Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 23, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/207/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105217503
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4105217503.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ S. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom R., C. XX, 2/ S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., C. XX, 3/ K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., C.
XX a 4/ K. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. - S., A. XXX, žalobcovia v 1 - 4. rade zast. JUDr. Norbertom
Kálmánom, advokátom so sídlom Nitra, sv. Beňadika 30/B, proti žalovanému: TESCO STORES SR, a.s.,
so sídlom Bratislava, Cesta na Senec 2, IČO: 31 321 828, zast. Squire Patton Boggs s.r.o., so sídlom
Bratislava, Zochova 5, IČO: 35 874 953, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
žalobcov v 1 - 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 05. 08. 2019 č. k. 25C/86/2017-1230

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcom v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia po poslednom
pripustení jej zmeny domáhali určenia, že do dedičstva po ich právnom predchodcovi C. I., zomr. XX.
XX. XXXX patria nehnuteľnosti v kat. úz. R., identifikované geometrickým plánom Z. R. s.r.o. č. XX/

XXXX ako parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere X m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o
výmere XX m2, prac. č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná
plocha o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/XX
- ostatná plocha o výmere XXX m2. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom
v 1. až 4. rade v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku
samostatným rozhodnutím a vyslovil, že štát má právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a
4. rade v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že vo veci bolo rozhodnuté prvý krát rozsudkom č.
k. 14C/61/2005-722 zo dňa 09. 09. 2010, ktorým bola žaloba pôvodného žalobcu C. I., právneho
predchodcu žalobcov v 1. - 4. rade, na určenie, že je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. R.
identifikovaných geometrickým plánom X.. K. K. č. XXCXX/XXXX, tvoriaceho prílohu jeho znaleckého
posudkuč.XX/XXXXakoparc.č.XXXX/X-ostatnáplochaovýmereXXXm2,parc.č.XXXX/XX-ostatná
plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXXX mX a parc. č. XXXX/XX -

ostatnáplochaovýmereXXXm2zamietnutá.Odvolacísúdrozsudkomč.k.25Co/205/2010-1007zodňa
28. 11. 2012 tento rozsudok v jeho zamietajúcej časti potvrdil, pričom svoje rozhodnutie založil na zistení,
že žalobcovia v konaní jednoznačne nepreukázali, že sporom dotknuté nehnuteľnosti sú nad akúkoľvek
pochybnosť totožné s pôvodnými prídelovými parcelami a prezentoval tiež názor, že z obsahu zápisnicezo dňa 19. 04. 1958 vyplýva prejav vôle prídelcu C. I., smerujúci k vzdaniu sa vlastníctva k prideleným
nehnuteľnostiam výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 14. 05. 1948 v prospech P. v R., n. p., z ktorého
dôvodu právny predchodca žalobcov stratil vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Najvyšší súd SR

uznesením č. k. 1Cdo/252/2013-1086 zo dňa 29. 03. 2016 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie pre porušenie práva žalobcov na spravodlivý proces tým, že odvolací súd svoje
rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie, čím odňal žalobcom
právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde a v konaní došlo k procesnej
vade podľa § 237 písm. f) OSP. Následne odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie uznesením č. k. 6Co/188/2016-1100 zo dňa 31. 05. 2017, za účelom posúdenia,
či novovytvorené parcely, ktoré žalobcovia žiadajú určiť do dedičstva po ich právnom predchodcovi C.
I. sú identické s nehnuteľnosťami pridelenými C. I. a manželke do vlastníctva výmerom zo dňa 14.
05. 1948. V priebehu ďalšieho konania súd na návrh žalobcov uznesením č. k. 25C/86/2017-1135 zo
dňa 04. 10. 2018 pripustil zmenu žaloby, a predmetom konania zostalo určenie, že do dedičstva po
právnom predchodcovi žalobcov, C. I. patria nehnuteľnosti v kat. úz. R. identifikované geometrickým

plánom Z. R. s.r.o., č. XX/XXXX, ako par. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere č. X m2, par. č. XXXX/
XX - ostatná plocha o výmere XX m2, par. č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, par. č.
XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXXX m2, par. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2, a
par. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2, ktoré nehnuteľnosti poručiteľ C. I. nadobudol na
základe dedičstva po neb. C. I., zomr. XX.XX.XXXX, dedičstvo po ktorom bolo prejednané v konaní pred

bývalým štátnym notárstvom v R. pod spis. zn. D XXXX/XXXX dňa 29.05.1992, právoplatné 29.05.1992,
a po neb. C. I., zomr. XX. XX. XXXX, dedičstvo po ktorej bolo prejednané v konaní pred bývalým
štátnym notárstvom v R. pod sp. zn. D XXXX/XXXX právoplatné dňa 29.05.1992, ktoré nehnuteľnosti
títo poručitelia nadobudli na základe výmeru bývalého povereníctva pôdohospodárstva a poz. reformy
v D. č. XXX/XX-XX zo 14. mája 1948, ktorý geometrický plán je súčasťou rozsudku.

3. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 291, § 293, § 353, § 424, § 431, § 434, § 444 zák. č.
946/1811 Sb. Obecný zákoník občanský účinný v čase vydania výmeru o vlastníctve pôdy, § 4 ods. 1
a 2, § 47 ods. 2 zák. č. 177/1927 Sb. o pozemkovém katastru a jeho vedení, účinný od 01. 01. 1928
do 31. 08. 1971 (ďalej len „zák. č. 177/1927 Sb.“), § 7, § 70 ods. 1 a 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o

katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny
zákon“). Mal za preukázané, že Výmerom o vlastníctve pôdy č. XXX/XX-XX, vydaného Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v D. podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR
dňa 14. 05. 1948, boli podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.
n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku R., K., ako aj zradcov a

nepriateľov slovenského národa, pridelené I. C. a manž. C. do vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v katastrálnom území R. o celkovej výmere X,XXXX ha, v prídelovom pláne označené: - vl. č. XXXX
parc. č. XXXX/X roľa o výmere X.XXXX ha, - vl. č. XXXX parc. č. XXXX/X roľa o výmere X.XXXX
ha, - vl. č. XXXX parc. č. XXXX roľa o výmere X,XXXX ha, - vl. č. XXXX parc. č. XXXX/X a XXXX/X
roľa o vým. X,XXXX ha, v ideálnej časti 1 + 1. Podľa pkn. vložky č. XXXX pre katastrálne územie R.

pod poradovým číslom X bola zapísaná parcela č. XXXX o výmere XXXX štvorcových siah (X XXX,XX
m2) a pod poradovým č. X bola zapísaná parcela č. XXXX o výmere X holdy a XXX štvorcových
siah (XX XXX,XX m2) a ako ich vlastníci E. Z. v podiele X/X-ín, mal. E. a O. O., každý v podiele
X-iny. (B9), titulom D XXXX/XX-XX. Následne došlo ku dňu 08. 04. 1960 podľa rozhodnutia
Pôdohospodárstva rady MsNV v Nitre k odpisu parc. č. XXXX, XXXX do vl. č. XXX pre Čsl. štát v

správe P., n.p., R., kde boli evidované ako parc. č. XXXX - roľa o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX
- lúka o výmere XX XXX m2. Poukázal na to, že nadobúdanie vlastníckeho práva na základe prídelov
a výmerov o vlastníctve vydaných na základe povojnového zákonodarstva, bolo ako právna otázka
riešená vo viacerých rozhodnutiach slovenských a českých súdov tak, že pre nadobudnutie vlastníckeho
práva nebol potrebný vklad vlastníckeho práva do pozemkových kníh ani odovzdanie nehnuteľností

(rozhodnutie ÚS ČR zo dňa 21. 10. 1998, sp. zn. III. ÚS 423/1997), pričom prídelová listina bola
nadobúdacím titulom vlastníckeho práva prídelcu k pridelenému pozemku (rozhodnutie NS SR sp.
zn. 4Cdo/133/2003). Zaoberal sa aj platnosťou všeobecného intabulačného princípu na konfiškovaný
majetok. V tomto smere uviedol, že konfiškačný dekrét túto otázku výslovne neriešil, a tým ani nestanovil
výnimku z tohto princípu, preto v čase vzniku právnych vzťahov k spornej nehnuteľnosti, platila na

Slovensku právna úprava zhodná so Všeobecným občianskym zákonníkom z r. 1811 (ďalej len VOZ).
Dočasnými súdnymi pravidlami z r. 1861 došlo k recipovaniu príslušných ustanovení týkajúcich sa
nadobúdania a zániku pozemnoknižných práv, ako aj k recipovaniu pozemnoknižného poriadku. Usúdil,
že so zreteľom na princíp dvojfázovosti nadobudnutia vlastníctva konfiškačný dekrét v zmysle § 424VOZ ex lege založil právny dôvod (titul) nadobudnutia vlastníctva, samo vlastníctvo sa však podľa §
431 VOZ nadobúdalo len a najskôr intabuláciou (modus), s čím súvisí aj § 444 VOZ, ktorý v prvej vete
stanovil rôzne spôsoby zániku vlastníctva, v druhej vete však špecificky dodával, že vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam zaniká „len výmazom z verejných kníh“. Preto pokiaľ vlastník nehnuteľnosti nebol z
pozemkovej knihy vymazaný, bol stále právom považovaný za vlastníka a tento princíp nezrušil (a to ani
analógiou) ani zákon č. 90/1947 Zb., ani zákon č. 142/1947 Zb. Viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu posudzoval, či žalobcami označené, novovytvorené parcely podľa geometrického plánu Z. R.
s.r.o., č. XX/XXXX, zodpovedajú prideleným parcelám č. XXXX/X a XXXX/X. Konštatoval, že žalobcovia

predložili geometrický plán Z. R. s.r.o., č. XX/XXXX, ktorým mali byť identifikované nehnuteľnosti a
zároveň v ňom mal byť premietnutý súčasný stav. Zo samotnej poznámky na geometrickom pláne ale
vyplýva, že išlo len o čiastočné prepracovanie pôvodného geometrického plánu X.. K. č. XXC XX/
XXXX, ktorý bol súdu známy už v čase jeho predchádzajúcich rozhodnutí. Okrem toho žalobcovia
nepredložili žiadny iný relevantný dôkaz, ktorým by preukázali svoje tvrdenia a neuniesli tak dôkazné
bremeno, keď sporné nehnuteľnosti neboli presne zidentifikované s ich súčasným stavom a teda

nebolo zrejmé, ani geometrickým plánom hodnoverne graficky znázornené, ktoré novovytvorené parcely
a v akej výmere zodpovedajú pôvodným parcelám, ktoré mali byť pridelené právnym predchodcom
žalobcov. Argumentoval tiež, že ak sa mal predmet prídelu stať samostatným predmetom práva
spôsobilým na nakladanie, bol nevyhnutný postup a splnenie podmienok podľa právnych predpisov
(zameranie a určenie polohy a tvaru pridelenej nehnuteľnosti, potvrdenie katastrálnym meračským

