Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 2, 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820202221
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8820202221.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobkyne: Š. F., Z..

XX.XX.XXXX, B. Q. D. XXX/XX, XXX XX V. Z. K., Š. H. Q. J., právne zastúpený: WEBBER LEGAL,
s.r.o., IČO: 50 680 552, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, proti žalovanému: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť
Petržalka, o neplatnosť zmluvnej podmienky, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 31 obchodných podmienok pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných V. Ú. B., T..Q.. V. Q. Q. Q. Q. A. A., T..Q.., A. K. Q.

I. H. Q. Ú., H. T. Ž.D. H. T. A. K.-F. Č..XXXXXXXX uzatvorenej dňa 2.12.2005 medzi žalobcom a V. Ú.
B., T..Q.. Q. Q. F. Z. X, B., D.: XXX XXX XX V. I.: „Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a
ostatnésplatnéčiastkyvstanovenejvlehote,bankamáprávovyužiťjedenaleboviaceroznasledovných
prostriedkov: f) uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta, s čím klient podpisom zmluvy
súhlasí,“ je n e p l a t n á.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške

tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhal vydania rozsudku tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Žalobkyňa svoju žalobu, ktorá bola podaná prostredníctvom právneho zástupcu (ďalej len
PZ) odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou ako dlžníkom a spoločnosťou V. Ú. B., T..Q.. T. X. V. L.
L.T. XX.XX.XXXX A. R. I. H. Q. Ú. H. T. Ž. H. T.C. A. K.-F. Č.. XXXXXXXX, X. A. B. X. Q. Ú. I. Q. X.
V.T. V. X. Ž. (Ď. E. I.F.). V. B. XX H.C. X. X. V. T. X. A. X. A. V. V. Ú.V. B., T..Q.. V. Q. Q. Q. Q. A.
A., T..Q.., ktoré tvoria súčasť zmluvy je obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§
551 Obč. zákonníka v platnom znení) v tomto znení: Ak Klient nezrealizuje úhradu Povinnej splátky,

Správca ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň má právo zablokovať Hlavnú kartu aj Dodatkovú kartu.
Ak klient napriek výzve nezaplatí Povinnú splátka a ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, Banka
má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: a) znížiť Úverový rámec na nulu, b)
vyhlásiť celý Dlžný zostatok za okamžite splatný, c) domáhať sa vrátenia a skončiť platnosť Hlavnej
a Dodatkovej karty, d) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, e) vykonať inkaso
svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek bankového účtu Klienta vedeného Bankou, f) uplatniť si pohľadávku
formou zrážok zo mzdy Klienta, s čím Klient podpisom Zmluvy súhlasí, g) vymáhať pohľadávku súdnou

cestou. Dňa 19.06.2020 žalovaný predložil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy platiteľovi mzdy
žalobcu, Q. Š., B. XXXX, XXX XX V. Z. K. a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe
priloženej kópie Zmluvy, súčasťou ktorej je dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá
podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Nakoľko sa vo veci jedná o spotrebiteľskýúver vo forme kreditnej karty, z predloženej žiadosti ani len nie je možné overiť, či tvrdenia žalovaného
v nej sú správne, keďže k žiadosti nebol predložený žiaden prehľad čerpaní a úhrad a ide teda o
jednostranné tvrdenie žalovaného. Navyše, zo žiadosti vyplýva, že pohľadávka bola na žalovaného

postúpená dňa 07.06.2013 a je teda viac ako pravdepodobné, že vymáhaná pohľadávka je premlčaná
a teda žalovaný postupuje v priamom rozpore s ust. § 54a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
vyššie uvedené, žalobkyňa dňa 14.07.2020 podal na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
Tunajší súd uznesením sp. zn. 5Csp/90/2020-14 zo dňa 27.07.2020 vydal neodkladné opatrenie, ktorým
okrem iného zaviazal žalobkyňu podať návrh vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto

uznesenia. Žalobkyňa zdôvodňuje žalobu tým, že vyššie uvedená zmluvná podmienka predstavuje
pre žalobkyňu ako spotrebiteľa neprijateľnú zmluvnú podmienku a je teda neplatná. Vymedzenie
zabezpečovanej pohľadávky a rozsahu zrážok zo mzdy v zmluve uzatvorenej dňa 02.12.2005 medzi
žalobkyňou ako dlžníkom a pôvodným veriteľom je neurčité, nepresne určené, a tým pádom neplatné.
Navyše, v čase uzatvárania zmluvy platil zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého
zmluva medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného bola tzv. spotrebiteľskou zmluvou

podľa ust. § 23a ods. 1 citovaného zákona, v zmysle ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsahzmluvypodstatnýmspôsobomneovplyvňuje.Vymedzeniezabezpečovanejpohľadávkyarozsahu
zrážok zo mzdy v zmluve uzatvorenej dňa 02.12.2005 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a pôvodným

