Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 11, 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15T/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010009
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7819010009.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

11.12.2020 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku

obžalovanú S.. Z. S., J.. XX.XX.XXXX I. V., Y. G. G., H. XXX,

oslobodzuje,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava, sp. zn. Pv 376/18 zo dňa 07.01.2019 za
skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, ktorý mala spáchať tak, že

dňa 19.06.2018 okolo 15.40 hod. riadila osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus, ev. č. RV XXX G., po
štátnej ceste I/67 v Rožňave a pri odbočovaní vľavo na Ulicu Šafárikovu sa plne nevenovala vedeniu
vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, nedala prednosť v jazde oprotiidúcemu motocyklu

zn. Honda CB600F, ev. č. RV XXX U., idúcemu po hlavnej ceste, čím porušila ustanovenia § 4 ods.
1 písm. c/, § 19 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
v znení neskorších predpisov, došlo k zrážke, kde vodič motocykla S. Š. utrpel zranenia, ktorým dňa
20.06.2018 podľahol v Nemocnici s poliklinikou Sv. Barbory Rožňava, a. s.,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného F.. S. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. V.Ž.,

A. XXXX/XX s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., pobočka
Košice, Senný trh 1, 040 01 Košice - Staré mesto, IČO: 359 378 74 s jej nárokom na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry v Rožňave podal dňa 07.01.2019 obžalobu na obvinenú S.. Z. S. pre
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako

to je opísané vo výroku tohto rozsudku.

V predmetnej trestnej veci už bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 19.06.2019. Po podaní odvolania
prokurátorom a poškodeným krajský súd rozhodnutím zo dňa 06.12.2019 napadnutý rozsudok zrušila vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Krajský súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol: „okresný súd vykonal dokazovanie v celom
rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie, vysvetlil zrozumiteľným spôsobom, prečo nevyhovel

ďalším návrhom na doplnenie dokazovania, pričom s týmito dôvodmi odmietnutia vykonávania ďalších
dôkazov sa krajský súd stotožňuje. Takto vykonané dokazovanie okresný súd dôsledne vyhodnotil a to
jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, uviedol akými úvahami sa spravoval pri hodnotení tých
vykonaných dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Bohužiaľ napriek uvedenému

okresný súd prehliadol určité skutočnosti, v dôsledku ktorých sa napadnuté rozhodnutie javí ako
predčasné, založené na neúplných skutkových zisteniach, pričom prvostupňový súd sa v dôsledku
uvedeného dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, preto je
potrebné, aby pre odstránenie pochybností o správnosti skutkových zistení zopakoval niektoré dôkazy,
resp. vykonal ešte aj ďalšie dôkazy. Uvedené pochybenie vidí krajský súd v tom, že okresný súd za
podklad svojho rozhodnutia zobral znalecký posudok Ing. Köteleša, ktorý podľa názoru krajského súdu

trpí rovnakým nedostatkom ako znalecký posudok Ing. Cirbusa, pre ktorý ho okresný súd označil za
nezákonný. Ing. Köteleš vo svojom znaleckom posudku na str. 15 uvádza, že po predložení spisového
materiálu a po prezretí videozáznamov, priamo na mieste vykonal merania, účelom ktorých bolo zamerať
rozhodujúce vzdialenosti, ktoré boli potrebné pre určenie rýchlosti jazdy motocyklistu pred samotnou
zrážkou. Na str. 26 znalec popisuje postup akým dospel k zmeraniu úseku na vozovke, ktorý prešiel

motocyklista na kamerovom zázname. Pri tomto meraní znalec vyhotovil aj fotodokumentáciu, ktorú je
možné porovnať so sekvenciou videozáznamu. Túto fotodokumentáciu znalec vyhotovil z miesta tesne
pod priemyselnými kamerami na budovách firmy, aby bol zachovaný rovnaký uhol pohľadu. Z tohto
miesta znalec dával pokyny pracovníkom ODI, ktorí na ceste č. I/67 zaznačili miesta porovnateľné s
videozáznamom. Napokon aj do záverov znalca sa dostali tieto namerané údaje, keď v odpovedi na

otázku č. 1 znalec uvádza, že vykonal podrobnú analýzu nehodového deja jednak na základe podkladov,
ktorémubolipredložené,jednakpodľavlastnýchmeranínamiestenehody.Uvedenýpostuptohtoznalca
pri meraní daných vzdialeností je prakticky totožný s postupom, ktorý zvolil a popisoval Ing. Cirbus
na hlavnom pojednávaní zo dňa 19.06.2019. Jediný rozdiel spočíva v tom, že Ing. Köteleš inštruoval
pracovníkov ODI, ktorí na ceste vyznačili miesta, ktoré z pohľadu znalca zodpovedali sekvenciám z

videozáznamu. Teda aj Ing. Köteleš v tomto duchu vykonával rovnaký experiment ako Ing. Cirbus. Tým,
že Ing. Köteleš dával pokyny, síce príslušníkom ODI, kde majú vyznačiť jednotlivé miesta, stratili takýmto
postupom zistené hodnoty objektívny charakter, pretože nemožno jednoznačne vylúčiť subjektívne
ovplyvnenie týchto hodnôt (aj keď samozrejme neúmyselné) zo strany znalca. Teda rovnaká námietka,
ktorá smerovala voči znaleckému posudku Ing. Cirbusa sa musí uplatniť aj vo vzťahu k znaleckému

posudku Ing. Köteleša. Navyše znalec Ing. Köteleš dokonca sám vyhotovil aj fotografie, ktoré sú
súčasťou jeho znaleckého posudku, i keď je potrebné podotknúť, že obidvaja znalci dospeli prakticky k
takmer identickým vzdialenostiam s veľmi malými odchýlkami. Teda už na základe uvedeného vykazuje
znalecký posudok rovnakú nezákonnosť, ako znalecký posudok Ing. Cirbusa. Ďalšia námietka, ktorá
smeruje voči znaleckému posudku Ing. Köteleša, spočíva v tom, že tento znalec vykonával simuláciu

vozidiel po zrážke v programe, ktorý nedovoľoval úplne presne nasimulovať správanie motocykla po
zrážke, vzhľadom na jeho charakter viac telesového systému a tiež vzhľadom na to, že pri primárnom
náraze došlo k čiastočnej deštrukcii motocykla. Skutočnosť, že pohyb motocykla po zrážke nebol
simulovaný ako viac telesový systém, výrazným spôsobom oslabuje presvedčenie krajského súdu o
správnosti výstupných hodnôt a v konečnom dôsledku aj o znalcom konštatovaných záverov. Na druhej

strane je potrebné podotknúť, že Ing. Cirbus, ako to vyplýva z jeho znaleckého posudku na str. 18,
priebeh zrážky vypočítal nielen v 3D modeloch, ale aj vo viac telesovom systéme. Teda z tohto pohľadu
sa postup Ing. Cirbusa javí byť sofistikovanejší a na vyššej odbornej úrovni. Posledná výhrada k tomuto
znaleckému posudku sa týka nesprávnej interpretácie výpočtu k obr. č. 31 znalcom. Ako poukázal aj
poškodený, znalec uznal jeho námietku vo vzťahu k výpočtu rýchlosti vozidla obžalovanej v čase 0,3

