Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 10, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/180/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812205153
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8812205153.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: K. N. N.,

M..N.., G.Á. XX, XXX XX G. XX, zast. JUDr. Evou Rusnákovou, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: X. Z.
Š., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX/XX, XXX XX I. J. Y., X. F. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX/XX, XXX XX I.
J. Y., X. N. G., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XXXX/XX, XXX XX I. J. Y. o zaplatenie 6 810,70 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu voči žalovanej 3. N. G. V.. S. J.. XX.XX.XXXX v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný 1. a žalovaná 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4 976,43 € spolu
s 5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 01.05.2012 do zaplatenia, do 3 dní od nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu voči žalovaným 1. a žalovaným 2. zamieta.

IV.Žalovaná 3.nemávočižalobcovinároknanáhradutrovkonania.Žalovaní 1.a2.súpovinnížalobcovi
nahradiť trovy konania. O výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu žalobca navrhol zaviazať žalovaných 1 až 2 zaplatiť mu 7 210,70 Eur z

12,79% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 062,62 Eur od 01.05.2012 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných
odporcov.

2. Žalobu odôvodnili tým, že na základe L. Q. N. N. Č.. XXXXXXX X XX bola odporcami 1., 2. a 3.
uzatvorená L. Q. S. S.Ú. M. N. Ú. zo dňa 25.05.2004, v súlade s ktorou poskytol navrhovateľ odporcom
1. a 2. mimoriadny medziúver vo výške 6 638,78 Eur. Odporcovia 1. a 2. sa zaviazali do pridelenia

cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,79% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 43,12 Eur a do nasporenia 35% cieľovej sumy sa odporcovia 1. a 2. zaväzujú vkladať na účet
zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 26,56 Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení sa odporcovia 1. a 2. zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške
4,7% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 66,39 Eur. Odporca 3. prevzal ručením na seba
povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja odporcovia 1. a 2. odporcovia 1. a 2. si riadne a
včas neplnili zmluvné povinnosti a boli v omeškaní so splácaním na to ich upomínal žalobca, rovnako

aj odporkyňu 3. ako ručiteľku. Preto žalobca odstúpil od zmluvy 11.01.2012. toto odstúpenie od zmluvy
zaslal na vedomie aj odporkyni 3. s upozornením, že ak odporcovia 1. a 2. celý dlh nezaplatia budú ho
vymáhať od odporkyne 3.
3. Žalovaní 1. až 3. sa k žalobe nevyjadrili.4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal výsluch žalovaných 1. až 3. a vykonal listinné
dôkazy.

5. Žalovaný 1. na pojednávaní uviedol, že on im zaplatil tých 1 100 Eur v zmysle čoho, oni zobrali žalobu
čiastočne späť. Ďalej uviedol: „Ja by som bol schopný im platiť po 100.- Eur mesačne, ale oni si to stále
započítajú len na tie úroky a príslušenstvo. My sme v roku 2004 ten úver zobrali, potom nám exekútor

zablokoval peniaze z toho stavebného sporenia a stavebná sporiteľňa sa k tomu postavila tak, že chceli
ihneď vyplatiť prostriedky, ktoré im exekútor z toho stavebného sporenia zobral. My sme tie peniaze
nemali, tak preto oni odstúpili od zmluvy. Po nejakých telefonátoch s nimi sme sa dohodli na nejakých
splátkach,kdekeďsommoholtaksomimplatil.Jasomsnimipotomrozprávalaonimipovedaliprakticky
to isté, že aj keď im budem platiť po 100.- Eur mesačne, tak im budem platiť iba tie úroky a nič viac. Tak
som sa rozhodol, že syn zoberie hypotéku na dom, a ten dlh im vyplatím. Po získaní tej hypotéky sme

poslali stavebnej sporiteľni 500.- Eur. Na toto stavebné sporenie, ktoré je predmetom tohto sporu som
vyplatil 500.- Eur a neskôr som platil podľa možností. Mohlo to byť po 100.- Eur, 150.- Eur a podobne.
Neviem presne povedať aká celková suma to bola. Ja so sumou, ktorú oni žalujú nesúhlasím, platím
im to 10 rokov alebo koľko a splácal som im to a stále oni odo mňa pýtajú stále tých 7 000.- Eur, čiže
v podstate všetko čo im platím započítavajú len na tie úroky a na nič iné. Nemôžem s týmto súhlasiť.

