Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/212/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516202338
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:1516202338.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, spore žalobcu: Poľnohospodárska pôda, s.r.o., so
sídlom Sibírska 55, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpený Advokátska kancelária LawService, s.r.o.,
so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: H. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom
K. XXX/XXX, Z., právne zastúpený BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25,
Bratislava, IČO: 36 833 533, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. júna 2019 č.k. 14C/119/2016-294 zo dňa 14. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorý sa po pripustení zmeny
žaloby ( uznesením zo dňa 16.10.2018 č.k. 14C/119/2016-254) domáhal určenia, že žalobca bol
výlučným vlastníkom pozemku registra "C" v katastrálnom území Z., obec Z., okres X. s parcelným
číslom XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2 a pozemku s parcelným číslom XXXX/X, ostatné
plochy o výmere XXX mX ( aktuálne sú súčasťou parcely registra "C" č. XXXX o výmere XX XXX
m2, ostatné plochy) ku dňu ich vyvlastnenia na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.8.2016

Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky , č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 v spojení
s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej
stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-SV/64203/To. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci priznal proti
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
1.2.Vdôvodochrozsudkupoukázalnaobsah žaloby,vktorejžalobca žalobeuviedol,žedňa29.06.2015
( správne 01.07.2015) bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako

predávajúcim. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti.
Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe tejto kúpnej zmluvy bol Okresnému úradu
Nitra, katastrálny odbor doručený 02.07.2015. Žalovaný od zmluvy odstúpil, pričom odstúpenie žiadnym
spôsobom neodôvodnil a na odstúpenie neexistovali ani zmluvné a ani zákonné dôvody. Tvrdil, že
žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy a teda na určení,
že je vlastníkom nehnuteľnosti, odôvodnil tým, že bez toho určenia je jeho právne postavenie neisté
a jeho práva ohrozené. Dôkazom je aj uvedené konanie žalovaného, ktorý je momentálne evidovaný

ako vlastník nehnuteľnosti. Žalobca navyše zistil, že o nehnuteľnosti má záujem aj štát, pretože sa
nachádza v lokalite nového priemyselného parku. Môže sa stať, že nehnuteľnosť bude vyvlastnená,
resp. prevedená zo žalovanej na štát a následne na investora, tak ako to vyplýva z investičnej zmluvy,pričom vzniká právna neistota pre štát aj investora vo veci, kto je skutočným vlastníkom a môže byť
ohrozený aj verejný záujem.
1.3.Ďalej poukázal na obsah návrhu na zmenu žaloby doručený súdu v priebehu konania dňa

03.01.2017, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že bol výlučným vlastníkom pozemku registra "C"
v katastrálnom území Z., obec Z., okres X. s parcelným číslom XXXX/X, ostatné plochy o výmere
XXX m2 a pozemku s parcelným číslom XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2 ( aktuálne sú
súčasťou parcely registra "C" č. XXXX o výmere XX XXX m2, ostatné plochy) ku dňu ich vyvlastnenia na
základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.8.2016 Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej

politiky , č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č.
24929/2016/B624-SV/64203/To. Návrh na zmenu žalobného petitu odôvodnil tým, že na základe
kúpnej zmluvy č. 30203/5126/2012/Lužianky/007/JulEv bola ako vlastník pozemku zapísaná do katastra
nehnuteľností spoločnosť MH Invest s.r.o. a na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXXXX spoločnosť MH
Invest II s.r.o.. Právoplatnosťou uvedeného rozhodnutia došlo okrem iného k vyvlastneniu pozemku v

prospech spoločnosti MH Invest s.r.o., pričom náhrada za vyvlastnenie je uložená do úschovy na súde.
Vychádzal z názoru, že kúpna zmluva, ktorú uzavrel so žalovaným, je platná a na jej základe nadobudol
vlastnícke právo k pozemku. Následné prevody sú nulitné z dôvodu ich rozporu so zásadou nemo plus
iuris transfere ad alium protest quam ipse habet. Vzhľadom na zápis informatívnej poznámky o súdnom
konaní o určenie vlastníckeho práva k pozemku je vylúčené, aby boli nadobúdatelia dobromyseľní.

