Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4203898749
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4203898749.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom Bratislava,
Pribinova 25 a Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
povinnej: J. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. J. XXX, o vymoženie sumy 119,50 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 25. novembra 2014 č. k.

9Er/483/2003-72 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd konanie o návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP
a § 109 ods. 1 písm. c) OSP v otázkach 1. a 2. z a s t a v u j e .

Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP v otázke 3. z a m i e t a .

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za
neprípustnú a zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol,

exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára pod sp. zn. EX 2218/05 vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 22 ods. 2, § 31 ods. 1, § 37 ods.
1, § 39, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g), § 57
ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 29. 05.
2003 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnej oprávneným poskytnutý úver. Súčasťou tejto
zmluvy bolo splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska
zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2
Exekučného poriadku na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade
čiastočného splatenia môjho dlhu) a jej príslušenstva. Zdôraznil, že v danom prípade podstatnou a
právne relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na
základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko

podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore
so záujmami zastúpeného. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potenciálna
možnosť takéhoto rozporu. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov a bez
ohľadunaskutočnosť,čiotomúčastníciprávnehoúkonuvedeli.Malzato,žeuznaťzáväzokalebouznať
dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Právo, ktoré môže v budúcnosti

vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať.
Podľa názoru súdu prvého stupňa, ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebolaznáma ani jeho výška, v tomto čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom
ani nemohol byť Mgr. Tomáš Kušnír platne splnomocnený na takéto právo. Ak zmluvné zastúpenie v
tejto veci bolo urobené absolútne neplatným právnym úkonom, potom Mgr. Tomáš Kušnír, resp. ním

splnomocnený substituent nemohol svojím konaním jednak uznať dlh povinnej, čo do dôvodu a výšky,
ale ani za povinnú súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Súčasťou notárskej zápisnice je i
vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh splatí v lehote, ktorú si zjavne určil zástupca povinnej,
bez toho, aby mu bola na to udelená plná moc povinnou. Povinná bola takto zaviazaná na splatenie
svojho dlhu v lehote, o ktorej nemusela mať ani vedomosť, že začala plynúť, pričom jej uplynutím sa

notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Súd prvého stupňa uviedol, že ustanovenie
v zmluve o úvere uvedené už v ich predtlači, obsahujúce súhlas dlžníka s exekúciou v prerokúvanej
veci znamená, že dlžník nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy
sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť
týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Podľa názoru súdu prvého stupňa notárska zápisnica
so súhlasom k vykonateľnosti musí byť, ak má ísť o spôsobilý exekučný titul, spísaná osobou povinnou

aj osobou oprávnenou, a nie ako to bolo v danom prípade, keď bola spísaná len so zástupcom povinnej.
Notárska zápisnica preto v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý
exekučný titul kladie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Na záver dodal, že ak neexistuje
notárskazápisnica,ktorájespôsobilábyťexekučnýmtitulombuďzhľadiskaformálnehoalebozhľadiska
materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie, alternatívne prerušenia konania podľa § 109 ods.
1 písm. c) OSP a predloženia Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie prejudiciálnej otázky v znení špecifikovanom v odvolaní. Svoje odvolanie

postavil na základných štyroch bodoch, v rámci ktorých vytýkal rozhodovanie súdu nad rámec zverenej
právomoci, odňatie možnosti konať pred súdom, rozhodovanie súdu nad rámec zverenej právomoci
a v neposlednom rade nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že vnútroštátny súd musí
informovať spotrebiteľa a požiadať ho o uplatnenie neprijateľnosti - ide totiž o všeobecné kritérium
výkladu neprijateľnej podmienky určené Súdnym dvorom EÚ, ako súčasť koncepcie neprijateľných

podmienok. Ak súd nehodlá akceptovať predmetnú interpretáciu, navrhol, aby konanie podľa § 109
ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie predložil aj ďalšiu prejudiciálnu otázku. Tvrdil, že exekučný súd nesprávnou
a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 Exekučného poriadku sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej

právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu -
zásadu legality. Dodal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne
schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že
výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie

veriteľa do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený. Pripomenul, že k takémuto revíznemu postupu
došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nerozpornosti. Mal za to, že ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly
a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže
ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo

povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou zo zákonom
a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Inými slovami uviedol, že ak notár neodmietne
vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými
mravmi. Zároveň poukázal aj na ustanovenie § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Vzhľadom na to,
že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej

zápisnicemajútendôsledok,žeexekučnýsúdmusístakýmtotitulomnakladaťrovnakoakosrozsudkom
všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil
rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného
titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe
exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Dodal, že exekučný súd nie je oprávnený ani

posudzovať vecnú správnosť, nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je
exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, ako ani nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.
Pre prípad nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučnéhoporiadku, žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a
podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta
prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor

s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
V rámci odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom namietal predovšetkým porušenie princípu
legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý
súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Vytýkal, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na
spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné

postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Mal za to, že exekučný súd rozhodoval o jeho práve
a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, a preto nemožno vyšpecifikovať také
skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Okrem
toho konštatoval aj porušenie princípu rovnosti zbraní, na základe ktorého bol uvedený do takého
postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb
v porovnateľnom postavení. Zároveň namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,

argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení,
ako ani nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané
rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný
súd, navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek
obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Ohľadom plnomocenstva zastal názor, že

nie je možné ho považovať za neprijateľnú podmienku, nakoľko nie je zmluvným ustanovením. Mal
za to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Dodal, že
právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne
s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej vzniká, a z toho dôvodu nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré
by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na

ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka. Poukázal aj na absurdnosť záveru súdu, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal
akéhokoľvek práva, pričom dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po
udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záverom
namietal aj nesprávny záver o tom, že by zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal

notárskuzápisnicu,ktoránebolavjehoprospech.Uvedenépovažovalzanesprávnyzáver,nevyplývajúci
zvykonanéhodokazovania,alepredstavujúciibadomnienkuasubjektívnynázorsúdu,pretožezástupca
žiadnymspôsobomneprekročiludelenéplnomocenstvo,napr.spísanímzápisnicenezaviazalpovinného
vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Okrem toho sa nestotožnil ani s tým,
že by notárska zápisnica musela byť spísaná aj oprávneným. Mal za to, že uvedený záver súdu je v

priamom rozpore so súdnou praxou a to konkrétne uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Co
7/2007. Dodal, že rovnaký záver vyplýval aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 5/2000. Naviac,
zvýraznil aj skutočnosť, že otázka, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda,
či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už
raz právoplatne rozhodol a záverom sa zaoberal návrhom na prerušenie konania.

Z odvolania teda vyplýva, že oprávnený v priebehu odvolacieho konania navrhol s poukazom na
ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP konanie prerušiť a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia
§ 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor
s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

S poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie navrhol tiež konanie prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v
nasledujúcom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,

ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?3. Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti
možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej
neprijateľnosť,vykladaťtak,žetakátopodmienkasaaplikujelenvtedy,akspotrebiteľvýslovneodporoval

jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu,
že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne
neprijateľnú?

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374

ods. 4 OSP s vyjadrením, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť, nakoľko napadnuté rozhodnutie
považuje za vecne správne.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že konanie o návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa

§ 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 1 písm. c) OSP v otázkach 1. a 2. zastavil, návrh oprávneného
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP v otázke 3. zamietol a napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia
exekúcie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP.

V prejednávanej veci exekučné konanie začalo dňa 16. decembra 2003 podaním návrhu oprávneného
súdnemu exekútorovi Dr. Ľubomírovi Pekárovi na vykonanie exekúcie pre sumu 3.600,- Sk s
príslušenstvom. Exekučným titulom je Notárska zápisnica č. N 3468/2003, NZ 90935/2003,
spísaná dňa 10. 10. 2003 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, v ktorej Mgr.
BrunoŽlnay,nazákladesubstitučnejplnejmocizodňa2.januára2003zastupujúciMgr.TomášaKušníra

konajúceho na základe splnomocnenia povinnej v úverovej zmluve, uznal jej dlh voči oprávnenému.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na súd prvého stupňa dňa
19. 12. 2003.

Súd prvého stupňa dňa 07. 01. 2004 poveril súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára na vykonanie

exekúcie. Dňa 22. 11. 2010 bol súdu prvého stupňa doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora. Následne súd prvého stupňa vydal dňa 03. 04. 2012 uznesenie č. k. 9Er/483/2003-16, ktorým
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu pod sp. zn. 9Er/483/2003 vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju. Ďalším výrokom súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi JUDr.
Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 57,20 eura a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť tieto

trovy exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ako aj navrhol
prerušiť exekučné konanie. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 28. februára 2013 č.
k. 9CoE/133/2012-36 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Následne súd prvého stupňa opätovne vo veci rozhodol napadnutým uznesením, proti ktorému v
zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený, avšak z rovnakých dôvodov, ako aj opätovne navrhol
prerušenie konania, avšak s tým, že pridal ďalšiu prejudiciálnu otázku.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či
rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v
skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak).Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa
týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov

(či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie) (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.
10. 2009 sp. zn. 5 Cdo 120/2009).

