Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 26, 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Csp/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820201019
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Dudič

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7820201019.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava samosudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., IČO:

35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna
48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej O. J.F., D.. XX.XX.XXXX, N. C. XXX, XXX XX B.
A., o zaplatenie 1.986,87 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 234,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne
zo sumy 234,74 eur od 21.02.2020 až do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. V ostatnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi s a v r a c i a titulom zaplateného súdneho poplatku suma 9,80 eur prostredníctvom
prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9,
Banská Bystrica, do 30 dní od doručenia právoplatného rozsudku.

IV. Stranám sporu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou podanou na Okresnom súde Rožňava
dňa 30.03.2020 domáhal toho, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.986,87 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 21.02.2020 do zaplatenia a
náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca je bankou v zmysle ustanovenia § 2
ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Pôvodný žalobca uzatvoril so
žalovanou Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. dňa 14.03.2016, na základe
ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX.
Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Žalovaná mala schválený
úverový rámec čerpania vo výške 900,00 eur a bola povinná žalobcovi platiť mesačnú splátku vo výške

30,00 eur. Žalovaná nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy aj napriek viacerým výzvam zo
strany žalobcu. Pred postúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie, žalobca vystavil ku dňu 11.02.2020
nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.01.2020 so zostatkom na úhradu vo výške
1.986,87 eur. Konečný dlh žalovanej predstavuje sumu vo výške 1.986,87 eur. Žalobca si uplatnil aj
zákonné úroky z omeškania.

2. Uznesením č. k. 8Csp/16/2020 - 50 zo dňa 30.06.2020, súd pripustil, aby do konania na miesto

žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava
vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154,
právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava. Z oznámenia opostúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2020 a z podacieho hárku mal súd preukázané, že žalobca oznámil
žalovanej postúpenie pohľadávky.

3. Právny predchodca žalobcu (VÚB a.s.) a žalovaná uzatvorili dňa 14.03.2016 zmluvu o vydaní a
používaní kreditnej karty Splátková karty Quatro a zmluva o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ako
„Zmluva“). Prijatím a schválením žiadosti zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Kreditná karta je forma revolvingového úveru t. j.
automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaná mala schválený

úverový rámec vo výške 900,00 eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne s mesačnou splátkou
vo výške 30,00 eur. Žalovaná suma 1.986,87 eur pozostáva z istiny vo výške 895,11 eur, poplatkov vo
výške 65,16 eur, štandardného úroku vo výške 857,02 eura a sankčného úroku vo výške 169,58 eur.
Ďalej žalobca týmto podaním žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti istiny vo výške 234,74 eur
(poplatok a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a žiadal súd, aby konanie v tejto časti
zastavil. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu

sumu vo výške 1.752,13 eur spolu s úrokom vo výške 5 % ročne zo sumy 1.752,13 eur od 21.02.2020
do zaplatenia a náhradu trov konania.

4. Súd nariadil pojednávanie dňa 27.08.2021. Na pojednávanie sa nedostavili žalobca a jeho právny
zástupca, ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnili podaním doručeným súdu

dňa 17.08.2021. Súd preto v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX /.
XXXXXXXXXXXXX zo dňa 14.03.2016, obchodnými podmienkami, žiadosťou o postúpenie a prevod

pohľadávky a prehľadom splátok a úhrad a zistil tento skutkový stav:

6. Veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. (pôvodný žalobca) a žalovaná uzatvorili dňa 14.03.2016
Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX /. XXXXXXXXXXXXX na základe žiadosti žalovanej. V zmysle

vyššie uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver - revolvingový, s
vykonávaním platobných operácií z úveru prostredníctvom kreditnej platobnej karty so schváleným
úverovým rámcom vo výške 900,00 eur s výškou štandardnej mesačnej splátky v sume 30,00 eur.
Výška úroku bola v zmluve dohodnutá na 22,80 %. Ďalej boli v zmluve uvedené RPMN 26,70 %, počet
splátok 12, prvá až predposledná splátka je 75,00 eur, posledná splátka je 209,88 eur, celkové náklady

spotrebiteľa 134,88 eur, celková čiastka 1.034,88 eur, priemerná hodnota RPMN 23,55 %, doba trvania
zmluvy neurčitá, termín konečnej splatnosti v deň zániku zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej
splatnosti. V zmluve bol uvedený ako veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. Zmluva bola podpísaná za
VÚB, a.s.: CFH (pravdepodobne Consumer Finance Holding, a.s.) na základe plnomocenstva. Žalobca
nedoložil do súdneho spisu žiadne splnomocnenie na vykonanie tohto úkonu zo strany spoločnosti

Consumer Finance Holding, a.s.

