Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 11, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117225051
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117225051.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcov: 1. Q. M., N.. X.X.XXXX, A. W.,

M. XXXXX/XX a 2. T. M., T.. W., N.. XX.X.XXXX, A. W., M. XXXXX/XX, obaja zastúpení: JUDr. Alexander
Farkašovský, advokát, so sídlom v Košiciach, Pri jazdiarni 1, p r o t i žalovanému: T. W., N.. XX.X.XXXX,
A. Ľ., E. XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Peter Čurilla, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 11, o určenie
vlastníckeho práva a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 47.101,75 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobcovia v 1. a 2.rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti -
bytu č. XX vo vchode č. XX na 4.poschodí bytového domu súp. č. XXXXX v W. na ulici M. Č.. XX
postaveného na parcele CKN XXXX/X a CKN XXXX/X, tiež spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXXX o veľkosti XX/XXXX zapísaným na
LV č. XXXXX k.ú. W. ako aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XXXX k parcele CKN XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 529m2 zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. W..

II. Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

III. Vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 47.101,75 Eur s príslušenstvom v y l u č u j e na

samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou z 18.12.2017 žiadali určiť, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
ktorájeuvedenávovýrokutohtorozsudku.Žalobuodôvodnilitým,žeXX.XX.XXXXuzavrelikpredmetnej
nehnuteľnosti ako predávajúci so žalovanými ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený
24.8.2017 pod V- XXXX/XXXX. Kúpna cena činila 52.000 Eur. Podľa zmluvy jej časť a to 4.898,25 Eur
žalovanýdoposiaľnezaplatil,preto21.11.2017žalobcoviaodzmluvypísomneodstúpili,poukázalipritom
na článok IX. bod 11 kúpnej zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa zmluvný vzťah zrušil od začiatku a preto
je potrebné zosúladiť faktický stav so stavom právnym.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s ňou nesúhlasí. Poukázal na to, že žalobcovia úmyselne
zatajili niektoré skutočnosti a špekulatívnym spôsobom sa snažili dosiahnuť vrátenie bytu, hoci žalovaný
zaplatil dlh vo výške 47.105,75 Eur na účet záložného veriteľa a tým bola odvrátená dražba tejto
nehnuteľnosti. Tvrdil, že žalobcovia úmyselne a účelovo neuviedli číslo bankového účtu, na ktorý
žalovaný mal poukázať časť kúpnej ceny 4.898,25 Eur. Považoval ich konania a ich syna Jozefa
za špekulatívne, ktorým uviedli žalovaného do omylu a účelovo odstúpili od zmluvy, ktorá obsahuje

vysoko účelové a špekulatívne ustanovenie - článok VII. písm. a/. Dodal, že opakovane telefonicky
kontaktoval syna žalobcov, aby oznámil číslo bankového účtu, ten sa však kontaktu vyhýbal, aby
znemožnil doplatenie kúpnej ceny a aby „vyrobil“ dôvod na účelové odstúpenie od zmluvy. Žalovaný
preto považoval žalobu za nezákonnú a to aj pre rozpor s § 457 Občianskeho zákonníka, keďže vžalobnom petite nie je uvedené vrátenie kúpnej ceny. Navyše podľa obsahu zmluvy išlo výlučne o
zabezpečovací prevod práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva je simulovaným
právnym úkonom a preto je absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platným

právnym úkonom je zabezpečovací prevod vlastníckeho práva a preto žalobcovia sa môžu domáhať
určenia vlastníctva len v prípade, ak vrátia zaplatenú kúpnu cenu. Žalovaný napokon uviedol, že po
opakovanom bezvýslednom vyzývaní žalobcov na uvedenie bankového účtu vložil sumu 4.898,25 Eur
dňa 12.1.2018 do notárskej úschovy, o čom pripojil listinné dôkazy. Konanie žalobcov a ich syna Jozefa
Vargu ml. považuje za trestnoprávne a preto podal aj trestné oznámenie pre podozrenie zo zločinu

podvodu.

3. Žalobcovia repliku na vyjadrenie žalovaného nepodali, aj keď výzvu prevzali 8.3.2018.

4. Podaním zo dňa 4.9.2018 žalovaný navrhol prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
trestného konania (ktorého spisovú značku neuviedol), avšak na pojednávaní tento návrh zobral späť.

