Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202695
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113202695.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: M. C.
- C., O. A.: G. D. Č.. XX, N., L.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré
Mesto, Vajanského nábrežie č. 3, Bratislava, IČO: 00 603 147, o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o
nájme nebytových priestorov a o vzájomnej žalobe žalovaného o vypratanie nebytových priestorov, na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. mája 2017, č. k. 14C/24/2013
- 216, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na plnú
náhradu trov konania zo žaloby o neplatnosť výpovede zo zmluvy o nájme nebytových priestorov.
Žalovanému - M. C. - C., O. A.: G. D. Č.. XX, N., L.: XX XXX XXX (správne „žalobcovi“), uložil
povinnosť vypratať a zápisnične žalobkyni (správne má byť „žalovanému“) odovzdať nebytový priestor
nachádzajúci sa v dome na Ž.L. X.. Č.. X, X, G. D.. Č.. XX, Z.. Č. XXXX, A.. Č.. XXXX, R.Z. V. A. Č.. X-
X na U. Č.. XXXX, P. N. L., P.: N. - O.. Č.. Z. O., G.U. Ú.: Z. O., vedenom Okresným úradom Bratislava,

katastrálnym odborom a pozostávajúci zo R.W. X,XX O.X, A. Y. P. X,XX O.X, A. P. XX,XX O.X, Z. XX,XX
O.X, L. Z. X,XX O.X, J. R. X,XX O.X, J. Ž. X,XX O.X, J. Ž. X,XX O.X, J. O.P. X,XX O.X, J. O. X,XX O.X na
A.,Š.preR.X,XXO.XnaX.O.A.,A.X,XXO.XnaX.O.A.V.Z.XX,XXO.XS.Z.,S.Y.S.XXX,XXO.X,do
3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni (správne „žalovanému“) priznal nárok na plnú náhradu trov
konania zo žaloby o vypratanie nebytových priestorov. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 137
písm.c)C.s.p.,§8a§10zákonač.116/1990Zb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorov,§126ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1a ods. 2, § 2 ods. 2, § 6 ods. 3 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste
Slovenskej republiky Bratislava a vecne tým, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov a ani nepreukázal, že by jeho právo vyplývalo z
osobitného predpisu, na ktoré by mal odkazovať zákon s tým, že vzhľadom na nedostatok naliehavosti
právneho záujmu sa dôvodmi neplatnosti ďalej nezaoberal. Výrok, ktorým rozhodol o vzájomnej žalobe
žalovaného, ktorou sa domáhal uložiť žalobcovi povinnosť vypratať predmet nájmu odôvodnil súd prvej

inštancie vecne tým, že nájomca (žalobca) užíva nebytový priestor bez právneho dôvodu, nakoľko
porušil povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o nájme č. 74/2002/322 zo dňa 04. 10. 2002, uzatvorenej medzi
stranami sporu na dobu neurčitú, keď prestal platiť nájomné a na základe toho mu prenajímateľ dal
výpoveď z nájmu, ktorú prevzal dňa 23. 08. 2012 s tým, že výpovedná lehota nájomcovi začala plynúť
dňom 24. 08. 2012 a uplynula dňa 24. 09. 2012, keď v zmysle čl. 2 ods. 5 Zmluvy o nájme bol nájomca
povinný odovzdať nebytové priestory najneskôr prvý pracovný deň po uplynutí výpovednej lehoty (25.

09. 2012) a spísať po ich odovzdaní zápisnicu. Uviedol, že na námietku nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu, t. j. Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto (správne „žalovaného“), pri podávaní vzájomnejžaloby o vypratanie, ktorú vzniesol nájomca, t. j. žalovaný (správne „žalobca“), neprihliadol, nakoľko
žalobca (správne „žalovaný“) svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal príslušnými ustanoveniami (ust.
§ 1a ods. 2, § 2 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb., § 6 ods. 3, 4 zákona č. 138/1991 Zb., čl. 80 ods.

