Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 22, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/20/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010009
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7819010009.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.septembra
2021, v trestnej veci obžalovanej MUDr. Z. S., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 11.12.2020 sp.zn. 15T/3/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie okresného prokurátora.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamieta odvolanie poškodeného F.. S. Š.Y..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obžalovanú S.. Z. S. oslobodil spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava, sp. zn. Pv 376/18 zo dňa 07.01.2019 za skutok
právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. h/ Tr. zák., ktorý mala spáchať tak, že

dňa 19.06.2018 okolo 15.40 hod. riadila osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus, ev. č. RV 208 BS, po
štátnej ceste I/67 v Rožňave a pri odbočovaní vľavo na Ulicu Šafárikovu sa plne nevenovala vedeniu
vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, nedala prednosť v jazde oprotiidúcemu motocyklu zn.
Honda CB600F, ev. č. RV 737 CF, idúcemu po hlavnej ceste, čím porušila ustanovenia § 4 ods. 1 písm.
c/, § 19 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení
neskorších predpisov, došlo k zrážke, kde vodič motocykla S. Š. utrpel zranenia, ktorým dňa 20.06.2018
podľahol v Nemocnici s poliklinikou Sv. Barbory Rožňava, a. s., pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného Ing. S. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Rožňava, A. XXXX/
XX s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., pobočka Košice, Senný
trh 1, 040 01 Košice - Staré mesto, IČO: 359 378 74 s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že
s názorom súdu sa nestotožňuje, pokiaľ dospel k záveru, že obžalovaná svojím konaním nezavinila, teda
nespôsobila smrť poškodenému, ale túto si zavinil sám poškodený porušením povinností vyplývajúcich
mu zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a to porušením
ustanovení § 16 ods. 1,5 citovaného zákona.

Pokiaľ ide o vinu obžalovanej, poukazuje na znalecký posudok znalca z odboru dopravy Ing. Karola
Köteleša, ako aj na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, ale predovšetkým na znalecký posudok

ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a výpoveď znalca doc. Ing. Pavla Kohúta, z
ktorých vyplýva, že obžalovaná uskutočnila odbočenie vľavo cez protismerný pruh z cesty 1/67 na
Šafárikovu ulicu. Ide o prehľadný úsek cesty, kde zo smeru jazdy vozidla obžalovanej je dostatočný
rozhľad a na dostatočnú vzdialenosť. Podľa pravidiel cestnej premávky vodič odbočujúci vľavo je
povinný dať prednosť vjazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám
idúcim v oboch smeroch a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. V tomto prípade obžalovaná nedala
prednosť v jazde vodičovi motocykla vo vzťahu k jeho skutočnej rýchlosti. Obžalovaná mohla pri
sledovaní dopravnej situácie z protismeru vyhodnotiť techniku jazdy vodiča motocykla tak, aby dokázala
posúdiť mieru približovania motocykla, teda skutočnú rýchlosť motocykla. Uvedené by však vyžadovalo
sledovanie motocykla dlhší čas, ako to vykonala obžalovaná počas nehodového deja. Ak by obžalovaná
uvedené vykonala a vyhodnotila skutočnú rýchlosť motocykla, potom mohla upraviť techniku jazdy tak,
aby došlo k zabráneniu dopravnej nehody tým, že by nezačala odbočovanie. Vodič motocykla rozpoznal
kolíznu situáciu v čase 0,8 - 1,0 sekundy pred zrážkou, kedy vozidlo obžalovanej prechádzalo do
jazdného pruhu motocykla. Z technického hľadiska bola reakcia vodiča motocykla včasná. Obžalovaná
mala možnosť vidieť motocykel, mala možnosť vidieť motocykel aj v čase, kedy kontrolovala situáciu
zo smeru jazdy motocykla (2 - 2,5 sekundy pred zrážkou). Obžalovaná na hlavnom pojednávaní však
uviedla skutočnosť, že ona motocykel vôbec nevidela, to znamená, že vôbec nevenovala pozornosť
protismernému jazdnému pruhu, ale sústredila sa len na vjazd do uličky smerom do mesta. Navyše
poukázal na skutočnosť, že miesto zrážky sa nachádza v jazdnom pruhu určenom pre jazdu, smerom
ktorým jazdil vodič motocykla. Miesto zrážky sa v podstate nachádza v strede jeho jazdného pruhu 1,7
m od stredovej deliacej čiary.