s pred samotnou zrážkou, avšak znalec po tom, čo si priznal túto nesprávnu interpretáciu, neposkytol
orgánom činným v trestnom konaní a ani súdu žiadnu inú „správnu“ interpretáciu, teda neuviedol veci
na pravú mieru, čím vlastne daná okolnosť ostala nedoriešená a neobjasnená. Nevieme ani, aký to má
dopad na ďalšie hodnoty, ktoré znalec vypočítal a či to nejako mení aj jeho odborné závery. Vzhľadom
k týmto výhradám vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu dospel krajský súd k názoru, že vo veci neboli

dostatočnepreukázanéskutočnostidôležitépresprávnerozhodnutiesúdu.Doposiaľvykonanéznalecké
dokazovanie trpí viacerými vadami, ktoré neumožňujú bez akýchkoľvek pochybností prijať závery, či už
jedného alebo druhého vo veci činného znalca. Objektívne je potrebné povedať, že ide o skutkovo a
odborne veľmi náročnú vec, nakoľko na mieste dopravnej nehody nebol zistený dostatok stôp o pohybevozidiel pred zrážkou, jednoznačne nebolo určené ani miesto zrážky, čo pochopiteľne výrazne sťažuje
podanie kvalifikovaného znaleckého posudku a nepochybne kladie zvýšené odborné nároky na znalca,
ako jeho spracovateľa. Práve odborná náročnosť posúdenia danej dopravnej nehody, ako aj existencia

dvoch znaleckých posudkov s protichodnými závermi vedie krajský súd k názoru, že ide o výnimočný a
obzvlášť závažný prípad vyžadujúci si osobitné vedecké posúdenie, čím sú dané dôvody § 147 ods. 1 Tr.
por. na vypracovanie znaleckého posudku znaleckým ústavom. Na základe uvedených úvah krajský súd
zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. V ďalšom konaní bude potrebné vykonať nové znalecké dokazovanie a to

pribratím znaleckého ústavu do konania, ktorý by v danej veci vypracoval nový znalecký posudok.“

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkov, znalcov, listinnými
dôkazmi a po zrušení veci krajským súdom znaleckým dokazovaním pribratím znaleckého ústavu do
konania a na základe toho zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku:

Obžalovaná S.. Z. S. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásila v súlade s § 257 ods. 1
písm. a/ Tr. por., že je nevinná zo spáchania žalovaného skutku.

Obžalovaná vypovedala, že kritický deň bolo jasno, svietilo slnko. Ona odišla z práce okolo pol štvrtej
s tým, že išla do mesta. Prechádzala dole okolo cintorína, na kruhový objazd a smerom od kruhového

objazdu išla ďalej, kde potrebovala ku Kauflandu odbočiť doľava, okolo Premium servisu. Cesta bola
prehľadná,nachodníkubolilendvajachodci.Križovatkupoužívadosťčasto,vie,ženacestejepovolená
rýchlosť 70 km/h, je tam vľavo umyvárka, oproti servis, nejaká krčma a stavebniny. Bežne križovatku
používa tak, že sa ju snaží obísť tak, aby ju prešla v 90 stupňoch. Pri príchode ku križovatke pribrzdila,
išla strašne pomaly, pozerala sa pred seba, rovnako sa pozerala aj doľava, či ju niekto neobiehal,

nakoľko viackrát sa jej to stalo, keď mala zapnutú smerovku, že ju niekto obieha, žiadny pohyb ani svetlo
nezaznamenala. Ako poslednú vec pozrela do spätného zrkadla. Pozerala, či aj niečo nevychádza z
uličky smerujúcej ku Kauflandu, motorku nevidela ani periférnym videním. Začala odbáčať doľava, bola
natočená a v tom momente nastal strašný náraz. Nevedela odkiaľ prišiel. Mala pocit, že niečo spadlo
zhora. Vystrelili airbagy, popraskalo sklo a z kapoty sa niečo odrazilo. Došlo jej, že je to človek. Stála

a bála sa, či bude môcť otvoriť auto. Vybehla z auta a bežala k zranenému, ktorý dopadol podľa jej
hrubého odhadu nejakých 15 metrov doľava šikmo od jej auta. Tento bol tvárou dole, snažila sa ho
otočiť a medzitým kričala na dvoch chodcov, aby zavolali záchranku a prišli jej pomôcť. Po chvíli za
sebou zbadala MUDr. Kušníra, ktorý v tom čase bol na neďalekej umyvárke. V tom čase mala chlapca
otočeného, nakoľko išlo o štíhleho chlapca a zvládla ho otočiť aj sama, už ho resuscitovala. Nevedela

presne uviesť, kde auto ostalo po náraze, nakoľko sa ponáhľala k zranenému.

Svedok F.. S. Š., počas výsluchu na hlavnom pojednávaní čítal z poznámok, že S. mal mať 25 rokov,
plánovali oslavu. MM. bol vodičom od 16 rokov, kedy mal oprávnenie na malú motorku a následne
od 18 mal riadny vodičák. Veľmi veľa šoféroval, urobil viac ako pol milióna km, nakoľko vykonával aj

funkciu vodiča dodávky v predchádzajúcom zamestnaní Meva. Nemal žiadne kolízie, dopravné nehody,
absolvoval aj súkromné cesty, v Chorvátsku, Budapešti, Bratislave, aj v Prahe. Mal výborný vzťah s
priateľkou Jankou Kubisovou, s ktorou veľa komunikoval, plánovali si aj spoločný víkend. Čo sa týka
nehody, svedok účastníkom nehody nebol. V deň nehody, MM. riadne ráno vstal do práce a ako obvykle
prišiel domov na obed, kde sa poslednýkrát stretli, bol v pohode. Svedok vypovedal, že do dnešného

dňa ich obžalovaná nekontaktovala, neprejavila žiadnu ľútosť, neponúkla žiadnu pomoc.

Znalec Ing. Karol Köteleš z odboru cestná doprava, odvetvia nehody v cestnej doprave, odhad nehody
a technický stav vozidiel predniesol závery znaleckého dokazovania, podľa ktorých bezprostrednou
príčinou predmetnej dopravnej nehody bola skutočnosť, že vodička Ford Focus vykonávala manéver

odbočovania vľavo bez toho, aby priebežne sledovala aj protismerný jazdný pruh, v ktorom sa pohyboval
vodič motocykla Honda, ktorý prekročil maximálne povolenú rýchlosť v danom úseku o 100%. K technike
jazdy vodiča motocykla uviedol, že táto bola jednoznačne nesprávna, a to s poukazom na vysokú
rýchlosť, kedy pri takejto rýchlosti pôsobia na vodiča vysoké vibrácie, výrazne sa znižuje uhol rozhľadu
a výrazne sa znižuje aj rozoznávanie detailov. Z analýzy znalca vyplýva, že motocyklista zrejme vôbec