Tvrdil, že vyvlastnené bolo jeho vlastnícke právo k pozemku a nie vlastnícke právo MH Invest II, s.r.o.,
a teda jemu má byť vyplatená náhrada za vyvlastnenie. Pre vyplatenie náhrady za vyvlastnenie musí
preukázať, že bol vlastníkom pozemku ku dňu jeho vyvlastnenia, ktorú skutočnosť môže preukázať
iba určujúcim rozsudkom súdu, čím preukazuje svoj naliehavý právny záujem na určení požadovanom
zmenenou žalobou. Spoločnosť MH Invest II s.r.o. ako aj MH Invest s.r.o. nadobudli pozemok v čase,

keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o tomto súdom konaní, tak výrok právoplatného
rozsudku v tomto konaní bude záväzný pre obe spoločnosti podľa § 228 ods. 2 CSP bez ohľadu na
skutočnosť,čibolistranoutohtosporu,pretoniejedôvodnazmenu anipristúpenieďalšiehožalovaného.
Účelom zmenenej žaloby je v konečnom dôsledku určiť, komu má byť vyplatená náhrada.
1.4.Súd prvej inštancie najskôr uznesením zo dňa 16.10.2018 č.k. 14C/119/2016-254 pripustil

požadovanú zmenu petitu. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 137 písm. c), § 255 ods. 1, § 257,
§ 262 ods. 1,2 CSP, § 132, § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z., §
228ods.2CSP,§3ods.5zákonač.175/1999Z.z.,§575ods.1Občianskehozákonníkaakoajzisteným
skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodne podaná. Zdôraznil, že
žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože žiada určiť vlastnícke právo

spätne (ku okamihu vyvlastnenia) avšak žalobou podľa § 137 písm. c) CSP sa určuje, či tu právo je
alebo nie je, ale nie , či tu právo v minulosti bolo. Podľa názoru súdu prvej inštancie nejde o žalobu, ktorá
rieši aktuálnu otázku, ako je tomu napr. v prípade žaloby na určenie, že vec patrí do dedičstva, ktorej
aktuálnosť je v tom, že vec môže (bude) prejednaná v dedičskom konaní, bez určenia ktorého by totiž
dedičia nemohli nadobudnúť dedičstvo po právnych predchodcoch, a teda nemajú iný "právny nástroj"

na nadobudnutie majetku poručiteľa. V predmetnom posudzovanom prípade nejde o účinný procesný
nástroj ochrany práva žalobcu a bez tohto určenia jeho právo nebude ohrozené a nestane sa neistým.
Účelom požadovaného určenia nie je zmena osoby zapísanej ako vlastník v katastri nehnuteľností,
ale vyplatenie náhrady za vyvlastnený pozemok, pričom žaloba o plnenie má prednosť pred žalobou o
určenie. Žaloba nesleduje zosúladenie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom

-zápisžalobcovhovlastníckehoprávavkatastrinehnuteľnosti,aležalobcoviidelenovyplatenienáhrady
za vyvlastnenie pozemku, teda o plnenie, ktorého sa môže domáhať žalobou na plnenie. Napokon
podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, pretože vzhľadom na vznik predkupného práva štátu po uzatvorení zmluvy ale pred vznikom
vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností (pričom predkupné právo štátu bolo následne

uplatnené), nikdy žalobca nebol a ani nemohol byť zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, t.j.
nenadobudol ani nemôže nadobudnúť vlastnícke právo. Záverom súd poukázal aj na to, že žalobca
nemôže mať naliehavý právny záujem ani z dôvodu uplatňovania si náhrady za vyvlastnenie, pretože
náhrada sa týka vzťahu medzi spoločnosťami MH Invest s.r.o. a MH Invest II s.r.o..
1.5.Napriek tomuto záveru sa súd prvej inštancie zaoberal vecou samou a dospel k záveru, že žalobe

by nebolo možné vyhovieť ani z vecnej stránky, pretože určeniu vlastníckeho práva bráni dodatočná
nemožnosť plnenia. V tejto súvislosti uviedol, že v konaní nebolo sporné, že dňa 08.07.2015 vláda
Slovenskej republiky uznesením č. 401/2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej
investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku, pričom realizácia stavbysa týka aj spornej nehnuteľnosti. Týmto dňom , t.j. 08.07.2015 vzniklo priamo zo zákona podľa §
3 ods. 5 zákona č. 175/1999 predkupné právo štátu. Kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným
bola uzatvorená dňa 01.07.2015, z čoho je možné vyvodiť, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy

nebola zmluvná voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu obmedzená, tzn. neexitovala skutočnosť, ktorá
by bránila realizácii predmetu zmluvy. Táto nastala dodatočne, až po uzatvorení zmluvy, ale pred
rozhodnutím správneho orgánu o vklade, na ktorú bol správny orgán povinný prihliadnuť. Určeniu
vlastníckehoprávatak,akosahožalobcaajpozmenežalobydomáha,tedabránidodatočnánemožnosť
plnenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžrl/3/2018 zo

dňa 08. 05. 2018, sp.zn. 3Sžrk/5/2017 a sp.zn. 10Sžrk/8/2017, ktoré kasačnú sťažnosť zamietli
s odôvodnením, že vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva a účel sledovaný zákonom č.
175/1999 Z.z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu
stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky, je
zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu obmedzená priamo zo
zákona. Táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale dodatočnú nemožnosť plnenia záväzku.

