatne viac času. V uvedenom
kontexte je otázne, kedy bude vec právoplatne skončená, pričom nie je mysliteľné, aby matka bola aj

naďalej „v maximálnej výhode“ a otec s maloletou „v maximálnej nevýhode“, a to i napriek tomu, že
maloletá ho miluje a čím ďalej, tým viac veľmi plače a prosí, aby s ním mohla byť dlhšie (otec do spisu
založil o tejto skutočnosti aj zvukové a obrazové záznamy, ktoré však nemôže zhotovovať každý krát,
keď ide maloletá od neho a dostáva doslova „záchvat“, že to nechce). Otec má pocit, že postup súdu,
ktorým mu je upierané právo na dočasné rozšírenie styku s maloletou, je voči nemu i voči samotnej

maloletej nespravodlivý obzvlášť v prípade, keď sa súd zameriava viac na procesné aspekty inštitútu
neodkladného opatrenia, ako na skutočný záujem dieťaťa, ktorý si vyžaduje ďalšiu neodkladnú úpravu.
Následkom mimoriadneho stavu v SR, súvisiaceho so šírením nákazy COVID-19, došlo k zatvoreniu
prevádzky hotela jeho zamestnávateľa, pričom tento do dnešného dňa funguje v krajne obmedzenom
režime a otec nebol stále vyzvaný, aby konečne nastúpil do práce. Otec je tak aktuálne výrazne

limitovaný aj finančne (je bez príjmu) a nie je mysliteľné, aby za každým, keď má upravený styk s
maloletou míňal náklady na PHM spojené s cestou z H. do T., odtiaľ s maloletou späť k nemu domov do
H. a následne ju (vzápätí) viezol naspäť matke do T. (čo všetko musí otec stihnúť v rozmedzí šiestich
hodín). Prvoinštančný súd opakovane poukázal na skutočnosť, že v záujme mal. R. je, aby sa jej vzťah
k otcovi vekom utužoval, mala u otca vytvorené obdobné zázemie a pocit istoty ako u matky, a aby otec

mal priestor na neho výchovne pôsobiť a byť mu vzorom, pričom neustála prítomnosť a kontrola tretej
osoby počas styku otca s dieťaťom by mohla pôsobiť rušivo, zasahovať do výkonu rodičovských práv
otca a rovnako tak by mohla byť spôsobilá narúšať budovanie citových väzieb medzi otcom a dieťaťom.
Uvedené premisy súdu prvej inštancie sú v maximálnom rozpore s výrokovou časťou napadnutého
rozhodnutia, keď i napriek tvrdeniam, že vzťah maloletej a otca sa má utužovať (pričom otec by mal

mať priestor na dieťa výchovne pôsobiť a byť mu vzorom), nevyhovel návrhu otca na rozšírenie styku.
Opakovane sa jedná o názor súdu, ktorý je „v ambivalencii“ s napadnutým výrokom. Akým spôsobom
sa má vzťah otca s maloletou utužovať, a kedy má mať otec vytvorený priestor na výchovné pôsobenie
na maloletú, keď má toto všetko limitované len 16 hodinami v mesiaci (z ktorých časť trávi maloletá s
otcom popri jeho šoférovaní v aute). Pokiaľ súd prvej inštancie akcentuje na záujem dieťaťa, mal by tento

mať na pamäti najmä pri rozhodovaní o otcom navrhovanom rozšírení styku obzvlášť za situácie, keď
takéto rozšírenie (dokonca aj s prespatím) výslovne doporučil aj ÚPSVaR Bratislava, a to s poukazom
na schopnosť otca o maloletú sa náležite postarať, ale aj s poukazom na budovanie si vzťahu a citovej
väzby otca s maloletou, ktorú len ťažko možno budovať a rozvíjať na doslova „pár hodinovom stretnutí“.
V uvedenom smere nie je možné ignorovať názor pracovníkov sociálnej kurately (ako to urobil súd prvej

inštancie),aleiželaniemaloletej(ojejprávachaoprávachsamotnéhootca,ktorésúmomentálneďaleko
v úzadí za právami matky, ani nehovoriac). Otec má za to, že uvedeným postupom súdu (obzvlášť v
prípade, keď súd sám by mohol - a aj mal - pri konaní, ktoré trvá tak dlhú dobu, ex offo styk rozšíriť)
došlo k porušeniu práv maloletej, a to s poukazom najmä/avšak nie výlučne, na nasledovné ustanovenia
zákona a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná:

Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorý opakovane konštatoval, že „Je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným
rodičom, a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov“ (viď rozhodnutie Gorgulu vs. Nemecko), resp. že:
„Dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov, prejaviť svojecity skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (viď Hansenová
vs. Turecko). V jednom z posledných rozhodnutí Bergmann vs. Česká republika zo dňa 27.10.2011
ESĽP v Štrasburgu pripomenul, že nedostatok spolupráce medzi rodičmi, nezbavuje príslušné orgány

povinnosti uplatniť všetky prostriedky k zachovaniu rodinnej väzby medzi rodičom a dieťaťom. (O tejto
väzbe nemožno hovoriť, keď dieťa vidí svojho otca len niekoľko hodín za mesiac). Celkom objektívne a
spravodlivo treba uviesť, že v prípadoch nepravidelného alebo zriedkavého alebo absentujúceho styku
rodiča s dieťaťom, dochádza z notoricky známeho (a v hierarchií vzťahu rodič - dieťa) i celkom logického
hľadiska, k narušovaniu ich vzájomných emotívnych väzieb, možnému latentnému traumatizovaniu

dieťaťa (spôsobenému odlúčením od jedného z rodičov), event. k následnému, dosť vážnemu zásahu do
jeho pokojného a nerušeného vývoja, a tým i do jeho základných a zásadných práv, ktoré mu garantuje
nie len Ústava SR, Zákon o rodine, ale i medzinárodné právne normy, ktorými je SR viazaná, a na
ktoré musí súd - v rámci zásady „absolútnej ochrany práv dieťaťa“ - prihliadať. V danom prípade má
otec za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nebral do úvahy záujem dieťaťa na jeho čo
najčastejšom kontakte s otcom, ktorý je rovnakým a rovnocenným rodičom ako matka, pričom nijakým

spôsobom v predmetnom rozhodnutí ani záujem dieťaťa, a zmenu pomerov na jeho strane, nezdôvodnil.
Namiesto toho sa viac zameral na formálnu stránku procesných aspektov neodkladného opatrenia. Otec
podotýka, že aj samotné neodkladné opatrenia možno zmeniť vždy, keď sa postupom času dostanú
do rozporu s aktuálnym záujmom dieťaťa, pričom samotné dieťa (ale v mnohých prípadoch ani rodič)
nemôže doplácať na dĺžku času konania vo veci samej, čím je mu tak upieraná možnosť tráviť stále

viac a viac času aj s druhým rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti. Z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že základné práva
v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a na správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Ak je konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Všeobecný súd by nemal byť pri svojej argumentácií obsiahnutej v

odôvodnení rozhodnutia inkoherentný, pričom jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty
náležité a podporujúce správnosť konkrétneho záveru. Súd musí v odôvodnení rozhodnutia dbať na to,
aby jeho obsah bol presvedčivý, aby jeho premisy a závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel,
boli pre širšiu i užšiu právnickú verejnosť logicky akceptabilné, zrozumiteľné, pochopiteľné, racionálne,
ale i presvedčivé a spravodlivé, ale najmä; aby boli spravodlivé pre maloleté dieťa. Z napadnutého

uznesenia súdu sa záver o spravodlivom prístupe k maloletej R. „stráca“. Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojej judikatúre už konštatoval, že rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) možno považovať za súčasť základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy (II. ÚS 37/00, II. ÚS 46/00, II. ÚS 222/04).
Ústavný súd Českej republiky v náleze I. ÚS 618/05 z 7. novembra 2006 vo veci starostlivosti o

maloletých naformuloval, čo je pre dieťa veľmi dôležité vo vzťahu k styku dieťaťa s rodičom a to už aj
počas obdobia, než súd rozhodne vo veci rozsudkom: „Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s
deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť
rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo
času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou,