nereagoval na odbočujúce vozidlo. Rýchlosť motocykla v úseku tesne pred jazdou bola okolo 140 km/
h s tým, že uvedené sa preukázalo z priemyselných kamier. Na výpočet rýchlosti znalec využil program
Kinovea, pričom presnosť je v rozpätí 5%. Simuláciou vozidla Ford Focus bola určená východisková
rýchlosť cca 33km/h, ktorá sa postupne znižovala. Nárazové rýchlosti boli určené v prípade motocykla vrozpätí od 129-143 km/h a u motorového vozidla v rozpätí 6-8 km/h. Vodička motorového vozidla mohla
zrážke zabrániť za predpokladu, ak by počas vykonávania manévru odbočovania priebežne kontrolovala
protismerný jazdný pruh. V tom prípade by mala možnosť rozpoznať vysokou rýchlosťou prichádzajúci

motocykel a s najväčšou pravdepodobnosťou mohla manéver odbočovania prerušiť a umožniť prejazd
oprotiidúcemu motocyklistovi. Podľa znaleckého posudku mala vodička voľný úsek 260-280m, začala
odbočovať vľavo a voľný úsek cesty I/67 pre sebou už nekontrolovala, ak samotný okamih kontroly
voľného úseku cesty č. I/67 vykonala 6-7 sekúnd pred zrážkou, je zrejmé, že motocyklistu v tej chvíli
ešte nemohla vidieť. Vodič motocykla mohol zabrániť zrážke, ak by dodržal pravidlá cestnej premávky

a nebol by prekročil maximálne dovolenú rýchlosť pre daný úsek. Pri dodržaní rýchlosti 70 km/h by
v analyzovanej situácii dorazil k predmetnej križovatke niekoľko sekúnd potom, ako by vodička na
vedľajšiu cestu odbočila a žiadna kolízna situácia by nevznikla. Motorové vozidlo ako aj motocykel mali
platnú technickú kontrolu z čoho znalec predpokladal, že vozidlá mali vyhovujúci technický stav. Na
vozidlách sa v čase dopravnej nehody nevyskytovali technické závady, ktoré by boli v príčinnej súvislosti
so vznikom nehody. Znalec doplnil, že vzhľadom k tomu, že motocykel nebol vybavený systémom ABS,

v prípade brzdenia, by boli zanechané evidentné brzdné stopy na vozovke. Na obhajcom uvádzanú
situáciu, že v akej vzdialenosti sa nachádzal motocykel v čase, keď bolo motorové vozidlo pol metra v
protismere znalec uviedol s určitou toleranciou, že motocykel sa nachádzal vo vzdialenosti 56 m, pričom
pri dodržaní predpísanej rýchlosti 70 km/h pri reakčnom čase 1 sekunda by dokázal vodič motocykla
zastaviť na vzdialenosť 42 metrov, zostalo by tam 14 metrov. Znalec taktiež uviedol, že odhad rýchlosti

oprotiidúceho vozidla je veľmi obtiažny. Podľa znalca nie je obvyklým, aby na mieste dopravnej nehody
nebola brzdná dráha. Na spôsobe jazdy obžalovanej znalec nevidel nič neobvyklé, podľa simulácie
zákrutu trošku rezala, ale nikoho tým neohrozila, keďže je tam prerušovaná čiara, neporušila žiadny
predpis.

Na otázky splnomocnenkyne poškodenej odpovedal, že cesta je prehľadná a obžalovanej nič nebránilo
vo výhľade, avšak ak bol motocyklista za zákrutou nemohla ho vidieť. V prípade dodržania rýchlosti
motocyklistu by tento úsek 280 m prešiel za 14 sekúnd a vozidlo Ford by bolo hlboko ďaleko v uličke. K
poškodeniu kolesa motocykla uviedol, že toto vzniklo nárazom motocykla do kovovej časti motorového
vozidla. Fotografiu predloženú splnomocnenkyňou poškodeného, na ktorej sa nachádzali stopy na

vozovke, znalec označil ako jednoznačne nesúvisiacu s predmetnou dopravnou nehodou z dôvodu toho,
že sa nachádza podľa odhadu znalca 1 meter od stredovej čiary, kde k zrážke motocykla a motorového
vozidla došlo orientačne asi meter od vodiacej čiary. Určite to podľa neho nebola brzdná stopa po
motocykli. Motocykel sa v týchto miestach nenachádzal. Na otázku splnomocnenkyne, či stopa na
vozovke na ňou predloženej fotografii nie je dretím disku o vozovku znalec reagoval: „To vážne myslíte?

Teraz Vám hovorím, keby to bolo dretie diskového kolesa pred miestom zrážky tak čo ten disk vybuchol
počas jazdy, pred zrážkou a ešte meter a pol od koridoru jeho jazdy?“ Znalec pripustil odchýlku, ale nie
meter a pol až dva metre.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch znalca z odboru cestnej dopravy F.. Š. U.,

ktorý vypracoval znalecký posudok na základe požiadavky splnomocnenkyne poškodeného. K výsluchu
znalca Cirbusa bol prizvaný znalec Köteleš a to za účelom náležitého zistenia skutkového stavu podľa
§ 2 ods. 10 Tr. por..

Znalec Cirbus na hlavnom pojednávaní trval na záveroch ním vypracovaného znaleckého posudku, v

ktorých ako bezprostrednú príčinu dopravnej nehody označil nesprávnu techniku jazdy vodičky, ktorá
mala spočívať v tom, že vošla do jazdnej dráhy motocykla za kratší čas ako mal tento možnosť
nenáhlym,alebonáhlymbrzdenímzabrániťzrážkeajpridodržanípovolenejrýchlostivčaserozpoznania
kolíznej situácie. Z technického hľadiska vytvorila vodička motorového vozidla prekážku náhlu a to
nesprávnou technikou jazdy pri odbočovaní vľavo, nedaním prednosti v jazde. Rýchlosť motocyklistu

vyššia ako povolená nebola príčinou vzniku dopravnej nehody. Z analýzy nehodového deja motocyklista
z pôvodného smeru a rýchlosti nemohol zastaviť do miesta zrážky ani pri dodržaní povolenej rýchlosti
70 km/h, nemal dôvod reagovať na vzniknutú dopravnú situáciu skôr, keďže pri skoršej reakcii protiidúce
vozidlo premávalo v ľavom jazdnom pruhu. Podľa znaleckého posudku motocyklista sa v nehodovom
úseku pohyboval vyššou rýchlosťou ako povolenou, premával približne v strede jazdného pruhu a v

čase rozpoznania kolíznej situácie sa s motocyklom pohyboval vo fáze nábehu brzdného účinku. V čase
rozpoznania kolíznej situácie sa motocyklista pohyboval rýchlosťou 126,48 km/h a od odbočujúceho
vozidla bol vzdialený 17,0 metrov s tým, že v čase zrážky sa pohyboval rýchlosťou max. 117 km/h.
Spôsob jazdy motocyklistu z technického hľadiska nemožno vyhodnotiť ako nesprávny, neohrozovalani neobmedzoval iných účastníkov cestnej premávky pohybujúcich sa v jeho smere jazdy. Spôsob
jazdy vodičky motorového vozidla označil ako neštandardný z dôvodu, že vozidlo začalo odbočovať ešte
pred príjazdom do križovatky. Nesprávnym bolo aj vykonanie manévru, keď sa motocykel v protismere

nachádzal vo vzdialenosti 17,0 m. Motorové vozidlo sa pohybovalo rýchlosťou 34,63 až 34,9 km/h a to 6
m pred úrovňou križovatky, neodbočovalo, vozidlá boli od seba vzdialené 17,0 m. Vodička motorového
vozidla mala podľa znaleckého posudku možnosť zabrániť zrážke, keby pred odbočením vľavo zastavila
vozidlo alebo by vykonala odbočenie tak, že pri odbočení by nekrižovala protismerný jazdný pruh na
ulicu, na ktorú odbočovala. Vodič motocykla by aj pri rýchlosti 70 km/h zrážke nezabránil. Zrážke by

zabránil, keby sa pohyboval rýchlosťou 43 km/h. Technický stav vozidiel bol zistený na základe platnej
technickej kontroly.