Na základe uvedeného sa plnenie dohodnuté v kúpnej zmluve zo dňa 01.07.2015 stalo po vzniku
záväzku nemožným, povinnosť žalovaného plniť tak zanikla podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a tým zanikol aj tento záväzok. Žalobca preto nemôže byť vlastníkom ani ku dňu vyvlastnenia tohto
pozemku.

2.Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento nesprávny procesný postup podľa žalobcu spočíva v nedostatku odôvodnenia

rozsudku. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal
súdu prvej inštancie nesprávny právny záver v tom, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý
právny záujem. V tejto súvislosti uviedol, že pokým by konanie o určenie vlastníctva neprebiehalo,
tak by žiaden dôvod pre úschovu finančných prostriedkov neexistoval, nakoľko tie by boli vyplatené

vyvlastnenému (MH Investu II. ). Z tohto dôvodu nemôže obstáť záver, že žalobca na požadovanom
určení nemá naliehavý právny záujem. Z návrhu zložiteľa MH Investu, s.r.o. zo dňa 15.11.2016 v konaní
12U/4/2016 vyplýva, že záväzok vyplývajúci spoločnosti MH Invest. s.r.o. nemožno splniť, pretože
zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom a súčasne či zložiteľ pozná veriteľa. Poukázal
aj na skutočnosť, že vzhľadom na vyvlastnenie nie je možné v konaní určiť vlastnícke právo s tým

účinkom, aby bolo spätne zapísané do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie súdu vyrieši spor o to,
kto bol vlastníkom v čase vyvlastnenia, a tým aj komu patrí náhrada za vyvlastnenie . Práve kvôli
vyvlastneniu došlo k zmene žaloby. Zdôraznil, že finančné prostriedky z vyvlastnenia neboli vyplatené
vyvlastnenému - MH Invest II., nakoľko prebiehali konania o určenie vlastníckeho práva vrátane tohto
konania. Jedná sa o tzv. solučnú úschovu s účinkami splnenia dlhu. Pokiaľ by nedošlo k zloženiu

finančných prostriedkov a finančná náhrada by bola vyplatená spoločnosti MH Invest II. s.r.o. alebo
žalovanému. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne právne veci posúdil a tiež
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo sa týka naliehavého právneho záujmu a to z dôvodu, že
rozhodnutie katastra nie je rozhodnutím o vlastníckom práve. Navyše žalobu na plnenie nie je možné
podať, pretože zložením do úschovy došlo k splneniu dlhu. Zdôraznil, že za týchto skutkových okolností

žalobca nemá k dispozícii iný právny prostriedok. Namietal tiež, nesprávny právny záver, ktorý prijal vo
veci samej v tom, že určeniu vlastníckeho práva bráni dodatočná nemožnosť plnenia. V tejto súvislosti
poukázal na ust. § 575 ods. 2 a 3, § 603 a § 853 OZ , § 3 ods. 5 a ods. 7 zák. č. 75/1999 Z.z. o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.
Vytýkal súd prvej inštancie, že nesprávne právne vec posúdil v rozpore s ust. § 853 OZ, pretože sa

vôbec nezaoberal kogentnou úpravou a účelom predkupného práva. Účelom predkupného práva je, aby
osoba oprávnená z predkupného pravá mohla nadobudnúť vec ak sa ju osoba povinná z predkupného
pravá rozhodne predať. Zdôraznil, že z ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva obsah a oprávnenia
z predkupného práva. Pokiaľ zákonodarca odlišne neupravil v zákone o niektorých opatreniach obsah,
oprávnenia, nároky i následky spojené s predkupným právom je potrebné vychádzať z ustanovení, ktoré

tieto právne kategórie upravujú. Predkupné právo je inštitútom komplexne upraveným v Občianskom
zákonníku a to kogentnými normami. Z ustanovenia § 3 ods. 7 Zákona o niektorých opatreniach
vyplýva, že predkupné právo zaniká pokiaľ nedôjde k splneniu zákonných podmienok - do dvoch rokov
sa nevykoná alebo nezačne vyvlastňovacie konanie. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že záväzokplniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť aj po dohodnutej dobe. V zmysle ustanovenia § 853
ods. 1 Občianskeho zákonníka možno predkupné právo upravené v ustanoveniach § 602 a nasl. OZ,
označiť za všeobecnú právnu úpravu predkupného práva a preto použiteľnú všade tam, kde zákonom