Je síce pravdou, že aj poškodený porušil ustanovenia cestnej premávky, keď jazdil rýchlosťou vyššou
o 100 %, ako je v danom úseku povolená rýchlosť, čo možno posúdiť ako priestupok na úseku cestnej
premávky, no konanie obžalovanej, ktorá nedala prednosť motocyklu poškodeného idúcemu po hlavnej
ceste, je potrebné hodnotiť ako príčinu dopravnej nehody a jej nenapraviteľného následku.

Z uvedeného dokazovania je možné ustáliť, že obžalovaná nesledovala dostatočne situáciu v cestnej
premávke pred sebou, nepresvedčila sa pred odbočovacím manévrom, či tento môže urobiť bez
ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky.

Nemôže sa stotožniť s názorom súdu, že nehodu zavinil iba sám poškodený, je toho názoru, že
práve porušením dôležitej povinnosti vodiča, uloženej mu v § 19 ods. 4 vyššie uvedeného zákona,
sa obžalovaná významnou mierou pričinila o vznik nehodového deja a samotnú dopravnú nehodu,
spôsobila nenapraviteľný následok a naplnila takto svojím konaním zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd Košice zrušil rozsudok Okresného súdu
Rožňava a prikázal tomuto súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Proti rozsudku podal odvolanie aj poškodený, ktorý v písomnom podaní odvolania uvádza, že považuje
napadnuté rozhodnutie za zmätočné. V celom rozsahu trvá na už prezentovaných tvrdeniach a najmä
žiada krajský súd, aby sa oboznámil s obsahom odvolaní vo veci a vlastným rozhodnutím sp. zn.
6To/73/2019 . Z uvedeného bude zrejmé, že súd prvej inštancie mal iba formálnu snahu o odstránenie
nedostatkov pôvodného rozhodnutia.

Je dôležité poukázať na skutočnosť, že okresný súd vydal v predmetnej veci trestný rozkaz, ktorým
uznal obžalovanú za vinnú. Následne ju spod obžaloby oslobodil, a to napriek tomu, že v konaní nebol
zabezpečený oproti prípravnému konaniu žiaden dôkaz v jej prospech.

V rozsudku zo dňa 19. 6. 2019 rozhodol o oslobodení obžalovanej spod obžaloby, na základe
vykonaného znaleckého dokazovania znalcom z obom dopravy Ing. Karolom Kötelešom. Uvedený
znalecký posudok však v konaní nebol nový a tvoril spolu s výpoveďou znalca dôkazy, ktoré mal súd k
dispozícii pred vydaním trestného rozkazu.

Po vrátení veci v zmysle rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 6To/73/2019 však Ústavný znalecký
posudok č. 150/2020 a výsluch znalca Ing. Kohúta PhD, zo dňa 8.12.2020 jednoznačne vyvrátili závery
znaleckého posudku Ing. Köteleša, vrátane jeho výpovede a de facto potvrdili závery znaleckého

posudku Ing. Cirbusa, a to vrátane miesta určenia zrážky účastníkov dopravnej nehody, ktoré je
podstatne bližšie k stredovej čiare. Toto miesto zrážky samotné, jednoznačne potvrdzuje vznik náhlej
prekážky pre vodiča motocykla. Obžalovaná sa za stredovú čiaru dostala len časťou prednej časti
vozidla, ktoré viedla.

Napriek vyvráteniu znaleckých záverov, o ktoré sa v rozhodnutí zo dňa 19. 6. 2019 Okresný súd
Rožňava opieral, ktoré mali byť v prospech obvinenej (aj keď ani tento názor súdu poškodený nezdieľa)
zaujal Okresný súd Rožňava totožné stanovisko o oslobodení obžalovanej spod obžaloby. Poškodený
nerozumie, o ktorý z vykonaných dôkazov sa Okresný súd v Rožňave v napadnutom rozhodnutí oprel.
Oba znalecké posudky ako Ing. Cirbusa, tak ústavný znalecký posudok, určili ako miesto zrážky 1,7 m
od stredovej čiary. Výhľadové pomery zhodnotili všetci znalci rovnako, zároveň uviedli dostatočne dlhé
úseky počas, ktorých mala obžalovaná možnosť pozorovať protismerný jazdný pruh.

Ústavný znalecký posudok však uvažuje s iným časom pre rozpoznanie kolíznej situácie pre obžalovanú
a iným pre vodiča motocykla, čo však nemôže byť na ujmu vodiča motocykla.