veriteľom je neurčité, nepresne určené, a tým pádom neplatné. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
neprimeraná požiadavka žalovaného disponovať s majetkom žalobkyne, ktorá nespĺňa kritériá podľa §
34 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), a to označenie pohľadávky (vo vzťahu ku konkretizácii platiteľa
mzdy), o ktorú išlo a určenie rozsahu zrážok zo mzdy. Subjektom, ktorý má v konečnom dôsledku
právo určovať výšku mesačných zrážok zo mzdy, bude takmer vždy žalovaný, nakoľko miera jeho práva

voči žalobkyni v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje jeho takmer úplnú dominanciu v
tomto zmluvnom vzťahu bez existencie akejkoľvek kontroly pri vykonávaní jeho domnelých práv, čo
sa v prípade žalobkyne prejavuje požiadavkou žalovaného na sumu 2978,43 eur, ktorá vyplýva z listu
žalovaného zo dňa 19.06.2020, ktorý predložil zamestnávateľovi žalobkyne ako žiadosť o vykonávanie
zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy s ňou nebola vopred individuálne dojednaná, musela

ju akceptovať ako súčasť zmluvy o úvere, inak by jej úver poskytnutý nebol. Ide o formulárovú
(typovú)zmluvuspôsobujúcuznačnúnerovnováhuvzmluvnompostavenístránvneprospechžalobkyne
ako spotrebiteľa, resp. jedná sa o neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú
nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Zmluva je zmluvou formulárovou,
ktorej obsah žalobkyňa nemohla meniť, mohla ju len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť

(rozsudok SD EÚ vo veci C-147/16, body 26.-28. odôvodnenia: „26. ... je potrebné pripomenúť, že podľa
ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky

z 9. novembra 2010, V. X.Ü. E., C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XXX, B. XX T. C. P.; I. XX. G. XXXX, B. X. B.,
C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XX, B. XX T. C. P., T. T. I. X. L. XXXX, B. Q., C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XXX,
B. XX a citovaná judikatúra). 27 Súdny dvor takisto rozhodol, že vzhľadom na toto nerovné postavenie
jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre
spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu

formálnej rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ktorú nastolila zmluva, skutočnou
rovnováhou, ktorá má znovu zaviesť rovnosť medzi zmluvnými stranami (J. I. X. Z. XXXX, V. X.U. E.,
C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XXX, B. XX T. C. P.; I. XX. G. XXXX, B. X. B., C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XX,
B. XX T. C. P., T. T. I. XX. P.J. XXXX, B. X., C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XX, B. XX T. C. P.).28 Súdny
dvor zdôraznil, že s cieľom zabezpečiť túto ochranu môže byť nerovný stav medzi spotrebiteľom a

predajcom alebo dodávateľom kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, nezávislým od samotných
zmluvných strán (J. I. X. Z. XXXX, V. X. E., C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XXX, B. XX T. C. P.; I. XX. G.
XXXX, B. X. B., C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XX, B. XX T. C. P., T. T. I. XX. T. XXXX, Q. Q. T. L. B.,
C.-XXX/XX T. C.-XXX/XX, M.:C.:XXXX:XXX, B. XX T. C. P.).“..) Dohoda o zrážkach zo mzdy vyplýva
priamo z uzatvorenej typovej zmluvy zo dňa 02.12.2005, ktorú žalobkyňa mohla buď podpísať, alebo

odmietnuť ako celok, pričom nemohla ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky. Najmä z toho dôvodu
má žalobkyňa za to, že je tu namieste, aby súd vyhovel žalobkyňou navrhovanej žalobe, nakoľko tu
existuje dôvodná obava zhoršenia celkového, najmä majetkového postavenia žalobkyne a uvádzaná
podmienka je celkom jednoznačne v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami zmluvných stránv neprospech žalobkyne, keďže je to výlučne žalovaný, ktorý určuje, v akej výške žiada plnenia od
zamestnávateľa žalobkyne, a navyše všetky plnenia uspokojuje aj proti samotnej vôli žalobkyne. Prejav
vôle žalobkyne pri uzatváraní úverovej zmluvy smeroval k inému následku než uzavretiu dohody o

zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa uzavrela zmluvu s cieľom získať finančné prostriedky. Uvedenou zmluvou
pôvodný veriteľ vnútil predtlačeným formulárom žalobkyni aj iný úkon než ten, ktorý bol v sfére jej záujmu
a vplyvu, a to uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, hoci žalobkyňa nemala vôľu túto dohodu uzavrieť
a navyše nemala ani reálnu možnosť obsah formulárovej zmluvy ovplyvniť resp. niektoré zo zmluvných
dojednaní vylúčiť. Žalobkyňa sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu

strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným
za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy
zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny
nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút Dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka
bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu

majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného
aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti
opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach

zomzdy.Predformulovanýsúhlasspotrebiteľa,formálnedosiahnutýštandardnouzmluvnoupodmienkou
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,
na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha
nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach

zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. X. Z. X. F. X., C.-XX/XX, A. I. X.
M.Ó. A. V. V. A. V. Č. XX T. XX C. I. X. M.X. Ú. T. Č. XXX Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva,
že dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú úskalie v tom, že na ich základe môžu byť zo mzdy dlžníka
uspokojené aj tie časti pohľadávky veriteľa, ktoré sa zakladajú na nekalých podmienkach uvedených
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

spisová značka 11Co/87/2018 zo dňa 26.04.2018, spisová značka 15Co/345/2016, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne, spisová značka 5Co/934/2015 z 29.06.2016.

2.Žalobkyňapriložilakžalobetietodôkazy:listadresovanýžalovanýmX.Q.Š.V.Z.K.I.L.XX.XX.XXXX,
kde bolo uvedené, že oznamujeme Vám, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

07.06.2013 v súlade s ust. § 542 a nasl. Občianskeho zákonníka, postúpila spoločnosť C. G. O.,
T..Q.. X.T. V. I. I. Č.. XXXXXXXX, Q. P. X. T. V. X. Q. Ň. Q. Z. Q. M. A. Q., Q..J..H.., (ďalej len ako
„veriteľ“). V zmysle §551 ods. 2 Občianskeho zákonníka Vás týmto vyzývame na základe predloženej
dohody na realizáciu zrážok zo mzdy alebo iného príjmu Vášho zamestnanca: Š. F.A.. Doručením
tejto výzvy ste v zmysle § 551 ods 2. Občianskeho zákonníka povinný zrážať a vyplácať veriteľovi

dohodnuté zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov Vášho zamestnanca, a to pravidelne až do uspokojenia
veriteľovej pohľadávky. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že predmetné ustanovenie neoprávňuje
zamestnávateľa ako platiteľa mzdy posudzovať predloženú dohodu, ani odmietnuť vykonávať zrážky
zo mzdy na jej základe. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy taktiež výslovne zakotvuje § 131 ods. 2
Zákonníkapráce.Vprípade,žezrážkyzomzdynebudúvykonávané,zodpovedáteveriteľovizaprípadnú

škodu a následne si veriteľ vzniknutú škodu môže uplatniť na súde žalobou na náhradu škody. Ku dňu
19.06.2020 predstavuje dlh vo výške 2978,43 eur (istina: 1681,79 eur, riadny úrok: 60,03 eur, úrok z
omeškania do postúpenia pohľadávky: 11,23 eur, poplatky: 157,56 eur, úrok z omeškania po postúpení
pohľadávky: 1067,82 eur, spolu: 2978,43 eur).

3. Neodkladným opatrením vydaným tunajším súdom sp. zn. 5Csp/90/2020 zo dňa 27. júla 2020 bolo
Ž. M. A. Q., Q..J..H.. nariadené zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyni v súvislosti
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenou ako žiadosť o aktiváciu karty K.-F. Č.. XXXXXXXX
uzavretou medzi žalobkyňou a V. Ú. B.. Zamestnávateľovi žalobkyne Q. Š. V. Z. K. B. R.Ž. X. I. Q. V. I.
I. O. R. Ž. H. T.C. A. K.-F.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.2020.

4.VžiadostioaktiváciukartyK.-F.,adresovanejspoločnostiV.,T..Q..zostranyžalobkynedňa2.12.2005,
v časti 2 tejto žiadosti označenej ako zmluvné ustanovenia je uvedené nasledovné: Schválený úverový
rámec 33000 Sk, schválená štandardná mesačná splátka 1100 Sk. V bode 4 tejto žiadosti je v bode6 uvedené: vyhlasujem, že pred podpisom tejto žiadosti zmluvy som sa oboznámil s obchodnými
podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, vydávaných V., T..Q.. v spolupráci
so Q.H. A. A., T..Q.., ktoré sú súčasťou tejto žiadosti zmluvy, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich

dodržiavať.

5. V bode 31 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet,
vydávaných V., T..Q.. v spolupráci so spoločnosťou Q., T..Q.. je uvedené: ak klient nezrealizuje
úhradu povinnej splátky, správca ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň má právo zablokovať hlavnú

kartu aj dodatkovú kartu. Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a ostatné splatné čiastky v
stanovenej v lehote, banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: a) znížiť
úverový rámec, b) vyhlásiť celý dlžný zostatok za okamžite splatný, c) domáhať sa vrátenia a ukončiť
platnosť hlavnej alebo dodatkovej karty, d) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia,
e) vykonať inkaso svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek bankového účtu klienta, vedeného bankou, f)
uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta, s čím klient podpisom zmluvy súhlasí, g) vymáhať