ustanovené predkupné právo neobsahuje osobitnú právnu úpravu. Z dôvodu subsidiárnej použiteľnosti
tohto ustanovenia ( a zákonný príkaz k analógii vyplývajúci z ustanovenia § 853 ods. 1 OZ) sú tieto
ustanovenia aplikovateľné aj na prípady zákonného predkupného práva. Poukázal tiež na to, že
predkupné právo štátu zostáva zachované aj voči nadobúdateľovi, preto sa nemôže jednať o takúto
zakázanosť pôvodného predmetu záväzku . Podľa názoru žalobcu súd vec nesprávne právne posúdil

aj ohľadne dočasnosti trvania predkupného práva a skutočnosti, že štát si predkupné právo uplatnil.
Principiálnou podmienkou dodatočnej nemožnosti plnenia je jej trvalý charakter, to vyplýva aj zo znenia
§ 575 ods. 2 in fine, podľa ktorého nie je plnenie nemožné, ak ho možno uskutočniť až po dojednanom
čase. V zásade neprichádza do úvahy, aby záväzok zanikol z dôvodu prechodnej nemožnosti plnenia
a následne sa obnovil po odpadnutí solučnej prekážky. Dodatočná nemožnosť je pri predkupnom
práve pojmovo vylúčená. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie sa tiež nedostatočne vysporiadal i s

argumentáciou žalobcu ohľadom konania o zrušení vyvlastnenia prebiehajúce na Krajskom súde v Nitre
pod sp. zn. 11S/259/2016, kde môže dôjsť k zrušeniu rozhodnutia. Je zrejmé, že v tomto konaní sa rieši
otázka, ktorá môže mať podstatný význam pre rozhodnutie v tejto veci, ktoré žalobcu môže ovplyvniť
pozitívne alebo negatívne.
Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalobca poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, že

aplikácia ust. § 257 nie je opodstatnená, žaloba bola zamietnutá z dôvodu nepreukázania naliehavého
právneho záujmu a skutočnosť, kto bol osobou povinnou z predkupného práva nezakladá dôvod hodný
osobitného zreteľa. Podľa jeho názoru vznik predkupného práva však predstavuje skutočnosť mimo vôle
žalobcu a podanie žaloby bolo zapríčinené správaním žalovaného, ktorý kúpnu cenu nevrátil a následne
pozemok predal štátu, pričom mu bola vyplatená ďalšia kúpna cena. Súd vec v tomto smere nesprávne

právne posúdil, keď skonštatoval, že sa nejedná o dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné
okolnosti v konaní.
3.K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je

nedostatočne odôvodnené. Záver súdu považuje za správny, plne rešpektujúci princíp právnej istoty,
ktorý sa tiahne ako významný postulát celým právnym poriadkom. V tomto smere nepovažoval žalovaný
rozhodnutie za také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone,
nakoľko argumenty žalobcu nie tú natoľko zásadné, aby zakladali nutnosť odchýlenia sa od ustálenej
judikatúrysúdov.Uviedol,že Kúpnuzmluvu,predmetomktorejbolprevodvlastníckehoprávakpozemku

nachádzajúcemu sa v kat. úz. Z., žalovaný ako predávajúci uzatvoril so žalobcom ako kupujúcim
v jeho vlastnom dome, v ktorom ho navštívila zástupkyňa žalobcu z vlastnej iniciatívy, naliehala na
žalovaného manželku a tvrdila, že predmetná orná pôda nemá cenu. Následne mu bola predložená
kompletne vypracovaná kúpna zmluva, ktorú si žalovaný neprečítal vzhľadom na jeho zdravotný stav,
a tak ju len podpísal. Vyhotovenie kúpnej zmluvy do dnešného dňa neobdržal, napriek prísľubu, že

mu ho pošlú poštou. Žalobca sofistikovaným spôsobom zneužil jeho neskúsenosť a dôverčivosť za
účelomzískanianeoprávnenéhofinančnéhoprospechu.NásledneOkresnýúradNitra,katastrálnyodbor
zrušil na základe protestu prokurátora vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu z dôvodu porušenia
predkupného práva štátu a jeho vlastnícke právo k pozemku bolo v katastri nehnuteľností evidenčne
obnovené. Vzhľadom k tomu, že k predmetnému pozemku existovalo zákonné predkupné právo štátu,

bol žalovaný povinný ho rešpektovať a tak prijal ponuku spoločnosti MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské
Nivy 44/A, Bratislava, ktorej jediným spoločníkom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR, teda spoločnosti so 100% majetkovou účasťou štátu na uzatvorenie kúpnej zmluvy. MH
Invest s.r.o. následne previedol vlastnícke právo k pozemku kúpnou zmluvou na spoločnosť MH Invest
II, s.r.o.. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 18.08.2016, č.

