Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/213/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514227182
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1514227182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo
Petržalka, Budatínska 1, 851 05 Bratislava, IČO: 00 169 765, zastúpeného advokátom JUDr. Katarínou
Kalabovou, Krasovského 13, 851 01 Bratislava proti žalovanému: PON FIT s.r.o., Lachova 35, 851 03
Bratislava, IČO: 45 934 819, zastúpenému REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., Tichá 45, 811 02
Bratislava, IČO: 36 783 188 o vypratanie nebytového priestoru a o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/259/2014-107 zo dňa 12.10.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/259/2014-107 zo dňa

12.10.2017 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal
žalovaného na povinnosť vypratať nebytové priestory č. 12-63 a č. 12-64 nachádzajúce sa v bytovom
dome, súpisné č. XXXX, vo vchode na B. XX v J., ktorý je postavený na parcele registra „C“ KN parcelné
č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie G., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

a výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, a to
s poukazom na ustanovenia § 188 ods. 1, § 191, § 215, § 217 veta prvá, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 1, § 9 ods. 1,
§ 13 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou

súdu prvej inštancie dňa 28.11.2014 domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný vypratať
nebytové priestory č. 12-63 a č. 12-64 nachádzajúce sa v bytovom dome, súpisné č. XXXX, vo vchode
na B. XX v J., ktorý je postavený na parcele registra „C“ KN parcelné č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX pre
katastrálne územie G.. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 1.3.2011 uzavrel so žalovaným ako nájomcom
Nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov NZ č. 63/B1-7/2011, a to na dobu určitú od 1.3.2011 do
30.6.2016, pričom na jej základe žalobca prenechal žalovanému do užívania nebytové priestory na B. č.
XX o celkovej úžitkovej ploche 383,46 m2. Súčasne žalobca uzavrel so žalovaným Nájomnú zmluvu o

nájme nebytových priestorov NZ č. 64/B1-7/2011, a to na dobu určitú od 1.3.2011 do 30.6.2016 a na jej
základe prenechal žalobca žalovanému do užívania nebytové priestory na B. č. XX o celkovej úžitkovej
ploche 130,81 m2. V oboch nájomných zmluvách si strany dohodli výšku nájomného a výšku zálohových
preddavkov za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou nebytového priestoru. Nakoľko žalovanýpočas trvania zmluvného vzťahu neplnil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti platiť zálohové predpisy
stanovené na základe zmlúv, žalobca zaslal žalovanému listami zo dňa 31.3.2014 výpovede zo Zmluvy
o nájme nebytových priestorov NZ č. 63/B1-7/2011 a zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov NZ č.

64/B1-7/2011, ktoré si žalovaný v zmysle doručeniek riadne prevzal dňa 8.4.2014 a výpovedná lehota
v trvaní troch mesiacov začala plynúť dňa 1.5.2014, pričom jej koniec pripadol na 31.7.2014. Žalobca
listom zo dňa 15.7.2014 vyzval žalovaného na vypratanie a odovzdanie nebytových priestorov na termín
4.8.2014. Žalovaný požiadal o odklad tohto termínu z dôvodu neprítomnosti konateľa počas letného
obdobia a žalobca povolil odklad na termín 30.9.2014, avšak napriek tomu k vyprataniu a odovzdaniu

priestorov nedošlo. Žalovaný v odpore proti rozkazu na plnenie uviedol, že voči výpovediam zmlúv o
nájme nebytových priestorov podal odvolanie, v ktorom namietal, že nebytové priestory mu nikdy neboli
protokolárne odovzdané a neboli ani riadne odpísané stavy meračov tepla. Vzniknutý nedoplatok tvorí
z prevažnej časti položka kúrenie, ktorú žalovaný niekoľkokrát počas zmluvného vzťahu reklamoval z
dôvodu nefunkčnosti ventilov, nesprávne určenej výmery vykurovanej plochy, únikov tepla cez výklady,
dier v belmonde a neodpísaného stavu meračov. Žalovaný trval na tom, že výpovede z nájmu sú

neplatnéanárokžalobcujenedôvodný,nakoľkokonanímžalovanéhonedošloknaplneniuvýpovedného
dôvodu, ale naopak, svoje povinnosti porušil žalobca, keď nezabezpečil, aby nebytové priestory boli
v stave spôsobilom na riadne užívanie na dohodnutý účel. Na pojednávaní žalobca zotrval na svojich
vyjadreniach v žalobe a uviedol, že dňa 30.6.2016 došlo k uplynutiu doby nájmu, pričom žalobca
si splnil voči súdu všetky procesné povinnosti, t.j. žaloba bola podaná včas a je dôvodná. Zároveň

