Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/67/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414215352
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1414215352.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej
a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: X. I. I..W..V.., X.: XX
XXX XXX, I. I. K. XX, D., zast. S.. S. Š., O.T., I. I. J. X, N..V..D. XXX, D., proti žalovaným: X/ W. S., R..
XX.XX.XXXX, T. D. K. na V. XXX, X/ Q. I., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K. na V. XXX, X/ K. J., R.. XX.XX.XXXX,
T. D. R.. I. XXX/XX, A. I., o zaplatenie 2.337,18 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 3/ proti

uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 8. februára 2021, č.k. 11C 264/2014-276, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol žalobcovi voči žalovanej 3/ priznaný
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, m e n í tak, že žalobcovi voči žalovanej
3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením priznal súd prvej inštancie žalobcovi voči žalovanej 3/ nárok na náhradu trov

prvoinštančného a odvolacieho konania v plnej výške s tým, že plnením žalovaného 1/ zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť žalovanej 3/ a plnením žalovanej 3/ zaniká v rozsahu jej plnenia povinnosť
žalovaného 1/ (prvý a druhý výrok uznesenia).

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, ktorá mu bola doručená dňa
09.10.2014, domáhal, aby mu žalovaní 1/ a 2/ ako spoludlžníci spoločne a nerozdielne a žalovaná 3/

ako ručiteľka zaplatili titulom úverovej zmluvy sumu 2.337,18 eur s príslušenstvom a nahradili trovy
konania s tým, že spoločným a nerozdielnym plnením žalovaných 1/ a 2/ zanikne v rozsahu ich plnenia
povinnosť žalovanej 3/ a plnením žalovanej 3/ zanikne v rozsahu jej plnenia povinnosť žalovaných
1/ a 2/. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 27.10.2015 vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu. Vo
vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ nadobudol tento rozsudok právoplatnosť dňa 16.01.2016 a vo vzťahu k
žalovanej 3/ bol na základe ňou podaného odvolania uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co

419/2016-150 zo dňa 11.09.2018 zrušený a vec v tejto časti (týkajúcej sa povinnosti žalovanej 3/ zaplatiť
žalobcovi sumu 2.337,18 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania vo výške 140 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 393,87 eur s tým, že spoločným a nerozdielnym plnením žalovaných
1/, 2/ zaniká v rozsahu ich plnenia povinnosť žalovanej 3/ a plnením žalovanej 3/ zaniká v rozsahu jej
plnenia zase povinnosť žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne) vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie,vktorommalrozhodnúťajonáhradetrovodvolaciehokonania.Podanímzodňa14.03.2019

žalobca spresnil žalobný návrh okrem iného v časti spôsobu platenia dlhu tak, že žiadal, aby súd
zaviazal žalovanú 3/ k zaplateniu pohľadávky žalobcu v rozsahu uplatnenom v žalobe tak, že plnením
žalovaného 1/ zanikne v rozsahu jeho plnenia povinnosť žalovanej 3/ a plnením žalovanej 3/ v rozsahu
jej plnenia zase povinnosť žalovaného 1/. V poradí druhým rozsudkom č.k. 11C 264/2014-207 zo dňa
19.03.2019 uložil žalovanej 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 2.337,18 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.156,69 eur od 21.12.2011 do zaplatenia, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením žalovaného 1/ podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV č.k. 11C 264/2014-110 zo dňa 27.10.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.4Co 419/2016-150 zo dňa 11.09.2018 zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovanej 3/ a plnením
žalovanej 3/ zanikne v rozsahu jej plnenia povinnosť žalovaného 1/. Žalobcovi zároveň priznal voči
žalovanej3/nároknanáhradutrovkonaniavplnejvýške.Tentovporadídruhýrozsudokdoplnilnásledne

v časti týkajúcej sa trov konania dopĺňacím rozsudkom č.k. 11C 264/2014-225 zo dňa 15.05.2019 tak,
že žalobcovi priznal proti žalovanej 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnej výške s
tým, že plnením žalovaného l/ v časti trov konania zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovanej
3/ a plnením žalovanej 3/ zanikne v rozsahu jej plnenia povinnosť žalovaného 1/; a žalovanej 3/ priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Dopĺňací rozsudok bol však

v spojení s doplnenými výrokmi rozsudku č.k. 11C 264/2014-207 zo dňa 19.03.2019 o trovách konania
medzi žalobcom a žalovanou 3/ a v spojení s opravným uznesením zo dňa 25.06.2019 na základe
žalobcom podaného odvolania uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 193/2019-226 zo dňa
29.05.2020 zrušený a vec v tejto časti vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poznamenal, že v
zrušujúcom uznesení mu dal odvolací súd do pozornosti, aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovanou 3/ vychádzal predovšetkým z celkového finálneho