OU-NROVBP2-2016/032185-53, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016 č.
24929/2016/B624-SV/64203/To, vyvlastnil vlastnícke právo MH Invest II, s.r.o. k pozemku v prospech
navrhovateľa vyvlastnenia MH Invest, s.r.o., ktorý nadobudol vlastnícke právo k pozemku originárnym
spôsobom. Je teda zrejmé, že ak by návrh MH Invest, s.r.o. na uzatvorenie kúpnej zmluvy neprijal,

bolo by jeho vlastnícke právo k pozemku, odhliadnuc od jeho vôle vyvlastnené. Napadnuté rozhodnutie
z hľadiska preskúmateľnosti spĺňa po vecnej stránke všetky náležitosti, keď dáva odpoveď na všetky
relevantné otázky, týkajúce sa samotného prebiehajúceho konania. Záverom zdôraznil, že kúpna
zmluva je absolútne neplatná pre porušenie predkupného práva štátu.4.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379 a
§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP za splnenia podmienok ustanovených v §
219 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné podľa § 387 odsek 1 CSP aj keď z časti z iných právnych dôvodov ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalobca ako prvý odvolací dôvod namietal nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v
nepreskúmateľnosti, v nedostatočnom odôvodnení a arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,
čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd uvádza, že
pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae, teda odmietnutia spravodlivosti (obdobne napr.
uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/141/2017 z 30. 08. 2018). Právo na spravodlivý proces je jedným zo
základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a
princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv

na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade
s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých

dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri
napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
obsahuje podrobné skutkové zistenia, právne normy aplikované súdom prvej inštancie a dôsledné
právne posúdenie veci, pre ktoré nemožno konštatovať nepreskúmateľnosť rozsudku, a tým vadu

konania majúcu za následok odňatie práva na spravodlivý proces. Podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie v tejto veci správne zistil skutkový stav veci, svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil.
Z rozhodnutia je zrejmé podľa akých zákonných ustanovení postupoval a súd prvej inštancie v ňom
zrozumiteľne vysvetlil ako k svojim právnym a skutkovým záverom dospel. Napadnuté rozhodnutie preto
odvolací súd považoval za rozhodnutie vyhotovené v súlade s sut. § 220 CSP.

6.Ďalším odvolacím dôvodom žalobcu bol nesúhlas s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že
žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ako vyplýva z obsahu spisu žalobca
sa pôvodne domáhal v konaní určenia vlastníckeho práva k pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej
zmluvy, od ktorej žalovaný odstúpil. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho

práva vyplývala vtedy z ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Keďže žalobca
napriek uzatvoreniu kúpnej zmluvy so žalovaným nebol do katastra nehnuteľností zapísaný ako vlastník
prevádzaného pozemku a následne došlo k jeho vyvlastneniu a zloženiu náhrady za vyvlastnenie
do súdnej úschovy , nemohol sa ďalej domáhať určenia vlastníckeho práva k pozemku, ktorý už bol
vyvlastnený, preto došlo k zmene žaloby a žiadal určiť, že bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v

čase vyvlastnenia.

7.Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako predávajúci uzatvoril dňa 01.07. 2015 kúpnu zmluvu
so žalobcom ako kupujúcim. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra podal proti rozhodnutiu
Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, č. V 5390/15 zo dňa 29.07.2015, ktorým bol povolený vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na podklade zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa
01.07.2015 protest. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností
rozhodnutímč.UP5182015-9zodňa02.11.2015vyhovelprotestuprokurátorkyarozhodnutieopovolení
vkladu zrušil . Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referátu katastranehnuteľností č. Upo 21/2016-4/To OU-NR-OOP-2016/005670-4 k Pd 236/15/4403-2 zo dňa 25.01.2016
bolo rozhodnutie UP 51/2015-9 zo dňa 02.11.2015 potvrdené. Rozhodnutím č. V 5390/2015-23 zo
dňa 18.03.2016 bolo konanie o vklade vlastníckeho práva žalobcu na podklade kúpnej zmluvy zo dňa