či príkladom, ktorá, ako je všeobecne známe, je tou najúčinnejšou výchovnou metódou.“ Poukazuje na
nutnosť použiť takú interpretáciu účelu neodkladného (predbežného) opatrenia v súlade s čl. 32 ods. 4
Listina základných práv a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorej výsledkom rozhodne
nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu.
Podľa uznesenia Mestského súdu v Prahe, sp. zn. 15Co 149/2011 z 25. marca 2011 „Právo otca starať

sa o maloletých je vo svojej kvalite i rozsahu rovnaké ako aj právo matky, a nie je dôvodné ho najmä
za situácie, kedy nie je o pomeroch detí rozhodnuté rozsudkom obmedzovať spôsobom, ktorý považuje
matka za vyhovujúci. Partnerské nezhody nemožno riešiť na úkor detí a za situácie, kedy matka nechce
s otcom naďalej zdieľať spoločnú domácnosť mala by umožniť deťom a otcovi vzájomný kontakt v
rozsahu, ktorý umožní naplniť právo detí na otca ako rodiča a zároveň právo a povinnosť otca svoje

detí vychovávať a starať sa o ne.“ Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie (pokiaľ nezistí naplnenie procesných podmienok pre jeho zrušenie) zmenil tak, že upraví styk
otca s maloletou nasledovne:
- každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 19.00 hod., a
- každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod. alter.

(aspoň ) v stredu od 10.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že v čase určenom pre začiatok styku si otec
maloletú prevezme od matky v mieste aktuálneho bydliska maloletej, kde ju v čase určenom pre koniec
styku matke zase odovzdá. Ak by však odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého
uznesenia je skutočne neurčité, protirečivé, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, následkom čoho došlok porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) otec navrhuje, aby toto uznesenie
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie aj matka maloletej, a to čo do výroku I/, ktorým
súd nariadil neodkladné opatrenie. Uviedla, že vypustenie matky otca z povinnej účasti pri styku, je v
zásade nesprávnym rozhodnutím. Ak otec argumentuje údajne zhoršeným zdravotným stavom svojej
matky, je tu na mieste podotknúť, že z priloženého lekárskeho nálezu nie je zrejmé, v starostlivosti
akých špecialistov má byť matka a prečo má byť transport autom z H. do T. a späť vylúčený. Tiež

nie je jasné, aký nežiaduci vplyv by mohol takýto transport na starú matku mať? Navyše, a tu azda
najpodstatnejšie, nie je zrejmé, v čom mala nastať zmena zdravotného stavu starej matky v porovnaní
s pôvodným rozhodnutím - pôvodnom úpravou súdnym rozhodnutím. Matka zásadne nesúhlasí s tým,
aby sa styk otca s maloletou R. realizoval bez prítomnosti tretej osoby, ostatne sa na návrh otca jednalo
o matku otca (starú matku mal. R.) Ing. E. R.. Matka avšak netrvá konkrétne na tretej osobe - starej
matke Ing. E. R., súhlasí aj s asistovaným stykom ako navrhla na ostatnom pojednávaní vo veci samej.

Súd prvej inštancie azda opomenul, že vo veci totožných účastníkov konania, vo veci mal. R. R. ostatne
rozhodoval o ,,vypustení" starej matky maloletej Ing. E. R. z nutnej prítomnosti pri styku v novembri
2019, kedy Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 25. novembra 2019 č.k. 9P/171/2019-25 rozhodol
takto: Nariaďuje sa toto neodkladné opatrenie:
Uznesenie Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/102/2019-78 zo dňa 9. augusta 2019 sa v časti nutnej

prítomnosti starej matky maloletej Ing. E. R. pri styku otca s dieťaťom mení tak, že: „Otec j e oprávnený
stýkať sa s maloletou R. každú nepárnu stredu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu
v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. Avšak
na odvolanie matky proti uvedenému uzneseniu Krajský súd v Trnave rozhodol uznesením zo dňa 9.
marca 2020 č.k. 24CoP/8/2020 takto:

„Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na zmenu neodkladného
opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/102/2019-78 zo dňa 9. augusta
2019 zamieta."
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací v odôvodnení uvedeného rozhodnutia v bodoch 32. a 33., pred
5 mesiacmi vyslovil, že súčasný existujúci stav zachováva tak rodičovské práva otca, ako i potrebnú

ochranu záujmov maloletej a tento stav vyhodnotil za vyhovujúci. Tiež Okresný súd Piešťany medzitým
rozhodoval ešte aj uznesením zo dňa 5. marca 2020 pod č.k. 9P/121/2018 takto: „Návrh otca na zmenu
neodkladného opatrenia Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/102/2019-78 zo dňa 9. augusta 2019, v
spojení s neodkladným opatrením Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/171/2019 zo dňa 25. novembra
2019, sa zamieta."