1, čl. 81 ods. 2, 5 Štatútu ako aj výkladového stanoviska Ministerstva financií zo dňa 12. 09. 2009 k
ustanoveniu § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb.) a zároveň skonštatoval, že nebolo možné prihliadnuť ani
na okolnosť týkajúcu sa zľavy nájomného vo výške 50 %, nakoľko si ju nájomca neuplatnil v zákonom
stanovenej lehote. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením
§ 262 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne plným nárokom žalovaného (Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto)

zo žaloby o neplatnosť výpovede zo Zmluvy o nájme a plným nárokom žalobkyne (Mestskej časti
Bratislava - Staré Mesto) zo žaloby o vypratanie nebytových priestorov (správne má byť „plným nárokom
žalovaného zo vzájomnej žaloby“) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd
prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam na základe vykonaných dôkazov (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., nakoľko účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým,

že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a navrhol
rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietol, že nakoľko predmetom
konania boli dve žaloby, nie je z prvého výroku rozsudku zrejmé, ktorú žalobu súd prvej inštancie
zamietol. Žalobca ďalej namietol nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko
súd prvej inštancie iba opísal skutkový stav, odcitoval príslušné ustanovenia právnych predpisov a

následne doslovným citovaním argumentácie žalovaného konštatoval záver s tým, že z rozhodnutia
nevyplýva, prečo aplikoval konkrétne ustanovenia právneho predpisu, prečo ich vyložil uvedeným
spôsobom, prečo sa nezaoberal niektorými argumentmi, akými myšlienkovými úvahami a logikou sa
riadil pri vyvodzovaní záverov, keď sa úplne vyhol odôvodneniu nepreukázania (naliehavého) právneho
záujmu na určení neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov a vôbec sa nezaoberal jeho

relevantnými a jasnými argumentmi týkajúcimi sa neplatnosti výpovede z dôvodu podania výpovede
neoprávneným subjektom a z dôvodu chýbajúceho výpovedného dôvodu v podobe neexistujúceho
jeho dlhu voči žalovanému (podanie zo dňa 24. 01. 2013). Vytkol súdu prvej inštancie, že sa v
odôvodnení vyhol posúdeniu jeho námietky týkajúcej sa nedostatku vecnej legitimácie žalovaného
(podanie zo dňa 09. 02. 2017). K naliehavému právnemu záujmu žalobca uviedol, že pri podanej

určovacej žalobe vychádzajúc z charakteru užívania nebytového priestoru postačuje preukázať právny
záujem bez potreby preukazovania jeho naliehavosti s tým, že má aj naliehavý právny záujem na určení,
ktorého sa žalobou domáha, pretože jeho právne postavenie bolo neisté, keďže po doručení výpovede
z nájmu nebytových priestorov ostalo sporným, či bola daná výpoveď platná a či nájomný vzťah medzi
účastníkmi založený zmluvou o nájme nebytových priestorov existuje, alebo zanikol a poukázal na

konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súd SR a zdôraznil preventívny charakter a účel určovacej žaloby,
prostredníctvom ktorej možno dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadné budúce spory. Uviedol, že
určenie neplatnosti výpovede z nájmu jednoznačným a konečným spôsobom má za následok, že
k ukončenie nájomného vzťahu výpoveďou nedošlo, nájomný vzťah trvá a na právnom postavení
nájomcu sa nič nezmenilo, preto aj keby podal žalobu o určenie, že nájomný vzťah trvá, stále by sa

jednalo o určovaciu žalobu, ktorej petit by smeroval k rovnakému výsledku ako v prípade žaloby o
určenie neplatnosti výpovede nájmu nebytového priestoru. Namietol, že súd prvej inštancie sa vôbec
nezaoberal morálnymi normami, v rozpore s ktorými konala mestská časť (žalovaný), keďže nebytové
priestory boli v dezolátnom a neužívaniaschopnom technickom stave, a preto bol v roku 2010 nútený
ich zrekonštruovať, v dôsledku čoho došlo k ich zhodnoteniu o sumu 98. 300 eur stanovenú v zmysle

znaleckých posudkov z roku 2009 a 2012 a vzhľadom na to, že platil nájomné aj počas rekonštrukčných
prác,kedynebytovépriestorynemoholužívať,žiadalžalovanéhoofinančnévyrovnaniezáväzkov,avšak
žalovaný bez náznaku úradníckej kultúry a morálky neprejavil ani vôľu stretnúť sa s ním a oboznámiťsa s vynovenými nebytovými priestormi, a „poďakoval“ mu podaním výpovede pre údajné omeškanie
s platením nájomného.

