Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 13, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218010235
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4218010235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu

Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Moniky Farkašovej, v trestnej veci obžalovaného D. V., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného D. V. proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 10.06.2021 sp.zn. 2T/43/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa
14.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný
D. V., nar. X.X.XXXX, bytom R. M. číslo XX, t.č. sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v
T. nad D.,

o d s u d z u je

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno
l/, písmeno n/ Trestného zákona a za zistenia priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písmeno h/,
písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona z r u š u j e s a výrok o treste uloženom právoplatným trestným

rozkazom Okresného súdu Komárno, spisová značka 0T/88/2020 doručený obžalovanému 10.12.2020,
právoplatný 23.12.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudcom, rozsudkom z 10.06.2021
sp.zn. 2T/43/2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného D. V. (ďalej len „obžalovaný“)
vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/

Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

hoci mu ako rodičovi zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté deti V. V., nar.
XX.XX.XXXX a K. V., nar. XX.XX.XXXX, pričom právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno,
sp. zn. 9P/286/2013 z 19.02.2014, právoplatného dňom 06.03.2014, sa zaviazal prispievať na ich výživu

mesačne sumou po 30,- eur na každé dieťa do rúk matky detí K. C. - V., bytom L., T. číslo XXXX/X a
ďalším rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 12P/135/2017 zo dňa 16.10.2018 právoplatným
dňom 16.03.2019 sa čiastka výživného zvýšila na sumu po 50,- eur mesačne na každé dieťa, túto
povinnosť si zavinene úmyselne neplnil od 18.02.2017 po tom, čo prevzal rozsudok z predchádzajúceho
odsúdenia a neplnil až do 16.10.2017, kedy nastúpil na ochrannú protitoxikomanickú ústavnú liečbu
uloženú súdom, a následne od 22.02.2018 do jeho vzatia do väzby a následne do výkonu trestu

odňatia slobody, teda do 31.07.2019 a následne po jeho prepustení na slobodu od 01.02.2020, do jeho
opätovného vzatia do väzby do 09.12.2020, počas celého zavineného obdobia neplatenia výživného
nikde nepracoval a nemal žiadny pracovný ani obdobný pomer a ani legálny zdroj príjmov, nevyvinul
ani minimálne úsilie k tomu, aby si prácu a teda príjem zabezpečil aspoň prostredníctvom príslušného
úradu práce ako možného sprostredkovateľa na trhu práce, a hoci matka oprávnených detí poberá od

príslušného úradu od 01.08.2017 náhradné výživné v rozsahu vyživovacej povinnosti obžalovaného,
ten v období od 17.02.2017 až do 16.10.2017 a v období od 22.2.2018 do 9.7.2019 voči obom deťom
a potom po prepustení na slobodu od 1.2.2020 do jeho opätovného vzatia do väzby do 9.12.2020 len
voči dieťaťu K. V. a voči už dospelému V. V. od 10.7.2019 po tom čo dosiahol vek 18 rokov až do
31.7.2019 kedy bol vzatý do väzby a teda od 17.2.2017 až do 31.7.2019 zaostal na výživnom v celkovej

sume 2.267,96 eur, zaostal voči matke oprávnené dieťaťa sumou vo výške 2.267,96 eur, a v období od
10.7.2019 do 31.7.2019 zaostal voči dospelému synovi V. V. v sume 45,14 eur,
tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Komárno pod sp.
zn. 11T/6/2016 z 08. januára 2016, ktorý obvinený prevzal dňa 17. februára 2017 a ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17. februára 2017, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207

odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona v nedbanlivostnej forme zavinenia, a bol mu uložený
trest odňatia slobody v trvaní štrnásť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu dva roky.

Za tento prečin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom odsúdil obžalovaného podľa § 207 odsek