5. Dňa 13.8.2019 žalovaný podal voči žalobcom vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby žalobcovia
boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 47.101,75 Eur a úroky z omeškania 5% ročne od
22.11.2017 do zaplatenia. Nárok odôvodnil § 457 Občianskeho zákonníka v náväznosti na § 48 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a zdôvodnil ho tým, že v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy žalobcovia sú

povinní vrátiť mu ním zaplatenú kúpnu cenu. Súd následne vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho
poplatku z protižaloby vo výške 2.826 Eur, ktorý uhradil dňa 6.9.2019.

6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalovaného, zmluvou o prevode
vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX, výpismi z LV č. XXXXX a XXXXX k.ú. W., odstúpením od zmluvy

zo dňa XX.XX.XXXX, dohodami o urovnaní, mailovou komunikáciou právnym zástupcov strán zo dňa
X.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,zápisnicouoprijatípeňazídonotárskejúschovyN.,dokladomohotovostnom
vklade zo dňa XX.X.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá aj jej účastníkmi podpísaná zmluva o prevode vlastníctva bytu medzi

žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a to byt č. XX vo vchode č. XX na X.poschodí bytového domu
súp.č. XXXXX v W. na ulici M. Č.. XX postaveného na parcele CKN XXXX/X a XXXX/X k.ú. W., tiež
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti XX/XXXX a
spoluvlastnícky podiel o tej istej veľkosti k parcele CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere

529m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXXX P. XXXXX k.ú. W..

8. Kúpna cena bola dohodnutá na 52.000 Eur (článok VI. bod 1), ktorú sa žalovaný podľa článku VII.
zaviazal zaplatiť tak, že 4.898,25 Eur zaplatí predávajúcim bezhotovostne na bankový účet určený
predávajúcimi a to do 3 dní odo dňa podpísania zmluvy (písm. a/) a zvyšok kúpnej ceny 47.101,75 Eur

bezhotovostne najneskôr do 23.12.2016 na v zmluve uvedené konkrétne číslo účtu záložného veriteľa
Akcenta ako mimoriadnu splátku zostatku nesplateného úveru a to za účelom zrušenia záložného práva
na prevádzané nehnuteľnosti (písm. b/).

9. V článku IX. označenom ako „osobitné ustanovenia“ bola dohodnutá možnosť účastníkov od zmluvy

odstúpiť a pokiaľ ide o toto právo predávajúcich, to bolo upravené v bode 10 tak, že predávajúci sú
oprávnení od zmluvy odstúpiť v prípade, ak kupujúci neuhradí celú kúpnu cenu v súlade so zmluvou v
lehotách a za podmienok v nej dojednaných.

10.Jenesporné,žežalovanýzaplatiťčasťkúpnejceny47.101,75EurpodľadohodyvčlánkuVII.písm.b/

zmluvy. Neuhradil len zvyšok kúpnej ceny 4898,25 Eur z dôvodu, že nemal k dispozícii číslo bankového
účtu, ktoré mu mali oznámiť predávajúci. Ako uviedol žalovaný, napriek jeho pokusom skontaktovať sa
s nimi a ich synom sa mu to nepodarilo a keď pri osobných stretnutiach so synom žalobcov ho vyzýval
na oznámenie požadovaného čísla účtu, jeho snaha bola bezúspešná. Menovaný mu len sľúbil, že
číslo účtu mu oznámi, avšak nezrealizoval to. Zvyšok kúpnej ceny preto žalovaný zaplatil až 12.1.2018

zložením danej sumy do notárskej úschovy na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Marušina a ako dôkaz
o tom založil do spisu zápisnicu N22/2018, Ú3/2018. K tomuto úkonu došlo však až potom, čo mu
žalobcovia doručili písomné odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2017. V ňom sa uvádza, že
vzhľadom na nesplnenie podmienok v zmysle čl. VII písm. a/ zmluvy o prevode vlastníctva bytu týmtopodľa článku IX bodu 10 zmluvy žalobcovia odstupujú od predmetnej zmluvy. Je pritom medzi stranami
nesporné, že tento list bol žalovanému doručený do vlastných rúk.

11. V súčasnosti na listoch vlastníctva č. XXXXX, na ktorom je zapísaný sporný byt č. XX je zapísaný ako
výlučný vlastník tohto bytu žalovaný vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu vo výške XX/XXXX a zapísaný je aj ako vlastník podielu XX/XXXX k parcele KN XXXX/X zapísanej
na LV č. XXXXX k.ú. W..