3.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdiť, keď z poradia sporových vecí v záhlaví rozsudku a jeho výrokov,
ako aj v kontexte odôvodnenia rozsudku je nespochybniteľné, ktorá žaloba bola zamietnutá a nakoniec

aj z podaného odvolania žalobcu je jasné, že si je vedomý svojho neúspechu v konaní. Uviedol, že súd
prvej inštancie sa vysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu v napadnutom rozsudku s tým,
že podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem nie je tam, kde možno žalovať na splnenie
povinnosti, a teda momentom podania vzájomného návrhu o vypratanie priestorov zanikol naliehavý
právny záujem, aj keby v čase podania žaloby existoval. Žalovaný uviedol, že otázku platnosti výpovede
súd prvej inštancie posudzoval pri rozhodovaní o vyprataní ako otázku predbežnú a svoj názor o

oprávnenostipodaťvýpoveďdostatočnevyargumentovalvbodoch7.,8.,11.,14.-20.a22.odôvodnenia
rozsudku, a preto vzhľadom k rozhodovaniu súdu o vzájomnom návrhu na vypratanie nehnuteľnosti, pri
ktorom bola platnosť výpovede posúdená, považoval argumentáciu žalobcu za nadbytočnú. Žalovaný
vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobcom namietaná argumentácia týkajúca sa rozporu s morálnymi
normami nemá žiadny význam pre rozhodovaný spor z dôvodu, že žalobca poznal stav priestorov, tento

mu vyhovoval a bol ich nájomcom na základe troch na seba nadväzujúcich nájomných zmlúv, ktorými
na seba prebral aj povinnosť udržiavať priestor v užívaniaschopnom stave s tým, že ako prenajímateľ
súhlasil s rekonštrukciou nebytových priestorov len za podmienky jej vykonania na náklady žalobcu, bez
akéhokoľvek nároku na ich náhradu a rovnako bola vopred zamietnutá žiadosť žalobcu o odpustenie
nájomného počas trvania rekonštrukcie. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa nesprával ako nájomca,

keď po ukončení rekonštrukcie prestal platiť nájomné, priestory neprevádzkoval, ale odovzdať ich
nemienil, a preto, ak niektorá zo strán sporu koná v rozpore s dobrými mravmi, je to žalobca.

4.

Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že rozsudkami v
konaní vedenom pod sp. zn. 7C/46/2014 a pod sp. zn. 4C/8/2017 (fotokópie rozsudkov pripojil k
svojmu vyjadreniu) bola žaloba žalovaného voči nemu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalovaného ako mestskej časti zamietnutá, nakoľko podľa názoru súdu subjektom práva v konaní je
hlavné mesto SR Bratislava, zastúpené správcom - mestskou časťou, a nie samotná mestská časť ako

správca, keď súd vychádzal z § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Žalobca poukázal na
rozdielny postup žalovaného ako prenajímateľa voči nemu ako nájomcovi, keď v rovnakých prípadoch
dohodol s nájomcami zľavu na nájomnom alebo odpustenie nájomného. Na obranu svojej osoby žalobca
za účelom preukázania, že nie je obyčajný neplatič, poukázal na ním priložený znalecký posudok, z
ktorého vyplýva stav predmetu nájmu, a že zveľaďuje majetok, ktorý nie je v jeho vlastníctve s tým, že

počas celého trvania nájomného vzťahu mal a má záujem o slušné a vzájomne vyrovnané vzťahy so
žalovaným.

5.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na argumentácií, ktorú uviedol v podaní zo
dňa 12. 05. 2017 a poukázal na to, že proti rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7C/46/2014
a sp. zn. 4C/8/2017 podal odvolanie, nakoľko sa s nimi nestotožňuje a zároveň poukázal na rozsudok
Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 35Cb/75/2014 zo dňa 03. 10. 2016, ktorým súd v spore s rovnakými
stranami nespochybnil jeho aktívnu vecnú legitimáciu a priložil rozsudky vydané v konaniach týkajúcich

sa zvereného majetku, v ktorých súdy skúmali otázku vecnej legitimácie mestskej časti alebo hlavného
mesta a zhodne dospeli k záveru, že zverením majetku hlavného mesta do správy mestskej časti ostáva
hlavnémumestulentzv.holévlastníctvobezmožnostirealizáciejehoobsahuvpodobeprávapovinností
s ním spojených a výkon jeho vlastníckeho práva je obmedzený na udeľovanie súhlasu k prevodom
zvereného nehnuteľného majetku, resp. na jeho odňatie správcovi (KS v Bratislave 8Co/404/2010). Za