Ing. Cirbus na hlavnom pojednávaní vypovedal, že znalecký posudok vyhotovil na základe dokumentov
polície, denníka a vlastnej obhliadky miesta v spolupráci s advokátkou a otcom nebohého, pričom
rýchlosť motocykla meral tak, že s otcom nebohého išiel po ceste, splnomocnenkyňa poškodeného stála

pri kamere, kde znalec počas telefonátu so splnomocnenkyňou zaznačil čiaru v mieste, kde je bilboard,
následne prešli úsek a ďalšiu čiaru naznačil pri košoch, kde zmizli z kamery. Znalec Cirbus sa pred
vypracovaním znaleckého posudku oboznámil so znaleckým posudkom znalca Köteleša. Pri analýze
úseku cesty z videozáznamu znalec zohľadňoval určité skreslenia, čo malo byť spôsobené vynechaním
snímku kamery.

Znalec Köteleš nepovažoval teóriu o skokoch (vynechanie snímky kamery) za správnu.

Znalec Cirbus ďalej uviedol, že obhliadku vykonal v januári 2019 s tým, že na otázku obhajcu reagoval,
že na fotografii na str. 13 vedľa motorového vozidla je škvrna, ktorá vznikla na základe toho, že niečo

muselo vytiecť, nejaká kvapalina. Táto zanechala stopu a on spoločne s poškodeným začal pátrať, či
neexistujú iné fotografie. Stopa na fotografii vznikla kolesom motocykla.

Na uvedené tvrdenie reagoval znalec Köteleš, ktorý trval na tom, že drecia stopa uvádzaná znalcom
Cirbusom nesúvisí s dopravnou nehodou, nie je drecou stopou motocykla. Podľa názoru znalca Köteleša

znalec Cirbus pri vypracovaní znaleckého posudku ako miesto zrážky uviedol 1,7 m od stredovej čiary.
Dopravný policajt ohliadajúci miesto činu odhadol, že to bolo 3,6 m od stredovej čiary, niekde pri vodiacej
čiare až za ňou. Po príchode znalca Köteleša na miesto to s ohliadajúcim policajtom jednoznačne
potvrdili.

Znalec Cirbus nevedel, prečo ním uvádzaná stopa bola zasypaná. Dokonca „konštruoval“, čo keď tie
črepiny boli odkopnuté.

Na uvedené reagoval znalec Köteleš po položení otázky, či je možné, aby v mieste zrážky uvádzanej
znalcom Cirbusom nebola ani jedna črepina tvrdením: „Je to vylúčené, bola by to prvá nehoda v

dejinách.“ Zároveň znalec predniesol, že zásadné rozpory v znaleckých posudkoch nevidí. Videl ich v
tom, čo kolega hovorí a čo sa nachádza v posudku. Znalec Cirbus tvrdil, že motocyklista 25 m pred
miestom zrážky reagoval na vozidlo Ford. Pri ním určenej rýchlosti 127 km/hod. t.j. 35 m za sekundu len
počas reakčnej doby motocyklista prejde 35 m a počas doby nábehu brzdného tlaku 0,5 prejde ďalších
zhruba 20 m na to, aby znížil svoju rýchlosť na 117 km/h, ktorú určil ako nárazovú. To by znamenalo, že

motocyklista musel reagovať na vozidlo Ford 55 m pred budúcim miestom zrážky a to je v čase, keď
vozidlo Ford plynule jazdilo v pravom jazdnom pruhu, nemal dôvod na neho reagovať, túto podmienku
v znaleckom posudku neuviedol. Dôvod na reakciu vzniká vtedy, keď vozidlo prejde 0,5 m za stredovú
čiaru.

Znalec Ing. Cirbus ďalej uviedol, že motocykel nebol vybavený systémom ABS, pričom podľa znalca
vozidlo bez systému ABS zanecháva šmykovú stopu rovnako ako aj vozidlo s ABS.

Znalec Ing. Köteleš na to reagoval, že v ním vypracovanom posudku uvažoval, že motocyklista vôbec
nebrzdil,točobolouvedené,tzv.polovičnébrzdenieniejecelkompravdou.Dobanábehubrzdnéhotlaku

je doba, kedy z nulového brzdenia sa motocykel dostane do plného brzdenia. Brzdný tlak sa kontinuálne
zvyšuje. Ak by bol brzdil, v prvej tretine nábehu brzdného tlaku sa už kolesá mohli začať zablokovávať
a teda motocykel mohol zanechávať brzdnú stopu. V druhej polovici nábehu brzdného tlaku by brzdné
stopy museli byť jasne viditeľné na vozovke.Obaja znalci uviedli, že poloha nebohého by závery znaleckého posudku nezmenila. Na otázku
splnomocnenkyne poškodeného, či dokáže verifikovať poloha nebohého závery znaleckého posudku

následne reagoval znalec Cirbus, že áno a to v prípade, ak by došlo od miesta zrážky 2,5 m nabok,
ako je uvádzané v znaleckom posudku kolegu, tak by došlo k odhodeniu tela nie k dopravnej značke,
ale na cestu.

Po súhlase obžalovanej a prokurátora súd v súlade s § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpovede

svedkov K. O., S.. S. H.Š. M. S. S..

Ani jeden zo svedkov sa k skutku vyjadriť nevedel. Svedok O. opísal nebohého S. Š., ako dobrého
šoféra, či už na aute alebo na motorke. MUDr. Kušnír, profesionálny záchranár, v čase nehody umýval
auto na neďalekej umyvárke. Dobehol na miesto a zistil, že pacient utrpel mnohopočetné porania, nemal
základné životné funkcie, bol v bezvedomí, nedýchal, nemal pulz na veľký cievach. Pomáhal záchrannej

zdravotnej službe až do naloženia pacienta do vozidla. Svedok S. išiel na bicykli, započul veľkú ranu,
buchot, ale nevidel, čo sa stalo. Utekal na miesto a volal človeku, ktorý je v servise, aby zavolal policajtov,
sanitku. Žena z vozidla už pomáhala motorkárovi.