Opakujem ešte raz. Ja predmet tohto sporu, ktorý odomňa žiadajú neuznávam, pretože ja im to platím
už sedem či osem rokov a stále všetko čo im platí, tak oni započítavajú len na úroky a nie na istinu
pohľadávky. Jednoducho oni špekulatívne nechcú, aby som im tú pohľadávku vyplatil naraz , pretože
stále im ten úver rastie o tie úroky a stále sa im tá pohľadávka navyšuje. Zdôvodňujem to tým, že my
sme chceli, aby odblokovali dom, ktorý oni zablokovali prostredníctvom exekútora to z inej zmluvy o

stavebnom sporení, ktorú som s nimi mal uzavretú. Na ten dom sme plánovali, že syn od I. zoberie
hypotéku ďalšiu a z toho hypotekárneho úveru túto stavebnú sporiteľňu vyplatí a to jeden aj druhý úver,
lenže ako uvádzam exekútor nám tento dom zablokoval z dôvodu inej zmluvy o stavebnom sporení,
než ktorá je predmetom tohto sporu. Stavebná sporiteľňa ani nechce, aby sme im tento ich dlh splatili
jednorázovo, pretože stále keď im posielame nejaké splátky oni si to započítavajú len na úroky a im sa

to jednoducho takto oplatí. Ja im platím koľko sa dá, ale nič z toho, pretože oni si všetko započítavajú
na úroky. Čiže ešte môžem platiť ďalších sto rokov“.

6. Žalovaná 2. na pojednávaní k veci uviedla: „s tým nesúhlasím, pretože v roku 2004 čo je predmetom
tohtosporusmebraliúver2000.-Eur,5rokovsmetosplácalipo43,12Eura26,56Eur.Terazvychádzam

od počtu Eur čím je náš úver už vyrovnaný a oni furt žiadajú 7 000 Eur. Ja som im splácala nie len po
43,12 Eur mesačne ale 5 rokov som im splácala aj ďalšiu sumu 26,56 Eur mesačne. Bolo to z titulu tej
istej zmluvy ktorá je predmetom tohto sporu. Takto som im to splácala celých 5 rokov, oni totižto celú
dlžnú sumu takýmto spôsobom rozdelili na dve“. Neskôr na pojednávaní uviedla, že: Ja po preštudovaní
celej záležitosti v podaní žalobcu, sme spolu s manželom Z. Š. - žalovaným 1/ dospeli k záveru, že my

máme všetko vyrovnané. Dokonca to máme preplatené. Zobrali sme úver od K. N. N. 200.000,-Sk a
podľa toho, čo zaslal samotný žalobca, je to už vyrovnané a dokonca preplatené. Podľa môjho názoru,
už nemáme nič platiť, nič nedlhujeme, preto žiadam žalobu zamietnuť.
7. Žalovaná 3. na pojednávaní k veci uviedla:“ Š.H. bola môj zamestnávateľ, ja som pre ňu robila
kaderníčku v kaderníckom salóne myslím, že sa to volalo K., zarábala som vtedy nejakých 1 500 Sk.

mesačne. Ja som bola doma mala som mať vtedy ak si dobre pamätám poobednú zmenu ale moja
zamestnávateľka pani Š. mi volala ešte ráno aby som prišla do práce, že so mnou niečo potrebuje
prebrať. Keď som prišla na pracovisko bola tam moja zamestnávateľka pani F. Š.Á. a tá mi povedala, že
o nič ne ide, že oni si chcú zobrať nejaký úver a že ja nech sa o nič nestarám, že bude všetko v poriadku,
že oni si to budú pekne splácať len ide o to, aby som to tam podpísala.