irelevantnú považoval argumentáciu žalobcu, ktorou sa porovnáva s inými nájomcami mestskej časti,
nakoľko zo žiadneho všeobecne záväzného predpisu nevyplýva nárok na poskytnutie zľavy pri alebo
po rekonštrukcii s tým, že obranu žalobcu, že nie je obyčajný neplatič označil za účelovú a uviedol,
že neobstojí jeho tvrdenie, že mal záujem o slušné a vyrovnané vzťahy s mestskou časťou, keďže zaužívanie priestorov zaplatil naposledy 11. 03. 2011 za 1. Q/2011 a odvtedy priestor užíva a prevádzkuje
bez platenia.

6.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vyjadrenie žalovaného dňa 02. 07. 2018 doručoval
žalobcovi poštou na vedomie, avšak spis bol odvolaciemu súdu predložený bez preukázania doručenia
uvedeného vyjadrenia žalobcovi, keďže v spise sa poštová doručenka od žalobcu nenachádza.

7.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 ods. 1 a § 380 ods.
l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné zrušiť z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, keďže písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku
trpí vadami, ktoré majú za následok zmätočnosť rozhodnutia, ako i z dôvodu, že súd prvej inštancie vec
v časti týkajúcej sa určovacej žaloby nesprávne právne posúdil a svoje právne závery (hoci nesprávne)
ani vecne neodôvodnil.

8.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
žalobu žalobcu, domáhajúceho sa určenia neplatnosti výpovede Zmluvy o nájme nebytových priestorov
č. 74/2002/322, ktorú dňa 04. 10. 2002 ako nájomca uzavrel so žalovaným ako prenajímateľom zamietol

z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a zároveň
vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného a žalobcovi uložil povinnosť vypratať a zápisnične žalovanému
(nesprávne označovaného v napadnutom rozsudku ako žalobcu) odovzdať špecifikovaný nebytový
priestor.

9.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nevyhnutným predpokladom pre posúdenie vecnej
správnosti súdneho rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť z hľadiska štrukturálnej stránky vyhotovenia
rozsudku, systematiky, jazykového vyjadrenia, štylizácie a princípov formálnej logiky, ktorým má

zodpovedať text súdneho rozhodnutia.

10.

Predmetom tohto sporu je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti výpovede zo Zmluvy

o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi stranami sporu dňa 04. 10. 1992, ktorú mu dal žalovaný
dňa 17. 08. 2012 a zároveň vzájomná žaloba žalovaného o vypratanie nebytových priestorov žalobcom,
a preto súd prvej inštancie, ktorý v záhlaví napadnutého rozsudku označil žalobcu ako žalovaného vo
vzťahukvzájomnejžalobeanaopak,žalovanéhooznačilakožalobcu,keďžepodalvzájomnúžalobu,nie
je možné považovať výrok, ktorým zamietol žalobu bez jej bližšej špecifikácie, za jednoznačne určitý, a

preto sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie
je zrejmé, ktorú žalobu zamietol a neprisvedčil názoru žalovaného, že z kontextu odôvodnenia rozsudku
je nespochybniteľné, ktorá žaloba bola zamietnutá, nakoľko je potrebné mať na zreteli, že rozsudok
musí byť zrozumiteľný nielen procesným stranám, ktorých sa spor priamo týka, a teda implicitne si môžu
vyvodiť zmýšľanie a logiku záverov konajúceho súdu, ale tento musí byť vo všeobecnosti preskúmateľný

a musí spĺňať znaky určitosti a jednoznačnosti, a to najmä vo výrokovej časti rozsudku, od ktorej závisí
vykonateľnosť rozhodnutia, a preto ustálenie správneho označenia procesných strán a nárokov, ktoré
súd priznáva konkrétnej strane v konaní, je v tomto smere kľúčové.

11.

Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 C. s. p., žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou
žalobou.12.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva záujem zákonodarcu na zachovaní označenia procesných
strán tak, že žalobcom v spore zostáva výlučne subjekt, ktorý podal žalobu, na základe ktorej inicioval
súdne konanie a žalovaný, ktorý v priebehu konania uplatnil svoje právo proti žalobcovi vzájomnou
žalobou, zostáva označený ako žalovaný v záujme systematického poriadku a určitosti pri označovaní
procesných strán v ďalšom texte rozhodnutia. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v záhlaví

napadnutého rozsudku postavil obe procesné strany tak do pozície žalobcov, ako aj žalovaných, zaťažil
svoje rozhodnutie (výrokovú časť, ale i odôvodnenie) vadou, ktorá mala za následok zmätočnosť
rozhodnutia.