Zo znaleckého posudku č. 150/2020 jednoznačne vyplýva, že motocyklista nemal možnosť zrážke
zabrániť. Ak by aj išiel povolenou rýchlosťou musel by intenzívne brzdiť, aby nehode zabránil (strana 87
ÚZP 150/2020 ,, ... ak by v danom okamihu viedol motocykel rýchlosťou 70 km/h a na situáciu reagoval
intenzívnym brzdením."). Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaná poškodenému motocyklistovi nikdy
prednosť nedala a to vo vzťahu ani k povolenej rýchlosti, pretože z posudku je zrejmé, že aj v tomto
prípade by musel motocyklista intenzívne brzdiť.

Obžalovaná vo svojej záverečnej reči uviedla: „Nevidela som ho, keby som ho videla, dala by som mu
prednosť." (zvukový záznam).

Je zrejmé, že mu teda prednosť nedávala, no nie je zrejmé čomu sa venovala pri vedení motorového
vozidla, ak za výbornej viditeľnosti, na dostatočne dlhom cestnom úseku (viď všetky tri znalecké
posudky), poškodeného motocyklistu nespozorovala. Všetky tri znalecké posudky uvádzajú zhodne, že
motocyklistu mala vidieť dávno pred vstupom do križovatky.

Poškodený však podanému ústavnému posudku vytýka vady, a to dve dráhy, ktoré mal údajne prejsť
motocyklista, nesprávne zakreslenie stôp v plániku na strane 49 ústavného znaleckého posudku
(rozdielne oproti Náčrtku miesta dopravnej nehody vykonanej OČTK č. str. 161,162), z posudku je
zrejmé, že vozidlo FORD sa nedostalo do konečnej polohy.

Okresný súd v Rožňave nevykonal navrhované dokazovanie, ktoré by bolo spôsobilé verifikovať závery
znaleckých posudkov, ale aj preukázať a vizualizovať priebeh nehodového deja, čo považuje poškodený
za dôležité, keďže nedošlo ani k rekonštrukcii skutku a konajúci súd by si prostredníctvom video z
programu PC crash mohol vytvoriť obraz o mieste zrážky a spôsobe pohybu vozidiel pred zrážkou,
pohybu vozidiel po nej ako aj porovnať tieto údaje s už vykonanými dôkazmi. Okamžitá hmotnosť
motocykla spolu s telom bola 263 kg, pričom znalecký posudok počíta iba s 218 kg. Uvedená nepresnosť
je vstupnou veličinou, ktorá má rozhodný vplyv aj na výpočet rýchlosti. Napriek tomu, že súd v priebehu
kladenia otázok právnu zástupkyňu poškodeného zastavil, že uvedený údaj je v súdnom spise, nie je
zrejmé z ktorého z dôkazov súd vychádzal a už tobôž nie prečo nedovolil klásť otázky smerujúce k
verifikácii rýchlosti motocykla pred zrážkou.

Jediným argumentom súdu o nevine obžalovanej je rýchlosť motocyklistu, napriek tomu, že nebola
príčinou dopravnej nehody. Na dôvažok súd pred vynesením rozhodnutia znemožnil klásť otázky a
vykonať dôkazy, ktoré by práve rýchlosť motocyklistu mohli vyvrátiť či potvrdiť.

Poškodený má za to, že sa konajúci súd neriadil princípom náležitého zisťovania skutkového stavu.
Vykonané dôkazy hodnotil v rozpore s doterajšou súdnou praxou. Napriek dostatku dôkazov v
neprospech obžalovanej túto spod obžaloby oslobodil, pričom sa v napadnutom rozhodnutí odvoláva na
dôkaz znalecký posudok Ing. Köteleša, ktorý bol inými dvoma znaleckými úkonmi spochybnený.

Príčinou smrti motocyklistu, evidentne nebola rýchlosť jazdy, ale stret s motorovým vozidlom vodičky
Ford Focus, ktorá mu skrížila hlavný jazdný pruh, bez toho, aby ho dokonca spozorovala na dlhom

rovnom úseku, za dostatočnej viditeľnosti. Hlavný jazdný pruh mu skrížila dokonca tak, že sa to vymyká
bežnej praxi smerového vedenia motorového vozidla, kedy de facto preťala aj jazdný pruh cesty do
protismeru, ktorej vchádzala. Takýto manéver je z pohľadu iného účastníka cestnej premávky nemožné
predvídať.