3 Trestného zákona, za použitia ustanovenia § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h/,
písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 odsek 4 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Podľa ustanovenia § 48 odsek 2
písmeno b/ Trestného zákona obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa ustanovenia § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona

súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 36
mesiacov. Podľa ustanovenia § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený právoplatným
trestným rozkazom Okresného súdu Komárno spisová značka 0T/88/2020 z 10.12.2020, doručený dňa
10.12.2020, právoplatný dňa 23.12.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný napadol rozsudok odvolaním smerujúcim proti výroku o treste v zákonnej lehote, ktoré
dodatočne odôvodnil sám aj prostredníctvom obhajkyne. Odvolanie odôvodnil tým, že trest uložený
napadnutým rozsudkom považuje za neprimerane prísny, súd nezohľadnil skutočnosť, že bol v zlej
finančnej situácii, je nemajetný, napriek tomu sa v rámci svojich možností a schopností snažil vypomáhať

s výživou a to materiálnou pomocou a ošatením. Matka pritom súčinnosť obžalovanému pri platení
výživného neposkytovala, o čom svedčí aj skutočnosť, že do ústavu na výkon trestu mu neposlala
potrebné údaje k plneniu výživného. Uložený trest je tak v rozpore so zásadami ukladania trestov podľa §
34 odsek 1 až 6 Trestného zákona. Okrem toho obžalovaný dôvodil tým, že v právoplatne skončenej veci
sp.zn. 2T/43/2018, ktoré odsúdenie mu bolo pričítané ako priťažujúca okolnosť, podal návrh na obnovu

konania, a preto žiada súd aby vyčkal výsledok konania o obnove, pretože výsledok tohto konania môže
ovplyvniť trestnú sadzbu v prejednávanej veci. Z uvedeného dôvodu má za to, že je potrebné napadnutý
rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že odvolanie
obžalovaného nepovažuje za dôvodné, pričom trest bol uložený zákonným spôsobom a to v súlade
so zásadami ukladania trestov, navrhol podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného ako

nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že odvolanie obžalovaného smeruje len
čo do výroku o uloženom treste. Vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine súdom prvého stupňa mala
byť aplikovaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona. Trest odňatia

slobody v trvaní 28 mesiacov obžalovaný považuje za neprimerane prísny a takáto výmera trestu by
mala predovšetkým nepriaznivý dopad na rodinu obžalovaného. Preto s prihliadnutím na tieto všetky
skutočnosti obhajkyňa navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť s tým, aby bol uložený trest odňatia
slobody v nižšej výmere ako bol uložený súdom prvého stupňa.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí sa v plnom rozsahu odvolal na ním zdôvodnené odvolanie a navrhol,

aby mu bol uložený miernejší trest odňatia slobody.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie. Zároveň preskúmal vec i z

pohľadu chýb, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania podľa
§ 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie podané obžalovaným je dôvodné.

Súd prvého stupňa v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku, postupoval zákonným
spôsobom v zmysle základných zásad trestného konania a špecificky, po vyhlásení obžalovaného, že

je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe, postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku a vykonával dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste. Z dôvodu prijatia vyhlásenia o
vine obžalovaného, ako i skutočnosti, že odvolanie bolo podané obžalovaným iba čo do výroku o treste,
výrok o vine citovaného rozsudku nadobudol právoplatnosť a nebol tak predmetom preskúmavacej
povinnosti odvolacieho súdu.

Obžalovaný podal odvolanie voči výroku o treste, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 28 mesiacov, keď namietal, že takto uložený trest je neprimerane prísny.

Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaný bol v minulosti 12 krát súdne trestaný z toho na

štyri je možné prihliadať, za rôznu trestnú činnosť, inú než za akú je aktuálne prejednávaný.
Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 28.10.2016 sp.zn. 4T/47/2016 bol pre zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní
5 rokov do 06.03.2022 s probačným dohľadom.

Trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp.zn. 2T/57/2016 z 28.02.2017 bol pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona odsúdený
na súhrnný trest odňatia slobody 28 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 36 mesiacov, nariadený
výkon trestu 06.05.2021 so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
zároveň bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Komárno sp.zn. 11T/6/2016 zo

dňa 08.01.2016, ktorým bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek
3 písmeno b/ Trestného zákona.
Rozsudkom Okresného súdu Komárno sp.zn. 1T/99/2019 z 16.1.2020 bol za pokus prečinu krádeže
podľa § 212 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest vykonal

31.01.2020.
Trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp.zn. 0T/88/2020 z 10.12.2020 bol za prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona odsúdený na trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri ukladaní trestu podľa § 34
odsek 1 a odsek 4 Trestného zákona zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný sa k
spáchaniu trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona) a súčasnepriťažujúceokolnosti,žebolvminulostizatrestnýčinodsúdený (§37písmenom/Trestnéhozákona)a
spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h/ Trestného zákona) z dôvodu ukladania súhrnného trestu.