úradom s následným zápisom do pozemkovej knihy - § 4, § 42 ods. 7 zák. č. 177/1927 Sb.). Ak tento
postup dodržaný nebol, považoval za vylúčené, aby právni predchodcovia žalobcov účinne nadobudli
vlastníctvo k presne neurčenej a neohraničenej časti zemského povrchu, resp. fakticky ani právne
neexistujúcemupozemku.Označenienehnuteľnostiako„parc.č.XXXX/XaXXXX/Xroľaovým.X,XXXX
ha“, vyžadovalo podľa jeho názoru presnú identifikáciu predmetu prípadného prídelu, jeho zameranie,

ohraničenie a vyznačenie v teréne, ktoré dôkazy žalobcovia nepredložili. Akcentoval, že ako dôkazy
boli predložené ohľadne polohy nehnuteľností rozdielne geometrické plány, a to geometrický plán
vyhotovený X.. J. č. XX/XXXX, ktorý bol súčasťou žaloby a geometrický plán vyhotovený v spore,
ustanoveným znalcom X.. K. v znaleckom posudku č. XX/XX. Zo strany žalobcov bol predložený i
geometrický plán Z. R., s.r.o., č. XX/XXXX, ktorý spočíval len v prepracovaní pôvodného geometrického

plánu X.. K. z dôvodu zmeny jednotlivých nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXXX, kat. úz. R..
Išlo o rozporné geometrické plány, pričom samotný pôvodný žalobca (neb. C. I.) vo svojej výpovedi
uviedol, že pozemky sa v teréne nachádzajú presne tam, kde ich hranice vymeral geodet X.. J.. Pokiaľ
aj znalec X.. K. v znaleckom posudku č. XX/XXXX sa pri identifikáciách parciel výpočtami a graficky
pokúsil zistiť polohu a variant rozdelenia parciel XXXX a XXXX, ani jeho záver vzhľadom na ostatné

vykonané dôkazy nepovažoval za dostatočný, aby v nadväznosti naň aj geometrický plán spoločnosti Z.
R., s.r.o., č. XX/XXXX, jednoznačne definoval hranice pôvodných pozemnoknižných parciel. I., ktorým
identifikoval znalec sporné nehnuteľnosti, sa mohol len priblížiť k pravdepodobnému stavu, keďže
v pozemkovoknižnej mape nebolo premietnuté rozdelenie parciel, kde zostali zakreslené ako celok.
Poukázal ďalej na to, že vo výmere o vlastníctve pôdy č. XXX/XX boli uvedené dve samostatné parcelné

čísla, pričom druh pozemku a samotná výmera pozemku bola uvedená len jedna a pri porovnaní
pôvodných pozemkov, pri parc. č. XXXX a XXXX, je uvedený iný druh pozemku (parc. č. XXXX -
roľa a parc. č. XXXX - lúka). K tvrdeniu žalobcov, že nehnuteľnosti prededil pôvodný žalobca C. I.
po svojich rodičoch ako prídelcoch, uviedol, že v tom čase bol založený len hluchý list vlastníctva, t.
j. list vlastníctva, na ktorom nie je v majetkovej podstate uvedená nehnuteľnosť. V rámci dedičského

konania nebol vtedajší pozostalostný súd oprávnený vecne preskúmavať výmer správneho orgánu,
týmto správnym rozhodnutím bol viazaný, preto vydal predmetné dedičské rozhodnutia, pričom v
skutočnosti nehnuteľnosti v tom čase užíval niekto iný. Zvýraznil, že zo samotnej identifikácia parciel
zo dňa 26. 02. 1996 vyplýva, že parc. č. XXXX/X a XXXX/X ako roľa o výmere X XXX m2 sú podľa
dostupných geodetických podkladov neidentifikovateľné a k ich identifikácii sa má priložiť prídelový plán

s grafickou aj textovou časťou. S poukazom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ust. §
191 CSP posúdil jednotlivé dôkazy, a to najmä rozporné geometrické plány X.. J. a X.. K., geometrický
plán spoločnosti Z. R. s.r.o., identifikáciu od spoločnosti Z. R. spol. s r.o., výpoveď pôvodného žalobcu a
majúc za to, že z nich nie je možné bezpochybne určiť, či žalované pozemky boli vytvorené z pridelených
parc. č. XXXX/X a XXXX/X, pričom žalobcovia žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania nepredložili,

z dôvodu neunesenia ich dôkazného bremena žalobu zamietol. Dodal, že výmerom vymedzené parc.
č. XXXX/X a XXXX/X - roľa o výmere X,XXXX ha, neboli nikdy zamerané, ani z listinných dôkazov
(najmä výpis z pkn. vl. XXXX a následne XXX pre kat. úz. R.) nevyplývalo, že by došlo pri parc. č.
XXXX a XXXX k zmenšeniu výmery týchto parciel z dôvodu, že mali byť rozdelené podľa výmeru ovlastníctve pôdy, reálne rozdelenie pozemkov, ako aj ich poloha nebola preukázaná ani geometrickými
plánmi, rovnako tak, že by došlo a ako k identifikácii parciel uvedených vo výmere o vlastníctve pôdy č.
XXX/XX, na súčasný stav katastra nehnuteľností, že by bol predložený technický podklad k prídelom -

geometrický plán alebo rozdeľovací plán a že parc. č. XXXX/X a XXXX/X zodpovedajú sporným parc.
reg. „C“ č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. R.,
na žalovaného. Vzhľadom na to, že zamietol žalobu z dôvodu, že žalobcovia súdu nepreukázali, že by
nimi označené nehnuteľnosti, ktorých určenia do dedičstva po ich právnom predchodcovi sa domáhajú,
zodpovedali prideleným parcelám, sa ďalej nezaoberal otázkami vydržania vlastníckeho práva na strane