12. Podľa zhodného vyjadrenia oboch strán reálna hodnota prevádzaného bytu bola nepochybne vyššia
ako 52.000 Eur. Žalovaný ku konkretizácii skutočnej hodnoty bytu sa vyjadriť nevedel, podľa tvrdenia
právneho zástupcu žalobcov by mala hodnota bytu predstavovať až 90.000 Eur.

13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe tvrdil, že so žalobcami neuzavrel v skutočnosti
kúpnuzmluvu,alezmluvuozabezpečovacomprevodeprávapodľa§553Občianskehozákonníkaateda

že kúpna zmluva bola len simulovaným právnym úkonom a preto pre nedostatok vážnosti je absolútne
neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní pri svojom výsluchu však toto
vyjadrenie nepotvrdil a uznal, že so žalobcami uzatvoril kúpnu zmluvu.

14. Pri právnom hodnotení predmetu sporu však nie je možné opomenúť ani spomínané prvotné

vyjadrenie žalovaného, v ktorom sám uznával, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym
úkonom pre nedostatok vážnosti jeho vôle na jej uzavretie. V prípade pravdivosti tohto jeho tvrdenia
by totiž skutočne išlo o absolútne neplatnú zmluvu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Keďže podľa vlastného tvrdenia žalovaného je kúpna zmluva neplatná, znamená to, že stále vlastníkmi
predmetného bytu s príslušenstvom sú žalobcovia, keďže z absolútne neplatného právneho úkonu sa

nemôžu nadobudnúť žiadne práva, či povinnosti. Znamená to, že žalobcovia sa dôvodne domáhajú
určenia ich vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti, pretože tá je stále vedená v katastri nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného. Aby súd túto žalobu zamietol, musel by žalovaný preukázať iný titul
nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu, čo sa však nestalo. Žalovaný síce pôvodne
uviedol, že išlo o zmluvu podľa § 553 Občianskeho zákonníka, avšak súd pripomína, že pre platnosť

takejto zmluvy sa vyžaduje písomná forma s konkrétnymi zákonnými náležitosťami, vymenovanými v §
553a ods. 2 Občianskeho zákonníka. To nepochybne v písomnej forme zmluvy, ktorá je obligatórna s
poukazom na § 553a ods. 1 Občianskeho zákonníka splnené nebolo a teda súd nemôže prijať záver
o uzavretí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Možno teda uzavrieť, že podľa vlastnej pôvodnej
obrany žalovaného je potrebné dospieť k záveru o dôvodnosti žaloby.

15. Zároveň však súd vzhľadom na zmenu obrany žalovaného, ktorý až na pojednávaní uznal uzavretie
kúpnej zmluvy so žalobcami, súd sa zameral na posúdenie platnosti a účinnosti odstúpenia od danej
kúpnej zmluvy zo strany predávajúcich. V kúpnej zmluve si totiž strany dohodli možnosť odstúpenia od
zmluvy v článku IX, pre tento prípad bola relevantná dohoda v bode 10.

16. Je nesporné, že žalovaný časť kúpnej ceny 4.898,25 Eur, ktorú mal zaplatiť na účet určený
predávajúcimi, včas nezaplatil. Je síce pravdou, že predávajúci mu číslo účtu neuviedli, to však
neznamená, že tento záväzok žalovaného zanikol. Nesúčinnosť predávajúcich mala totiž len ten
dôsledok, že žalobcom nevznikol nárok na sankčné úroky. Žalovaný pritom mal možnosť tento svoj dlh

zaplatiť do notárskej úschovy, čo je tiež spôsobom splnenia dlhu podľa § 568 Občianskeho zákonníka.
Tento spôsob splnenia dlhu je totiž možný aj v prípade, ak je veriteľ v omeškaní, k čomu dochádza práve
aj pri neprejavení súčinnosti, v danom prípade oznámením čísla peňažného účtu. Žalovaný však túto
sumu zložil do notárskej úschovy až v januári 2018, teda viac ako rok po vzniku záväzku a po tom, čo
mu bolo doručené odstúpenie od zmluvy. Súd pritom dáva do pozornosti aj skutočnosť, že žalobcovia

neodstúpili od zmluvy hneď po uplynutí troch dní od jej uzavretia ako to bolo v zmluve upravené a čo
žalovaný namietal ako špekulatívne, ale až po takmer roku od uzavretia zmluvy a nevyplatení celej
kúpnejceny.Žalovanýmaltedadostatokčasunasplnenieceléhosvojhodlhuatoajprípadnýmzložením
do notárskej úschovy. Nepochybne teda v čase odstúpenia od zmluvy listom z 24.11.2017 boli splnené
dohodnuté predpoklady tohto odstúpenia podľa kúpnej zmluvy. Tento právny úkon preto súd považoval

za platný a tiež účinný doručením tohto odstúpenia od zmluvy žalovanému, čo potvrdil vo svojej výpovedi
a to s poukazom na § 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.17. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

18. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

19. V dôsledku platného a účinného odstúpenia od zmluvy sa teda v zmysle zákona zmluva od začiatku
ruší, čo znamená, že ruší sa vlastníctvo žalovaného k prevedenej nehnuteľnosti a obnovuje sa k nej

vlastníctvo predávajúcich, teda žalobcov.

20. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že podľa zhodného vyjadrenia oboch strán skutočná hodnota
prevádzanej nehnuteľnosti bola vyššia ako kúpna cena 52.000 Eur a preto súd je toho názoru, že obom
stranám možno vytknúť ich postup v súvislosti s uzavretím zmluvy ako nesúladný s dobrými mravmi,
keďže aj žalovaný byt kúpil za podstatne nižšiu kúpnu cenu ako bola jeho skutočná hodnota, hoci s

vedomím, že pripraví žalobcov o „strechu nad hlavou“ a pritom vedel, že kúpnou cenou vyrovnáva dlh
ich syna a na druhej strane žalobcovia, resp. ich syn, ktorý vybavoval uzatvorenie danej zmluvy predložil
takézmluvnépodmienky,pokiaľideospornéustanoveniečlánkuIX,ktorébolovneprospechžalovaného
a predstavovalo možnosť jeho zneužitia. Súd totiž nevidí žiadny dôvod pre to, aby už v zmluve nebolo
uvedené číslo konkrétneho účtu, na ktorý mal žalovaný zaplatiť podstatne menšiu časť kúpnej ceny a

aj lehota na zaplatenie za týchto okolností, teda neuvedenia čísla účtu, bola extrémne krátka (3 dni
od podpisu zmluvy) a to nesvedčí o poctivom zámere predávajúcich. Možno preto uvažovať aj o tom,
či vôbec kúpna zmluva potom je platná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a či nebola uzavretá v
rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobilo jej absolútnu neplatnosť a teda ďalší dôvod pre vyhovenie
žalobe.

21. Uplatnený nárok žalobcu je potrebné považovať za žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, teda žalobu
o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem
na určenie vlastníckeho práva žalobcov je daný potrebou zosúladenia skutočného stavu so stavom
právnym. Žalovaný je totiž na príslušných listoch vlastníctva vedený ako výlučný vlastník predmetnej

nehnuteľnosti a preto tento rozsudok je potrebný na realizáciu zápisu vlastníctva žalobcov v katastri
nehnuteľnosti.

22. Súd nesúhlasí s názorom žalovaného o nesprávnosti žalobného petitu, ktorý by podľa neho mal
obsahovať aj záväzok vrátenia kúpnej ceny zo strany žalobcov. Je totiž potrebné rozlišovať žaloby

o neplatnosť kúpnej zmluvy, pripadne o vydanie veci v dôsledku neplatnosti kúpnej zmluvy, čo by
prichádzalo do úvahy ak by nehnuteľnosti užíval žalovaný, čo však nie je tento prípad´, keďže ich užívajú
žalobcovia, kde pri takýchto žalobách by musel byť obsiahnutý v žalobnom petite aj synalagmatický
záväzok, teda aj povinnosť žalobcov vrátiť kúpnu cenu a to s poukazom na § 457 Občianskeho
zákonníka. Žalobcovia však nepodali žalobu o vydanie nehnuteľnosti, ani o neplatnosť kúpnej zmluvy,

ale podali žalobu o určenie vlastníckeho práva a pri jej posúdení sa súd zaoberá len tým, kto je v
súčasnostivlastníkomspornejvecianeriešivydanievzájomnýchplnení.Rozhodnutia,naktorépoukázal
právny zástupca žalovaného na pojednávaní pokiaľ ide o rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR riešili
celkominúproblematiku,keďževoveci26Odo/804/2005(rozsudokzodňa30.5.2007)sariešilapeňažná
pohľadávka v súvislosti so školným a v rozhodnutí 33Odo/791/2005 zo dňa 23.8.2007 sa súd zaoberal

otázkou spočívania premlčacej doby pri podaní vzájomnej žaloby. Súdu sa nepodarilo zabezpečiť ďalšie
rozhodnutia označené právnym zástupcom žalobcov pod R1/79 a R10/77 a preto nevie zaujať k ním
stanovisko, nič to však nemení na právnom závere, ktorý súd vyslovil v predchádzajúcej časti rozsudku,
že pri žalobe o určenie vlastníckeho práva nie je nevyhnutné žalovať o vrátenie vzájomných plnení.