pohľadávku súdnou cestou.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov upravuje
§ 551 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ide o dobrovoľné vykonávanie zrážok na základe
písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Ide o zabezpečovací inštitút, ktorým

sa súčasne pohľadávka veriteľa aj uspokojuje. Dlžník dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne
uspokojovala zrážkami zo mzdy. Dohoda musí mať písomnú formu, ktorej podstatným znakom je súhlas
dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohoda je účinná až potom, čo sa pohľadávka veriteľa stala
zročnou a veriteľ ju predloží platiteľovi mzdy dlžníka. Z § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
veriteľ nadobúda proti platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom predloženia dohody platiteľovi

mzdy. Následne je platiteľ mzdy dlžníka povinný zrážať a vyplácať veriteľovi zrážky z dlžníkovej mzdy,
a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. V zmysle vyššie citovanej úpravy nie je
obligatórnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov samostatnosť na osobitnej
listine, pričom § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť
až dňa 01.05.2014 (prípadná platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z hľadiska jej

náležitostísaposudzujepodľaprávaplatnéhovčasejejvzniku).Včasepodpisuzmluvynebolazákonom
upravená ani veľkosť písma, keďže uvedená právna úprava bola prijatá až Nariadením vlády Slovenskej
republiky č. 141/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015, pričom žalovaný má za to, že zmluva je písaná
dostatočneveľkýmpísmom.Právnypredchodcažalovaného,t.j.spoločnosťV.,T..Q..,včaseuzatvorenia
zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky splnil všetky zákonné náležitosti v

zmysle zákonných ustanovení. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky zákonné náležitosti
potrebné pre svoju platnosť. Žalobkyňa v zmluve, ktorú vlastnoručne podpísala, výslovne súhlasila, aby
v prípade, ak nesplnia svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp.
v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa zmluvy, veriteľ je oprávnený požadovať od zamestnávateľa
dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi.

Názor žalobkyne, že ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané a nemala
možnosťichodmietnuťsúpodľažalovanéhonepreukázané.Žalovanýmázato,žedohodaozrážkachzo
mzdy predstavuje jednu z foriem zabezpečenia poskytnutého úveru, pričom zabezpečenie pohľadávky
je zákonom aprobovaný inštitút aj keď je zmluvnou stranou spotrebiteľ - o to viac v čase podpisu zmluvy.
Podľa ust. § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“)

„Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované
odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú
stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.“ V predmetnej veci je nesporné, že
Obchodnépodmienkybolineoddeliteľnousúčasťouzmluvy.Zuvedenéhovyplýva,žežalobkyňamalapri
podpise zmluvy možnosť sa s ich obsahom oboznámiť a v prípade, že s ich ustanoveniami nesúhlasila,

zmluvu vôbec nepodpísať. Obsah zmluvy bol dodávateľom (právnym predchodcom žalovaného) síce
vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočný jav, pretože návrh zmluvy,
resp. zmluvu v písomnej podobe, vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalobkyňa na
obsahu dohody alebo zmluvy neparticipovala. Opačným výkladom by bolo nutné právne uzavrieť, že
všetky zmluvy, ktoré hromadne uzatvárajú štátne energetické podniky, banky, mobilný operátori atď. so

spotrebiteľmi sú neplatné, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že tieto v súlade s § 273 ods. 1
Obchodného zákonníka určujú časť obsahu zmlúv aj s odkazom na všeobecné obchodné podmienky,
obdobne ako v tomto prípade právny predchodca žalovaného. Tento inštitút je upravený výlučne v
ustanoveniach obchodného práva. Ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovuje povinnosť vprípade konfliktu právnych predpisov prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak
v žiadnom prípade nesubsumuje úpravu spotrebiteľských zmlúv výlučne pod Občiansky zákonník.
Nakoľko možnosť úpravy časti obsahu zmluvy je upravená v Obchodnom zákonníku, použijú sa v

tejto časti ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalovaný má za to, že zmluva neobsahuje žiadne
neprijateľné zmluvné podmienky, obsahuje všetky náležitosti kladené zákonom o spotrebiteľských
úverov platným v čase podpisu. Žalobkyňa svojím podpisom potvrdila, že obsahu zmluvy, vrátane
Obchodných podmienok porozumela a prejavila vôľu byť nimi viazaní. Predmetné ustanovenie o dohode
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov neobsahuje žiadne zložité, resp. zavádzajúce právne formulácie.