žalovaného, ako aj možnej straty vlastníckeho práva jeho vzdaním sa právnymi predchodcami žalobcov.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP a v konaní
úspešnémužalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcomvrozsahu100%.Zároveň
rozhodol aj o náhrade trov štátu, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti so znaleckým posudkom podľa
uznesenia č. k. 14C/61/2005-502 z 19. 03. 2009. Rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania

voči v konaní neúspešným žalobcom, a to v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Konštatoval, že Civilný sporový
poriadok vypustil úpravu trov štátu, pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho
účinnosťou, o ktorý prípad ide v prejednávanej veci, preto aplikujúc základné princípy čl. 4 ods. 2 CSP
mal za to, že štátu patrí náhrada trov, ktoré mu reálne vznikli, v súlade s vtedy platnou procesnou normou
(§ 148 OSP), garantujúcou mu nárok na ich náhradu. Priznanie tohto nároku štátu volil ako normu,

ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva CSP tak, že jej výsledkom bude rozumné usporiadanie procesných
vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít. Pri rozhodovaní preto aplikoval § 259 CSP, nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti s
dokazovaním.

5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia ich
žalobe. Namietali, že závery súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Zvýraznili,
že obsahom spisu je aj pomerne rozsiahla korešpondencia, ktorá preukázala záujem bývalého n.p.
P. R. o pozemky, ktoré vlastnil pôvodný žalobca, a na ktorých preukázateľne hospodáril najmenej v

období rokov 1948 - 1959, t. j. viac ako 10 rokov. Záver, že prídel nebol v teréne vytvorený, označili
za nesprávny, pretože C. I. preukázateľne na konkrétnych parcelách hospodáril a že pestoval na nich
cukrovú repu. Vyzdvihli, že vlastnícke právo preukázali okrem iného aj prídelovým plánom, z ktorého
bolo jasné, že prídel bol poskytnutý z konfiškátu konkrétnych vlastníkov, ktorí vlastnili len konkrétny
spoluvlastnícky podiel k parc. č. XXXX a XXXX zapísané na konkrétnej pozemno-knižnej vložke, takže

parcely mohli byť vytvorené len z týchto parciel. Zvýraznili, že znalec odôvodnil umiestnenie predmetu
prídelu podlomenia parciel a pravidlami, ktoré platili v čase, keď parcely pre účely pridelenia vznikli na
značenie novovytvorených parciel. Poukázali na prílohu č. 11 k § 14 inštrukcie B, podľa ktorej ak sa
parcela delila, číslovanie podlomení sa vykonávalo v smere stúpania číslovania na mape. Z uvedeného
je zrejmé, nahliadnutím na pozemno-knižnú mapu, ktorá je obsahom znaleckého posudku, že vľavo

od parc. č. XXXX sa nachádza parc. č. XXXX, čiastočne parc. č. XXXX, vľavo od parc. č. XXXX parc.
č. XXXX a napravo od parcelného čísla XXXX a XXXX sa nachádza parc. č. XXXX. Smer stúpania
číslovania bol odľava doprava, takže podlomenia č. 1 tvoria ľavú polovicu pôvodných „veľkých“ parciel
a podlomenia č. 2 pravú polovicu. Na námietku prečo mali byť parc. č. XXXX a XXXX delené pozdĺžne
zľava doprava uviedli, že podľa prílohy 5 k § 12 inštrukcie B, ak by sa „veľké parcely“ delili v tomto

prípadne odvrchu na spodok, čiže od nižšieho čísla po vyššie, číslovanie podlomenín by bolo parc.
č. XXXX/X, XXXX/X - konfiškát. Mali za to, že z textu výmeru - vl. XXXX parc. č. XXXX/X a XXXX/X
roľa o výmere X,XXXX ha je zrejmé, že išlo o ucelený pozemok - roľu vo výmere X,XXXX ha, tvoriacu
parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. Podporne poukázali aj na prídelový plán, v ktorom boli parc. č.
XXXX/X a parc. č. XXXX/X spojené svorkou s označením roľa XX á XX m2. Ak by číslovanie bolo

vykonané odvrchu nadol nebolo by možné vytvoriť ucelený pozemok - roľu tak, ako je uvedené vo
výmere. Nebol tak dôvod spochybňovať záver znalca. Za nesprávny považovali záver súdu ohľadom
dobrej viery žalovaného. Namietali, že sa v rozsudku nevysporiadal s ich vyjadreniami, ktoré obsahovali
okrem iného aj nález ústavného súdu I ÚS 549/2015. Okresný súd tým, že vyžadoval vykonanie
dokazovania už neexistujúcimi listinami, ktoré nevedeli zabezpečiť, nakoľko sa nezachovali a nebol to