Na hlavnom pojednávaní doc. Ing. Kohút PhD. uviedol, že pri tejto špecifickej dopravnej nehode po
zvážení ostatných porušení pravidiel cestnej premávky prevažuje pravidlo nedania prednosti v jazde.
Teda jednoznačne uviedol, že zavinenie je na strane obžalovanej.

Záver o absencii zavinenia na strane 14 napadnutého súdneho rozhodnutia je logicky vyvrátený nielen
dokazovaním, ale aj textom samotného odôvodnenia.

Je zrejmé, že obžalovaná ako vodička motorového vozidla je osobou, od ktorej sa v zmysle osobitné
zákona vyžaduje vyššia miera opatrnosti v čase vedenia motorového vozidla (§ 4 ods. 1 písm. c), § 19
ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke v znení neskorších predpisov)

Z konania obžalovanej je zrejmé, že porušila povinnú opatrnosť, nedala prednosť v jazde, nevenovala sa
vedeniu motorového vozidla, vykonala nepredvídateľný odbočovací manéver a následkom jej konania
bola zrážka, ktorá mala za následok smrť mladého človeka.

V zmysle §19 ods. 1 tretia veta zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke „ Vodič je povinný pri odbočovaní
dbať na zvýšenú opatrnosť. ".

Obžalovaná sa prezentuje ako vodička, ktorá predmetným úsekom jazdila bežne, preto veľmi dobre
poznala výhľadové pomery, spôsob jazdy ostatných účastníkov (ide o dlhý rovný a široký úsek) a je
zrejmé, že si mohla a mala pri náhlom prejdení cez hlavný jazdný pruh pred úrovňou križovatky vedieť
predstaviť, že svojím konaním môže preťať a pretína, niečiu jazdnú dráhu. Pričom ktokoľvek, kto by
sa nachádzal v protiľahlom jazdnom pruhu, by takýto manéver nemohol očakávať a zároveň ani nemal
dôvod nepredpokladať, že mu obžalovaná nedá prednosť v jazde a pred úrovňou križovatky sa rozhodne
mu vytvoriť prekážku náhlu.

Poškodený verí, že odvolací súd sa bude zaoberať vadami predmetného rozsudku dostatočne a dospeje
k spravodlivému rozhodnutiu vo veci, ktorým tento rozsudok zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie
dokazovanie.

Krajský súd na podklade takto podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.

Daná trestná vec už raz bola predmetom odvolacieho konania, kedy odvolací súd na základe odvolania
prokurátora, proti rozsudku okresného súdu zo dňa 19.6.2019, ktorým bola obžalovaná pre daný skutok
oslobodená spod obžaloby, zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Dôvodom pre toto zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia vo veci samej a vrátenia
veci na prvý stupeň rozhodovania bolo, že krajský súd mal výhrady vo vzťahu k obom vypracovaným
znaleckým posudkom z odboru cestnej dopravy, ktorých závery vyznievali protichodne, pričom vzhľadom
na skutkovú a odbornú náročnosť predmetnej veci považoval krajský súd za opodstatnené vykonať nové
znalecké dokazovanie znaleckým ústavom.

Po vrátení veci okresný súd, postupujúc v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, pribral
do konania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, odbor cestná doprava (ďalej len
ako „ústav“), ktorému uložil vypracovať nový znalecký posudok k predmetnej dopravnej nehode. Po
vypracovaní znaleckého posudku ústavom, okresný súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom
bol vypočutý ako osoba oprávnená vystupovať a vypovedať k znaleckému posudku za ústav Doc. Kohút.

Následne okresný súd vyhodnotil celé doposiaľ vykonané dokazovanie, vrátane nového znaleckého
dokazovania vykonaného po vrátení veci na ďalšie konanie, jednotlivo ako aj vo vzájomných
súvislostiach a dospel k záveru o nevine obžalovanej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ani po