Za značnú nerovnováhu pritom nemožno považovať, že veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy
uplatniť v podstate priamo, bez súdneho rozhodnutia. Podľa Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, A.
X. Q. C.. Q.údny dvor vyslovil, že sama možnosť presadzovania nárokov zo zmluvy aj bez ingerencie
súdu (teda mimosúdne, priamo), nie je v rozpore so smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, za predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon
(ak sa dohoda o zrážkach zo mzdy využíva na uspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných

podmienkach) a že existuje účinná následná súdna kontrola. K tomuto však k dnešnému dňu vôbec
nedošlo. Vzhľadom na to žalovaný nepovažuje za preukázané, že by sama dohoda o zrážkach zo
mzdy spôsobovala značnú nerovnováhu v právach žalobkyne a žalovaného a že by bola neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá by bola v zmysle § 53 ods. 5 Občianského zákonníka neplatná. Neobstojí
ani tvrdenie žalobkyne o neurčitosti dohody o zrážkach zo mzdy pre neuvedenie výšky pohľadávky.

Pri dohode o zrážkach zo mzdy však už podľa § 551 ods. 1 Občianského zákonníka postačuje, ak je
v nej označená pohľadávka veriteľa, ktorá sa zabezpečuje. Pohľadávka je identifikovaná dostatočne
vtedy, ak je identifikovaný jej právny základ, listina, v ktorej je obsiahnutá, účastníci zmluvy a pod.,
pričom všetky tieto údaje zmluva preukázateľne obsahuje. Zároveň uviedol, že má za to, že absentuje
naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku

a dodal, že žalobkyňa titulom dohody o zrážkach zo mzdy k dnešnému dňu neuhradila ani žiadne
euro. Dňa 21.10.2013 žalobkyňa uznala pohľadávku žalovaného, čo do právneho dôvodu a výšky, a
tým nastali právne účinky podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uznanie premlčaného práva
nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť
dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia

novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní
vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v § 558 Občianskeho zákonníka, pre
vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh,
o jeho premlčaní vedel. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak by aj žalobkyňa v čase uznania dlhu
nevedela o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods.

1 druhá veta zákona Občianskeho zákonníka, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a
začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Z uvedeného dôvodu sa
žalobkyňa nemôže brániť námietkou premlčania. Na základe vyššie uvedeného žalovaný považuje za
nesporné, že pohľadávka žalovaného premlčaná nie je a zároveň je zrejmé, aká je výška nepremlčanej
pohľadávky žalovaného voči žalobkyni. Vzhľadom na správanie žalobkyne možno mať silné pochybnosti

o prítomnosti dobrej viery plniť záväzky z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
už pri jej uzavretí. Žalobkyňa totiž nezaplatila žiadne z takto dohodnutých plnení, pričom žalovaný
bral v úvahu materskú dovolenku žalobkyne v rokoch nasledujúcich po podpise predmetnej dohody
o splátkach. Žalovaný napriek uvedenému za účelom úhrady vzniknutej dlžoby žalobkyňu opätovne
kontaktoval, avšak bezúspešne. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu (sp. zn. 4 M Cdo 8/2012, sp. zn.

7Cdo/146/2013, sp. zn 4Cdo/89/2007), ktorá má na predmetnú vec zásadný vplyv možno právne ustáliť,
že právne postavenie žalobkyne nie je neisté, podaním určovacieho návrhu žalobkyňa neovplyvní
skutočnosť, že žalovaný má voči nej ako veriteľ pohľadávku zo Zmluvy, na základe čoho je predmetné
konanie nadbytočné. Žalovaný zároveň zastáva názor, že nie je daný naliehavý právny záujem ani
na určení, že Dohoda je neplatná, nakoľko toto zabezpečenie nemá žiaden vplyv na skutočnosť,

že žalobkyňa je dlžníkom zo Zmluvy. Taktiež je zrejmá výška pohľadávky, ktorej zabezpečenie bolo
aktivované žalovaným skrz list zamestnávateľovi žalobkyne.

7. Žalobkyňa ani právny zástupca žalobkyne sa na pojednávanie nedostavili. Predvolanku na
pojednávanie si prevzal právny zástupca žalobkyne dňa 15.06.2021. Neprítomnosť na pojednávaní

neospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že keďže právny zástupca žalobcu sa na
pojednávanie,anižalobkyňa,nedostavili,žiadal,abysúdrozhodolrozsudkomprezmeškanie.Vprípade,že súd návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie nevyhovie, poukázal na písomné vyjadrenie k
podanej žalobe, kde argumentoval nedôvodnosťou podanej žaloby.

9. Podľa § 299 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa
nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.

10. Rozsudku pre zmeškanie pre nedostavenie sa žalobkyne na pojednávanie nebolo možné vyhovieť,
pretože rozsudok pre zmeškanie žalobkyne podľa ustanovenia Civilného sporového poriadku nie je

možné vydať v konaní, ak by bol vydaný takýto rozsudok v neprospech spotrebiteľa. Jednoznačne
podaná žaloba, a to žaloba o určenie neplatnosti obchodných podmienok v spotrebiteľskej zmluve,
je podaná žalobkyňou ako spotrebiteľkou, pretože tento nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Z o
zmluvy vyplýva, že žalobkyňa uzavrela zmluvu s právnym predchodcom žalovaného ako spotrebiteľka,
nie v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný, resp. právny predchodca žalovaného uzatvoril
zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vydanie rozsudku pre zmeškanie by bolo vydanie

rozsudku v neprospech spotrebiteľa. Vydanie takéhoto rozsudku je vylúčené v ustanovení § 299 ods.
1 Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 25 ods. 1 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje

inak.