žalobca poukázal na to, že aj napriek tomu, že zmluva zanikla uplynutím doby nájmu, žalovaný nebytové
priestory neodovzdal, čím ich neoprávnene zadržiava. Žalovaný nepredložil žiadny písomný dodatok k
nájomnej zmluve, z ktorého by vyplývala zhodná vôľa zmluvných strán s predĺžením nájmu. Žalovaný
na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých vyjadrení v zmysle odporu a žiada žalobu v plnom
rozsahu zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť vypratať predmetné nebytové priestory vzhľadom na zaslanie výpovedí
z nájomných zmlúv z dôvodu neplnenia zmluvných povinností s tým, že výpovedná lehota uplynula dňa
31.7.2014 a žalovaný napriek tomu priestory nevypratal. Obe nájomné zmluvy boli uzavreté na dobu

určitú do 30.6.2016, pričom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o nároku žalobcu uplatnenom
žalobou už uplynula doba, na ktorú boli nájomné zmluvy uzavreté. Súd prvej inštancie konštatoval, že v
čase jeho rozhodovania bolo irelevantné, či boli alebo neboli dané dôvody na výpoveď nájomných zmlúv,
a to práve z dôvodu uplynutia doby nájmu. Žalovaný v konaní nepoprel tvrdenia žalobcu, že nebytové
priestory aj naďalej po skončení nájomného vzťahu užíva. Žalobca tým, že podal žalobu na vypratanie

nebytových priestorov, na ktorej trval aj po ukončení nájomného vzťahu, jednoznačne preukázal vôľu
nezotrvať naďalej v nájomnom vzťahu so žalovaným a preto podľa súdu prvej inštancie nemohlo dôjsť
k predĺženiu nájomnej zmluvy podľa ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže aj pokiaľ
by žalobca podal v lehote 30 dní od skončenia nájmu žalobu, bolo by toto konanie zastavené z dôvodu
litispendencie. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že právny zástupca žalovaného navrhol dôkaz

výsluchom žalovaného, avšak súd prvej inštancie nepovažoval jeho výsluch za potrebný vzhľadom na
preukázané skutočnosti, a to ukončenie doby nájmu, nevypratanie priestorov žalovaným a prebiehajúce
súdne konanie o vypratanie nebytových priestorov. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie na základe
zisteného skutkového stavu žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal úspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov konania vo výške 100%.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), h) CSP a navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne, alternatívne aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný v odvolaní

namietal zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že žaloba o vypratanie nebytového priestoru bola podaná na

súd prvej inštancie dňa 28.11.2014, súd prvej inštancie vydal dňa 8.1.2015 rozkaz na plnenie, proti
ktorému podal žalovaný dňa 17.2.2015 odpor a predvolanie na prvé pojednávanie bolo žalovanému
doručené dňa 14.11.2016, t.j. od podania odporu do vytýčenia prvého termínu pojednávania uplynuli
takmer 3 roky (21 mesiacov), v dôsledku čoho bolo porušené právo žalovaného na prejednanie sporuv primeranej lehote. Ak by súd prvej inštancie konal bez zbytočných prieťahov a vec by prejednal do
doby uplynutia nájmu (30.6.2016), bolo by jeho povinnosťou vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami
uvedenými v odpore žalovaného. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 12.10.2017 navrhol

vykonanie dôkazu výsluchom žalovaného, avšak súd prvej inštancie nepovažoval jeho výsluch za
potrebný a tento návrh nepripustil, pričom žalovaný má za to, že dôkaz výsluchom žalovaného mal byť
pripustený, nakoľko by bol spôsobilý priniesť relevantné skutkové zistenia a bol by potrebným dôkazom
na zistenie rozhodujúcich skutočností. V ďalšej časti odvolania žalovaný poukázal na skutočnosť, že
dňa 15.7.2014 doručil žalobcovi odvolanie voči výpovediam z nájmu nebytových priestorov, v ktorom

namietal, že predmetné nebytové priestory neboli nikdy protokolárne odovzdané a ani prevzaté, resp.
neboli nikdy riadne ani odpísané stavy meračov tepla za prítomnosti oboch strán a zároveň uviedol, že
vzniknutý nedoplatok tvorí z väčšej časti položka kúrenie (teplo), ktorú žalovaný niekoľkokrát v priebehu
nájmu reklamoval z dôvodu nefunkčných ventilov, nesprávne určenej výmery vykurovanej plochy, únikov
tepla cez výklady, dier v belmonde a neodpísaného stavu meračov. Žalobca však napriek snahe
žalovaného uvedenú situáciu žiadnym spôsobom neriešil a nezabezpečil riadnu dodávku energií, najmä

tepla do nebytových priestorov. Žalobca v odpovedi na odvolanie žalovaného voči výpovediam uviedol,
že trvá na výpovediach a tieto považuje za dôvodné a platné, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo
k žiadnym úhradám nedoplatku z vyúčtovania za rok 2012. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam
a sťažnostiam žalovaného bola žalovanému doručená výzva splnomocneného právneho zástupcu
žalobcu zo dňa 8.8.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to predovšetkým vzhľadom