01.07.2015 zastavené. Žalovaný ako predávajúci a spoločnosť MH Invest s.r.o. ako kupujúci uzatvorili
dňa 26.04.2016 kúpnu zmluvu č. 30203/5031/2015/Lužianky/007/JulEv, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k parcele č. 2841/1, druh pozemku: orná pôda o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/
X, druh pozemku : orná pôda o výmere XXX m2 zapísaných na LV č. XXXX za kúpnu cenu 14 142,96
eura. Dňa 21.06.2016 uzavrela spoločnosť MH Invest s.r.o. ako predávajúca a spoločnosť MH Invest II

s.r.o ako kupujúca kúpnu zmluvu č. 20160027, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k vyššie
uvedeným parcelám . Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-NR-
OVBP2-2016/032185-53 zo dňa 18.08.2016 rozhodol o vyvlastnení vlastníckeho práva spoločnosti MH
Invest II s.r.o. k týmto nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti MH Invest s.r.o na účel "Vybudovania
strategického parku", kat. úz. H., B., G., Z., B., O. s tým, že časť náhrady za vyvlastnenie uhradí
spoločnosť MH Invest s.r.o. na účet spoločnosti MH Invest II s.r.o. a časť do súdnej úschovy (§ 6

ods. 6 zák. č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho
práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pretože na súde prebieha konanie týkajúce
sa určenia vlastníckeho k tejto nehnuteľnosti. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č. 24731/2016/B624-SV/63515/
Ho zo dňa 10.10.2016 zamietlo. Na Okresnom súde Nitra sa pod sp. zn. 12U/4/2016 vedie konanie,

v ktorom vyvlastniteľ zložil do súdnej úschovy peňažnú náhradu za vyvlastnenie, ktorú súd prijal, ale
doposiaľnevyplatilpríjemcovi. Podľa§6ods.6zák.č.282/2015Z.z sa náhrada,ktorúnemožnovyplatiť
preto, lebo do dňa vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o
dedičstve, súdne konanie, zloží vyvlastniteľ do úschovy na súde. Z uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že ak by neprebiehalo konanie, v ktorom sa rieši vlastníctvo k vyvlastnenému pozemku, nebol

by daný ani dôvod na postup vyvlastniteľa smerujúci k odovzdaniu náhrady so súdnej úschovy. V danom
prípade však takýto dôvod daný bol, pretože k spornému pozemku sa v čase vyvlastnenia viedlo konanie
o určenie vlastníckeho práva. Z rozhodnutia o vyvlastnení nepochybne vyplýva, že účastníkom konania
bola aj Poľnohospodárska pôda, s.r.o. Z dôvodu, že sporná nehnuteľnosť bola vyvlastnená, žalobca už
logicky nemohol mať záujem na požadovanom určení. Žalobca preto žiadal určiť, že bol vlastníkom

v čase vyvlastnenia, aby mu v prípade vyhovenia nároku, bola vyplatená náhrada za vyvlastnenie.
Vychádzal z toho, že žalovaný neplatne odstúpil od kúpnej zmluvy a v prípade neplatnosti odstúpenia
by bol práve on vlastníkom danej nehnuteľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody vyplývajúce z
rozhodnutiaovyvlastnení,jeodvolacísúdnázoru,žejedanýnaliehavýprávnyzáujemžalobcunaurčení,
že bol vlastníkom v čase vyvlastnenia.

8. Odvolací súd vychádzal z toho záveru, že rozsudok súdu určujúci vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti
v čase vyvlastnenia by žalobcovi umožnil vyplatenie náhrady za vyvlastnenie titulom vlastníctva k
vyvlastnenej nehnuteľnosti, preto je daný aj jeho naliehavý právny záujem na takomto určení. V danom
prípade evidentne nejde o určenie vlastníckeho práva do minulosti, žalobca sa toho ani nedožaduje,

a teda nežiada, aby bol zapísaný na list vlastníctva ako aktuálny vlastník vyvlastnenej nehnuteľnosti.
Zmenu žaloby by súd nemal posudzovať príliš formalisticky, ale mal by sa snažiť zabezpečiť žalobcovi
prístup k súdu a k prejednaniu jeho veci pred ním zákonným spôsobom, pretože v opačnom prípade
na jednej strane figurujú peniaze vložené do súdnej úschovy práve z dôvodu spornosti vlastníctva k
vyvlastnenému pozemku (§ 111 ods. 4 Stavebného zákona) a na strane druhej by bol prijatý záver o

nutnosti zamietnutia žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení, kto bol vlastníkom
pozemku v čase vyvlastnenia. Z obsahu zmeneného žalobného návrhu pritom vyplýva, že žalobca
sa snaží dosiahnuť, aby bolo v súlade s uvedeným rozhodnutím správneho orgánu určené, že jemu
ako vlastníkovi vyvlastneného pozemku má byť vyplatená vyvlastňovacia náhrada. Je zrejmé, že
dôvodom zloženia náhrady do úschovy bolo práve toto prebiehajúce súdne konanie, účelom ktorého

bolo v končenom dôsledku určiť, komu má byť vyplatená náhrada za vyvlastnenie pozemku. V prípade
kladného výsledku sporu, by bolo žalobcovo právne postavenie v konaní o úschove, ktoré na súde
prebieha, istejšie. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP).