úspechu žalobcu v spore voči žalovanej 3/, deklarovaného a vyplývajúceho z rozhodnutia, ktorým
sa konanie skončilo, a v rámci neho zohľadnil úspech alebo neúspech žalobcu v odvolacom konaní
vedenom pod sp. zn. 4Co 419/2016, a v závislosti od toho potom žalobcovi (ako finálne plne úspešnej
strane sporu) priznal alebo nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V ďalšom konaní
bolo jeho úlohou opätovne rozhodnúť uznesením o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného

a odvolacieho konania.

3. Viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení rozhodol o nároku
na náhradu trov prvoinštančného konania medzi žalobcom a žalovanou 3/ podľa pomeru úspechu
vo veci v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v spore plne úspešný,

keďže jeho žalobe proti žalovanej 3/ bolo v celom rozsahu vyhovené, a teda žalovanej bola uložená
povinnosť zaplatiť mu žalobou uplatnenú sumu (rozsudok č.k. 11C 264/2014-207 zo dňa 19.03.2019),
žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania s tým, že plnením žalovaného
1/ v časti trov konania zanikne v rozsahu jeho plnenia povinnosť žalovanej 3/ a plnením žalovanej 3/
zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného 1/. V tejto súvislosti dodal, že uvedený spôsob

plnenia povinnosti vyplýva zo vzájomného vzťahu žalovaného 1/ ako spoludlžníka a žalovanej 3/ ako
ručiteľky k záväzku žalovaného 1/.

4. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovanou 3/
(t.j. odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 4Co 193/2019 na základe odvolania žalovanej 3/ a

odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 4Co 419/2016 na základe odvolania žalobcu) vychádzal v
nadväznosti na právny názor odvolacieho súdu z celkového finálneho úspechu žalobcu v spore voči
žalovanej 3/, deklarovaného a vyplývajúceho z rozsudku zo dňa 19.03.2019, v rámci ktorého zohľadnil aj
úspech/neúspech žalobcu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 4Co 419/2016. Keďže po zrušení
rozsudku zo dňa 27.10.2015 v odvolacom konaní vedenom na základe odvolania žalovanej 3/ pod sp.

zn. 4Co 419/2016 bolo žalobe žalobcu proti žalovanej 3/ vo veci samej v plnom rozsahu rozsudkom
zo dňa 19.03.2019 vyhovené, a teda žalovanej 3/ bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú
sumu, vyhodnotil, že žalobca bol v spore proti žalovanej 3/ plne úspešný i po tomto odvolacom konaní,
nemožno preto hovoriť o úspechu žalovanej 3/ v odvolacom konaní so sp. zn. 4Co 419/2016. V súvislosti
s odvolacím konaním vedeným pod sp. zn. 4Co 193/2019 na základe odvolania žalobcu podaného proti

dopĺňajúcemurozsudku(vspojenísopravnýmuznesenímzodňa25.06.2019asdoplnenýmisúvisiacimi
výrokmi rozsudku zo dňa 19.03.2019 o trovách konania), ktorý bol v tomto odvolacom konaní zrušený,
konštatoval, že v tomto odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Potom vychádzajúc zo skutočnosti, že
žalobca mal celkový finálny úspech v konaní, keď žalovaná 3/ bola aj po odvolacom konaní vedenom
pod sp. zn. 4Co 419/2016 zaviazaná k zaplateniu žalovanej sumy žalobcovi, rozhodol o nároku na

náhradu trov odvolacieho konania podľa pomeru úspechu vo veci v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak,
žežalobcovipriznalvočižalovanej3/plnýnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaasúčasnevyslovil,
že plnením žalovaného 1/ v časti trov konania zanikne v rozsahu jeho plnenia povinnosť žalovanej 3/ a
plnením žalovanej 3/ zanikne zase v rozsahu jej plnenia povinnosť žalovaného 1/. S poukazom na ust. §
262 ods. 2 C.s.p. uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením vydaným

súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

5. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná 3/ riadne a včas odvolanie a žiadala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.Poznamenala, že nie je zastúpená právnym zástupcom, nakoľko sa nachádza v situácii, v ktorej si nevie
financovať advokáta, pretože je invalidná dôchodkyňa žijúca sama s výpomocou asistenta. Uviedla,
že napadnuté uznesenie je v rozpore nie len s ustanoveniami zákona týkajúcimi sa spotrebiteľských

zmlúv a konaní, keďže celý spor, z ktorého vznikli trovy konania, ktoré si uplatňuje žalobca, vychádza
zo spotrebiteľskej zmluvy, ale je i v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala tiež na skutočnosť, že
vo výrokovej časti je opomenutý žalovaný 2/, čo spôsobilo, že odôvodnenie napadnutého uznesenia
nekorešponduje s jeho výrokovou časťou. Uznala, že do pozície ručiteľky sa dostala svojim vlastným
pochybením a dôverčivosťou, považovala však za nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, aby

ako osoba, ktorá uhradila celú pôžičku za žalovaných 1/ a 2/, platila i trovy konania, ktoré nevyvolala a
v ktorom sa ako ručiteľka len bránila, navyše keď bola potrestaná už tým, že musela zaplatiť pôžičku,
ktorú si nezobrala. V tejto súvislosti dodala, že exekúcia voči jej osobe bola zastavená v roku 2020.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 3/ uviedol, že žalovaná 3/ v odvolaní neuviedla
žiadne relevantné dôvody, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia.

Poznamenal, že rozhodovanie o trovách konania je súvisiacou súčasťou rozhodovania o spore ako
celku. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie riadil správne zásadou zodpovednosti za výsledok a
správne zaviazal aj žalovanú 3/ k náhrade trov konania, ktoré mu vznikli. Žiadal preto, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne v celom
rozsahu potvrdil a žalovanú 3/ zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 3/ je dôvodné, a že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné zmeniť a žalobcovi voči žalovanej 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného

a odvolacieho konania nepriznať.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa ust. § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

11. Podľa ust. § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

14. Z odvolacej argumentácie žalovanej 3/ je zrejmé, že nenamieta súdom prvej inštancie konštatovaný
finálny úspech žalobcu v konaní (voči nej, ako aj voči žalovaným 1/ a 2/) a vznik nároku žalobcu na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. (t.j. v zmysle zásady

úspechu v konaní), považuje však za nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, aby ako osoba, ktorá
uhradila žalobcovi za žalovaných 1/ a 2/ ako dlžníkov celú žalovanú sumu, platila ešte aj trovy konania.
Na základe žalovanou 3/ podaného odvolania a v ňom prezentovaných tvrdení týkajúcich sa tiež jej
osobných, sociálnych a finančných pomerov preto odvolací súd skúmal, či v danom prípade existujú
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyoprávňovalinazákladeaplikácieust.§257C.s.p.nepriznanie

nároku na náhradu trov (prvoinštančného a odvolacieho) konania žalobcovi, ktorému inak tento nárok
na základe zásady zodpovednosti za výsledok (zásady úspechu v prvoinštančnom a odvolacom konaní)
vznikol.15. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa je
súd oprávnený skúmať vždy aj bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo). Ustanovenie § 257
C.s.p. umožňuje súdu vždy zvážiť všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, zobrať do úvahy

dôvody hodné osobitné zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov súdneho konania tej
strane sporu, ktorá by inak na náhradu takýchto trov konania mala v zmysle príslušných zákonných
ustanovení právny nárok. Predmetné procesné ustanovenie preto predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok a zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Účelom tohto ustanovenia je
tak umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením

moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom
v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného

zreteľa. Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255
a násl. C.s.p., súd však dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach

u strán sporu. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady
trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, malo by sa vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie
o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči
subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

16.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú
voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010, či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno ust. § 257 považovať
za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,

podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru

hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov (viď nález Ústavného súdu SR zo dňa
10.10.2018, sp. zn. I. ÚS 168/2018). Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,
keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti (napr.
na okolnosti, ktoré viedli žalujúcu stranu k podaniu žaloby na súd). Pokiaľ ide o postoj strán v konaní, tu
prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti; súd by mal napr. prihliadať na to, či
strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, s výnimkou tých, ktoré uplatniť
nemohla. Súd môže potom dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o

nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa (viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08.12.2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).

17. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa ako právny nástupca pôvodného veriteľa
domáhal podanou žalobou od žalovaných 1/ a 2/ ako spoludlžníkov a od žalovanej 3/ ako ich

ručiteľky titulom úverovej zmluvy č. 0189390785 zo dňa 18.01.2007 zaplatenia sumy 2.337,18 eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania. Rozsudkom č.k. 11C 264/2014-110 zo dňa 27.10.2015,
právoplatným dňa 16.01.2016 a vykonateľným dňa 20.01.2016, v spojení s uznesením odvolacieho
súdu č.k. 4Co 419/2016-150 zo dňa 11.09.2018, právoplatným dňa 02.11.2018, boli žalovaní 1/ a 2/
zaviazaní k povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.337,18 eur s príslušenstvom a

náhradu trov konania pozostávajúcu z iných trov vo výške 140 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
393,87 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo vzťahu k žalovanej 3/ bol rozsudok
zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudkom č.k.
11C 264/2014-207 zo dňa 19.03.2019, právoplatným dňa 29.05.2019 a vykonateľným dňa 02.06.2019,doplneným rozsudkom č.k. 11C 264/2014-225 zo dňa 15.05.2019, opravenými uznesením č.k. 11C
264/2014-236 zo dňa 25.06.2019, v spojení s uznesením odvolacieho súdu č.k. 4Co 419/2016-150 zo
dňa 11.09.2018, právoplatným dňa 02.11.2018, bola žalovanej 3/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi

žalovanú sumu 2.337,18 eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
žalovaného 1/ zanikne v rozsahu jeho plnenia povinnosť žalovanej 3/ a plnením žalovanej 3/ zanikne
v rozsahu jej plnenia zase povinnosť žalovaného 1/. V časti nároku na náhradu trov konania bol tento
rozsudok spolu s doplňujúcim rozsudkom v spojení s opravným uznesením zrušený a vec vrátená súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napokon bolo rozhodnuté o nároku na náhradu

trov prvoinštančného a odvolacieho konania v tomto odvolacom konaní preskúmavaným uznesením.
Ďalej zistil, že žalovaná 3/ uhradila v postavení ručiteľky za žalovaných 1/ a 2/ majúcich postavenie
spoludlžníkov celú dlžnú sumu (60 splátok po 112,13 eur) vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 0189390785
zo dňa 18.01.2007, z ktorej časť vo výške 2.337,18 eur s príslušenstvom je predmetom daného sporu.
Najskôr zaplatila veriteľovi úhradami prostredníctvom spoločnosti T. L. I. I..W..V.., I. I. Z. X, D., sumu v
celkovej výške 4.694,31 eur (zaplatenia ktorej sa následne úspešne domohla voči žalovanému 1/ - viď

rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 30/2013-34 zo dňa 22.07.2013, právoplatný dňa 10.09.2013
a vykonateľný dňa 14.09.2013 na č.l. 49 súdneho spisu), a neskôr prostredníctvom exekučného konania
aj zvyšnú časť dlžnej sumy - žalovanú sumu 2.337,18 eur. Danú skutočnosť žalobca nijako nespochybnil
ani nepoprel. Z predloženého spisu mal tiež preukázané, že žalovaná 3/ (nar. v roku 1950) je invalidnou
osobou vyššieho veku (70 rokov) poberajúcou iba starobný dôchodok vo výške 510,50 eur mesačne (viď

aktuálne výsledky lustrácie v Sociálnej poisťovni, a.s.). Pokiaľ ide o jej zdravotný stav, z predložených
lekárskych správ mal preukázané, že v roku 2011 jej boli amputované 3 prsty na pravej nohe a v roku
2012 ľavé predkolenie pre diabetickú gangrénu (č.l. 55 - 60 súdneho spisu). Vzhľadom na uvedené
lekárske zásahy považoval odvolací súd zdravotný stav žalovanej 3/ za značne nepriaznivý majúci
nepochybne negatívny dopad na spôsob jej fungovania a spolu s vekom aj na možnosť získať (popri

starobnému dôchodku) vykonávaním práce aj ďalšie finančné prostriedky.