Zhodne ako súd prvého stupňa, odvolací súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť uvedenú
v ustanovení § 36 písmeno l/ Trestného zákona. Súčasne zistil a poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písmeno n/ Trestného zákona, že aktívne napomáhal súdu vyhlásením o vine v zmysle ustanovenia
§ 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa podľa § 257 odsek 7
Trestného poriadku prijal. Odvolací súd konštatuje, že je potrebné prihliadnuť na túto poľahčujúcu

okolnosť, keďže obžalovaný môže pri objasňovaní trestnej činnosti napomáhať nielen orgánom činným
v trestnom konaní (polícii a prokurátorovi), ale i súdu v štádiu konania pred súdom. Neznamená to, že
páchateľ musí bezpodmienečne napomáhať od začiatku všetkým týmto orgánom, ktoré sú príslušné
na vykonávania jednotlivých štádií trestného konania. Počnúc dňom 01.01.2006, kedy nadobudli
účinnosť nové trestnoprávne normy a za situácie, kedy došlo k významnému posilneniu kontradiktórnosti
trestného konania, keď prakticky ťažisko dokazovania prešlo na konanie pred súdom, má postoj

obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam. S poukazom na to súd prvého stupňa pochybil,
keď nepriznal obžalovanému uvedenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona.
Táto okolnosť môže byť priznaná bez ohľadu na to, či obžalovaný využije v prípravnom konaní spočiatku
právo nevypovedať prípadne poprieť trestnú činnosť, čo nemôže byť hodnotené v jeho neprospech.
Krajský súd ďalej konštatuje, že poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l/ a § 36 písmeno n/

Trestného zákona môžu byť priznané a zohľadnené kumulatívne.

Z priťažujúcich okolností krajský súd zistil, že súd prvého stupňa správne vzhliadol u obžalovaného
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, keďže obžalovanému ukladal súhrnný
trest, teda za dva trestné činy. Taktiež súd prvého stupňa správne zistil priťažujúcu okolnosť podľa §

37 písmeno m/ Trestného zákona, keďže sa obžalovaný v minulosti opakovane dopúšťal protiprávnej
trestnej činnosti rôzneho charakteru. Je potrebné tiež uviesť, že obžalovaný predmetný skutok spáchal
počas plynutia skúšobnej doby.

S poukazom na vyššie pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý neprihliadol na všetky potrebné okolnosti

dôležité pre rozhodnutie, čím súčasne došlo k uloženiu neprimeraného trestu, zrušil krajský súd
napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ písmeno e/ Trestného zákona
odsek 2 Trestného poriadku a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uložil primeraný trest.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal odvolací súd zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených

v § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby trest zároveň
vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zistil u obžalovaného dve poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, dve priťažujúce okolnosti podľa § 37
písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, a keďže ich pomer je vyrovnaný (2:2), odvolací súd ukladal

obžalovanému trest v rámci zákonnej trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov), postupom podľa § 38 odsek
2 Trestného zákona. Preto mu vymeral krajský súd súhrnný trest odňatia slobody 18 mesiacov, t.j.
blízko dolnej hranici trestnej sadzby. Zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Okresného súdu Komárno sp.zn. 0T/88/2020 zo dňa 10.12.2020, ktorým obžalovanému bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom

stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, keďže prejednávaný trestný čin spáchal skôr ako bol
predmetný trestný rozkaz vyhlásený za iný trestný čin.

Zhodne ako súd prvého stupňa, krajský súd v rámci súhrnného trestu uložil obžalovanému trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 36 mesiacov, keďže taký trest mu bol uložený
už skorším trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp.zn. 0T/88/2020.Obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil, zhodne ako súd prvého stupňa, do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Neušlo pozornosti krajského súdu pochybenie súdu prvého stupňa spočívajúce v nesúlade právnej
kvalifikácie so skutkovou vetou, keď obžalovaný nebol uznaný vinným podľa § 207 odsek 1 odsek
3 písmeno c/ Trestného zákona (hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký
čin odsúdený) napriek tomu, že to vyplýva zo skutkovej vety. Obžalovaného súd prvého stupňa však

uznal vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 odsek 3 písmeno b/ Trestného
zákona (spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas) napriek tomu, že obžalovaný urobil
vyhlásenie o vine za skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona. Z dôvodu absencie odvolania zo strany prokurátora však krajský
súd nemohol túto chybu napraviť.

Výrok tohto rozhodnutia bol prijatý v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.