Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10C/369/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215221585
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1215221585.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci

žalobcu: Ľ. C., nar. X.X.XXXX, B. XX M. A., občan B., zastúpený advokátom Mgr. Matejom Krajčim,
AK Záhradnícka 51 v Bratislave, proti žalovanému: Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., Prievozská 14
v Bratislave, IČO: 00 678 155, zastúpený: AK HAVLÁT & Partners, Rudnayovo nám. 1 v Bratislave, o
ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.9.2015 domáhal voči žalovanému ochrany osobnosti

a náhrady nemajetkovej ujmy.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný uverejňoval v denníku Nový čas a na internetovej stránke
www.cas.sk o žalobcovi články, v ktorých sa o ňom dehonestujúco/difamačne vyjadroval vo vzťahu k
jeho policajnému zákroku zo dňa 27.9.XXXX, publikoval ich s podobizňou žalobcu ako aj s celým jeho
menom a priezviskom, v niektorých prípadoch v spojení s jeho vekom a naviac v niektorých článkoch
bez súhlasu žalobcu informoval o jeho súkromí.

3. Ide o články uverejnené v dňoch 15.10.XXXX - 17.12.XXXX v Novom čase s titulkami: Brutálny
zásah policajtov pre chýbajúcu nálepku STK. Surový útok na bezbrannú ženu; Hanba policajtom!
Brutálnyútoknabezbrannúženu!;Policajnábrutalitanaženu:Novédôkazy!;Policajtmiposlalvýsmešný
odkaz! Čo hovoria dokumenty o C.; Policajt Ľ. C. bol na koberčeku: Mesiac bude mimo služby; Vyzliekli
ho z uniformy!; Inšpekcia pritlačila na agresívneho policajta C.. Za útok na ženy až 8 rokov basy!; Policajt
C. (XX) skončil vo väzbe: Pred sudcu v putách! Nechali ho v chládku!; Napadnutá V. (XX) reaguje na C.

v putách: Som rada, že nám nemôže nič urobiť!; Obete C.: Pohľad na putá ich upokojil!; C. riešili už aj
poslanci.X.:Pripolicajtovomzásahuzomrelmladík;C.bolprítomnýprizásahu,priktoromzomrelčlovek:
Polícia prezradila detaily!; Na sociálnych sieťach policajta zatracujú aj podporujú. Vznikla zbierka pre C.;
Krajský súd rozhodol v prípade kontroverzného zákroku. Policajt C. zostane za mrežami!; Kontroverzný
muž zákona C. prvý deň na slobode. Navštívil kamošov na policajnej stanici!; C. po 50 dňoch so svojou
láskou. Naučil sa vo väzbe dobrým spôsobom?; C. má nabúrané auto.

4. Ďalej ide o nasledovné články uverejnené v dňoch 16.10.XXXX a 4.6.XXXX na internetovej
stránke žalovaného: Brutálny policajt z VIDEA má veľký problém: Šokujúce svedectvá jeho ďalších
obetí!; V., ktorá natočila video z brutálneho zásahu: Policajt jej poslal odkaz, z ktorého ju zamrazilo!
Čo hovoria dokumenty o C.; Ďalšie desivé svedectvo o vyčíňaní policajta C.: Zlom mu ju, zlom! Malkričať ako nepríčetný; Brutálny policajný zásah v Bratislave neostal bez odozvy: Pre C. to má dohru!;
Kauza brutálneho zásahu policajta C.: Inšpekcia už začala konať!; Kauza agresívneho policajta C.
pokračuje: trestné stíhanie!; Prípad brutálneho zákroku C.: Ženy z videa vypočúvali dlhé hodiny!; Kauza

agresívneho policajta pokračuje: C. hrozí trest až 8 rokov!; Kontroverznému policajtovi hrozí až 8 rokov,
naďalej sa dejú zvláštne veci: Bojí sa C. väzenia?; Škandalózny policajt C. v rukách vlastných kolegov:
Neoholený, strhaný a v putách!; Kauza C. naberá na obrátkach: Policajt skončil v putách, V. mu poslala
drsný odkaz!; Exminister X.: pri zásahu policajta C. zomrel človek ( 22)!; C. bol prítomný na zásahu,
pri ktorom zomrel človek: polícia prezradila detaily!; Čo bude s agresívnym policajtom? V kauze s C.

ide do tuhého!; Súd rozhodol o osude policajta z brutálneho zásahu: Dostal sa C. z väzby na slobodu?;
Obávaný policajt opustil brány väznice v Leopoldove: C. je na slobode!; Kontroverzný policajt C. už
nesedí za mrežami: Takto spokojne opúšťal väzenie!; Kontroverzný muž zákona C. prvý deň na slobode:
Navštívil kamošov na policajnej stanici!; Policajt z brutálneho zásahu prichytený: Takto C. nepoznáte!;
Na obávaného policajta C. sa lepí smola: búračka!; Spravodlivosť existuje! C. po brutálnom zásahu ako
policajt skončil, s uniformou sa môže rozlúčiť!; C. šokuje novým zamestnaním, jeho kolegovia krútia

hlavami: Je to poriadna irónia!; Kauza C. napreduje: Prokurátor už podal na expolicajta obžalobu!.

5. Pre vyššie uvedené články je charakteristické, že je v nich žalobca vykresľovaný difamačne ako
násilnícky, agresívny, neľudský, bezcharakterný, surový človek. Je označovaný ako brutálny, agresívny,
obávaný, kontroverzný, škandalózny policajt, či policajt brutálneho zásahu. Jeho zákrok je nazývaný

ako brutálny, tvrdý, agresívny. Články sú založené vo veľkej miere na nepodložených, nedostatočných a
nepreukázaných informáciách, ktoré skresľujú pohľad čitateľov na osobu žalobcu, ako aj na predmetný
policajný zákrok a je v nich badať snahu o ovplyvnenie verejnej mienky a zmenu pohľadu na osobu
žalobcu, ktorý bol do času policajného zákroku hodnotený vždy pozitívne a ako policajt aj viackrát
odmenený.

6. V uvedených článkoch je porušená zásada prezumpcie neviny, nakoľko sa o žalobcovi píše ako o
právoplatne odsúdenej osobe, odsúdeniahodným spôsobom a to aj napriek tomu, že žalobca je doposiaľ
v pozícii obvineného z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a obmedzovania osobnej
slobody, nie osoby právoplatne odsúdenej z týchto trestných činov.

7. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR z 15.11.2012 pod sp. zn.: 30Cdo 1413/2012,
rozsudok NS SR z 19.4.1994 pod sp. zn.: 1Co 25/94 a rozsudok NS ČR z 26.4.1987 po sp. zn.: 1Cz
32/78. Ďalej namietal, že žalovaný zverejňoval jeho celé meno a priezvisko, jeho podobizeň, vek a
teda osobné údaje, ktorými bol jednoznačne identifikovaný, ako aj údaje z jeho súkromného života,

podobizeň jeho priateľky, zverejnené bez jeho súhlasu. Keďže ešte nebol právoplatne odsúdený, musí
byťpovažovanýzanevinnéhoavtakomprípadejeajprávonainformácieobmedzené.Žalobcapoukázal
na rozsudok NS ČR z 12.10.2006 pod sp. zn.: 30Cdo 2232/2006 a rozsudok NS SR z 24.6.1998 pod sp.
zn.: 1Co 15/97, uznesenie NS SR z 18.2.2010 pod sp. zn.: 3Cdo 137/2008, ako aj na § 4 ods. 3, § 5 ods.
1, § 10 ods. 3 a 11 ods. 1 Zákona o ochrane osobných údajov , na § 6 ods. 2 trestného poriadku, na čl. 19

Ústavy SR ako aj na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa k ochrane osobnosti.

8. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol takto:

"Žalovanýjepovinnýzdržaťsauverejňovaniačlánkovožalobcovisnepravdivýmiadifamujúcimivýrokmi

a žalovaný je tiež povinný zdržať sa uverejňovania jeho mena, priezviska a podobizne.

Žalovaný je povinný do 5 dní od právoplatnosti rozsudku, verejne sa ospravedlniť žalobcovi za
neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti, a to písomne, zverejnením dobre viditeľného,
ničím neprekrytého ospravedlnenia veľkými tlačenými písmenami o veľkosti 13 mm (titulok) a 8mm (text

ospravedlnenia) na titulnej strane a nasledujúcej strane aktuálneho vydania denníka Nový čas a na
internetovej stránke www.cas.sk, s nasledujúcim obsahom :

"Ospravedlnenie Ľ. C."

Vydavateľstvo Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. uverejnilo v denníku Nový čas a na internetovej
stránke www.cas.sk o Ľ. C. články, konkrétne: (vyššie uvedené články s dňom ich uverejnenia - pozn.
sudcu), v ktorých boli v súvislosti s policajným zákrokom Ľ. C. vykonanom dňa 27.9.2014 v čase 9,30
hod. na F. ulici v A., uvedené o Ľ. C. nepravdivé a difamačné informácie a zároveň bolo v týchto článkochneoprávnene použité meno, priezvisko a fotografia - podobizeň Ľ. C., ktoré hrubým spôsobom zasiahli
do osobnostných práv - občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a súkromia Ľ. C..

Za uverejnenie týchto nepravdivých a difamačných informácií a za neoprávnené uverejnenie mena,
priezviska a podobizne Ľ. C. a s tým súvisiace zásahy do občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a súkromia
Ľ. C., sa vydavateľstvo Ringier axel Springer Slovakia, a.s. Ľ. C. ospravedlňuje."

9. Ďalej žalobca v doplnenom podaní zo dňa 12.10.2015 (čl. 57) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie 60.000 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy do 5 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj
na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

10. Žalovaný zaslal súdu dňa 13.7.2016 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť.

11. Uviedol, že k žiadnemu neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti

nedošlo. V právnom štáte je neprípustné a s princípom právnej istoty nezlučiteľné, aby bol žalovaný
sankcionovaný za to, že využíva svoje právo priznané a chránené právnym poriadkom, najmä čl. 12
ods. 4 Ústavy SR. Zákon neposkytuje právu na ochranu osobnosti absolútnu ochranu. Všetky práva a
slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde
k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Kolíziu chránených

hodnôt (slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti) treba riešiť nastolením spravodlivej rovnováhy.
Európsky súd vo viacerých prípadoch zaujal právny názor, že sloboda prejavu je jedným z hlavných
základov demokratickej spoločnosti. S obmedzeniami vyplývajúcimi z čl. 10 ods. 2 sa vzťahuje nielen
na informácie alebo myšlienky ktoré sú prijímané priaznivo, alebo považované za neškodné, alebo je
ku nim zaujímaný ľahostajný postoj, ale aj na také informácie alebo myšlienky, ktoré urážajú, šokujú,

alebo znepokojujú (Observer a Guardian proti Spojenému kráľovstvu, Handyside, Lingens, Oberschlick
a Vogt proti Nemecku, Door a Dublin Well Woman proti Írsku).