13. Preto súd použil právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov ( ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch ).

14. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c)cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d)identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f)meno a adresu spotrebiteľa,
g)ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h)podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

16. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva ďalej obsahujea)oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b)sankcie za porušenie zmluvy,

c)podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d)spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

17. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

18. Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to
pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa
podľa osobitného predpisu.7)

19. Podľa § 23a ods. 1a 2 zákona č. 634/992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia

zmluvy ( ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného
predpisu,13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

20. Podľa § 6a ods. 3 zákona č. 634/992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie,
ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b)môže privodiť ujmu účastníkovi

obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa§23ods.1a2zákonač.634/992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu,13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

21. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v

čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

23. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d)vylučujúaleboobmedzujúprávaspotrebiteľapriuplatnenízodpovednostizavadyalebozodpovednosti
za škodu,
e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k
zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

24. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

30. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

31. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

32. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základepredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

33. V tomto prípade všetky zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným bola zmluvou
spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný, resp. jeho
predchodcaakododávateľažalobkyňaakospotrebiteľ,pričomobsahzmluvy,akoajobsahvšeobecných
obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto
je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k
znevýhodneniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

34. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

35. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

36. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 31
písm. f) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet je neplatná z
dôvodu, že dohoda o zrážkach zo mzdy podľa tejto obchodnej podmienky je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, pretože neobsahuje vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky a rozsah zrážok zo mzdy,

ďalej, že táto obchodná podmienka nebola individuálne dojednaná, pretože mala byť súčasťou
formulárovej zmluvy, obsah ktorej žalobkyňa nemohla ovplyvniť, a ďalej, že ak žalobkyňa chcela
uzatvoriť zmluvu a chcela dosiahnuť úver, musela podpísať celú zmluvu, kde súčasťou zmluvy boli
obchodné podmienky, ktoré dojednávali dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa musela, ak chcela úver
dostať, podpísať celú zmluvu a s tým aj súhlas s obchodnými podmienkami, v opačnom prípade by jej

úver poskytnutý nebol.

37. Dôvodnosť podanej žaloby popieral žalovaný z dôvodu, že podanou žalobou nie je preukázaný
naliehavý právny záujem na podanej žalobe, a ďalej poprel tvrdenia žalobkyne, že by ustanovenie bod
31 písm. f) Obchodných podmienok mali byť neplatné z dôvodu ako to uviedla žalobkyňa v žalobe.

38. Nesporné medzi účastníkmi bolo uzatvorenie žiadosti - zmluvy, súčasťou ktorej boli obchodné
podmienky a uplatnenie dohody o zrážkach zo mzdy žalovaným voči žalobkyni. Medzi účastníkmi
konania bolo sporné, či v konaní je preukázaný naliehavý právny záujem a či obchodná podmienka v
bode 31 písm. f) je neplatná z dôvodov ako to uvádza žalobkyňa.

39. V zmysle § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) písm.
c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

40. V prvom rade súd sa zaoberal či je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Súd má za
to, že podanou žalobou je preukázaný naliehavý právny záujem, pretože ak súd sa nebude zaoberať
bodom 31 písm. f ) Obchodných podmienok, teda, či uvedená časť Obchodných podmienok je alebo
nie je platná, naďalej bude v platnosti ponechaná táto podmienka, ktorou si žalovaný zabezpečil vznik

dohody o zrážkach zo mzdy, pričom na základe dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle bodu 31 písm.
f ) Obchodných podmienok už žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky v
zmysle § 551 Občianskeho zákonníka na sumu spolu 2978,43 eur. Teda, ak súd sa nebude zaoberať
platnosťou, resp. neplatnosťou týchto Obchodných podmienok, žalovaný bude si môcť voči žalobkyniuplatniť v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy dlžnú čiastku, o ktorej tvrdí, že je dôvodná. Ak súd
vyhlási, že obchodná podmienka je neplatná, v zmysle ktorej mala vzniknúť dohoda o zrážkach zo
mzdy, v takomto prípade zaniká právo žalovanému uplatňovať si dlžnú pohľadávku voči žalobkyni v

zmysle dohody o zrážkach zo mzdy. Teda bez vyriešenia tejto otázky nebude odstránená právna neistota
žalobkyne, ako aj žalovaného, či dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá mala vzniknúť v zmysle bodu 31
písm. f ) Obchodných podmienok, je platná, alebo nie je platná. Z neplatnej obchodnej podmienky
nemôže vzniknúť ani platná dohoda o zrážkach zo mzdy. Súd teda mal za to, že naliehavý právny záujem
podanou žalobou je preukázaný, a preto sa zaoberal dôvodmi žaloby.

