Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/352/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115216374
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8115216374.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Wűstenrot stavebná

sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, zastúpeného
advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,
IČO: 36 853 186, proti žalovanému: E., zastúpenému Mgr. Petrom Világim, advokátom, Pavlovičovo
námestie 40, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 180 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 180 eur a 9,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 180
eur od 2.8.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 10.6.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.6.2015, žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 180 eur a 9,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 180
eur od 2.8.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 1.7.2013, v súlade
so Zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a Zákonom
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, Zmluvu o finančnom sprostredkovaní (ďalej len „ZFS“), ktorej
predmetombolačinnosťžalovanéhoakofinančnéhoagenta,spočívajúcavofinančnomsprostredkovaní,
okrem iného aj v oblasti stavebného sporenia, t. j. predmetom zmluvy bolo predkladanie ponúk na
uzatvorenie zmlúv o stavebnom sporení, spisovanie žiadostí o úver a vykonávanie ďalších činností
za podmienok a v rozsahu zmluvy. V danom právnom vzťahu mal žalovaný postavenie podnikateľa

podľa § 2 ods. 5 Zákona. č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Dňa
2.7.2013 v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka došlo následne medzi žalobcom a žalovaným
k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny (ďalej len „ZNO“), ktorej predmetom je úprava
podmienok vzniku nároku na výplatu mesačnej nábehovej alebo nadštandardnej odmeny, ďalej ich
výška, podmienky ich vrátenia ako aj ďalších práv a povinností zmluvných strán. V súlade s čl. III a čl.
IV. ods. 1 ZNO má finančný agent nárok na vyplatenie nábehovej odmeny v prípade, ak:
- splní produkčné podmienky uvedené v nábehovom pláne, ktorý tvorí prílohu č. 1 ZNO, a to minimálne

v uvedenom rozsahu,
- jeho mesačný príjem nie je rovný alebo vyšší ako 600 eur (mesačný príjem agenta predstavuje
súčet provízií, na ktoré mu vznikol nárok za sprostredkovanie netto kusov stavebného sporenia a
sprostredkovanie netto kusov životného poistenia).Nábehový plán je časovo obmedzený na 12 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom finančný agent
absolvuje úvodné školenie a upravuje produkčné podmienky v oblasti sprostredkovania stavebného
sporenia a životného poistenia za jednotlivé sledované mesiace. Nábehová odmena sa vypláca

mesačne (čl. V ods. 2 ZNO) vo výške určenej ako rozdiel medzi sumou 600 eur a mesačným príjmom
finančného agenta. Finančný agent je v zmysle čl. IV ods. 2 ZNO oprávnený nesplniť kritériá stanovené
nábehovým plánom. Môže sa tak stať najviac dvakrát počas nábehového plánu, a to jedenkrát v oblasti
životného poistenia a jedenkrát v oblasti stavebného sporenia. Takýto výpadok sa nahrádza zo strany
poisťovne alebo stavebnej sporiteľne fikciou splnenia nábehového plánu aspoň na minimálnej úrovni

potrebnej na vznik nároku na nábehovú odmenu za príslušný mesiac. Žalovaný splnil vyššie uvedené
podmienky v 1.mesiaci nábehového plánu, na čo mu žalobca vyplatil nábehovú odmenu v celkovej výške
240 eur. Podmienky, za akých je finančný agent povinný vrátiť nábehovú odmenu, sú upravené v čl. VII
ods. 1 ZNO. Podľa článku VII ods. 2 ZNO je finančný agent povinný vrátiť odmenu vo výške stanovenej
podľa predchádzajúcich odsekov na provízne účty vedené poisťovňou a stavebnou sporiteľňou v
pomere, v akom mu boli poisťovňou a stavebnou sporiteľňou podľa článku V ods. 2 tejto zmluvy

vyplatené. V zmysle vyššie citovaných ustanovení ZNO si žalobca uplatňuje titulom vrátenia vyplatených
nábehových odmien sumu 180 eur, predstavujúcu 75% sumy celkovo vyplatenej nábehovej odmeny
žalobcom v zmysle čl. VII ods. 1 písm. b) ZNO, nakoľko k zániku ZFS došlo v 9. sledovanom mesiaci.
Žalobca v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. b) ZFS ukončil so žalovaným zmluvný vzťah výpoveďou zo
dňa 28.2.2014 s jednomesačnou výpovednou lehotou. V súlade s čl. VIII ods. 3 písm. c) ZNO zánikom