na skutočnosť, že žalobca si riadne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z predmetných nájomných
zmlúv, a to najmä povinnosti súvisiace s riadnym zabezpečovaním plnenia služieb, ktorých poskytovanie
je s užívaním a prevádzkou nebytových priestorov spojené, žalovaný považoval a stále považuje
výzvu na úhradu za neodôvodnenú a predmetné výpovede z nájmu za neplatné. Nakoľko súd prvej
inštancie dospel k svojim záverom bez toho, aby sa vysporiadal s dôkazmi predloženými žalovaným a

preukazujúcimi opak, má žalovaný za to, že súd prvej inštancie túto vec nesprávne právne posúdil.

5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 29.1.2018,
v ktorom uviedol, že má za to, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k žiadnemu nesprávnemu
procesnému postupu, ktorým by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie

prejednal spor v primeranej lehote, pričom v tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa
jeho vedomostí žalovaný počas celého konania na súde prvej inštancie nenamietal žiadne prieťahy v
konaní, t.j. nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, ale túto námietku predložil po prvýkrát
až v podanom odvolaní. Žalobca poukázal na ustanovenie § 217 CSP s tým, že zo skutkového stavu veci
v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že uplynula doba, na ktorú bol uzatvorený nájomný

vzťah medzi stranami sporu v zmysle platne uzatvorenej nájomnej zmluvy, pričom žalovaný ako nájomca
nepoprel, že dotknuté nebytové priestory užíva aj naďalej. K fyzickému vyprataniu nebytových priestorov
a k ich odovzdaniu zo strany žalovaného v prospech žalobcu nedošlo ani doposiaľ a žalovaný predmetné
nebytové priestory užíva naďalej neoprávnene. Žalobca zdôraznil, že medzi stranami sporu nedošlo
k uzatvoreniu akejkoľvek ústnej alebo písomnej dohody, na základe ktorej by sa pôvodne dohodnutá

doba nájmu predĺžila. Podľa žalobcu súd prvej inštancie správne posúdil žalovaným navrhnutý dôkaz
výsluchom žalovaného a v tejto súvislosti žalobca poukázal na § 185 CSP. Z priebehu súdneho konania,
argumentácie strán sporu, skutkového stavu veci samej v danom čase, ako aj z napadnutého rozsudku
vyplýva, že súd prvej inštancie nemal potrebu vykonať navrhnutý výsluch konateľa žalovaného, a to
vzhľadom na uplynutie doby nájomného vzťahu, argumentáciu strán sporu a ostatné vykonané dôkazy.

Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci samej aj bez vykonania výsluchu konateľa
žalovaného. Podľa názoru žalobcu došlo zo strany žalovaného k naplneniu výpovedného dôvodu v
zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a súd
prvej inštancie vzhľadom na skutkový stav vec správne právne posúdil a rozhodol v súlade so zákonom,
v dôsledku čoho žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v

celom rozsahu ako vecne správny.

6. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 19.10.2018 zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v odvolaní
a neuviedol žiadne ďalšie skutkovo alebo právne významné skutočnosti.

7. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 9.5.2019 rovnako len zopakoval svoju argumentáciu tvoriacu
obsah vyjadrenia zo dňa 29.1.2018 a poukázal na skutočnosť, že žalovaný v odvolacej replike neuviedol
nič nad rámec odvolania.8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 v spojení s § 470 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími

dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo
výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení
dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ

môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len
„zmluva“).

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluva musí
mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob
jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových

priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno
zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

11.Podľa§9ods.1zákonač.116/1990Zb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorovnájomdojednaný
na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.

12. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

13. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a

prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.
Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu
sa obnovuje na túto dobu.

14. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním
predsúdomprvejinštancie,ktorépredchádzalojehovyhláseniu,akoajsobsahomodvolaniažalovaného
a s obsahom následných vyjadrení strán sporu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého
rozsudku a súladnosť jeho odôvodnenia s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z

odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku
v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého
rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom
vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci, keď správne vychádzal
zo skutkového stavu veci existujúceho v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku a na zistené skutkové

okolnosti správne aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, v nadväznosti na čo odvolací súd
konštatujenedôvodnosťodvolaniažalovanéhovovzťahuknamietanejzmätočnosti,nepreskúmateľnosti
a nezákonnosti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so
zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru,
ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaným namietaná neprimeraná

dĺžka konania nemá v danom prípade žiadny vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom
je tiež nutné uviesť, že žalovaný de facto užíval predmetné nebytové priestory napriek doručeným
výpovediam až do uplynutia dohodnutej doby nájmu v zmysle predmetných zmlúv o nájme nebytových
priestorov, t.j. otázka posudzovania platnosti alebo neplatnosti výpovedí z nájmov je za súčasného
stavu veci bez akéhokoľvek významu vo vzťahu k užívaniu predmetných nebytových priestorov. Zároveň