Na otázku súdu či jej Š. vysvetlila čo vlastne má podpisovať žalovaná uvádza: nič mi nebolo vysvetlené
ani načo tie peniaze budú ani žeby mi bolo vysvetlené, že o čo vlastne ide. Keby som si bola vedomá
toho, že vtedy som mala 1 500Sk. plat a mala by som splácať potom pohľadávku nejakých 200 000Sk.,
tak určite by som povedala, že nie.
Na otázku súdu aby žalovaná sa vyjadrila k tomu, či jej vtedy niekto vysvetlil čo vlastne má podpísať v

tej K. N. N., aký právny titul z jej strany žalovaná uvádza: dostavili sme sa do K. N. N., tuším sme tam
prešli lebo to bolo blízko pri mojom pracovisku pri kaderníckom salóne, kde som pre Š. pracovala. Ja
som tam prišla s pani Š.Á. tam nás už tuším čakal pán Š. jej manžel, bola tam pracovníčka K. N. N.,
ktorá sa volá U.. Oni mi tam predložili nejaké papiere o niečom sa tam ešte dohadovali spolu. Myslím,že U. tam komunikovala s nimi dvoma. Mne bol predložený nejaký papier, aby som ho podpísala a ešte
aj ta U. zamestnankyňa K. N. N. ma upokojila aby som to podpísala, že všetko bude v poriadku. Ani z jej
strany som nebola poučená o ničom takom, že keď oni to prestanú platiť ja som ten človek, ktorý to bude

musieť platiť za nich. Prakticky spätne keď som sa dostala neskôr k tým zmluvám, tak som zistila, že
sú spísané úplne drobučkým písmom ja nosím silné okuliare ani by som nevidela, potrebovala by som
nejaký silnú lupu aby som vôbec dokázala vylúštiť tie zmluvné podmienky, ktoré sú tam pospisované.
Na otázku súdu aby sa vyjadrila či jej bolo vysvetlené či zo strany Š. alebo zo strany pracovníčky K. N.
N., ktorá hovorí sa mala volať U. či jej bolo vysvetlené čo vlastne podpisuje žalovaná uvádza: nebola

som poučená o čo ide prakticky som podpísala a pre nich to bolo vybavené.
Na otázku súdu či s ňou vôbec niekto jednal o tom čo podpisuje, čím sa týmto vlastne zaviaže, či
sa jej pracovníčka K. N. N. pýtala alebo zisťovala nejakým spôsobom jej kredibilitu, jej bonitu či by
teda v prípade keď žalovaní 1,2 prestanú splácať tento úver či by bola schopná splácať ona žalovaná
uvádza: nie absolútne nič také sa nedialo, nikto so mnou nič neriešil a keby áno predpokladám, že aj tá
pracovníčka K. N. N. by pochopila, že asi by som nemala ten úver z čoho splácať. Bývala som vtedy u

rodičov. Ja nie som ochotná za niekoho platiť dlhy, keď si to oni užili a teraz to chcú zvaliť na mňa na
tretiu osobu. Ja som momentálne rozvedená mám dve deti 8 a 9 ročné a žijem s nimi u rodičov ani teraz
by som nebola schopná, spôsobilá tento úver splácať.
Na otázku súdu aby sa vyjadrila či vôbec chápe teraz aký právny titul podpísala, alebo kedy a kto jej
vysvetlil o čo vlastne ide a čo podpísala a aké z toho plynú právne následky žalovaná uvádza: ja si to

už teraz uvedomujem podpísala som nejaký spotrebný úver či pôžičku. Ja viem akurát toľko, že som
bola v K. N. N.Ľ. podpísať nejaký papier na to, aby oni mohli dostať peniaze na niečo, čo ani neviem
či ich dostali a načo ich použili.
Na otázku súdu žalovanej či ona niečo z tých peňazí videla alebo či niečo z nich dostala žalovaná
uvádza: nikdy som tie peniaze nevidela, nemala som z toho ani korunu, nemala som z toho nič.

Na otázku súdu žalovanej či jej niečo hovorí pojem ručenie a ak áno či má vedomosť aké z toho plynú
právne konzekvencie žalovaná uvádza: teraz si už uvedomujem o čo ide, že ručenie je to, že keď oni
prestanú platiť, tak to spadne na mňa a ja by som tie peniaze mala za nich platiť.
Na otázku súdu koľko mala rokov v dobe keď podpísala túto zmluvu alebo toto ručenie v prospech
žalovaných 1,2 pre K. N. N. žalovaná 3 uvádza: tuším som vtedy mala 20 rokov do tej doby som nemala