ZFS zanikla aj ZNO. Nakoľko ZFS, uzatvorená dňa 1.7.2013, bola ukončená výpoveďou dňa 30.4.2014,
t. j. v 9.sledovanom mesiaci, vznikol žalobcovi v zmysle čl. VII ods. 1 písm. b) ZNO nárok na 75 %
z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny. Žalobca vyzval žalovaného na splnenie povinnosti vrátenia
nábehovej odmeny vo výške 180 eur, výzvou zo dňa 11.7.2014 do 15 dní odo dňa doručenia výzvy.
Nakoľko žalovaný v stanovenej lehote dlh neuhradil, dostal sa 2.8.2014 do omeškania so zaplatením

dlhu a žalobca si voči nemu uplatňuje právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,15% ročne
od 2.8.2014 do zaplatenia zo sumy 180 eur.

3. Podľa článku VII ods. 1 ZNO je finančný agent povinný vrátiť nábehovú odmenu vo výške a za
podmienok:

- a) 100% celkovej vyplatených nábehových odmien v prípade:
1. stornovania viac ako 50 % poistných zmlúv v životnom poistení uzatvorených v sledovanom
nábehovom období do uplynutia 24 mesiacov od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu
2. porušenia podmienky, že finančný agent je v čase uzatvorenia tejto zmluvy blízkou osobou zmluvných
partnerov poisťovne na pozícii agentúrneho riaditeľa, finančného manažéra alebo vedúceho Wűstenrot

centra, pokiaľ sa táto skutočnosť zistí do uplynutia 24 mesiacov odo dňa účinnosti tejto zmluvy,
3. v prípade zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní do uplynutia šiestich mesiacov od začiatku
prvého mesiaca nábehového plánu bez ohľadu na dôvod zániku
b) 75% zo všetkých vyplatených nábehových a nadštandardných odmien, ak zmluva o finančnom
sprostredkovaní z akéhokoľvek dôvodu zanikne v období od začiatku 7 do skončenia 12 sledovaného

mesiaca.
c) 50% zo všetkých vyplatených nábehových a nadštandardných odmien, ak zmluva o finančnom
sprostredkovaní z akéhokoľvek dôvodu zanikne v období 1 roka nasledujúceho po poslednom
sledovanom mesiaci.

4. Podľa čl. VII. ods. 2 ZNO je finančný agent povinný vrátiť odmenu vo výške stanovenej podľa
predchádzajúcich odsekov na provízne účtu vedené poisťovňou a stavebnou sporiteľňou, v pomere
v akom mu boli poisťovňou a stavebnou sporiteľňou podľa článku V ods. 2 tejto zmluvy vyplatené. V
Zmysle vyššie citovaných ustanovení ZNO si žalobca uplatňuje titulom vrátenia vyplatených nábehových
odmien sumu 180 eur, predstavujúcu 75% sumy celkovo vyplatenej nábehovej odmeny žalobcom v

zmysle čl. VII ods. 1 písm. b) ZNO, nakoľko k zániku ZFS došlo v 9.sledovanom mesiaci. Žalobca
v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. b) ZFS ukončil so žalovaným zmluvný vzťah výpoveďou zo dňa
28.2.2014 s jednomesačnou výpovednou lehotou. V súlade s článkom VIII ods. 3 písm. c) ZNO zánikom
ZFS zanikla aj ZNO. Nakoľko ZFS, uzatvorená dňa 1.7.2013, bola ukončená výpoveďou dňa 30.4.2014,
t. j. v 9. sledovanom mesiaci vznikol žalobcovi v zmysle čl. VII ods. 1 písm. b) ZNO nárok na 75%

z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny. Žalobca vyzval žalovaného na splnenie povinnosti vrátenia
nábehovej odmeny vo výške 180 eur, výzvou zo dňa 11.7.2014 do 15 dní odo dňa doručenia výzvy.
Nakoľko žalovaný v stanovenej lehote dlh neuhradil, dostal sa 2.8.2014 do omeškania so zaplatenímdlhu a žalobca si voči nemu uplatňuje právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,15 % ročne
od 2.8.2014 do zaplatenia so sumy 180 eur.

5. Okresný súd Prešov vydal dňa 28.9.2015 platobný rozkaz, č. k. 21Cb/352/2015-26, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 180 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu.

6. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore
proti vydanému platobnému rozkazu, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 16.11.2015, žalovaný,

okrem iného uviedol, že s úhradou predmetnej sumy žalobcovi nesúhlasí. Má za to, že žalobcovi
nevznikol platne nárok zo Zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Žalovaný považuje ustanovenia, o ktoré
opiera žalobca svoj nárok, za nezákonné, a preto neplatné.

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 14.3.2016, okrem iného uviedol,
že žalovaný vykonával pre žalobcu na základe Zmluvy o finančnom sprostredkovaní (ZFS), platne

uzavretej dňa 1.7.2013, finančné sprostredkovanie v oblasti stavebného sporenia. V súlade čl. 3 ods.
6 ZFS vyplácal žalobca žalovanému za jeho činnosť provízie a odmeny za podmienok dohodnutých v
províznom poriadku a osobitnej zmluvy o poskytovaní nábehovej odmeny, ktorú so žalovaným uzavrel
dňa 2.7.2013. V zmysle tejto zmluvy za účelom podpory novoprijatých finančných agentov pri ich
obchodnej činnosti podľa ZFS a ich motivácie k dosiahnutiu stabilnej produkcie v podobe obchodov

uzavretých v prospech žalobcu, vyplácal žalobca za splnenie zmluvne dohodnutých podmienok
nábehovú odmenu. Vznik nároku, podmienky vyplácania, ako aj povinnosť vrátenia nábehovej odmeny
sú upravené v uvedenej zmluve o poskytnutí nábehovej odmeny (ďalej len ZNO). Finančnému agentovi
vzniká nárok na nábehovú odmenu v prípade, ak splní produkčné podmienky určené v zmluve a
ak jeho príjem (súčet vyplatených provízií za sprostredkovanie stavebného sporenia a provízií za

sprostredkovanie poistenia) nepresiahne sumu 600 eur, a to vo výške ich rozdielu. Žalobca vyplatil
žalovanému za prvý mesiac nábehového plánu nábehovú odmenu vo výške 240 eur, a to v súlade s čl.
IV ods. 2 ZNO uplatnením tzv. JOKERA, nakoľko žalovaný v prvom mesiaci nábehového plánu nesplnil
minimálne stanovené produkčné podmienky (nesprostredkoval ani jednu zmluvu stavebného sporenia
ani životného poistenia). K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na žiadosť žalovaného a žalobca s

ohľadom na nízku produkciu nemal dôvod s ukončením nesúhlasiť. V súlade s čl. VI ods. 4 ZFS
ukončením ZFS zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán podľa zmluvy s výnimkou povinnosti
žalovaného vrátiť žalobcovi príslušnú neprináležiacu províziu, resp. storno províziu, ako aj povinnosti
vysporiadať všetky ostatné záväzky, ktoré mu voči žalobcovi počas trvania ZFS vznikli. K zániku ZFS a
ZNO došlo výpoveďou dňa 30.4.2014. V súlade s uvedeným ustanovením čl.6 ods. 4 ZFS v spojení s čl.

VII ods. 1 písm. b) ZNO vykonal žalobca storno nábehovej odmeny vo výške 70 % z celkovo vyplatenej
nábehovej odmeny vo výške 240 eur, t.j. 180 eur. Podmienky vrátenia nábehovej odmeny upravené v
ZNO v čl. VII ods. 1 sú formulované jasne a zrozumiteľne. Žalovaný podpisom ZFS a ZNO potvrdil svoj
súhlas s ich obsahom. Bol si vedomý podmienok vzniku nároku na nábehovú odmenu, podmienok jej
vyplácania, ako aj podmienok vrátenia storna v prípade predčasného ukončenia spolupráce. V súlade

s čl. VIII ods. 4 ZNO zánikom ZNO nezaniká nárok finančného agenta na nábehovú odmenu, ktorý mu
vznikol pred zánikom zmluvy, rovnako tak nezaniká ani povinnosť finančného agenta vrátiť nábehovú
odmenu v súlade s dojednaním podľa čl. VII ZNO.

8. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 3.9.2019, č. k. 21Cb/352/2015-117 žalobu žalobcu zamietol

a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd,
príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle § 379
a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto svojím uznesením zo dňa

22.10.2020, č. k. 4Cob/34/2020-135 zrušil predmetný rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na to, že z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie, bodu 5, vyplýva, že žalovaný s úhradou žalovanej sumy nesúhlasil,
avšak z dôvodu, že žalobcovi nevznikol uplatnený nárok zo zmluvy o finančnom sprostredkovaní a žeustanovenia o ktoré žalobca svoj nárok opiera, sú nezákonné, a preto neplatné. V obrane žalovaného sa
tak nevyskytlo popretie skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom, vrátane vyplatenia odmeny. Napriek
tomu súd prvej inštancie dospel ku skutkovému záveru, že odmena vyplatená žalovanému nebola,

resp. že táto skutočnosť nebola žalobcom preukázaná. Ak súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie
na nespornom skutkovom tvrdení, k čomu sa žalobca navyše nemal možnosť vyjadriť, znemožnil tak
žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, čo je dôvodom pre zrušenie rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, ku
ktorému rozhodnutiu dospel odvolací súd. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní posúdiť

a následne vyhodnotiť iba sporné skutkové tvrdenia, teda žalovaným namietané ustanovenia zmluvy o
vrátení nábehovej odmeny, resp. jej časti ako neplatné.

10. S poukazom na vyššie uvedené zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec
opätovne prejednal.

11. Dňa 24.6.2021 pojednával súd v neprítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov, nakoľko
boli splnené podmienky pre prejednanie veci bez ich účasti.

12. Na pojednávaní konanom dňa 24.6.2021 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne žaloby, výpisu z obchodného registra ohľadne

žalobcu, Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny, Dohody o
určení prvého mesiaca nábehového plánu zo dňa 24.6.2013, Prehľadu výpovednej zmluvy o finančnom
sprostredkovaní uzavretej dňa 1.7.2013 zo dňa 28.2.2014, výzvy na úhradu dlžných pohľadávok zo dňa
11.7.2014, platobného rozkazu, vyjadrenia žalobcu, odvolania žalobcu zo dňa 19.2.2020 a zistil tento
s k u t k o v ý s t a v :

13. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 1.7.2013, v súlade so Zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom
sprostredkovaní a finančnom poradenstve a Zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, Zmluvu
o finančnom sprostredkovaní, ktorej predmetom bola činnosť žalovaného ako finančného agenta,
spočívajúca vo finančnom sprostredkovaní, okrem iného aj v oblasti stavebného sporenia, t. j.

predmetom zmluvy bolo predkladanie ponúk na uzatvorenie zmlúv o stavebnom sporení, spisovanie
žiadostí o úver a vykonávanie ďalších činností za podmienok a v rozsahu zmluvy. Dňa 2.7.2013 v súlade
s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka došlo následne medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu
Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny, ktorej predmetom je úprava podmienok vzniku nároku na
výplatu mesačnej nábehovej alebo nadštandardnej odmeny, ďalej ich výška, podmienky ich vrátenia ako

aj ďalších práv a povinností zmluvných strán. V súlade s čl. III a čl. IV. ods. 1 ZNO má finančný agent
nárok na vyplatenie nábehovej odmeny v prípade, ak:
- splní produkčné podmienky uvedené v nábehovom pláne, ktorý tvorí prílohu č. 1 ZNO, a to minimálne
v uvedenom rozsahu,
- jeho mesačný príjem nie je rovný alebo vyšší ako 600 eur (mesačný príjem agenta predstavuje

súčet provízií, na ktoré mu vznikol nárok za sprostredkovanie netto kusov stavebného sporenia a
sprostredkovanie netto kusov životného poistenia).

14. Nábehový plán bol časovo obmedzený na 12 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom finančný agent
absolvuje úvodné školenie a upravuje produkčné podmienky v oblasti sprostredkovania stavebného

sporenia a životného poistenia za jednotlivé sledované mesiace. Nábehová odmena sa mala vyplácať
mesačne (čl. V ods. 2 ZNO) vo výške určenej ako rozdiel medzi sumou 600 eur a mesačným príjmom
finančného agenta. Finančný agent bol v zmysle čl. IV ods. 2 ZNO oprávnený nesplniť kritériá stanovené
nábehovým plánom. Mohlo sa tak stať najviac dvakrát počas nábehového plánu, a to jedenkrát v oblasti
životného poistenia a jedenkrát v oblasti stavebného sporenia. Takýto výpadok sa mal nahradiť zo

strany poisťovne alebo stavebnej sporiteľne fikciou splnenia nábehového plánu aspoň na minimálnej
úrovni potrebnej na vznik nároku na nábehovú odmenu za príslušný mesiac. V 1.mesiaci nábehového
plánu žalobca žalovanému vyplatil nábehovú odmenu v celkovej výške 240 eur, a to v súlade s čl. IV
ods. 2 ZNO uplatnením tzv. JOKERA, nakoľko žalovaný v prvom mesiaci nábehového plánu nesplnil
minimálne stanovené produkčné podmienky (nesprostredkoval ani jednu zmluvu stavebného sporenia