V uvedenom uznesení súd správne poukázal na to, že z návrhu otca, ako aj z obsahu spisu súd
pritom nemal za preukázané, resp. za osvedčené, že ak by k otcom navrhovanej bezodkladnej úprave
pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, t.j. vo vzájomnom vzťahu
jeho a mal. R., ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím, resp. len s veľkými ťažkosťami.
Odvolateľka poukázala taktiež na to, že t.č. už znalecké dokazovanie nariadené bolo a dokonca už boli aj

rodičia znalcom vyšetrení, v krátkej dobe je tak je možné očakávať vyhotovenie a doručenia znaleckého
posudku.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolania podali včas oprávnené
osoby (§ 359, § 362 ods. 1 C.s.p. a § 7 ods. 1 C.m.p.) proti rozhodnutiam, proti ktorým je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenia, ako aj konanie im predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolaní (§ 65 a § 66 C.m.p.).

6. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 324 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba
demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

9. Podľa § 326 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva (ods. 2).

10. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý),
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

11. V zmysle § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

13. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

14. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

15. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. V zmysle čl. 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,

telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 36 ods. 1 ZoR o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

18. Podľa § 25 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením
rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2).

19. Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom upravuje Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z. Podľa § 62 ods. 1,
2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

20. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

21. V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej Tretej časti iba niektoré ustanovenia o
neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní
všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom
ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení.

Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava
C.s.p., a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje C.m.p.

23. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že návrh otca na ,,zmenu“ neodkladného
opatrenia upravujúceho styk rodiča s dieťaťom inak, ako v ostatnom neodkladnom opatrení, bol v tomto

prípade návrhom opierajúcim sa o ust. § 26 ZoR t.j. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniťrozhodnutieovýkonerodičovskýchprávapovinnostíalebodohoduovýkonerodičovskýchpráva
povinností.Nejednalosaonávrhnazrušeniedoterajšiehoneodkladnéhoopatreniavzmysle§344C.s.p.
(pozn: zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné
pre jeho nariadenie z pohľadu odpadnutia dôvodov pre jeho nariadenie) a zároveň o návrh na nariadenie

nového neodkladného opatrenia, tak ako bolo v prípade návrhu matky, ktorá sa domáhala zrušenia
neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 31. júla 2018 sp.
zn. 9P/121/2018-674 v časti o výživnom a zároveň nariadenia nového neodkladného opatrenia, ktorým
má byť otcovi uložená povinnosť platiť na výživu maloletej R. 120 eur mesačne.

24. Vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia ohľadom úpravy styku odvolací súd považuje za
potrebnéuviesť,žepriúpravestykurodičovsdeťmi,jenutnévychádzaťztoho,žeprávomobochrodičov
je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať na jeho výchove, s čím korešponduje i právo
dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, pretože len takéto usporiadanie vzťahov je vždy v ,,najlepšom
záujme dieťaťa “, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného,

dostatočne relevantného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem
opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp.
zn. III. ÚS 2298/15 - bod 16, I. ÚS 3216/13, II.ÚS 3765/11), preto ak neexistujú vážne dôvody, prektoré možno styk rodiča s dieťaťom obmedziť, je povinnosťou súdu upraviť styk tak, aby jeho úprava
rešpektovala výkon týchto práv, pretože iba tak môže byť zachovaný najlepší záujem mal. dieťaťa.

25. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o
právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich
starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade
so zákonom a s vylúčením nezákonných

zásahov, článku 29 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom
dieťaťa, najmä v článku 9 bod 3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo obidvoch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty
s obidvoma rodičmi, iba žeby to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacom článku 18 bod 1,
ktorý priznáva obidvom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť
rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom

8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny
záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnoveniu rodinnoprávnych
väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému
rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej
medzinimivzniknúť.Európskysúdpreľudsképrávaopakovanekonštatoval,že„jevzáujmedieťaťa,aby

udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo
na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne
slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča “. Právo stretávať sa s dieťaťom
zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob
trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na

náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného.
Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv
každého z rodičov a úprava stretávania vždy so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Ak
neexistujú vážne dôvody, pre ktoré možno styk rodiča s dieťaťom obmedziť, je povinnosťou súdu upraviť
styk tak, aby jeho úprava rešpektovala výkon týchto práv, pretože iba tak môže byť zachovaný najlepší

záujem mal. dieťaťa.

26. Treba uviesť, že doposiaľ neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie
styku otca s maloletou, pričom samotné výhrady matky k osobnosti otca nie sú samy osebe dôvodom
pre obmedzenie jeho práva stretávať sa s maloletou. Otec maloletej je nepochybne schopný tráviť s ňou

čas a zabezpečiť starostlivosť o ňu, dbať o jej bezpečnosť a dodržiavať pravidlá napriek málo rozvinutým
rodičovským schopnostiam, ktoré doposiaľ nemohol realizovať, a ako vyplýva aj zo znaleckého posudku
znalca PhDr. Karola Kleinmana č. 22/2020, z ktorého odvolací súd ako dôkazného prostriedku vychádzal
aj v tomto konaní v zmysle § 63 C.m.p., že maloletá má nedostatočné kontakty s otcom, ktorý je v
kontaktochsňouvytesňovanýosobamizokruhublízkychosôbmaloletejasámznalectaktiežuviedol,že

by mal byť styk otca s maloletou široko upravený, keď nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by styk jedného
z rodičov odôvodňovali zakázať prípadne ho obmedziť. Z uvedeného posudku nevyplynula ani potreba,
aby styk otca s maloletou prebiehal za účasti tretej osoby. Je všeobecne známou skutočnosťou, že od
troch rokov veku dieťaťa už dieťa nie je fyzicky závislé od matky a práve v uvedenom období sa vytvárajú
ďalšie sociálne väzby dieťaťa k blízkym osobám, ako aj okoliu, preto je nevyhnutné dieťaťu umožniť aj

rozvoj citových väzieb vo vzťahu k druhému rodičovi, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa,
ako aj jeho širšiemu okoliu.

27. Pre rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci

s tým, že záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich
výchovného pôsobenia t.j. s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností, preto odvolací súd
prihliadol hlavne na záujem maloletej a s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci súdom
prvej inštancie a s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu uznesenie súdu prvej inštancie o úprave
styku otca s maloletou s použitím ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I/ tohto

uznesenia

28. Druhým napadnutým uznesením Okresného súdu Piešťany z 19. augusta 2020 č. k.
9P/121/2018-881 súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí návrhu matky na zrušenie neodkladnéhoopatrenia súdu prvej inštancie č.k. 9P/121/2018-40 zo dňa 31. júla 2018 v časti výživného a o zamietnutí
jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť platiť na výživu
maloletej 120 eur mesačne.

29. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že ostatné rozhodnutie vo veci výživného
pre mal. R. neodkladným opatrením nadobudlo právoplatnosť 6. septembra 2018, pričom s poukazom
na vyššie uvedené nemal prvoinštančný súd za osvedčené, že odvtedy došlo k takej zmene v
skutkových okolnostiach, ktorá by odôvodňovala zrušenie neodkladného opatrenia a nariadenie

ďalšieho neodkladného opatrenia. Mal. R. je naďalej v celodennej starostlivosti matky, ktorá poberá
rodičovský príspevok 270 eur a prídavok na dieťa 24,95 eur, pričom u matky došlo k navýšeniu
rodičovského príspevku o viac ako 50 eur. Na strane maloletej tiež nedošlo k podstatnej zmene pomerov,
keďže výdavky na zabezpečenie jej starostlivosti sú naďalej bežné, primerané veku, pričom matka síce
uviedla, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej, avšak túto zmenu súd nemal za osvedčenú ani
obsahom spisu. Čo sa týka pomerov na strane otca, z lustrácie v Sociálnej poisťovni z 18. augusta 2020