12. Európsky súd zdôraznil, že ochrana urážajúcich, šokujúcich alebo znepokojujúcich myšlienok
tvorí súčasť požiadaviek pluralizmu, tolerancie a liberálneho myslenia, bez ktorých nemôže existovať

žiadna demokratická spoločnosť (Lehideux a Isorni proti Francúzsku).

13. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu ČR pod sp. zn.: I.ÚS 156/99 je potrebné rešpektovať určité
špecifiká periodickej tlače, určenej pre informovanie najširšej verejnosti (na rozdiel napr. od publikácií
odborných), ktorá môže pristupovať k určitým zjednodušeniam a nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že každé

zjednodušenie (či skreslenie) musí nutne viesť k zásahu do osobnostných práv dotknutých osôb.
Možno len veľmi ťažko trvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení a klásť tak na novinárov vo svojich
dôsledkoch nesplniteľné nároky.

14. Ústavný súd v svojom náleze pod sp. zn.: III.ÚS 385/2012 uviedol , že kategória osôb verejne

činných zahŕňa všetky osoby, ktoré sa nejakým spôsobom podieľajú na výkone verejnej moci (politici,
kandidáti vo voľbách, sudcovia, štátni úradníci, predstavitelia ozbrojených zložiek, iní verejní činitelia
a pod.). Európsky súd pre ľudské práva vo veci Pedersen a Baadsgard proti Dánsku uviedol, že
policajti sú osobami verejného záujmu. Verejnosť sa k spôsobu, akým verejní činitelia vykonávajú svoje
ústavné alebo zákonné právomoci, môže vyjadrovať prostredníctvom otázok, sťažností a pod.

Otázkou verejného záujmu je preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia
vykonávajú na verejnosti svoje ústavné, alebo zákonné právomoci. Verejní činitelia si musia byť vedomí
toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo
strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú
na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ bol osobou verejného záujmu, ktorého
činnosť na verejnosti celkom legitímne pútala jej záujem. Obsahom namietaných článkov bol obrazový
záznam a popis zásahu žalobcu ako veliteľa pohotovostnej motorizovanej hliadky, dôsledky tohoto
zásahu pre žalobcu, čo sa týka jeho zotrvania v Policajnom zbore SR, popis priebehu jeho trestného

stíhania a niektoré ďalšie skutočnosti.16. Žalobca vstúpil do verejného priestoru kontroverzným činom, použitím sily voči bezbrannej žene,
tento zásah aj minister vnútra SR posúdil ako neprimeraný. Žalobca výkonom verejnej moci podlieha
verejnej kontrole.

17. Žalobca v žalobe neoznačuje žiadne konkrétne nepravdivé informácie. Je potrebné
striktne rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami. Zatiaľ čo existencia a
pravdivosť nejakej skutočnosti môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov dokázateľná
nie je. Požiadavka preukazovať pravdivosť hodnotiacich úsudkov je v rozpore so slobodou prejavu.

Vyslovovanie názorov, hoci aj kontroverzných zásadne požíva ochranu. Nemožno pripustiť, aby novinár
mohol formulovať kritické názory iba pod podmienkou, že môže dokázať ich pravdivosť (napr. Jerusalem
proti Rakúsku, alebo Albert-Engelmann - Gesellschaft mbH proti Rakúsku). V poslednom citovanom
prípade ESĽP skonštatoval, že i prehnané, provokujúce výroky, rovnako ako nadsádzka, požívajú
ochranu.

18. Zo zásahu vykonaného žalobcom bolo uverejnené video. Jeho obsah nie je sporný, pretože
zachycuje priebeh zásahu. Uverejnené boli aj reakcie odborníkov na tento zásah, rovnako boli
uverejnené aj informácie týkajúce sa prepustenia žalobcu zo služobného pomeru a jeho trestného
stíhania. Tieto informácie boli získané z oficiálnych zdrojov a to z MV SR. Tieto informácie nebol
žalovaný povinný si overovať (nález ÚS SR IV. ÚS 107/2010). Žalovaný verejnosť informoval aj o tom,

že žalobca bol v práci viackrát odmenený, že bolo na neho podaných 44 sťažností, z toho 34 na
nevhodné správanie. Opodstatnených bolo 6, na nevhodné správanie ani jedna. Žalobca sa podieľal
na zadržaní 900 páchateľov trestných činov, obdržal veľa odmien a niekoľkokrát prešiel psychotestmi.
Žalovaný informoval verejnosť s cieľom poskytnúť dôveryhodné informácie. Žalobca však ani netvrdí,
že by redaktori alebo vydavateľ porušili nejakú konkrétnu etickú normu.

19. Žalobcovi bol poskytnutý aj priestor na vyjadrenie. Žalobca tvrdenie poškodených žien poprel,
uviedol, že je to hlúposť a že sa k tomu nemôže vyjadriť. Žalovaný navrhuje výsluch nasledovných
svedkov: Q. C., V. Š., N. R. P. M. F., Ďalej poškodených V. A. V.. P. B.. a kolegu žalobcu P. B.. Ďalej
navrhuje pripojiť trestný spis z OS BA V pod sp. zn.: 2T 25/2015, služobný spis žalobcu o jeho prepustení

zo služobného pomeru z MV SR a rešerš článkov s reakciami verejnosti.

20. K jednotlivým námietkam žalobcu žalovaný uviedol nasledovné skutočnosti :

1/ Zo žaloby nie je zrejmé, ktoré konkrétne výroky z článkov žalobca namieta. Uvádza, že je
v nich vykreslený difamačne, ako násilnícky, agresívny, neľudský, bezcharakterný, surový, tvrdý,
brutálny človek. Výroky v citovaných článkoch sú však hodnotiacimi úsudkami, nie skutkovými
tvrdeniami. Žalovaný vo svojich článkoch hodnotil policajný zásah žalobcu voči dvom ženám na základe
videozáznamu jednej z nich uverejneného na internete, pričom na úsudkoch o tomto zásahu, a to že

išlo o zásah surový, brutálny a prehnane tvrdý, naďalej zotrváva. Je nesporné, že aj minister vnútra
vyhodnotil tento zásah ako neprimeraný s tým, že žalobca nemal na použitie donucovacích prostriedkov
dôvod a práve preto bol zo služobného pomeru prepustený. Žalobca jednej poškodenej vulgárne
nadával, nazval ju pi.., sotil ju o auto, nasadil jej putá, pričom nasadil putá aj druhej poškodenej, hoci
na to nemal žiadny dôvod. Hodnotiace úsudky žalovaného o tomto zásahu majú teda reálny skutkový

základ. Len pre úplnosť žalovaný uvádza, že novinári majú právo preháňať, provokovať, či pristupovať
k zjednodušeniam.

2/ Žalobca tvrdí, že články sú založené vo veľkej miere na nepodložených, nedostatočných a
nepreukázanýchinformáciách.Konkrétnevšakneoznačuježiadneinformácie,ktorébybolinepodložené

alebo nepreukázané.

3/ Žalobca tvrdí, že bola porušená prezumpcia neviny, nakoľko sa o ňom v článkoch údajne píše ako
o právoplatne odsúdenej osobe. Táto jeho námietka je vágna. Žalobca neuvádza, v ktorom konkrétnom
článku sa o ňom píše ako o právoplatne odsúdenej osobe. Žalobca sa naviac voči porušeniu prezumpcie

nevinymôžedomáhaťlenvočištátu,pretožeideosúčasťprávanasúdnuochranu,niepráva naochranu
osobnosti, o čom svedčí aj zaradenie tohto práva do VII oddielu II hlavy Ústavy SR (právo na súdnu
a inú ochranu). Žalovaný v žiadnom zo svojich článkov neoznačil žalobcu za páchateľa trestného činu.
Žalovaný len sprostredkovával tvrdenia orgánov činných v trestnom konaní zodpovedajúcich danémuštádiu trestného konania. Žalovaný písal o žalobcovi ako o dôvodne podozrivom, či obvinenom, teda
išlo o jeho konkrétne procesné postavenie v jednotlivých konaniach, ktoré sa voči nemu viedli. Žalovaný
neoznačil žalobcu za páchateľa, zločinca, násilníka, či inak.

4/ Žalobca namieta, že bolo uverejnené jeho celé meno a priezvisko, jeho podobizeň a vek, bez jeho
súhlasu, teda namieta porušenie Zákona na ochranu osobných údajov. Žalovaný tento zákon neporušil,
pretože tak vykonal v rámci informovania verejnosti o téme, ktorá legitímne pútala jej záujem. Napokon
aj zo samotného videa je identita žalobcu zjavne zrejmá.

5/ Žalobca namieta uverejnenie informácií o jeho súkromí, podobizeň jeho priateľky bez jeho súhlasu.
Zo žaloby nie je zrejmé, ktoré konkrétne články mal na mysli. Ak mal na mysli článok "C. po 50 dňoch
so svojou láskou: Naučil sa vo väzbe dobrým spôsobom?", tak jeho námietky nie sú opodstatnené.
Fotografie boli vyhotovené na verejnom priestranstve, týkali sa osoby verejného záujmu, ako aj
diskutovanej témy jeho správania sa k ženám, pričom mali za cieľ ukázať žalobcu aj v dobrom , teda

v inej situácii, než ktorú zachytávalo video z jeho policajného zásahu, teda, že žalobca sa vie k ženám
správať aj slušne a ohľaduplne.

21. Porušením práva na ochranu osobnosti nie je uverejňovanie mena, priezviska, alebo aj
fotografie osoby, ktorá sa stala predmetom verejného záujmu, čomu nasvedčuje aj európska judikatúra

v konkrétnych veciach (napr. rozsudok ESĽP vo veci News Verlag GmbH & CoKG proti Rakúsku z r.
2000). Žalovaný tiež poukazuje na zákonnú licenciu podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka z ktorej
vyplýva, že žalovaný bol oprávnený tieto informácie aj fotografiu uverejniť bez privolenia dotknutej osoby,
keďže išlo o uverejnenie pre účely spravodajstva. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok NS ČR pod sp.
zn. 30Cdo 2232/2006, tento poukaz nie je právne relevantný, nakoľko žalobca bol kritizovanou osobou,

spájanou s odsudzovanou činnosťou celkom odôvodnene, keďže bol jej hlavným aktérom, pričom išlo
o verejného činiteľa, ergo o osobu verejného záujmu. Rovnako jeho poukaz na rozsudok NS SR pod
sp. zn.: 1Cdo 15/97 (R 45/2000), nie je opodstatnený. Je totiž rozdiel medzi neoprávneným zásahom
spôsobeným televíznym vysielaním a tlačou, pretože účinok televízneho, či rozhlasového vysielania je
bezprostrednejší než účinok tlače.