ich problém, pretože im neboli doručované (graficky plán), konal tak v rozpore s vyššie uvedeným
názorom ústavného súdu. Zvýraznili, že dovolací súd v zrušujúcom uznesení zaviazal odvolací súd
podrobnejšie sa zaoberať grafickou identifikáciou pôvodných parciel, pokiaľ mal odvolací súd za to
že uvedené parcely sa nezhodovali s novovytvorenými parcelami. Za grafickú identifikáciu považovalipozemno-knižnú mapu (identifikácia PK - stavu) ZP s GP a nový aktuálny GP, po zmene stavu v katastri
nehnuteľností spôsobený žalovaným. Za nelogický označili záver súdu o tom, že žalovaný nadobudol
na základe platnej zmluvy vlastnícke právo vkladom zmluvy do katastra a nie na základe vydržania,

resp. dobrej viery. Vytkli, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ich námietkou, že zmluva vložená do
katastra nehnuteľností je z viacerých dôvodov neplatná, v ktorej okrem iných dôvodov poukázali aj na
ust. § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb., podľa ktorého vzhľadom na uplatnenie si reštitučného nároku bolo
potrebné považovať kúpnu zmluvu za neplatnú, ktorú neplatnosť bolo potrebné považovať za primárnu,
vylučujúcu dobrú vieru žalovaného. V súvislosti s trovami konania poukázali na ust. § 257 CSP s tým, že

v čase podania žaloby v roku 2005 jej dôvodnosť odôvodnili v súlade s aktuálnou judikatúrou, predmet
žaloby identifikovali obvyklým spôsobom a pokiaľ došlo k spochybneniu časti predložených dôkazov
v priebehu konania, tieto pochybnosti nespôsobili a nezodpovedajú za skutočnosť, že sa nezachovali
listiny, ktoré súd vyžadoval, pričom dôkazy, ktoré ich nahrádzajú, nepovažoval za dostatočné a námietky
súdu v roku 2019, nemohli v roku 2005 predpokladať.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol podľa ust. § 386 písm. d) CSP odvolanie
odmietnuť alternatívne potvrdiť napadnutý rozsudok. V celom rozsahu zotrval na svojich skutkových
a právnych argumentoch uvedených v písomných podaniach a ústnych prednesoch. Namietal, že v
odvolaní nie je uvedený nielen rozsah v akom sa rozsudok napáda, ale najmä to z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody). Vysvetlil, že pokiaľ odvolanie po uplynutí

odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania
vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa 386 písm. d) CSP. Prezentoval, že
žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno pokiaľ ide o identickosť žalovaných nehnuteľností, keď v
konaní boli ako dôkazy ohľadne polohy nehnuteľností predložené dva rozporné geometrické plány,
geometrický plán Ing. C. J., ktorý bol súčasťou žaloby a geometrický plán X.. K. K., vyhotovený v

spore ustanoveným znalcom. Zvýraznil, že odvolací súd uložil súdu prvej inštancie prioritne v ďalšom
konaní po doplnení dokazovania posúdiť, či nehnuteľnosti označené žalobcami, ktorých určenia do
dedičstva po ich právnom predchodcovi sa domáhajú, zodpovedajú prídelovým parcelám, s tým, že
dôkazné bremeno zaťažuje žalobcov. Súd prvej inštancie postupoval v intenciách právneho názoru
vysloveného odvolacím súdom a dal možnosť žalobcom, aby navrhli a predložili dôkazy jednoznačne

preukazujúce ich tvrdenia o tom, že žalovaná nehnuteľnosť vznikla práve z pridelených parciel.
Žalobcovia od vydania zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu predložili len geometrický plán Z. s
tým, že viac dôkazov nemajú. Zo samotnej poznámky na geometrickom pláne ale vyplýva, že ide len
o čiastočné prepracovanie pôvodného geometrického plánu X.. K. K., ktorý bol súdu známy už v čase
predchádzajúcich rozhodnutí, keď vychádzal aj z polohy aj z výmery pridelených parciel určenej v GP X..

K. K., teda neurčoval polohu ani výmeru pridelených parciel nanovo. Tým neodstránil rozpornosť medzi
GP X.. C. J. a GP X.. K. K.. Uviedol, že X.. C. J. pri svojom výsluchu ako svedok tvrdil, že pri vyhotovení
geometrického plánu na základe požiadavky pôvodného žalobcu, mal k dispozícii grafiku prídelu. V tejto
súvislosti považoval za významné, že samotný pôvodný žalobca vypovedal, že si pamätal umiestnenie
a polohu pridelených parciel a až do podania znaleckého posudku X.. K. K. tvrdil, že týmto zodpovedajú

parcely zakreslené v GP X.. C. J.. Zdôraznil, že GP X.. K. K. v žiadnom prípade nepotvrdzuje existenciu
pridelenýchparciel,alelenurčujekdebysabolimohlipridelenéparcelynachádzaťvzhľadomnapravidlá
očíslovaníparcielplatnýchvrozhodnomčase,akbybolobývaloprišlokreálnemurozdeleniupôvodných
pozemkov. Z výpovede X.. K. K. pred súdom vyplynuli pochybnosti o exaktnosti jeho GP, nakoľko z nej
vyšlo najavo, že výmeru si určil sám X.. K. K. a podľa jeho vlastných slov, polohu len predpokladal,