vyplynulo, že príjem otca za obdobie od júla 2017 do marca 2018 činil 592 eur v hrubom, pričom v období
od augusta 2019 do júna 2020 jeho príjem činil 868 eur v hrubom. Z obsahu spisu pritom však vyplynulo,
že otcovi od marca 2020 nebola prideľovaná práca, jeho pracovný pomer naďalej trvá, dostával zálohu
vo výške 200 eur mesačne od 13. marca 2020. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd pri posudzovaní
dôvodnosti návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

nevykonáva dokazovanie, súd nemal za osvedčené, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
otca. Obsahom spisu mal súd za osvedčené, že otec má naďalej ďalšiu vyživovaciu povinnosť k E. E..
Zároveň súd uvádza, že vo veciach starostlivosti o maloletých k zmene výšky výživného môže dôjsť až
pri zmene pomerov a následne pri zistení, že nastala zmena pomerov je podstatného charakteru oproti
pôvodným okolnostiam. Neodkladným opatrením už bolo upravené výživné v nevyhnutnej miere, keď

nie je ani možné neodkladným opatrením reagovať na každú zmenu v pomeroch účastníkov.

30. Predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie napadla odvolaním matka maloletej dôvodiac tým,
že toto je v absolútnom rozpore so záujmom maloletej R., nevraviac o tom, že súd má povinnosť
ex offo sledovať dokonca nielen záujem dieťaťa, ale jeho najlepší záujem. V danom prípade neprišlo

ku kvalitatívnemu posunu v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočnosti tak, že by pôvodne
osvedčené skutočnosti sa zmenili v neprospech maloletej, ale naopak. Maloletá v čase ostatného
rozhodnutia o výške výživného neodkladným opatrením mala necelý jeden rok, t.č. už má tri roky.
Matka výdavky maloletej riadne špecifikovala ako aj podložila, t.j. súdu preukázala. Aktuálne je výraznou
zmena, že počnúc 1. septembrom 2020 matka už nebude môcť a nebude poberať rodičovský príspevok,

keďže maloletá R. dovŕšila dňa 31. augusta 2020 tri roky. Tiež je maloletá prijatá do materskej školy od
1. septembra 2020, s čím vznikajú zvýšené výdavky na školné, stravné ako aj so zakúpením výbavy
oblečenia, prezuviek a hygienických potrieb a pod. Súd prvej inštancie neskúmal dôsledne aktuálne
pomery a ani neporovnával, obmedzil sa na konštatovanie o nevyhnutnej miere pokrytia výživného
podľa neodkladného opatrenia, avšak svoje úvahy nerozvinul tým smerom, že by zvážil či má matka

dostatok finančných prostriedkov na pokrytie výdavkov maloletej. Je známou praxou, že výživné sa pri
neodkladnom opatrení neurčuje iba ako 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa
zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale aj podľa okolností
prípaduajsumouoveľavyššou.Aksúdtvrdí,ženeprišlokzmenepomerovpodstatnéhocharakteru,tusa
jedná naopak o výraznú zmenu pomerov plynutím času ako aj nedohľadným právoplatným skončením

konania vo veci samej (bol pribratý znalec do konania a znalecký posudok súdu doposiaľ doručený
nebol), výdavky matky na bývanie sú oveľa vyššie. Maloletá rastie a jej výdavky sa tiež zvýšili / podstatne
zmenili. Bez povšimnutia nie je ani to, že otec na pojednávaní pred súdom vo veci samej súhlasil na
pojednávaní s výživným vo výške 120 eur mesačne.

31.Odvolacísúdsastotožňujesrozhodnutímsúduprvejinštancieohľadomzamietnutianávrhumatkyna
zrušenie neodkladného opatrenia v časti výživného nariadeného uznesením Okresného súdu Piešťany
č.k. 9P/121/2018-40 zo dňa 31. júla 2018, ktorým okrem iného bola otcovi uložená povinnosť platiť na
výživu maloletej tzv. minimálne výživné, pretože v tomto prípade neboli splnené podmienky v zmysle §
334 C.s.p., keď tu neboli dôvody resp. neodpadli dôvody pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené,

preto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v tejto časti potvrdené v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. (výrok
III/ uznesenia).32. Ohľadom zamietnutia návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia však odvolací súd dospel
k záveru, že tu je potrebné postupovať v zmysle § 78 ods. 1 ZoR t.j. je možné súdne rozhodnutie o
výživnom zmeniť, ak sa zmenili pomery a to aj bez návrhu a rovnako tak aj v zmysle § 231 C.s.p.