Súd na pojednávaní pokračoval čítaním listinných dôkazov postupom podľa § 269 Trestného poriadku

s tým, že prečítal záznam z dopravnej nehody, zápisnicu o obhliadke miesta cestnej dopravnej
nehody, zápis o dychovej skúške (u obžalovanej bola nameraná hodnota 0,00 mg/l), fotodokumentáciu,
rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu obžalovanej, evidenčnú kartu vodiča S. Š. (3x sa dopustil
priestupku),evidenčnúkartuobžalovanej(2xsadopustilapriestupku),evidenčnúkartumotocyklaHonda
CB600F, evidenčnú kartu motorového vozidla Ford Focus, lekárske správy, list o prehliadke mŕtveho,

úmrtný list, protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi, zápisnicu o ohliadke motocykla a
motorového vozidla s fotodokumentáciou, uznesenie o vrátení veci, zápisnicu o vydaní veci, uplatnenie
nárokov na úhradu nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Súd vykonal dokazovanie ohľadom osoby obžalovanej, pričom z odpisu z registra trestov vyplýva, že

táto doposiaľ nebola súdne trestaná. Dopustila sa priestupku na úseku dopravy, za čo jej bola uložená
pokuta vo výške 20,- EUR.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora súd prečítal závery znaleckých posudkov vo veci úmrtia S. Š.
ako aj znalecký posudok kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru.

Plne rešpektujúc pokyn krajského súdu prvostupňový súd pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva
Žilinskej Univerzity v Žiline, odbor Cestná doprava (ďalej len ako „ústav“) za účelom podania znaleckého
posudku a zodpovedania otázok, na ktoré odpovedali znalci Ing. Köteleš a Ing. Cirbus v nimi
vypracovaných znaleckých posudkoch súvisiacich s dopravnou nehodou opísanou v skutkovej vete.

Následne súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca Doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. zastupujúceho
ústav, ktorý predniesol znalecký posudok s tým, že poukázal predovšetkým na závery tohto posudku,
na ktorých v plnom rozsahu trval.

Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že vzhľadom na nemožnosť exaktného určenia rýchlosti

vozidla Ford pred zrážkou, boli riešené dva varianty priebehu nehodového deja, a to variant A, pri ktorom
sa vychádzalo z predpokladu, že vozidlo Ford spomaľovalo až do okamihu zrážky a vodič motocykla
jazdil rýchlosťou 143 km/h a variant B, v rámci ktorého sa predpokladalo, že vozidlo Ford počas
odbočovania už nespomaľovalo (jazdilo rýchlosťou 19 km/h, ktorá bola určená ako nárazová rýchlosť) a
motocykel šiel rýchlosťou 150 km/h. Pre vyriešenie otázky čo bolo bezprostrednou technickou príčinou

predmetnej dopravnej nehody bolo podľa záverov znaleckého posudku potrebné vyhodnotiť právnu
otázku, či má vodička vozidla Ford pri odbočovaní vľavo predpokladať, že oproti nej sa môže pohybovať
motocyklista rýchlosťou nad 143 km/h a teda či má s ohľadom na túto skutočnosť dlhšie a detailnejšie
vyhodnocovať dopravnú situáciu. Zodpovedanie uvedenej právnej otázky je kľúčové aj pri vyhodnotení
techniky jazdy vodičky automobilu, a to či táto dala prednosť v jazde vodičovi motocykla alebo nie,

keďže zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že vodička dala prednosť v jazde motocyklistovi vo
vzťahu k predpokladanej maximálnej povolenej rýchlosti na predmetnom úseku 70 km/h (pri dodržaní
povolenej maximálne dovolenej rýchlosti motocyklistom by k vzniku kolíznej situácie nedošlo), avšak
nedala prednosť motocyklistovi vo vzťahu k skutočnej rýchlosti motocyklistu, ktorá bola v zmysle záverovznaleckého posudku stanovená v rozpätí 143 km/h až 150 km/h. Ak túto povinnosť vodička nemá,
potom technickou príčinou dopravnej nehody bola iba nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, teda
jazda rýchlosťou výrazne vyššou (143 km/h až 150 km/h), ako bola rýchlosť pre daný úsek maximálne

povolená (70 km/h), ktorá vyvoláva kolíznu situáciu pre každého účastníka cestnej premávky, ktorý by
mal dať prednosť v jazde motocyklistovi. Ak takúto povinnosť vodička má, potom je technickou príčinou
predmetnej dopravnej nehody súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča motocykla (vysoká rýchlosť)
a nesprávna technika jazdy vodičky automobilu (nedanie prednosti v jazde).

V rámci predmetného znaleckého posudku boli tiež zodpovedané otázky súvisiace s rýchlosťou oboch
vozidiel pred zrážkou (motocykel 143 km/h až 150 km/h, nebolo možné exaktne určiť) a nárazovou
rýchlosťou(motocykelcca142km/h,automobilcca19km/h),možnosťouodvráteniadopravnejnehodyz
pohľadu jej oboch účastníkov (obaja mali takúto možnosť), otázky technického stavu vozidla a motocykla
(vyhodnotený ako vyhovujúci), pohybu vozidiel od miesta zrážky, koridory pohybu oboch vozidiel a
miesto ich pretínania, čas potrebný na presun vľavo odbočujúceho vozidla Ford od stredovej čiary do

miesta, kde sa pretínali koridory pohybu vozidiel, polohy motocykla zodpovedajúcej času odbočovania
vozidlaFord,všeobecnýchinformáciíoreakčnomčase,spôsobeadôvodochreakciívodičareagujúceho
na pohyb iného účastníka cestnej premávky v jeho jazdnom pruhu (reakcia vodiča motocykla na
odbočovací manéver vozidla Ford vyhodnotená ako včasná), možnosti vodičky vozidla Ford vidieť
motocykel v protismere (vodička mala možnosť vidieť motocykel aj v čase, kedy kontrolovala situáciu

zo smeru jazdy motocykla 2,0 až 2,5 s pred zrážkou) a v neposlednom rade bol v znaleckom posudku
prezentovaný záver, v zmysle ktorého, ak by v čase, kedy vodička kontrolovala situáciu z protismeru pre
variant A a vodič motocykla jazdil rýchlosťou 70 km/h bez brzdenia, stihla by vodička odbočiť tak, že
by opustila koridor motocykla spôsobom, že medzi vozidlom a motocyklom by bola dodržaná bezpečná
vzdialenosť, zároveň v prípade, že by vodič motocykla jazdiaci rýchlosťou 70 km/h začal pri včasnej

reakcii brzdiť, v prípade variantu B by dokázal zastaviť pred miestom zrážky.

Na hlavnom pojednávaní znalec Kohút podľa názoru súdu veľmi podrobne, rozsiahlo a vyčerpávajúco
odpovedal na veľké množstvo otázok splnomocnenej zástupkyne poškodeného, ktoré mali často
spochybňujúci charakter vo vzťahu k samotnému znaleckému posudku a jeho záverov, znalec však trval

na tom, že znalecký posudok je plne preskúmateľný. Znalec okrem iného spochybnil opodstatnenosť
použitia viac telesového systému na simuláciu predmetnej nehody z dôvodu nižšej presnosti, spôsob
odbočovania vodičky vozidla Ford označil za obvyklý s tým, že v tomto prípade nenašli také faktory,
ktoré by odôvodňovali tvrdenie, že vodička pri odbočovacom manévri vošla do protismerného jazdného
pruhu neodôvodnene skoro. Podľa znalca: „Tá dopravná nehoda sa začala odvíjať skôr. Odvíjala sa od