22. Žalovaný namieta aj samotný petit žaloby, ktorý je neurčitý a nevykonateľný a nespĺňa ani atribút
primeranosti.

23. Žalovaný k svojmu Vyjadreniu k žalobe priložil rešerš článkov a reakcií verejnosti.

24. Žalobca v replike doručenej súdu 8.11.2016 uviedol, že naďalej zotrváva na svojich tvrdeniach
uvedených v žalobe. Vyjadrenie žalovaného považuje za účelové. V rozpore so zásadou prezumpcie
neviny ho označil za násilníckeho, agresívneho a neľudského, bezcharakterného ako i brutálneho,
obávaného či kontroverzného a škandalózneho. Ide o spôsob, ktorý u čitateľov vyvoláva dojem

človeka nebezpečného, vyvolávajúceho pocit strachu. Argumentácia žalovaného o slobode prejavu je
všeobecná. Verejnosť mohla a mala byť o udalosti informovaná, avšak bez zverejnenia osobných údajov
žalobcu. Právo na slobodu prejavu nemôže byť povyšované nad iné práva, ktorých ochrana je rovnako
zaručená ústavou a zákonmi. Zásahom do osobnostných práv žalobcu bolo najmä zverejnenie jeho
osobnýchúdajovakosúmenoapriezvisko,čipodobizeň.Tvrdeniežalovaného,žeobsahvideozáznamu

zo zásahu žalobcu nie je sporný, je nepravdivé. V trestnom konaní vedenom proti žalobcovi nebolo
doposiaľ preukázané, že s videom nebolo manipulované. Nie sú na ňom zachytené skutočnosti, ktoré
zásahu predchádzali. Ide teda o dôkaz, ktorý sa ešte len vyhodnocuje v prebiehajúcom trestnom konaní.
Žalobca v zásahu použil zákonom dovolené donucovacie prostriedky, na ktoré bol oprávnený a v spojení
s ktorými nemožno hovoriť o násilnosti, dokiaľ o tomto skutku ešte nebolo právoplatne rozhodnuté.

Hlavným účelom difamačných článkov žalovaného bolo zvýšenie predajnosti svojich novín za účelom
dosiahnutia väčšieho zisku. Žalobcovi v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného vznikla ujma,
pretože sa dlhšiu dobu nevedel zamestnať a zabezpečiť si tak prostriedky na svoje živobytie, čím bola
reálne ohrozená jeho existencia.

25. Žalovaný zaslal k replike žalobcu dupliku doručenú súdu dňa 22.12.2016. V nej opakovane
zdôraznil, že pre posúdenie veci sú relevantné názory a rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, najmä
Ústavného súdu SR a ESĽP, z ktorých vyplýva, že použitie mena a priezviska osoby podozrivej/
obvinenej z trestného činu spolu s jej fotografiou, je súčasťou štandardu ochrany slobody prejavu apráva verejnosti na informácie. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať čo nie zákonom
zakázané a nikoho nemožno nútiť aby konal niečo, čo zákon neukladá. Žiadny zákon nezakazuje priamo
uverejniť fotografiu, či meno a priezvisko osoby podozrivej alebo obvinenej zo spáchania trestného

činu. V rozhodnutí Ústavného súdu SR (nález pod sp. zn.: II.ÚS 403/2013) je uvedené: "...Za tejto
situácie sťažovateľ potom nesprávne vníma aj význam uvedenia identifikačných údajov žalobcu ako
okolnosti, ktorú všeobecné súdy považujú za neoprávnenú, hoci judikatúra ESĽP dospieva k záveru,
že identifikovateľné označenie osoby podozrivej zo spáchania trestného činu je zásadne prípustné. Ak
by článok sťažovateľa obstál pokiaľ ide o tvrdenia z hľadiska ich pravdivosti a hodnotiace úsudky z

hľadiska ich primeranosti (logickej i výrazovej), iba uverejnenie údajov identifikujúcich žalobcu by nebolo
okolnosťou,ktorábyodôvodňovalaobmedzenieslobodyprejavusťažovateľa." Názoryžalobcuozákaze
uverejňovať identifikačné údaje o trestne stíhanej osobe je prekonaný vyššie uvedenou judikatúrou ÚS
SR i ESĽP. Žalovaný poukazuje aj na prípad RINGIER AXEL SPRINGER Slovakia proti Slovensku z
r. 2010, ktorého podstatou bolo zverejnenie mena a priezviska funkcionára PZ s informáciou, že sa
opil na verejnosti a vyzýval na občianske nepokoje. Napriek tomu, že sa pravdivosť tejto informácie

dokonca nepreukázala, ESĽP dospel k záveru, že súdy porušili čl. 10 Dohovoru, pretože sa nezaoberali
tým, že informovali o otázkach verejného záujmu s cieľom poskytnúť presné a dôveryhodné informácie,
v dobrej viere a v súlade s novinárskou etikou. O obdobný prípad išlo aj vo veci RINGIER AXEL
SPRINGER Slovakia proti Slovensku z roku 2013. Jeho podstatou bolo uverejnenie informácie, že
žalobca identifikovaný menom, priezviskom a fotografiou, ktorý sa zúčastnil televíznej súťaže Milionár

v nej podvádzal, resp. mal podvádzať. Rovnako nebolo preukázané, že by žalobca v skutočnosti
podvádzal (nebol právoplatne odsúdený za trestný čin podvodu). ESĽP dospel k záveru, že došlo
k porušeniu čl. 10 Dohovoru tým, že vydavateľ bol za uverejnenie uvedených informácií postihnutý
sankciami. Vo veci Sabou a Pircôlab proti Rumunsku z roku 2004 ESĽP vyslovil názor, že súčasťou
oprávnení tlače je aj prinášať informácie o morálke tých, ktorí ju majú presadzovať. Aj v tomto prípade

bolo uverejnené meno a priezvisko sudcu, ktorý bol podozrivý z korupcie.

26. Pokiaľ ide o uverejnenie fotografie žalobcu, žalovaný opätovne poukazuje na zákonnú
spravodajskúlicenciuvyplývajúcuz§12ods.3Občianskehozákonníka.Žalovanýmázato,ževprípade
žalobcu nepochybne išlo o tlačové spravodajstvo. Hlavnou úlohou spravodajstva je šírenie informácií

o faktoch, skúsenostiach, podnetoch a kritických názoroch, v organizovaní polemík a diskusií. Právo
verejnosti na informácie je garantované v čl. 26 Ústavy SR a v čl. 10 Dohovoru. Právom novinárov je
šíriť informácie, myšlienky, idey a názory o otázkach legitímneho verejného záujmu, pričom verejnosť
má právo takéto informácie obdržať.

27. Žalobca tvrdí, že použil donucovacie prostriedky v súlade so zákonom. Ak by tomu tak aj bolo,
nič nebránilo žalovanému, aby vyslovil hodnotiace úsudky o spôsobe ich použitia. Adjektíva " agresívny,
surový, tvrdý, brutálny" bolo možné vysloviť aj bez toho, ako je zásah posúdený z hľadiska príslušného
zákona.

28. Ďalšie tvrdenia žalobcu v tom, že hlavným cieľom žalovaného v súvislosti s uverejnením
namietaných článkov bolo zvýšiť predajnosť novín a dosiahnuť tak vyšší zisk, je len fabuláciou, ktorá
sa nezakladá na pravde. Ak by žalobca ako verejný činiteľ nekonal tak, ako konal, nebol by sa stal
objektom žalovaného. Primárnym obsahom článkov bola udalosť, ktorú vyvolal a až následne on sám,
ako jej hlavný aktér.

29. Záujem vydavateľa na predaji jeho tlače s cieľom predaj podporiť, je celkom legitímny. Vydavateľ
má právo svojimi titulkami zvýšiť záujem čitateľa o kúpu jeho tlače aj takým spôsobom, že titulkami
šokuje, uráža, zveličuje až preháňa, či provokuje. V tomto smere žalovaný poukazuje na nález, ÚS SR
pod sp. zn. II.ÚS 340/09, či rozsudok ESĽP vo veci Karhuvaara a Iltalethi proti Fínsku z roku 2004,

podľa ktorého je pochopiteľné, že tlač sa snaží upútať pozornosť čitateľov a tento zámer je legitímny, ak
slúži popri podpore predaja novín aj na určité objasnenie udalosti, teda zámerom je upútať verejnosť na
riešenie určitej spoločenskej otázky, viď aj rozsudok NS SR pod sp. zn.: 5Cdo 55/2008 zo dňa 25.2.2009.

30. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka M. F., obsahom

článkov a reakcií verejnosti, prehratím videozáznamu z policajného zásahu žalobcu, ako aj obsahom
pripojeného služobného spisu žalobcu obdržaného z MV SR a obsahom ostatného spisového materiálu,
pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.31. Žalobca sa podanej žaloby pri výsluchu v celom rozsahu pridržal. Informácie uverejnené zo strany
žalovaného predstavujú skreslený pohľad na osobu žalobcu, ako aj na jeho policajný zásah. V článkoch
sa žalovaný o žalobcovi vyjadruje takým spôsobom, ako by spáchal trestný čin. Žalobca dosiaľ nebol

právoplatne odsúdený za trestný čin a v súčasnosti sa nachádza v procesnom postavení obžalovaného.
Upriamuje pozornosť na doktrínu Jozefa Vozára vo vzťahu k prezumpcii neviny, ďalej na rozhodnutie
ÚS SR pod sp. zn.: Pl ÚS 25/01 a rozsudok ESĽP vo veci Feldek proti SR. Žalobcovi vôbec nebola
daná možnosť vyjadriť sa k predmetným udalostiam. Žalovaný zneužil situáciu, že policajti majú zákaz
vyjadrovať sa k priebehu trestného konania. Žalovaný uvádzal nepravdivé informácie, ktorými poškodil

dobré meno žalobcu. Dokonca konaním žalovaného došlo aj k nebezpečným situáciám, keď žalobca
musel na túto situáciu reagovať a i tak prišlo k dopravnej nehode. Žalobca žiada, aby žalovaný uviedol
počet internetových vzhliadnutí k jednotlivým článkom, uviedol počet predaných kusov jednotlivých
výtlačkov svojho denníka, aby uviedol mená a priezviská autorov článkov a ďalej mená a priezviská
osôb, ktoré sa k týmto článkom vyjadrovali, aby ich bolo možné vypočuť a žiada vypočuť ako svedkov
V. Ž., Ľ. X. P. T.Ó. K., C. V. P. V. A., ktoré mali byť údajne konaním žalobcu poškodené.