nakoľko sa grafický prídelový plán nezachoval. Čo sa týka spôsobu oddelenia, považoval za zrejmé, že
skonfiškovaná bola vždy ideálna polovica každého z pôvodných pozemkov, čo znamená, že z parc. č.
XXXX, ktorej pôvodná výmera bola X XXX m2, by na prídel určená 1-ica mala predstavovať výmeru
X XXX m2. Z geometrického plánu X.. K. K. však vyplýva, že z tejto parcely mala byť výmerom údajne
pridelená výmera X XXX m2, čo je nemožné, pretože skonfiškovaná bola iba 1-ica pôvodného pozemku

a nebolo teda možné prideliť viac ako bolo skonfiškované. Obdobne, z parc. č. XXXX, ktorej pôvodná
výmera bola XX XXXmX by na prídel určená 1-ica mala predstavovať výmeru 6 XXX m2, pričom z
geometrického plánu X.. K. K. vyplýva, že z tejto parcely mala byť výmerom údajne pridelená výmera iba
X XXXmX, teda menej ako 1-ica. Z výpovede znalca X.. K. K. zjavne vyplynulo, že výmeru jednotlivých
parciel nevedel určiť, a preto ju určil na základe vlastného nepodloženého dohadu, navyše v rozpore s

právnym stavom. Akcentoval, že v konaní nebolo preukázané, že žalobou označené nehnuteľnosti sú
vytvorené z pridelených parciel, preto súd prvej inštancie správne žalobu v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu zamietol, a ďalej sa nemusel zaoberať ani posudzovaním skutočnosti, či žalovaný
konal v dobrej viere, a či mu preto svedčí vlastníctvo nehnuteľností. Nemôže byť tak nesprávny ani jehozáver ohľadom dobrej viery žalovaného, ako tvrdia žalobcovia. Mal za to, že ak by sa súd prvej inštancie
zaoberal vydržaním, musel by dospieť k záveru, že podmienky pre vydržanie jeho vlastníckeho práva
splnené boli, pričom podanie žaloby na súd dňa 09. 08. 2005 nemalo vplyv na plynutie vydržacej doby,

keď žalobca sa pôvodne domáhal určenia vlastníckeho práva k iným pozemkom v jeho vlastníctve.
V tejto súvislosti dodal, že užíval sporné nehnuteľnosti nepretržite od 01. 10. 1997 do 16. 02. 2010
(deň podania návrhu právneho predchodcu žalobcov na pripustenie zmeny žaloby na súd), teda aj po
uplynutí zákonnej vydržacej doby, ktorá uplynula dňa 01. 10. 2007. Naviac svojej dobrej viery sa v konaní
dovolával, odvolací a dovolací súd s ohľadom na meritum ich rozhodnutí sa však týmto argumentom

nemuselizaoberať,rovnakoskúmanieplatnostikúpnejzmluvybynemohlomaťžiadenvplyvnavýsledok
konania. V súvislosti s možnosťou vydržania zo strany právneho predchodcu poručiteľa, k tvrdeniu
žalobcov, že právny predchodca poručiteľa na pridelených parcelách hospodáril v období rokov 1948 až
1958, teda viac ako desať rokov, uviedol, že ak právny predchodca poručiteľa na pridelených parcelách
hospodáril, určite to bolo menej ako desať rokov a aj keby na pridelených parcelách hospodáril viac ako
desať rokov, v rozhodnom období by nespĺňal podmienky pre možnosť vydržania vlastníckeho práva.

Odvolávajúc sa na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04 tvrdil, že neobstojí ani
argument žalobcov, že odôvodnenie rozsudku nie je dôkladné a presvedčivé. K žalobcami tvrdenej
nutnosti aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zastal názor, že v
predmetnom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa s ohľadom na pozadie sporu.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

8. Predmetom tohto konania je určovacia žaloba žalobcov, ktorou sa po ostatnom pripustení jej zmeny
uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 04. 10. 2018 č. k. 25C/86/2017-1135, domáhali určiť, že do
dedičstva po ich právnom predchodcovi C. I., zomr. XX. XX. XXXX (ďalej aj pôvodný žalobca) patria
nehnuteľnosti v kat. úz. R., parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere X m2, parc. č. XXXX/XX -

ostatná plocha o výmere XX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/
XX - ostatná plocha o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2 a parc.
č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2 podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotovenom
Z. R. s.r.o., majúceho tvoriť súčasť rozsudku. Žalobcovia vyvodzovali nadobudnutie vlastníckeho práva
k označeným nehnuteľnostiam ich právnym predchodcom z titulu dedenia po poručiteľovi C. I., zomr.

XX. XX. XXXX na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v R. zo dňa 29. 05. 1992 sp. zn. D 1696/1992
a po poručiteľke C. I., zomr. XX. XX. XXXX na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v R. zo dňa
29. 05. 1992 sp. zn. D 1697/1992, ktoré nehnuteľnosti nadobudli Výmerom bývalého Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 14. 05. 1948 č. XXX/XX-XX.