žiadne skúsenosti s právom a nerozumela som tomu.
Na otázku súdu akým spôsobom vlastne prebehol ten jej podpis na tom ručiteľskom prehlásení, či jej
niekto vôbec vysvetľoval o čo ide či už zo strany Š. teda jej zamestnávateľky F. Š.H. a jej manžela alebo
zo strany pracovníčky K. N. N. pred tým podpisom na tomto vyhlásení, ktorý mala podpísať podľa toho
ako bolo uvedené 25.05.2004 žalovaná 3 uvádza: nebola som oboznámená s tým o čo vlastne ide ani

zo strany Š. ani zo strany pracovníčky K. N. N. pani U.. Podpísala som to aj s tým vedomím, že som
vtedy začínala v kaderníckom salóne u pani Š. a obávala som sa, že keď to nepodpíšem prídem o
prácu čo sa domnievam, že pravdepodobne by sa aj stalo keby som to odmietla podpísať. Ja na otázku
súdu odpovedám tak, že ak si dobre pamätám bolo to tak, že mi vtedy ráno Š. volala s tým, že si chcú
zobrať s manželom stavebný úver z K. N. N. a potrebujú na to ručiteľa tuším mi spomínala, že jej za

ručiteľa má ísť jej brat a neviem prečo a z akých dôvodov to odmietol a vtedy som im pravdepodobne
napadla ja a mňa takýmto spôsobom oslovili. Mňa pri podpise zmluvy celý čas ubezpečovali, že tam
o nič ne ide, že jednoducho len potrebujú ručiteľa a na mňa sa to vôbec vzťahovať nebude a o tom
ma ubezpečovali všetci spolu Š. aj pracovníčka K. N. N. pani U.. Súd na pojednávaní vykonal listinné
dôkazy: úver o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere na čl. 2-4, všeobecnými podmienky pre

stavebné sporenie pre fyzické osoby na čl. 6, 7, odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu na čl. 8, 9 s
pripojenými fotokópiami o doručení pošty, oznámením odstúpenia od zmluvy adresovaný žalovanej 3.
na čl. 11 s pripojenou doručenkou, vyjadrením žalobcu vo veci na čl. 46 s pripojenou históriou účtu na
jeho splácanie na čl. 47, 48, obsahom prednesov ktoré odzneli na pojednávaní 29.12.2014 na čl. 49-50,
návrhom žalobcu na úpravu žalobného návrhu na čl. 61-62, z výpisom z účtu z odstúpeného medziúveru

na čl. 62-63, uznesenie súdu o pripustení zmeny návrhu z 11.03.2015, výpis zo Slovenskej sporiteľne
za 01.06. až 30.06.2010, výpisy z účtu, daňový exekučný príkaz Daňového úradu Vranov nad Topľou
zo dňa 23.03.2011 adresovaný Z. Š. čl. 125,126. Boli oboznámené aj vyjadrenia sporových strán.
8. Z vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav tak, ako ho popísal žalobca v podanej žalobe.
Po čiastočných úhradách žalovanými súd rozhodol o zastavení konania v časti v ktorej žalobca zobral

žalobu späť. Predmetom konania tak zostala suma 6 810,70 Eur s príslušenstvom. Z nasporených
prostriedkov na účte stavebného sporenia bola 06.04.2011 poukázaná suma 2 048,83 Eur, 11.01.2012
suma 36,61 Eur a 28.03.2012 suma 52,55 Eur, to je spolu 2 137,99 Eur v prospech daňového
exekučného príkazu Daňového úradu Vranov nad Topľou o nariadení daňovej exekúcie prikázanímpohľadávky z účtu vedeného v banke na daňového dlžníka Z. Š.. Zostatok nasporenej sumy na účte
stavebného sporenia vo výške 162,35 Eur bol preúčtovaný po odstúpení od zmluvy žalobcom na konto
medziúveru ako čiastočné vyrovnanie medziúveru.

9. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné právne predpisy.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

12.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).

13. Ako vyplýva z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

18.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
19. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

20. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky

zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.21. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

22. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

23. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

24. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona

o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

25. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

26. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

27. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako
už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.

Občianskehozákonníka,pretožejuuzatváralžalobcaakododávateľa žalovaníakospotrebitelia,pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

28. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Podľa § 547 veriteľ je povinný kedykoľvek a bez
zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.
Podľa § 548 Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.

Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu
dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

30. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

31. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle

vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

32. Po aplikovaní citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav súd vec takto právne hodnotí:

33. Ako vyplýva z dôkazu predloženého žalobcom výpisu z účtu odstúpeného medziúveru žalobca si
vočižalovanýmuplatnilširokýdiapazonpríslušenstvapohľadávkyatorôznychpoplatkov-napr.poplatok
za spracovanie SÚ/NÚ 33,19 Eur, pravidelne sa opakujúci poplatok za vedenie účtu cca 10 až 15 Eur.
Súd žalobcovi nepriznal uvedené poplatky nakoľko za tieto poplatky nebola zo strany žalobcu žalovaným
1. a 2. poskytnutá žiadna reálna protislužba žalobca žalovaným spoplatnil svoje vlastné úkony, ktoré

nepredstavovali reálnu protislužbu poskytnutú žalovaným 1.,2.

34. Ako vyplýva z dôkazu predložení žalobcom, tento si zároveň uplatnil aj nárok na dohodnuté úroky
aj po odstúpení od zmluvy rovnako si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške prevyšujúcej
zákonnú sadzbu.

35. K nepriznaniu úrokov po odstúpení od zmluvy, kedy žalobca prestal žalovaným poskytovať službu
ako aj nepriznaniu uplatnených poplatkov existuje široká rozhodovacia prax súdov od ktorej súd nevidí
dôvod sa odkloniť. (napr. kde vo vlastnom senáte konajúceho súdu rozsudok Okresného súdu Vranov
nad Topľou 10Csp/69/2017)

36. Okrem toho, nakoľko ide o spotrebiteľský vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou následky
odstúpenia od nej sa spravujú režimom Občianskeho zákonníka. I napriek tomu, že zmluvný vzťah bol
označený ako úverová zmluva, to je absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka. Právne následky
odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka sú výlučne také, že strany sú povinné vydať si

navzájom všetko čo si plnili. V tomto prípade to znamená výlučne rozdiel medzi poskytnutou istinou
úveru a úhradami žalovaných 1.,2. na tento úver. Súd tento záver rovnako vyvodzuje od ustálenej súdnej
praxe(porovnajnapr.rozsudokKrajskéhosúduvPrešove,sp.zn.20Co/363/2015)odktorejnevidídôvod
sa odchýliť.

37. K námietkam žalovaných 1.,2., že majú zato, že úver by mal byť celý splatený, nakoľko nasporené
prostriedky stavebného sporenia by mali pokryť dlh na žalovanom úvere resp. medziúvere súd uvádza,
že ako vyplýva zo zabezpečených dôkazov - daňového exekučného príkazu DÚ Vranov nad Topľou zo
dňa 23.03.2011 (čl. 125) a vyjadrenia žalobcu zo 07.06.2017 prostriedky zo stavebného sporenia boli na
základe daňového exekučného príkazu voči žalovanému 1. v sume 2085,44 Eur prevedené daňovému

úradu žalovaný 1.,2. sa tak mohli mylne domnievať, že ich dlh mohol byť platený z ich stavebného
sporenia.

38. Zostatok stavebného sporenia po prevode daňovému úradu v sume 162,35 Eur súd započítal na
čistý rozdiel poskytnutej istiny a úhrad žalovaných po odstúpení od zmluvy žalobcu ako je uvedené

vyššie. Súd o túto sumu ponížil žalovaný nárok.

39. K zamietnutiu žaloby voči žalovanej 3. súd uvádza nasledovné:

40. Žalovaná 3. svojím podpisom na 6 strane zmluvy o mimoriadnom medziúverom a stavebnom úvere

uzavretej dňa 20.05.2004 medzi žalobcom a žalovanými 1.,2. mala prevziať ručenie za poskytnutý úver
žalovaným 1.,2. A to púhym jednoriadkovým prehlásením, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť
uspokojiť pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník. Toto prehlásenie s jej podpisom je na poslednej strane
zmluvy za podpismi zmluvy žalobcom a žalovanými 1.,2.41. Niet pochybností o tom, že ak zmluvný vzťah uzavretý medzi žalobcom a žalovanými 1.,2. je
spotrebiteľským vzťahom, ako je rozpísané vyššie, tak i zabezpečenie tohto vzťahu ručením je rovnako

spotrebiteľským vzťahom, so všetkými konzekvenciami, ktoré sa naň v zmysle príslušných právnych
predpisov vzťahujú ( §52 a násl. Občianskeho zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch, atď.)

