Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 12, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200029
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Široká
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017200029.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Y. W. (W.), M. XX.XX.XXXX, Q. C.. P. XXXX/XA, U.,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní
o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť žalobcu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.01.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zmeniť priezvisko žalobcu v systéme REGOB z priezviska W. na U. W..

2. Výzvou zo dňa 26.02.2018 súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 50 € do 10 dní od
doručenia výzvy s poučením, že ak v stanovenej lehote poplatok v celej výške nezaplatí, súd konanie
zastaví. Uvedená výzva bola žalobcovi doručená 05.03.2018. Podľa záznamu o zložení (č.l. 40) žalobca

zaplatil poplatok na účet Slovenskej pošty a.s. dňa 20.03.2018.

3. Uznesením sp. zn.: 4Sa/93/2017-61 z 09.07.2021 vyšší súdny úradník rozhodol o zastavení konania
a vrátení súdneho poplatku vo výške 43,30 €. Zastavenie konania odôvodnil tým, že lehota na zaplatenie
súdneho poplatku žalobcovi uplynula dňa 15.03.2018, pričom súdny poplatok bol žalobcom uhradený až
po jej márnom uplynutí dňa 20.03.2018. Zároveň vrátil žalobcovi poplatok, ktorý zaplatil po stanovenej

lehote krátený v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch o 6,70 €.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca sťažnosť, ktorú odôvodnil všetkými odvolacími dôvodmi v
zmysle ust. § 365 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Nesúhlasil s tvrdením
súdu, že poplatok nebol zaplatený v lehote. Tvrdil, že poplatok bol uhradený dna 12.03.2018. Ako dôkaz
priložil kópiu platobného príkazu na úhradu 50 € z 12.03.2018. Ďalej namietal, že o zastavení konania

bolo rozhodnuté až po vyjadrení žalovaného a žalobcu, že o zastavení konania rozhodoval vyšší súdny
úradník a nie sudca, bol mu zo strany súdu odňatý opravný prostriedok voči uzneseniu o zastavení
konania. Považoval konanie súdu za nezákonné, účelové s úmyslom procesne neprejednať žalobu.
Navrhol odňatie veci Krajskému súdu v Bratislave a zrušenie predmetného uznesenia o zastavení
konania.

5. Žalovaný sa k predmetu sťažnosti nevyjadril, uviedol len, že mu nie sú známe skutočnosti, pre ktoré
mala nastať u žalobcu zmena priezviska.

6.Podľa§14ods.4prvejvety,zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch,vkonanípodľatohtozákona
koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná
a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v

plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.7. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný
podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve
poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy;

ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia
poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

8. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch pre nezaplatenie poplatku súd podľa
§ 9 konanie nezastaví, ak

a) už začal konať vo veci samej,
b) došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu
v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej,
c) žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,
d) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
e) do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol podaný návrh na priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel; ak súd návrhu vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na
zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka.

9. Z ust. § 10 zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, že na to, aby mohlo dôjsť zastaveniu konania
pre nesplnenie poplatkovej povinnosti je potrebné, aby boli kumulatívne splnené tri podmienky. Prvou

podmienkou je, že poplatok nebol zaplatený v lehote ustanovenej súdom. Druhou podmienkou je
poučenie žalobcu o možnosti zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v súdom stanovenej
lehote. Treťou podmienkou je, aby nešlo o výnimku uvedenú v ods. 2 tohto ustanovenia.

10. Žalobca tvrdí, že nedošlo k splneniu prvej podmienky, pretože poplatok uhradil už dňa 12.03.2018.

Ako dôkaz priložil kópiu platobného príkazu bez podpisu a pečiatky, kde je ako príjemca uvedený
Okresný súd Poprad. IBAN príjemcu aj špecifický symbol korešponduje s údajmi vo výzve súdu na
zaplatenie súdneho poplatku. Nekorešponduje však údaj variabilného symbolu, v ktorom je vynechaná
číslica. V platobnom predpise na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý žalobca obdržal spolu s výzvou na
zaplatenie súdneho poplatku bol žalobca upozornený, že v prípade nesprávneho uvedenia variabilného

symbolu mu bude platba vrátená. Nie je preto možné za relevantný doklad o úhrade súdneho poplatku
dňa 12.03.2018 považovať predloženú fotokópiu detailu platby. Zároveň súd poukazuje na to, že nie je
logické, aby žalobca platil súdny poplatok aj dňa 20.03.2018, ak by si bol vedomý, že úhradu vykonal už
12.03.2018. Súd preto naďalej vychádza z potvrdenia o zložení úhrady súdneho poplatku z 20.03.2018,
ktorého správnosť údajov žalobcom spochybnená nebola. Podľa uvedeného potvrdenia žalobca uhradil

súdny poplatok až dňa 20.03.2018 teda 5 dní po uplynutí lehoty.

11. Splnenie druhej podmienky - poučenie žalobcu, žalobca nenamietal, pričom skutočnosť, že žalobca
bol poučený je zrejmá z výzvy na zaplatenie súdneho poplatku.

12. Žalobca tvrdí, že súd nemohol zastaviť konanie, pretože už začal konať vo veci samej, teda že sa
jedná o výnimku ust. V § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Doručenie žaloby
žalovanému, príp. vyjadrenia žalovaného, ani výzva na zaplatenie súdneho poplatku nie sú úkony,
ktorými súd začal konať vo veci samej. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 272/2006 z 25. 10. 2006, z ktorého uvedený záver vyplýva. Voči

uvedenémuuzneseniunajvyššiehosúdubolaústavnásťažnosťodmietnutáakozjavneneopodstatnená.
Za začatie konania vo veci samej sa považuje otvorenie pojednávania vo veci samej a výzva prednesu
návrhu na pojednávaní, prípadne rozhodovanie súdu o odkladnom účinku žaloby (Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 231/2018 z 18. septembra 2018). Takéto úkony v predmetnom
konaní vykonané neboli. Súd preto dospel k záveru, že nejde o výnimku v zmysle ust. § 10 ods. 2 písm.

a), zákona o súdnych poplatkoch, pre ktorú by nebolo možné konanie zastaviť.

13. Čo sa týka námietky žalobcu, že o zastavení konania rozhodoval vyšší súdny úradník, súd poukazuje
na ust. § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, ktoré vyššiemu súdnemu úradníkovi takúto právomoc
priznáva. Z tohto dôvodu považuje námietku žalobcu za neopodstatnenú.

14. Vzhľadom na to, že ostatné dôvody sťažnosti žalobca žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval
a nešpecifikoval ani dôvody, pre ktoré navrhuje odňať vec Krajskému súdu v Bratislave, uvedenými
námietkami sa súd nemohol zaoberať.15. Vzhľadom na uvedené považoval súd sťažnosť žalobcu za nedôvodnú, a preto ju podľa ust. § 161
ods. 1 SSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 162 SSP).