je potrebné uviesť, že posudzovanie prieťahov v konaní nepatrí do kompetencie odvolacieho súdu,
ale výlučne do kompetencie správy súdu na základe prípadnej sťažnosti adresovanej stranou sporu
predsedovi súdu alebo do kompetencie Ústavného súdu Slovenskej republiky na základe prípadnej
ústavnej sťažnosti.17. Za podstatnú odvolací súd považuje skutočnosť, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že v
čase vyhlásenia napadnutého rozsudku už uplynula doba, na ktorú bol nájom nebytových priestorov

predmetnými písomnými zmluvami dojednaný, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil
tvrdenia žalobcu o tom, že predmetné nebytové priestory naďalej užíva aj po dátume 30.6.2016, ktorý
bol posledným dňom plynutia zmluvne dohodnutej doby nájmu. Žalobca podaním žaloby o vypratanie
predmetných nebytových priestorov a riadnym pokračovaním v danom súdnom konaní jednoznačne
deklaroval svoj nezáujem na pokračovaní nájomného vzťahu medzi stranami sporu, pričom v danom

prípade nedošlo ani k obnoveniu nájomných zmlúv v zmysle ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keďže v čase skončenia nájmov už bola na súde žalobcom podaná žaloba o vypratanie
predmetných nebytových priestorov a podanie ďalšej žaloby s rovnakým žalobným nárokom by bolo
zjavne nadbytočné. S poukazom na vyššie uvedené považuje odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštanciezanesporné,ževčasevyhlásenianapadnutéhorozsudkužalovanýužívalpredmetnénebytové
priestory bez právneho dôvodu a na tejto nespornej skutočnosti nemení nič ani námietka žalovaného

týkajúca sa žalovaným tvrdenej neprimeranej dĺžky konania, keďže pre súd prvej inštancie mohol
byť v zmysle § 217 ods. 1 CSP rozhodujúci jedine stav existujúci v čase vyhlásenia rozsudku. Súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré nevykonal žalovanou
stranou navrhnutý dôkaz výsluchom konateľa žalovaného a v tejto súvislosti odvolací súd vzhľadom
na odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nevykonania tohto dôkazu uvádza, že žalovaný ani v

odvolaní nešpecifikoval, ktoré konkrétne rozhodujúce skutočnosti mal navrhovaný výsluch preukázať,
a to aj s ohľadom na žalovanému nepochybne známu skutočnosť týkajúcu sa uplynutia dohodnutej
doby nájmov nebytových priestorov. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na
ustanovenie § 195 ods. 1 CSP, podľa ktorého na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených
skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods.

2 tým nie je dotknuté. Žalovaný tak pred súdom prvej inštancie, ako ani v rámci odvolacieho konania
žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil záver súdu prvej inštancie o skončení predmetných
nájomných vzťahov z dôvodu uplynutia dohodnutej doby nájmu a nepredložil žiadne relevantné tvrdenia
a dôkazy, ktoré by preukazovali prípadné obnovenie alebo ďalšie pokračovanie predmetných nájomných
vzťahov alebo existenciu práva žalovaného užívať predmetné nebytové priestory po dátume 30.6.2016

z iného právneho dôvodu, v dôsledku čoho je nutné konštatovať, že nevykonaním navrhnutého dôkazu
výsluchom žalovaného súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neporušil zákonom predpokladaný
procesný postup vyplývajúci z ustanovenia § 195 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii
žalovaného súvisiacej s výpoveďami predmetných zmlúv o nájme nebytových priestorov zo strany
žalobcu a s tvrdeniami žalovaného o neopodstatnenosti týchto výpovedí, odvolací súd vzhľadom na

skutkový stav veci existujúci v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku a nesporne vyplývajúci z obsahu
spisu, z ktorého je zrejmé skončenie predmetných nájmov uplynutím dojednanej doby, zhodne so súdom
prvej inštancie konštatuje irelevantnosť uvedenej obrany žalovaného vo vzťahu k predmetu sporu,
ktorým je uplatnený žalobný nárok na vypratanie nebytových priestorov, keďže uvedená argumentácia
žalovaného nedisponuje spôsobilosťou spochybniť opodstatnenosť záveru súdu prvej inštancie o

skončení nájomných vzťahov dňom 30.6.2016 a následné užívanie predmetných nebytových priestorov
žalovaným bez právneho dôvodu.

18. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by

privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou
kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové
závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je náležite odôvodnený, súd
prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti so zásadným významom pre predmet sporu považoval
za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré navrhované dôkazy nevykonal a z akých dôvodov

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho
dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný.

21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).