32. Žalobca ďalej uviedol, že mediálnou štvanicou Nového času, ktorá prebiehala cca 3 roky na neho
i jeho rodinu, mu bola spôsobená osobná a spoločenská ujma. Prišiel o svoju slobodu, o prácu, o byt
a to len preto, lebo 13 rokov poctivo vykonával svoju prácu. Mal viac ako 1000 zadržaných. Ohľadne
sporného policajného zásahu uvádza, že je nevinný a že bol pri jeho výkone napadnutý staršou pani

A.. Vinou Nového času sa nemohol 1 1/2 roka zamestnať, teraz pracuje v Easy Taxi, sú s ním spokojní,
čaká na koniec súdneho procesu a chcel by sa vrátiť k polícii. Sústavne bol prenasledovaný rôznymi
narkomanmi, asociálmi, s ktorými prišiel ako policajt do styku, títo sa vyhrážali aj jeho rodine, napadli ho
nauliciavykrikovali,žesioňomprečítalivNovomčase.Prenasledovalihoajnovinári,ktoríboliokamžite
prítomní pri jeho dopravnej nehode. Žalovaný poukazuje na video, avšak toto video nebolo úplné, bolo

s ním manipulované zo strany údajných poškodených, čo preukázalo aj znalecké dokazovanie. Nie je
na ňom zachytené jeho napadnutie zo strany staršej pani A., ktorá sa mu neskôr za to ospravedlnila.
Čo sa týka svedeckej výpovede jeho kolegu
B., ten hovoril nepravdy a predal ho za funkciu na Inšpekcii MV SR. Toto celé bolo vykonané na policajnú
objednávku, pretože p. X. bol vtedy proti p. K. a p. K. ho suspendoval, aby sa ochránil.

33. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich písomných vyjadreniach.
Hodnotiace úsudky, ktoré boli vyslovené v namietaných článkoch, mali reálny skutkový základ. Žalobca
bezdôvodne použil hrubú silu voči bezbrannej žene, zaobchádzal s ňou nešetrne a spôsobom, ktorý
vyvolal pohoršenie verejnosti. Novinári majú právo vyjadriť sa takýmto spôsobom vo vzťahu k použitiu

sily zo strany verejného činiteľa. Vodička bola žalobcom zastavená len z dôvodov osvedčenia STK.
Absolútne tu chýba proporcionalita použitých donucovacích prostriedkov. Ako neprimeraný zhodnotil
zásah aj samotný minister vnútra SR, či bezpečnostný analytik V. Ž.. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu
v tom, že bol z jeho strany prenasledovaný, ako aj že účelom uverejnenia namietaných článkov bolo
ovplyvňovanie verejnej mienky v neprospech žalobcu. Primárnym motívom konania žalovaného bolo

informovanie verejnosti o otázkach verejného záujmu. Z jeho strany nedošlo ani k porušeniu princípu
prezumpcie neviny, pretože žalobca bol vždy označený ako obvinený, podozrivý, či obžalovaný, teda
bolo uvedené jeho konkrétne procesné postavenie, v ktorom sa práve nachádzal. Bola mu daná aj
možnosť vyjadriť sa k predmetnej udalosti, pričom jeho vyjadrenie, že "je to hlúposť", bolo uverejnené v
článku zo dňa 16.10.2014. Návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania boli podané oneskorene, keďže

tak mohol urobiť už pri svojom vyjadrení zo dňa 8.11.2016. Žalovaný nie je povinný predkladať dôkazy
na preukázanie tvrdení žalobcu, keďže je to práve žalobca, ktorý má v tomto spore dôkazné bremeno.
Nie je ani dôvod na výsluch žalobcom navrhnutých svedkov, pretože konanie žalobcu je zachytené na
videozázname.

34. Svedok M. F., uviedol, že ako novinár "na voľnej nohe" pracuje a píše články pre žalovaného.
Písal aj články o žalobcovi v čase, keď sa na verejnosť dostal jeho incident. Čo sa týka zdrojov, z
ktorých čerpal informácie, čerpal predovšetkým zo zverejneného videa, ďalej z vyjadrení MV SR a KR
PZ v Bratislave. Išlo o e-mailovú korešpondenciu. MV SR najskôr napísalo, že skutok prešetruje, potom
že žalobca bol obvinený zo zneužívania právomoci, ďalej že už nie je policajt a že bol prepustený a

napokon že bol obžalovaný zo zneužívania právomoci. Svedok ďalej uviedol, že videl video a naďalej
tvrdí, že išlo o brutálny zásah proti žene, ktorá nespáchala žiadny trestný čin, teda nebol dôvod na to,
aby sa takto postupovalo voči niekomu, kto napr. nemal pri sebe občiansky, alebo vodičský preukaz.
Na videu bolo vidno ako žalobca ženu silno stlačil, jej pri tom spadli okuliare, vyzeralo to, ako keby juvtláčal do kufra auta, pričom ona kričala. Konanie žalobcu bolo neprimerané. Svedok mal aj osobnú
skúsenosť s predvedením, ale nič podobné sa mu nestalo. Záujmom, ktorý sledoval pri písaní článkov
bolopoukázaťnabrutalitupripolicajnýchzásahoch.Vočižalobcovinebolzaujatýpripísaníčlánkov.Jeho

kolegovia v rámci rozhovorov o ňom uviedli, že bol dobrý policajt, ale nechápali, prečo sa tak zachoval.
Články o žalobcovi písali v tíme, v ktorom mali rozdelené úlohy. Jeho úlohou nebolo vyzvať žalobcu
na vyjadrenie sa. Ak ide o verejne činnú osobu, je bežné napísať aj jej meno a priezvisko, musí sa
však dodržať zásada prezumpcie neviny. V žiadnom článku o žalobcovi sa neuvádza, že zneužil svoju
právomoc. Písalo sa o ňom len ako o podozrivom, obvinenom, obžalovanom. Aj keby zásahu žalobcu

predchádzalo niečo, čo na videu zobrazené nebolo, i tak nebol na takýto zákrok dôvod, naviac tam
bol aj jeho kolega, ktorý nezasahoval vôbec. Povinnosťou novinára je upozorňovať na spôsob takýchto
zákrokov, za ním už nasleduje len streľba na podozrivých. Žiadny iný orgán, len žalobca sám, tvrdí, že
bol predtým napadnutý.

35. PZ žalobcu v rámci hodnotenia výsluchu svedka uviedol, že z jeho výpovede vyplýva, že vo

svojich článkoch hodnotil žalobcu výlučne na základe svojich pocitov bez overenia si reálnych faktov. V
článkoch sa hodnotí osoba žalobcu, nie udalosť ako taká. Hodnotiace úsudky žalovaného nemali reálny
skutkový základ, vychádzali len z videa, ktoré zachytávalo časť zákroku, nie zákrok celý. Ďalej uviedol,
že je zarážajúce, že svedok je manželom bývalej sudkyne tunajšieho súdu.

36. PZ žalovaného namietol, že výroky, voči ktorým sa žalobca ohrádza, sú hodnotiacimi úsudkami.
Hodnotiace úsudky sú prípustné, ak majú skutkový základ. Autor článkov vychádzal z videa, z tvrdení
zadržaných osôb a z oficiálnych vyjadrení MV SR. Hodnotiace úsudky majú subjektívny charakter, je
možné, že žalobca sa s nimi nestotožňuje, ale to nie je dôvod, pre ktorý by mali byť porušené jeho práva
na ochranu osobnosti. Je prirodzené, že rôzni ľudia hodnotia tú istú udalosť rôzne. Je evidentné, že

články vyprovokovali prešetrovanie celej udalosti, teda tu je potrebnosť takýchto hodnotiacich úsudkov.
Ak sa v konaní proti žalobcovi ukáže, že postupoval správne, žalovaný výsledok konania zverejní.

37. Žalobca v priebehu konania navrhol v rámci prostriedkov procesného útoku aj výsluch svedkov
Q. C., V. S., V.na W., J. N. P. F. W.. Ide o autorov viacerých článkov o žalobcovi. Ich identifikačné údaje

však poskytnúť nevie, preto navrhol, aby súd postupoval podľa § 197 ods. 2.C.s.p. Navrhnutí svedkovia
by mali preukázať, či ich tvrdenia v článkoch sú naozaj ich vlastnými tvrdeniami, alebo ide o nepravdivé
informácie zverejnené žalovaným.

38. Súd na návrh PZ žalovaného vykonal dokazovanie aj spustením videozáznamu na CD nosiči

zo sporného služobného zákroku. PZ žalobcu namietol, že ide len o časť zákroku, ktorá je vytrhnutá z
celkového kontextu. Žiadal, aby video bolo považované za nezákonný dôkaz, ako bolo konštatované aj
v trestnom konaní. Jeho dáta je potrebné porovnať s dátami, ktoré sú na videu v trestnom konaní, aby
bolo zrejmé, či ide o autentické video a či nebolo pozmeňované.

39. PZ žalovaného tvrdenia o upravovaní videozáznamu poprel. Uviedol, že ide o video totožné s
tým, ktoré bolo na internete a je naďalej prístupné verejnosti. Obsah záznamu korešponduje s tým, čo
vypovedali svedkovia v trestnom konaní a v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru.

40. Súd po vzhliadnutí videozáznamu konštatuje, že udalosti v ňom zachytené sú identické s ich opisom

zo strany žalovaného v namietaných článkoch.