ani životného poistenia). Podmienky, za akých je finančný agent povinný vrátiť nábehovú odmenu, sú
upravené v čl. VII ods. 1 ZNO. Podľa článku VII ods. 2 ZNO je finančný agent povinný vrátiť odmenu vo
výške stanovenej podľa predchádzajúcich odsekov na provízne účty vedené poisťovňou a stavebnou
sporiteľňou v pomere, v akom mu boli poisťovňou a stavebnou sporiteľňou podľa článku V ods. 2tejto zmluvy vyplatené. K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami došlo na žiadosť
žalovaného a žalobca s ohľadom na nízku produkciu nemal dôvod s ukončením nesúhlasiť. V súlade
s čl. 6 ods. 4 ZFS ukončením ZFS zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán podľa zmluvy s

výnimkou povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi príslušnú neprináležiacu províziu, resp. storno províziu,
ako aj povinnosti vysporiadať všetky ostatné záväzky, ktoré mu voči žalobcovi počas trvania ZFS
vznikli. K zániku ZFS a ZNO došlo výpoveďou zo 28.2.2014 ku dňu 30.4.2014. V súlade s uvedeným
ustanovením čl.6 ods. 4 ZFS v spojení s čl. VII ods. 1 písm. b) ZNO vykonal žalobca storno nábehovej
odmeny vo výške 70 % z celkovo vyplatenej nábehovej odmeny vo výške 240 eur, t. j. 180 eur, nakoľko

k zániku ZFS došlo v 9. sledovanom mesiaci a na základe toho žalobca vyzval žalovaného na splnenie
povinnosti vrátenia nábehovej odmeny vo výške 180 eur, výzvou zo dňa 11.7.2014 do 15 dní odo dňa
doručenia výzvy. Žalovaný na túto výzvu nereagoval, a preto si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok
na zaplatenie sumy 180 eur s príslušenstvom súdnou cestou. Sumu 180 eur s príslušenstvom žalovaný
žalobcovi doposiaľ nezaplatil.

15. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

16. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj

záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

17. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo

dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva
iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

18. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak
zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na
účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

19. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj
záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

20. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

21. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník

je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem

percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho
polroka omeškania.

23. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky

z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.24. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.

26. Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,
ak je jeho význam nepochybný.

27. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

28. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

31. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

32.Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žežalobcauzatvorilsožalovanýmdňa1.7.2013,v
súlade so Zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a Zákonom
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, Zmluvu o finančnom sprostredkovaní, ktorej predmetom bola
činnosť žalovaného ako finančného agenta, spočívajúca vo finančnom sprostredkovaní, okrem iného aj

v oblasti stavebného sporenia, t. j. predmetom zmluvy bolo predkladanie ponúk na uzatvorenie zmlúv
o stavebnom sporení, spisovanie žiadostí o úver a vykonávanie ďalších činností za podmienok a v
rozsahu zmluvy. Dňa 2.7.2013 v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka došlo následne medzi
žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny, ktorej predmetom je
úprava podmienok vzniku nároku na výplatu mesačnej nábehovej alebo nadštandardnej odmeny, ďalej

ich výška, podmienky ich vrátenia ako aj ďalších práv a povinností zmluvných strán. V súlade s čl. III a
čl. IV. ods. 1 ZNO má finančný agent nárok na vyplatenie nábehovej odmeny v prípade, ak:
- splní produkčné podmienky uvedené v nábehovom pláne, ktorý tvorí prílohu č. 1 ZNO, a to minimálne
v uvedenom rozsahu,
- jeho mesačný príjem nie je rovný alebo vyšší ako 600 eur (mesačný príjem agenta predstavuje

súčet provízií, na ktoré mu vznikol nárok za sprostredkovanie netto kusov stavebného sporenia a
sprostredkovanie netto kusov životného poistenia).