13.

Podľa ustanovenia § 137 písm. c) C. s. p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14.

Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že určovacou žalobou sa možno domáhať vydania
deklaratórneho rozhodnutia, ktorým sa určuje existencia (neexistencia) subjektívneho práva iba za
predpokladu, že žalobca má na domáhanom určení naliehavý právny záujem. Vychádzajúc z platnej
judikatúry naliehavý právny záujem má žalobca v prípade, ak by bez žiadaného určenia bolo ohrozené

jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom sa zúčastňuje, alebo ak by sa právne postavenie bez tohto
určenia stalo neistým.

15.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, ale prispieva len k zbytočnému rozmnožovaniu

sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je
prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.

16.

Bolopotrebnésastotožniťsnámietkoužalobcuvpodanomodvolaní,žemallegitímnyatedaajnaliehavý
záujem na určení neplatnosti výpovede, ktorú mu dal žalovaný zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov
č. 74/2002/322 zo dňa 04. 10. 2012, keď požadovaným určovacím výrokom by dosiahol stav právnej

istoty, nakoľko prípadný určovací výrok rozsudku by mal za následok trvanie nájomného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, a nakoľko súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku obmedzil
iba na strohé konštatovanie, že žalobca naliehavý právny záujem na svojej určovacej žalobe nemá,
nebolo možné súhlasiť ani s argumentáciou žalovaného, že prvoinštančný súd sa s touto otázkou
vysporiadal, keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, na základe akej úvahy

dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcov určovací petit pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu nie je spôsobilým prostriedkom ochrany jeho práva.

17.

Nebolo možné stotožniť sa ani s tvrdením žalovaného, ktorý v posudzovanom spore nesprávne
interpretoval ustálenou súdnou praxou prezentovaný názor, že naliehavý právny záujem nie je tam,
kde možno žalovať na splnenie povinnosti, nakoľko vo všeobecnosti alternatívnu možnosť žaloby
(možnosť podať žalobu o plnenie namiesto určovacej žaloby) treba vzťahovať výlučne k žalujúcemusubjektu, a neprichádza do úvahy v prípade sporu, v ktorom sa žalovaný vzájomnou žalobou na splnenie
povinnosti domáha protinároku zodpovedajúcemu nároku žalobcu, ktorý uplatňuje určovacou žalobou.
Nazákladelogickejúvahytotižvzájomnážalobažalovanéhoobjektívnenemôževylúčiťnaliehavýprávny

záujem žalobcu, ktorý sa domáha protichodného nároku, resp. sleduje opačný cieľ ako žalovaný svojou
vzájomnou žalobou, nakoľko vzájomná žaloba na splnenie povinnosti ako dispozičný procesný úkon
má vplyv na oslabenie alebo posilnenie dôvodnosti nároku uplatňovaného protistranou prostredníctvom
určovacej žaloby, ale nemá vplyv na naliehavý právny záujem ako právny predpoklad pre podanie
určovacej žaloby.

18.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať zároveň na rozporuplnosť tvrdenia súdu prvej inštancie s
platnou právnou úpravou, keďže na jednej strane citoval procesnoprávnu normu, podľa ktorej naliehavý
právny záujem netreba preukazovať (nesprávne uviedol „nevie preukazovať“), ak vyplýva z osobitného

predpisu, a zároveň konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal, že by jeho právo z osobitného
predpisu vyplývalo, pričom je nutné zdôrazniť, že v zmysle zásady „iura novit curia“ súd pozná právo,
a preto ak zákon odkazuje na právo žalobcu, nemožno zaťažovať žalobcu dôkazným bremenom vo
vzťahu k preukázaniu právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu.

19.