33. Ako vyplýva už z vyššie cit. ust. § 63 C.m.p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy, pričom pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie
je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom
konaní, zároveň však nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah

dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa
dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní.

34. Dňa 24. novembra 2020 súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom sp.zn. 9P/121/2018
tak, že :

I. Schválil rodičovskú dohodu tohto znenia:
Mal. R. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať mal. R. a spravovať jej majetok."
II. Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu mal. R. výživné vo výške 70 eur mesačne, vždy do 15. teho
dňa v mesiaci vopred do rúk matky s účinnosťou od 1. júna 2018.

Dlh na splatnom výživnom vzniknutý otcovi pre mal. R. vo výške 1.313,76 eur za obdobie od 1. júna
2018 do 30. novembra 2020 je otec povinný zaplatiť do rúk matky popri bežnom výživnom mesačnými
splátkami po 36,49 eur až do úplného vyrovnania dlhu vždy do 15. teho dňa v mesiaci s účinnosťou odo
dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

III. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. R. každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do
17.00 hod., tiež každú nepárnu stredu od 17.00 hod. do nepárneho štvrtka do 18.00 hod.
Otec je oprávnený si mal. R. prevziať v čase určenom pre začiatok styku v mieste jej
bydliska, pričom po ukončení styku je otec povinný mal. R. odovzdať matke v mieste jeho bydliska.
Matka je povinná mal. R. na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v určenom

čase ju otcovi odovzdať.
IV.Nariadilvýchovnéopatrenie,ktorýmuložilmatkeaotcovipovinnosťpodľa§37ods.2písm.d)Zákona
o rodine podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a psychologickému poradenstvu v špecializovanom
zariadení TENENET o. z. so sídlom Lichnerova 41, Senec za účelom obnovenia rodičovskej
komunikácie v rozsahu 30 hodín každý z rodičov.

V. Zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/121/2018-40 z
31. júla 2018, s účinnosťou po právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/121/2018-773
zo 6. júla 2020 s účinnosťou po právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Konanie o návrhu matky v časti pozbavenia rodičovských práv otca k mal. R. zastavil.

VIII. O náhrade trov konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne samostatným uznesením.

Predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti tomuto čo do výrokov II/, III/ a IV/ matka
maloletej podala odvolanie.

35.Akovyplynulozdokazovanianasúdeprvejinštancievovzťahukurčeniuvýživnéhobolopreukázané,
že odôvodneným potrebám maloletej, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch
rodičov, zodpovedá povinnosť otca na platenie výživného pre mal. R. vo výške 70 eur mesačne, ktoré
výživné súd otcovi určil s účinnosťou od 1. júna 2018, kedy bol matkou návrh podaný na súde, pričom
preukázateľne matka v danej dobe už spoločne s otcom nezabezpečovala starostlivosť o mal. R.. Z

uvedeného vyplýva, a logicky je potrebné konštatovať aj v tomto konaní, že minimálny rozsah výživného
už bol na základe široko vykonaného dokazovania určený vo veci samej, napriek tomu že matka voči
tomuto výroku podala odvolanie, preto odvolací súd nemal žiadne pochybnosti ohľadom toho, aby
takáto výška bola určená aj v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v tomto
konaní sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci

samej, pretože takéto dokazovanie by presahovalo rámec konania v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže by bolo v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Niet pochýb, že
okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu sú minimálne osvedčené v rozsahu, ktorý
priznal odvolací súd týmto rozhodnutím.36. S prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci súdom prvej inštancie a s poukazom na
vyššie uvedenú argumentáciu uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky na nariadenie

neodkladného opatrenia vo vzťahu k určeniu výživného pre maloletú R. v zmysle § 388 C.s.p. zmenil
tak, ako je uvedené vo výroku II/ tohto uznesenia.

37. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.).

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).