41. Žalobkyňa namietala neplatnosť bodu 31 písm. f ) Obchodných podmienok na základe skutočnosti,
že takáto obchodná podmienka nebola individuálne vyjednaná, a preto je neplatná. To, že nebola
individuálne vyjednávaná má preukazovať formulárový typ Obchodných podmienok, ako aj samotnej
zmluvy. Pri podpise zmluvy o úvere hlavným účelom podpisu zmluvy bolo nie uzatvorenie dohody o
zrážkach zo mzdy, ale poskytnutie úveru. Žalobkyňa nemala možnosť urobiť nejakú výhradu a uviesť,

že s bodom 31 písm. f )nesúhlasí, a že nechce, aby boli súčasťou zmluvy o úvere, resp. Obchodných
podmienok. Dohoda o zrážkach zo mzdy neumožňuje odkontrolovať samotnú výšku samotného dlhu,
pretože takto formulovaná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje vymedzenie zabezpečovanej
pohľadávky ani rozsah zrážok zo mzdy.

42. Súd sa zaoberal dôvodmi argumentácie, pre ktoré nemá byť predmetná dohoda o zrážkach zo
mzdy, ktorá mala vzniknúť v zmysle bodu 31 písm. f) Obchodných podmienok platná, a mal za to, že
argumentácia žalobkyne je dôvodná. Súd zo svojej činnosti, ako aj z obsahu spisu, a to konkrétne
Žiadosti o aktiváciu karty K.-F. a k tomu pripojenými Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie
kreditných platobných kariet má za to, že obchodná podmienka koncipovaná v bode 31 písm. f )nemôže

byť individuálne dojednaná. Podpora tohto tvrdenia vyplýva z toho, že z činnosti súdu je známe, že
súčasťou právnych úkonov, a to Žiadosti o aktiváciu A. K.-F. sú totožné Obchodné podmienky pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré boli aj súčasťou predmetnej žiadosti o aktiváciu
A. K.-F.. Ide o formulárovú predtlač, ktorá naviac nie je ani podpísaná žalobkyňou, čo prezentuje záver,
že nebola výsledkom nejakej dohody. Aj samotný žalovaný tvrdí, že takáto podmienka, a to dohoda o

vznikudohodyozrážkachzomzdy,jeuvedenávobchodnýchpodmienkach,ažestakýmitoObchodnými
podmienkami mala žalobkyňa súhlasiť v Žiadosti o aktiváciu karty K.-F.. Odkaz na nejaký súhlas na
Obchodné podmienky nemôže byť výsledkom nejakej individuálnej dohody. Je teda aj pravdivé tvrdenie
žalovaného, že keďže žalobkyňa iba podpisovala vyhlásenie, že súhlasí s Obchodnými podmienkami,
teda že nemohla odmietnuť niektoré obchodné podmienky. Takáto možnosť v zmluve jej poskytnutá

nebola.

43. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatváraveriteľsdlžníkom.Pretakútodohoduplatiavšeobecnéustanoveniaoprávnychúkonoch(§34a
nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide

avýškudohodnutýchzrážok.Uvedenénáležitostipredmetnádohodaozrážkachzomzdyneobsahovala.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,

na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice č. 93/13/EHS jej užitočného úžitku.
( obdobne uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011, č. k. IV.ÚS/55/2010-19).

44. Inštitút o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na
jej postupné uspokojenie, a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody je súhlas dlžníka, aby platca z jeho mzdy vykonával
zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti

pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané. Účinnosť
dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je účastníkom
tejto dohody, je však podľa zákona povinný na základe dohody vykonávať od tej doby zrážky a vyplácať
ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky nepredstavovaliviac, než pripúšťa zákon a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom rozsahu znížiť
( rozsudok NS zo dňa 19.12.2007, sp. zn. 25Cdo/140/2006).

45. Je teda nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, pri realizácií
ktorého sa však nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak táto mala zabezpečiť pohľadávku
plynúcu z úveru, ktorú žalobkyňa podpísala ako spotrebiteľ. Dohoda o zrážkach zo mzdy v obchodných
podmienkach neobsahuje údaje, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť
zrážky zo mzdy žalobkyne vykonávané. Nepostačuje iba uvedenie, že Dohoda je zabezpečením

pohľadávky vzniknutej zo žiadosti o aktiváciu A. - K. - F..