doplnení dokazovania nebolo preukázané, že by obžalovaná porušila dôležitú povinnosť vyplývajúcu
jej zo zákona. Z vykonaného dokazovania vyplynulo len porušenie zákona zo strany poškodeného
motocyklistu, ktorý výrazným spôsobom prekročil povolenú rýchlosť na úseku, na ktorom došlo k
dopravnej nehode. Zo záverov znaleckého dokazovania vykonaného ústavom vyplynulo, že dodržaním
rýchlosti zo strany motocyklistu, by k žiadnej zrážke nedošlo. Doc. Kohút na hlavnom pojednávaní
konštatoval, že obžalovaná si splnila povinnosť dania prednosti v jazde vo vzťahu k predpokladanej
maximálnej povolenej rýchlosti 70 km/h. Pri tak komplikovanej dopravnej nehode, pri ustálení dôvodov jej
vzniku, je potrebné vychádzať z momentu, kedy obžalovaná začala vyhodnocovať odbočovací manéver,
pričom v čase kedy obžalovaná mala možnosť nebohého vidieť, sa tento nachádzal podstatne ďalej a
čím ďalej sa nachádzal tým horšie sa vyhodnocuje jeho rýchlosť. Podľa ústavu, v prípade dodržania
rýchlosti motocyklistom, by v oboch ústavom modelovaných situáciách došlo k bezpečnému minutiu
účastníkov cestnej premávky. Ohľadne variantu B vypracovaného znaleckého posudku, by aj v prípade
dodržania rýchlosti musel nebohý spomaliť, teda došlo by k obmedzeniu, čo však neznamená porušenie
pravidiel cestnej premávky, pretože dať prednosť v jazde sa podľa cestného zákona rozumie počínať si
tak, aby ten kto má prednosť v jazde, nemusel náhle meniť smer alebo rýchlosť jazdy. Obžalovaná podľa
znaleckého posudku ústavu vykonala obvyklý odbočovací manéver, pričom obžalovaná uskutočnila
všetky úkony potrebné na bezpečný odbočovací manéver, teda skontrolovala protismernú premávku,
odbočovací smer a aj situáciu v spätnom zrkadle. Po tejto príprave začala odbočovať a voľný úsek
pred sebou už nekontrolovala, čo ani nebolo jej povinnosťou. Na základe uvedené ani okresný súd
nevidel žiadne pochybenie alebo porušenie zákona v technike a spôsobe jazdy obžalovanej. Okresný
súd konštatoval, že aj po doplnení dokazovania zotrváva na svojich predchádzajúcich záveroch, podľa
ktorých v prejednávanom prípade absentuje u obžalovanej subjektívna stránka a to zavinenie, nakoľko
obžalovanej nebolo preukázané spáchanie trestného činu z nedbanlivosti a to hoci len z nevedomej.
Teda ani doplnenie znaleckého odkazovania neviedlo k zmene skutkového stavu, ktorý by mal za
následok iné rozhodnutie vo veci o vine obžalovanej. Okresný súd na základe uvedeného podal
logický výklad otázky dania prednosti v jazde, v zmysle ktorého vodič, dávajúci prednosť vozidlám
prichádzajúcim po hlavnej ceste nemusí dať prednosť absolútne všetkým vozidlám, ktoré v ľubovoľnej
vzdialenosti od križovatky vidí, ale iba tým, ktoré sú natoľko blízke, že vojdenie ním riadeného vozidla do
križovatky by u vodičov idúcich po hlavnej ceste vyvolalo nebezpečenstvo nutnosti náhlej zmeny smeru
alebo rýchlosti. Vodič dávajúci prednosť spravidla na základe svojich skúseností odhaduje, ktoré vozidlo
je ešte v dostatočnej vzdialenosti tak, že mu nemusí dávať prednosť a ktoré už nie, pri tom vychádza
aj z rýchlosti, ktoré právne predpisy v mieste križovatky dovoľujú. Následne okresný súd na daný
prípad aplikoval princíp odvodenej dôver a dospel k záveru, že obžalovaná nemôže byť zodpovedná za
danú dopravnú nehodu. V ďalšej časti odôvodnenia podal okresný súd výklad k zavineniu obžalovanej,
po ktorom posúdil konanie obžalovanej a dospel k názoru, že u obžalovanej nebola jednoznačne
a nespochybniteľne dokázaná subjektívna stránka trestného činu, z tohto dôvodu nebolo dokázané,
že skutok je trestným činom, čo bolo aj dôvodom na postup podľa § 285 písm. b) Tr. por., teda na
oslobodenie obžalovanej spod obžaloby.

Preskúmaním postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k názoru,
že okresný súd postupoval v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom
pojednávaní dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre posúdenie celého predmetu konania v zmysle §
119 ods. 1 Tr. por..