9. Ako už konštatoval súd prvej inštancie, v predmetnej veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 08.
09. 2010 č. k. 14C/61/2005-722, ktorým zamietol žalobu pôvodného žalobcu C. I. na určenie, že je
vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. R. vyznačených v geometrickom pláne Ing. K. K., tvoriaceho prílohu
jeho znaleckého posudku č. XX/XXXX, ako parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXX m2, parc.
č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXXX m2

a parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 28. 11. 2012 č.
k. 25Co/205/2010-1007, tento rozsudok prvoinštančného súdu v jeho zamietajúcej časti potvrdil. Proti
rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie a Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 29. 03.
2016 č. k. 1Cdo/252/2013-1086 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z
dôvoduprocesnejvadypodľa§237písm.f/OSP,keďodvolacísúdporušilprávožalobcovnaspravodlivý

proces tým, že svoje potvrdzujúce rozhodnutie založil na odlišnom právnom názore v porovnaní so
súdom prvej inštancie. Následne odvolací súd uznesením zo dňa 31. 05. 2017 č . k. 6Co/188/2016-1100
rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 08. 09. 2010 č. k. 14C/61/2005-722 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

10. Odvolací súd v oboch svojich predchádzajúcich rozhodnutiach sa už vyslovil k výmeru o vlastníctve
pôdy zo dňa 14. 05. 1948 č. 937/48-54 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR a jeho perfektnosti ako nadobúdacieho titulu
vlastníckeho práva k ním prideleným nehnuteľnostiam v prospech právnych predchodcov pôvodnéhožalobcu. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, ktorý v odôvodnení popísal, dospel k záveru, že
tento spĺňa po formálnej a obsahovej stránke všetky zákonné podmienky a náležitosti, ide nepochybne
o perfektnú prídelovú listinu, ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej preukázať vlastnícke právo

prídelcov C. I. a jeho manželky C. k tam uvedeným nehnuteľnostiam v kat. úz. R. parc. č. XXXX/X a
XXXX/X. Za spornú označil otázku, či novovytvorené parcely, majúce sa určiť do dedičstva po právnom
predchodcovi žalobcov C. I. sú vytvorené z nehnuteľností pridelených C. I. a manželke do vlastníctva
výmeromzodňa14.05.1948.Zdôvodujejposúdeniaodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezrušila
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zároveň poukázal na opodstatnenosť

záveru, vyplývajúceho z v odôvodnení uvedených skutkových zistení, že pôvodné parc. č. XXXX a XXXX
v pkn. vl. č. XXXX boli rozdelené a prídelcom C. I. a manželke C. boli dané výmerom do vlastníctva už
reálne vydelené novovzniknuté parcely č. XXXX/X a XXXX/X, avšak nebol doložený grafický prídelový
plán, preukazujúci ich polohu. Rovnako tak na odlišné zistenia vyhotoviteľov geometrických plánov a to
znalca X.. K. K. (znalecký posudok č. XX/XX) a X.. C. J. (č. XX/XXXX), ohľadne polohy parc. č. XXXX/
X a XXXX/X, ako i výpoveď pôvodného žalobcu v tomto smere.

11. Súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu i postupoval, vo veci v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil i správny právny záver. V odôvodnení svojho
rozhodnutia v súlade s § 220 ods. 2 CSP uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného

dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ani že by súd vzal do úvahy skutočností, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových
strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 - § 194
a § 205 CSP.

12. Odvolací súd tiež zvýrazňuje, že sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle
ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného

práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien: bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré
môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena tieto skutočnosti preukázať. Ustanovenie § 132 ods. 1
CSP stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje
tvrdenia, a teda zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe

takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je daný výsledkom vykonaného dokazovania.

Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani
na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. V
predmetnom konaní, ktoré je konaním sporovým a v ktorom platí prejednacia zásada, so zreteľom na
jeho kontradiktórnosť, súd prvej inštancie zhora popísané zásady i dôsledne aplikoval.

13. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že žalobcovia v konaní neuniesli
svoju dôkaznú povinnosť, ktorá ich stíhala a nad rozumnú pochybnosť nepreukázali, že nehnuteľnosti,
ktoré označili aktuálne ako predmet vlastníctva ich právneho predchodcu v čase jeho smrti, sú identické
s parc. č. XXXX/X a XXXX/X pridelenými výmerom C. a C. I.. V nadväznosti na závery odvolacieho
súdu uvádzané v jeho skorších rozhodnutia v tejto veci, na ktorých odvolací súd naďalej zotrváva a

preto duplicitne ich opakovať nebude, ani v ďalšom konaní neboli odstránené zásadné rozpory ohľadne
skutočnej polohy pridelených parciel, keď takýmto dôkazom nie je žalobcami predložený geometrický
plán č. XX/XXXX zo dňa 28. 03. 2018 vyhotovený Z. R., ktorý reflektoval iba na zmenu na LV č. XXXX
kat. úz. R., ku ktorej došlo po rozhodnutí odvolacieho súdu, a na základe ktorého došlo k zmene
žaloby. Samotní žalobcovia správne definovali, že umiestnenie pkn. parc. č. XXXX a XXXX sporným

nie je, ako dokladujú aj v konaní predložené geometrické plány a ostatné listiny, sporným je len, ktorá
časť z nich zodpovedá prideleným parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Len na bezpečnom zistení, že sporom
dotknuté nehnuteľnosti, ktorých určenie do dedičstva po svojom právnom predchodcovi žalobcovia
požadujú, sú vytvorené z parc. č. XXXX/X a XXXX/X, dané výmerom do vlastníctva prídelcov, možnototiž založiť záver, že je splnený základný predpoklad pre úspešnosť určovacej žaloby. Tento však v
danej veci naplnený nebol, keď zo skutkových zistení nevyplýva. Je tomu tak za situácie, keď grafická
identifikácia pôvodných pkn. parc. č. XXXX a XXXX ich rozdelenie neobsahuje a grafický prídelový plán,