Vzhľadom na uvedené je právny záver súdu prvej inštancie, že žalobca na danej určovacej žalobe
nemá naliehavý právny záujem nesprávny, nakoľko aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
stranami sporu nie je možné odstrániť iným spôsobom ako súdnym rozhodnutím, z dôvodu ktorého bolo
povinnosťou prvoinštančného súdu skúmať samotné skutkové a právne dôvody výpovede zo Zmluvy
o nájme nebytových priestorov, ktoré síce súd prvej inštancie posudzoval v súvislosti so vzájomnou

žalobou žalovaného ako predbežnú otázku, ako uviedol aj žalovaný, ale svojimi závermi o platnosti
výpovedi podporil iba opodstatnenosť nároku žalovaného na vypratanie predmetných nebytových
priestorov,nievšakneopodstatnenosťžalobyžalobcu,keďžetútozamietolvzhľadomnanedostatokjeho
naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, z dôvodu ktorého sa dôvodmi neplatnosti výpovede
nezaoberal.

20.

K námietke žalobcu v podanom odvolaní, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
nevysporiadal s jeho argumentáciou o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalovaného na podanie

vzájomnej žaloby o vypratanie nebytových priestorov, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie síce
poukázal na to, že žalobca (správne má byť žalovaný) vo veci vzájomného návrhu vypratania preukázal
svoju aktívnu vecnú legitimáciu príslušnými zákonnými i podzákonnými ustanoveniami a rozhodovacou
činnosťou súdov (ktoré súd prvej inštancie i špecifikoval), avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nemožno vyabstrahovať jeho úvahy, ktorými dospel k záveru, že vzhľadom na argumentáciu Mestskej

časti Bratislava - Staré Mesto na námietku aktívnej vecnej legitimácie neprihliadol.

21.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pre riadne preskúmanie rozhodnutia nepostačuje, aby

súd iba odcitoval dikciu pre vec relevantných zákonných ustanovení a obmedzil sa iba na konštatovanie
svojich zistení priamo vyplývajúcich z jednotlivých vykonaných dôkazov, ale je nutné, aby z týchto
zistení správnou a logickou úvahou vyvodil záver, ktorý v danom prípade nespochybňuje legitimáciu
žalovaného na podanie žaloby o vypratanie nebytových priestorov. Odvolací súd preto upriamuje
pozornosť súdu prvej inštancie na principiálne postavenie žalovaného, ktoré mal/má v nájomnom vzťahu

ako prenajímateľ a ktoré nebolo počas celého konania medzi stranami sporné s dôrazom na skutočnosť,
že pokiaľ by žalobca bol absolútne presvedčený o relevantnosti svojej námietky, namietal by označenie
žalovaného ako prenajímateľa už pri uzatváraní zmluvy o nájme nebytových priestorov.22.

Odvolacísúdnapokonvyhodnotilakonedôvodnúodvolaciunámietkužalobcu,ktorousasnažilpoukázať

na to, že súd prvej inštancie opomenul v posudzovanom spore aplikovať morálne normy, v rozpore s
ktorými mal konať žalovaný, keď neposkytol žalobcovi finančné vyrovnanie za vykonané rekonštrukčné
práce na predmetných nehnuteľnostiach.

23.

Je nutné uviesť, že v rámci koncentračnej zásady je súd pri posudzovaní uplatneného nároku viazaný
petitom žaloby (žalobným návrhom), a preto ak mal súd prvej inštancie preukázaný skutkový stav,
že žalobca ako nájomca si riadne a včas neplnil svoju povinnosť platiť nájomné, a preto dospel k
záveru, že vzájomný nárok žalovaného na vypratanie nebytových priestorov je dôvodný, nebol daný
dôvod pre zvažovanie a uplatnenie súdnej moderácie z dôvodu určitých zásluh žalobcu na rekonštrukcii

nehnuteľnosti, nakoľko žalobný petit neznel na zaplatenie určitej peňažnej sumy, ale na splnenie
povinnosti spočívajúcej vo faktickom konaní, ktorému možno buď vyhovieť alebo žalobu (vzájomnú
žalobu) zamietnuť.

24.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1, písm. b),
c) C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou
prvoinštančného súdu právne posúdiť dôvodnosť žaloby o určenie neplatnosti výpovede zo Zmluvy o
nájmenebytovýchpriestorov,vysporiadaťsasoskutkovýmiiprávnymidôvodmivýpovedeasvojeprávne

závery presvedčivo a logicky odôvodniť, právne posúdiť námietky žalovaného a najmä vypracovať
rozhodnutie vo veci zákonom predpísaným spôsobom, t. j. tak, aby bolo rozhodnutie konzistentné a
riadne preskúmateľné tak po formálnej, ako i obsahovej a právnej stránke.

25.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

26.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).