Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, August 30, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619206725
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7619206725.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci manželky M.. X. O. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej v A. č. XX/XXX zastúpenej JUDr. Miroslavovu Slovinskou advokátkou so sídlom advokátskej
kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí č. 13 proti manželovi H. O. nar. XX.XX.XXXX
bývajúcom v A. č. XX/XXX za účasti maloletého G. O. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves a oprávneného I. O. nar.
XX.X.XXXX o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému G. na čas po rozvode, o návrhu oprávneného na určenie výživného o odvolaní manželky a

oprávneného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3P/356/2019-60 zo dňa 22.1.2020
takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku II. tak, že zveruje maloletého G. do osobnej starostlivosti
manželky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach. Manžel je povinný prispievať na výživu maloletého G. sumou 100 Eur mesačne manželke vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti výroku o rozvode.

Manžel je povinný prispievať I. O. nar. XX.X.XXXX na výživu 170 Eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred od právoplatnosti výroku o rozvode.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania.
Výrokom II. zveril v tom čase mal. I. a mal. G. do osobnej starostlivosti manželky, ktorá je oprávnená a
povinná maloletých zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Manžela zaviazal prispievať
na výživu mal. I. sumou 130 Eur mesačne a na mal. G. sumou 70 Eur mesačne, od právoplatnosti
rozsudku, ktoré je povinný uhrádzať manželke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Výrokom III. styk
manžela s mal. I. neupravil. Výrokom IV. upravil styk manžela s mal. G. každú stredu v kalendárnom

týždni od 15:30 hod. do 18:30 hod. bez prítomnosti manželky a každú nepárnu sobotu v kalendárnom
týždni od 9:00 hod. do 18:00 hod., bez prítomnosti manželky s tým, že mal. G. si manžel v čase určenom
ako začiatok styku prevezme v mieste bydliska manželky a v čase určenom ako koniec styku mal. G.
manželke v mieste jej bydliska riadne a včas odovzdá. Výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Pri rozhodovaní o rozvode vychádzal z toho, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich

funkcií, manželia spolu nežijú, nehospodária a ani sa vzájomne nepodporujú a nie je predpoklad,
že spolužitie obnovia. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom mal
preukázané, že o obe deti zabezpečuje starostlivosť manželka a sám mal. I., ktorý bol blízko veku
dospelosti sa vyjadril, že aj naďalej si praje, aby ostal v starostlivosti jeho matky. Vzhľadom na uvedenéskutočnosti, preto súd maloletých zveril do osobnej starostlivosti manželky. Pri rozhodovaní o výživnom
vychádzal z toho, že manžel je zamestnancom s pravidelným priemerným mesačný príjmom v sume
699,43 Eur v čistom, od decembra 2019 bol poberateľom nemocenskej dávky v sume 327,60 Eur.

Je otcom dvoch maloletých detí a hradí nevyhnutné výdavky súvisiace s domácnosťou, na stravu,
oblečenie, obuv, hygienu, kozmetiku a lieky. Po vyhodnotení uvedených skutočností, berúc do úvahy
odôvodnené potreby maloletých, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery
manžela, určil sumu výživného pre mal. I. na 130 Eur mesačne a pre mal. G. na 70 Eur mesačne.
Pri rozhodovaní o úprave styku zistil názor mal. I. k jeho stretávaniu sa s manželom, z ktorého bolo

preukázané, že sa s ním nechce stretávať. Po prihliadnutí na názor mal. I., ktorý bol vo veku blízkemu
veku dospelosti styk manžela s mal. I. neupravil. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že mal.
G. sa s manželom stretáva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil styk manžela v rozsahu, že je
oprávnený stretávať sa s mal. G.om každú stredu v kalendárnom týždni od 15:30 hod. do 18:30 hod. a
každúnepárnusobotuvkalendárnomtýždniod9:00hod.do18:00hod.bezprítomnostimatky.Otrovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti výroku II. rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie manželka. Žiadala zmeniť
výrok o vyživovacej povinnosti manžela tak, že odvolací súd ho zaviaže prispievať na výživu mal. I.
sumou 200 Eur mesačne a na mal. G. sumou 150 Eur mesačne. Uviedla, že súdu prvej inštancie
vydokladovala základné výdavky, ktoré má na maloleté deti, pričom by im chcela dopriať viac, no

finančná situácia jej to nedovolí. Do týchto výdavkov je potrebné zahrnúť aj stravu mimo školy, oblečenie,
hygienu, mobilný telefón, vreckové, lieky, náklady na mimoškolské aktivity. Zdôraznila, že výdavky na
staršieho syna I. sú v jeho veku nárazovo vysoké ako absolvovanie vodičskej prípravy, štúdium na
vysokej škole. Manžel jej na tieto výdavky nijako neprispieva. Výživné určené súdom prvej inštancie
zodpovedá len nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných potrieb maloletých detí. Poukázala na