Zodpovedne možno konštatovať, že boli pred súdom vykonané všetky dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine obžalovanej. Vykonané dôkazy okresný súd vyhodnotil v súlade s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom. Okresný súd veľmi
detailne a precízne vyhodnotil vykonané dokazovanie, hlavne pokiaľ ide o závery ústavného znaleckého
dokazovania, tieto si v plnom rozsahu osvojil a na základe uvedených odborných zistení, potom pristúpil
k vlastnej rozhodovacej činnosti, v rámci ktorej nezávislým a nestranným prístupom k hodnoteniu
zistených skutočností formuloval svoje hodnotiace závery. Okresný súd zrozumiteľným spôsobom
popísal úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkaznej situácie, ktorá vzišla z vykonaného
dokazovania, pričom jeho myšlienkové postupy vyznievajú logicky, majú svoj podklad vo vykonanom
dokazovaní a sú posúdené v súlade so zákonom a názormi trestnoprávnej teórie právnej vedy.
Povinnosti obžalovanej a poškodeného ako účastníkov cestnej premávky, pri riešení predmetnej
dopranej nehody podrobuje vlastným kritickým úvahám, reaguje prakticky na všetky relevantné
skutočnosti a dospieva k odôvodneným záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu
a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Okresný súd si osvojil názor znaleckého ústavu, podľa ktorého pre vyriešenie otázky, čo bolo
bezprostrednou príčinou predmetnej dopravnej nehody je potrebné vyhodnotiť právnu otázku, či
obžalovaná má predpokladať, že oproti nej sa môže pohybovať motocyklista rýchlosťou nad 143 km/
h a teda či má vzhľadom na to, že sa proti nej môže pohybovať motocyklista rýchlosťou nad 143
km/h, dlhšie a detailnejšie vyhodnocovať dopravnú situáciu. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, okresný súd sa v tomto smere priklonil k záveru, že obžalovaná, v súlade s princípom
odvodenej dôvery, nemohla oprávnene očakávať, že poškodený niekoľkonásobne prekračuje povolenú
rýchlosť a teda okresný súd nevidel dôvod, aby obžalovaná mala povinnosť dlhšie a detailnejšie
vyhodnocovať dopravnú situáciu. S takto vyriešenou právnou otázkou okresným súdom, ako aj s ním
použitou argumentáciou, na základe ktorej okresný súd dospel k uvedenému právnemu názoru, sa
krajský súd v plnej miere stotožnil.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaná vykonala obvyklý odbočovací manéver, pri ktorom
zohľadnila aktuálnu dopravnú situáciu, ktorá jej nebránila vo vykonaní odbočovacieho manévru, pričom
poškodený, v čase keď obžalovaná kontrolovala protismerný jazdný pruh, cez ktorý sa chystala odbočiť,
bol tak ďaleko od obžalovanej (179 m), že pre obžalovanú bolo obtiažne vyhodnotiť jeho skutočnú
rýchlosť a teda nemohla zistiť, že sa pohybuje veľkou rýchlosťou, v dôsledku čoho by sa potom
nemohla spoliehať na princíp odvodenej dôvery a musela by reagovať na takéto protiprávne konanie.
Ako uviedol aj znalec, vodič pri odbočovacom manévri a kontrole smerov spravidla nevyhodnocuje
neobmedzený úsek. Na základe uvedeného má krajský súd za to, že obžalovaná nemala povinnosť
vzhľadom na skutočnosti, ktoré jej boli zrejme v kritickom čase, venovať dlhšiu a detailnejšiu pozornosť
pohybu poškodeného pred tým, ako sa rozhodla vykonať odbočovací manéver. Pripustenie opačného
názoru, teda že vodič musí venovať nad obvyklú mieru dostatočne dlhú a detailnú pozornosť každému
účastníkovi cestnej premávky, ktorého vidí, bez ohľadu na jeho vzdialenosť od daného vodiča resp.
že sa ma dôsledne presvedčiť, či iný účastník neporušuje nejakú svoju povinnosť vyplývajúcu zo
zákona, či iného predpisu a až podľa toho potom urobiť rozhodnutie, ako sa bude vodič správať,
by predstavovalo neprimerané zaťaženie vodiča povinnosťou, ktorá nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu a v praktickej rovine, by skutočne viedla k možným absurdným situáciám, na ktoré upozornil aj
okresný súd ( právne by totiž možno nikdy nebolo možné odbočiť, pretože vodič by nikdy nemal istotu,
či sa iný účastník premávky nespráva protiprávne a či ho svojim odbočovacím manévrom neohrozí).