Spoukazomnauvedenéodvolacísúddospelkzáveru,ževprípadenávrhovoprávnenéhonaprerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a § 109 ods. 1 písm. c) OSP v otázkach 1. a 2., ktoré

sú obsiahnuté v podanom odvolaní, ide o prekážku rozsúdenej veci (res iudicata), pretože o týchto
návrhoch na prerušenie konania už rozhodol Krajský súd v Nitre v uznesení zo dňa 28. februára 2013 č.
k. 9CoE/133/2012-36 a ide o totožné návrhy, preto v súlade s ustanovením § 104 ods. 1 OSP odvolací
súd konanie o týchto návrhoch na prerušenie konania zastavil.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie

nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Na margo návrhu na prerušenie konania (otázka č. 3) odvolací súd uvádza, že podľa § 36 ods.
5 Exekučného poriadku exekučné konanie nemožno prerušiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Takýmto osobitným zákonom je predovšetkým zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii,
a nie Občiansky súdny poriadok. Vzťah Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku je
vymedzený v § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého sa na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok
neustanovuje inak. Subsidiárne používanie prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku v

exekučnom konaní znamená, že v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku sa ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku použijú len na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Exekučnom
poriadku vôbec alebo nie sú upravené vyčerpávajúco, to všetko však len za predpokladu, že to povaha
konkrétnej procesnej situácie nevylučuje.

K povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie odvolací súd dodáva, že táto platí len pre taký vnútroštátny súd,
ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti
rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Aj súd rozhodujúci v poslednom stupni
má však výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci

samej.

Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť
konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho
aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného

postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného
v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom
povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle
ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre
riešenie daného prípadu relevantná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS

388/2010 z 19. októbra 2010).

Teda zmyslom predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu
členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.

V danom prípade bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie uznesenia súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, keďže zistil, že
notárska zápisnica ako podklad pre vykonanie exekúcie je neplatným právnym úkonom. Ako vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, v danom prípade bolo podstatnou právnou
otázkou posúdenie, či sú splnené predpoklady na vedenie exekučného konania, na ktoré je súd

povinný prihliadať počas celého konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný
titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Právny záver súdu prvého stupňa o tom, že
exekučný titul je neplatný právny úkon, sa opiera o ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce
všeobecné náležitosti právnych úkonov a ich neplatnosť, a nie o právne normy upravujúce otázkuzmluvných podmienok, ktoré obsahujú transponované normy komunitárneho práva, ktorých výkladu
sa oprávnený domáha. S poukazom na to, že v každej konkrétnej veci súd rozhoduje na základe
vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidí význam pre postup v zmysle čl. 267

Zmluvy o fungovaní EÚ, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako i odvolacieho súdu, sa opiera
o ustanovenia Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka, a nie o právne normy komunitárneho
práva a už vôbec v danom prípade nedošlo k aplikácii vnútroštátnych procesných a hmotnoprávnych
ustanovení s odkazom na smernicu 93/13/EHS a k určeniu zmluvnej podmienky za neprijateľnú na
základe právnych noriem transponovaných na základe komunitárneho práva. Naviac, podľa odvolacieho

súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho
práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky.
Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd aj otázku číslo 3. určenú Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev za neopodstatnenú a irelevantnú, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie
konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) OSP v otázke č. 3 zamietol.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
Exekučný poriadok) exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1

Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods.
2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má
alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v

priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenévšetkypredpokladynavedenietakéhotokonania.Jednýmztýchtopredpokladovjeajrelevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina
aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný

opak. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže
byť aj tzv. exekučným titulom. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to,
či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ.
Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti

spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc,
ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej

zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici alebo v prípade, ak
čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je
uvedený súhlas s vykonateľnosťou.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná dňa 29. 05. 2003 uzavreli zmluvu o úvere,

súčasťou ktorej vo forme predtlače je uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra
povinnou na uznanie záväzku z úveru v mene povinnej v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm.
e) OSP, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jej majetok, do výškyvzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jej dlhu) a jej príslušenstva.
Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo
udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto

Mgr. Bruno Žlnay zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra na základe plnej moci nemohol pred notárom platne
vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene
povinnej, a to z dôvodu, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o
úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla
ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré

môže vzniknúť až v budúcnosti, a preto aj takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Okrem toho súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh
zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinnej sám bez toho, aby mu povinná udelila
na takýto úkon plnú moc. Na základe takéhoto konania zástupcu bola potom povinná zaviazaná na
splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemala ani vedomosť, rovnako ako ani nemala vedomosť o
výške, ktorú má zaplatiť.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje tiež na rozpor záujmov splnomocneného zástupcu
a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíval v tom,
že právny zástupca povinnej, ktorý by mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice
zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinná si

nemohla advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku
neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Bruna
Žlnaya v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho
úkonu. Postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu zastavil, bol preto odvolacím súdom vyhodnotený

za správny.

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím,
ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci rozsúdenej, a preto námietku oprávneného,
že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú, rovnako

tak považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva bola
posúdená notárom. Zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej
zápisnice.

Keďže išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje,

súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Z uvedených
dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia
exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1

OSP a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, napriek tomu, že bola v odvolacom konaní
úspešná, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.