33. Nábehový plán bol časovo obmedzený na 12 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom finančný agent
absolvuje úvodné školenie a upravuje produkčné podmienky v oblasti sprostredkovania stavebného

sporenia a životného poistenia za jednotlivé sledované mesiace. Nábehová odmena sa mala vyplácať
mesačne (čl. V ods. 2 ZNO) vo výške určenej ako rozdiel medzi sumou 600 eur a mesačným príjmom
finančného agenta. Finančný agent bol v zmysle čl. IV ods. 2 ZNO oprávnený nesplniť kritériá stanovené
nábehovým plánom. Mohlo sa tak stať najviac dvakrát počas nábehového plánu, a to jedenkrát v oblasti
životného poistenia a jedenkrát v oblasti stavebného sporenia. Takýto výpadok sa mal nahradiť zo

strany poisťovne alebo stavebnej sporiteľne fikciou splnenia nábehového plánu aspoň na minimálnej
úrovni potrebnej na vznik nároku na nábehovú odmenu za príslušný mesiac. V 1.mesiaci nábehového
plánu žalobca žalovanému vyplatil nábehovú odmenu v celkovej výške 240 eur, a to v súlade s čl. IV
ods. 2 ZNO uplatnením tzv. JOKERA, nakoľko žalovaný v prvom mesiaci nábehového plánu nesplnil
minimálne stanovené produkčné podmienky (nesprostredkoval ani jednu zmluvu stavebného sporenia

ani životného poistenia). Podmienky, za akých je finančný agent povinný vrátiť nábehovú odmenu, sú
upravené v čl. VII ods. 1 ZNO. Podľa článku VII ods. 2 ZNO je finančný agent povinný vrátiť odmenu vo
výške stanovenej podľa predchádzajúcich odsekov na provízne účty vedené poisťovňou a stavebnou
sporiteľňou v pomere, v akom mu boli poisťovňou a stavebnou sporiteľňou podľa článku V ods. 2tejto zmluvy vyplatené. K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami došlo na žiadosť
žalovaného a žalobca s ohľadom na nízku produkciu nemal dôvod s ukončením nesúhlasiť. V súlade
s čl. 6 ods. 4 ZFS ukončením ZFS zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán podľa zmluvy s

výnimkou povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi príslušnú neprináležiacu províziu, resp. storno províziu,
ako aj povinnosti vysporiadať všetky ostatné záväzky, ktoré mu voči žalobcovi počas trvania ZFS
vznikli. K zániku ZFS a ZNO došlo výpoveďou zo 28.2.2014 ku dňu 30.4.2014. V súlade s uvedeným
ustanovením čl.6 ods. 4 ZFS v spojení s čl. VII ods. 1 písm. b) ZNO vykonal žalobca storno nábehovej
odmeny vo výške 70 % z celkovo vyplatenej nábehovej odmeny vo výške 240 eur, t. j. 180 eur, nakoľko

k zániku ZFS došlo v 9. sledovanom mesiaci a na základe toho žalobca vyzval žalovaného na splnenie
povinnosti vrátenia nábehovej odmeny vo výške 180 eur, výzvou zo dňa 11.7.2014 do 15 dní odo
dňa doručenia výzvy. Žalovaný na túto výzvu nereagoval, a preto si žalobca voči žalovanému uplatnil
nárok na zaplatenie sumy 180 eur s príslušenstvom súdnou cestou. Sumu 180 eur s príslušenstvom
žalovaný žalobcovi doposiaľ nezaplatil, napriek tomu, že žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na
jej vyplatenie. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 180 eur vyhovel a zaviazal

žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu.

34. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku zaviazal ho súd v
súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na zaplatenie príslušného

zákonného 9,15 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky
žalobcu, t. j. od 2.8.2014, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do
zaplatenia. Súd teda zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 9,15 % ročného úroku z omeškania zo sumy
180 eur od 2.8.2014 do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

35. Žalovaný v rámci svojej obrany uviedol, že považuje ustanovenia, o ktoré opiera žalobca svoj nárok,
za nezákonné, a preto neplatné. Žalobca považoval svoj nárok za dôvodný a príslušné ustanovenia za
platné. V konaní bolo preto úlohou súdu posúdiť a následne vyhodnotiť sporné skutkové tvrdenia, teda
žalovaným namietané ustanovenia zmluvy o vrátení nábehovej odmeny, resp. jej časti ako neplatné. V
tejto súvislosti súd preskúmal jednotlivé ustanovenia predmetnej zmluvy o vrátení nábehovej odmeny a

dospel k záveru, že táto zmluva je zmluvou platnou, resp. nenašiel žiadne dôvody pre ktoré by posúdil
predmetnú zmluvu alebo jej časť za neplatnú.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúduvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým súd konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

40. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

41. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 396 ods. 1,3 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto
konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

pričom uložil žalovanému zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej

lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa
osobitného právneho predpisu.