okamihu,kedyvlastnetávodičkavyhodnocovalatúsituáciu.To,ženiektorýúčastníksapohybujevyššou
rýchlosťou, on tým niečo spôsobuje. Spôsobuje to, že keď sa pohybuje vyššou rýchlosťou, on rýchlejšie
príde do miesta zrážky. V okamihu kedy to vodička vyhodnocuje, on sa nachádza podstatne ďalej, čím sa
nachádza ďalej, tým sa horšie vyhodnocuje jeho rýchlosť, je na to potrebný dlhší čas.“ Ohľadne kontroly
vodiča vchádzajúceho do križovatky a odbočujúceho vľavo znalec uviedol, že sa jedná o tri úkony (vodič

vyhodnocuje 3 smery - situáciu pred sebou, za sebou a vľavo) a čas takejto kontroly závisí najmä od
veku vodiča a jeho kvality zraku. Štandardne vyhodnotenie jedného smeru môže trvať 1,5 sekundy, u
starších ľudí a ľudí s vadou zraku sa tento časový úsek mierne zvyšuje. Znalec tiež poznamenal, že
vodič pri takomto manévri a kontrole smerov spravidla nevyhodnocuje neobmedzený úsek. Na otázku
samosudcu v akej vzdialenosti na nachádzal motocyklista v čase kontroly prvého smeru, ktorý mal

pretínaťaleboktorýmalasledovaťvodičkapriodbočovanívprípadeakjedensmersakontrolujepribližne
1,5 sekundy, znalec odpovedal, že motocyklista sa nachádzal vo vzdialenosti 179 metrov od miesta
zrážky a vozidlo Ford 25 metrov od miesta zrážky s tým, že uvedené platí len v prípade, že vodička
vyhodnocovala najprv protismerný, vedľajší a situáciu v spätnom zrkadle. Na otázku samosudcu, či by
došlo k stretu ak by motocyklista šiel predpisovou rýchlosťou znalec odpovedal: „Nie, došlo by k minutiu.“

Znalec tiež uviedol, že vo vzdialenosti 179 metrov motocyklista nemal dôvod reagovať na vozidlo Ford,
v momente kedy ten podnet dostal, tak už bolo neskoro a zrážke v tej rýchlosti, v ktorej sa pohyboval
už zabrániť nemohol. Znalec ďalej vysvetlil ako dospel k miestu zrážky 1,7 metra od stredovej čiary,
čím zároveň spochybnil miesto zrážky, ktoré uviedol znalec Köteleš. Záverom výsluchu znalec podrobne
vysvetlil záver o daní prednosti v jazde motocyklistovi vodičkou pri oboch variantoch (A aj B) vo vzťahu k

rýchlostipredanýúsekmaximálnepovolenej,t.j.70km/hazdôraznil,ženasamotnúnehodujepotrebné
nazerať z pohľadu vodičky vozidla Ford a zásadným je moment, kedy táto vodička začala vyhodnocovať
situáciu. Znalec uviedol: „Ak ideme posúdiť tú situáciu, ak by sa vodič motocykla pohyboval rýchlosťou
70 km/h už vtedy keď vodička vyhodnocovala situáciu, tak on mal možnosť aj nenáhlym spomalením,aby sa oni míňali, aby dostával prednosť v jazde, ale to je úplne iný okamih ako je okamih, kedy to
už motocyklista mohol rozpoznať. On bol vtedy oveľa bližšie. Pri tejto nehode môže dôjsť k takému
paradoxu, čo presne tu došlo pri jednej variante, že motocyklistovi bola akoby vytvorená prekážka náhla,

že keď on to mohol rozpoznať už bolo na všetko neskoro, ale to nie je jediné kritérium. Druhé kritérium
dania prednosti v jazde hovorí, že vo vzťahu k 70 km/h dostal prednosť v jazde. Tieto dve kritériá sú ako
keby vo vzájomnom rozpore. Keď sa toto niekedy stane, tak má prednosť to kritérium dania prednosti v
jazde a to preto, lebo tá nehoda sa začala odvíjať vtedy, keď vodička začala vyhodnocovať tú situáciu
pred sebou a to, že motocyklista sa dostal do situácie, že keď on už to mohol rozpoznať, nemohol tomu

zabrániť, na to má výrazný vplyv jeho rýchlosť.“

Postupom podľa § 277 ods. 2 Tr. por. na hlavnom pojednávaní po zrušení veci krajským súdom
prvostupňový súd odmietol žiadosť splnomocnenej zástupkyne poškodeného o doplnenie znaleckého
posudku o sekvencie pohybu motocykla a vozidla po zrážke, taktiež 3D sekvenciu videa pravdivosti
vstupných veličín aj vo viac telesovom modeli a číselnú podobu pohybu motocykla a vozidla po zrážke

ako nedôvodnú a nadbytočnú predovšetkým vzhľadom na rozsah doposiaľ vykonaného dokazovania
formou znaleckých posudkov dvoch znalcov, znaleckej organizácie a samotných výsluchov všetkých
znalcov.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivoavichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na

neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že dňa 19.06.2018 došlo na štátnej ceste I/67 v
Rožňave k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi bola obžalovaná ako vodič motorového vozidla Ford
Focus a motocyklista S. Š., ktorý utrpel zranenia, ktorým dňa 20.06.2018 podľahol. Obžaloba kladie za

vinu obžalovanej, že táto sa pri odbočovaní vľavo na Ulicu Šafárikovu plne nevenovala vedeniu vozidla
a nesledovala situáciu v cestnej premávke, nedala prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklu, idúcemu
po hlavnej ceste, čím mala porušiť ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, § 19 ods. 4 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Okresný súd aj po doplnení dokazovania v intenciách rozhodnutia krajského súdu nedospel k inému
záveru ako pri prvom rozhodnutím a teda, že skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná nie je trestným
činom. Okresný súd v celom rozsahu splnil pokyn krajského súdu. Úlohy boli vykonané, avšak ani ich
výsledok nespôsobil dôkaznú situáciu, na základe ktorej by bolo možno uzavrieť, že obžalovaná je
vinnou zo žalovaného skutku.

Podľa názoru súdu v prejednávanom prípade ani po doplnení dokazovania podľa pokynu krajského
súdu nebolo preukázané, že by obžalovaná vyššie uvedeným spôsobom porušila dôležitú povinnosť
vyplývajúcu jej zo zákona. V posudzovanom prípade z vykonaného dokazovania, vrátane doplnenia
dokazovania po zrušení prvostupňového rozhodnutia krajským súdom, vyplynulo len porušenie zákona

zo strany poškodeného motocyklistu, ktorý výrazným spôsobom prekročil povolenú rýchlosť na úseku,
na ktorom došlo k dopravnej nehode. Zo záverov znaleckých posudkov Ing. Köteleša a Ústavu
súdneho inžinierstva, ako aj z prednesu znalcov Ing. Köteleša a Doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. na
hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dodržaním rýchlosti zo strany nebohého, by k žiadnej zrážke
nedošlo. Znalec Kohút počas výsluchu na hlavnom pojednávaní prezentoval dva varianty dopravnej