7. Iné dôkazy žalobca do spisu nedoložil, t. j iné dôkazy v konaní neprodukoval.

8. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

9. V zmysle § 497 z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení do 28.04.2015 (ďalej len „Obchodného
zákonníka“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

10. Podľa § 272 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu
iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy
prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme, ods. 2 ak písomne uzavretá zmluva obsahuje
ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť

alebo zrušiť iba písomne.

11. Podľa § 273 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj
odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciamialebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo
k návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných
podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre

používané v obchodnom styku.

12. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o bankách“), tento zákon upravuje niektoré vzťahy
súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území

Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej
republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom
bezpečného fungovania bankového systému.

13. Podľa § 92 ods. 8 zákon o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa

osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná

odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.17.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. V zmysle § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

19. V zmysle § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

20. V zmysle § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

21. V zmysle § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.

22. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

zneníúčinnomkudňuuzavretiaZmluvy(ďalejlenako„ZoSÚ“).Tentozákonv§1ods.1upravujeprávaa
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

23. V ust. § 1 ods. 2 ZoSÚ, definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnejfinančnejpomociposkytnutejveriteľomspotrebiteľovi.Podľa§2písm.d/tohtozákonazmluvou
o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský

úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

25. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

26. Podľa § 145 ods. CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

27. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia,

jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní
povinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvojetvrdeniadôkazy.Dôkaznýmbremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia

a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité
skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na
preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej

veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného
sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím
sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj
dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencietýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).

28. Žalobca svojím podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 17.02.2021, zobral žalobu čiastočne späť a
to v časti o zaplatenie sumy vo výške 234,74 eur s príslušenstvom. Dôvod čiastočného späťvzatia žaloby
neuviedol. Z tohto dôvodu súd konanie v časti o zaplatenie 234,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 234,74 eur od 21.02.2020 až do zaplatenia podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.

29. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd vyvodil ten právny záver, že žaloba
nebola podaná dôvodne. Predmetom konania bola po čiastočnom späťvzatí žaloby suma 1.752,13
eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania a náhrada trov konania. V spore nebolo sporné, že
pohľadávka pôvodného veriteľa Všeobecná úverová banka, a. s. (ďalej ako „VÚB, a.s.“) voči žalovanej
vznikla na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžička karta Quatro č.
XXXXXXXX /. XXXXXXXXXXXXX ani to, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou,

kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej
právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. V spore bolo v prvom rade sporné, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.

30. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou každého sporového
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán
nenamieta (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo205/2009 zo dňa 29.
06.2010). Postúpenie pohľadávky (cesia) je všeobecne upravené v § 524 a nasl. OZ a spočíva v tom,

že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ (postupník)
na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza ku zmene v osobe
veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka; postúpenie
však nemôže odporovať dohode s dlžníkom. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení.

Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka.

31. Žalobca sa v spore od žalovanej domáha splnenia záväzku titulom zmluvy tvrdiac, že sa stal na
základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2017 novým veriteľom žalovanej. V
zmysle § 524 ods. 1 a 2 OZ pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto

doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ(postupník) a na platnosť
zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a
povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť,
môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.

32. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 OZ stal žalobca veriteľom
žalovanej, súd považoval skutočnosť, či postupca - banka, ktorému Zákon o bankách v ustanovení § 92
ods. 8 ukladá pred postúpením svojej pohľadávky splniť zákonnú povinnosť, si túto svoju povinnosť aj
splnil. Zákon v uvedenom ustanovení uložil postupcovi - banke pred postúpením pohľadávky vzniknutej
z jeho bankovej činnosti povinnosť urobiť jednostranné právne úkony voči dlžníkovi pri jeho omeškaní.