18. Po zohľadnení všetkých týchto zistení dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že v danom
prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa majúce v zmysle ust. § 257 C.s.p. za následok
nepriznanie nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania žalobcovi voči žalovanej

3/. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval odvolací súd predovšetkým skutočnosť, že žalovaná
3/, ktorá pomohla žalovaným 1/ a 2/ pri získaní úveru poskytnutím zabezpečenia splnenia ich záväzku
formou ručenia v prospech ich veriteľa, za nich napokon uhradila celú dlžnú sumu bez toho, aby
žalovaní 1/ a 2/ ako spoludlžníci prejavili voči svojmu veriteľovi akýkoľvek úmysel, resp. snahu tento
dlh splatiť. Osobitnú pozornosť je potrebné upriamiť aj na skutočnosť, že začatie predmetného konania

zavinili prioritne žalovaní 1/ a 2/ majúci postavenie spoludlžníkov, a to tým, že nesplnili svoju základnú
zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy uzavretej s veriteľom dňa 18.01.2007, a to povinnosť
splácať mesačné splátky riadne a včas, nakoľko až po nesplnení tejto ich povinnosti nastúpila ručiteľská
povinnosť žalovanej 3/ zaplatiť za nich dlžnú sumu. Existenciu ďalších dôvodov hodných osobitného
zreteľa vzhliadol odvolací súd tiež v sociálnom postavení žalovanej 3/, v jej nepriaznivom zdravotnom

stave a nepriaznivých finančných pomeroch, keď za oboch žalovaných 1/ a 2/ uhradila celú žalovanú
sumu ako dôchodkyňa vo vyššom veku s mesačným príjmom v podobe starobného dôchodku vo výške
iba 510,50 eur, odkázaná v dôsledku amputácie predkolenia ľavej dolnej končatiny a troch prstov pravej
dolnej končatiny na pomoc asistenta. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že zo zdravotného stavu
žalovanej 3/ je zrejmé, že má podstatne sťažený bežný spôsob fungovania v živote, a teda aj možnosť

pracovnou činnosťou získať popri príjmu z dôchodku akýkoľvek ďalší príjem. Vychádzajúc zo všetkých
týchto okolností sporu, ako aj osobných, sociálnych, majetkových a zdravotných pomerov žalovanej 3/
nesporne vyplývajúcich z obsahu spisu, dospel odvolací súd k záveru, že priznanie nároku na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania žalobcovi voči žalovanej 3/ by bolo pre žalovanú 3/ hrubo
nespravodlivé, a tiež likvidačné, keď mu celú žalovanú sumu v konečnom dôsledku uhradila sama, a

to aj napriek jej nízkemu príjmu, vyššiemu veku a nepriaznivému zdravotnému stavu. Vzhľadom na to,
že prípadnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ust. § 257 C.s.p. skúma súd vždy
ex offo, a všetky vyššie uvedené okolností hodné osobitného zreteľa boli známe súdu prvej inštancie
už v čase vydania napadnutého uznesenia, ktorý ich však pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v dôsledku neaplikovania ust. § 257 C.s.p. opomenul vziať do

úvahy, odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, a preto je nesprávne.19. Keďže v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie
nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania žalobcovi ako strane sporu, ktorej inak
vznikol nárok na náhradu týchto trov konania, a teda nie je daný dôvod na potvrdenie a ani zrušenie

napadnutého uznesenia, odvolací súd postupom v zmysle ust. § 388 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p.
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol žalobcovi voči žalovanej 3/ priznaný nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania s tým, že plnením žalovaného 1/ zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť žalovanej 3/ a plnením žalovanej 3/ zaniká v rozsahu jej plnenia povinnosť
žalovaného 1/, zmenil tak, že žalobcovi voči žalovanej 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a

odvolacieho konania nepriznal.

20. Na záver dáva odvolací súd žalobcovi do pozornosti skutočnosť, že pokiaľ ide o trovy
prvoinštančného konania, tak voči žalovaným 1/ a 2/ má k dispozícii právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie - rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 11C 264/2014-110 zo dňa 27.10.2015, ktorým boli
žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní, okrem iného, k povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne náhradu trov

konania pozostávajúcu z trov vo výške 140 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 393,87 eur,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (exekučný titul). Pokiaľ teda zo strany žalovaných 1/ a
2/ nedošlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania, ich
zaplatenia sa môže žalobca ako oprávnený voči žalovaným 1/ a 2/ ako povinným domáhať núteným
výkonom rozhodnutia (rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 11C 264/2014-110 zo dňa 27.10.2015 ako

exekučného titulu) v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).