41. V záverečnej reči PZ žalobcu konštatoval, že súd sa nijako nevysporiadal s navrhovaným
dokazovaním, neprejavil svoj predbežný právny názor, ani neuviedol, čo v konaní považuje za sporné a
čo za nesporné, nie je mu zrejmé, na základe čoho súd vyzval strany na záverečné reči. Toto konanie

považuje za závažné procesné pochybenie, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.
V súčasnosti je žalobca verejne známou osobou len vďaka žalovanému. Žalovaným opísané situácie sa
stali prostriedkom manipulácie a nástrojom spôsobilým na realizáciu nekalých zámerov. Z hľadiska etiky
je novinár povinný používať iba čestné metódy pri získavaní informácií a správ. Zásahom do práva na
ochranu osobnosti je už fakt založený na pravdivých informáciách a fotografiách zo súkromného

rodinného života, ktoré ale svojím podaním majú difamujúci obsah. Koncepcia článkov na pokračovanie
v trvaní viac ako dva roky je jednoznačne schopná vyvolať v čitateľoch nehodnovernú predstavu o
žalobcovi ako o brutálnej, agresívnej, surovej, neľútostnej a amorálnej osobe, neštítiacej sa neľudsky
zasiahnuť proti bezbrannej žene. Žalovaný nemal súhlas na zverejnenie osobných údajov a informácií oosobnom stave žalobcu, ale ani dotknutých osôb uvedených v žalobe. Osobnostné právo žalobcu bolo
porušené s cieľom žalovaného zvýšiť predajnosť svojho periodika a dosiahnuť zisk na úkor žalobcu.
Médiá nemôžu rozširovať informácie založené na hodnotiacich úsudkoch. Platí, že čím závažnejšia

informácia sa zverejňuje, tým závažnejšia je potreba skúmať jej reálny skutkový základ. Dobrá povesť
a vážnosť, ktorú žalobca požíval, bola vážnym spôsobom poškodená konaním žalovaného. Šokujúce
titulky k jednotlivým článkom niekoľkonásobne zvýšili predajnosť daného periodika, pričom informácie v
nich uvedené sa v konečnom dôsledku nepreukázali.

42. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že na videu bolo vidieť vykonaný zákrok, pričom v trestnom
konaní na OS BA V znalec uviedol, že video bolo upravované. Na videu je vidieť dvoch policajtov, pričom
jeden skončil na inšpekcii s výhodami a druhý je stíhaný. Bola voči nemu vyvíjaná špinavá mediálna
a politická hra, ktorá pokračuje doteraz. Služobný zákrok bol vykonaný v súlade so zákonom, žalobca
bol napadnutý, žiadne doklady totožnosti mu neboli predložené. K tomuto súdu nemá dôveru a myslí
si, že sa spravodlivosti nedovolá.

43. PZ žalovaného v záverečnej reči (založenej do spisu aj v jej písomnom vyhotovení) poukázal
na Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX z ktorého vyplynulo, že
žalobca sa dňa 27.9.2014 dopustil porušenia zákona na tom skutkovom základe, že o 11,00 hodine
v A. na F. L. ako veliteľ hliadky PMJ PZ zastavil osobné motorové vozidlo, ktoré viedla vodička V. A.,

voči ktorej následne vykonal bezdôvodne služobný zákrok tak, že potom, čo na základe výzvy žalobcu
vodička predložila doklad totožnosti a doklady potrebné na vedenie a prevádzku motorového vozidla a
následne aj Protokol o vykonaní technickej kontroly, vodičku žiadal o predloženie povinnej výbavy , a
preto sa presunuli k zadnej časti vozidla, pričom sa k vodičke správal arogantne, kričal na ňu, vulgárne
sa voči nej vyjadroval a narušil jej osobnú zónu, keď bezdôvodne pristúpil a kričal na ňu v tesnej

blízkosti jej tváre a na následnú reakciu kontrolovanej osoby, ktorá ho odtlačila, situáciu zneužil na
neodôvodnené použitie donucovacích prostriedkov voči nej a to hmatov a chvatov a po jej znehybnení
prikázal podriadenému členovi hliadky založiť jej putá. Následne žalobca za použitia pút obmedzil
osobnú slobodu aj spolujazdkyni - dcére vodičky, V. A., ktorá si na mobilný telefón nahrávala priebeh
opísanej činnosti voči jej matke, a to potom, ako na jeho výzvu, aby mu predložila svoj doklad totožnosti

uviedla, že ho má stratený. Jej totožnosť sa nepokúsil overiť iným spôsobom, hoci tak mohol urobiť
namieste. Obe uvedené ženy následne za asistencie ďalšej privolanej hliadky predviedol na OO PZ
Petržalka - stred v rozpore so zákonom, kde po spísaní úradného záznamu uložil vodičke blokovú pokutu
10 € pre údajné spáchanie priestupku. Obe ženy museli na OO PZ bezdôvodne zotrvať minimálne do
12,25 hod. Žalobca v rozpore so zákonom vykonal voči ženám služobný zákrok a bez oprávnenia bránil

užívať ich osobnú slobodu. Personálny rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 12.4.2017, žalobca sa teda
dopustil konania tak ako bolo uvedené. Z výpovedí svedkýň V. A. a V. A. vyplýva, že žalobca voči nim
použil vulgárne výrazy ("hluchá alebo sprostá a pi..") a správal sa k nim hrubo (V. A. povedal "popros"),
V. A. vytrhol z ruky telefón a hodil ho na zem. Keď ho upozornila, že má operované rameno, povedal,
že ho to nezaujíma a založil jej putá dozadu, pričom ju obúchal o kapotu. Navyše jej nedovolil, aby si

v chladnom počasí mohla obliecť sveter. Obom ženám žalobca tykal, čo uviedol svedok K.. Tvrdenie
žalobcu,žehoV.A.malasotiť,saukázalonepravdivým,pretožezjejvýpovedeakoajvýpovedeďalšieho
člena hliadky vyplynulo, že ho len odtlačila zo svojej osobnej zóny. Z výpovedí svedkov tiež vyplynulo,
že žalobca je konfliktný a arogantný a že pri zákroku bol nervózny, kričal a celý konflikt vyprovokoval.
Z výsluchu svedka F. vyplynulo, že pri písaní článkov čerpal z oficiálnych zdrojov (PZ, MV SR), že nie

je voči žalobcovi zaujatý, že sledoval legitímny zámer - písať o policajnej brutalite a nevychádzal zo
subjektívnych pocitov, ale zo zverejneného videa a oficiálnych informácií. Video zachycujúce služobný
zákrok je objektívnym dôkazom o jeho priebehu. Skutočnosť, že zachycuje len časť od okamihu použitia
donucovacích prostriedkov, nijako neoslabuje jeho vypovedaciu schopnosť. To, čo mu predchádzalo, je
spoľahlivo zistené výsluchom prítomných svedkov. PZ žalovaného poukázal aj na správanie sa žalobcu

na pojednávaniach. Chová sa neslušne, arogantne a agresívne. Žalobca namieta, že je v článkoch
vykreslený ako násilnícky, agresívny, neľudský, bezcharakterný, surový, tvrdý, brutálny človek, resp. že
je označovaný ako brutálny, agresívny, obávaný, kontroverzný, škandalózny policajt, policajt brutálneho
zásahu. Je zrejmé, že ide o hodnotiace úsudky, ktoré sú prípustné, pretože majú skutkový základ.
Opis konania žalobcu v článkoch sa zásadne zhoduje s jeho opisom a kvalifikáciou, uvedenými a

preukázanými v právoplatných rozhodnutiach MV SR o prepustení žalobcu zo služobného pomeru.
V žiadnom prípade žalovaný neporušil vo vzťahu k žalobcovi prezumpciu neviny, pretože zásada
prezumpcie neviny je porušená len vtedy, ak je určitá konkrétne identifikovateľná osoba prezentovaná
priamo ako páchateľ trestnej činnosti bez toho, aby bola jeho vina konštatovaná súdom (uznesenieNS SR pod sp .zn. 3Cdo 84/2011). Žalobca sa stal predmetom záujmu verejnosti ako verejný činiteľ,
preto musí strpieť intenzívnejšie zásahy do svojho súkromia, ako súkromnej osoby. Uvedenie mena,
priezviska a jeho veku preto nemožno považovať za zásah do jeho práva na ochranu osobnosti. Je

možné uverejňovať aj informácie zo súkromného života, pokiaľ prispievajú k diskusii týkajúcej sa otázok
verejného záujmu. Žalovaný tak vykonal z dôvodu objektívneho pohľadu na žalobcu, ktorého správanie
sa voči ženám vzbudilo verejný záujem. Ak jeho zásah voči inej žene (ženám) bol hodnotený ako
brutálny, surový, alebo tvrdý, informovanie ako sa správa k inej žene v jeho súkromí mali verejnosti
ukázať, že vie byť aj slušný a ohľaduplný. Žalovaný teda informoval verejnosť o otázkach legitímneho

verejného záujmu (o spôsobe použitia donucovacích prostriedkov), s cieľom poskytnúť verejnosti presné
a dôveryhodné informácie (informácie mal od PZ, MV SR a z videa, vyjadrení odborníkov, a pod.), v
dobrej viere a v súlade s novinárskou etikou.

44. Žalovaný poukázal v záverečnej reči aj na metodiku používanú aj Ústavným súdom SR (nález
pod sp. zn. II.ÚS 326/09) ktorý posudzuje proporcionalitu medzi dvomi rovnocennými právami podľa

odpovede na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO uverejnil informáciu.

1. Status osoby, ktorá vykonala zásah do osobnostných práv :

V danom prípade je nepochybné, že žalovaný ako vydavateľ tlače má privilegované postavenie z

hľadiska práva na slobodu prejavu a povinnosti poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých
záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie obdržať. Novinárom je umožnené
používať určitú mieru preháňania a provokácie (rozsudok ESĽP vo veci Perna proti TALIANSKU z r.
2001), pričom rovnakú mieru ochrany
ako myšlienky a informácie prijímané priaznivo a považované za neškodné, požívajú aj informácie a

myšlienky, ktoré urážajú, šokujú, alebo znepokojujú.
Skutočnosť, že žalovaný je vydavateľom periodickej tlače, posúva rovnováhu medzi slobodou prejavu
a osobnostnými právami žalobcu výrazne v prospech slobody prejavu.

2. Status osoby, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté:

Žalobca ako policajt bol v čase uverejnenia článkov osobou absolútneho verejného záujmu. Z toho
vyplýva, že rozsah ochrany osobnosti takýchto osôb je nepomerne užší než rozsah súkromných osôb.
Naviac žalobca vstúpil do verejnej arény aj svojím konaním. Bol totiž vykonávateľom nezákonného
použitia donucovacích prostriedkov proti dvom ženám na verejnosti a jeho čin možno kvalifikovať

minimálne ako kontroverzný (nález ÚS SR pod sp. zn.: III.ÚS 385/2012). Žalobca bol osobou verejného
záujmu aj z toho dôvodu, že bol podozrivý, zadržaný, následne aj obvinený.
Uvedené skutočnosti posúvajú rovnováhu medzi slobodou prejavu a osobnostnými právami žalobcu
výrazne v prospech slobody prejavu.