9.Odvolací súd dopĺňa, že obdobný právny záver ohľadne naliehavého právneho záujme Krajský súd v
Nitre prijal napríklad aj v rozhodnutiach sp. zn. 12Co/262/2018, 12Co/145/2019, v ktorých sa vysporiadal
s danosťou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pokiaľ v iných obdobných prípadoch
iné senáty odvolacieho súdu ( napr. sp.zn. 6Co/63/2018, 8Co 297/2018, 9Co/62/2019) prejavili inýprávny názor týkajúci sa absencie naliehavého právneho záujmu žalobcov, odvolací súd prejednávajúci
danú vec sa s tými závermi nestotožnil a v podrobnostiach poukazuje na vlastné posúdenie danosti
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Týmto právnym názorom sa senát odvolacieho

súdu odlišuje od právneho názoru prezentovaného v rozhodnutiach odvolacieho súdu sp. zn. 6Co
63/2018 zo dňa 27.06.2018 a sp .zn. 8Co/279/2018 zo dňa 07.03.2019 uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

10.Napriek inému právnemu názoru odvolacieho súdu spočívajúceho v tom, že žalobca má naliehavý

právny záujem na požadovanom určení, odvolací súd dospel k záveru, že v konečnom dôsledku je
rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Súd prvej inštancie aj keď žalobu zamietol pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu zaoberal sa nárokom žalobcu aj z vecnej stránky. Odvolací súd sa
preto zaoberal tým, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu žalobcu zamietol a či vec
správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č.k. 10SžRk/19/2018, v ktorom konštatoval, že predkúpne právo štátu je prekážka,

pre ktorú nemožno zapísať vlastníctvo žalobcu na základe zmluvy s pôvodným vlastníkom. Odvolací
súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvná voľnosť žalovaného ako vlastníka
predmetnej spornej nehnuteľnosti, ku ktorej sa viazalo zákonné predkupné právo štátu (§ 3 ods. 5
zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o
doplnení niektorých zákonov) bola obmedzená priamo zo zákona a žalovaný ako vlastník predmetnej

nehnuteľnosti bol povinný v prípade jej zamýšľaného predaja tuto prednostne ponúknuť na kúpu štátu.

11. Z predmetného konania ďalej vyplynulo, že dňa 08.07.2015 vláda Slovenskej republiky uznesením
č. 401/2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom

Vybudovanie strategického parku, pričom realizácia stavby sa týka aj spornej nehnuteľnosti. Týmto
dňom, t. j. 08.07.2015 vzniklo priamo zo zákona podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. predkupné
právo štátu. Kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 01.07.2015, teda v
čase uzavretia predmetnej zmluvy nebola zmluvná voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu obmedzená,
tzn. neexitovala skutočnosť, ktorá by bránila realizácii predmetu zmluvy. Táto nastala dodatočne, až

po uzatvorení zmluvy, ale pred rozhodnutím správneho orgánu o vklade, na ktorú bol správny orgán
povinný prihliadnuť. Určeniu vlastníckeho práva tak, ako sa ho žalobca po zmene žaloby domáha,
teda bráni dodatočná nemožnosť plnenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžrl/3/2018, sp. zn. 3Sžrk/5/2017 a sp. zn. 10Sžrk/8/2017, ktoré
kasačnú sťažnosť zamietli s odôvodnením, že vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva a

účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z.z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov
potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva
Slovenskej republiky, je zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo
štátu obmedzená priamo zo zákona. Táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale dodatočnú
nemožnosť plnenia záväzku. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného práva štátu podľa § 3 ods.5 zákona č.
175/1999 Z.z. obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom
prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je v rozpore
s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. a porušením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Uvedené
platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom

konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o
povolení vkladu nenastali skutkové a právne zmeny, ktoré bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností.

12. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že v danej veci správny orgán

prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) vydal rozhodnutie pod č. V 5390/15 zo dňa
29. 07. 2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie označeným
nehnuteľnostiam na základe kúpenej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.07.2015
v prospech žalobcu s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 29. 07. 2015. Prokurátor Okresnej
prokuratúry Nitra dňa 19.10.2015 podal proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, č. V

5390/15 zo dňa 29.07.2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na
podklade zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 01.07.2015, protest. Okresný úrad Nitra, odbor
opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím č. UP 5182015-9 zo dňa 02.11.2015
vyhovel protestu prokurátorky a rozhodnutie o povolení vkladu zrušil . Rozhodnutím Okresného úraduNitra, odbor opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Upo 21/2016-4/To OU-NR-
OOP-2016/005670-4 k Pd 236/15/4403-2 zo dňa 25.01.2016 bolo rozhodnutie UP 51/2015-9 zo
dňa 02.11.2015 potvrdené. Dňa 18. 03. 2016 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie číslo

V5390/2015-23, ktorým zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 31b
ods. 1, písm. f zák. č. 162/1995 Z. z. Z uvedeného je zrejmé, že pred rozhodnutím správneho orgánu
o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy vzniklo štátu predkúpne právo k
spornémupozemku,atopriamozozákonadňomschválenianávrhunavydanieosvedčeniaovýznamnej
investícii vládou 08.07.2015. Ako konštatoval kasačný súd (vo vyššie uvedených rozhodnutiach), ak v

prípadepouzavretíkúpnejzmluvyapredrozhodnutímsprávnehoorgánuonávrhunavkladvlastníckeho
práva vzniklo štátu predkupné právo, je správny orgán povinný na toto predkupné právo prihliadať.
Uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale bráni jej realizácii a tým nastáva dodatočná
právna nemožnosť dohodnutého plnenia. Vznik predkupného práva štátu predstavuje trvalú prekážku,
keďže v danej veci došlo k uplatneniu a výkonu tohto predkupného práva. Na základe uvedeného sa
plnenie dohodnuté v kúpnej zmluve zo dňa 01.07.2015 stalo po vzniku záväzku nemožným a povinnosť

žalovaného plniť tak zanikla podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov odvolací
súd dospel k záveru, že žalobca by nemohol byť vlastníkom ani ku dňu vyvlastnenia sporného pozemku.
Odvolací súd sa nestotožnil s argumentmi uvedenými žalobcom v podanom odvolaní a závery súdu
prvej inštancie považuje za správne.

13.Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, aj v tom že neskončené konanie vedené
na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.11S/259/2016 nemá vplyv na rozhodnutie v tejto veci. Odvolací
súd iba dopĺňa, že ani úspech žalobcu v správnych konaniach by nepriniesol zmenu v právnom
stave ohľadne predmetnej nehnuteľnosti. Navyše v predmetnom konaní sa žalobca domáhal určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ku dňu vyvlastnenia z dôvodu vyplatenia náhrady za vyvlastnenie,

preto v prípade zrušenia vyvlastňovacieho rozhodnutia by bola takáto žaloba zrejme nedôvodná. Preto
aj odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na účinky vyvlastnenia nemá na predmetné konanie vplyv
správne konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 11S/259/2016.

14. K ďalšej argumentácii uvedenej v odvolaní žalobcu sa odvolací súd nepotreboval za potrebné

vyjadriť, pretože vzhľadom k záverom, ktoré odvolací súd prijal by vyporiadanie sa so všetkými
námietkami žalobcu nemalo vplyv na zmenu rozhodnutia vo veci samej.

15. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie správne aj vo výroku o trovách konania,
pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti riadne odôvodnil a odvolací súd sa s nimi v

celom rozsahu stotožnil. Z uvedeného dôvodu aj v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a §
262 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Rovnako ako súd prvej inštancie ani odvolací súd
nevidel dôvod aplikovať ust. § 257 CSP. Bolo vecou žalobcu, akým spôsobom bude hájiť svoje právo,
pričom dôsledkom zamietnutia žaloby je neúspech v konaní. Skutočnosť, že predkupné právo štátu
vzniklo mimo vôle žalobcu nezakladá dôvod hodný osobitného zreteľa. Neúspešná strana sporu potom
nesie aj bremeno spočívajúce v úhrade vzniknutých trov konania úspešnej protistrane. O skutočnosti, že

predkupné právo štátu vzniklo, mal žalobca vedomosť už v priebehu konania. Napriek tomu na podanej
žalobe zotrval. V tomto konaní bol žalobca neúspešný, preto odvolací súd v zmysle ust. § 255 ods. 1
CSP priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).