nehody, pričom konštatoval, že obžalovaná si splnila povinnosť dania prednosti v jazde vo vzťahu k
predpokladanej maximálne povolenej rýchlosti na predmetnom úseku 70 km/h. Podľa znalca Kohúta
pri tak komplikovanej dopravnej nehode, pri dôvodoch jej vzniku je potrebné vychádzať z momentu
kedy obžalovaná začala vyhodnocovať odbočovací manéver (podľa znalca je to moment, kedy sa v tej
nehode „rozdávali karty“), kedy obžalovaná mala možnosť nebohého vidieť (2,0 až 2,5 sekundy pred

zrážkou) sa tento nachádzal podstatne ďalej a čím ďalej sa nachádzal tým horšie sa vyhodnocuje jeho
rýchlosť. Súd zvýrazňuje tvrdenie znalca, že v prípade dodržania rýchlosti zo strany motocyklistu by toto
znamenalo, že v oboch ústavom modelovaných situáciách by došlo k bezpečnému minutiu účastníkov
cestnej premávky.Ohľadne variantu B vypracovaného ústavom, podľa ktorého by aj v prípade dodržania rýchlosti musel
nebohýspomaliť,tedadošlobykobmedzeniu,čovšakneznamenáporušeniepravidielcestnejpremávky

zo strany obžalovanej má súd za potrebné uviesť, že danie prednosti v jazde sa podľa zákona o
cestnej premávke rozumie ako povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má
prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy (§ 2 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej
premávke). Teda danie prednosti v jazde nezakladá povinnosť účastníka cestnej premávky automaticky
vždy pri spozorovaní iného účastníka cestnej premávky dávať tomuto prednosť. V prípade, ak by takúto

povinnosťúčastníkcestnejpremávkymal,mohlobynacestnýchkomunikáciáchdochádzaťkabsurdným
situáciám, kedy by nebolo možné odbočiť (v predmetnom prípade vľavo) dovtedy, kým by protismerný
pruh nebol prázdny.

Obžalovaná podľa záverov znaleckého posudku ústavu vykonala obvyklý odbočovací manéver, ktorý
umožňoval výjazd vozidiel, pričom nebolo zistené, že by tento spôsob odbočovania bolo možné

považovať za príliš skorý a neodôvodnený prejazd do protismeru. Obžalovaná vykonala všetky úkony
potrebné na bezpečný odbočovací manéver, teda skontrolovala protismernú premávku, odbočovací
smer a aj situáciu v spätnom zrkadle. Po tejto príprave začala odbočovať a voľný úsek pred sebou už
nekontrolovala, čo ani nebolo jej povinnosťou. Uvedené potvrdzujú aj závery znalcov Köteleša a ústavu,
ktoré sa javia ako logické, na základe čoho ani súd v technike a spôsobe jazdy obžalovanej nevidel

žiadne pochybenie, či porušenie zákona. Obžalovaná dostatočným spôsobom zohľadnila aktuálnu
dopravnú situáciu, ktorá jej nebránila vo vykonaní odbočovacieho manévru.

Súd aj po doplnení dokazovania zotrváva na už v predchádzajúcom rozsudku prezentovaných
záveroch, že v prejednávanom prípade absentuje obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu

a to zavinenie. Obžalovanej nebolo žiadnym spôsobom preukázané spáchanie trestného činu z
nedbanlivosti a to hoci len z nevedomej.

Podľa § 16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 149 Trestného zákona
(1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobe.

Podľa § 138 písm. h/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona.

Keďže doplnením dokazovania o znalecký posudok znaleckej organizácie nedošlo k zmene skutkového
stavu, ktorý by mal za následok iné rozhodnutie o vine obžalovanej má súd opätovne za potrebné
k otázke dania prednosti v jazde okrem už uvedeného navyše poznamenať, že z logického výkladu
pravidiel cestnej premávky vodič, ktorý dáva pri jazde križovatkou prednosť vozidlám prichádzajúcim
po hlavnej ceste nemusí dať prednosť absolútne všetkým vozidlám, ktoré v ľubovoľnej vzdialenosti od

križovatky vidí, ale iba tým, ktoré sú natoľko blízke, že vojdenie ním riadeného vozidla do križovatky
by u vodičov idúcich po hlavnej ceste vyvolalo nebezpečenstvo nutnosti náhlej zmeny smeru alebo
rýchlosti jazdy. Pritom vodič spravidla na základe svojich skúsenosti odhaduje, ktoré vozidlo je v
dostatočnej vzdialenosti tak, že mu umožňuje vjazd na hlavnú cestu a ktoré už nie, a pri tomto svojom
odhade samozrejme vychádza z rýchlosti, ktoré právne predpisy v mieste križovatky povoľujú. Pokiaľ

vodič prichádzajúci po hlavnej ceste ide rýchlosťou povolenou resp. primeranou a vodič odbočujúci cez
tento hlavný pruh mu prednosť nedá, je v obvyklých prípadoch zodpovednosť za kolíziu a prípadných
ďalších následkoch na vodičovi, ktorý preťal cestu vozidla idúceho po hlavnej ceste. Pokiaľ však
vodič na hlavnej ceste ide rýchlosťou, ktorá maximálne povolenú rýchlosť výrazne prekračuje a vodičpretínajúci túto hlavnú cestu nemá dôvod predpokladať takéto prekročenie, za prípadnú kolíziu musí
niesť zodpovednosť vodič idúci po hlavnej ceste. Nebohý S. Š. podľa skutkových zistení, ktoré sú
nepochybné, prekročil povolenú rýchlosť v prípade znaleckého posudku znalca Köteleša a znalca

Kohúta viac ako dvojnásobne (uvedené potvrdil aj znalec Cirbus, podľa ktorého prekročil rýchlosť
skoro dvojnásobne), čo obžalovaná nemohla predpokladať, preto poškodený je bezpochyby vinníkom
posudzovanej nehody. V prípade obžalovanej je potrebné aplikovať tzv. princíp odvodenej dôvery,
ktorá spočíva v dôvere účastníkov cestnej premávky voči ostatným účastníkom cestnej premávky, že
títo dodržiavajú predpisy. Obžalovaná nemohla oprávnene očakávať, že obžalovaný nachádzajúci

sa na hlavnej ceste niekoľkonásobným spôsobom prekročí povolenú rýchlosť. Od účastníkov cestnej
premávky nemožno v dobrej viere žiadať, aby pri riešení dopravných situácií (napr. dávanie prednosti v
jazde) vopred počítali s tým, že iný účastník cestnej premávky si „pomýlil“ jazdu v obci s „pretekárskou
dráhou“. V takýchto prípadoch potom nemožno oprávnene očakávať, že druhý účastník cestnej
premávky sa bude správať tak, aby „neohrozil“ takúto bezohľadnú jazdu iného účastníka cestnej
premávky. Samotná obžalovaná mohla zabrániť predmetnej dopravnej nehode len tým, že v dobe, keď

sa rozhodol poškodený po predmetnej ceste a križovatke „pretekať“, by s motorovým vozidlom vôbec
neprechádzala cez predmetnú križovatku.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení

podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., dospel k záveru o oslobodení
obžalovanej spod obžaloby Okresného prokurátora Rožňava.