Zároveň by sa do nevýhodnejšieho postavenia dostával odbočujúci vodič, nakoľko by sa nespravodlivo
favorizoval vodič správajúci sa protiprávne, ak by sme povedali, že na vodiča porušujúceho predpisy
tak závažným spôsobom, že predstavuje nebezpečenstvo pre všetkých ostatných účastníkov premávky,
musia ostatní účastníci brať ohľad a to nad mieru obvyklú bežným pomerom a umožniť mu bezpečné
a nerušené vykonávanie porušovania dopravných predpisov jeho bezohľadnou a nebezpečnou jazdou
pod hrozbou trestnej sankcie. Takýto prístup vníma krajský súd ako neprijateľný, nakoľko by kládol
neúnosne prísne nároky na pozornosť a hodnotenie dopravnej situácie na strane účastníkov, ktorí
neporušujú žiadne dopravné predpisy, v záujme neodôvodnenej ochrany účastníka cestnej premávky,
ktorý by si takýmto porušovaním pravidiel cestnej premávky, vynucoval väčší rozsah práv, než majú
iný účastníci rešpektujúci pravidla premávky. Podľa názoru krajského súdu, účastník cestnej premávky,
ktorý porušuje pravidla cestnej premávky tak výrazným spôsobom, že predstavuje nebezpečenstvo pre
ostatných účastníkov cestnej premávky, nemôže požívať žiadnu osobitnú ochranu, ktorá by kládla na
ostatných účastníkov neprimerané a prehnané požiadavky pokiaľ ide o ich opatrnosť a pozornosť, čím
by sa od nich vyžadovalo plnenie neprimeraných povinností.

Na základe týchto úvah sa odvolací súd plnom rozsahu stotožnil so všetkými ďalšími právnymi úvahami,
ktoré okresný súd uviedol vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku.

Okresný súd podal veľmi podrobný a vyčerpávajúci výklad otázky dania prednosti v jazde, pričom krajský
súd zdieľa rovnaký právny názor nielen v tejto otázke, ale aj pokiaľ ide o problematiku zavinenia a jej
absenciu v posudzovanom prípade. Po každej stránke podal okresný súd odborne fundovaný výklad,
ktorému nemožno nič vytknúť, samosudca postupoval logicky vo svojich myšlienkových postupoch a
dospel k vecne správnym a odôvodneným záverom, na ktoré v podrobnostiach krajský súd odkazuje
ako na vecne správne.