V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je,
abybolohľadomtejtopohľadávkyklientvomeškaníaspoň90dníaabyhobankanajejsplneniepísomne
vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postúpiteľná, pretože tomu bráni
už citované ust. § 525 ods. 1 OZ. Súd má na rozpor postúpenia s § 525 OZ, ktoré má za následok
absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliadať aj bez námietky z úradnej povinnosti. Vzhľadom na uvedené

by neobstál ani argument o tom, že žalobcove skutkové tvrdenia uvedené v žalobe sú nesporné, pretože
neboli protistranou rozporované (resp. postúpená pohľadávka bola uznaná ). Ak určitá pohľadávka nie
je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané ), potom jej „postúpenie“ je
svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ, a to
nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Rovnaký názor je vyjadrený

aj v rozhodnutí Krajského súdu Trnava č.k. 23Co/110/2016 zo dňa 16.05.2016.

33. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, konkrétne
uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupník v sporovom konaní, v ktorom takto postúpenúpohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a preukázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem
iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Z výpisu z bankovej knihy k zmluve o postúpení
pohľadávky je zrejmé, že žalovaná sa dostala do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517

ods. 2 OZ, a tiež je zrejmé, že žalovaná neplnila splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas a na
jej strane došlo k omeškaniu s platením peňažného dlhu. Banka (VÚB, a.s. ako veriteľ - postupca ) bola
v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas, oprávnená urobiť právny
úkon - vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po urobení predchádzajúceho právneho úkonu - výzvy
dlžníkovi a doručení tejto výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách alebo zmluvu

o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Jedná sa pritom o právne úkony, ktoré musí urobiť priamo
banka, t.j. veriteľ (VÚB, a. s. ) vo svojom mene, alebo na takéto úkony musí splnomocniť iný subjekt,
ktorý by potom v mene banky bol oprávnený takéto úkony urobiť a ktorý takéto úkony aj zrealizuje. Tieto
skutočnosti musia byť z daného právneho úkony zrejmé.

34. Súd preskúmal, či prišlo zo strany banky (VÚB, a.s. - postupcu) k vykonaniu vyššie dvoch uvedených

úkonov. Ako prvým sa súd zaoberal úkonom - výzva dlžníkovi a jej doručenie dlžníkovi zo strany banky
(VÚB, a.s. - veriteľ - postupca), pričom vykonanie tohto úkonu pred postúpením pohľadávky prikazuje
banke zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8. Žalobca nedoručil súdu písomný dôkaz - predžalobná
upomienka dlžníkovi. Súd rovnako nedisponuje žiadnou vedomosťou a spojitosti medzi spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. a veriteľom a VÚB, a.s. v čase, kedy došlo k zasielaniu uvedenej

upomienky. Z obsahu tejto listiny súdu vyplýva, že tento právny úkon robí spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s. za VÚB, a.s. zrejme ako jej splnomocnený zástupca, čo vyplýva zo slovného spojenia
„za VÚB, a.s.“. Žalobca nedoložil súdu žiadne splnomocnenie na vykonanie takéhoto úkonu v mene
veriteľa banky VÚB, a.s. spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Z uvedeného súdu vyplýva, že
žalobca v konaní nepreukázal, že uvedený (zo zákona povinný) právny úkon veriteľa pred postúpením

pohľadávky bol dlžníkovi (žalovanej) zaslaný zo strany subjektu, ktorý tento právny úkon skutočne mal
a mohol zrealizovať, t. j. zo strany subjektu - VÚB, a.s.

35. Následne sa súd zaoberal tým, či banka, ako veriteľ žalovanej pred samotným postúpením
pohľadávky, vyhlásil okamžitú splatnosť úveru v súlade so zákonom. Žalobca nepredložil súdu na

podporu svojich tvrdení písomný dôkaz - listinu označenú ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru. Z uvedeného potom vyplýva, že banka - VÚB, a.s. takýto úkon, vyžadovaný zákonom
o bankách zo strany veriteľa - postupcu, neurobila. Preto súd na základe vyššie uvedeného dospel
k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že banka ako veriteľ si splnila svoju zákonnú povinnosť
ako veriteľ pred postúpením pohľadávky, aj napriek tomu že okamžitú splatnosť úveru mala a mohla

zrealizovať samotná banka.

36. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že povinné
právne úkony veriteľa - postupcu, uvedené v Zákone o bankách, pred postúpením pohľadávky, boli voči
veriteľovi splnené. Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pred zosplatnením dlhu právny

predchodca žalobcu - banka vyzval žalovanú na plnenie jej pohľadávky a žalobca takisto nepreukázal,
že by právny predchodca žalobcu platne vyhlásil zosplatnenie celého dlhu. Pokiaľ teda banka za danej
situácie postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s §
92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, nakoľko ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý
úver, keďže nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, a preto banka nebola oprávnená

postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.

37. V danom spore zo zisteného skutkového stavu je preto zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by v
čase, kedy mala byť pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. voči žalovanej postúpená na žalobcu,
boli tieto podmienky postúpenia splnené. Súd mal v spore listinnými dôkazmi preukázané, že pôvodný

veriteľ- banka si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o
bankách a to písomne vyzvať žalovanú k úhrade dlhu a tiež platne urobiť právny úkon zosplatnenia
úveru, a bez tohto postúpil Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 na žalobcu
pohľadávku voči žalovanej zo zmluvy o úvere. Možno síce považovať za preukázanú požiadavku
90-dňovéhoomeškania žalovanej, nebolo však preukázané, že by bola žalovaná pred postúpením

pohľadávky zo strany pôvodného žalobcu písomne vyzvaná na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o
úvere. Žalobca tak nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na žalobcu
spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a nepreukázal ani to, že postúpenie je
platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej uplatňovať pred súdom. Rámcová zmluvao postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 je preto pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom
v zmysle§ 39 OZ a to vo vzťahu s pohľadávkou uplatnenou žalobcom v tomto konaní. Vzhľadom na
uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej

pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie.

38. Postupca v spore, v ktorom postúpenú pohľadávku uplatňuje, bol povinný tvrdiť a preukázať
predpoklady svojej aktívnej vecnej legitimácie, teda splnenie podmienok platného postúpenia. V
danom spore bolo dôkazné bremeno na strane žalobcu, žalobca mal povinnosť preukázať tvrdené

skutočnosti v žalobe, a to najmä svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, doložením listinných dôkazov
preukazujúcich tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu si ešte pred samotným postúpením
žalovanej pohľadávky splnil svoju povinnosť urobiť jednostranné právne úkony voči dlžníkovi pri jeho
omeškaní. Z listinných dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu
vyzval žalovanú naplnenie svojho dlhu pred zosplatnením dlhu a nie je preukázané, či práve právny
predchodca žalobcu urobil úkon - zosplatnenie dlhu. Zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že

žalobca nepreukázal, že mu svedčí aktívna vecná legitimácia v spore, t.j. že by bol žalobca oprávnený
pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Keďže žalobca súdu nepredložil listinné dôkazy
preukazujúce platné postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno
sporu, čím žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda
nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto súd vo zvyšnej časti žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

39. Vzhľadom k zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, súd sa nezaoberal inými
dôvodmi oprávnenosti, resp. nedôvodnosti uplatnenej pohľadávky.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán náhradu trov

konania nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny
úradník samostatným uznesením

43. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „zákona o súdnych
poplatkoch“), ak sa po podaní návrhu rozšíri predmet poplatkového úkonu, poplatok sa doplatí. V

odvolacom konaní sa poplatok doplatí len vtedy, keď sa zvýši cena predmetu poplatkového úkonu na
návrh. Ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti
sa zodpovedajúca časť poplatku.

44. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a

poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,
najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

45. Žalobca resp. právny predchodca žalobcu svojim návrhom pôvodne žiadal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť sumu 1.986,87 eur, pričom súdom bol vyrubený súdny poplatok vo výške 119,- eur.

Žalobcazobralpočaskonaniapredzačatímpojednávaniažalobuvčasti234,74eurspäť,ktorejprislúcha
súdny poplatok vo výške 16,50 eur. Súd preto rozhodol o vrátení zodpovedajúcej časti súdneho poplatku
za návrh podľa § 7 ods. 7 zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 9,80 eur za čiastočne späťvzatú časť žaloby, ktorý
je krátený, s poukazom na zákonné ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, o sumu 6,70
eur (16,50 eur - 6,70 eur) a ktorý bude žalobcovi vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému.

46. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Rožňava,
v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona
č.233/1995 Z.z.)