42. Vychádzajúc z charakteru ručiteľského vyhlásenia žalovanej 3. ako spotrebiteľského vzťahu je
preto otázne akým spôsobom skúmal žalobca bonitu žalovanej 3. v čase prevzatia tohto ručiteľského

vyhlásenia.Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žejuneskúmalvôbec.Inak,akovyplývazvykonaného
dokazovania by nemohol prijať ručenie za poskytnutý úver vo výške cca 200.000 Sk vtedy 20 ročným
dievčaťom, ktoré pracovalo ako začínajúca kaderníčka v kaderníckom salóne žalovanej 2. s platom
tomu prislúchajúcim. Skúmanie bonity spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov, tobôž pri
zabezpečení takéhoto vzťahu ručením je imanentnou povinnosťou dodávateľa finančnej služby pred jej
dodaním (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018, zo dňa 25. 7. 2018)

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že bonitu žalovanej 3. žalobca neskúmal vôbec. Ako uviedla
žalovaná nikto za žalobcu sa jej pred podpisom ručiteľského vyhlásenia nepýtal čo robí, kde robí a aké
má príjmy. Už z tohto dôvodu je ručiteľské vyhlásenie žalovanej 3. absolútne neplatné.

43. Ručiteľské vyhlásenie žalovanej 3. je však absolútne neplatné aj z toho dôvodu, že žalovaná 3. ho

nedala slobodne a vážne a možno povedať, že ho vydala aj v tiesni. Totiž ako uviedla žalovaná 3. na
pojednávaní aj v svojich vyjadreniach a žalobca ich nerozporoval, nikto to je ani žalobca, ani žalovaná
2.- vtedy jej zamestnávateľka a jej manžel - žalovaný 1. jej pred podpisom tohto ručiteľského vyhlásenia
nevysvetlil, čo vlastne podpisuje. Pri podpise nemala okuliare, zmluva je spísaná drobnými písmenami,
preto ani nemala možnosť si ju prečítať. I keby takú možnosť mala, súd opakuje, že išlo o vtedy 20 ročné

dievča bez právnického vzdelania začínajúce svoju pracovnú kariéru ako začínajúca kaderníčka. Súd
preto tiež nemá dôvod pochybovať o jej tvrdení, že sa bála o prácu a preto toto ručiteľské vyhlásenie
k úveru svojej zamestnávateľky - žalovanej 2. podpísala. Preto je možné konštatovať, že ho urobila v
tiesni. Preto je toto ručenie absolútne neplatné aj z dôvodov podľa § 37 ods. 1 a § 49 Občianskeho
zákonníka.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku. Žalovaná 3.,
voči ktorej súd žalobu v celom rozsahu zamietol bola v konaní plne úspešná, preto by mal nárok na
plnú náhradu trov konania. Nakoľko jej však žiadne trovy konania nevznikli, súd jej ich nepriznal. Voči
žalovaným 1.,2. bol žalobca čiastočne úspešný preto bude mať nárok na náhradu trov konania podľa

pomeru svojho úspechu v spore. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

45. Podanie žalobcu z 01.10.2018, doručené súdu 05.10.2018, kde žalobca tvrdí, že voči žalovanému
1. navrhuje konanie zastaviť z titulu vyhláseného konkurzu sa dostalo do dispozičnej sféry konajúceho

sudcu (bolo založené do spisu) spolu s prílohami - listinnými dôkazmi (žiadosť o úver bezzáložného
práva) po vykonaní pojednávania a vyhlásení rozsudku dňa 10.10.2018. Nakoľko je súd vyhláseným
rozsudkom viazaný, nemohol následne reflektovať na tvrdenie o vyhlásení konkurzu voči žalovanému
1. a konanie voči nemu zastaviť. Pokiaľ však ide o predložený listinný dôkaz, súd konštatuje, žeby naň
bez ďalšieho neprihliadal, nakoľko nebol podľa § 153 v spojení s § 470 ods. 2 Civilného sporového

poriadku a § 154 Civilného sporového poriadku predložený včas. Súdne konanie bolo na návrh žalobcu
začaté v roku 2012 a tento dôkaz súdu predložil až 05.10.2018, to je 5 dní pred vytýčeným termínom
pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. Nakoľko sa žalovaná 3 po
vyhlásení rozsudku na pojednávaní vzdala práva na odvolanie voči nemu, toto právo jej zaniklo.