Aj po formálnej stránke rozsudok spĺňa všetky zákonnom stanovené náležitosti. V odôvodnení
napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil,
ktoré skutočnosti vo vzťahu k vine vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z pohľadu odvolacích námietok prokurátora
dospel k záveru, že žiadna z týchto námietok nie je dôvodná. Prokurátor poukazujúc na to, že miesto
zrážky predstavuje prehľadný úsek cesty, kde zo smeru jazdy obžalovanej je dostatočný rozhľad na
dostatočnú vzdialenosť zastáva názor, že obžalovaná mohla posúdiť jeho skutočnú rýchlosť, ak by
sledovala motocykel dlhší čas a mohla upraviť techniku jazdy tak, aby došlo k zabráneniu dopravnej
nehody tým, že by nezačala odbočovanie, v dôsledku čoho teda nedala prednosť v jazde vodičovi
motocykla vo vzťahu ku jeho skutočnej rýchlosti. Krajský súd z vyššie už uvedených dôvodov sa
nemôže stotožniť s názorom, že obžalovaná mala povinnosť sledovať motocykel dlhší čas, než v
skutočnosti ho sledovala. Obžalovaná dodržala obvyklú mieru opatrnosti, pričom nebolo preukázané,
že by obžalovaná vedela o nejakej skutočnosť, na základe ktorej by sme mohli oprávnené požadovať
po obžalovanej, aby venovala motocyklu väčšiu ako obvyklú pozornosť. Z uvedeného potom vyplýva,
že je nepodstatná skutočnosť, na ktorú upozornil prokurátor, že obžalovaná podľa vlastnej výpovedi
motocykel vôbec nevidela, z čoho prokurátor vyvodzuje, že sa nevenovala dostatočne situácii v
cestnej premávke pred sebou. Tvrdenie obžalovanej, že nevidela motocykel bolo nepochybne vyvrátené
znaleckým dokazovaním a treba ho vnímať ako súčasť jej obhajoby, nakoľko zo záverov znaleckého
posudku ústavu jasne vyplýva, že motocykel mohla vidieť, avšak vzhľadom na jeho rýchlosť sa výrazne
zhoršili podmienky pre obžalovanú z hľadiska rozpoznania či je situácia spôsobilá na odbočenie vľavo
a navyše bol tak vzdialený od miesta zrážky, že ak by aj išiel predpisovou rýchlosťou, obžalovaná
by mu v skutočnosti dala prednosť. Za neadekvátne súd považuje hodnotenie prokurátora, ktorý na
strane motocyklistu vidí v jeho prekročení rýchlosti priestupok a v konaní obžalovanej spočívajúcom v
nedaní prednosti trestný čin, keď zo záverov znaleckého posudku ústavu vyplýva, že jazda motocyklistu
tak vysokou rýchlosťou vyvolávala kolíznu situáciu pre každého účastníka cestnej premávky, ktorý by
mal dať prednosť v jazde motocyklistovi. Podľa názoru súdu jazda motocyklistu predstavovala vážne
ohrozenie pre záujmy chránené trestným zákonom a preto je správne, aby účastník, ktorý takýmto
závažným spôsobom ohrozuje ostatných účastníkov cestnej premávky, znášal vo väčšom rozsahu aj
riziko následkov svojho konania. Inými slovami je neprípustné, aby čím viac jeden účastník porušoval
svoje povinnosti, tým viac sa zvyšovali nároky na ostatných účastníkov, pokiaľ ide o ich opatrnosť,
predvídavosť a branie ohľadu nad takýmto účastníkom premávky. Prokurátor poukazuje aj na miesto
zrážky, ktoré s nachádza v jazdnom pruhu motocykla vo vzdialenosti 1,7 m od stredovej deliacej čiary.
Uvedené skutkové zistenie nepochybne vyplýva zo znaleckého posudku ústavu, avšak znalci danú
skutočnosť nehodnotili ako dôkaz toho, že by obžalovaná vytvorila poškodenému náhlu prekážky či
nejako inak v neprospech obžalovanej.

Pokiaľ prokurátor vo svojom odvolaní namieta, že sa nemôže stotožniť s názorom okresného súdu,
že nehodu zavinil iba sám poškodený, krajský súd odkazuje na vyčerpávajúce a odborne veľmi dobre
zvládnuté odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd jasne vyargumentoval prečo
nemôže ísť o zavinenie na strane obžalovanej a tiež na závery znaleckého posudku ústavu, kde na str.
93 ústav konštatuje, že za predpokladu, že obžalovaná nemá právnu povinnosť predpokladať nesprávnu
techniku jazdy motocyklistu je technickou príčinou dopravnej nehody iba nesprávna technika jazdy.

Na základe uvedeného vyhodnotil súd odvolanie ako nedôvodné, v odvolaní uvádzané skutočnosti nie
sú spôsobilé spochybniť správnosť úvah a záverov okresného súdu a teda ani jeho samotné rozhodnutie.

Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného Ing. S. Š., odvolací súd ho vyhodnotil ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou, nakoľko podľa § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por. ak nie je stanovené inak, rozsudok
môže odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Z obsahu odvolania
poškodeného jasne vyplýva, že spochybňuje oslobodzujúci výrok rozsudku, teda jeho odvolanie smeruje
proti výroku čo do viny, na čo ho Trestný zákon neoprávňuje. Navyše okresný súd poškodeného Ing.
S. Š., ako aj poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. s ich nárokmi na náhradu škody správne
a zákonne v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal na civilný proces. Citované ustanovenie Trestného
poriadku totiž v prípade oslobodzujúceho rozsudku obligatórne ukladá súdu odkázať poškodených s
ich nárokmi na civilný proces. Z uvedeného dôvodu sa rozhodnutie o nárokoch poškodených osôb javí

byť ako zákonné a navyše poškodený Ing. Š., ktorý podal proti napadnutému rozhodnutiu posudzované
odvolanie, nie je objektívne osobou, ktorá by bola oprávnená podať proti rozsudku odvolanie a preto
odvolací súd jeho odvolanie v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia v pomere
hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Aug 24, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.