Zároveň dáva súd do pozornosti, že trestný čin ako určitú právnu konštrukciu vymedzuje Trestný

zákon uzavretým komplexom presne definovaných objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré v súhrne
vytvárajú skutkovú podstatu trestného činu. Na to, aby bol spáchaný skutok trestným činom, musia
byť naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu (objekt, objektívna stránka,
subjekt, subjektívna stránka). Tieto znaky musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu. Sú
nevyhnutné, rovnocenné a obligatórne. Pri absencii čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej

podstaty trestného činu, nepôjde o trestný čin.

Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých súvislostí a skutočností dospel k záveru,
že v predmetnej trestnej veci absentuje zavinenie, bez ktorého niet trestného činu ani trestu.
Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, rozumie sa ním vnútorný psychický vzťah

páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Predmetná skutková podstata predpokladá zavinenie
nedbanlivostné, či už vo forme vedomej alebo nevedomej, čo však nebolo z konania obžalovanej v rámci
dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané.

Na tomto mieste súd považuje za nevyhnutné k subjektívnej stránke žalovaného trestného činu

uviesť. Nedbanlivosť ako forma zavinenia je upravená vo vyššie uvedenom § 16 TZ. Pod
písmenom a/ je upravená vedomá nedbanlivosť, culpa lata, cupla luxuria a pod písmenom b/ je upravená
nevedomá nedbanlivosť, culpa levis, culpa negligentia. Oba druhy nedbanlivosti majú spoločný znak a
to nedostatok vôle spáchať trestný čin napriek tomu, že páchateľ prejavil svoju vôľu konať, ale následok
nezamýšľalanisnímneboluzrozumený.Podstatanedbanlivostispočívavtom,žepáchateľzanedbaním

povinnej opatrnosti spôsobí nezamýšľaný následok. Rozdiel pri zavinení spočíva v tom, že pri vedomej
nedbanlivosti páchateľ vie, že môže spôsobiť následok, ale bez primeraných dôvodov sa spolieha, že
následok nespôsobí. Pre stanovenie trestnej zodpovednosti je potrebné skúmať, či dôvody, na ktoré sa
páchateľ spolieha, boli primerané. Ak boli primerané, trestne zodpovedný nebude, ak neboli primerané,
dôjde k vzniku trestnej zodpovednosti. Primeranosť dôvodov je potrebné posudzovať podľa toho, ako

sa javili v čase spáchania činu a nie podľa toho, čo neskôr vyšlo najavo. Dôvody, na ktoré sa páchateľ
spoliehal, musia mať charakter dôvodov dostatočných. V danom prípade je nepochybné, že dôvody,
na ktoré sa spoliehala obžalovaná boli dostatočné, nakoľko táto pri započatí odbočovacieho manévru
nemohla predpokladať, že motocyklista hrubo poruší dopravné predpisy a prekročí maximálnu povolenú
rýchlosť viac ako dvojnásobne. Uvedené platí aj pre nevedomú nedbanlivosť, pri ktorej páchateľ nevie

o možnosti, že môže spáchať trestný čin, teda spôsobiť následok, ale vzhľadom na okolnosti a svoje
pomeryotomvedieťmalamohol.Toznamená,žetrestnázodpovednosťosobyjeodvodenáodmožnosti
a povinnosti predvídať určité skutočnosti, a preto sa od neho vyžaduje určitá miera opatrnosti. Ak mal
možnosť a povinnosť predvídať následok, bude trestne zodpovedný; ak nemal možnosť alebo nemalpovinnosť predvídať následok, nebude trestne zodpovedný. Na zbavenie sa trestnej zodpovednosti
postačuje absencia možnosti alebo povinnosti, na stanovenie trestnej zodpovednosti je potrebné
kumulatívne splnenie možnosti aj povinnosti. Kritériom nedbanlivosti v oboch formách je zachovanie

určitej miery opatrnosti páchateľa. Miera opatrnosti je daná spojením objektívneho a subjektívneho
vymedzenia a ich vzájomným vzťahom a platí aj pri vymedzení vedomej a nevedomej nedbanlivosti.
Objektívne vymedzenie miery opatrnosti žiada od každého spravidla rovnakú mieru opatrnosti, len
výnimočne žiada od niektorých skupín osôb vyššiu mieru opatrnosti. Rozsah povinnej opatrnosti je
spravidla stanovený osobitnými predpismi (predpisy o bezpečnosti práce, týkajúce sa zaobchádzania

so zbraňami, omamnými, psychotropnými látkami, jedmi či prekurzormi). Povinnosť predvídať možnosť
spôsobeniaporuchyaleboohrozeniachránenéhozáujmupriniektorýchpovolaniachvyplývazpredpisov
publikovaných v Zbierke zákonov, ako aj z niektorých technických noriem (R 28/1988-I.), prípadne z
osobitných uznávaných pravidiel, ktoré vyplývajú z dosiahnutej úrovne odborných znalostí v určitom
odbore (postup lege artis v medicíne). V prípade, ak objektívne kritérium nie je upravené predpismi
alebo pravidlami, je potrebné zachovávať takú mieru opatrnosti, ktorá je primeraná okolnostiam a

situácii, ktorú páchateľ svojím konaním na konkrétnom mieste sám vyvolal. Subjektívne vymedzenie
miery opatrnosti spočíva v miere opatrnosti, ktorú je schopný vynaložiť páchateľ v konkrétnom prípade.
Ide o individuálne hľadisko, ktoré je u každého človeka iné, lebo je dané jeho znalosťami, životnými
skúsenosťami, jeho duševnými a telesnými schopnosťami a možnosťami. Zohľadňujú sa najmä osobné
vlastnosti a zdravotný stav páchateľa (vzdelanie, kvalifikácia, zamestnanie, životné skúsenosti, duševné

rozpoloženie), ako aj okolnosti konkrétneho prípadu (miesto, čas a prostredie spáchaného činu),
ktoré existujú buď bez pričinenia páchateľa, ale aj tie, ktoré páchateľ vyvolal sám svojím konaním.
Predpokladom uplatnenia subjektívneho meradla je vždy skutočnosť, že bola zanedbaná povinnosť
stanovená objektívnym meradlom (že konanie je protiprávne, čo v danom konaní v prípade obžalovanej
podľa názoru súdu absentuje). Medzi porušením povinnej opatrnosti a následkom musí byť príčinná

súvislosť. Pri nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto
príčinný vzťah môže rozvinúť (R 20/1981). Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie je teda v
zavinení obsiahnutý a páchateľ nezodpovedá za následok, ktorý takto vznikne. Uvedené platí aj v tomto
prípade a nemožno obžalovanej dať na zodpovednosť následok na základe pre ňu nepredvídateľného
priebehu spočívajúceho v protiprávnom konaní motocyklistu.

Potaktovykonanomdokazovanípodľanázorusúdudostatočnéhoprenáležitézistenieskutkovéhostavu
a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie dospel súd k záveru, že nebolo jednoznačne a
nespochybniteľne dokázané, že je prítomná subjektívna stránka trestného činu, z tohto dôvodu nebolo
dokázané, že skutok je trestným činom, čo odôvodňuje postup podľa § 285 písm. b/ Tr. por., na základe

čoho rozhodol súd o oslobodení obžalovanej spod obžaloby.

Vzhľadom k vynesenému oslobodzujúcemu rozsudku súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených F..
S. Š. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. s ich nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.