46. Dohodu o zrážkach zo mzdy podrobil súd preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých
obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné
prehliadať ani v rovine súkromného práva. V prípade, že žalovaný uplatňuje právo po použití nekalej
obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo

uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

47. S poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zásada zakotvená v uvedenom ustanovení
vnáša do právneho poriadku požiadavku dôsledne zachovávať dobré mravy. Nepoctivému konaniu

nesmie súd poskytnúť ochranu. Zmyslom uvedeného ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktoré je
síce v súlade so zákonom, zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. V praxi to znamená,
že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok,
než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinností v
rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany, resp. odopretie rozhodnutia súdu potrebného na

právne vzťahy. Zámerom právneho predchodcu žalovaného bolo dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky
bez súdnej kontroly podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere, ktorú prvoinštančný
súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo boli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu, a to
nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa.

48. Právny predchodca žalovaného v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalobkyni
na podpis žiadosť - zmluvu, a súhlas aj s obchodnými podmienkami, súčasťou ktorých je dohoda o
zrážkach zo mzdy, ktorú žalovaný používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Uzavretie dohody je
cieľ sledovaný žalovaným, nie však žalobkyňou ako spotrebiteľom, ktorá obsah dohody o zrážkach zo

mzdy nemôže nijako ovplyvniť. Aj v prípade, že by si uvedený text prečítala, nemá právnické vzdelanie, a
ťažkomožnopredpokladať,žebysimohlabyťvedomýprávnychdôsledkovuzavretiadohodyozrážkach
zo mzdy.

49. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je síce legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, avšak ak

existuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento
inštitút prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak
však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred
hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a
v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až

nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné
podmienky).Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa
v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť

plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd
ohľad(porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal).

50. Postup žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri
poskytovaní spotrebiteľských úverov je súdu známy z rozhodovacej praxe, z poznatkov ktorej vyplýva,

že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo
odmietnuť túto dohodu podpísať. Jedná o formulár zmluvy. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami ainformácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.
januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).

51. V danej veci je možné predpokladať, že uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je to vyššie
uvedené, sa žalovaný, resp. jeho právny predchodca snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z
pôvodnej zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch
ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť
zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods.1

Občianskeho zákonníka) zo strany súdu, pretože žalovaný sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného
zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný môže
sám určiť akú výšku ma zamestnávateľ žalobkyne tejto zrážať.

52. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica
Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Článok 6

uvedenej smernice sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej
vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť
zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo
mzdy alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom
pozastavenia a vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

53. Taktiež súd súhlasí s argumentáciou žalobkyne, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle takejto
obchodnej podmienky nemôže byť platná z dôvodu, že by na základe takto koncipovanej Dohody o
vzniku dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný mohol si uplatniť tento inštitút, aj keď zákon takýto inštitút
zabezpečenia dovoľuje, avšak takýto inštitút - Dohoda o zrážkach zo mzdy - by privodil automatické

vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, a to do výšky sumy, ktorú by si sám stanovil žalovaný, teda
dodávateľ, bez akéhokoľvek preskúmania súdom, teda mohlo by nastať, že vykonávali by sa zrážky zo
mzdy žalobkyne na sumy, ktoré by možno neboli v súlade so zákonom.

54. Súd má ďalej zato, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom stanovené predpísané náležitosti,

pretože podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch v Zmluva o úvere musí obsahovať nie len úverový
rámec a mesačnú splátku, ako je to v danom prípade, ale musí tam byť aj uvedená úroková sadzba,
ročná percentuálna miera nákladov a ďalšie náležitosti, ktorých absencia spôsobuje, že žalovaný si
ich nemôže uplatniť. Teda súd mal za to, že iba uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, kde nebude
uvedené, v akej výške sa zabezpečuje pohľadávka, na aké nároky má žalovaný nárok, nemôže byť

platnou Dohodou o zrážkach zo mzdy, pretože možnosť určenia dlžnej čiastky by bolo ponechané iba
na žalovanom, ako už súd uviedol, bez vopred určeného rozsahu dlžnej sumy, ktorú by žalobkyňa mala
zaplatiť v prípade omeškania s úhradou splátok, taktiež bez možnosti súdnej kontroly, alebo kontroly
samej žalobkyne a teda takto koncipovaná Dohoda o zrážkach zo mzdy bez určenia konkrétnej dlžnej
sumy, ktorú by v prípade omeškania žalobkyňa mala uhrádzať, je v neprospech žalobkyne. Zákon o §

53 ods. 4 hovorí, že akékoľvek zmluvné dojednanie, ktoré je v neprospech spotrebiteľa, je neplatné.

55. Z týchto dôvodov teda, keďže súd mal za to, že je preukázaná argumentácia žalobkyne, že zmluvná
podmienka v § 31 písm. f )Obchodných podmienok je pre neprijateľnosť neplatná, preto súd podanej
žalobe vyhovel v celom rozsahu.

56. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.59. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobkyni patrí proti neúspešnému
žalovanému plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.