3. Obsah a forma prejavu:

Obsahom namietaných článkov boli informácie týkajúce sa verejného záujmu, informácie pravdivé, ktoré
korešpondovali skutočnostiam vyplývajúcim z prebiehajúcich konaní voči žalobcovi a hodnotiace úsudky
viažuce sa k správaniu žalobcu. Otázkou verejného záujmu je aj slobodné získavanie a poskytovanie

informácií o spôsoboch, akými verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné, alebo zákonné
právomoci. Vecou verejnou je nielen všetky agenda štátnych inštitúcií, ako aj osôb pôsobiacich vo
verejnom sektore, t.j. napr. politikov, úradníkov, sudcov, advokátov, alebo kandidátov či čakateľov na
tieto funkcie. Vecou verejnou je aj umenie vrátane novinárskych aktivít a showbiznisu a ďalej všetko,
čo na seba upútava verejnú pozornosť. Tieto verejné záležitosti môžu byť verejne posudzované (nález

ÚS ČR pod sp. zn.: I.ÚS 453/03). Podľa nálezu ÚS SR pod sp. zn.: II.ÚS 340/09" funkciou (účelom)
je upútať a zaujať čitateľa, aby si článok prečítal a až na tomto základe si osvojil tlačou ponúkané
informácie a urobil si z nich vlastný úsudok. Vychádzajúc pri tom z tejto funkcie titulku, možno aj z
hľadiska ochrany práva na súkromie dotknutých osôb vo všeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa
na titulku objavujú expresívnejšie, provokujúcejšie, či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky, a to najmä

vtedy, ak ide o médium bulvárneho typu. Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a
myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie
dostať. Novinárom sa dokonca umožňuje používať určitú mieru preháňania a provokácie."Vyššie uvedené skutočnosti opätovne posúvajú rovnováhu medzi slobodou prejavu a osobnostnými
právami žalobcu výrazne v prospech slobody prejavu.

4. KDE bol namietaný článok uverejnený:

Je pravdou, že namietané články boli uverejnené v denníku Nový čas, čo je denník s celoštátnou
distribúciou. Autorom prejavu je novinár (novinári), ktorí plnia úlohu public watchdog, ktorí sa výrazne
podieľajú na formovaní verejnej mienky a stimulácii verejnej debaty o otázkach verejného záujmu.

Nie je dôvod posúvať rovnováhu v prospech žalobcu, nakoľko postavenie novinára neutralizuje miesto
zaznenia sporných výrokov.

5. KEDY bol článok uverejnený:

Informácie boli uverejnené v čase, keď na verejnosť prenikla informácia o nezákonnom služobnom

zákrokužalobcuvočidvomženám.Informácietedaboliviacakoaktuálneazáujemverejnostiobdržaťich
boleminentný.Žalovanýaktuálneinformovalopriebehucelejkauzy(prepusteniežalobcuzoslužobného
pomeru, trestné stíhanie). Informácia je pominuteľným majetkom a oneskorenie jej zverejnenia hoci
len na krátky čas znamená nebezpečenstvo, že bude zbavená svojej hodnoty a významu. Preto ak
by v tomto prípade novinári neinformovali verejnosť včas, informácia by stratila svoj zmysel. Je úlohou

investigatívnych novinárov upozorniť na aktuálne javy, ktoré sú predmetom verejného záujmu, ako náhle
sa o nich dozvedia (rozsudok ESĽP vo veci Campos Damaso proti PORTUGALSKU v r. 2008).
Uverejnené články aktuálne uspokojovali záujem verejnosti na informáciách, posúva sa rovnováha
medzi slobodou prejavu a osobnostnými právami žalobcu výrazne v prospech slobody prejavu.

6. AKO boli informácie článkoch formulované:

V žiadnom z článkoch o žalobcovi nie je žalobca označený ako páchateľ trestného činu. Nikde sa
neuvádza, že by nejaký skutok spáchal, alebo že by sa dopustil protiprávneho konania. Žalobca bol
vždy označený ako podozrivý, zadržaný, obvinený, obžalovaný, teda v správnom procesnom postavení.

Pokiaľ sa týka hodnotiacich úsudkov, tieto mali svoj reálny skutkový základ. Žalovaný pripomína, že
novinári majú právo aj preháňať a provokovať.
Rovnováha medzi slobodou prejavu a právom žalobcu na ochranu osobnosti sa posúva v prospech
slobody prejavu.
Žalobcomnamietanéčlánkyspĺňalivšetkyatribúty,ktorésúnaverejnéprejavykladenévzáujmeochrany

slobody prejavu a práva na informácie.

45. Žalovaný v záverečnej reči zotrval aj na námietke voči petitu žaloby, ktorý je neurčitý a
nevykonateľný a nespĺňa ani atribút primeranosti. Náhrada nemajetkovej ujmy žalobcovi neprináleží,
pretože nepreukázal splnenie podmienok pre jej priznanie. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a priznať

mu náhradu trov konania.

46. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

47. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové
snímky a obrazové a zvukové záznamy, týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy
sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

48. Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti
osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona.

49. Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové

záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na
vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie
však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.50. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

51. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

52. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

53. Podľa čl. 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na zachovanie svojej ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena.

54. Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

55. Podľa čl. 10 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

56. Podľa čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sloboda prejavu a právo na informácie sú
zaručené.

57. Podľa čl. 17 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd každý má právo vyjadrovať svoje

názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať
a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

58. Podľa čl. 17 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd slobodu prejavu a právo vyhľadávať a
šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti

nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných , bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného
zdravia a mravnosti.

59. Podľa čl. 8 bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na rešpektovanie
svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

60. Podľa čl. 10 bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu
prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,
aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

61. Podľa čl. 10 bod 2. Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd výkon týchto slobôd, pretože
zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam,
alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme
národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia

alebo morálky, ochrany povesti, alebo práv iných, zabráneniu úniku informácií alebo zachovania autority
a nestrannosti súdnej moci.

62. Podľačl.19ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávonazachovanieľudskejdôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

63. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú
zaručené.

64. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,

písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a
informáciebezohľadunahraniceštátu.Vydávanietlačenepodliehapovoľovaciemukonaniu.Podnikanie
v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.65. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno
obmedziťzákonom,akideoopatreniavdemokratickejspoločnostinevyhnutnénaochranuprávaslobôd
iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

66. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené
jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti
fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka, ako
je napr. meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita, a jednak prejavy osobnej povahy, napr.

podobizne, obrazové a zvukové záznamy. Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových
práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne.

67. Predmetom konania v prejednávanej veci bola ochrana osobnostných práv žalobcu v zmysle
vyššie uvedených zákonných ustanovení, pričom žalobca predovšetkým namietal, že žalovaný ho
vo svojich článkoch uverejnených v denníku Nový čas a na svojej internetovej stránke www.cas.sk

vykresľoval difamačne výrazmi ako brutálny, agresívny, násilnícky, neľudský, bezcharakterný, surový
človek, obávaný, kontroverzný a škandalózny policajt, či policajt brutálneho zásahu. Informácie boli
podľa žalobcu založené na nedostatočných a nepreukázaných informáciách, ktoré skresľujú pohľad
čitateľov na jeho osobu a je v nich badať snahu o ovplyvňovanie verejnej mienky a zmenu jej pohľadu,
keďže bol dovtedy ako policajt vždy pozitívne hodnotený a viackrát odmenený. Žalobca ďalej namietal

porušenie zásady prezumpcie neviny, pretože je neprípustné označovať ho ako kriminálnika, zločinca a
násilníka do času, kým jeho vinu právoplatne nepotvrdí súd. Do toho času je treba zdržať sa akejkoľvek
spravodajskej úvahy uvedeného charakteru. Žalovaný tiež zverejnil celé jeho meno a priezvisko, vek
a tiež informácie z jeho rodinného života, vrátane podobizne jeho priateľky. Toto všetko podľa žalobcu
zasiahlo do jeho osobnostných práv, preto sa domáha ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy.

68. Žalovaný naproti tomu poukázal najmä na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít a to Európskeho
súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu ČR, Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho
súdu ČR. Žalovaný je vydavateľ periodickej tlače a z jeho statusu vyplýva vysoká miera ochrany slobody
prejavu, práva i povinnosti poskytovať informácie o dôležitých otázkach verejného záujmu. Preto bol

oprávnený poskytnúť verejnosti aj informácie o skutku žalobcu, mal právo hodnotiť tento skutok a vyvolať
tak verejnú diskusiu.

69. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalobcove tvrdenia o difamačných informáciách a
nepravdách, ktoré mali u čitateľov vyvolať skresľujúci pohľad na jeho osobu, sú všeobecnými a

nekonkrétnymi tvrdeniami, majúcimi prevažne charakter subjektívneho vnímania kontextu napadnutých
článkov.

70. Je potrebné aj dôsledne rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami.
Kým pravdivosť a hodnovernosť skutkových tvrdení sa musí v konaní bezpečne preukázať, hodnotiace

úsudky pod tento rámec nespadajú, pretože ide o názory a myšlienky subjektívneho charakteru, na
ktoré má každý bez rozdielu právo, teda prieskumu ani sankčnému postihu nepodliehajú, samozrejme
za predpokladu, pokiaľ ide o ich šírenie médiami, že majú svoj základ v reálnej skutočnosti.

71. Žalobca v priebehu konania neoznačil, ktoré konkrétne tvrdenia v uverejnených článkoch

sú nepravdivé, či pravdu skresľujúce. Rovnako nepreukázal, že skutkovými informáciami , ktoré sú
v nich uvedené, bola porušená zásada prezumpcie neviny. V článkoch sú uvedené informácie o
priebehu vyšetrovania skutku, ktorý sa stal predmetom verejného záujmu, pričom žalobca ako jeho
aktér je označený jeho konkrétnym procesným postavením (napr. podozrivý, obvinený, obžalovaný),
vyplývajúcim z aktuálneho stavu konania, v ktorom sa práve nachádzal. Žalovaný čerpal z oficiálnych

zdrojov, ktoré zväčša aj konkretizoval, alebo citoval. Túto skutočnosť potvrdil aj vypočutý svedok F..