23. Žalobcovia navrhli doplniť dokazovanie aj výsluchom svedka Jozefa Vargu ml. syna žalobcov
k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy, avšak súd tento dôkaz nepovažoval za účelný a potrebný
vzhľadom na skutkový stav, ktorý bol nesporný. Pre súd nebolo potrebné vypočuť si vyjadrenie tohto
svedka o dôvode neuvedenia čísla účtu v spornej časti zmluvy, pretože podľa súdu neexistuje rozumný
dôvod pre neuvedenie spomínaného účtu v kontexte so stanovením neprimerane krátkej lehoty na

plnenie, o čom sa už súd zmienil. Navyše však súd pripomína, že vykonanie navrhnutého dôkazu by bolo
v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania upravenou v § 153 CSP. Návrh na vykonanie dôkazov
totiž patrí k prostriedkom procesného útoku. Napriek tomu, že žaloba bola podaná ešte dňa 18.12.2017,
žalobcovia nenavrhli výsluch spomínaného svedka a urobili tak až na pojednávaní dňa 11.9.2019.24. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykovanie ďalších úkonov súdu.

25. S poukazom na citované zákonné ustanovenie, keďže v prípade vyhovenia návrhu na doplnenie
dokazovania výsluchom svedka by súd musel pojednávanie odročiť a vzhľadom na skutočnosť, že súd
žalobe vyhovel, nepovažoval za potrebné tomuto návrhu vyhovieť.

26. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP. V spore boli síce
úspešní žalobcovia, ktorým podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak
zároveň súd vychádzajúc z okolnosti tohto prípadu mal za to, že je na mieste aplikovať § 257 CSP
o nepriznaní nároku na náhradu trov konania. Zohľadnil pritom tú okolnosť, že aj žalobcovia nekonali
v súlade s dobrými mravmi pri uzatváraní zmluvy zavedením sporného a zneužiteľného článku VII

písm. a/ kúpnej zmluvy a tiež po zohľadnení tej skutočnosti, že v rámci súdneho konania, keď súd
viedol strany k mimosúdnemu vyriešeniu sporu formou dohody o urovnaní, žalovaný prejavil skutočnú
snahu o vyriešenie sporu mimosúdne za podmienky vrátenia ním zaplatenej kúpnej ceny, ktorá nie je
nízka. Žalobcovia síce formálne deklarovali záujem uzavrieť dohodu o urovnaní a sami ako to vyplýva z
emailovej komunikácie právnych zástupcov ešte z roku 2018 navrhli, že kúpnu cenu zložia do notárskej

úschovy 14.12.2018, s čím žalovaný súhlasil. Doposiaľ však žalobcovia peniaze nezložili. Podobne aj
zo záveru z pojednávania z 22.5.2019 vyplýva, že sumu 47.101 Eur zložia do notárskej úschovy v
lehote 10 dní, čo opäť nesplnili a žalovaný bol preto nútený svoju pohľadávku na vrátenie kúpnej ceny
uplatniť vzájomnou žalobou. Právny zástupca žalovaného spracoval podľa záverov zo spomínaného
pojednávania ďalšiu dohodu o urovnaní, ktorú zaslal právnemu zástupcovi žalobcov, ktorého urgoval

o jeho reakciu, avšak bezúspešne. Takéto správanie žalobcov súd nepovažuje za súladné s dobrými
mravmi a preto v týchto okolnostiach súd vidí dôvod na nepriznanie nároku na náhradu trov konania.

27. Vzájomnú žalobu žalovaného súd musel vylúčiť na samostatné konanie, aby sa predišlo zbytočnému
predlžovaniu tohto súdneho sporu, keďže súd bude musieť dodržať procesný postup upravený v § 167

CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie okrem výroku o vylúčení vzájomnej žaloby
na samostatné konanie a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne
v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo

sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie
napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.