ktorý by preukazoval polohu prídelových parc. č. XXXX/X a XXXX/X v konaní ako dôkazný prostriedok
nefiguruje. V tomto smere žalobcovia za dôkaz považovali znalecký posudok znalca X.. K. č. XX/XX
a naň nadväzujúci geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 28. 03. 2018. Znalec vo svojom posudku
uviedol, že s ohľadom na skutočnosť, že grafický plán neexistuje vychádzal z pôvodných pkn. parc.
č. XXXX a XXXX zobrazených v analógovej pozemnoknižnej mape, kde číslovanie parciel stúpalo

od budovy T. smerom ku kruhovému objazdu a tiež z inštrukcie B platnej v minulosti, ktorá v § 14
upravovala označenie zmenených alebo novovzniknutých parciel parcelnými číslami, preto dospel k
záveru, že prídelové parc. č. XXXX/X a XXXX/X sa nachádzajú ďalej od budovy T.. V konaní ale tiež
bol ako dôkaz predložený samotným pôvodným žalovaným geometrický plán X.. J. č. XX/XXXX, ktorý
uvedené závery znalca výrazným spôsobom spochybňuje, keď prídelové parc. č. XXXX/X a XXXX/X
označil bližšie k budove T., t. j. ich polohu určil rozdielne. V tejto súvislosti nemožno opomenúť jeho

tvrdenie učinené v rámci výsluchu ako svedka, že mal k dispozícii pri vyhotovovaní geometrického plánu
grafiku prídelu (fotokópia katastrálnej mapy s vyznačením pkn. stavu s príslušnými parc. číslami a na
to zaevidovaný prídel prídelcov uvedením parc. čísla, prídelovej výmery, mena prídelcov), na základe
čoho presne zistil, kde sa v teréne pridelené parcely nachádzajú. Pôvodný žalobca, ktorý tvrdil, že si
pamätal reálne umiestnenie a polohu parciel, pridelených jeho rodičom sa plne stotožnil so správnosťou

geometrického plánu X.. J., vyhotoveného práve na jeho objednávku, doložil ho ako dôkaz k žalobe, o
ktorý sa opieral a svoje tvrdenia ohľadne polohy prídelových parciel zmenil a prispôsobil až na základe
záverov znaleckého posudku, ktorý bol súdom zabezpečený v nadväznosti na pochybnosti žalovaného
o identickosti nehnuteľností. I keď znalecké dokazovanie sa nariaďuje na posúdenie skutočností, na
ktoré treba vedecké poznatky, pokiaľ nepostačuje na ich posúdenie odborné vyjadrenie, ide o jeden z

dôkazov, ktoré súd v zmysle § 191 ods. 1 CSP hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom
vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená (§ 191 ods. 2 CSP). Odvolací súd
má za to, že s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti, nastala v danom prípade situácia, keď závery
znaleckého posudku X.. K., aj v nadväznosti na žalovaným uvádzané ďalšie argumenty vo vyjadrení k

odvolaniu sú neprihliadnuteľným spôsobom spochybnené. Nemožno tak len na základe tohto dôkazu,
ktorý je vo vzájomnom rozpore s ďalšími dôkazmi prijať záver, že žalobcami naposledy označené
nehnuteľnosti podľa zmenenej žaloby sú identické s parc. č. XXXX/X a XXXX/X, pridelenými výmerom C.
I. a C. I.. Samotné takéto zistenie potom musí viesť k zamietnutiu žaloby a to bez posudzovania ďalších
skutočností, ako to správne uviedol i súd prvej inštancie, a ktoré preto neposudzoval ani odvolací súd.

14. Pokiaľ žalobcovia spochybňujú správnosť preskúmavacieho rozsudku i v časti trov konania a trov
štátu, majúc za to, že súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní uplatniť § 257 CSP, odvolací
súd považuje ich námietku za nedôvodnú. Pokiaľ ust. § 257 CSP priznáva súdu výnimočne nepriznať
náhradu trov konania v konaní úspešnému účastníkovi pre existenciu dôvodov hodných osobitného

zreteľa, ide o odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania zakotvenú v ust. § 255 CSP,
pričom na aplikáciu tohto ustanovenia musia byť kumulatívne splnené podmienky. Týmito sú dôvody
hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré dôvody na strane žalobcov naplnené neboli.
Za takéto nemožno označiť tvrdenia žalobcov, že v čase podania žaloby túto odôvodnili v súlade s
aktuálnou judikatúrou, predmet žaloby identifikovali obvyklým spôsobom a nespôsobili pochybnosti,

ktoré sa vyskytli v priebehu konania ohľadne nimi predložených dôkazov. V tejto súvislosti odvolací súd
akcentuje, že každá strana sporu musí počítať s tým, že protistrana spochybní jej dôkazy a žalujúca
strana svoju žalobu založiť na dôkazoch, ktoré uplatnený nárok preukazujú. Žalobcovi bez ohľadu na
dobu, kedy bola žaloba podaná, s ohľadom na jej predmet tak muselo byť zrejmé, že predpokladom jej
úspešnosti bude preukázať, že určovacou žalobou dotknuté novovytvorené nehnuteľnosti, tak ako vo

všetkých prípadoch určovacích žalôb, sú identifikovateľné s pozemnoknižným stavom.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%vzhľadomnajehoplnúúspešnosťvodvolacomkonaní.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).