72. Expresívne žalobcom namietané výrazy hodnotiace jeho osobu, či jeho skutok (napr. agresívny,
tvrdý, surový, brutálny), vyplývajú reálneho skutkového základu. Predovšetkým je potrebné uviesť,
že žalobca sa stal objektom verejného záujmu potom, keď na verejnosť prenikol videozáznam, ktorý

zachytáva časť jeho služobného zákroku pri cestnej kontrole motorového vozidla vodičky V. A., pri ktorej
bola ako spolujazdkyňa aj jej dcéra V.T. A.. Predmetný skutok sa okamžite stal predmetom záujmu médií,
politikov, odborníkov ako aj čitateľov, teda širokej verejnosti, ale stal sa aj predmetom prešetrovania
inšpekciou MV SR a následne orgánov činných v trestnom konaní. Žalobca bol najskôr prešetrovaný,následne právoplatne prepustený zo služobného pomeru, obvinený a napokon obžalovaný zo
spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a obmedzovania osobnej
slobody. Spôsob vykonania zákroku, ako bol zachytený na predmetnom videozázname, bol zo strany

žalovaného v článkoch označený za brutálny, násilný, agresívny, tvrdý, či surový. V tomto smere išlo
o hodnotiace úsudky novinárov, ktoré súd posúdil ako prípustné, nakoľko charakterizujú spôsob, akým
žalobca zákrok vykonal vo vzťahu k osobám, ktoré kontroloval a vo vzťahu k dôvodu a príčine, pre ktorú
zákrok vykonal. Takéto hodnotenie súd považuje za spoločensky prospešné, pretože burcuje verejnú
mienku, vyvoláva celospoločenskú diskusiu a v konečnom dôsledku je prostriedkom alebo nástrojom

riešenia určitého problému v oblasti spoločenských vzťahov.

73. Žalobcabolvčasezákrokupolicajt,tedaverejnýčiniteľ,svojímkonanímsastalobjektomverejného
záujmu. Vychádzajúc z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít odcitovaných žalovaným v rámci použitia
prostriedkov procesnej obrany, nezostávalo tunajšiemu súdu iné, než sa zo závermi a právnymi vetami v
nich uvedenými v celom rozsahu stotožniť a aplikovať ich aj v prejednávanej veci. Žalobca, ako verejný

činiteľ, musí zniesť väčšiu mieru kritiky a zásahu do svojich osobnostných práv, než akákoľvek iná
súkromná osoba, ktorá objektom verejného záujmu nie je. Tento jeho status vyplýva z funkcie, ktorú
zastával, pretože nie je bez významu, že ide o funkciu, ktorej prostredníctvom plnil dôležité úlohy štátu
v oblasti bezpečnosti a verejného poriadku. Právomoci, ktoré mu boli na tomto úseku zverené, mu
neumožňujú správať sa hrubo, či neslušne, pretože takéto správanie môže byť predmetom kritiky a

odsúdenia. Rovnako tak môže byť aj predmetom pochvaly a uznania v prípade, ak sa správa slušne
a korektne v každej situácii. Ak si potom žalobca zvolil prvú z uvedených možností, potom si kariéru
i smerovanie v živote, či stratu súkromia ovplyvnil predovšetkým sám svojim chovaním, teda nešlo o
následky konania žalovaného.

74. Predmetom tohoto konania nebolo vyhodnotenie jeho služobného zákroku z pohľadu
jeho zákonnosti či nezákonnosti, pretože táto skutočnosť je predmetom prebiehajúceho a doposiaľ
neskončeného trestného konania. Predmetom prejednávanej veci sa stala skutočnosť, či hodnotiace
úsudky žalovaného uvedené v článkoch a predovšetkým v ich titulkoch, boli adekvátne vo vzťahu k
spôsobu vykonania tohto zákroku, a či teda mali reálny základ. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania,

a najmä zo vzhliadnutia videozáznamu zachytávajúceho časť zákroku, ktorého priebeh žalobca
nespochybnil (žalobca iba namietal, že video nezachytávalo udalosti ktoré sa odohrali pred spustením
nahrávania zo strany dcéry vodičky) mal súd za to, že hodnotiace úsudky žalovaného vo vzťahu
k spôsobu vykonania zákroku, boli adekvátne. Novinári majú právo vo svojich článkoch a titulkoch,
preháňať, šokovať, dokonca i urážať a provokovať. Môžu používať i expresívne výrazy, ak majú za to,

že to pomôže v plnení úloh tlače robiť tzv. "strážneho psa" demokracie.

75. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný porušil v namietaných článkoch zásadu
prezumpcie neviny. Z článkov vyplýva, že žalobca je v nich vždy označovaný podľa jeho aktuálneho
procesného postavenia v prebiehajúcich konaniach, teda ako suspendovaný, zadržaný, prepustený zo

služobného pomeru, obvinený a obžalovaný. Ak sa žalobca domnieva, že keď žalovaný vyhodnotil jeho
služobnýzákrokakosurový,brutálny,tvrdý,agresívny,označilhotýmzároveňzazločincaakriminálnika,
s takýmto nelogickým záverom nie je možné sa stotožniť. Žalobca napokon konkrétne ani neoznačil,
kde a v ktorom článku mali takéto závery zo strany novinárov zaznieť .

76. Napokon ani použitie celého mena a priezviska žalobcu, ako i jeho fotografie, ako osoby,
ktorá sa stala predmetom verejného záujmu, nie je porušením práva na ochranu osobnosti, ako to
vyplýva z vyššie citovanej judikatúry zo strany žalovaného. Ako už súd vyššie spomenul, žalobcov
služobný zákrok sa stal predmetom verejnej diskusie a predmetom spravodajstva o dôležitej otázke
verejného záujmu, v týchto prípadoch ide o bežný postup médií aj v iných obdobných prípadoch.

Poukaz žalobcu na niektoré obdobné policajné zákroky, o ktorých žalovaný informoval inak, tu nie je
namieste, pretože žalovaný má možnosť voľby svojho postupu podľa toho, aký význam má informácia,
ktorú verejnosti v rámci spravodajstva ide sprostredkovať. Ani uvedenie veku, ktorý žalobca dosiahol
a to v jeho celkovom číselnom vyjadrení, nie je predmetom ochrany, predmetom ochrany osobných
údajov je dátum narodenia, či rodné číslo, túto informáciu však žalovaný verejnosti nesprostredkoval. V

neposlednom rade súd poukazuje na to, že na zverejnenie údajov o osobe žalobcu, či jeho fotografie,
mal žalovaný aj tzv. spravodajskú licenciu, ktorá vyplýva z vyššie citovaného § 12 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, teda nepotreboval jeho súhlas.77. Čo sa týka niektorých ďalších uverejnených informácií z jeho súkromného života, napríklad, že
má priateľku, ktorej fotografiu žalovaný zverejnil, táto skutočnosť by sa teoreticky mohla stať predmetom
ochrany tejto dotknutej osoby, hoci tým, že bola na verejnosti so žalobcom, ako objektom verejného

záujmu, dobrovoľne vstúpila do tohto sledovaného verejného priestoru, teda aj jej stupeň ochrany sa
tým stal nižšie postaveným. Napokon, ak žalovaný priniesol aj iný pohľad na žalobcu, než ten, ktorý
prezentovalvrámcispornéhoslužobnéhozákroku,trebatopovažovaťzasnahuoobjektivizáciupohľadu
verejnosti na osobu, ktorá sa stala objektom jej záujmu.

78. Pri strete dvoch ústavne chránených práv a to práva na slobodu prejavu a práva na ochranu
osobnosti, tunajší súd pri rozhodovaní o tom, ktorému z nich dá prednosť, vychádzal aj z metodiky
Ústavného súdu SR (na ktorú aj žalovaný tiež poukázal) uvedenej v jeho náleze pod sp. zn. II.ÚS 326/09.
V zmysle tejto metodiky stret posúdil nasledovne:

1. KTO - žalovaný je vydavateľ tlače, teda má privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody

prejavu a povinnosti poskytovať verejnosti informácie o dôležitých otázkach verejného záujmu. Novinári
majú právo i povinnosť slobodne šíriť informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného
záujmu a požívajú tak vyšší stupeň ochrany. V tomto prípade sa hranica medzi dvomi rovnocennými
právami posúva na stranu slobody prejavu.

2. O KOM - žalobca bol policajt, verejný činiteľ, vykonávateľ právomocí, ktoré mu boli štátom zverené
pre úsek bezpečnosti a ochrany verejného poriadku. Ako verejný činiteľ, musel rátať s tým, že výkon
jeho právomocí bude pod drobnohľadom verejnosti a teda musí zniesť oveľa väčšiu mieru kontroly a
kritiky, než bežný občan. Rozsah jeho ochrany je užší, než rozsah ochrany bežných súkromných osôb,
musí teda znášať väčšiu mieru zásahov do svojich osobnostných práv. Aj tu sa hranica ochrany posúva

na stranu slobody prejavu.

3. ČO - Dôležitou otázkou verejného záujmu bola činnosť štátneho orgánu a spôsob, akým vykonáva
na úseku bezpečnosti a ochrany verejného poriadku. Novinári majú právo túto činnosť hodnotiť, majú
právo i preháňať, šokovať, či urážať, majú právo kritizovať, pretože činnosť štátnych orgánov podlieha

kontrole verejnosti, ktorej novinári informácie o tejto činnosti sprostredkovávajú. I tu sa hranica ochrany
posúva na stranu slobody prejavu.

4. KDE-namietanéčlánky mališirokúpublicitu,keďžebolizverejnenévnajčítanejšomdenníkuNovýčas
s celoslovenskou pôsobnosťou. Ak je však autorom namietaných článkov novinár, majúci privilegované

postavenie, pričom články boli spôsobilé prispieť k verejnej debate o dôležitej otázke verejného záujmu,
toto privilégium neutralizuje kritérium miesta ich uverejnenia. Hranica ochrany sa tiež posúva na stranu
slobody prejavu.

5. KEDY- informácie boli poskytnuté aktuálne ihneď po zverejnení videozáznamu a následne boli vždy

aktuálne podávané správy o priebehu celej kauzy a jej následkov na osobu žalobcu. Žalovaný má
povinnosť poskytovať aktuálne informácie o dôležitých otázkach verejného záujmu, pretože, informácie
sú pominuteľným majetkom a časom strácajú na svojej hodnote. Hranica ochrany sa posúva na stranu
slobody prejavu.

6. AKO - titulky a hodnotiace úsudky v článkoch mali expresívny charakter. Novinári však majú právo
používať aj expresívne výrazy, majú právo preháňať, šokovať i urážať, ak to prispeje k diskusii a k
riešeniu dôležitých otázok verejného záujmu. Hranice ochrany sa posúvajú na stranu slobody prejavu.