to, že manžel dlhodobo neprispieval na výživu maloletých detí žiadnym výživným a vôbec sa jej nepýtal,
ako by jej inak mohol pomôcť. Zdôraznila, že v konaní bol preukázaný mesačný príjem manžela v sume
800 Eur v čistom, z toho 750 Eur z pracovného pomeru v PD B. a 50 Eur ako šofér. Má za to, že
pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti je preto vo všeobecnosti potrebné vychádzať aj zo
zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a životnej úrovne rodičov. Navrhla, aby odvolací súd zmenil

rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle jej návrhu.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu manželky konštatoval, že pri rozhodovaní o výške
výživného je potrebné vychádzať z toho, že výživa zahŕňa všetky hmotné potreby maloletého dieťaťa,
ako je strava, šatstvo, bielizeň, obuv, cestovné, vreckové, hygienické potreby, voľno-časové aktivity,

rozvoj záujmov a potrieb, poistné, mobilný telefón a podobne. Má za to, že boli preskúmané všetky
okolnosti na strane maloletých detí a zároveň všetky predložené dôkazy zo strany rodičov. Uviedol, že
vzhľadom na výsledky dokazovania súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky dostupné informácie a
dôkazy a najmä prihliadol na záujem a potreby maloletých detí a zohľadnil finančné možnosti, schopnosti
a majetkové pomery oboch rodičov. Odporučil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdiť.

5. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že jeho mesačný príjem predstavuje cca. 700 Eur,
preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za zákonné a spravodlivé. To, že manželka s maloletými
odišla zo spoločnej domácnosti do podnájmu je jej vlastné rozhodnutie a nemôže byť suma za tento

podnájom a iné výdavky pre ňu prenesené vo forme výživného na neho. Aj jemu odchodom manželky
zo spoločnej domácnosti stúpli mesačné výdavky na bývanie, stravu, keďže je nútený sa stravovať v
reštauračných zariadeniach, nakoľko si doma nevarí. Okrem toho bol hospitalizovaný v nemocničnom
zariadení a má zvýšené výdavky na lieky. Je presvedčený, že súd prvej inštancie v konaní riadne zistil a
zhodnotil jeho možnosti a schopnosti prispievať na výživu maloletých a výšku výživného určil správne,

preto navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ako aj k vyjadreniu manžela uviedla,
že zotrváva na svojom názore, že je v schopnostiach a možnostiach manžela prispievať na výživu
maloletého I. sumou 200 Eur mesačne a na výživu maloletého G. sumou 150 Eur mesačne. Zdôraznila,

že súdom určené výživné pre maloletého I. v sume 130 Eur mesačne v žiadnom prípade nie je
dostačujúce na zabezpečenie všetkých jeho potrieb a to predovšetkým s prihliadnutím na jeho vek a
s tým spojené výdavky na stravu mimo školy, oblečenie, hygienu, mobilný telefón, vreckové, lieky a
náklady na mimoškolské aktivity. Opätovne poukázala na vysoké jednorazové výdavky, ktoré mal syn vsúvislostisabsolvovanímvodičskejprípravyaštúdianavysokejškole.Nesúhlasísvyjadrenímkolízneho
opatrovníka, jeho postup nepovažuje za súladný s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Má za to,
že takto určeným výživným je na ňu neprimerane prenášaná starostlivosť o maloletých, keďže väčšiu

časť mesačne vynakladaných finančných výdavkov na zabezpečenie potrieb detí je nútená hradiť ona
a navyše sa o nich osobne stará. Opätovne poukázala na preukázaný mesačný príjem manžela v sume
cca. 800 Eur v čistom a poukázala aj na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V tejto súvislosti poukázala na tvrdenie manžela, že sa stravuje v reštauračných zariadeniach, keďže
si doma nevarí.

7. Počas odvolacieho konania nadobudol I. O. dňa 23.2.2020 plnoletosť a pripojil sa k odvolaniu, ktoré
podala manželka. Vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a k vyjadreniu manžela uviedol,
že súdom určené výživné považuje za nedostačujúce na zabezpečenie všetkých jeho potrieb, a to

predovšetkým s prihliadnutím na jeho vek a s tým spojené výdavky na stravu mimo školy, oblečenie,
hygienu, mobilný telefón, vreckové, lieky a náklady na mimoškolské aktivity. Poukázal na vysoké
jednorazové výdavky súvisiace s absolvovaním vodičskej prípravy, ako aj v súvislosti so štúdiom na
vysokej škole. Na týchto nákladoch sa manžel nijako nepodieľal a všetky tieto výdavky znášala výhradne
manželka, pričom má vedomosť o tom, že vyššie uvedené výdavky sú takého rozsahu, ktorý manželka

nie je objektívne schopná uhrádzať. Myslí si, že manžel neuviedol pravdivý údaj o tom, že jeho príjem
je cca. 700 Eur mesačne a jeho vyjadrenia považuje za účelové. Stanovisko kolízneho opatrovníka
považuje za nie v záujme dieťaťa a preto nesúhlasí s konštatovaním, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil všetky dôkazy, ani s návrhom kolízneho opatrovníka, aby napadnutý rozsudok odvolací súd
potvrdil. Navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal manžela

prispievať na jeho výživu sumou 200 Eur mesačne.

8. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu oprávneného a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka potvrdil, že jeho
mesačnýpríjemjecca.700Eur.Výživné,ktorépožadujeoprávnený,považujezaabsurdné,nakoľkojeho
majetkové pomery a príjem je nízky a nezmenený. Poukázal aj na nevhodné správanie oprávneného

voči jeho osobe a odmietanie sa stretávania s ním. Je presvedčený, že súd prvej inštancie v konaní
riadne zistil a zhodnotil jeho možnosti a schopnosti prispievať na výživu a samotnú výšku výživného určil
správne, preto navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

9.Manželkavovyjadreníkvyjadreniuoprávnenéhouviedla,žesavcelomrozsahustotožňujesobsahom

a tvrdeniami, ktoré sú uvádzané v predmetnom vyjadrení oprávneného. K vyjadreniu manžela uviedla,
že zotrváva na celom svojom odvolaní, ako aj všetkých doterajších písomných vyjadreniach. Zdôraznila,
že sa opomína dôležitý fakt, a to že obaja synovia sú vo veku, kedy rastú každým mesiacom, vyvíja
sa ich telo, pričom I., aj keď dovŕšil plnoletosť, toho času nie je schopný sa samostatne živiť, zároveň
sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Konštatovala, že výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Má za to, že výdavky spojené so stravovaním sa manžela v reštauračných zariadeniach sú
jednoznačne neopodstatnené.

10. Výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, o výchove, zastupovaní
maloletého a spravovaní jeho majetku, o úprave styku odvolaním napadnuté neboli, nadobudli

právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 CSP).

11. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akejmiere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy

výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného
na oprávneného I. a na mal. G. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219

ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne
ustanovenia Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav.

16. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že konajúci
súd síce riadne zistil skutočný stav (§ 25 a § 36 CMP), ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných

ustanovení o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom Zákona o rodine, pretože riadne nevyhodnotil
schopnosti, možnosti a majetkové pomery manžela vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami
maloletého G. a v súčasnosti už plnoletého I.. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že určené
výživné nezodpovedá právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, ktorého príjmové pomery
odôvodňujú určenie výživného vo väčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku

základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej
účelomjezabezpečovaťpresvojichčlenovuspokojovaniemateriálnychpotriebatovzájomnoupomocou
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom
tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom.

Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči
dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil

súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože
platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.
Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje príjmovo lepšie zabezpečený rodič. Miera
životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných
nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera

jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju
možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni.
Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa
nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia
než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých

preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič
plnísvojuvyživovaciupovinnosťformouosobnejstarostlivostiauspokojovanímbytovýchpotriebdieťaťa.

17. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška

mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné

bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na konkrétnej výške
priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá ich
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča zohľadňuje súd jehozárobky,schopnosti,možnostiamajetkovépomery,životnúúroveň,početinýchvyživovacíchpovinností,
plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej
povinnostiajvecnýmiplneniaminadrámecurčenýmisúdnymrozhodnutím.Mieravyživovacejpovinnosti

rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

18. Z obsahu spisu je zrejmé, že mesačné náklady na maloletého G. sú v sume 120 Eur, naviac tento
absolvuje prechod z materskej školy na základnú školu, čím sa prirodzene zvýšia aj jeho náklady.
Mesačné výdavky na I. boli vyčíslené na sumu 262 Eur. Všetky náklady uhrádza manželka, ktorá

sa o deti aj osobne stará. Manželov čistý mesačný príjem je 700 Eur plus na dohodu si mesačne
zarobí 50 Eur. Vyšší príjem hodnoverne preukázaný nebol. Jeho mesačné výdavky boli preukázané na
sumu 370 Eur. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení
vykonaného dokazovania so zreteľom na preukázané zárobkové možnosti manžela a odôvodnené
potreby maloletého G. a v súčasnosti už plnoletého I. dospel k záveru, že je v možnostiach a
schopnostiach manžela prispievať na výživu maloletého G. sumou 100 Eur mesačne, ktoré predstavuje

denné výživné 3,33 Eur ( túto sumu navrhol sám manžel vo vyjadrení k návrhu na rozvod ) a na I.
sumou 170 Eur mesačne, ktoré predstavuje denne výživné 5,66 Eur od právoplatnosti výroku o rozvode.
Odvolací súd poznamenáva, že uvedené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého
G. a I. a je nepochybné, že manželka dopĺňa zo svojich finančných prostriedkov ich odôvodnené potreby.
Priznanie vyššieho výživného resp. výživného v sume, ako navrhovala manželka, či oprávnený, by už

nezodpovedalo aktuálnym schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom manžela.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o výživnom na maloletého G.
a v súčasnej dobe už plnoletého I. podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

20. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).