79. Aj z vyššie uvedeného posúdenia stretu medzi právom na ochranu osobnosti a právom na

slobodu prejavu podľa metodiky ÚS SR vyplýva, že hranica ochrany je na strane slobody prejavu, ktorej
predstaviteľom je žalovaný. V tomto smere súd upriamuje pozornosť aj na ďalšiu žalovaným citovanú
judikatúru ESĽP, či ÚS SR a ÚS ČR, ktorá je uvedená v odôvodnení tohoto rozsudku, pričom nepovažuje
za potrebné ju opätovne citovať, jej závery na prejednávanú vec v plnom rozsahu aplikoval.

80. Súd považuje za neurčitý a nevykonateľný aj samotný petit (návrh ako má súd rozhodnúť)
žaloby, keď tento je v časti znenia ospravedlnenia len všeobecný, nie je v ňom konkrétne uvedené,
ktoré informácie z článkov sú difamačné a ktoré sú nepravdivé. Petit žaloby na ochranu osobnosti súdnemôže modifikovať, môže ho len akceptovať ako celok a pokiaľ čo i len časť z navrhovaného petitu je
nedôvodná, musí ho ako celok zamietnuť.

81. Napokon ani výšku náhrady nemajetkovej ujmy žalobca nijako nezdôvodnil z hľadiska jej
primeranosti a z hľadiska následkov tvrdeného zásahu žalovaného do osobnostných práv žalobcu,
ani túto skutočnosť nepodložil žiadnymi dôkazmi, ani vykonanie takých dôkazov nenavrhol, ani ich
neoznačil. Tvrdenie, že sa žalobca vinou žalovaného nemohol jeden a pol roka zamestnať, zostalo len
v rovine tvrdenia. Ak by aj súd pripustil, že neoprávnený zásah médií do osobnostných práv konkrétnej

osoby môže mať aj takýto závažný následok, túto skutočnosť by v konaní musel mať jednoznačne
preukázanú konkrétnymi dôkazmi, pričom dôkazné bremeno má jednoznačne osoba, ktorá takúto
skutočnosť tvrdí, ovšem u žalobcu len za predpokladu, že k zásahu do jeho osobnostných práv aj inak
prišlo.

82. Čo sa týka navrhovaného dokazovania a teda použitia prostriedkov procesnej obrany, či

procesného útoku, súd nevykonal nasledovné žalobcom navrhované prostriedky procesného útoku:

a) výsluch T. K., Ľ. X. P. V. Ž., pretože ich výsluch v zmysle vyššie uvedeného dokazovania by bol
nadbytočný, títo svedkovia vzhľadom k meritu veci by nemohli priniesť žiadne relevantné skutočnosti,
okrem svojho vlastného názoru na služobný zákrok žalobcu, ich prípadné hodnotiace úsudky nie sú pre

súd relevantné;

b) výsluch V. P. V. A., pretože tieto by sa vedeli vyjadriť len k samotnému priebehu služobného zákroku,
ktorý nebol predmetom konania;

c) výsluch JaroslP. C., V. S., V. W., J. N., F. W., ako autorov niektorých žalobcom neidentifikovaných
článkov, pretože ich výsluch považoval súd za nadbytočný, keďže mali iba preukázať, či ich informácie
a tvrdenia v článkoch sú ich vlastnými tvrdeniami, čo sa u nich ako u autorov predpokladá. Žalobca
svedkov identifikoval iba menom, takže ich ďalšie identifikačné údaje by sa nedali zistiť ani z centrálneho
registra obyvateľov;

d) žalobca navrhoval, aby súd zaviazal žalovaného na predloženie počtu internetových vzhliadnutí
jednotlivých článkov, ako aj počtu predaných kusov výtlačkov denníka Nový čas, tým sa malo preukázať,
že žalovaný zámerne písal o žalobcovi s cieľom dosiahnuť na jeho úkor neprimeraný zisk. Tento dôkaz
súdnevykonal,pretožetakýtoúmyselžalovanéhonebolvkonanípreukázaný.Naviacsnahažalovaného

smerujúca k dosiahnutiu vysokej predajnosti tlače a tým aj zisku je celkom legitímna, rovnako ako
skutočnosť, že k tomu účelu využil také znenie titulkov, ktoré čitateľov upútavali.

83. Súdnevykonalaniniektorédôkazy,ktorépožadovalžalovaný,atopripojeniepríslušnéhotrestného
spisu žalobcu, v ktorom sú výpovede rôznych svedkov, keďže predmetom príslušného trestného konania

je zákonnosť či nezákonnosť služobného zákroku žalobcu, čo nebolo smerodajné pre meritum tunajšej
prejednávanej veci a jej priebeh by tým nepochybne skĺzol práve do tejto nepotrebnej roviny. Žalobca
niektoré dôkazy z uvedeného trestného konania do spisu založil, súd však nepovažoval za potrebné ich
oboznámiť práve z vyššie uvedených dôvodov. Ani skutočnosť, či predmetný videozáznam zo zákroku
bol upravovaný a ako taký bol ako dôkaz nezákonný, nie je rozhodujúca. Aj táto skutočnosť tvorí

pemzum dôkazov potrebných výlučne pre trestné konanie. Časť zachyteného zákroku zverejneného
na internete a prehratého aj na tunajšom pojednávaní je autentická a túto skutočnosť ani sám žalobca
nespochybnil, spochybnil len úplnosť tohto záznamu, keďže nezachytával udalosti, ktoré sa udiali pred
zákrokom. Súd napokon nevykonal ani dokazovanie navrhnuté žalovaným smerujúce k výsluchu V. a V.
A. z rovnakých dôvodov ako uviedol vyššie pri zdôvodnení nevykonania tohto dôkazu na základe návrhu

žalobcu. Z návrhu žalovaného na výsluch ďalších svedkov vypočul len svedka F. ako jedného z autorov
článkov, pričom výsluch ďalších autorov už nepovažoval za potrebný, ale nadbytočný, keďže by sa ním
iba potvrdili tie isté skutočnosti, ktoré uviedol svedok F.. Napokon žalovaný na výsluchu pôvodne ním
navrhnutých svedkoch v ďalšom priebehu konania ani nezotrval, vrátane výsluchu svedka B.. V konaní
sanestalaspornouaniskutočnosť,žežalobcabolzoslužobnéhopomeruprepustený.Ikeďsúdpríslušný

služobný spis na návrh žalovaného zabezpečil, mal tým preukázané len to, že sa táto skutočnosť udiala
a žalovaný o nej pravdivo informoval, žalobca sám uvedenú informáciu ani nepoprel, ani o nej nenavrhol
vykonať dokazovanie. Prepustenie zo služobného pomeru je právoplatné a v súčasnosti je predmetom
prieskumnej činnosti v správnom súdnictve, čo žiadna zo strán sporu nerozporovala.84. K námietke PZ žalobcu v jeho záverečnej reči, že súd nevykonal tzv. predbežné prejednanie
sporu, pričom neuviedol, čo považuje za sporné, čo za nesporné, ani svoj predbežný právny názor, ani

ktoré z dôkazov vykoná a ktoré nevykoná, súd poukazuje na § 168 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak súd
nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu. V danom prípade
súd rozhodol inak, nenariadil predbežné prejednanie sporu, ale priamo prvé pojednávanie, keďže do
toho času neboli zo strany žalobcu označené ani žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a tieto boli
navrhnuté až na tomto prvom pojednávaní vo veci. Súd preto nemohol vykonať ani predbežné právne

posúdenie tejto veci bez posúdenia až následne navrhnutých dôkazov, pričom po prvom pojednávaní
sa už predbežné prejednanie sporu, vychádzajúc zo znenia zákona, nevykonáva.

85. Je tiež potrebné uviesť, že žalobcovi žalovaný poskytol aj priestor na vyjadrenie sa k spornému
zákroku, tento sa aj vyjadril a jeho vyjadrenie žalovaný uverejnil v článku zo dňa 16.10.2014.
Nebolo teda preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu neposkytol priestor na vyjadrenie sa

a že zneužil skutočnosť, že policajti majú zákaz vyjadrovať sa k veci, ktorá sa stala predmetom
vyšetrovania. Uverejnenie vyjadrenia žalobcu nasvedčuje opačnému záveru. Nemožno pripísať na
ťarchu žalovaného, že uverejnil iba také vyjadrenie, aké mu žalobca poskytol a nemožno od neho ani
vyžadovať, aby dôvod takéhoto vyjadrenia ďalej zisťoval; v tomto smere žalovaný nijako nepochybil.

86. Na margo udalostí, ktoré sa u žalobcu udiali v súvislosti s jeho služobným zákrokom, ktorý sa stal
predmetom verejného záujmu, prepustenia žalobcu zo služobného pomeru i jeho trestného stíhania
súd uvádza, že kontroverzný nebol len samotný spôsob vykonania služobného zákroku, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že žalobca nevie v záťažových situáciách zvládnuť svoje emócie, ale aj jeho
následný postih, majúci negatívny dopad na jeho profesijný život. Žalobca bol ako policajt svojimi

nadriadenýmihodnotenývždypozitívneavovzťahukvýsledkomakédosahoval,bolviackrátodmenený.
Tunajší súd je presvedčený, že ojedinelé zlyhanie žalobcu bolo možné riešiť aj menej represívne , že
jeho pozitívne schopnosti mohli byť na úseku polície využité aj inak a že policajti všeobecne by mali byť
viacej školení na zvládanie obdobných záťažových situácií, vrátane profesionálnej pomoci odborníkov
z odvetvia psychológie (teda nie len pravidelným absolvovaním psychotestov).

87. Vyššie uvedený názor súdu však nič nemení na výsledku jeho rozhodnutia v prejednávanej veci,
pretože je nesprávny názor žalobcu, že to bol práve žalovaný, ktorý mu "zničil život", keď tento svojimi
informáciami v článkoch i za použitia expresívnych titulkov si len plnil svoju povinnosť informovať
verejnosťodôležitýchotázkachverejnéhozáujmu.Akbytotižžalobcaprislužobnomzákrokupostupoval

inak, nemusel sa stredobodom tohto záujmu vôbec stať.

88. Na základe vyššie uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a platnej judikatúry,
súd rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože vo vzťahu k žalovanému ju vyhodnotil
ako nedôvodnú.

89. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal vo veci plných
úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu
preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z.).

V Bratislave, dňa 23.01.2018

JUDr. Oľga N i ž ň a n s k á
sudca